EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 12. 2021
COM(2021) 807 final
2021/0417(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na šesťdesiatom piatom zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Predmet návrhu
Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 65. zasadnutí Komisie pre omamné látky o zaradení látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971. Uvedené 65. zasadnutie Komisie pre omamné látky je naplánované na 14. až 18. marca 2022.
2.KONTEXT NÁVRHU
2.1.Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 a Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971
Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) sa zameriava na boj proti zneužívaniu drog prostredníctvom koordinovaných medzinárodných opatrení. Existujú dve formy zásahu a kontroly, ktoré pôsobia v súčinnosti. Po prvé je to snaha obmedziť prechovávanie, používanie, distribúciu, dovoz, vývoz, výrobu a produkciu drog a obchod s nimi výlučne na lekárske a vedecké účely. Po druhé sa proti obchodovaniu s drogami bojuje prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s cieľom odradiť obchodníkov s drogami.
Dohovorom Organizácie Spojených národov (OSN) o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) sa zriaďuje systém medzinárodnej kontroly psychotropných látok. Tento dohovor bol reakciou na diverzifikáciu a rozširovanie škály zneužívaných drog a zaviedli sa ním kontroly viacerých syntetických drog podľa ich potenciálu zneužívania na jednej strane a terapeutickej hodnoty na strane druhej.
Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami uvedených dohovorov, zatiaľ čo Únia nie je zmluvnou stranou.
2.2.Komisia pre omamné látky
Komisia pre omamné látky je komisiou Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ďalej len „rada ECOSOC“) a jej funkcie a právomoci sú okrem iného stanovené v uvedených dvoch dohovoroch. Je zložená z 53 členských štátov OSN, ktoré volí rada ECOSOC. V marci 2022 bude 11 členských štátov členom Komisie pre omamné látky s hlasovacím právom. Únia má v Komisii pre omamné látky status pozorovateľa.
2.3.Pripravovaný akt Komisie pre omamné látky
Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorej radí jej odborný výbor pre drogovú závislosť, pravidelne mení zoznam látok pripojený k uvedeným dohovorom.
Svetová zdravotnícka organizácia odporučila 18. novembra 2021 generálnemu tajomníkovi OSN zaradiť do zoznamov k dohovorom tri z príslušných látok, ktoré boli kriticky preskúmané odborným výborom pre drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie.
Na svojom 65. zasadnutí, ktoré sa bude konať od 14. do 18. marca 2022 vo Viedni, bude Komisia pre omamné látky vyzvaná prijať rozhodnutia o zaradení týchto látok do zoznamov k príslušným dohovorom.
3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie
Zmeny zoznamov k uvedeným dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog pre všetky členské štáty. V článku 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (ďalej len „rámcové rozhodnutie“), sa stanovuje, že na účely rámcového rozhodnutia je „droga“ látka, na ktorú sa vzťahuje buď dohovor o omamných látkach, alebo dohovor o psychotropných látkach, a ktorákoľvek z látok uvedených v prílohe k rámcovému rozhodnutiu. Rámcové rozhodnutie sa preto vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach. Preto akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo ovplyvňuje spoločné pravidlá Únie a mení ich rozsah pôsobnosti v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Platí to bez ohľadu na to, či predmetná látka podlieha v Únii kontrole.
Tri látky (brorfín, metonitazén, eutylón) odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou na medzinárodnú kontrolu intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.
V návrhu Komisie týkajúcom sa pozície Únie sa navrhuje podporiť odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, pretože sú v súlade s aktuálnym stavom vedeckých poznatkov. Pokiaľ ide o tieto nové psychoaktívne látky, ich pridanie do zoznamov k uvedeným dohovorom je podporené aj informáciami dostupnými v európskej databáze nových drog Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť.
Je potrebné, aby Rada stanovila pozíciu Únie na účely zasadnutia Komisie pre omamné látky, keď bude vyzvaná, aby rozhodla o zaradení látok do zoznamov. Z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z pozorovateľského štatútu Únie by túto pozíciu mali vyjadriť členské štáty, ktoré budú členmi Komisie pre omamné látky v marci 2022, konajúc spoločne v záujme Únie v rámci Komisie pre omamné látky. Únia nie je zmluvnou stranou týchto dohovorov, má však v tejto oblasti výlučnú právomoc.
Na tento účel Komisia navrhuje pozíciu Únie, ktorú majú na 65. zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach vyjadriť v mene Európskej únie členské štáty, ktoré budú členmi Komisie pre omamné látky v marci 2022. Komisia predkladá takýto návrh pozície Únie siedmykrát. Rada tieto pozície Únie prijala, a EÚ tak mohla na predchádzajúcich zasadnutiach Komisie pre omamné látky vystupovať v otázke zaradenia látok do medzinárodných zoznamov jednotne, pretože členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, hlasovali za zaradenie látok do zoznamov v súlade s prijatou pozíciou Únie.
4.PRÁVNY ZÁKLAD
4.1.Procesnoprávny základ
V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“
Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou dohody. Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“.
Komisia pre omamné látky je v zmysle tohto článku „orgán zriadený dohodou“, keďže je to orgán, ktorý bol zriadený radou ECOSOC – orgánom Organizácie Spojených národov – a ktorému boli podľa dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach pridelené osobitné úlohy.
Rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov predstavujú „akty s právnymi účinkami“ v zmysle článku 218 ods. 9 ZFEÚ. Podľa dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach sa rozhodnutia Komisie pre omamné látky automaticky stanú záväznými okrem prípadov, keď jedna zo strán predloží rozhodnutie na preskúmanie rade ECOSOC v rámci príslušnej lehoty. Rozhodnutia rady ECOSOC v tejto veci sú konečné. Keďže rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov EÚ, konkrétne rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV, majú podľa práva Únie právne účinky aj v právnom poriadku EÚ. Zmeny zoznamov k uvedeným dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania uvedeného právneho nástroja EÚ.
Pripravovaný akt nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec predmetnej dohody.
Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.
4.2.Hmotnoprávny základ
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie.
Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú nedovoleného obchodovania s drogami.
Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 83 ods. 1 ZFEÚ, ktorý vymedzuje nedovolené obchodovanie s drogami ako oblasť trestnej činnosti s osobitným cezhraničným rozmerom, a Európsky parlament a Rada sa v ňom splnomocňujú stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti nedovoleného obchodovania s drogami.
4.3.Variabilná geometria
Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím Rady 2004/757/SVV v znení uplatniteľnom do 21. novembra 2018, v ktorom sa v článku 1 uvádza, že „drogy“ sú akékoľvek látky, na ktoré sa vzťahuje buď dohovor o omamných látkach, alebo dohovor o psychotropných látkach.
Keďže rozhodnutia Komisie pre omamné látky týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov majú vplyv na spoločné pravidlá v oblasti nedovoleného obchodovania s drogami, ktorými je Dánsko viazané, Dánsko sa zúčastňuje na prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, keď sa takéto rozhodnutia týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov prijímajú.
Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím, a preto sa zúčastňuje na prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, keď sa takéto rozhodnutia týkajúce sa zaradenia látok do zoznamov prijímajú.
4.4.Záver
Právnym základom tohto návrhu je článok 83 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.
5.VPLYV NA ROZPOČET
Žiadny vplyv na rozpočet.
2021/0417 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie na šesťdesiatom piatom zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Jednotný dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 (ďalej len „dohovor o omamných látkach“) nadobudol platnosť 8. augusta 1975.
(2)Podľa článku 3 dohovoru o omamných látkach môže Komisia pre omamné látky rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov pripojených k uvedenému dohovoru. Zmeny v zoznamoch môže vykonať len v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, môže však tiež rozhodnúť, že zmeny odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou nevykoná.
(3)Dohovor Organizácie Spojených národov (OSN) o psychotropných látkach z roku 1971 (ďalej len „dohovor o psychotropných látkach“) nadobudol platnosť 16. augusta 1976.
(4)Podľa článku 2 Dohovoru o psychotropných látkach môže Komisia pre omamné látky na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie rozhodnúť o zaradení látok do zoznamov k tomuto dohovoru alebo o ich vypustení. Má rozsiahle diskrečné právomoci s cieľom zohľadniť hospodárske, sociálne, právne, administratívne a iné faktory, ale nemôže konať svojvoľne.
(5)Zmeny v zoznamoch k uvedeným dvom dohovorom majú priamy vplyv na rozsah uplatňovania práva Únie v oblasti kontroly drog. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV sa vzťahuje na látky uvedené v zoznamoch k týmto dohovorom. Preto akákoľvek zmena v zoznamoch pripojených k uvedeným dohovorom priamo ovplyvňuje spoločné pravidlá Únie a mení ich rozsah pôsobnosti v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(6)Komisia pre omamné látky má na svojom šesťdesiatom piatom zasadnutí, ktoré je naplánované na 14. až 18. marca 2022 vo Viedni, prijať rozhodnutia o zaradení troch nových látok do zoznamov k uvedeným dohovorom Organizácie Spojených národov.
(7)Únia nie je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach. Má štatút pozorovateľa bez hlasovacieho práva v Komisii pre omamné látky, kde bude v marci 2022 jedenásť členských štátov členom s hlasovacím právom. Preto je nevyhnutné, aby Rada oprávnila členské štáty na vyjadrenie pozície Únie v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a k dohovoru o psychotropných látkach, pretože rozhodnutia o zaradení nových látok do zoznamov k dohovorom patria do výlučnej právomoci Únie.
(8)Svetová zdravotnícka organizácia odporučila zaradiť do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach dve nové látky a do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach jednu novú látku.
(9)Všetky látky preskúmané odborným výborom WHO pre drogovú závislosť (ďalej len „odborný výbor“) a odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou na zaradenie do príslušných zoznamov monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť ako novú psychoaktívnu látku podľa podmienok nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1920/2006.
(10)Látka brorfín, chemický názov: 1- [1- [1- (4-brómfenyl) etyl] -4-piperidinyl] -1,3-dihydro-2H-benzimidazol-2-ón je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid podobný iným syntetickým opioidom, ako je morfín a fentanyl. Látka brorfín môže byť konvertovateľná na bezitramid, ktorý je opioidom uvedeným v Zozname I k jednotnému dohovoru o omamných látkach. Látka brorfín nemá terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka brorfín sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku brorfín do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.
(11)Látka brorfín bola zistená v štyroch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Spája sa s jednou intoxikáciou bez smrteľných následkov a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.
(12)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky brorfín do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.
(13)Látka metonitazén, chemický názov: N,N-dietyl-2-[(4-metoxyfenyl)metyl]-5-nitro-1H-benzimidazol-1-etánamín, je podľa posúdenia odborného výboru syntetický opioid, ktorý je štruktúrou podobný izotonitazénu a etonitazénu, ktoré sú uvedené v Zozname I k jednotnému dohovoru o omamných látkach. Látka metonitazén sa skúmala v predklinických modeloch pre svoje analgetické účinky, nie je však známe, že by mala terapeutické použitie. Existujú dostatočné dôkazy, že látka metonitazén sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku metonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.
(14)Látka metonitazén bola zistená v troch členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej troch členských štátoch. Spája sa s jedným prípadom úmrtia a v súčasnosti ju intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.
(15)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky metonitazén do Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.
(16)Látka eutylón, chemický názov: 1-(1,3-benzodioxol-5-yl)-2-(etylamino)bután-1-ón) je syntetický katinón, ktorý je chemickou štruktúrou a farmakologicky podobný amfetamínom a katiónom, ktoré sú už pod medzinárodnou kontrolu. Príbuzné katinóny, ako napríklad metylón a N-etylnorpentylón, sú uvedené v Zozname II k dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971. Látka eutylón nemá žiadne známe terapeutické použitie ani nezískala povolenie na uvedenie na trh ako liek. Existujú dostatočné dôkazy, že látka eutylón sa zneužíva alebo sa môže pravdepodobne zneužívať a môže sa stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo opodstatňuje zaradenie uvedenej látky pod medzinárodnú kontrolu. Svetová zdravotnícka organizácia preto odporúča zaradiť látku eutylón do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.
(17)Látka metonitazén bola zistená v 20 členských štátoch a podlieha kontrole v najmenej dvoch členských štátoch. Spája sa s jednou intoxikáciou bez smrteľných následkov a zistila sa v troch biologických vzorkách súvisiacich so závažnými nežiaducimi udalosťami. Látku eutylón v súčasnosti intenzívne monitoruje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť
(18)Členské štáty by preto mali podporiť zaradenie látky eutylón do Zoznamu II k dohovoru o psychotropných látkach.
(19)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v Komisii pre omamné látky, pretože rozhodnutia týkajúce sa rozdielnych rozhodnutí o zaradení troch látok do zoznamov k príslušným dohovorom OSN môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, konkrétne rámcového rozhodnutia 2004/757/SVV.
(20)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne.
(21)Dánsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.
(22)Írsko je viazané rámcovým rozhodnutím 2004/757/JHA, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie na šesťdesiatom piatom zasadnutí Komisie pre omamné látky, ktoré sa uskutoční od 14. do 18. marca 2022, keď bude tento orgán vyzvaný, aby prijal rozhodnutia o zaradení látok do zoznamov k Jednotnému dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961 zmenenému protokolom z roku 1972 a k Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971, sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty, ktoré sú členmi Komisie pre omamné látky, konajúc spoločne.
Článok 3
Toto rozhodnutie je určené členským štátom v súlade so zmluvami.
V Bruseli