EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli1. 8. 2022
COM(2022) 366 final
SPRÁVA KOMISIE
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2021
O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2021
O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY A O VZŤAHOCH S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
1.ÚVOD
Toto je 29. správa o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorá sa predkladá na základe článku 9 Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (ďalej len „protokol č. 2“) k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie. Táto správa sa rovnako ako predchádzajúce tri správy vzťahuje na vzťahy Komisie s národnými parlamentmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri uplatňovaní týchto zásad.
V roku 2021 Európsky parlament, Rada, Komisia a Výbor regiónov naďalej uplatňovali a ďalej rozvíjali svoje odskúšané nástroje a postupy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality pri vypracúvaní právnych predpisov EÚ. Komisia v rámci konsolidácie svojej politiky lepšej právnej regulácie prijala nové usmernenia a súbor nástrojov a v plnej miere splnila svoj záväzok vypracovať tabuľku na posudzovanie subsidiarity, ktorú navrhla osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ na účely všetkých politicky citlivých a dôležitých legislatívnych návrhov s priloženým posúdením vplyvu. Tým sa ešte viac zdôraznil mocný nástroj, ktorý v prípade, že ho budú používať všetky zúčastnené strany, dokáže výrazne uľahčiť objektívne posudzovanie toho, ako sa zásady subsidiarity a proporcionality dodržiavajú v právnych predpisoch EÚ. Výbor regiónov takisto viac prispel k programu lepšej tvorby práva, a to najmä prostredníctvom svojej siete regionálnych centier, a podporil koncepciu „aktívnej subsidiarity“.
Inštitúcie v plnej miere prispôsobili svoje pracovné metódy tak, aby vyhovovali podmienkam vzniknutým v dôsledku pandémie COVID-19 a jej vývoja. V tomto druhom roku obmedzení sa spolupráca s národnými parlamentmi zintenzívnila. Národné parlamenty predložili 360 stanovísk, čo je podstatne viac ako v dvoch predchádzajúcich rokoch (225 v roku 2020 a 159 v roku 2019), čo čiastočne odráža vyšší počet návrhov predložených Komisiou. Z nich bolo spolu 16 odôvodnených stanovísk, v ktorých boli vyjadrené obavy, že došlo k porušeniu zásady subsidiarity. Väčšina z nich bola zameraná na legislatívne návrhy v balíku „Fit for 55“. V prípade žiadneho samostatného návrhu nebolo zaslaných viac ako tri odôvodnené stanoviská. Balík, ktorému sa venovalo najviac pozornosti, bol „Fit for 55“ a jednotlivé návrhy, ku ktorým bolo doručených najviac pripomienok, boli akt o digitálnych službách (10 stanovísk), smernica o primeraných minimálnych mzdách (9 stanovísk) a dva návrhy týkajúce sa digitálneho COVID preukazu EÚ (8 stanovísk každý).
Písomná komunikácia s národnými parlamentmi sa v roku 2021 naďalej zintenzívňovala, rovnako ako aj ústny politický dialóg vo viacerých podobách. Stretnutia sa konali vo fyzickom, virtuálnom alebo v hybridnom formáte a ich počet a účasť Komisie na medziparlamentných podujatiach sa ďalej zvýšili, a to čiastočne vďaka možnostiam, ktoré ponúkajú videokonferencie.
Ďalšími pozoruhodnými prvkami vo vzťahoch národných parlamentov s inštitúciami EÚ v roku 2021 boli: i) kľúčová úloha, ktorú zohrala väčšina národných parlamentov v súlade s ich vnútroštátnymi ústavnými pravidlami pri schvaľovaní rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch z roku 2020 a ii) ich vysoká miera angažovanosti pri príprave a realizácii Konferencie o budúcnosti Európy.
2.UPLATŇOVANIE ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY INŠTITÚCIAMI
Komisia
Komisia v roku 2021 pokračovala v uplatňovaní svojho programu „lepšej právnej regulácie“, ktorým sa zaisťuje transparentná tvorba práva EÚ založená na dôkazoch, a v začleňovaní zásad subsidiarity a proporcionality do všetkých fáz tvorby politiky. Iniciatívy s pravdepodobným významným vplyvom podporila komplexnými posúdeniami vplyvu. Zároveň plnila svoj záväzok vyhodnocovať existujúce politiky pred predložením návrhov na ich revíziu. Uvedené posúdenia vplyvu a hodnotenia zahŕňajú analýzu rozsahu, v akom sú iniciatívy v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.
Lepšia právna regulácia: nové oznámenie, usmernenia a súbor nástrojov
V novembri 2021 Komisia prijala nové usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu a nový súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu. Usmernenia vychádzali z kľúčových aspektov načrtnutých v jej oznámení o lepšej právnej regulácii z 29. apríla 2021, v ktorom ohlásila novú generáciu lepšej právnej regulácie.
V uvedenom oznámení sa navrhlo niekoľko zlepšení procesu tvorby právnych predpisov EÚ v súlade s ambicióznymi cieľmi Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej a vychádzalo sa z hodnotenia lepšej právnej regulácie v roku 2019, v ktorom sa určilo niekoľko oblastí s potrebou zlepšenia v rámci programu lepšej právnej regulácie. V oznámení sa opätovne zdôraznilo, že lepšia právna regulácia je spoločným úsilím všetkých zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby mali právne predpisy najvyššiu kvalitu a že EÚ by mala konať len v prípade potreby (subsidiarita) a v potrebnom rozsahu (proporcionalita). Takisto sa v ňom ohlásilo uverejnenie tabuľky na posudzovanie subsidiarity s každým politicky citlivým alebo dôležitým legislatívnym návrhom, ku ktorému je priložené posúdenie vplyvu, čo pomôže zaviesť tieto zásady do praxe. Ide o opatrenia v nadväznosti na odporúčania osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“.
Nové zavedené prvky zahŕňajú prístup založený na „zásade rovnováhy záťaže“ s cieľom minimalizovať zaťaženie jednotlivcov a podnikov vyplývajúce z nových právnych predpisov EÚ a zlepšenie spôsobu, akým lepšia právna regulácia rieši a podporuje udržateľnosť a digitálnu transformáciu. Pre národné parlamenty má priamy význam zjednodušenie verejných konzultácií zavedením jedinej „výzvy na predloženie dôkazov“, ktorou sa nahrádza viacero predchádzajúcich konzultácií v rôznych fázach prípravy politiky na vylepšenom portáli „Vyjadrite svoj názor“. Informácie, ktoré sa národné a regionálne parlamenty alebo národné, regionálne a miestne orgány môžu rozhodnúť poskytnúť, sú jasne identifikované a odlíšené od informácií od iných zainteresovaných strán. V roku 2021 však uvedený portál využil len malý počet národných parlamentov.
Platforma „Fit for Future“
Platforma „Fit for Future“ (ďalej len „platforma“) zriadená v máji 2020 ako nástupca platformy REFIT je expertná skupina na vysokej úrovni, ktorá pomáha Komisii zjednodušovať právne predpisy, znižovať súvisiace zbytočné regulačné zaťaženie a využívať odborné znalosti a skúsenosti na nižších úrovniach správy a zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť, aby právne predpisy dosiahli svoje ciele čo najefektívnejším spôsobom, pričom sa zohľadňujú skúsenosti národných, miestnych a regionálnych orgánov.
Združuje zástupcov národných, regionálnych a miestnych orgánov členských štátov, Výboru regiónov (s podporou jeho siete RegHub), Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a zainteresovaných strán zastupujúcich podniky a mimovládne organizácie. Platforma zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií o tom, ako sa právne predpisy vykonávajú. V roku 2021 predstavila ambiciózny prvý ročný pracovný program, ktorého súčasťou bolo 15 rôznych tém v širokej škále odvetví, pričom priority sa stanovili v oblasti digitalizácie, efektívneho označovania, povoľovania a oznamovacích povinností a zjednodušenia právnych predpisov EÚ.
Posúdenia vplyvu
Komisia analyzuje zásady subsidiarity a proporcionality vo všetkých posúdeniach vplyvu vypracovaných v rámci politických návrhov. Tieto posúdenia podliehajú nezávislej kontrole kvality zo strany výboru pre kontrolu regulácie. V roku 2021 výbor pre kontrolu regulácie skontroloval 83 posúdení vplyvu, čo je značný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom (41).
Hodnotenia a kontroly vhodnosti
Subsidiarita a proporcionalita sa uplatňujú aj ako základné hľadiská v rámci hodnotení a kontrol vhodnosti, v ktorých sa posudzuje, či opatrenia na úrovni EÚ prinášajú očakávané výsledky, pokiaľ ide o efektívnosť, účinnosť, súdržnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu EÚ.
V roku 2021 výbor pre kontrolu regulácie skontroloval 15 hlavných hodnotení vrátane dvoch kontrol vhodnosti v porovnaní s 13 v roku 2020. Niektoré aspekty, na ktoré sa vzťahujú hodnotenia, sú z hľadiska subsidiarity a proporcionality obzvlášť dôležité. Napríklad hodnotenie nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) bolo okrem iného zamerané na zmeny, o ktorých možno odôvodnene tvrdiť, že sú spôsobené zásahom na úrovni EÚ, a ktoré presahujú rámec toho, čo by sa dalo očakávať od opatrení na vnútroštátnej úrovni prijatých členskými štátmi. V hodnotení sa dospelo k záveru, že k účinnému zosúladeniu a vykonávaniu opatrení na národnej, regionálnej a miestnej úrovni došlo vďaka jednotnej a silnej európskej politike. Takisto sa v ňom poznamenalo, že značnú pridanú hodnotu vytvorenú prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami v rámci TEN-T by nebolo možné dosiahnuť, ak by členské štáty boli bývali konali samostatne.
Európsky parlament
V roku 2021 bolo Európskemu parlamentu formálne doručených 227 podaní od národných parlamentov podľa protokolu č. 2, z čoho 24 boli odôvodnené stanoviská a 203 boli príspevky (podania, ktoré nevyvolávajú obavy týkajúce sa subsidiarity). Na porovnanie, v roku 2020 bolo Európskemu parlamentu doručených 134 podaní, z čoho 13 bolo odôvodnených stanovísk.
Pán Nacho Sánchez Amor (skupina Socialisti a demokrati/ES) bol stálym spravodajcom pre subsidiaritu vo Výbore pre právne veci (JURI) v prvom polroku 2021 a v druhom polroku 2021 túto funkciu zastával pán Gilles Lebreton (skupina Identita a demokracia/FR). Počas ich mandátu daný výbor, ktorý má podľa prílohy VI k rokovaciemu poriadku Európskeho parlamentu plnú zodpovednosť za zabezpečovanie súladu právnych predpisov EÚ so zásadou subsidiarity, vydal správu o výročných správach Komisie o subsidiarite a proporcionalite za roky 2017 – 2019. Spravodajcom bol pán Mislav Kolakušić (nezaradený/HR). Výbor prispel aj k 35. a 36. polročnej správe o parlamentnej praxi, ktorú vypracovala Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC).
Výskumná služba Európskeho parlamentu naďalej pomáhala Európskemu parlamentu pri začleňovaní úvah o subsidiarite a proporcionalite do jeho práce:
-systematickou kontrolou aspektov subsidiarity a proporcionality v posúdeniach vplyvu Komisie a upriamovaním pozornosti na prípadné vyjadrené obavy, najmä národnými parlamentmi a Výborom regiónov,
-zabezpečením toho, aby sa Európsky parlament pri vlastnej práci plne pridržiaval týchto zásad, napríklad pri vykonávaní posúdení vplyvu vlastných zásadných pozmeňujúcich návrhov alebo pri analyzovaní pridanej hodnoty návrhov nových právnych predpisov, ktoré predkladá Európsky parlament, na základe článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a posudzovaní nákladov spôsobených nečinnosťou EÚ,
-kontrolovaním aspektov subsidiarity a proporcionality pri navrhovaní posúdení vplyvu so zameraním sa na pridanú hodnotu EÚ.
V roku 2021 výskumná služba Európskeho parlamentu vypracovala 33 prvých hodnotení posúdení vplyvu Komisie a dve náhradné posúdenia vplyvu, sedem posúdení vykonávania na európskej úrovni ex post, 27 hodnotení implementácie, tri štúdie o „implementácii v praxi“, dve ďalšie hodnotenia ex post (vrátane publikácie o nových usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu) a jednu publikáciu o „lepšej tvorbe práva v praxi“, v ktorej sa hodnotí ročný pracovný program Komisie. V súvislosti s pridanou hodnotou EÚ boli dokončené dve správy o nákladoch spôsobených nečinnosťou na európskej úrovni, 12 posúdení pridanej hodnoty EÚ a jedna štúdia o pridanej hodnote existujúcich politík EÚ.
Rada
Rada Európskej únie (ďalej len „Rada“) (vrátane jej príslušných pracovných skupín) v roku 2021 naďalej monitorovala účinné vykonávanie záverov, ktoré Rada a Európska rada prijali v predchádzajúcich rokoch a ktoré sa týkajú zásad subsidiarity a proporcionality. Išlo o závery Európskej rady o „ďalšom dokončovaní programu jednotného trhu“, závery Rady o lepšej právnej regulácii „zabezpečujúcej konkurencieschopnosť a udržateľný, inkluzívny rast“ a závery Rady o „experimentálnych regulačných prostrediach a doložkách o experimentálnom režime ako o nástrojoch pre nadčasový a odolný regulačný rámec priaznivý pre inováciu, ktorý zvláda zlomové výzvy v digitálnom veku“.
Rada okrem svojich povinností, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, informuje členské štáty o stanoviskách národných parlamentov k legislatívnym návrhom Komisie. V roku 2021 Generálny sekretariát Rady distribuoval 16 odôvodnených stanovísk doručených v rámci protokolu č. 2 a 165 stanovísk vydaných v rámci politického dialógu.
Výbor regiónov
Činnosti Výboru regiónov súvisiace so subsidiaritou sa v roku 2021 riadili prioritami na funkčné obdobie 2020 – 2025, ktoré stanovil v predchádzajúcom roku. Opätovne sa v nich zdôraznilo odhodlanie Výboru regiónov pokračovať v zlepšovaní kvality právnych predpisov EÚ a lepšie predvídať ich územný vplyv a presadzovať zásadu aktívnej subsidiarity. Toto odhodlanie podporili zistenia regionálneho a miestneho barometra EÚ 2021 Výboru regiónov, v ktorom sa zdôraznilo, že takmer dve tretiny miestnych politikov sa domnievajú, že regióny, mestá a obce nemajú dostatočný vplyv na tvorbu politiky EÚ. V tejto súvislosti Výbor regiónov dospel k záveru, že „Európa […] môže vyjsť z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 demokraticky a environmentálne odolnejšia, pričom formálne uzná a uplatní aktívnu subsidiaritu s cieľom zabezpečiť, aby sa podnikli kroky na úrovni, ktorej činnosť prinesie občanom maximálnu pridanú hodnotu, a aby sa zaviedli koordinované a účinné rozhodovacie procesy“.
V roku 2021 Výbor regiónov vydal 59 stanovísk a deväť uznesení. Z toho sa v desiatich legislatívnych stanoviskách, 17 nelegislatívnych stanoviskách a piatich uzneseniach konkrétne spomínalo dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality alebo konkrétne odporúčania na zlepšenie tohto dodržiavania. Mnohé z nich vychádzali z 30 príspevkov týkajúcich sa subsidiarity a proporcionality predložených v roku 2021 prostredníctvom databázy REGPEX, podsiete siete na monitorovanie subsidiarity, otvorenej pre regionálne parlamenty a štátne správy so zákonodarnými právomocami na podporu ich účasti v ranej fáze legislatívneho procesu (kontrola subsidiarity).
Riadiaca skupina pre subsidiaritu, ktorej poskytuje poradenstvo expertná skupina pre subsidiaritu v rámci Výboru regiónov, identifikovala v pracovnom programe v oblasti subsidiarity na rok 2021 päť prioritných iniciatív.
V roku 2021 Výbor regiónov prijal stanoviská týkajúce sa toho, čo považuje za dva z najcitlivejších legislatívnych návrhov, pokiaľ ide o subsidiaritu: Nový pakt o migrácii a azyle a návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Výbor regiónov po konzultácii so svojou sieťou na monitorovanie subsidiarity dospel k záveru, že tieto návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity.
V rámci Európskeho týždňa regiónov a miest v októbri 2021 Výbor regiónov zorganizoval v spolupráci s Konferenciou európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení EÚ (CALRE) seminárna tému „Viacúrovňové riadenie a aktívna subsidiarita v záujme udržateľnej obnovy a odolnosti“. Závery zo seminára zopakované v uznesení Výboru regiónov týkajúcom sa výročného barometra 2021 opätovne potvrdili potrebu zapojiť miestne a regionálne orgány do hodnotenia a vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a to konkrétnejšie národných plánov obnovy a odolnosti, a vyjadrili poľutovanie nad tým, že toto zapojenie sa doteraz ukázalo ako obmedzené.
Výbor na svojom plenárnom zasadnutí v decembri 2021 zopakoval svoju výzvu na revíziu Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou o lepšej tvorbe práva s cieľom začleniť viacúrovňový rozmer európskeho regulačného procesu, ako navrhla osobitná skupina pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“.
Výbor regiónov sa takisto zaviazal vytvoriť súbor nástrojov Výboru regiónov pre lepšiu právnu reguláciu s cieľom začleniť všetky jeho existujúce nástroje lepšej právnej regulácie (sieť na monitorovanie subsidiarity, RegHub a posudzovania územného vplyvu) do jedného rámca riadenia v snahe zlepšiť spoluprácu, prepojenia a synergie medzi jednotlivými nástrojmi a aktérmi a vytvoriť silnejšie prepojenia so súborom nástrojov Komisie pre lepšiu právnu reguláciu (ktorý zahŕňa nástroj na posudzovanie územných vplyvov) a s nástrojmi, ktoré vyvinula výskumná služba Európskeho parlamentu.
Pokiaľ ide o širší program subsidiarity, Výbor regiónov zaujal stanovisko v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Poskytol príspevok k tomu, ako „využiť ‚aktívnu subsidiaritu‘ v záujme lepšieho zapojenia parlamentov, regiónov a miest do formovania európskych politík“.
Súdny dvor Európskej únie
V roku 2021 Súdny dvor nevydal žiadne významné rozsudky týkajúce sa zásad subsidiarity a proporcionality.
3.UPLATŇOVANIE POSTUPU KONTROLY DODRŽIAVANIA ZÁSADY SUBSIDIARITY NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
Komisii bolo v roku 2021 od národných parlamentov doručených 16 odôvodnených stanovísk. Je to viac ako za posledné dva roky (deväť v roku 2020 a žiadne odôvodnené stanoviská v roku 2019), ale menej ako v predchádzajúcich rokoch (2016 – 2018), a to v absolútnych číslach i úmerne k celkovému počtu stanovísk zaslaných národnými parlamentmi (pozri aj graf „Typy stanovísk“ v oddiele 4).
Zo 16 odôvodnených stanovísk doručených v roku 2021 deväť súviselo s balíkom „Fit for 55“, tri s balíkom opatrení v oblasti európskej zdravotnej únie, dve s paktom o migrácii a azyle, jedno s návrhom smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ a jedno s návrhom, ktorým sa mení smernica o DPH, pokiaľ ide o prenesenie vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom určiť význam pojmov používaných v určitých ustanoveniach uvedenej smernice.
Deväť odôvodnených stanovísk týkajúcich sa návrhov z balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia prijala 14. júla 2021, pochádzalo od štyroch národných parlamentov a vzťahovalo sa na 13 rôznych návrhov. Väčšina z nich súvisela s časťou balíka, ktorá sa týka solidarity medzi členskými štátmi, pričom najčastejšie vyjadrenými obavami sú nedostatočné posúdenie vplyvov a nedostatok dôkazov o pridanej hodnote opatrení na úrovni EÚ. V prípade žiadneho samostatného návrhu však neboli zaslané viac ako tri odôvodnené stanoviská, a teda ani pri jednom z nich sa nedosiahla prahová hodnota na súhrnnú odpoveď Komisie, a už vôbec nie na spustenie postupu „žltej karty“, v dôsledku čoho by sa od Komisie vyžadovalo, aby odôvodnila zachovanie, zmenu alebo stiahnutie svojho návrhu.
Írske komory parlamentu Oireachtas zaslali k uvedenému balíku dve odôvodnené stanoviská, z ktorých každé sa vzťahovalo na šesť návrhov. V prvom tvrdili, že návrhy nie sú v súlade so zásadou subsidiarity, pretože Komisia riadne nesplnila procedurálne požiadavky na poskytnutie podrobného vyhlásenia s dostatočnými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi, aby národné parlamenty mohli v plnej miere posúdiť všetky dôsledky takýchto celoúnijných návrhov. V druhom odôvodnenom stanovisku, ktoré sa týkalo iných položiek v balíku, bolo hlavnou obavou komôr parlamentu Oireachtas, že „nevyhnutnosť“ a „väčšie prínosy“ návrhov v porovnaní s opatreniami prijatými na úrovni členských štátov neboli riadne stanovené a že návrhy preto neboli ani primerané, ani v súlade so zásadou subsidiarity. Vyjadrili aj osobitné obavy v súvislosti s návrhom nového samostatného systému obchodovania s emisiami v odvetví cestnej dopravy a stavebníctva a v súvislosti s prideľovaním príjmov prostredníctvom Sociálno-klimatického fondu, ktorý je predmetom nasledujúcich príslušných odsekov.
Komisia vo svojich odpovediach objasnila nevyhnutnosť a väčšie prínosy uvedených návrhov a vysvetlila, že všetky z nich vychádzajú z oznámenia Komisie o pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, ku ktorému bolo priložené rozsiahle posúdenie vplyvu, ktoré je základom komplexného plánu zodpovedného zvýšenia záväzného cieľa EÚ na rok 2030 na čisté zníženie emisií aspoň o 55 %. Každý z návrhov, na ktoré sa vzťahuje odôvodnené stanovisko, bol podporený osobitným posúdením vplyvu. Komisia poukázala aj na to, že sa usilovala o skombinovanie účinkov rôznych politických návrhov v posúdení scenára pre členské štáty, ktoré sa snaží zachytiť ich kombinovaný vplyv (scenár „MIX“). Všetky tieto informácie sú verejne dostupné online.
Pokiaľ ide o Sociálno-klimatický fond, švédsky Riksdag spochybnil prínos opatrenia pre klímu, keďže priama podpora príjmov by nemusela nevyhnutne viesť k zníženiu emisií a prispieť k spoločným cieľom. Kritizoval aj priame prepojenie podpory príjmov domácností na vnútroštátnej úrovni s rozpočtom EÚ. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že Sociálno-klimatický fond bol navrhnutý s cieľom riešiť potenciálne nerovnomerné sociálne dôsledky, ktoré by nový systém obchodovania s emisiami mohol mať v rámci členských štátov aj medzi nimi. Ciele fondu by sa mali dosiahnuť prostredníctvom investičnej podpory a dočasnej podpory príjmov. Neuskutočnili by sa však žiadne platby z rozpočtu EÚ priamo občanom. Členské štáty by dostali podporu z rozpočtu EÚ a následne by vyplácali dočasnú priamu podporu príjmov zo svojich vnútroštátnych rozpočtov, pričom všetky takéto systémy by zriadili a spravovali vnútroštátne orgány v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a reguláciami.
Írske komory parlamentu Oireachtas spochybnili metodiku Komisie na výpočet finančných prostriedkov pridelených členským štátom zo Sociálno-klimatického fondu vzhľadom na nedostatok relevantných vnútroštátnych údajov. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že v metodike pridelenia prostriedkov sa zohľadnili osobitné potreby jednotlivých členských štátov. V rámci fungovania fondu by sa takisto zabezpečilo, aby členské štáty mohli prijímať opatrenia na doplnenie opatrení v oblasti klímy na úrovni EÚ. Majú najlepšie predpoklady na to, aby navrhli a vybrali opatrenia a investície, ktoré odrážajú vnútroštátne špecifiká.
Český Senát uviedol, že návrh prepracovaného znenia smernice o zdaňovaní energie zasahoval do daňových právomocí členských štátov viacerými spôsobmi: i) tak, že členským štátom neumožňuje stanoviť rôzne daňové sadzby pre energetické výrobky v tej istej kategórii; ii) mechanizmus automatickej indexácie daňových úrovní je v rozpore s daňovými právomocami členských štátov tým, že bráni racionálnej daňovej politike, najmä v prípade vysokej inflácie; iii) minimálne daňové úrovne predstavujú základný prvok, a preto by sa mali upraviť len legislatívnym aktom, a nie delegovaným aktom Komisie; a iv) vymedzenie zraniteľných domácností, ktoré by mohli dostať daňové úľavy, nebolo dostatočne flexibilné a výrazne obmedzovalo možnosti členských štátov riešiť sociálne vplyvy smernice.
Komisia odpovedala, že v návrhu sa zachovala flexibilita pre členské štáty na prispôsobenie vnútroštátnych právnych predpisov tak, aby vyhovovali ich osobitnému kontextu a potrebám. Navrhovanou daňovou štruktúrou by sa energetické výrobky a elektrina zoskupili do kategórií a zoradili by sa podľa ich environmentálnych vlastností a skupiny výrobkov s podobnými vlastnosťami (napr. fosílne palivá) by podliehali rovnakému daňovému režimu. Členské štáty by však mali slobodu pri stanovovaní svojich úrovní zdaňovania nad minimálnymi úrovňami, ktoré považujú za vhodné, pokiaľ dodržia uvedené poradie. V navrhovanom mechanizme indexácie založenom na harmonizovanom indexe Eurostatu by sa zachovala relevantnosť minimálnych sadzieb dane a ich reálna hodnota v priebehu času. Napokon možné oslobodenie zraniteľných domácností od dane by bolo spojené s harmonizovaným kritériom, ale uplatňovanie tohto kritéria by záviselo od vnútroštátnej situácie.
Český Senát vo svojom odôvodnenom stanovisku k revízii smernice o systéme EÚ na obchodovanie s emisiami uviedol, že posúdenie vplyvu a analýza, ktoré sú sprievodnými dokumentmi k legislatívnym návrhom Komisie, nezahŕňali analýzy vplyvov špecifické pre jednotlivé krajiny. Tvrdil, že Komisia dostatočne nezohľadnila negatívne sociálne a hospodárske dôsledky zavedenia obchodovania s emisiami v odvetví cestnej dopravy a stavebníctva v členských štátoch s nižšou kúpnou silou, a to najmä vzhľadom na neexistenciu mechanizmov na zabránenie špekulatívnemu obchodu.
Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že politický scenár, v ktorom sa kombinujú rôzne politické návrhy, vychádza z verejne dostupných údajov za jednotlivé krajiny. Komisia navrhla zavedenie ceny uhlíka nad rámec politík na vnútroštátnej úrovni, pretože z predchádzajúcich rokov vyplynulo, že existujúce európske a vnútroštátne politiky na zníženie emisií v odvetví cestnej dopravy a stavebníctva nepriniesli uspokojivé výsledky na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030. Ak by uplatňovanie stanovovania cien uhlíka v prípade emisií skleníkových plynov zo stavebníctva a z cestnej dopravy malo nerovnomerný sociálny vplyv v rámci členských štátov aj medzi nimi, Sociálno-klimatický fond by riešil tieto vplyvy na najzraniteľnejšie osoby a domácnosti.
Írske komory parlamentu Oireachtas tvrdili, že navrhovaný systém obchodovania s emisiami pravdepodobne neposkytne porovnateľnú úroveň príjmov ako vnútroštátna uhlíková daň, a preto by mal vplyv na schopnosť Írska vykonávať opatrenia v oblasti klímy na zníženie emisií skleníkových plynov a splniť svoj vnútroštátny cieľ klimatickej neutrality. Opatrenia na úrovni členských štátov by boli účinnejšie ako opatrenia na úrovni EÚ. Komisia odpovedala, že nový systém obchodovania s emisiami nebráni členským štátom v zavedení ambicióznejších vnútroštátnych politík stanovovania cien uhlíka prostredníctvom zdaňovania, ak si to želajú.
V súvislosti s návrhom nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá český Senát uviedol, že Komisia neposkytla dôkazy o tom, že navrhované záväzné ciele v oblasti infraštruktúry určenej pre ťažké úžitkové vozidlá sú reálne dosiahnuteľné s primeranými nákladmi pre členské štáty, a teda nepreukázala skutočnú pridanú hodnotu zvoleného prístupu na úrovni EÚ. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že záväzné ciele by sa vzťahovali len na základnú európsku diaľničnú sieť („sieť TEN-T“) a že jej vybavenie vhodnou infraštruktúrou by si vyžadovalo opatrenia na úrovni EÚ vzhľadom na jej nadnárodný charakter a celoeurópsky význam. Zatiaľ čo navrhované nariadenie ponechalo na uvážení členských štátov, aby určili prostriedky na dosiahnutie daných cieľov, členské štáty, ktoré rátali so spolufinancovaním, by mohli využiť finančné prostriedky poskytnuté z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Pokiaľ ide o časť balíka „Fit for 55“ týkajúcu sa energetiky, t. j. návrhy smernice o energii z obnoviteľných zdrojoch a smernice o energetickej efektívnosti, Komisii boli doručené dve odôvodnené stanoviská, a to od švédskeho Riksdag k prvému návrhu a od českého Senátu k obom návrhom. Kritizovali podrobnú mieru regulácie (Riksdag) a domnievali sa, že neboli zohľadnené osobitné situácie v členských štátoch (Senát). Týmito návrhmi by sa vylúčili nákladovo efektívnejšie a účinnejšie riešenia (Riksdag, Senát). Okrem toho bola spochybnená podstata cieľov, najmä v sektore vykurovania, napríklad v súvislosti s diaľkovým vykurovaním (Senát). Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, Senát zdôraznil, že vzhľadom na geografickú polohu Česka a obmedzený potenciál energií z obnoviteľných zdrojov v krajine by sa jadrová energia mala uznať v taxonómii EÚ za udržateľnú, rovnako ako aj plyn počas prechodného obdobia.
Komisia uviedla, že opatrenia na úrovni EÚ sú odôvodnené v súlade s článkom 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže koordináciou na úrovni EÚ sa zvyšuje energetická bezpečnosť a prínosy pre životné prostredie a klímu. Na splnenie hlavného cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti bol potrebný účinný legislatívny rámec a koordinovaný a harmonizovaný prístup na úrovni EÚ. Členské štáty by si s ohľadom na vnútroštátne súvislosti a špecifiká ponechali flexibilitu pri výbere súboru politík, sektorov a jednotlivých opatrení na dosiahnutie požadovaných úspor energie. Záväzný cieľ EÚ znížiť primárnu a konečnú spotrebu energie o 9 % bol potrebný ako súčasť legislatívneho balíka, ktorý povedie k 55 % zníženiu emisií skleníkových plynov.
Pokiaľ ide o návrh, ktorým sa mení nariadenie o emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF), francúzsky Sénat vyjadril obavy, pričom uznal, že stanovenie cieľa klimatickej neutrality pre EÚ do roku 2050 má pridanú hodnotu EÚ. Domnieva sa, že splnomocnenie Komisie (na obdobie 2026 – 2029) prijímať vykonávacie akty s potenciálne neobmedzeným rozsahom pôsobnosti s cieľom ukladať záväzné úrovne CO2 pre poľnohospodárske činnosti každému členskému štátu nerešpektuje zásady subsidiarity a proporcionality. Okrem toho uviedol, že v mechanizmoch správy spojených so stanovením cieľov členských štátov na obdobie 2026 – 2030 sa dostatočne nestanovili postupy monitorovania pre národné parlamenty.
Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, že cieľ na rok 2030 navrhla v súlade s trajektóriou smerom ku klimaticky neutrálnemu sektoru pôdy v roku 2035 a že navrhované rozdelenie medzi členské štáty bolo založené na dvoch prvkoch: i) každý členský štát si zachová svoju nedávnu úroveň odstraňovania a nahlásených emisií (t. j. priemer za roky 2016 až 2018), čo predstavuje rovnakú východiskovú úroveň, aká sa uplatňuje podľa nariadenia o spoločnom úsilí; ii) rozdiel, ktorý sa má odstrániť na dosiahnutie cieľa EÚ do roku 2030, sa rozdelí úmerne k ploche obhospodarovanej pôdy v každom členskom štáte. Komisia objasnila, že návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie daných cieľov. Pokiaľ ide o správu, Komisia vysvetlila, že prechodom na národné ročné ciele pre sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva na obdobie 2026 až 2030 by sa zaviedli podobné zásady, ako sú zásady už existujúce v rámci súladu podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 o spoločnom úsilí. Od členských štátov by sa požadovalo, aby predložili národné plány, v ktorých podrobne opíšu svoj príspevok k dosiahnutiu cieľa na rok 2035. Napokon Komisia v súvislosti s výkonom svojich vykonávacích právomocí poukázala na to, že jej pomáha Výbor pre zmenu klímy, v ktorom sú zastúpené všetky členské štáty.
Francúzsky Sénat vydal odôvodnené stanoviská ku každému z troch návrhov v balíku opatrení v oblasti európskej zdravotnej únie. Kritizoval aspekty, ktoré považoval za zásah do vnútroštátnych právomocí v návrhu nariadenia o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky. Sénat uviedol, že navrhované právo Komisie prijať všetky potrebné opatrenia na zmiernenie účinkov skutočného alebo potenciálneho nedostatku liekov alebo zdravotníckych pomôcok, ktoré sa považujú za kritické v kontexte mimoriadnej situácie v oblasti zdravia, je v rozpore s právomocou členských štátov poskytovať služby zdravotnej a lekárskej starostlivosti v súlade s článkom 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pokiaľ ide o návrh nariadenia o Európskom centre pre prevenciu a kontrolu chorôb, Sénat kritizoval údajnú harmonizáciu právnych predpisov či iných regulácií EÚ potrebných v záujme interoperability národných plánov pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, že je v rozpore so zmluvami, a s odvolaním sa na posúdenie vplyvu spochybnil schopnosť centra vykonávať hodnotenia a audity. Pokiaľ ide o návrh nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, Sénat kritizoval používanie vykonávacích aktov a poukázal na kompetenčný spor a neistotu, pokiaľ ide o koordináciu s integrovaným politickým mechanizmom reakcie EÚ na krízu.
Komisia vo svojej odpovedi argumentovala proti názoru, že navrhovaným nariadením o Európskej agentúre pre lieky došlo k porušeniu zodpovedností členských štátov podľa článku 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže mimoriadne situácie v oblasti verejného zdravia v rozsahu, aký spôsobilo ochorenie COVID-19, majú následky pre všetky členské štáty, ktoré samostatne nedokážu dostatočne reagovať. Koordinované monitorovanie možných nedostatkov na úrovni EÚ by mohlo členským štátom pomôcť lepšie sa pripraviť na náhly nárast dopytu, vyhnúť sa obmedzeniam vývozu v rámci jednotného trhu, zabrániť tvorbe nadmerných a neprimeraných rezerv a efektívnejšie prideľovať zdroje na vnútroštátnej i európskej úrovni. V žiadnom z jej návrhov by sa nevyžadovala harmonizácia národných plánov pripravenosti, právnych predpisov ani regulácií. Vykonávacie opatrenia sa týkali len postupov a Výboru pre zdravotnú bezpečnosť by neposkytli dodatočné právomoci ani by sa stanoviská Výboru pre zdravotnú bezpečnosť v dôsledku nich nestali záväznými.
Rovnako ako v roku 2020 Nový pakt o migrácii a azyle vyvolal aj v roku 2021 odôvodnené stanoviská od slovenskej Národnej rady k návrhu o riadení azylu a migrácie a od talianskeho Senato della Repubblica k piatim legislatívnym návrhom, ktoré sú súčasťou balíka. Národná rada uviedla, že došlo k porušeniu zásady subsidiarity, pretože v návrhu nebol identifikovaný právny základ distribučného kľúča a právomocí európskej agentúry pre azyl a európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Spochybnila aj použitie delegovaných aktov a tvrdila, že každý členský štát má právomoc rozhodovať o prijatí osôb na svoje vlastné územie na základe vnútroštátneho azylového práva. Senato della Repubblica videl porušenie zásady subsidiarity vzhľadom na to, že návrhy vykazovali zjavnú asymetriu medzi povinnosťami a solidaritou a nevyriešili sa nimi aktuálne problémy, a preto opatrenia na úrovni EÚ nemali žiadnu pridanú hodnotu. Pokiaľ ide o proporcionalitu, Senato tvrdil, že v súvislosti so systémom „pred vstupom“ existovalo riziko nadmerného vplyvu na vnútroštátny právny systém a súdnu ochranu v krajine vstupu; že prahová hodnota, pod ktorou sa musí začať konanie na hraniciach, znamenala, že na takmer všetkých migrantov prichádzajúcich po mori by sa namiesto konania o premiestnení vzťahovalo konanie na hraniciach; a že reguláciou mechanizmu sponzorstva návratov sa zvýšili náklady a administratívna záťaž pre členský štát vstupu.
Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že distribučný kľúč nie je novým prvkom a že Agentúra Európskej únie pre azyl a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) by len uľahčili operačné aspekty vykonávacieho aktu. Pokiaľ ide o delegované akty, Komisia zdôraznila, že tieto ustanovenia sú založené na nariadení Dublin III a nemenia sa nimi v súčasnosti platné pravidlá. Takisto poznamenala, že v článku 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je zahrnutá osobitná možnosť, aby Rada konala v prípade núdzovej situácie v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín. Sponzorujúci členský štát by bol požiadaný o presun neregulárneho migranta na svoje územie, aby pokračoval v úsilí o návrat migranta, len v prípade neúspešného návratu z územia benefitujúcich členských štátov.
Komisia uviedla, že pakt vytvára správnu rovnováhu medzi zodpovednosťou a solidaritou, keďže niekoľkými výnimkami sa zabezpečuje flexibilita konania na hraniciach a prípadov, v ktorých sa musí uplatňovať. Kritérium zodpovednosti spojené s prvou krajinou vstupu by sa malo posudzovať v kombinácii s ostatnými kritériami zodpovednosti. Účelom mechanizmu solidarity paktu bolo takisto znížiť počet ľudí prítomných v členských štátoch s vysokým počtom príchodov a poskytnúť podporu pri budovaní kapacít, operáciách a opatreniach v oblasti vonkajších vzťahov, ak by mohli ovplyvniť migračné toky do konkrétnych členských štátov. Sponzorstvom návratov by sa nezvýšili náklady pre benefitujúci členský štát.
K návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, ktorý bol prijatý 28. októbra 2020, bolo Komisii doručené tretie odôvodnené stanovisko od maltskej Kamra tad‑Deputati po dvoch odôvodnených stanoviskách doručených predtým v roku 2020.
Kamra tad-Deputati spochybnila výber právneho základu. Z hľadiska subsidiarity sa domnievala, že ciele návrhu by sa mohli vzhľadom na rozdiely v stanovovaní miezd účinne dosiahnuť opatreniami členských štátov. Návrh by naopak mohol mať negatívne vplyvy, napríklad sťaženie procesu kolektívneho vyjednávania a zvýšenie rizika pracovného sporu v niektorých odvetviach.
Komisia vysvetlila, že väčšina členských štátov čelila problému nedostatočnej primeranosti a/alebo pokrytia minimálnych miezd a ukázalo sa, že opatrenia na vnútroštátnej úrovni sú pri riešení tohto problému nedostatočné. Poukázala na veľké rozdiely v normách z hľadiska prístupu k primeranej ochrane minimálnej mzdy a na to, že takéto rozdiely by sa mohli najlepšie riešiť na úrovni EÚ. Členské štáty, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním menšie ako 70 %, by museli stanoviť rámec podmienok umožňujúcich kolektívne vyjednávanie a vypracovať akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania, ale návrh rámca a akčného plánu by mal byť plne v réžii jednotlivých krajín.
Švédsky Riksdag v odôvodnenom stanovisku k návrhu, ktorým sa mení smernica o DPH, pokiaľ ide o prenesenie vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom určiť význam pojmov používaných v určitých ustanoveniach uvedenej smernice, opätovne potvrdil význam požiadavky na jednomyseľnosť v oblasti zdaňovania a domnieval sa, že rozhodovací postup navrhovaný Komisiou by znamenal prenos právomoci z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ v oblasti, ktorá je kľúčová pre národnú zvrchovanosť, čím by sa prekročil rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov návrhu.
Komisia odpovedala, že neharmonizované uplatňovanie pojmov, ktoré sa uvádzajú v smernici o DPH, zo strany členských štátov narúša plynulé fungovanie vnútorného trhu a je pravdepodobné, že povedie k dvojitému zdaňovaniu alebo nezdaňovaniu, a že nie je možné, aby tieto problémy členské štáty vyriešili samostatne. V návrhu sa stanovilo prijatie vykonávacích aktov Komisiou len vo vzťahu k obmedzenému súboru pravidiel, ktorými sa vykonávajú ustanovenia smernice o DPH, v prípade ktorých sa požadovalo jednotné uplatňovanie pojmov uvedených v právnych predpisoch EÚ o DPH. Vo vzťahu k nepriamemu zdaňovaniu sa už použili hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a komitologické postupy, pričom komitológia bola dlhodobo štandardným prístupom využívaným v práve EÚ na uľahčenie vzniku spoločného názoru a praxe.
4.PÍSOMNÝ POLITICKÝ DIALÓG S NÁRODNÝMI PARLAMENTMI
Okrem postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity zakotveného v protokole č. 2 k zmluvám zahŕňajú vzťahy Komisie s národnými parlamentmi aj ďalší rad činností, najmä politický dialóg, ktorý bol zavedený v roku 2006. To zahŕňa písomné výmeny informácií o akejkoľvek iniciatíve Komisie, ku ktorej chcú národné parlamenty prispieť alebo sa k nej vyjadriť, a ústny politický dialóg, ktorý je ďalej opísaný v oddiele 5.
Všeobecné poznámky
Národné parlamenty v roku 2021 zaslali Komisii 360 stanovísk. To predstavuje značný nárast v porovnaní s dvoma predchádzajúcimi rokmi (255 v roku 2020 a 159 v roku 2019), no stále menej ako v polovici predchádzajúceho mandátu Komisie (569 v roku 2018, 576 v roku 2017 a 620 v roku 2016).
Z týchto 360 stanovísk sa 199 (55,3 %) vrátane 16 odôvodnených stanovísk (4,4 %) týkalo legislatívnych návrhov Komisie podliehajúcich postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity. Ide o oveľa vyšší počet a percentuálny podiel ako v dvoch predchádzajúcich rokoch, čo je pravdepodobne dôsledkom zvýšenia počtu legislatívnych návrhov predložených Komisiou.
Zvyšných 161 stanovísk (44,7 %) sa týkalo najmä nelegislatívnych iniciatív, ako sú oznámenia, alebo išlo o stanoviská z vlastnej iniciatívy, ktoré sa priamo netýkali iniciatívy Komisie, pričom stabilný počet (156 v roku 2020) dokazuje, že niektoré národné parlamenty aj naďalej poskytovali Komisii cenné výhľadové politické informácie.
Komisia vždy poukazuje na tvrdenia, ktoré vzniesli národné parlamenty alebo komory do pozornosti príslušných útvarov Komisie a komisárov a v prípade legislatívnych návrhov aj zástupcom Komisie, ktorí sa zúčastňujú na rokovaniach spoluzákonodarcov.
Účasť a rozsah pôsobnosti
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa počet stanovísk zaslaných Komisii značne líšil v závislosti od jednotlivých národných parlamentov. Desať najaktívnejších komôr vydalo 285 stanovísk. Ide o 79 % celkového počtu, čo zodpovedá priemeru za posledné roky. Počet národných parlamentov alebo komôr, ktoré nevydali žiadne stanoviská, poklesol na osem komôr (z celkových 39), čo znamená, že päť členských štátov – čo celkovo predstavuje menej než pätinu – sa v roku 2021 nezapojilo do písomného politického dialógu. To preukazuje rastúci záujem národných parlamentov o účasť na kontrole dodržiavania zásady subsidiarity a na politickom dialógu.
K 12 národným parlamentom alebo komorám, ktoré v roku 2021 zaslali najvyšší počet stanovísk, patrili: španielske Cortes Generales (57 stanovísk), portugalská Assembleia da República (54 stanovísk), český Senát (47 stanovísk), rumunská Camera Deputaților (27 stanovísk), nemecký Bundesrat (24 stanovísk), rumunský Senat (18 stanovísk), francúzsky Sénat (17 stanovísk), holandská Eerste Kamer (17 stanovísk), česká Poslanecká sněmovna (12 stanovísk), talianska Camera dei Deputati (12 stanovísk), poľský Senat (12 stanovísk) a švédsky Riksdag (12 stanovísk). Patrili aj k najaktívnejším komorám v predchádzajúcich rokoch. Podrobný počet stanovísk, ktoré zaslala každá komora, sa uvádza v prílohe 2.
Povaha stanovísk sa takisto menila v závislosti od národného parlamentu či komory. Niektoré sa zamerali najmä na overenie toho, či je návrh Komisie v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, kým iné sa podrobnejšie vyjadrili k obsahu návrhov alebo zaslali stanoviská z vlastnej iniciatívy. V poslednej skupine bol osobitne aktívny český Senát, rumunská Camera Deputaților a Senat, nemecký Bundesrat a francúzsky Sénat.
Hlavné témy stanovísk v politickom dialógu
K balíkom, ktoré si získali v roku 2021 najvyššiu pozornosť, patril balík „Fit for 55“ (49 stanovísk), Nový pakt o migrácii a azyle (17 stanovísk), digitálne služby (17 stanovísk) a európska zdravotná únia (11 stanovísk). Pokiaľ ide o individuálne iniciatívy, národné parlamenty zaslali väčšinu stanovísk k aktu o digitálnych službách (10 stanovísk), návrhu o primeraných minimálnych mzdách (9 stanovísk), dvom návrhom o digitálnom COVID preukaze EÚ (8 stanovísk v oboch prípadoch), návrhu na zriadenie Fondu pre azyl a migráciu (7 stanovísk), aktu o digitálnych trhoch (7 stanovísk), návrhu na zriadenie Sociálno-klimatického fondu (6 stanovísk), zmenenému návrhu, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii (6 stanovísk), a návrhu o rovnakej odmene za rovnakú prácu (6 stanovísk). V šiestich stanoviskách k pracovnému programu Komisie na rok 2021 národné parlamenty takisto uviedli Komisii svoje vlastné ročné priority na rok 2021.
Zo 49 stanovísk k balíku „Fit for 55“ bolo deväť odôvodnených stanovísk (už podrobne opísaných v predchádzajúcom oddiele) a 14 jednoducho potvrdilo súlad návrhov so zásadou subsidiarity. Medzi iniciatívami zahrnutými v balíku bolo najviac pripomienok k návrhu, ktorým sa mení nariadenie o emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF), návrhu revízie smernice o energetickej efektívnosti, návrhu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, návrhu revízie smernice o zdaňovaní energie, návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond, a oznámeniu o novej stratégii EÚ pre lesy.
K návrhu, ktorým sa mení nariadenie o emisiách a odstraňovaní skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF), boli Komisii v rámci politického dialógu doručené tri stanoviská. V jednom z nich boli vyjadrené obavy, pokiaľ ide o schopnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2035, pričom v ňom bolo uvedené, že stimuly na zvýšenie odstraňovania (potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality) sú nedostatočné. Ďalej sa v ňom uviedlo, že presné a harmonizované podávanie správ a systém sankcií sú dôležitými prvkami na dosiahnutie navrhovaných cieľov nariadenia, ako aj že opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality by už mali byť zahrnuté do strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2023 – 2027. V ďalšom stanovisku bola Komisia požiadaná, aby vypracovala správu o environmentálnom vplyve, v ktorej bude opísaná konkrétna uskutočniteľnosť navrhovaných opatrení a v ktorej sa vyčíslia vplyvy plánovaných zmien, najmä náklady a prínosy pre Česko.
Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, ako plánuje dosiahnuť klimatickú neutralitu a aké posúdenia vplyvu vykonala pred predložením návrhov „Fit for 55“, Pokiaľ ide o ciele do rokov 2030 a 2035, zdôraznila, že je dôležité, aby od členských štátov dostala ambiciózne strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2023 – 2027, a uvítala podporu presného a harmonizovaného monitorovania a podávania správ, ako aj systému sankcií ako základných prvkov na dosiahnutie cieľov navrhovaného nariadenia.
Komisii bolo doručených šesť stanovísk k časti balíka „Fit for 55“ o zdaňovaní, tri stanoviská k návrhu na zriadenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a tri stanoviská vrátane jedného odôvodneného stanoviska k návrhu prepracovaného znenia smernice o zdaňovaní energie. Národné parlamenty sa v súvislosti s mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach pýtali na jeho zlučiteľnosť s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, na vplyv mechanizmu na konkurencieschopnosť EÚ a na možnosť dočasného zachovania bezodplatných kvót. Komisia odpovedala, že návrh bol vypracovaný v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, že pri jeho posúdení vplyvu sa ukázalo, že vplyv na konkurencieschopnosť EÚ bude nízky, a že zachovaním bezodplatných kvót by hrozilo oslabenie stimulov investovať do ekologickejšej výroby. Pokiaľ ide o prepracované znenie smernice o zdaňovaní energie, zatiaľ čo v uvedenom odôvodnenom stanovisku bola vyjadrená obava týkajúca sa zasahovania do daňových právomocí členských štátov, zvyšné dve stanoviská boli podporné, a to napriek pripomienke týkajúcej sa rizika dvojitého zdanenia. Na túto pripomienku Komisia odpovedala, že smernica o zdaňovaní energie a systém obchodovania s emisiami sa neprekrývajú, keďže v smernici sa stanovuje daň zo spotreby energie, zatiaľ čo v rámci systému sa riešia emisie.
K návrhu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a smernice o energetickej efektívnosti boli Komisii okrem odôvodnených stanovísk, ktoré sa už pripomienkovali v predchádzajúcom oddiele, doručené vo všeobecnosti podporujúce stanoviská od troch komôr. Podobne ako v odôvodnených stanoviskách bola vyjadrená určitá kritika voči cieľom vzhľadom na termíny v návrhoch, najmä v súvislosti s odvetvím vykurovania. Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, jedna komora zdôraznila, že jadrová energia by sa mala uznať v taxonómii EÚ za udržateľnú, podobne ako aj plyn na prechodné obdobie. Pokiaľ ide o ciele a ich dôsledky, Komisia zdôraznila, že pri príprave návrhu, a najmä pri navrhovaní cieľov a referenčných hodnôt pre obnoviteľné zdroje energie celkovo a v jednotlivých odvetviach, boli zohľadnené rôzne východiskové pozície členských štátov. Zdôraznila, že vďaka technologickému pokroku v poslednom desaťročí náklady na tvorbu energie z obnoviteľných zdrojov výrazne poklesli a že je preto navrhovaný cieľ 40 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ do roku 2030 hospodársky dosiahnuteľný. Pokiaľ ide o úlohu jadrovej energie a zemného plynu, Komisia poznamenala, že doplnkový delegovaný akt o taxonómii EÚ (v oblasti klímy) zahŕňa určité činnosti v oblasti jadrovej energie a zemného plynu v kategórii prechodných činností, na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, a to na základe prísnych kritérií.
Národné parlamenty podporili vytvorenie Sociálno-klimatického fondu a privítali vyčlenenie 25 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami na cestnú dopravu a stavebníctvo s cieľom podporiť energetickú transformáciu pre ľudí, ktorí trpia energetickou chudobou. Jedna komora však takisto vyjadrila obavy týkajúce sa celoúnijného vymedzenia pojmu „energetická chudoba“ na účely identifikácie ľudí a subjektov, ktoré potrebujú podporu z fondu, pričom sa domnieva, že toto vymedzenie by malo lepšie zohľadňovať osobitosti jednotlivých členských štátov. Iná komora vyjadrila obavy vo vzťahu k existujúcim nástrojom v rozpočte EÚ, ktoré boli navrhnuté na dosiahnutie rovnakých cieľov.
Pokiaľ ide o celoúnijné vymedzenie pojmu „energetická chudoba“, Komisia poukázala na flexibilitu, ktorú poskytla členským štátom pri identifikovaní zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy podľa špecifík jednotlivých krajín. V nariadení o Sociálno-klimatickom fonde sa podobne zdôrazňuje, že členské štáty môžu v konzultácii s orgánmi na regionálnej úrovni najlepšie navrhnúť a vykonávať sociálno-klimatické plány, ktoré sú prispôsobené ich miestnym, regionálnym a národným okolnostiam a ktoré sa na tieto okolnosti zameriavajú. Pokiaľ ide o obavy týkajúce sa existujúcich nástrojov, Komisia objasnila, že ostatné fondy EÚ, ktoré podporujú členské štáty pri ich práci na spravodlivej klimatickej transformácii, majú odlišné ciele ako Sociálno-klimatický fond. Nemajú rovnaký časový rámec a chýba im dôraz na osobitné cieľové skupiny v porovnaní so Sociálno-klimatickým fondom. Jeden hlavný rozdiel v porovnaní s mnohými ďalšími fondmi bol v tom, že navrhovaný Sociálno-klimatický fond sa výrazne zameriava na potrebu vykonania reforiem členskými štátmi, aby bolo ich využívanie tohto fondu zdôvodnené.
Návrh novej stratégie EÚ pre lesy do roku 2030, ktorý je takisto súčasťou balíka „Fit for 55“, viedol k trom stanoviskám. Národné parlamenty uznali význam lesov v boji proti zmene klímy, vyjadrili však obavy zo zvýšenej centralizácie a viacerých nadnárodných prvkov v stratégii, pričom v zmluve nie je stanovená spoločná politika v oblasti lesného hospodárstva. Posúdenie vplyvov navrhovaných opatrení na členské štáty bolo okrem toho kritizované pre jeho nedostatočnosť a boli vznesené otázky o tom, ako stratégia súvisí so spoločnou poľnohospodárskou politikou a či navrhované opatrenia, najmä navrhované vymedzenie výrobku, boli dostatočné na boj proti globálnemu odlesňovaniu a nezákonnej ťažbe dreva.
Komisia odpovedala, že lesy a lesné hospodárstvo patria medzi spoločné kompetencie EÚ a EÚ tieto kompetencie uplatnila vo viacerých prípadoch, napríklad pri smernici o biotopoch alebo nariadení o dreve, pričom vždy rešpektovala zásadu subsidiarity. Upriamila pozornosť na všeobecné posúdenie vplyvu na posilnenie cieľa zníženia čistých emisií EÚ do roku 2030 a na osobitné legislatívne návrhy v rámci balíka „Fit for 55“, v prípade ktorého boli zaznamenané vplyvy na jednotlivé krajiny, a to na základe referenčného scenára EÚ, v súvislosti s ktorým sa uskutočnili konzultácie s členskými štátmi. Dodala, že zvyšovanie udržateľnosti a zohľadnenie miestnych podmienok a potrieb sú spoločné pre novú stratégiu pre lesy aj novú spoločnú poľnohospodársku politiku. Pokiaľ ide o kompetenciu členských štátov presadzovať kontrolné opatrenia proti nezákonnej ťažbe dreva, Komisia by podporila vnútroštátne orgány a presadzovala by rozšírené využívanie geopriestorového spravodajstva. Budúce právne predpisy by napokon mali progresívne vymedzenie výrobku, ktoré by umožnilo zamerať sa na tie výrobky a komodity, pri ktorých bol vplyv odlesňovania a degradácie lesov najvyšší.
Komisia v roku 2021 naďalej dostávala stanoviská k Novému paktu o migrácii a azyle, ktorý bol prijatý 23. septembra 2020. Tieto stanoviská vykazovali rozdielne postoje, najmä v súvislosti s mechanizmom solidarity. Niektoré komory vydali súhlasné stanoviská, pričom jedna z nich požiadala o dodatočné informácie v súvislosti so súdnou ochranou utečencov a s časovými plánmi uvedenými v návrhu. V ďalšom stanovisku sú vyjadrené pochybnosti o účinnosti tohto mechanizmu, pričom v ňom bola predložená žiadosť, aby sa premiestnenie stalo povinným namiesto povolenia sponzorstva návratov. Iné komory vyjadrili obavy, že akékoľvek povinné premiestnenia na základe kvót by mohli viesť k vnútroštátnym nerovnováham, ak by sa nezohľadnila objektívna situácia v príslušných členských štátoch. Niektoré sa obávali, že konanie na hraniciach by členským štátom prinieslo dodatočné zaťaženie, a niektoré varovali, že uvedený návrh bude potrebovať dodatočné investície do infraštruktúry a zamestnancov, aby mohol byť funkčný. Komory takisto vo všeobecnosti požadovali prístup, ktorý zohľadňuje práva utečencov vo všetkých procesných krokoch vrátane ochrany údajov a možností odvolania.
Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila význam účinného organizovania sponzorstva návratov. Účelom toho bolo, aby sa prostredníctvom riadne koordinovaného kolektívneho úsilia všetkých príslušných subjektov – vrátane napríklad agentúry Frontex – zabezpečilo čo najrýchlejšie vykonávanie návratov, čo by benefitujúcemu členskému štátu poskytlo skutočnú podporu. Členské štáty by mali vždy na výber aspoň medzi dvoma druhmi solidárnych opatrení, aby premiestnenie nebolo ani automatické, ani povinné. Členské štáty by mali možnosť využiť finančné prostriedky vyčlenené na ich vnútroštátne programy v rámci existujúceho Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a nového Fondu pre azyl a migráciu s cieľom podporiť všetky investície potrebné na podporu konania na hraniciach. Pokiaľ ide o právnu ochranu a základné práva, Komisia zdôraznila, že všetky záruky budú počas monitorovania vždy zaručené, a to povinnosťou členských štátov vytvoriť nezávislý monitorovací mechanizmus.
Komisii bolo doručených 17 stanovísk od desiatich komôr k balíku digitálnych služieb (akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch). Pripomienky národných parlamentov sa najviac zamerali na ochranu spotrebiteľov a označenie strážcov prístupu na veľkých platformách. Viaceré komory požadovali objasnenie koordinácie medzi navrhovanými aktmi a odvetvovými pravidlami a inými existujúcimi právnymi predpismi. Jedna komora zdôraznila potrebu ochrany práv členských štátov na zachovanie plurality médií. Viaceré komory vyjadrili obavy, pokiaľ ide o vymedzenie nezákonného obsahu a jeho odstraňovanie, pričom žiadali buď ďalšie legislatívne návrhy týkajúce sa legálneho, ale škodlivého obsahu, alebo ponechanie príslušných rozhodnutí na nezávislých súdoch. Viaceré komory chceli, aby navrhovaný balík pomáhal v boji proti šíreniu dezinformácií.
Komisia vo svojich odpovediach vysvetlila, že nový balík bol starostlivo vypracovaný tak, aby sa začlenil do existujúceho právneho rámca, a zdôraznila, že orgány členských štátov budú zapojené do jeho presadzovania a budú mať možnosť požiadať Komisiu, aby začala vyšetrovania na označenie strážcov prístupu. V tejto súvislosti bol mechanizmus označovania založený na kvantitatívnych a kvalitatívnych kritériách a existovala možnosť reagovať na rýchle zmeny v digitálnom sektore úpravou prahových hodnôt. Pokiaľ ide o slobodu médií, Komisia zdôraznila, že návrhy žiadnym spôsobom nenarušili pluralitu médií, no naopak, posilnili by úlohu médií v európskych spoločnostiach. Akt o digitálnych službách poskytol regulačný rámec na boj proti nezákonnému obsahu, ktorým sa dosiahla správna rovnováha medzi uložením jasných povinností pre digitálne sprostredkovateľské služby a ochranou slobody prejavu a práva na informácie. Súdy by mali v konečnom dôsledku rozhodovať o nezákonnosti obsahu s cieľom zachovať práva a oprávnené záujmy všetkých dotknutých strán. Pokiaľ ide o škodlivý obsah vrátane dezinformácií, veľmi veľké online platformy budú povinné posudzovať a následne zmierňovať systémové riziká, ktoré by ich systémy mohli vytvoriť.
Návrhy týkajúce sa digitálneho COVID preukazu EÚ viedli k stanoviskám od siedmich komôr, pričom vo všetkých bola vyjadrená podpora. V jednom stanovisku však boli vyjadrené aj obavy týkajúce sa spracovania osobných údajov a dĺžky platnosti COVID preukazu. Taliansky Senato zdôraznil, že členské štáty EÚ majú právo umožniť prístup na ich územie podľa ich právnych predpisov, a to aj pre ľudí, ktorí nemôžu predložiť digitálny COVID preukaz EÚ. Komisia vo svojich odpovediach zdôraznila, že nariadenie dodržiava zásadu minimalizácie údajov zakotvenú vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Nebude vytvorená žiadna európska databáza o očkovaní, testovaní či prekonaní ochorenia COVID-19, ale bude možné decentralizovane overiť digitálne podpísané interoperabilné preukazy. Hlavné nariadenie bolo okrem toho dostatočne flexibilné, aby reagovalo na nové vedecké dôkazy a usmernenia. Neovplyvnilo by právomoc členských štátov rozhodovať o najvhodnejších opatreniach na ochranu verejného zdravia. Akékoľvek obmedzenia voľného pohybu by však nemali ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné, a nemali by robiť rozdiely medzi cestujúcimi na základe ich štátnej príslušnosti.
Okrem odôvodnených stanovísk, ktoré sú podrobne opísané v predchádzajúcom texte, vyvolal návrh smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii sedem ďalších stanovísk. Niektoré boli kritické, iné vo všeobecnosti podporili cieľ návrhu zlepšiť primeranosť minimálnych miezd a rozšíriť prístup pracovníkov k ochrane minimálnej mzdy, ako aj predložili ďalšie návrhy. Jeden parlament sa domnieval, že zvolený právny základ priznal EÚ doplňujúce a podporné kompetencie, ktoré v súvislosti s odmeňovaním nemožno uplatňovať. V stanovisku sa uviedlo, že vhodnejším právnym nástrojom než smernica by bolo odporúčanie Rady. Dva parlamenty namietali proti rozličným podmienkam, ktoré sa navrhovali členským štátom so zákonom stanovenými minimálnymi mzdami a členským štátom, ktoré využívajú systémy kolektívneho vyjednávania, čo považovali za porušenie zásady proporcionality. Niektoré komory zdôraznili potrebu osobitných opatrení prispôsobených každému členskému štátu s cieľom riešiť mzdový a sociálny dumping. Jedna komora vyzvala na účinné presadzovanie zákonom stanovených minimálnych miezd, a to posilnením dohľadu, kontrol a inšpekcií v teréne. Ďalší parlament navrhol, že je potrebné bližšie sa pozrieť na ochranu námorníkov pracujúcich na lodiach registrovaných pod vlajkou členského štátu EÚ, ktorí však majú trvalý pobyt v tretích krajinách.
Komisia vo svojich odpovediach uistila parlamenty, že navrhovaná smernica nespochybňuje osobitosti vnútroštátnych systémov a tradícií a v plnej miere rešpektuje vnútroštátne kompetencie a autonómiu sociálnych partnerov v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality a v medziach kompetencií EÚ v oblasti miezd. Komisia zdôraznila, že všetky členské štáty, teda tie, ktoré majú zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ako aj tie, ktoré majú kolektívne vyjednávanie, budú musieť overiť potrebu politických a legislatívnych zmien. Môžu sa však slobodne rozhodnúť, ako dodržia minimálne požiadavky stanovené v návrhu. Pokiaľ ide o posilnené kontroly, Komisia poznamenala zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o zákonné minimálne mzdy. To isté platilo aj pre návrh konkrétnych opatrení týkajúcich sa kolektívneho vyjednávania.
Jednotlivé iniciatívy Komisie, ktoré vyvolali najmenej päť stanovísk, sa uvádzajú v prílohe 3.
5.KONTAKTY, NÁVŠTEVY, SCHÔDZE, KONFERENCIE A ĎALŠIE ČINNOSTI
Návštevy Komisie v národných parlamentoch a schôdze s národnými parlamentmi
Ústny politický dialóg medzi Komisiou a národnými parlamentmi zahŕňa rôzne formy interakcie: návštevy členov Komisie v národných parlamentoch, návštevy delegácií národných parlamentov v Komisii, účasť Komisie na medziparlamentných schôdzach a konferenciách (vrátane Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie, tzv. COSAC), prezentácie Komisie stálym predstaviteľom národných parlamentov v Bruseli, prebiehajúce diskusie o pracovných programoch Komisie a dialógy európskeho semestra.
Počet návštev v národných parlamentoch a schôdzí s národnými parlamentmi
zo strany členov Komisie v roku 2021 (spolu za všetky členské štáty: 130)
V roku 2021 členovia Komisie uskutočnili 130 návštev v národných parlamentoch alebo schôdzí s delegáciami národných parlamentov, pričom boli v kontakte takmer so všetkými národnými parlamentmi a komorami, čo predstavuje značný nárast v porovnaní s dvoma predchádzajúcimi rokmi (101 v roku 2020 a 55 v roku 2019). Formát týchto podujatí (72 s osobnou účasťou a 58 na diaľku formou videokonferencie) odrážal vývoj pandémie COVID-19, pričom väčšina virtuálnych schôdzí sa uskutočnila v prvej polovici roka a väčšina schôdzí s osobnou účasťou sa uskutočnila v druhej polovici roka. Na týchto podujatiach sa najviac diskutovalo o správe o „právnom štáte“, no často sa riešil aj Európsky pilier sociálnych práv, Konferencia o budúcnosti Európy a pracovný program Komisie na rok 2022.
V roku 2021 úradníci Komisie vykonali 36 prezentácií (všetky prostredníctvom videokonferencie) pre predstaviteľov národných parlamentov v Bruseli k rôznym témam, ako je EU4Health, stratégia EÚ v oblasti vakcín, vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), balík „Fit for 55“, Konferencia o budúcnosti Európy, lepšia právna regulácia, správa o strategickom výhľade alebo oznámenie o Arktíde. Prezentácie prostredníctvom videokonferencie nielenže umožnili rozšíriť publikum a začleniť úradníkov z národných parlamentov v hlavných mestách, čím sa zvýšil počet účastníkov a zlepšil dosah Komisie v národných parlamentoch, ale umožnilo sa tým aj organizovanie oveľa väčšieho počtu prezentácií ako v predchádzajúcich rokoch (v porovnaní s 23 v roku 2020 – keď boli prezentácie s osobnou účasťou aj prostredníctvom videokonferencie – alebo 13 v roku 2019 – keď boli všetky len s osobnou účasťou).
Medziparlamentné schôdze a konferencie
Na základe skúseností z minulého roka pokračovala medziparlamentná spolupráca formou videokonferencií, všeobecne za účasti členov Komisie vrátane:
-Konferencie parlamentných výborov pre záležitosti Únie z parlamentov Európskej únie (COSAC),
-Európskeho parlamentného týždňa,
-spoločnej parlamentnej kontrolnej skupiny pre Europol,
-rôznych medziparlamentných konferencií (IPC) a schôdzí výborov (ICM).
Na 65. plenárnej schôdzi COSAC, ktorá sa konala 31. mája až 1. júna prostredníctvom videokonferencie z Lisabonu, mala Komisia silné zastúpenie za účasti podpredsedníčky Šuicovej a podpredsedu Schinasa a komisárov Schmita a Gentiloniho. K diskutovaným témam patrilo vyhodnotenie portugalského predsedníctva, sociálny model v trojitej hospodárskej, digitálnej a klimatickej transformácii, úloha národných parlamentov pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti a aktuálny stav Konferencie o budúcnosti Európy. Podpredsedníčka Šuicová sa takisto zúčastnila na 66. plenárnej schôdzi COSAC, ktorá sa konala 29. až 30. novembra prostredníctvom videokonferencie z Ľubľany, pričom sa prostredníctvom videozáznamu na nej zúčastnil komisár Várhelyi. K diskutovaným témam patrilo vyhodnotenie slovinského predsedníctva, európska perspektíva pre krajiny západného Balkánu, budúca úloha mladých ľudí v rozhodovacích procesoch EÚ a mimo nej a Konferencia o budúcnosti Európy.
Dve pravidelné zasadnutia predsedov konferencie COSAC sa takisto konali formou videokonferencie, a to 11. januára z Lisabonu a 19. júla z Ľubľany. Januárové zasadnutie za účasti komisárky Ferreirovej sa zameralo na priority portugalského predsedníctva a na obnovu a odolnosť. Septembrové zasadnutie za účasti komisára Bretona sa zameralo na priority slovinského predsedníctva a kybernetickú bezpečnosť.
Formát videokonferencie okrem pravidelných podujatí umožnil konferencii COSAC zorganizovať niekoľko neformálnych tematických výmen informácií v spolupráci s Komisiou, čo umožnilo bližší politický dialóg medzi národnými parlamentmi a Komisiou.
Po zasadnutí predsedov konferencie COSAC 11. januára 2021 zaslalo 34 delegátov z národných parlamentov spoločne podpísaný list zo 16. februára, v ktorom žiadali predsedov Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady a Komisie, aby do spoločného vyhlásenia o Konferencii o budúcnosti Európy, ktoré majú prijať tri inštitúcie, zakotvili aktívnu úlohu národných parlamentov. Uvedené spoločné vyhlásenie, ktoré bolo podpísané 10. marca 2021 spolu s rokovacím poriadkom konferencie, zabezpečilo silnú parlamentnú zložku. Na plenárnom zasadnutí konferencie sa zúčastnilo 108 predstaviteľov národných parlamentov – rovnako ako počet predstaviteľov Európskeho parlamentu a občanov, pričom predsednícka trojka konferencie COSAC bola stálym pozorovateľom vo výkonnej rade konferencie. Národné parlamenty okrem toho predsedali dvom pracovným skupinám konferencie, konkrétne v oblasti digitálnej transformácie a migrácie.
V liste podpísanom 1. júna 2021 predsednícka trojka COSAC (Nemecko, Portugalsko, Slovinsko) privítala tieto opatrenia pre národné parlamenty.
Komisia na konferencii spolupracovala s národnými parlamentmi najmä prostredníctvom COSAC (podpredsedníčka Šuicová prednášala hlavné prejavy na viacerých medziparlamentných podujatiach) a čerpala z pripomienok a návrhov predložených v dvoch stanoviskách a spoločnom vyhlásení. Národné parlamenty v týchto príspevkoch vyjadrili poľutovanie nad tým, že ich predstaviteľom sa udelil iba status pozorovateľa bez hlasovacích práv vo výkonnej rade, a vyzvali, aby sa do konferencie zapojili aj národné parlamenty krajín západného Balkánu, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ. Takisto požadovali, aby sa na konferencii riešili inštitucionálne otázky, ako je predĺženie osemtýždňového obdobia kontroly subsidiarity a zavedenie „zelenej karty“, ktorá umožní parlamentom navrhnúť nové iniciatívy alebo zmeny existujúcich iniciatív.
Ratifikácia rozhodnutia o vlastných zdrojoch
Rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov Únie prijala Rada 14. decembra 2020 a pred tým, ako mohlo nadobudnúť účinnosť, ho museli schváliť všetky členské štáty v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami. V 22 členských štátoch to zahŕňalo parlamentnú ratifikáciu. Dokončenie predchádzajúcej ratifikácie trvalo viac než dva roky. Vzhľadom na naliehavosť spustiť nástroj obnovy NextGenerationEU do šiestich mesiacov, a to do 31. mája 2021, tentokrát všetky členské štáty účinne informovali Radu o jeho ratifikácii. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 1. júna 2021 a požičiavanie si v rámci nástroja obnovy NextGenerationEU na trhoch mohlo začať.
V súlade s národnými ústavnými a politickými kontextmi boli národné parlamenty zapojené počas celého procesu, a to od ratifikácie rozhodnutia o vlastných zdrojoch až po začiatok financovania projektov obnovy. V niektorých členských štátoch prebiehala diskusia o tom, či sa plánom obnovy stanoví precedens pre prijímanie úverov EÚ alebo či ide o jednorazové riešenie. V jednom prípade viedol v danej krajine proces ratifikácie ku konaniam na ústavnom súde. Národné parlamenty takisto zohrávali dôležitú úlohu v procese schvaľovania národných plánov obnovy a odolnosti v súlade s ústavným zriadením každého členského štátu, a to pri poverovaní svojich ministrov financií na zasadnutiach Rady, na ktorých sa prijímali vykonávacie rozhodnutia, na základe ktorých by sa mohli vyplatiť finančné prostriedky. Predsedníčka Komisie von der Leyenová takisto vo svojom vyhlásení na plenárnej schôdzi COSAC v decembri 2020 zdôraznila, že skúsenosti národných parlamentov a ich prínos môže byť veľmi cenný pri vypracúvaní a vykonávaní plánov.
6.ÚLOHA REGIONÁLNYCH PARLAMENTOV
Regionálne parlamenty nepriamo prispievajú k vzťahom Komisie s národnými parlamentmi. Podľa protokolu č. 2 pri kontrole subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ je vecou každého národného parlamentu, aby sa pri vydávaní odôvodnených stanovísk prípadne poradil s regionálnymi parlamentmi s legislatívnou právomocou.
Poslanci regionálnych parlamentov sú takisto zastúpení vo Výbore regiónov, ktorý vykonáva monitorovanie prostredníctvom siete na monitorovanie subsidiarity a online platformy určenej na podporu zapojenia regionálnych parlamentov s legislatívnou právomocou do systému včasného varovania pri porušovaní zásady subsidiarity (REGPEX). Okrem toho sa prostredníctvom siete RegHub zúčastňujú na platforme Komisie „Fit for Future“, ktorá je súčasťou jej práce na lepšej právnej regulácii.
Hoci v zmluvách sa neuvádza výslovné ustanovenie o priamej interakcii medzi Komisiou a regionálnymi parlamentmi, Komisia ich príspevky zohľadňuje. Niekoľko regionálnych parlamentov predložilo čoraz väčší počet uznesení o rôznych problematikách priamo Komisii, ako sú problematiky politiky súdržnosti a regionálne problematiky, európske problematiky (vrátane Konferencie o budúcnosti Európy) a globálne problematiky, ako je prístup k očkovacím látkam, ľudské práva a práva menšín na celom svete. Niektoré príspevky sa zamerali na konkrétne oznámenia Komisie a legislatívne balíky alebo návrhy. Okrem stanovísk sa regionálne parlamenty zúčastňovali na verejných konzultáciách Komisie, hoci tento kanál bol doteraz aktívne používaný len jedným regionálnym parlamentom, ktorý predkladal odpovede na viaceré verejné konzultácie spustené Komisiou. Jeden regionálny parlament využil iný kanál, keď predložil dve stanoviská prostredníctvom národného parlamentu. Okrem písomných výmen informácií sa členovia Komisie stretli aj s viacerými regionálnymi parlamentmi.
7.Záver
Zhrnutie vývoja v roku 2021, pokiaľ ide o kontrolovanie dodržiavania subsidiarity a proporcionality v právnych predpisoch EÚ a v oblasti vzťahov medzi Komisiou a národnými parlamentmi, umožňuje dospieť k týmto trom hlavným záverom:
Po prvé, zameranie pozornosti národných parlamentov odráža hlavné politické priority, o ktoré sa táto Komisia usiluje, a to najmä pokiaľ ide o balík „Fit for 55“, Nový pakt o migrácii a azyle, digitálnu transformáciu, európsku zdravotnú úniu a pandémiu COVID-19.
Po druhé, viaceré národné parlamenty upriamili značnú pozornosť na kontrolu subsidiarity a proporcionality návrhov Komisie, no konkrétne obavy týkajúce sa vnímaného porušenia sú aj naďalej zriedkavé:
–Obavy vyjadrené národnými parlamentmi sa vo väčšine odôvodnených stanovísk netýkajú konkrétneho vnímaného porušenia zásady subsidiarity, ale skôr toho, čo vidia ako nedostatočné vecné odôvodnenie návrhov legislatívnych aktov, ktoré im neumožňuje posúdiť ich súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality.
–Percentuálny podiel stanovísk národných parlamentov, ktoré sa týkali kontroly dodržiavania zásady subsidiarity, bol v roku 2021 vyšší ako v predchádzajúcich rokoch, čo zodpovedá zvýšeniu počtu legislatívnych návrhov.
–V prípade žiadneho samostatného návrhu neboli zaslané viac ako tri odôvodnené stanoviská, čo je hlboko pod prahovou hodnotou na spustenie postupu „žltej karty“ a menej ako počet odôvodnených stanovísk, pri ktorých sa Komisia zaviazala viac zviditeľniť obavy národných parlamentov o subsidiaritu prostredníctvom súhrnnej odpovede.
Po tretie, vzťahy medzi Komisiou a národnými parlamentmi sú dynamické a rozmanité, no národné parlamenty ich používajú v odlišnom rozsahu.
–Posudzovanie príspevku národných parlamentov k politickému procesu na úrovni EÚ len na základe kvantitatívneho počtu stanovísk v rámci kontroly subsidiarity a ich bezprostredných účinkov je zavádzajúce. Národné parlamenty prispievajú aj prostredníctvom viacerých kanálov ústneho dialógu na schôdzach a medziparlamentných podujatiach.
–Digitálne prostriedky používané počas pandémie COVID-19 umožnili pravidelnejší a prínosnejší kontakt medzi Komisiou a národnými parlamentmi na politickej a technickej úrovni.
–Počet národných parlamentov zúčastňujúcich sa na kontrole dodržiavania zásady subsidiarity a písomnom politickom dialógu s Komisiou ďalej rástol v pokračujúcom trende od roku 2019. Zároveň bolo v roku 2021 osem národných parlamentov alebo komôr (z piatich členských štátov), ktoré nezaslali žiadne stanoviská, a to z dôvodov národného ústavného zriadenia, politických tradícií alebo politickej voľby.
–Približne jedna tretina národných parlamentov alebo komôr vydala v roku 2021 viac ako desať stanovísk. V predchádzajúcich rokoch takmer 80 % všetkých stanovísk zaslalo desať najaktívnejších parlamentov alebo komôr. Niektoré z nich sa vo svojich stanoviskách zamerali na to, či boli dodržané zásady subsidiarity a proporcionality, a neposkytli konkrétnu kritiku ani pripomienky k návrhom Komisie.
–Počet stanovísk týkajúcich sa nelegislatívnych iniciatív zo strany Komisie alebo vyjadrujúcich politické názory alebo priority národných parlamentov z vlastnej iniciatívy zostáva na rovnako vysokej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch, čo svedčí o tom, že niekoľko parlamentov alebo komôr veľmi aktívne využíva písomný politický dialóg s Komisiou na vyjadrenie svojich postojov v skorej fáze politického procesu. Komisia uľahčila prispievanie národných parlamentov k verejným konzultáciám pri príprave legislatívnych návrhov tým, že jasnejšie identifikovala ich prínos.
Spoločnou zodpovednosťou a úsilím je aj naďalej zabezpečovanie toho, aby sa opatrenia EÚ prijímali len v prípade nutnosti a len v nevyhnutnom rozsahu, pričom je zásadný aktívny písomný a ústny dialóg s národnými parlamentmi.