EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu6. 7. 2021
COM(2021) 390 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY
Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo
{SWD(2021) 180 final}
Úvod – Posilnenie rámca EÚ pre udržateľné financovanie
Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sa považujú za kľúčové globálne výzvy našej doby. Krajiny po celom svete uznávajú naliehavú potrebu tieto výzvy riešiť, ako to dokazuje ich podpora Parížskej dohody a Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, a stanovujú si ambiciózne ciele. EÚ prijala na základe Európskej zelenej dohody viacero ambicióznych záväzkov, najmä stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o prinajmenšom 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Cieľom EÚ je takisto posilniť svoju odolnosť proti zmene klímy, zvrátiť stratu biodiverzity a širšie zhoršovanie životného prostredia a zároveň pritom na nikoho nezabudnúť. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zosúladiť všetky zdroje financií, a to verejné i súkromné, vnútroštátne aj multilaterálne. EÚ musí spolupracovať s aktérmi na celosvetovej úrovni a súčasne s krajinami s nízkymi a strednými príjmami pri ich prechode na udržateľnosť.
Rámec EÚ pre udržateľné financovanie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení týchto cieľov a pri podpore udržateľnej obnovy po pandémii COVID-19. Európa bude počas tohto desaťročia potrebovať približne 350 miliárd EUR dodatočných investícií ročne, aby mohla splniť svoj cieľ zníženia emisií do roku 2030 len v rámci samotných energetických systémov, okrem ďalších 130 miliárd EUR, ktoré bude potrebovať na ďalšie ciele v oblasti životného prostredia. Je čoraz pravdepodobnejšie, že investície do neudržateľných činností a aktív budú viaznuť, keďže výzvy v oblasti klímy a životného prostredia sa stávajú čoraz závažnejšími. Nedostatočné začlenenie týchto rizík narúša prerozdelenie zdrojov, pričom hrozí, že to povedie k rušivým úpravám v budúcnosti, ktoré budú mať dôsledky na finančnú stabilitu. Preto sa musia právne predpisy v oblasti životného prostredia doplniť rámcom pre udržateľné financovanie, ktorým sa financovanie nasmeruje do investícií, ktoré znižujú vystavenie týmto klimatickým a environmentálnym rizikám.
Rámec pre udržateľné financovanie môže verejným orgánom uľahčiť získavanie udržateľného kapitálu. EÚ už v tejto súvislosti prijíma významné opatrenia. Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie 2021 – 2027 a v Nástroji Európskej únie na obnovu (NextGenerationEU) si Únia kladie za cieľ vynaložiť 605 miliárd EUR na projekty na riešenie núdzovej situácie v oblasti klímy a 100 miliárd EUR na projekty na podporu biodiverzity. Zo 750 miliárd EUR vyčlenených na nástroj NextGenerationEU sa 30 % získa prostredníctvom emisie zelených dlhopisov NextGenerationEU. Skupina Európskej investičnej banky ako „klimatická banka EÚ“ takisto prijala dôležité kroky na podporu zelenej transformácie.
Keďže rozsah potrebných investícií zďaleka presahuje možnosti verejného sektora, hlavným cieľom rámca pre udržateľné financovanie je nasmerovanie súkromných finančných tokov do príslušných hospodárskych činností. Súkromný záujem o udržateľné investície v posledných rokoch výrazne vzrástol, vyžaduje si však rámec pre udržateľné financovanie, ktorý je jasný, konzistentný a spoľahlivý. EÚ takýto rámec v súčasnosti zavádza.
Rámec pre udržateľné financovanie a únia kapitálových trhov sa navzájom posilňujú, vďaka čomu vytvárajú viac príležitostí pre podniky a investorov. Dobre integrované a účinné kapitálové trhy by mali byť katalyzátorom účinnej mobilizácie a alokácie kapitálu smerom k udržateľným investíciám. Dynamika politického programu v oblasti udržateľného financovania zvyšuje dôležitosť a naliehavosť snáh o vybudovanie skutočne jednotného a udržateľného trhu s kapitálom v Európskej únii.
Komisia v roku 2018 prijala prvý akčný plán o financovaní udržateľného rastu. EÚ na základe tohto plánu zaviedla tri základné prvky rámca pre udržateľné financovanie
. Týmito základnými prvkami sú: 1. systém klasifikácie alebo „taxonómia“ udržateľných činností, 2. rámec zverejňovania informácií pre nefinančné a finančné spoločnosti a 3. investičné nástroje vrátane referenčných hodnôt, noriem a značiek
.
Prvým základným prvkom je taxonómia EÚ. Cieľom nariadenia o taxonómii je vytvoriť spoľahlivý systém klasifikácie založený na vedeckých poznatkoch, ktorý nefinančným a finančným spoločnostiam umožňuje uplatňovať rovnaké vymedzenie udržateľnosti, a poskytnúť tak ochranu proti environmentálne klamlivej reklame.
Druhým základným prvkom je systém povinného zverejňovania informácií pre nefinančné aj finančné spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa investorom poskytujú informácie na prijímanie informovaných rozhodnutí o udržateľnom investovaní. Požiadavky na zverejňovanie informácií zahŕňajú vplyv činností spoločnosti na životné prostredie a spoločnosť, ako aj podnikové a finančné riziká, ktorým spoločnosť čelí v dôsledku expozície týkajúcej sa udržateľnosti (tzv. koncepcia dvojitej významnosti). V tejto súvislosti dnes Komisia prijala delegovaný akt podľa nariadenia o taxonómii, v ktorom sa špecifikujú informácie, ktoré majú zverejňovať finančné a nefinančné podniky, pokiaľ ide o ich environmentálne správanie na základe taxonómie EÚ.
Režim EÚ na zverejňovanie informácií o udržateľnosti pre finančné a nefinančné spoločnosti
|
Nástroj
|
Návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD)
|
Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR)
|
Nariadenie o taxonómii
|
Rozsah pôsobnosti
|
Všetky veľké spoločnosti EÚ a všetky kótované spoločnosti (okrem kótovaných mikropodnikov)
|
Účastníci finančného trhu ponúkajúci investičné produkty a finanční poradcovia
|
Účastníci finančného trhu;
všetky spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica CSRD
|
Zverejňovanie informácií
|
Správa vypracovaná na základe formálnych štandardov vykazovania a podliehajúca externému auditu
|
Zverejňovanie informácií o rizikách ohrozujúcich udržateľnosť a hlavných nepriaznivých vplyvoch na úrovni subjektov a produktov
|
Obrat, kapitálové výdavky a prevádzkové výdavky vo vykazovanom roku súvisiace s produktmi alebo činnosťami spojenými s taxonómiou
|
Stav
|
V štádiu vyjednávania; očakáva sa uplatňovanie od roku 2023
|
Uplatňuje sa od 10. marca 2021
|
Uplatňuje sa od januára 2022
|
Na doplnenie týchto požiadaviek na zverejňovanie informácií sa musia preferencie z hľadiska udržateľnosti zahrnúť do investičného a poistného poradenstva
.
Tretím základným prvkom je súbor investičných nástrojov vrátane referenčných hodnôt, noriem a značiek. Vďaka nim môžu účastníci finančného trhu ľahšie zosúladiť svoje investičné stratégie s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Zároveň poskytujú väčšiu transparentnosť účastníkom trhu. Ide o ciele referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou vytvorené nariadením o referenčných hodnotách EÚ v oblasti klímy. Komisia v súčasnosti prijíma legislatívny návrh normy pre európske zelené dlhopisy. Týmto návrhom sa vytvorí dobrovoľná norma vysokej kvality, ktorá bude dostupná všetkým emitentom s cieľom pomôcť im prilákať udržateľné investície. Rozšírením environmentálnej značky EÚ na finančné produkty sa okrem toho retailovým investorom poskytne dôveryhodné, spoľahlivé a všeobecne uznávané označovanie retailových finančných produktov.
V priebehu niekoľkých rokov sa dosiahol zásadný pokrok pri kladení základov rámca pre udržateľné financovanie. Na troch základných prvkoch sa pracuje, no i naďalej je potrebné odviesť veľa práce. Komisia je odhodlaná dokončiť vykonávanie svojho ambiciózneho akčného plánu z roku 2018. Od roku 2018 sa však vyvinulo naše chápanie toho, čo je potrebné na splnenie cieľov udržateľnosti, a zmenil sa aj globálny kontext. Z týchto dôvodov je potrebná nová fáza stratégie EÚ v oblasti udržateľného financovania.
V tejto stratégii sa identifikujú štyri hlavné oblasti, v ktorých sú potrebné dodatočné opatrenia, aby finančný systém v plnej miere podporil prechod hospodárstva na udržateľnosť.
V snahe poskytnúť informácie pre stratégiu Komisia požiadala o radu platformu pre udržateľné financovanie a v roku 2020 zorganizovala rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami
. Touto stratégiou sa takisto dopĺňajú ďalšie iniciatívy Európskej zelenej dohody, ako je balík návrhov na dosiahnutie cieľa 55 % zníženia emisií (tzv. Fit for 55).
I.Financovanie prechodu reálnej ekonomiky na udržateľnosť
Prechod na ciele EÚ v oblasti udržateľnosti si vyžaduje nebývalé úsilie o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, o obnovu prírodného kapitálu a posilnenie odolnosti a širšieho sociálneho kapitálu, a to všetko v rámci udržateľnej obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Možnosti prechodu hospodárskych subjektov sa budú značne líšiť, keďže majú rôzne východiskové body a rôzne obchodné stratégie, no všetky tieto možnosti by v konečnom dôsledku mali byť v súlade s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnosti.
Úsilie EÚ sa zameralo predovšetkým na podporu investičných tokov smerom k hospodárskym činnostiam, ktoré už sú environmentálne udržateľné, a smerom k plánom urobiť ich environmentálne udržateľnými. Na riešenie problému financovania prechodných etáp pri naliehavom prechode činností smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrality a environmentálnych cieľov EÚ je potrebný podpornejší rámec. Komisia požiadala o radu platformu pre udržateľné financovanie, pokiaľ ide o možnosti, ktorými by sa podporili a uznali investície do hospodárskych činností súvisiace s prechodom na udržateľnosť
.
Uznanie úsilia o prechod na udržateľnosť
Zatiaľ čo spoločnosti, emitenti a investori môžu využiť taxonómiu EÚ na ekologizáciu svojich činností a portfólií, súčasný rámec by sa mohol rozvíjať tak, aby sa lepšie uznávali investície do prechodných etáp smerom k udržateľnosti. Takéto investície môžu znížiť škodlivý vplyv na klímu a životné prostredie, ak nevedú k odkázanosti na technológie náročné na uhlík.
Komisia ako prvý krok zváži navrhnutie právnych predpisov na uznanie a podporu financovania určitých hospodárskych činností, najmä v odvetví energetiky vrátane plynu, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý podporuje prechod ku klimatickej neutralite počas tohto desaťročia, ako sa uviedlo v oznámení Komisie z apríla 2021.
Komisia okrem toho zváži možnosti rozšírenia rámca taxonómie mimo environmentálne udržateľných činností, aby bolo možné rozpoznať činnosti so strednou úrovňou environmentálneho správania. To by mohlo pomôcť podporiť transparentnosť a mobilizovať financie pre hospodárske činnosti, ktoré sú na dôveryhodnej ceste smerom k udržateľnosti, a to pri súčasnom zohľadnení sociálnych aspektov. Komisia do konca roku 2021 zverejní správu, v ktorej opíše ustanovenia nevyhnutné na začlenenie hospodárskych činností, ktoré nemajú výrazný vplyv na udržateľnosť životného prostredia, a hospodárskych činností, ktoré významne poškodzujú udržateľnosť životného prostredia
.
Zahrnutie dodatočných udržateľných činností do taxonómie EÚ
Ako Komisia uviedla vo svojom oznámení zverejnenom v apríli 2021, v súlade s požiadavkami nariadenia o taxonómii prijme doplnkový delegovaný akt o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ktorý sa bude vzťahovať na činnosti, ktoré ešte nie sú zahrnuté v prvom delegovanom akte o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ako je poľnohospodárstvo a určité odvetvia energetiky. Tento delegovaný akt sa bude takisto vzťahovať na činnosti v oblasti jadrovej energie s výhradou osobitného postupu preskúmania, ktorý Komisia stanovila na tento účel
, a v súlade s ním. Komisia prijme tento doplnkový delegovaný akt čo najskôr po ukončení osobitného postupu preskúmania v lete 2021. Uvedený doplnkový delegovaný akt sa bude vzťahovať aj na zemný plyn a súvisiace technológie ako na prechodné činnosti do tej miery, do akej patria do rozsahu pôsobnosti článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii EÚ. V tomto kontexte sa zváži opodstatnenosť doložky o ukončení platnosti pre prechodné činnosti.
Komisia okrem toho prijme technické kritériá preskúmania pre zvyšné štyri environmentálne ciele v rámci nariadenia o taxonómii: vodu, obehové hospodárstvo, prevenciu znečisťovania a biodiverzitu. Ako sa predpokladá v nariadení o taxonómii, Komisia stanoví kritériá pre tieto ciele v delegovanom akte, ktorý sa má prijať v prvej polovici roka 2022 a následne sa bude uplatňovať od roku 2023. To uľahčí environmentálne udržateľné investície mimo oblasti klímy.
Rozšírenie rámca pre normy a označenia v oblasti udržateľného financovania
Normy a označenia môžu pomôcť nasmerovať financovanie na spoločnosti, emitentov a investorov pri prechode na udržateľnejšie činnosti a obchodné modely. Investorom pomáhajú aj prostredníctvom vytvárania transparentného a dôveryhodného rámca na predchádzanie environmentálne klamlivej reklame. Komisia bude s cieľom uľahčiť dodatočné kapitálové toky pri priebežnom úsilí o prechod pracovať na ďalších označeniach dlhopisov, ako sú napríklad transformačné dlhopisy alebo dlhopisy spojené s udržateľnosťou.
Všeobecnejší rámec pre označovanie finančných nástrojov by mohol v budúcnosti pomôcť zaistiť jasnosť, transparentnosť a súdržnosť na udržateľných finančných trhoch. Tento rámec by umožnil a zabezpečil budúce trhové inovácie a zároveň by zaistil minimálnu úroveň transparentnosti a dôveryhodnosti s ohľadom na faktory udržateľnosti označení vypracovaných trhom. Komisia okrem finančných nástrojov zváži označenia referenčných hodnôt environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) a minimálne kritériá udržateľnosti finančných produktov, ktoré podporujú environmentálne a sociálne charakteristiky. V rámci úprav nariadenia o prospekte sa napokon môže zvážiť vytvorenie minimálnych požiadaviek na porovnateľnosť, transparentnosť a harmonizáciu informácií dostupných pre všetky cenné papiere ESG.
Opatrenie 1: Komisia s cieľom vypracovať komplexnejší rámec a napomôcť financovanie prechodných etáp smerom k udržateľnosti:
a)zváži navrhnutie právneho predpisu na podporu financovania určitých hospodárskych činností, najmä v energetickom sektore, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov;
b)zváži možnosti rozšírenia rámca taxonómie EÚ s cieľom prípadne uznať hospodárske činnosti vykonávané na prechodnej úrovni;
c)prijme doplnkový delegovaný akt o taxonómii EÚ v oblasti klímy, ktorý sa bude vzťahovať na nové odvetvia vrátane poľnohospodárstva a niektorých energetických činností;
d)prijme do druhého štvrťroku 2022 delegovaný akt v rámci taxonómie EÚ, ktorý sa bude vzťahovať na zostávajúce štyri environmentálne ciele, t. j. vodu, biodiverzitu, prevenciu znečisťovania a obehové hospodárstvo, a
e)zváži všeobecný rámec na označovanie finančných nástrojov, bude pracovať na ďalších označeniach dlhopisov, ako sú napríklad transformačné dlhopisy alebo dlhopisy spojené s udržateľnosťou, na označení referenčných hodnôt ESG či minimálnych kritériách udržateľnosti pre finančné produkty, ktoré podporujú environmentálne alebo sociálne charakteristiky, a zavedie cielené zverejňovanie prospektov.
II.Smerom k inkluzívnejšiemu rámcu pre udržateľné financovanie
Zabezpečenie prístupu retailových investorov a MSP k možnostiam udržateľného financovania
Občania, či už retailoví investori alebo spotrebitelia, a malé a stredné podniky (MSP) majú kľúčový význam pre prechod na udržateľnosť. Mnohé udržateľné projekty budú malé a budú rozvíjané na miestnej úrovni, no aj napriek tomu budú dôležité pri podpore zelenej obnovy. Cieľom únie kapitálových trhov spolu s rámcom pre udržateľné financovanie bude poskytnúť MSP viac možností financovania a podporiť väčšiu účasť retailových investorov na kapitálových trhoch.
Jednotlivci a domácnosti môžu vďaka prístupu k udržateľnému financovaniu zohrávať dôležitú úlohu pri transformácii hospodárstva. Zelené úvery môžu napríklad pomôcť domácnostiam a MSP zlepšovať energetickú hospodárnosť ich budov alebo prejsť na vozidlá s nulovými emisiami. Komisia s cieľom napomôcť poskytovanie zelených retailových úverov požiada Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) o stanovisko k vymedzeniu zelených retailových úverov a zelených hypoték a prípadným nástrojom na ich podporu. Komisia takisto preskúma v rámci revízie smernice o hypotekárnych úveroch spôsoby, ako podporiť využívanie energeticky efektívnych hypoték.
Finanční poradcovia sú hlavným kontaktným bodom pre retailových investorov. Aby mohli podporiť uplatňovanie udržateľného financovania, musia byť kvalifikovaní. S výhradou ďalšieho posúdenia Komisia podporí väčšie zapojenie retailových investorov snahou o zlepšenie úrovne odborných znalostí finančných poradcov v oblasti udržateľnosti. Okrem toho Komisia spolu s OECD a jej Medzinárodnou sieťou pre finančné vzdelávanie pracuje na zlepšení finančnej gramotnosti občanov. Uverejnia spoločné rámce finančných kompetencií pre dospelých a mladých ľudí odrážajúce zručnosti a vedomosti, ktoré sú potrebné pre jednotlivcov na podporu ich dobrej finančnej situácie a ďalší prístup k udržateľnému financovaniu.
Hospodárstvo EÚ zahŕňa 23 miliónov MSP, ktoré by mali ťažiť z väčšieho prístupu k poradenským službám v oblasti udržateľnosti na základe svojich osobitných potrieb. Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 je pre MSP ešte väčšou výzvou prilákať finančné prostriedky, ktoré potrebujú pri úsilí o prechod na udržateľnosť. MSP často chýba spôsobilosť a informovanosť, vďaka ktorým by využili príležitosti, ktoré ponúkajú nástroje na udržateľné financovanie.
Komisia je pripravená podporovať členské štáty v ich úsilí zabezpečiť budovanie kapacít a technické poradenstvo týkajúce sa spôsobu, akým môžu MSP dobrovoľne informovať o rizikách ohrozujúcich udržateľnosť a o súvisiacich vplyvoch
. Na tento účel a v súlade s navrhovanou smernicou CSRD pripraví Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (ďalej len „EFRAG“) zjednodušený štandard dobrovoľného informovania o udržateľnosti, ktorý poskytne vhodný nástroj pre MSP. Okrem toho Program InvestEU poskytne mechanizmy na znižovanie rizika, zatiaľ čo pilier MSP Programu pre jednotný trh poskytne poradenské služby pre MSP prostredníctvom siete Enterprise Europe Network a spoločnej iniciatívy v oblasti klastrov.
Podnecovanie príležitostí, ktoré digitálne technológie ponúkajú udržateľnému financovaniu
Digitálne technológie môžu občanom, investorom a MSP poskytnúť riešenia, ktoré im umožnia prechod na udržateľnosť. Komisia umožní a podporí inovatívne riešenia s cieľom pomôcť MSP používať digitálne nástroje udržateľného financovania a podporiť pochopenie vplyvu finančných produktov z hľadiska udržateľnosti zo strany retailových investorov. Technologická inovácia, ako je umelá inteligencia, blockchain, veľké dáta (big data) a internet vecí, zohráva v rámci udržateľného financovania významnú úlohu. Tento potenciál pomôžu využiť ďalšie iniciatívy EÚ, ako je zahrnutie informácií týkajúcich sa udržateľnosti do jednotného európskeho prístupového bodu (ESAP) a rámca pre otvorené finančníctvo.
Zatiaľ čo digitálne technológie sú významnými faktormi prechodu, existujú obavy týkajúce sa vplyvu na životné prostredie a zvyšujúcich sa energetických potrieb dátových centier a technológií distribuovanej databázy transakcií, a to najmä pokiaľ ide o kryptoaktíva. Komisia posúdi vplyv digitálnych finančných technológií na udržateľnosť. EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu pri zabezpečení toho, aby boli tieto infraštruktúry do roku 2030 klimaticky neutrálne a energeticky účinné. V delegovanom akte o taxonómii EÚ v oblasti klímy sa už stanovujú technické kritériá preskúmania pre dátové centrá a digitálne riešenia, ktoré významne prispievajú k cieľom taxonómie EÚ. Mal by sa rozšíriť, aby zahŕňal viac činností na rozvoj udržateľných digitálnych riešení a používanie udržateľných kryptoaktív.
Poistenie: ponuka lepšej ochrany pred klimatickými a environmentálnymi rizikami
Zvýšením poistného krytia môže finančný systém lepšie chrániť hospodárstvo a spoločnosť pred určitými klimatickými rizikami a rizikami súvisiacimi s prírodnými katastrofami. Miernym zvýšením poistného krytia možno daňovníkom a vládam významne znížiť hospodárske náklady na katastrofy súvisiace s klímou. Nedávno prijatá stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy vytvorí základné podmienky na podporu odolnosti spoločnosti proti zmene klímy a zníži riziká. V prehľade poistenia proti prírodným katastrofám vypracovanom Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „EIOPA“) sa uvedú potenciálne medzery v rámci poistného krytia v členských štátoch. Okrem toho Komisia začne dialóg o odolnosti proti zmene klímy medzi poisťovateľmi, zaisťovateľmi, verejnými orgánmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a identifikovať spôsoby odstránenia medzier v rámci ochrany klímy, a to prostredníctvom odporúčaní alebo dobrovoľných záväzkov.
Podpora dôveryhodných sociálnych investícií
Obnova po pandémii zdôraznila potrebu spravodlivého prechodu, v rámci ktorého sa podporujú pracovníci a ich spoločenstvá ovplyvnené transformáciou hospodárskych činností. Prudké zvýšenie emisií sociálnoinvestičných dlhopisov ukazuje, že investori čoraz častejšie hľadajú investičné príležitosti s pozitívnymi sociálnymi vplyvmi, ktorými sa presadzujú ľudské práva. V rámci tohto trendu sa podporujú finančné inštitúcie, aby zintenzívnili svoju spoluprácu so spoločnosťami, ktoré im pomôžu integrovať ľudské práva a sociálne faktory do ich stratégií a činností.
Požiadavky na zverejňovanie informácií o udržateľnom financovaní pre účastníkov finančného trhu už zahŕňajú určité sociálne faktory, sú však potrebné ďalšie kroky. Pred decembrom 2022 bude Komisia spolupracovať s európskymi orgánmi dohľadu s cieľom preskúmať regulačné technické predpisy v rámci nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb, pričom objasní ukazovatele hlavných nepriaznivých vplyvov v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj hlavných nepriaznivých vplyvov v oblasti sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a boja proti úplatkárstvu. Okrem toho Komisia do konca roku 2021 uverejní správu o ustanoveniach potrebných pre sociálnu taxonómiu, ako sa vyžaduje v nariadení o taxonómii
.
Okrem toho Komisia predloží návrh týkajúci sa udržateľnej správy a riadenia spoločností s cieľom zabezpečiť, že spoločnosti riadia riziká ohrozujúce udržateľnosť a majú výhody vyplývajúce z príležitostí, ktoré vznikli na ceste k udržateľnosti.
Zelené rozpočtovanie a mechanizmy rozdelenia rizika
Aj napriek tomu, že samotné verejné prostriedky nemôžu financovať všetky investičné potreby, zohrávajú spolu so súkromnými prostriedkami významnú úlohu.
Komisia aj naďalej posilňuje zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a biodiverzity v rozpočte EÚ. Komisia už v rámci ročného rozpočtového cyklu EÚ používa nástroje zeleného rozpočtovania. V kontexte vykonávania viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 a súvisiacej medziinštitucionálnej dohody so záväzkami týkajúcimi sa výdavkov na klímu a biodiverzitu sa táto práca bude ďalej posilňovať. Komisia je odhodlaná vytvárať aktualizované a posilnené metodiky sledovania v oblasti klímy a biodiverzity. Dané metodiky sledovania budú kľúčové na monitorovanie toho, či sú výdavky na klímu a biodiverzitu vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2021 – 2027 v súlade s ambíciou EÚ.
Komisia takisto úzko spolupracuje s členskými štátmi na zvyšovaní využívania nástrojov zeleného rozpočtovania. Komisia tiež vyvinula referenčný rámec zeleného rozpočtovania a uskutočňuje každoročné prieskumy o existujúcich postupoch v rámci zeleného rozpočtovania v EÚ s cieľom podporiť mnohé členské štáty, ktoré chcú presmerovať svoje štátne rozpočty na zelené priority. Analytická práca, technická podpora a odborná príprava, ako aj výročná konferencia podporujú proces vzájomného učenia, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby boli rozpočtové politiky a výdavky v súlade s environmentálnymi záväzkami.
Rozdelením rizika medzi verejných a súkromných investorov možno účinne riešiť zlyhania trhu, ktoré bránia financovaniu udržateľnej infraštruktúry a prechodu, ktorý je motivovaný inováciou. Cieľom investičného plánu pre udržateľnú Európu, ktorý je investičným pilierom Európskej zelenej dohody, je mobilizácia aspoň 1 bilióna EUR udržateľných investícií od súkromných a verejných aktérov v priebehu nasledujúceho desaťročia. V rámci Programu InvestEU sa skupine EIB, národným podporným bankám a iným finančným inštitúciám poskytne kapacita, pokiaľ ide o podstupovanie rizika, a podporia sa súvisiace poradenské iniciatívy. Komisia pred COP 26 zorganizuje ustanovujúci výročný samit o udržateľných investíciách s cieľom zhodnotiť pokrok v rámci iniciatív EÚ zahrnutých v investičnom pláne pre udržateľnú Európu.
Opatrenie 2: Komisia s cieľom zlepšiť inkluzívnosť udržateľného financovania:
a)požiada orgán EBA o stanovisko v súvislosti s vymedzením zelených úverov a hypoték a ich podporou, do roku 2022 preskúma možnosti uľahčenia ich zavedenia a zlepší prístup občanov a MSP k poradenským službám v oblasti udržateľného financovania;
b)integruje údaje súvisiace s udržateľným financovaním do dátových priestorov v rámci Európskej dátovej stratégie a spolu s platformou pre digitálne financie zváži ďalšie možné opatrenia s cieľom umožniť a podporiť inovatívne riešenia využívajúce digitálne technológie na podporu MSP a retailových investorov a
c)identifikuje nedostatky v poistnej ochrane prostredníctvom prehľadu o prírodných katastrofách orgánu EIOPA a začne dialóg o odolnosti proti zmene klímy so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (2022);
d)uverejní do konca roku 2021 správu o sociálnej taxonómii a
e)posilní metodiky sledovania výdavkov v oblasti klímy a biodiverzity, podporí členské štáty, ktoré chcú presmerovať svoje štátne rozpočty na zelené priority, a pred COP 26 zorganizuje ustanovujúci výročný samit o udržateľných investíciách.
III.Zlepšenie odolnosti finančného sektora a príspevok k udržateľnosti: hľadisko dvojitej významnosti
V záujme súladu s Európskou zelenou dohodou bude musieť byť samotný finančný sektor odolnejší voči rizikám, ktoré predstavuje zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, a takisto bude musieť zlepšiť svoj príspevok k udržateľnosti. To si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa systematickú integráciu finančne závažných rizík ohrozujúcich udržateľnosť (zvonku dovnútra) a vplyvov na udržateľnosť (zvnútra von) do rozhodovacieho procesu vo finančnej oblasti. Kľúčové je, aby boli obe hľadiská dvojitej významnosti náležite integrované do finančného sektora, aby tak aktívne a v plnej miere prispeli k úspechu Európskej zelenej dohody.
Posilnenie hospodárskej a finančnej odolnosti voči rizikám ohrozujúcim udržateľnosť
Riziká ohrozujúce udržateľnosť už sú významné a budú mať nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu a financovanie reálnej ekonomiky. Fyzický vplyv zmeny klímy a strata biodiverzity vytvárajú riziká, ktoré môžu byť systémové a nemusia byť viditeľné na úrovni jednotlivých aktív. Riziká môžu vzniknúť aj z neriadenej a náhlej reakcie na prechod na udržateľnosť. Je preto dôležité rozumieť povahe týchto rizík a stupňu vystavenia rizikám, ako aj tomu, ako na seba vzájomne pôsobia a ako sa vyvíjajú v čase. Na zabezpečenie jednotného začleňovania faktorov udržateľnosti do posúdenia rizika a riadenia vo finančnom sektore sú potrebné doplnkové kroky.
Zohľadnenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť v štandardoch finančného vykazovania a účtovníctve
Komisia výrazne podporuje medzinárodnú prácu v súvislosti so začleňovaním aspektov udržateľnosti do finančného vykazovania a účtovníctva a bude sa usilovať o najvyššiu úroveň ambícií. Komisia bude spolupracovať s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo (ďalej len „EFRAG“), Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) a Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (ďalej len „IASB“) s cieľom posúdiť, či sú do medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (ďalej len „IFRS“) primerane začleňované riziká ohrozujúce udržateľnosť. Keďže štandardy a postupy finančného výkazníctva určujú hodnotu investícií, sú kľúčovým prvkom, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do rozhodovacích procesov finančných trhov. Malo by sa najmä posúdiť, ako primerane a včas rozpoznať príslušné riziká ohrozujúce klímu a životné prostredie v rámci finančných výkazov a informovať o nich.
Komisia s cieľom podporiť vývoj štandardov na posúdenie prírodného kapitálu v EÚ a na celom svete zintenzívňuje aj svoju spoluprácu s priemyslom pri účtovaní biodiverzity a prírodného kapitálu.
Zlepšenie transparentnosti úverových ratingov a ratingových výhľadov
Ratingové agentúry zohrávajú dôležitú úlohu v rámci finančného systému, keďže posudzujú úverové riziko finančných a nefinančných emitentov. S ohľadom na široké využívanie úverových ratingov zainteresované strany naďalej vyjadrujú obavy v súvislosti s nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým ratingové agentúry zahŕňajú faktory udržateľnosti do svojich metodík. S výhradou ďalšieho posúdenia účinnosti existujúcich opatrení orgánom ESMA Komisia prijme opatrenia na zlepšenie transparentnosti a zabezpečenie začlenenia príslušných faktorov ESG do úverových ratingov a ratingových výhľadov, pričom sa zabezpečí metodická transparentnosť.
Identifikácia a riadenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť zo strany bánk a poisťovateľov
Schopnosť bánk a poisťovní identifikovať a riadiť riziká ohrozujúce udržateľnosť a absorbovať finančné straty, ktoré na základe nich vznikajú, je kľúčová pre finančnú stabilitu a odolnosť reálnej ekonomiky počas prechodu na udržateľnosť. Hoci sa subjekty finančného sektora a orgány dohľadu usilujú zachytiť klimatické a environmentálne faktory v systémoch riadenia rizík a prudenciálnych kapitálových požiadavkách, pokrok zostáva nedostatočný.
-Komisia navrhne zmeny prudenciálneho rámca pre banky s cieľom zabezpečiť, aby boli faktory ESG jednotne zahrnuté do systémov riadenia rizík a dohľadu. V snahe dosiahnuť tento cieľ sa stanovia jasné požiadavky na účely identifikácie, merania, riadenia a monitorovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť v rámcoch riadenia rizika, a to vrátane stresového testovania v oblasti zmeny klímy pre banky. Na doplnenie a ako súčasť výročného posúdenia orgánom dohľadu sa objasní a posilní úloha orgánov dohľadu pri posudzovaní takýchto rizík. Napokon Komisia navrhne Európskemu orgánu pre bankovníctvo, aby do dvoch rokov (do roku 2023) predložil svoje priebežné posúdenie prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami týkajúcimi sa aktív alebo činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi.
-Komisia bude jednotne začleňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť do systémov riadenia rizík a dohľadu nad poisťovateľmi. Navrhnú sa zmeny smernice Solventnosť II
, ktoré budú zahŕňať analýzu klimatického scenára vykonávanú poisťovateľmi. Podobne ako v rámci prístupu v sektore bankovníctva bude EIOPA posudzovať rozdiely rizík v rámci poistenia medzi environmentálne a/alebo sociálne udržateľnými a inými expozíciami.
Riadenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť na úrovni systému
Zvyšovanie odolnosti finančného systému voči otrasom si vyžaduje identifikáciu, meranie a riadenie rizík na úrovni systému. Komisia posilní svoju spoluprácu s európskymi orgánmi dohľadu a Európskou centrálnou bankou s cieľom zachytávať, monitorovať a zmierňovať všetky systémové riziká ohrozujúce udržateľnosť, ktoré ovplyvňujú dlhodobú finančnú stabilitu. V snahe dosiahnuť tento cieľ sa zintenzívni práca na vytváraní koherentných a relevantných metodík a scenárov, aby sa kvantifikovali riziká ohrozujúce udržateľnosť a vykonalo sa stresové testovanie finančného systému, pričom sa pokryjú príslušné finančné sektory. Komisia nariadi cielené stresové testovanie finančného systému v súvislosti s balíkom návrhov na dosiahnutie cieľa 55 % zníženia emisií.
Finančné inštitúcie sú čoraz viac vystavené zrýchľujúcej sa degradácii ekosystémov a strate biodiverzity, vyčerpávaniu prírodných zdrojov a narastajúcim úrovniam znečistenia našej vody, vzduchu a pôdy. S cieľom dosiahnuť pokrok pri meraní finančných rizík vyplývajúcich z významnej straty biodiverzity a degradácie ekosystémov Komisia pripraví správu o meraní a výskyte takýchto rizík v EÚ. Správa Komisie sa takisto zameria na prístupy k meraniu a metódy merania takýchto rizík a navrhnú sa v nej ďalšie opatrenia v tejto oblasti.
Napokon si riešenie a riadenie systémových rizík vyžaduje vhodné nástroje pre makroprudenciálne orgány. Komisia s podporou európskych orgánov dohľadu, Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“) a ECB zváži v rámci nadchádzajúcej revízie bankového makroprudenciálneho rámca, či sú makroprudenciálne nástroje schopné riešiť riziká pre finančnú stabilitu súvisiace so zmenou klímy. Zo strednodobého hľadiska sa ďalšia práca vykoná v rámci rozšírenia rozsahu na nebankové sektory a environmentálne riziká, a to na základe odporúčania európskych orgánov dohľadu, ESRB a ECB.
Opatrenie 3: Komisia s cieľom posilniť hospodársku a finančnú odolnosť voči rizikám ohrozujúcim udržateľnosť:
a)bude spolupracovať s EFRAG, ESMA a IASB, pokiaľ ide o spôsob, akým môžu štandardy finančného výkazníctva najlepšie zachytiť príslušné riziká ohrozujúce udržateľnosť;
b)prijme opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli príslušné riziká ESG systematicky a transparentne zachytávané v úverových ratingoch a ratingových výhľadoch, pričom sa vezme do úvahy ďalšie posúdenie orgánom ESMA (2023);
c)navrhne zmeny v nariadení o kapitálových požiadavkách a v smernici o kapitálových požiadavkách s cieľom zabezpečiť jednotné začleňovanie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systémov riadenia rizík bánk, a to vrátane stresového testovania v oblasti zmeny klímy vykonávaného bankami (2021);
d)navrhne zmeny smernice Solventnosť II s cieľom jednotne začleňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia rizika poisťovateľov vrátane analýzy klimatického scenára vykonávanej poisťovateľmi (2021) a
e)posilní dlhodobú finančnú stabilitu prostredníctvom užšej spolupráce v oblasti posudzovania rizík pre finančnú stabilitu, pravidelných stresových testov, hodnotenia makroprudenciálnych nástrojov a štúdie venovanej rizikám vyplývajúcim zo zhoršovania životného prostredia a straty biodiverzity.
Urýchlenie príspevku finančného sektora k úsiliu o prechod na udržateľnosť
Okrem riadenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť zo strany finančných inštitúcií závisí úspech Európskej zelenej dohody od príspevku všetkých hospodárskych aktérov a ich stimulov na plnenie našich cieľov. Na tento účel musia finančné inštitúcie premietnuť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti do svojich dlhodobých finančných stratégií a rozhodovacích procesov. To zahŕňa lepšie pravidelné meranie, monitorovanie a zverejňovanie pokroku.
Zlepšenie stanovovania vedecky podložených cieľov, zverejňovania informácií a monitorovania záväzkov finančného sektora
Finančné inštitúcie by mali uverejňovať vlastné plány týkajúce sa prechodu na udržateľnosť a dekarbonizácie vrátane strednodobých a dlhodobých cieľov a spôsobu, ako plánujú znížiť svoju environmentálnu stopu. Pre monitorovanie účinnosti opatrení v priebehu času bude kľúčová väčšia transparentnosť cieľov, ukazovateľov, vymedzení a metodík. V návrhu smernice CSRD sa bude vyžadovať, aby veľké spoločnosti EÚ a spoločnosti kótované na burze vrátane bánk, poisťovateľov a investorov uverejňovali ciele v oblasti udržateľnosti, ako aj pokrok pri ich plnení. Okrem toho Komisia posilní zverejňovanie informácií a účinnosť opatrení v oblasti dekarbonizácie zo strany účastníkov finančného trhu pri všetkých investičných produktoch, pričom bude stavať na regulačných technických predpisoch vypracovaných podľa nariadenia SFDR.
V tejto súvislosti sú ako prvý krok chvályhodné aj dobrovoľné záväzky finančných inštitúcií na celom svete prijať strategické vedecky podložené ciele v oblasti klímy a udržateľnosti. Až do prijatia prípadných ďalších politických opatrení v tejto oblasti bude Komisia preskúmavať, do akej miery by mohlo viac usmernení zabezpečiť dôveryhodnosť takýchto dobrovoľných záväzkov, a bude monitorovať pokrok v čase v celej EÚ. V tejto fáze by finančné inštitúcie mohli využiť taxonómiu EÚ a ostatné nástroje udržateľného financovania s cieľom napredovať pri dosahovaní svojich plánov na úrovni subjektov a portfólií.
Objasnenie fiduciárnych povinností a pravidiel spravovania investorov s cieľom zohľadniť príspevok finančného sektora k cieľom zelenej dohody
Zosúladenie finančných tokov s cieľmi Európskej zelenej dohody si vyžaduje ďalšie úvahy o vplyvoch na udržateľnosť v stratégiách a investičných rozhodovacích procesoch investorov. Komisia 21. apríla 2021 uverejnila šesť pozmeňujúcich delegovaných aktov, v ktorých sa vyžaduje, aby finančné spoločnosti, ako sú poradcovia, správcovia aktív a poisťovatelia, zahrnuli finančne závažné riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich postupov a aby zvážili preferencie svojich klientov v oblasti udržateľnosti. To sa bude musieť doplniť ďalšími opatreniami pre 125 000 dôchodkových fondov v EÚ, ktoré riadia kolektívne systémy v mene približne 75 miliónov Európanov. Na posilnenie ich príspevku k cieľom zelenej dohody je kľúčové, aby fiduciárne povinnosti investorov a dôchodkových fondov voči členom a príjemcom takisto odrážali riziká ESG zvnútra von spojené s investíciami v rámci investičných rozhodovacích procesov.
-Komisia požiada orgán EIOPA, aby posúdil potenciálnu potrebu rozšíriť koncepciu „dlhodobého najlepšieho záujmu členov a príjemcov“ a zaviedol povinnosť zvážiť vplyv udržateľnosti v rámci dôchodkových investícií. Cieľom by bolo zabezpečiť, aby rámec lepšie odrážal preferencie členov a príjemcov v oblasti udržateľnosti a širšie sociálne a environmentálne ciele. Komisia v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu zváži a posúdi ďalšie opatrenia s cieľom umožniť všetkým príslušným účastníkom finančného trhu a poradcom, aby zvážili pozitívne a negatívne vplyvy svojich investičných rozhodnutí a produktov, ktoré systematicky odporúčajú, na udržateľnosť.
-Komisia preskúma príslušné rámce súvisiace so spravovaním investorov a činnosťami zapájania. Komisia preskúma najmä, ako by smernica o právach akcionárov II
mohla lepšie odrážať ciele EÚ v oblasti udržateľnosti a byť zosúladená s globálnymi najlepšími postupmi v rámci usmernení o spravovaní.
Zlepšenie dostupnosti, integrity a transparentnosti prieskumu trhu a ratingov ESG
Finančné inštitúcie budú na vynaloženie svojho úsilia v súvislosti s prechodom na udržateľnosť potrebovať širokú škálu informácií na identifikáciu rizík, príležitostí a vplyvov v oblasti udržateľnosti, ktoré sa vzťahujú na ich klientov a spoločnosti, do ktorých investujú. Na tento účel sa v návrhu smernice CSRD bude vyžadovať, aby veľké a kótované spoločnosti v EÚ uverejňovali zmysluplné, porovnateľné a výhľadovo orientované údaje o udržateľnosti v rámci finančného hodnotového reťazca
. Okrem toho sa pripravovaným návrhom týkajúcim sa jednotného európskeho prístupového bodu vytvorí celoúnijný mechanizmus, ktorý ponúkne ľahko dostupné, porovnateľné a digitálne použiteľné databázy týkajúce sa požiadaviek na verejné podávanie správ spoločností vrátane informácií o udržateľnosti.
Komisia na základe verejnej konzultácie a posúdenia vplyvu prijme opatrenia s cieľom zlepšiť spoľahlivosť, porovnateľnosť a transparentnosť ratingov ESG. Ratingy ESG majú čoraz významnejší vplyv na fungovanie kapitálových trhov a na dôveru investorov v udržateľné produkty. Dané opatrenia budú stavať na štúdii Komisie uverejnenej v januári 2021, v ktorej sa poukázalo na nedostatočnú transparentnosť v činnostiach poskytovateľov ratingov ESG, nízku úroveň porovnateľnosti medzi ratingami ESG a potenciálne konflikty záujmov. Zvyšujúci sa dopyt po udržateľných investíciách takisto upriamuje pozornosť na potrebu nestranného a spoľahlivého výskumu ESG založeného na transparentných a porovnateľných metodikách.
Opatrenie 4: Komisia s cieľom zvýšiť príspevok finančného sektora k udržateľnosti:
a)zlepší zverejňovanie cieľov udržateľnosti a plánovania prechodu finančných inštitúcií, preskúma, do akej miery by viac usmernení mohlo zabezpečiť, aby boli dobrovoľné záväzky dôveryhodné, a bude monitorovať pokrok;
b)požiada orgán EIOPA, aby do roku 2022 posúdil potrebu preskúmať fiduciárne povinnosti dôchodkových fondov a investorov s cieľom zohľadniť vplyvy na udržateľnosť, ktoré sú súčasťou investičných rozhodovacích procesov, vrátane spravovania a činností zapájania, a
c)prijme opatrenia na zlepšenie spoľahlivosti a porovnateľnosti ratingov ESG a ďalej posúdi určité aspekty výskumu ESG s cieľom rozhodnúť o tom, či je potrebná intervencia.
Riešenie problému environmentálne klamlivej reklamy
EÚ prijala významné kroky s cieľom riešiť problém environmentálne klamlivej reklamy na finančnom trhu. Environmentálne klamlivá reklama môže spôsobiť poškodenie dobrého mena zapojených aktérov, ako aj stratu dôvery v produkty udržateľného financovania a vo finančný systém. EÚ s cieľom predchádzať environmentálne klamlivej reklame zaviedla požiadavky pre spoločnosti a investorov na zverejňovanie informácií a vytvorila nástroje na zvýšenie transparentnosti a pomoc konečným investorom pri identifikácii dôveryhodných investičných príležitostí
. Účinnosť politík udržateľného financovania však takisto závisí od primeranej úrovne presadzovania práva v rámci EÚ. Pri monitorovaní súladu s nariadením o udržateľnom financovaní zohrávajú kľúčovú úlohu orgány dohľadu, ktoré plne využívajú svoje právne mandáty a právomoci s cieľom zabezpečiť, aby boli investori a spotrebitelia chránení pred nepodloženými tvrdeniami o udržateľnosti.
Komisia s podporou európskych orgánov dohľadu posúdi, či sú právomoci, spôsobilosti a povinnosti v oblasti dohľadu vhodné na daný účel. Na základe tohto posúdenia a monitorovania rizík v oblasti environmentálne klamlivej reklamy zo strany európskych orgánov dohľadu Komisia zváži kroky na zabezpečenie dostatočnej a jednotnej úrovne presadzovania práva a dohľadu v záujme riešenia problému environmentálne klamlivej reklamy.
Monitorovanie riadneho prechodu finančného systému EÚ na udržateľnosť
Dosiahnutie klimatických cieľov EÚ si bude vyžadovať spoluprácu členských štátov, orgánov pre finančný dohľad a príslušných verejných orgánov s cieľom monitorovať pokrok v rámci prechodu na udržateľnosť. Komisia v spolupráci s platformou pre udržateľné financovanie vypracuje spoľahlivý rámec monitorovania s cieľom merať kapitálové toky do udržateľných investícií. Komisia bude v snahe dosiahnuť klimatické a environmentálne ciele pomáhať členským štátom pri posudzovaní nedostatku investícií a meraní pokroku, ktorý dosiahli finančné sektory
.
Európske orgány dohľadu môžu zohrávať dôležitú úlohu pri pomoci týkajúcej sa jednotnej integrácie hľadiska dvojitej významnosti do finančného systému. Komisia posilní spoluprácu so všetkými príslušnými verejnými orgánmi vrátane orgánov dohľadu s cieľom vymedziť čiastkové ciele pre finančný sektor, lepšie pochopiť, či je pokrok dostatočný, a pripraviť tak pôdu pre ďalšie politické opatrenia v oblasti spolupráce zo strany všetkých príslušných verejných orgánov.
Napokon Komisia v snahe posilniť úlohu vedy a podporiť výmenu vedomostí o udržateľnom financovaní medzi akademickou obcou a priemyslom zriadi fórum pre výskum udržateľného financovania. Úlohou tohto fóra bude zvyšovanie informovanosti o využívaní výskumu udržateľného financovania a podpora výmeny vedomostí medzi výskumníkmi a finančným spoločenstvom.
Opatrenie 5: Komisia s cieľom monitorovať riadny prechod na udržateľnosť a zabezpečiť integritu finančného systému EÚ:
a)zmonitoruje s podporou európskych orgánov dohľadu riziká environmentálne klamlivej reklamy a posúdi a preskúma aktuálny súbor nástrojov dohľadu a presadzovania práva, ktorý majú k dispozícii príslušné orgány, s cieľom zabezpečiť, že právomoci, spôsobilosti a povinnosti v oblasti dohľadu sú vhodné na daný účel;
b)vypracuje do roku 2023 spoľahlivý rámec monitorovania s cieľom merať kapitálové toky a pomôže členským štátom posudzovať nedostatok investícií a merať pokrok, ktorý dosiahli ich finančné sektory;
c)posilní spoluprácu medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi vrátane členských štátov, ECB, ESRB, európskych orgánov dohľadu a Európskej environmentálnej agentúry s cieľom pracovať na spoločnom prístupe k monitorovaniu riadneho prechodu na udržateľnosť a zabezpečiť, aby bolo hľadisko dvojitej významnosti jednotne integrované do celého finančného systému EÚ (do roku 2022) a
d)zriadi fórum pre výskum udržateľného financovania s cieľom podporiť výmenu vedomostí medzi výskumníkmi a finančným spoločenstvom.
IV.Podpora celosvetovej ambície
Celosvetové výzvy si vyžadujú opatrenia na celosvetovej úrovni. Rôzne jurisdikcie však majú rôzne východiskové body, úrovne ambícií a ciele. Medzinárodné fóra a siete čoraz viac koordinujú iniciatívy v oblasti udržateľného financovania, aby sa v plnej miere mohol využiť celosvetový potenciál udržateľného financovania
. EÚ vďaka svojim domácim úspechom potvrdila svoju vedúcu pozíciu v oblasti udržateľného financovania na medzinárodnej úrovni a aktívne prispieva k celosvetovému úsiliu. Toto vedúce postavenie môže byť zdrojom inšpirácie pre iné jurisdikcie vo svete a môže vytvoriť obchodné príležitosti pre finančný sektor EÚ na celom svete. Aktéri EÚ sú najväčšími emitentmi zelených dlhopisov a stali sa hlavnými investormi v oblasti udržateľnosti. Dynamické ekologické trhy pomáhajú posilňovať medzinárodnú úlohu eura a vytvárajú z EÚ hlavné celosvetové centrum udržateľného financovania.
Komisia považuje za potrebné vytvoriť ambicióznu a spoľahlivú medzinárodnú štruktúru pre udržateľné financovanie, ktorá zahŕňa koncepciu dvojitej významnosti a podporuje partnerské krajiny EÚ. Táto štruktúra musí zahŕňať spoľahlivé medzinárodné riadenie, pevný súbor pravidiel a rámec monitorovania. Ako prvý krok Komisia navrhuje, aby Rada pre finančnú stabilitu rozšírila svoje právomoci tak, aby zahŕňali príspevok finančného systému ku globálnym cieľom v oblasti klímy a životného prostredia.
Komisia vyzýva všetkých medzinárodných partnerov, aby bilaterálne aj multilaterálne prehĺbili spoluprácu v oblasti udržateľného financovania, a to najmä s cieľom podporiť zbližovanie prístupov a poskytnúť súkromnému sektoru použiteľné nástroje a ukazovatele, ako sú taxonómie. Komisia v rámci plánu pracovnej skupiny G20 pre udržateľné financovanie zdôrazňuje najmä dôležitosť pracovať na zosúladení finančných tokov s cieľmi udržateľnosti.
Podpora ambiciózneho konsenzu na medzinárodných fórach
EÚ bude presadzovať, aby medzinárodné fóra a tvorcovia noriem, ako je nadácia IFRS, vypracovali ambiciózne normy a zásady zverejňovania informácií, pričom budú v prípade potreby stavať na odporúčaniach pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou v rámci Rady pre finančnú stabilitu a iných medzinárodných iniciatívach
. Medzinárodné normy zverejňovania informácií sa môžu prekrývať, byť nejednotné a ich ambície sa môžu líšiť. Komisia víta úsilie vytvoriť základnú celosvetovú normu podávania správ v oblasti udržateľnosti a podporuje komplexné normy podávania správ v oblasti udržateľnosti, v ktorých sa riešia všetky otázky udržateľnosti a zachytáva sa hľadisko dvojitej významnosti v súlade s návrhom smernice CSRD.
EÚ bude aj naďalej spolupracovať so svojimi partnermi na medzinárodných fórach s cieľom dohodnúť sa na spoločných cieľoch a zásadách pre taxonómie a následne zvýšiť porovnateľnosť a konzistenciu ukazovateľov a prahových hodnôt taxonómií. EÚ sa aktívne zapája do skupiny G20 a Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie s cieľom vyhnúť sa roztriešteným prístupom, ktoré by viedli k zvýšeným nákladom na transakcie, nedostatočným cezhraničným kapitálovým tokom a spomaleniu finančnej inovácie.
Celosvetové úsilie je kľúčové, pokiaľ ide o riešenie vplyvov rizík v oblasti klímy a životného prostredia na finančnú stabilitu. EÚ vyzýva Radu pre finančnú stabilitu, aby riešila širšie otázky udržateľnosti a vzala do úvahy, že činnosti finančných inštitúcií majú vplyv na klímu a životné prostredie, a preto prispievajú k rizikám, ktoré sa majú merať. Napokon EÚ aktívne podporuje prácu pracovnej skupiny pre finančné riziká súvisiace s klímou v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad s cieľom identifikovať a riešiť potenciálne nedostatky v bazilejskom rámci, ako aj prácu Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu nad poisťovníctvom s cieľom začleniť riziká súvisiace s klímou do dohľadu nad poisťovníctvom.
Rozvoj a prehlbovanie práce Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie
S cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu zriadili Európska komisia a sedem ďalších jurisdikcií v októbri 2019 Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie (ďalej len „IPSF“)
. IPSF podporuje integrované trhy pre udržateľné financovanie a prácu na použiteľných nástrojoch a ukazovateľoch. V súčasnosti má 17 členov a je uznávaná ako kľúčová medzinárodná iniciatíva v oblasti udržateľného financovania
.
IPSF bude podávať správy o svojej práci na „spoločnej základnej taxonómii“, ktorá je založená na nových taxonómiách vypracovaných jej členmi, ako aj o zverejňovaní informácií v oblasti udržateľnosti. Komisia bude v rámci IPSF podporovať koncepciu dvojitej významnosti. Okrem toho navrhne posilniť výmenu vedomostí o kľúčových oblastiach udržateľného financovania, ako sú synergie medzi financovaním klímy a biodiverzity a prechod finančného systému smerom k spoločným cieľom v oblasti udržateľnosti. Komisia takisto podporí nárast počtu členov IPSF, posilnenú štruktúru riadenia a do jesene 2021 navrhne nový pracovný plán. IPSF sa takisto považuje za znalostného partnera obnovenej pracovnej skupiny G20 pre udržateľné financovanie a kľúčového prispievateľa k práci týkajúcej sa zosúlaďovania investícií s cieľmi v oblasti udržateľnosti.
Podpora krajín s nízkymi a strednými príjmami pri rozširovaní ich prístupu k udržateľnému financovaniu
Komisia vypracuje komplexnú stratégiu s cieľom pomôcť zvýšiť udržateľné financovanie v partnerských krajinách EÚ. Krajiny s nízkymi a strednými príjmami čelia obrovským investičným potrebám na financovanie svojho udržateľného rozvoja. Zrýchlenie súkromných finančných tokov smerom k našim partnerským krajinám bude kľúčové pre kolektívne splnenie nášho globálneho programu udržateľnosti. To si však bude vyžadovať cielenú podporu. Komisia podporí úsilie o rozšírenie finančných nástrojov súvisiacich s udržateľnosťou v našich partnerských krajinách a prispeje ku globálnej obnove k lepšiemu, a to najmä prostredníctvom „Globálnej Európy“ – Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a nástroja predvstupovej pomoci (IPA).
Opatrenie 6: S cieľom stanoviť vysokú úroveň ambícií pri rozvoji medzinárodných iniciatív a noriem v oblasti udržateľného financovania a s cieľom podporiť partnerské krajiny EÚ Komisia podnikne tieto kroky:
a)bude sa usilovať o dosiahnutie ambiciózneho konsenzu na medzinárodných fórach, bude zohľadňovať koncepciu dvojitej významnosti, zdôrazní dôležitosť rámcov zverejňovania informácií a bude súhlasiť s cieľmi a zásadami pre taxonómie;
b)navrhne rozšíriť prácu IPSF o nové témy a posilní jej riadenie a
c)podporí krajiny s nízkymi a strednými príjmami, pokiaľ ide o rozšírenie ich prístupu k udržateľnému financovaniu, a to prostredníctvom vypracovania komplexnej stratégie a podporou finančných nástrojov súvisiacich s udržateľnosťou.
Záver – Vykonávanie a ďalší postup
Na základe akčného plánu o udržateľnom financovaní z roku 2018 Komisia prijala bezprecedentné kroky, aby položila základy udržateľného financovania. Tento ambiciózny rámec treba dokončiť a konsolidovať, aby sme mohli naplniť obrovské investičné potreby prechodu na udržateľnosť, zabezpečiť, aby bol spravodlivý, a prispôsobiť sa globálnemu kontextu. V rámci tejto stratégie sa riešia tieto výzvy a zabezpečuje sa, aby bol rámec funkčný a súdržný.
V tejto stratégii sa stanovuje, ako sa ciele Európskej zelenej dohody premietajú do finančného systému a zabezpečuje sa, aby aktéri zo všetkých sektorov hospodárstva boli schopní financovať svoj prechod na udržateľnosť bez ohľadu na svoj východiskový bod. Tieto politiky dopĺňajú závažné zmeny v rámci politík týkajúcich sa klímy a životného prostredia stanovené v Európskej zelenej dohode. Stratégia stavia na spolupráci a partnerstvách Komisie s externými súkromnými a verejnými iniciatívami na podporu vedúceho postavenia finančného sektora pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti udržateľnosti. Komisia podá správu o vykonávaní tejto stratégie do konca roku 2023 a bude aktívne podporovať členské štáty v ich úsilí.
Komisia vyzýva všetky zainteresované strany od centrálnych bánk a orgánov dohľadu až po členské štáty, občanov, miestne orgány a finančné a nefinančné spoločnosti, aby prijali opatrenia vo svojich príslušných oblastiach a maximalizovali vplyv tejto stratégie.