EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 6. 2022

COM(2022) 409 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Sila obchodných partnerstviev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast

1.Úvod

EÚ je pevne odhodlaná zabezpečovať, aby sa prostredníctvom jej obchodných dohôd presadzovala udržateľnosť. Popri podpore hospodárskeho rastu sa tak budú v úplnom súlade s hodnotami a prioritami Únie chrániť aj ľudské práva, dôstojná práca, klíma a životné prostredie. V súčasnom geopolitickom kontexte, ktorý je poznačený zvýšenou nestabilitou, musí Európska únia ako spoľahlivý partner zintenzívniť svoju spoluprácu s tretími krajinami. Obchodná politika EÚ poskytuje pre spoluprácu s obchodnými partnermi pevný rámec, pokiaľ ide o otázky udržateľnosti súvisiace s obchodom. Ide o prístup založený na medzinárodných pravidlách platných v oblasti práce a životného prostredia a na štruktúrovaných a transparentných procesoch, do ktorých je zapojená občianska spoločnosť.

V tomto oznámení sa vytyčuje, ako by sa mohol zlepšiť prínos obchodných dohôd k udržateľnému rozvoju. Všetky moderné obchodné dohody EÚ už obsahujú kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji. Od roku 2018 sa ich posilnené vykonávanie a presadzovanie riadi 15-bodovým akčným plánom 1 . Komisia pristúpila v júni 2021 k hĺbkovému preskúmaniu, ktoré malo za cieľ posilniť schopnosť obchodných dohôd ako takých – a teda nielen kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji – presadzovať udržateľný obchod v spolupráci s obchodnými partnermi, a to v súčinnosti s ostatnými príslušnými politickými nástrojmi EÚ vrátane Európskej zelenej dohody 2 3 .

Komisia v rámci tohto preskúmania požiadala o vypracovanie nezávislej porovnávacej štúdie, ktorá porovnávala postupy týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja obsiahnuté v obchodných dohodách tretích krajín. Táto štúdia potvrdila, že EÚ je jedným z priekopníkov a hlavných lídrov v presadzovaní udržateľnosti prostredníctvom svojich obchodných dohôd 4 . Komisia navyše zorganizovala otvorenú verejnú konzultáciu, aby zhromaždila informácie od čo najširšieho spektra občanov a zainteresovaných strán. Podarilo sa jej tak zozbierať mnohé príspevky počnúc príspevkami od podnikov a odborových zväzov až po príspevky skupín pôsobiacich v oblasti životného prostredia a ľudských práv a príspevky sociálnych partnerov 5 . Popritom prebiehala rozsiahla výmena názorov s členskými štátmi, Európskym parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Komisia na základe príspevkov a odporúčaní získaných počas preskúmavania obchodu a udržateľného rozvoja vytýčila súbor politických priorít a kľúčových akčných bodov, ktoré budú prispievať k ďalšiemu zlepšovaniu účinnosti súčasného angažovaného prístupu k obchodu a udržateľnému rozvoju založeného na medzinárodnom rámci a normách pomocou uplatňovania prísnejších pravidiel presadzovania. Ďalej opísaný nový prístup zahŕňa fázu úplného dodržiavania záväzkov a využívanie obchodných sankcií v konkrétnych, presne vymedzených prípadoch.

2.Akým spôsobom prispievajú obchodné dohody EÚ k programu udržateľného rozvoja

Obchodné dohody sú dôležitou hnacou silou udržateľného rastu v EÚ aj v partnerských krajinách. Aktívna obchodná agenda má zásadný význam z hľadiska hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti Európy. Obchodné dohody pomáhajú vytvárať pracovné miesta, rozširovať trhy a stimulovať hospodársky rast a inovácie 6 . Odstraňujú prekážky prístupu na trh, čím zároveň znižujú náklady a uľahčujú zavádzanie a využívanie technológií šetrných ku klíme, ako aj súvisiacich tovarov a služieb, ktoré pomáhajú znižovať emisie skleníkových plynov na celom svete a prispôsobovať sa meniacej sa klíme. Obchodné dohody navyše pomáhajú zabezpečiť dodávky potrebných surovín, ku ktorým patria aj suroviny používané v nízkouhlíkových technológiách. Na klímu, biodiverzitu alebo pracovné podmienky môže mať zároveň vplyv aj globálny obchod. Pozitívne účinky otvoreného obchodu pocítime len vtedy, keď sa súčasne s liberalizáciou obchodu budú podporovať aj medzinárodné pracovné normy a zavádzať rázne opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia. Pokiaľ ide o otázku udržateľnosti, obchodné dohody ako nástroje privilegovaného partnerstva poskytujú v tomto smere platformu pre politický dialóg a spoluprácu s partnerskými krajinami. A to je mimoriadne dôležité, keďže jedinou cestou riešenia globálnych výziev je práve globálna spolupráca.

Po preskúmaní obchodnej politiky sa podpora zelenej a spravodlivej transformácie stala spolu s otvorenosťou a asertivitou jedným z pilierov obchodnej politiky EÚ 7 . Je to v súlade s Európskou zelenou dohodou a oznámením o dôstojnej práci na celom svete 8 , podľa ktorých má byť udržateľný rozvoj ústredným prvkom pri tvorbe politík a prijímaní opatrení EÚ. Priority a ciele udržateľného rozvoja boli začlenené do všetkých politík EÚ v súlade s Agendou 2030 Organizácie Spojených národov a jej 17 cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou o zmene klímy a ďalšími viacstrannými dohodami o ochrane životného prostredia a dodržiavaní pracovných noriem. Tieto mnohostranné dohody a dohovory sa stali globálnym rámcom pre medzinárodnú spoluprácu, ako aj pre opatrenia v oblasti udržateľného rozvoja a sú smerodajné aj pri obchodných dohodách EÚ, pokiaľ ide o záväzky v oblasti udržateľného rozvoja.

Súčinnosť s ostatnými nástrojmi politiky

Obchodné dohody EÚ nie sú jedinými nástrojmi slúžiacimi na podporovanie a posilňovanie programu Únie v oblasti udržateľnosti pri spolupráci s tretími krajinami. Záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, ktoré sú začlenené do týchto obchodných dohôd, sú súčasťou komplexného prístupu, v rámci ktorého sú úzko prepojené so širším súborom politických nástrojov, multilaterálnym úsilím a nástrojmi rozvojovej spolupráce. Spolu s autonómnymi nástrojmi EÚ pomáhajú maximálne využiť pozitívny vplyv obchodu na udržateľný rozvoj a zabezpečujú, aby sa negatívne vplyvy naopak obmedzili.

Očakáva sa, že do konca mandátu súčasnej Komisie bude mať EÚ k dispozícii ambiciózny súbor dodatočných autonómnych nástrojov na podporu udržateľného obchodu. V roku 2021 Komisia predložila návrh na zriadenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach s cieľom zabrániť úniku uhlíka a posilniť účinnosť globálnych opatrení v oblasti klímy 11 , ako aj návrh týkajúci sa výrobkov, ktoré neprispievajú k odlesňovaniu, s cieľom posilniť úsilie vyvíjané na boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov 12 . V tom istom roku Komisia prijala ambiciózny a komplexný balík opatrení, ktoré majú pomôcť zlepšiť tok peňazí na financovanie prechodu na udržateľné hospodárstvo 13 . Začiatkom roka 2022 Komisia predložila návrh týkajúci sa náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ktorým sa podporuje udržateľné a zodpovedné obchodné správanie naprieč globálnymi hodnotovými reťazcami. 14 . Okrem toho prijala návrh rámca, ktorého cieľom je zvýšiť environmentálnu udržateľnosť a obehovosť všetkých výrobkov uvádzaných na trh Únie 15 . Ako sa už uviedlo v oznámení o dôstojnej práci na celom svete, Komisia neskôr v tomto roku predloží aj novú legislatívnu iniciatívu s cieľom účinne zakázať uvádzanie výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ 16 .

Komisia vo svojom návrhu nového nariadenia EÚ o systéme všeobecných colných preferencií zlepšila prínos tohto systému k podpore udržateľného rozvoja okrem iného aj tým, že doplnila viaceré medzinárodné nástroje z oblasti ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, práce a ochrany životného prostredia. Tieto doplnenia zahŕňajú Parížsku dohodu o zmene klímy, Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, dva nové dohovory MOP a upravujú aj otázku riadenej medzinárodnej migrácie, ktorá prispieva k udržateľnému rozvoju. Cieľom návrhu je navyše umožniť, aby vývoz tovaru vyrobeného medzinárodne zakázanou detskou prácou a nútenou prácou predstavoval dôvod na prípadné zrušenie obchodných preferencií 17 .

Pokiaľ ide o multilaterálnu spoluprácu, EÚ sa nedávno zapojila do vypracovania a predloženia troch viacstranných iniciatív WTO, ktoré sa týkajú obchodu a environmentálnej udržateľnosti, znečisťovania plastmi a udržateľného obchodu s plastmi, ako aj reformy dotácií na fosílne palivá 18 . Na 12. ministerskej konferencii WTO sa vďaka kľúčovej úlohe, ktorú zohrávala práve EÚ, podarilo dosiahnuť prvú mnohostrannú dohodu o dotáciách na rybolov, ktorou sa na celom svete postihujú škodlivé dotácie na rybolov. Ústredným prvkom tejto dohody je environmentálna udržateľnosť. EÚ bude na nasledujúcej ministerskej konferencii naďalej naliehať, aby sa postihy za dotácie rozšírili 19 . EÚ okrem toho aktívne podporuje založenie koalície ministrov obchodu pre klímu. Ide o snahu viac politicky stimulovať vypracovanie pozitívneho obchodného a klimatického programu, najmä v rámci WTO 20 . V rámci reformy WTO má EÚ v úmysle podporovať dialóg o vzájomnom pôsobení medzi obchodom a dôstojnou prácou, okrem iného aj prostredníctvom spolupráce medzi WTO a MOP. V organizácii OECD zas EÚ podporuje zmeny v súbore pravidiel upravujúcich oficiálne vývozné úvery v snahe dosiahnuť väčší súlad s klimatickými cieľmi. EÚ sa podarilo takisto dosiahnuť zákaz vývozných úverov pre neekologizované uhoľné elektrárne 21 .

Všetky tieto obchodné politické nástroje a iniciatívy sú súčasťou komplexnej odpovede na celosvetové problémy s udržateľnosťou a využívajú sa súčasne s obchodnými dohodami.

3.Nové politické usmernenia pre udržateľný rozvoj v obchodných dohodách

Z preskúmania obchodu a udržateľného rozvoja vyplynulo, že model obchodu a udržateľného rozvoja, ktorý uplatňuje EÚ, je solídny, no existuje priestor aj na zlepšenie v šiestich politických prioritách, ktoré možno zhrnúť ako potrebu 1. proaktívnejšie spolupracovať s partnermi; 2. viac využívať individuálny prístup v závislosti od jednotlivých krajín; 3. začleniť aspekt udržateľnosti aj inde ako len do kapitoly obchodných dohôd venovanej obchodu a udržateľnému rozvoju; 4. dôkladnejšie monitorovať plnenie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja; 5. posilniť úlohu občianskej spoločnosti a 6) posilniť presadzovanie prostredníctvom obchodných sankcií ako krajného riešenia 22 .

Aby bol prínos politiky udržateľného rozvoja, ktorú Komisia presadzuje vo svojich obchodných dohodách, čo možno najúčinnejší, bude sa v rámci každej jednotlivej priority zameriavať na niekoľko akčných bodov. Tieto akčné body vychádzajú zo skúseností s vykonávaním, zo zhromaždených dôkazov, ako aj z príspevkov získaných počas otvorenej verejnej konzultácie. Akčné body dopĺňajú a rozširujú akčné oblasti identifikované v 15-bodovom akčnom pláne.

3.1    Zakotvenie komplexného prístupu k obchodu a udržateľnému rozvoju do viacstranných dohôd a spolupráce

Ako sa už predtým spomínalo, vzájomné pôsobenie medzi obchodom a udržateľným rozvojom sa musí riešiť komplexným spôsobom tak, že sa obchodná politika zasadí do širšieho kontextu iných nástrojov na podporu udržateľnosti. V rámci tohto komplexného prístupu sa v obchodných dohodách podporuje globálny rámec riadenia, a to najmä tak, že sa do nich začleňujú základné medzinárodné normy a záväzky a že sa v nich presadzuje ich účinné vykonávanie, dodržiavanie a ďalšie posilňovanie prostredníctvom postupov spolupráce. Vďaka pevnému zakotveniu dvojstranných záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja do multilaterálneho kontextu sa prístup EÚ k obchodu a udržateľnému rozvoju stáva legitímnym, dôveryhodným a účinným. Cieľom tohto prístupu je okrem toho zabrániť fragmentácii a namiesto toho zabezpečiť, aby záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja viedli k posilneniu globálneho úsilia. Záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja založené na medzinárodných normách môžu slúžiť aj ako ochrana pred protekcionistickými snahami.

Vďaka prístupu založenému na angažovanosti a spolupráci môže EÚ spoločne so svojimi partnermi prevziať zodpovednosť za to, aby obchodné dohody prispievali k podpore zelenej a spravodlivej transformácie a k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja. Tento prístup podporuje širšie zapojenie rôznych zainteresovaných strán vrátane miestnych komunít, mimovládnych organizácií (MVO), zamestnávateľov a odborových zväzov. Všetky opísané faktory sú nevyhnutným predpokladom toho, aby sa dosiahli zmeny v praxi.

Komisia bude v tejto súvislosti naplno využívať platformy, ktoré poskytujú obchodné dohody, aby uľahčila dialóg o autonómnych nástrojoch EÚ, ktorými sa podporuje udržateľnosť v kontexte obchodu, a aby nabádala obchodných partnerov k presadzovaniu ich dodržiavania. Komisia má okrem toho v úmysle zlepšiť celkovú efektívnosť svojich snáh o spoluprácu tak, že nadviaže na opatrenia v kategórii „Spolupráca“ identifikované v 15-bodovom akčnom pláne, a chce posilniť kolektívny prístup EÚ v situáciách, keď je potrebná technická alebo finančná pomoc alebo keď takáto pomoc môže motivovať obchodných partnerov k tomu, aby ďalej zvyšovali svoju úroveň ochrany v oblasti práce a životného prostredia.

3.2    Určenie priorít vykonávania špecifických pre jednotlivé krajiny

Z preskúmania obchodu a udržateľného rozvoja vyplynulo jasné očakávanie, že záväzky týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja v obchodných dohodách EÚ by mali byť účinnejšie a rýchlejšie z hľadiska prinášania zmien v praxi, a že dosahovanie výsledkov vo veľkej miere závisí od konkrétnej situácie jednotlivých krajín. Tieto zistenia nasvedčujú tomu, že treba viac využívať prístup zohľadňujúci konkrétnu situáciu jednotlivých krajín identifikovaný v 15-bodovom akčnom pláne, pričom tento prístup sa musí individuálnejšie nastaviť a lepšie zacieliť.

Dvojstranné obchodné vzťahy má EÚ po celom svete a jej partneri sú na rôznych úrovniach rozvoja, takže čelia odlišným hospodárskym, sociálnym a environmentálnym výzvam a príležitostiam. Hoci kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji obsahujú rovnaké záväzky, ktoré sú záväzné tak pre EÚ, ako aj pre partnerské krajiny, hľadanie účinných riešení pre túto rôznorodú škálu partnerov si vyžaduje flexibilitu a stanovenie priorít, aby sa ciele v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja lepšie prispôsobili výzvam, potrebám a kapacitám každej jednotlivej partnerskej krajiny.

Stanovenie takýchto priorít vo vykonávaní v závislosti od situácie jednotlivých krajín si vyžaduje včasnú analýzu nedostatkov a začlenenie väčšieho stupňa podrobnosti a špecifickosti do rozmeru obchodu a udržateľného rozvoja. Kľúčové výzvy, príležitosti a priority by sa mali identifikovať spoločne s konkrétnym partnerom ešte v počiatočných fázach spolupráce. Tieto priority by sa mali vypracovať so zapojením občianskej spoločnosti a mali by sa zahrnúť už do fázy posúdenia vplyvu pred začatím rokovaní. Neskôr, počas posúdenia vplyvu na udržateľnosť, by sa však mali ešte viac spresniť a mali by sa posúdiť v rámci analýzy ex post v priebehu vykonávania. V súlade so stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity 23 bude pri týchto posúdeniach zohrávať dôležitú úlohu vplyv liberalizácie obchodu na biodiverzitu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by EÚ a partnerské krajiny mali uvažovať o tom, že budú rokovať o kľúčových prioritách vo vykonávaní v závislosti od konkrétnej situácie jednotlivých krajín a zameriavať sa na tieto priority, aby sa zabezpečil pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Tieto priority by mali byť realistické a cielené, aby umožnili dosiahnuť výsledky. Mali by byť aj dostatočne flexibilné, aby sa dali časom prispôsobiť podľa vývoja situácie v oblasti udržateľnosti.

Cieľom by malo byť to, aby sa v prípade potreby posilnilo vykonávanie v konkrétnej oblasti, napríklad dodržiavanie zásady alebo dohovoru MOP, alebo zabezpečovanie súladu s ratifikovanou mnohostrannou environmentálnou dohodou. Ak je to potrebné, v náležitých prípadoch to možno dosiahnuť tak, že sa dohodnú konkrétne kroky s partnerskou krajinou v súlade s harmonogramami a míľnikmi stanovenými pre fázu vykonávania (tzv. plány vykonávania), s primeranými následnými opatreniami, a prípadne aj s podporou medzinárodných organizácií a strán zainteresovaných v tomto procese.

EÚ bude okrem toho naďalej podporovať ratifikáciu základných dohovorov MOP. Svoje ratifikačné úsilie zameria na podporu identifikovaných priorít vo vykonávaní. Vo svojom posudzovaní bude musieť postupovať od prípadu k prípadu a sústreďovať sa pritom na otázky, ktoré majú zásadný vplyv na účinné uplatňovanie základných práv.

3.3    Začlenenie udržateľnosti do celej obchodnej dohody

Všetky obchodné dohody EÚ už obsahujú viaceré ustanovenia, ktorých zámerom je zachovať právo krajín na reguláciu, aby mohli sledovať legitímne ciele v oblasti životného prostredia a práce. V obchodných dohodách sa teda rešpektuje tento potrebný politický priestor, no navyše by sa mali do ich rôznych častí proaktívne začleniť aj aspekty udržateľnosti.

Začlenenie cieľov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja do celých obchodných dohôd by mohlo zahŕňať uprednostňovanie liberalizácie environmentálneho tovaru a služieb, a to najmä tovaru a služieb, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov a podporujú efektívne využívanie zdrojov a obehovosť. Okrem toho by obchodné dohody mali zabezpečovať, aby nedochádzalo k deformáciám obchodu a investícií v oblasti surovín a energetického tovaru, ktoré sú potrebné na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

Mohlo by sa to dosiahnuť napríklad tak, že sa odstránia necolné prekážky a že sa bude presadzovať uplatňovanie medzinárodných noriem pri podporovaní obchodu a investícií v záujme ochrany životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a obnoviteľných zdrojov energie. Obchodné dohody by mali navyše podporovať využívanie nediskriminačných aspektov udržateľnosti v postupoch verejného obstarávania a mali by sa snažiť zahrnúť ustanovenia o udržateľných potravinových systémoch.

S cieľom dosiahnuť, aby sa ciele v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja pokladali za prioritu aj mimo rámca kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, by sa v rámci posúdení vplyvu a posúdení vplyvu na udržateľnosť mali vo všetkých relevantných oblastiach obchodných dohôd preskúmať výzvy a príležitosti, ktoré súvisia s udržateľnosťou. Individuálny prístup v závislosti od konkrétnej situácie jednotlivých krajín, ktorý bol spomenutý v predchádzajúcom oddiele, by sa mal uplatňovať v celej obchodnej dohode.

3.4    Kolektívne monitorovanie plnenia záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja

Jedným z ponaučení, ktoré vyplynuli z uplatňovania 15-bodového akčného plánu, je to, že výsledky sa dosahujú vďaka neustálej spolupráci s príslušným obchodným partnerom. Tento prístup je síce náročný na zdroje, no prináša v praxi trvalé výsledky. Komisia má v úmysle naďalej zoskupovať odborné znalosti a dostupné nástroje a programy, ktoré má k dispozícii, do komplexného prístupu EÚ uplatňovaného vo všetkých útvaroch. Patria sem napríklad dvojstranné dialógy o politike a regulácii v oblasti práce a životného prostredia a v odôvodnených prípadoch rozvojová spolupráca a finančná podpora.

Pri monitorovaní plnenia záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja zohrávajú obzvlášť dôležitú úlohu delegácie EÚ. Majú priamy kontakt s vládami a správnymi orgánmi, ako aj s miestnymi zainteresovanými stranami vrátane domácich poradných skupín. 24 Delegácie EÚ majú navyše možnosť angažovať sa priamo na mieste v riešení otázok udržateľného rozvoja v kontexte obchodu. Spolu s členskými štátmi pozorne sledujú situáciu na mieste a zároveň tvoria kolektívnu sieť európskych diplomatov, ktorí spoločne prispievajú k predvídaniu a riešeniu problémov s udržateľnosťou vo svojich príslušných geografických oblastiach a oblastiach expertízy.

Tento komplexný prístup by mala dopĺňať posilnená spolupráca s členskými štátmi v hlavných mestách, ako aj na mieste prostredníctvom ich veľvyslanectiev a misií v tretích krajinách. Cieľom by malo byť zabezpečenie toho, aby príslušné nástroje Komisie a členských štátov fungovali vo vzájomnej interakcii a vzájomne sa posilňovali, vďaka čomu by EÚ mohla dosiahnuť úspory z rozsahu a zvýšiť svoj vplyv na mieste.

Dôležité je aj to, aby sa posilnilo zapojenie Európskeho parlamentu. Európsky parlament by mohol prostredníctvom služobných ciest a návštev svojich členov v teréne ešte viac prispievať k monitorovaniu a vykonávaniu záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. Interakcia medzi Európskym parlamentom a parlamentmi v partnerských krajinách môže byť obzvlášť účinná, keď sú potrebné legislatívne reformy. Návštevy Európskeho parlamentu a národných parlamentov v teréne ponúkajú príležitosť aj na informovanie o cieľoch EÚ v oblasti udržateľnosti v zahraničí, a to nielen pri stykoch s miestnymi úradníkmi, ale aj so zástupcami miestnej občianskej spoločnosti, miestnymi domácimi poradnými skupinami a podnikmi.

Dôležitú úlohu počas rokovaní o obchodných dohodách a počas ich vykonávania zohrávajú aj monitorovacie skupiny zriadené výborom INTA. Tento aspekt by sa mohol ďalej posilniť, napríklad prostredníctvom pravidelných diskusií o obchode a udržateľnom rozvoji zameraných na jednotlivé krajiny. Komisia je spolu s delegáciami EÚ pripravená pomáhať Európskemu parlamentu v tomto úsilí.

Kolektívne monitorovanie plnenia záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja v obchodných dohodách so sebou prináša aj posilnenie úlohy občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov. EÚ aj každý z jej obchodných partnerov by sa mali snažiť spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti na oboch stranách a podporovať štruktúrované a vecné príspevky.

Vytvorenie funkcie hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu a jednotného kontaktného miesta v roku 2020 predstavuje dôležitý krok smerom k posilňovaniu vykonávania a presadzovania záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. 25 Jednotné kontaktné miesto poskytuje ústredné kontaktné miesto pre všetky zainteresované strany so sídlom v EÚ, ktoré chcú podať sťažnosť okrem iného v súvislosti s porušovaním záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja. 26 S cieľom pomôcť zainteresovaným stranám (napr. odborovým zväzom, priemyselným združeniam, mimovládnym organizáciám), aby vedeli čo najlepšie využívať nový systém, sa vypracovali operačné usmernenia a sprievodný formulár sťažnosti. Vybavovanie sťažností týkajúcich sa obchodu a udržateľného rozvoja a nadväzujúce opatrenia sú dôležitou súčasťou úlohy hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu pri vykonávaní a presadzovaní obchodných dohôd. 27

Využívanie jednotného kontaktného miesta zainteresovanými stranami v súvislosti s obchodom a udržateľným rozvojom však bolo doteraz obmedzené. Systém jednotného kontaktného miesta bol navrhnutý tak, aby umožnil včas nadviazať kontakt v prípade konkrétnych problémov, pričom Komisia prejavila ochotu zaoberať sa prípadnými otázkami týkajúcimi sa obchodu a udržateľného rozvoja a vysvetliť nad rámec podrobných informácií zverejnených online, ako sa dá tento systém používať a aké informácie sa môžu požadovať. V snahe o zlepšenie jeho využívania Komisia poskytne ďalšie objasnenia a pomoc. Na tento účel súbežne s preskúmaním obchodu a udržateľného rozvoja aktualizovala operačné usmernenia s cieľom objasniť, že domáce poradné skupiny môžu podávať aj kolektívne sťažnosti a že sťažovateľ so sídlom v EÚ môže ako zástupca subjektu so sídlom v partnerskej krajine predložiť jeho obavy v súvislosti s obchodom a udržateľným rozvojom. Aktualizáciou sa vnáša väčšia transparentnosť a jasnosť do toho, akým spôsobom a v akých lehotách môže jednotné kontaktné miesto riešiť počiatočné fázy sťažnosti na porušenie ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji.

3.5        Posilnenie úlohy občianskej spoločnosti

Komisia pravidelne a často vedie konzultácie so zainteresovanými stranami prostredníctvom dobre zavedenej horizontálnej štruktúry dialógov s občianskou spoločnosťou, v rámci ktorých sa pravidelne otvárajú a prerokúvajú otázky obchodu a udržateľného rozvoja. Komisia takisto vynakladá viac úsilia na účinnejšiu komunikáciu s občianskou spoločnosťou v členských štátoch, a to aj prostredníctvom zvýšenia počtu osobitných podujatí a diskusií na vysokej úrovni. V obchodných dohodách EÚ sa navyše osobitne stanovuje, že do vykonávania záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja sa musí zapojiť aj občianska spoločnosť, a to aj prostredníctvom domácich poradných skupín. Občianska spoločnosť môže zohrávať aktívnu úlohu aj vo fáze presadzovania tak, že podáva na jednotné kontaktné miesto sťažnosti týkajúce sa obchodu a udržateľného rozvoja a predkladá porote podania amicus curiae.

Príspevok organizácií občianskej spoločnosti formou riadne podložených príspevkov založených na dôkazoch má pre Komisiu zásadný význam, keďže na ich základe dokáže identifikovať otázky súvisiace s obchodom a udržateľným rozvojom, stanoviť si v nich priority a konať. V tejto súvislosti je nevyhnutná aj spolupráca a výmeny medzi zainteresovanými stranami EÚ a ich partnerskými organizáciami v zahraničí. Takýto príspevok by sa potom mohol lepšie zhodnotiť pri stanovovaní cieľov a priorít. Napríklad počas fázy posudzovania vplyvu (posúdenia vplyvu aj posúdenia vplyvu na udržateľnosť) by konzultácie s občianskou spoločnosťou mohli pomôcť identifikovať nedostatky a výzvy a mohli by pomôcť stanoviť priority, ktoré sa budú riešiť počas rokovaní, ako aj predvídať potenciálne kľúčové otázky súvisiace s vykonávaním. Po nadobudnutí platnosti dohody môžu včasné a relevantné podania podnetov na výbory pre obchod a udržateľný rozvoj zriadené v rámci obchodných dohôd, ktoré vychádzajú zo znalostí miestnej situácie a miestnych odborných znalostí, slúžiť ako podklad pre spoločné monitorovanie dodržiavania ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji a usmerňovať bilaterálne úsilie o vykonávanie.

Komisia bude takisto naďalej spolupracovať s domácimi poradnými skupinami zriadenými na základe obchodných dohôd, pričom im ponúkne logistickú podporu a podporu na budovanie kapacít a expertízy. Komisia takisto zvýšila transparentnosť, keďže zverejňuje programy a zápisnice existujúcich výborov pre obchod a udržateľný rozvoj. V budúcnosti bude Komisia naďalej posilňovať domáce poradné skupiny tým, že bude pozorne monitorovať ich zriaďovanie v súlade s podmienkami dohodnutými v obchodných dohodách a bude podporovať interakciu medzi domácimi poradnými skupinami EÚ a domácimi poradnými skupinami partnerských krajín. Komisia uznáva význam ich prínosu a ďalej zhodnocuje ich skúsenosti a odborné znalosti. Bude sa takisto snažiť rozšíriť pôsobnosť domácich poradných skupín nad rámec obchodu a udržateľného rozvoja s cieľom pokryť celé obchodné dohody, čo sa už predpokladá v dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

3.6        Asertívnejšie presadzovanie, a to aj prostredníctvom obchodných sankcií

Záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja sú právne záväzné a možno ich presadzovať prostredníctvom osobitného mechanizmu na urovnávanie sporov medzi štátmi 28 , s nezávislým a transparentným preskúmaním panelom expertom a s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti 29 . Tento prístup je založený na angažovanosti a rieši vznikajúce problémy prostredníctvom dialógu a spolupráce.

Doteraz tento mechanizmus neobsahoval osobitné pravidlá, ako monitorovať vykonávanie správy vydanej panelom expertov (tzv. fáza dodržiavania záväzkov). Komisia teraz navrhuje, aby sa presadzovanie ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji ďalej zosúladilo so štandardným urovnávaním sporov medzi štátmi a aby sa fáza dodržiavania záväzkov rozšírila na spory podľa kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji. To znamená, že strana, o ktorej sa zistilo, že porušuje svoje záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, bude musieť bezodkladne informovať o tom, ako bude vykonávať správu panelu, a bude ju musieť vykonať v určitej lehote. Toto vykonávanie bude predmetom panelového preskúmania. Občianska spoločnosť bude môcť panelu predkladať pripomienky aj v tejto fáze.

Podobne sa v prístupe, ktorý EÚ uplatňuje voči obchodu a udržateľnému rozvoju, neuvažovalo o použití sankcií v prípade nedosiahnutia súladu so správou panelu. Komisia teraz navrhuje možnosť obchodných sankcií ako krajného riešenia v prípadoch závažného porušenia základných záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja, konkrétne základných zásad a práv MOP pri práci a Parížskej dohody o zmene klímy. V takýchto prípadoch by boli obchodné sankcie vhodným prostriedkom na podporu dodržiavania záväzkov. V prípade Parížskej dohody by bolo zámerom zachytiť nedodržanie povinností, ktoré podstatne maria predmet a účel dohody. Pokiaľ ide o základné zásady a práva MOP pri práci, obchodné sankcie by boli opodstatnené v závažných prípadoch nedodržiavania zásad a opierali by sa o skutočnosť, že MOP monitoruje vývoj vo všetkých členských štátoch. Tento prístup bude vychádzať zo základných pracovných práv a Parížskej dohody ako základných prvkov našich obchodných dohôd a posilní ich dodržiavanie 30 .

Uplatňovanie obchodných sankcií za porušenie osobitných ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji sa bude riadiť štandardnými pravidlami urovnávania sporov. Obchodné sankcie budú preto dočasné a primerané a môžu mať formu pozastavenia obchodných koncesií. Budú možné len v prípade, že panel zistí, že strana porušuje svoje záväzky v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja a že táto strana sama nezabezpečí dodržanie záväzkov v stanovenej lehote. Strany sa môžu v tejto súvislosti takisto kedykoľvek vzájomne dohodnúť na vyriešení sporu.

Vďaka tomu, že sa do obchodných dohôd EÚ po prvýkrát zaviedli obchodné sankcie za porušenie základných záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja a že sa zároveň uplatňuje prístup založený na spolupráci, môže EÚ asertívnejšie presadzovať svoje kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji. EÚ tým posilní nástroje, ktoré má k dispozícii na dosiahnutie cieľov udržateľnosti, a prínos obchodných dohôd k týmto cieľom.

4.Záver

Viaceré z identifikovaných akčných bodov, konkrétne väčšinu tých, ktoré sa týkajú vykonávania záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja a posilnenia úlohy občianskej spoločnosti, možno zaviesť okamžite, a to aj v obchodných dohodách, ktoré sú už v platnosti.

Postupom času sa výsledok preskúmania obchodu a udržateľného rozvoja navrhne v rámci všetkých budúcich rokovaní a podľa potreby sa zohľadní v prebiehajúcich rokovaniach. Komisia náležitým spôsobom včas začlení identifikované akčné body do svojej činnosti predchádzajúcej rokovaniam.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili prístup opísaný v tomto oznámení a spolupracovali na vykonávaní akčných bodov, ktoré sú v ňom vytýčené.

(1)

     Neoficiálny dokument útvarov Európskej komisie, Feedback and way forward on improving the implementation and enforcement of Trade and Sustainable Development chapters in EU Free Trade Agreements (Spätná väzba a ďalší postup pri zlepšovaní vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode). 15-bodový akčný plán obsahuje opatrenia, ktoré majú prispieť k zefektívneniu vykonávania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a k zlepšeniu ich presadzovania v týchto štyroch okruhoch: i) spolupráca; ii) väčšie zapojenie občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov do vykonávania; iii) plnenie a iv) transparentnosť a komunikácia. K dispozícii na: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/february/tradoc_156618.pdf .

(2)

     COM(2019) 640, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:b828d165-1c22-11ea-8c1f-01aa75ed71a1.0002.02/DOC_1&format=PDF .

(3)

     Pozri https://policy.trade.ec.europa.eu/development-and-sustainability/sustainable-development/sustainable-development-eu-trade-agreements_en .

(4)

     Velut, J. et al., Comparative Analysis of Trade and Sustainable Development provisions in Free Trade Agreements (Komparatívna analýza ustanovení o obchode a udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode), LSE Consulting, Londýn, 2022, k dispozícii na: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2022/february/tradoc_160043.pdf . 

(5)

     Pozri https://policy.trade.ec.europa.eu/consultations/open-public-consultation-trade-and-sustainable-development-tsd-review_en . 

(6)

     Vďaka vývozu EÚ sa podporuje 38 miliónov pracovných miest (o dve tretiny viac ako v roku 2000) a obchod bude pri vytváraní prosperity občanov EÚ zohrávať v budúcnosti čoraz väčšiu úlohu, pričom sa očakáva, že 86 % celosvetového rastu sa do roku 2026 bude vytvárať mimo EÚ.

(7)

     COM(2021) 66, k dispozícii na: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2021/february/tradoc_159438.pdf .

(8)

     COM(2022) 66, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_1187 . 

(9)

     Konkrétne ide o: slobodu združovania a skutočné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie; odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce; účinný zákaz detskej práce a odstránenie diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním. MOP 10. júna 2022 zmenila deklaráciu z roku 1998 a do zoznamu základných zásad doplnila novú zásadu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(10)

     V súlade s príslušnými medzinárodnými nástrojmi, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a globálny pakt OSN.

(11)

     COM(2021) 564, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:52021PC0564 . 

(12)

     COM(2021) 706, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021PC0706 .

(13)

     COM(2021) 390, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52021DC0390 .

(14)

     COM (2022) 71, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52022PC0071 . 

(15)

     COM(2022) 142, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52022PC0142.

(16)

   Pozri supra poznámku pod čiarou č. 8.

(17)

     COM(2021) 579, k dispozícii na: https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2021/september/tradoc_159803.pdf . 

(18)

     Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_6882 . 

(19)

     Pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_22_3792

(20)

     Pozri https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2019-2024/dombrovskis/announcements/speech-executive-vice-president-valdis-dombrovskis-trade-climate-cop26_en . 

(21)

     Pozri https://policy.trade.ec.europa.eu/news/ban-export-credits-coal-fired-electricity-projects-agreed-oecd-2021-10-22_en . 

(22)

     Kontrola dodržiavania a presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách vrátane prípadného mechanizmu založeného na sankciách ako krajnom riešení figurujú aj medzi 49 návrhmi zahrnutými do záverečnej správy Konferencie o budúcnosti Európy, pozri „Konferencia o budúcnosti Európy – Správa o konečnom výsledku“, máj 2022, návrh č. 19 bod 4, s. 63.

(23)

     COM(2020) 380, k dispozícii na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020DC0380&from=EN.

(24)

     Domáce poradné skupiny sú orgány zriadené na základe obchodných dohôd a zložené z nezávislých zástupcov skupín občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, podnikov a odborových zväzov, s vyváženým zastúpením rôznych hospodárskych, sociálnych, ľudskoprávnych, environmentálnych a iných záujmov. Domáce poradné skupiny monitorujú plnenie záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja v obchodných dohodách a poskytujú poradenstvo a stanoviská príslušným zmluvným stranám.

(25)

     Pozri https://policy.trade.ec.europa.eu/enforcement-and-protection/chief-trade-enforcement-officer_en . 

(26)

     Pozri https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2021/november/tradoc_159907.pdf . 

(27)

     „Operačné usmernenia pre jednotné kontaktné miesto a mechanizmus podávania sťažností na účely presadzovania obchodných dohôd a dojednaní EÚ“, k dispozícii na  https://trade.ec.europa.eu/access-to-markets/en/form-assets/operational_guidelines.pdf . 

(28)

     Osobitné urovnávanie sporov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja sa riadi postupom mechanizmu presadzovania práva medzi štátmi, ktorý sa uplatňuje na ostatné časti obchodnej dohody, s určitými úpravami (od členov panelu sa napríklad požaduje, aby mali odborné znalosti v oblasti obchodu, práce a životného prostredia), ale bez možnosti uchýliť sa k sankciám v prípade nedosiahnutia súladu so správou panelu.

(29)

     Napríklad predložením podaní amicus curiae alebo účasťou na verejných vypočutiach.

(30)

     Komisia posúdi možnosť začlenenia Dohovoru o biologickej diverzite do tohto nového prístupu vychádzajúc z rozvoja budúceho spoľahlivého globálneho rámca pre biodiverzitu, najmä pokiaľ ide o stanovenie cieľov v oblasti biodiverzity a vhodný mechanizmus pre medzinárodné podávanie správ a monitorovanie.