EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 568 final

2021/0206(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

V oznámení o Európskom ekologickom dohovore 1 (ďalej len „Európska zelená dohoda“) sa zaviedla nová stratégia rastu Európskej únie, ktorej účelom je transformácia Únie na udržateľnú, spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne nulový stav čistých emisií skleníkových plynov a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Komisia v ňom opätovne potvrdila cieľ zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy a dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážne dôsledky pandémie COVID-19 pre zdravie a sociálnu a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.

Na základe stratégie Európskej zelenej dohody a komplexného posúdenia vplyvu sa v oznámení Komisie o ambicióznejších klimatických cieľoch pre Európu na rok 2030 2 (ďalej len „plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030“) zo septembra 2020 navrhlo zodpovedným spôsobom zvýšiť ambície Únie a predložiť komplexný plán zameraný na zvýšenie záväzného cieľa Únie na rok 2030, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 %. Zvýšenie ambícií do roku 2030 v súčasnosti znamená pre tvorcov politík a investorov istotu, že rozhodnutia o úrovniach emisií prijímané v nadchádzajúcich rokoch nebudú v rozpore s cieľom Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Zvýšený cieľ Únie na rok 2030 je v súlade s cieľom Parížskej dohody podpísanej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (ďalej len „Parížska dohoda“) 3 so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C a usilovať sa o udržanie tohto zvýšenia na úrovni 1,5 °C.

Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2020 schválila nový záväzný cieľ EÚ na rok 2030 4 . Európska rada 25. mája 2021 opätovne potvrdila tieto závery a vyzvala Komisiu, aby urýchlene predložila svoj legislatívny balík spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov. Cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie, ako aj cieľ dosiahnuť do roku 2030 strednodobé čisté zníženie emisií aspoň o 55 %, sú zakotvené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 5 (ďalej len „európsky právny predpis v oblasti klímy“).

S cieľom vykonávať európsky právny predpis v oblasti klímy a závery Európskej rady Komisia preskúmala v súčasnosti platné právne predpisy v oblasti klímy a energetiky a navrhuje legislatívny balík Fit for 55.

Zvýšené ambície Únie v oblasti klímy takisto znamenajú, že je potrebné zvýšiť príspevok všetkých sektorov. Na tento účel sa ako súčasť revízie smernice 2003/87/ES 6 (ďalej len „smernica o ETS“) navrhuje obchodovanie s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy. Malo by to predstavovať dodatočný hospodársky stimul na zníženie priamej spotreby fosílnych palív, a tým prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Zavedením trhovej ceny uhlíka v týchto dvoch sektoroch v spojení s inými opatreniami by sa v strednodobom až dlhodobom horizonte mali znížiť náklady na sektor budov a odvetvie cestnej dopravy a poskytnúť nové príležitosti na investície a vytváranie pracovných miest, ktoré sa v plnej miere využijú pri uplatňovaní vhodných politík trhu práce a zručností, ako sú politiky podporované na úrovni EÚ z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 7 a z Fondu na spravodlivú transformáciu zriadeného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 8 .

Zvýšenie cien fosílnych palív však bude mať významné sociálne a distribučné vplyvy, ktoré môžu neprimerane ovplyvniť zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy, ktorí vynakladajú väčšiu časť svojho príjmu na energiu a dopravu a ktorí v niektorých regiónoch nemajú prístup k alternatívnym, cenovo dostupným riešeniam v oblasti mobility a dopravy. Takéto vplyvy na zraniteľné skupiny sa v jednotlivých členských štátoch líšia a cenové vplyvy pravdepodobne výraznejšie zasiahnu členské štáty, regióny a obyvateľstvo s nižším priemerným príjmom. Obchodovanie s emisiami vytvára v dôsledku zvyšovania cien palív prostredníctvom stanovovania cien uhlíka príjmy, ktoré sa môžu použiť na zmiernenie zaťaženia zraniteľných skupín.

Na riešenie sociálnych a distribučných vplyvov na najzraniteľnejšie osoby, ktoré vyplývajú z obchodovania s emisiami v dvoch nových sektoroch budov a cestnej dopravy sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond (ďalej len „fond“). Komisia v rámci nadchádzajúceho balíka týkajúceho sa vlastných zdrojov predstaví úpravy rozpočtového rámca Únie potrebné na účely tohto návrhu vrátane návrhu na zmenu viacročného finančného rámca 9 . Konkrétne časť príjmov z obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy bude plynúť do rozpočtu Únie a percentuálny podiel z nej bude v zásade zodpovedať novému fondu. Komisia má takisto v úmysle do konca roka predložiť návrh odporúčania Rady týkajúci sa spôsobu, ako riešiť sociálne aspekty očakávanej zelenej transformácie.

Fond sa zameriava na zmiernenie cenového vplyvu nového stanovovania cien uhlíka a členským štátom by mal poskytovať finančné prostriedky na podporu ich politík na riešenie sociálnych vplyvov takéhoto obchodovania s emisiami na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy. To by sa malo dosiahnuť najmä prostredníctvom dočasnej podpory príjmu a opatrení a investícií zameraných na zníženie závislosti od fosílnych palív v strednodobom až dlhodobom horizonte prostredníctvom zvýšenej energetickej efektívnosti budov, dekarbonizácie vykurovania a chladenia budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov a poskytnutia lepšieho prístupu k mobilite a doprave s nulovými a nízkymi emisiami.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Sociálno-klimatický fond bol zriadený so zámerom riešiť časť sociálnych a distribučných výziev zelenej transformácie Únie. Je to v súlade s politikou Únie týkajúcou sa opatrení v oblasti klímy a so záväzkami, ktoré Únia a členské štáty prijali v rámci Parížskej dohody. Pri zriaďovaní fondu sa zohľadňujú zvýšené ambície Únie v oblasti klímy potvrdené v záveroch Európskej rady z decembra 2020 a mája 2021, ako aj v ustanoveniach európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Fond je určený najmä na zmiernenie sociálneho a distribučného zaťaženia vyplývajúceho z cenového vplyvu obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy a na uľahčenie čistých investícií na zmiernenie tohto zaťaženia. Aj iné právne predpisy v oblasti klímy, energetiky a dopravy, ktoré majú vplyv na tieto sektory, sa vzťahujú na sociálne aspekty, napríklad súčasné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 10 (ďalej len „smernica o energetickej efektívnosti“) aj smernica o ETS už naznačujú, že pri využívaní finančných prostriedkov a príjmov by sa mali zohľadňovať sociálne aspekty. Nový fond dopĺňa existujúce rozpočtové nástroje zamerané na investície a zručnosti v súvislosti s transformáciou.

Cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu uvedený v Európskej zelenej dohode a európskom právnom predpise v oblasti klímy a dvojitá zelená a digitálna transformácia sú hlavnou prioritou Únie. Balík Fit for 55, nástroj Next Generation EU a viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 pomôžu dosiahnuť dvojitú zelenú a digitálnu transformáciu, o ktorú sa Európa usiluje. Kombinácia týchto politík rozhodne prispeje k riešeniu hospodárskej krízy a uľahčeniu obnovy po pandémii COVID-19 a k urýchleniu prechodu na čisté a udržateľné hospodárstvo, pričom sa v rámci nich prepoja opatrenia v oblasti klímy a hospodársky rast a sociálna a územná súdržnosť.

Potreba a význam zelenej transformácie vzhľadom na veľmi vážne dôsledky pandémie COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli. Fond začne fungovať počas posledných dvoch rokov vykonávania Nástroja na obnovu 11 a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 12 , ktoré predstavujú opatrenia Únie na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19 a na zabezpečenie toho, aby boli hospodárstva a spoločnosti Únie udržateľnejšie, odolnejšie a lepšie pripravené na výzvy a príležitosti spojené so zelenou a digitálnou transformáciou. Vykonávanie fondu, ktoré by malo pokračovať až do roku 2032, bude v súlade s týmito predchádzajúcimi opatreniami. Fond na spravodlivú transformáciu je podobne financovaný z viacročného finančného rámca a ukončí sa v roku 2027. Fond by mal teda pokračovať vo svojej činnosti ďalších päť rokov.

Riadenie a vymedzenie intervencií

V Európskej zelenej dohode sa uznalo, že potreba sociálne spravodlivej transformácie sa musí premietnuť aj do politík na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Patria sem investície s cieľom poskytnúť cenovo dostupné riešenia tým, ktorí sú najviac zasiahnutí politikami stanovovania cien uhlíka a ktorí sa s nimi horšie vysporadúvajú, a to napríklad prostredníctvom zlepšenej verejnej dopravy, ako aj opatrení na zmiernenie a riešenie energetickej chudoby a podporu rekvalifikácie. Je to v súlade so zásadou 1 a zásadou 20 Európskeho piliera sociálnych práv v snahe uľahčiť zmeny na trhu práce v kontexte dvojitej transformácie a zotavenie zo sociálno-ekonomických vplyvov pandémie COVID-19 a zabezpečiť prístup k základným službám, ako je energia a mobilita pre všetkých.

Na základe rámca riadenia v oblasti klímy sú členské štáty povinné v roku 2023 aktualizovať svoje integrované národné energetické a klimatické plány v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 13 (ďalej len „nariadenie o riadení“). V 10-ročných integrovaných národných energetických a klimatických plánoch sa uvádza, ako členské štáty EÚ plánujú riešiť otázku energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií skleníkových plynov a ako už riešia energetickú chudobu v rámci platných právnych predpisov. Komisia monitoruje pokrok a podáva o ňom správy ako súčasť správy o stave energetickej únie. Fond a sociálno-klimatické plány nadviažu na plánované reformy a záväzky prijaté v rámci integrovaných národných energetických a klimatických plánov a vymedzia sa nimi. S cieľom minimalizovať dodatočné administratívne náklady je načasovanie predkladania a prijímania sociálno-klimatických plánov v súlade s už existujúcim procesom týkajúcim sa integrovaných národných energetických a klimatických plánov.

Vykonávanie fondu prostredníctvom sociálno-klimatických plánov členských štátov bude takisto v súlade s politikou a opatreniami podporovanými rôznymi inými nástrojmi EÚ na podporu sociálne spravodlivej transformácie. Patrí medzi ne akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv 14 , ktorého cieľom je sociálne férová a spravodlivá zelená transformácia pre všetkých Európanov, Európsky sociálny fond plus (ESF+), plány spravodlivej transformácie podľa nariadenia (EÚ) 2021/1056, dlhodobé stratégie obnovy budov členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 15 a Stredisko pre monitorovanie energetickej chudoby, ktoré podporuje úsilie členských štátov pri zmierňovaní a monitorovaní energetickej chudoby a súvisiacich kombinácií politík v súlade s odporúčaním Komisie týkajúcim sa energetickej chudoby 16 .

Sociálno-klimatický fond prispeje aj k vykonávaniu akčného plánu EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ 17 , aby sa maximalizovali synergie medzi dekarbonizáciou a cieľom nulového znečistenia. Na tento účel sa opatrenia a investície zamerajú aj na opatrenia (napr. týkajúce sa vykurovania a kotlov), ktoré môžu súčasne pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia, keďže boj proti znečisťovaniu je zároveň bojom za spravodlivosť a rovnosť. Najškodlivejšie vplyvy znečistenia na ľudské zdravie zvyčajne znášajú najzraniteľnejšie skupiny.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnymi základmi návrhu tohto nariadenia, ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond, sú článok 91 ods. 1 písm. d), článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

Fond sa zriaďuje na riešenie sociálnych a distribučných výziev vyplývajúcich zo zelenej transformácie potrebnej na boj proti zmene klímy a na stimulovanie opatrení potrebných na zmiernenie sociálnych vplyvov obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy.

Podľa článku 192 ods. 1 ZFEÚ má Únia prispievať okrem iného k udržiavaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, podpore opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy. Politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany pri zohľadnení rôznorodosti situácií v rôznych regiónoch Únie. V rámci týchto ustanovení sa prijímajú aj opatrenia zamerané na udržateľnú dopravu.

Fond sa zaoberá najmä výzvami týkajúcimi sa energetickej chudoby, ktorým čelia zraniteľné domácnosti a zraniteľné mikropodniky. Mali by sa z neho podporovať opatrenia s cieľom presadzovať energetickú efektívnosť, šetrenie energie a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie, ako sa uvádza v článku 194 ods. 1 písm. c) ZFEÚ.

Prostredníctvom fondu sa musí riešiť aj situácia zraniteľných používateľov dopravy. Mali by sa z neho podporovať opatrenia na uľahčenie ich prístupu k mobilite s nulovými a nízkymi emisiami a dopravným riešeniam vrátane verejnej dopravy, a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločnej dopravnej politiky, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1 písm. d) ZFEÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Fond sa zriaďuje s cieľom doplniť obchodovanie s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy, ktoré sa má uplatňovať v celej Únii. Uplatňovanie jednotnej ceny emisií skleníkových plynov z budov a cestnej dopravy bude mať nerovnomerný vplyv v rôznych členských štátoch a regiónoch. Fond poskytne podporu členským štátom, aby mohli financovať súdržný súbor opatrení vrátane dočasnej priamej podpory príjmu a investícií, ktoré sa považujú za potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti klímy, a najmä na zabezpečenie cenovo dostupného a udržateľného vykurovania, chladenia a mobility. Podpora by mala odrážať rôznorodú situáciu členských štátov a ich regiónov s prihliadnutím na regionálne mapy energetickej chudoby a mapy odľahlých a vidieckych oblastí so zlým cestným alebo železničným spojením. Tieto opatrenia a investície vrátane dočasnej priamej podpory príjmu budú prínosom pre domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy, ktorí sú zraniteľní a obzvlášť zasiahnutí obchodovaním s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy, keďže sa očakáva, že regulované subjekty prenesú náklady na konečných spotrebiteľov.

Financovanie z rozpočtu Únie je zamerané na činnosti, ktorých ciele nie je samo osebe možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni všetkých členských štátov (tzv. test nevyhnutnosti) a v prípade ktorých môže intervencia Únie v porovnaní s opatreniami prijatými iba samotnými členskými štátmi priniesť pridanú hodnotu. V tomto prípade sa osobitné potreby jednotlivých členských štátov odzrkadľujú v metodike prideľovania. Vytvorením programu Únie sa takisto zabezpečí, aby všetky členské štáty mohli prijať opatrenia na doplnenie opatrení v oblasti klímy na úrovni Únie. Členské štáty budú samy navrhovať a vyberať opatrenia a investície, pretože majú najlepšie možnosti na navrhovanie opatrení, ktoré odrážajú vnútroštátne osobitosti.

Členské štáty by mali predložiť komplexný súbor opatrení a investícií, ktoré sa majú financovať z fondu ako ich sociálno-klimatické plány, a predložiť ho spolu s aktualizáciou integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením o riadení.

Opatrenia na úrovni Únie sú potrebné na dosiahnutie rýchlej a silnej zelenej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Opatrenia na úrovni Únie sú preto potrebné na koordináciu primeranej reakcie na sociálne výzvy vyplývajúce z obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy (tzv. test účinnosti). Tento cieľ sa nedá uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, zatiaľ čo intervencia Únie môže priniesť pridanú hodnotu zriadením nástroja určeného na finančnú podporu členských štátov v oblasti vypracovania a vykonávania veľmi potrebných opatrení a investícií.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje minimum nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa na úrovni Únie ani rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel.

•Výber nástroja

Ciele opísané v predchádzajúcich oddieloch nemožno dosiahnuť prostredníctvom harmonizácie právnych predpisov alebo dobrovoľnou činnosťou členských štátov. Ich dosiahnutie by sa dalo docieliť len nariadením. Nariadenie uplatniteľné vo všetkých členských štátoch je zároveň najvhodnejším právnym nástrojom, ktorým možno organizovať poskytovanie finančnej podpory a zabezpečiť pritom rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi.

Väčšina príjmov z nového obchodovania s emisiami bude plynúť do vnútroštátnych rozpočtov členských štátov a mala by sa použiť na účely súvisiace s klímou vrátane riešenia sociálnych vplyvov nového obchodovania s emisiami. Členské štáty sa vyzývajú, aby používali takéto príjmy, ako aj nasmerovali dodatočné finančné prostriedky dostupné z iných programov Únie na opatrenia, ktorými sa podporí sociálne spravodlivá dekarbonizácia sektorov. Nový fond v rámci priameho riadenia v rozpočte Únie dopĺňa tieto opatrenia spôsobom, ktorým sa osobitne stanovujú sociálne výzvy vyplývajúce z obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy a ktorý s nimi priamo súvisí, a to prostredníctvom integrovaného prístupu zameraného na výsledky, ktorý je založený na dohodnutom pláne s jasnými cieľmi, míľnikmi a výsledkami. V distribučnom kľúči fondu sa zohľadňuje nerovnomerný vplyv, ktorý sa očakáva medzi členskými štátmi a v rámci nich.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V súvislosti s týmto návrhom sa nevykonalo žiadne hodnotenie ex post ani kontrola vhodnosti, keďže sa ešte nezačalo vykonávanie zvýšených ambícií Únie v oblasti klímy.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia vyzvala členské štáty, zástupcov priemyslu zo súkromného sektora, mimovládne organizácie, výskumné a akademické inštitúcie, odborové zväzy a občanov, aby poskytli spätnú väzbu a stanovisko k možnému obchodovaniu s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy vrátane jeho sociálnych vplyvov.

Komisia zhromaždila príspevky v rámci prvého kola verejnej konzultácie pred prijatím oznámenia o pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, v ktorom navrhla zvýšiť ambície Únie a predstavila komplexný plán na zvýšenie záväzného cieľa Únie do roku 2030 dosiahnuť čisté zníženie emisií aspoň o 55 % zodpovedným spôsobom.

Komisia v prípade každého návrhu balíka Fit for 55 zorganizovala druhé kolo online verejnej konzultácie. V súvislosti s revíziou smernice o ETS vrátane obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy bolo doručených takmer 500 odpovedí 18 . Komisia predtým vyzvala na poskytnutie spätnej väzby k úvodnému posúdeniu vplyvu 19 revízie smernice o ETS vrátane počiatočných úvah a politických možností týkajúcich sa možného zriadenia obchodovania s emisiami.

Pokiaľ ide o sektor budov a odvetvie cestnej dopravy, viaceré zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov zo strany zamestnávateľov, ako aj zamestnancov, sú vo všeobecnosti skeptické v súvislosti s rozšírením obchodovania s emisiami na tieto sektory. Spomedzi uvedených možností široké spektrum zainteresovaných strán uprednostnilo politickú možnosť začatia s oddeleným samostatným systémom v sektore budov a odvetví cestnej dopravy, ako sa uvádza v návrhu revízie systému ETS. Viacero zainteresovaných strán poukázalo aj na sociálne vplyvy zvýšenia cien vykurovacích a motorových palív na najzraniteľnejšie domácnosti. Poukázalo sa najmä na to, že domácnosti s nízkym príjmom môžu potrebovať podporu na realizáciu nevyhnutných investícií do energetickej efektívnosti a mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami.

•Získavanie a využívanie expertízy

Tento návrh vychádza z dôkazov zhromaždených v posúdení vplyvu pripojenom k plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 20 , z posúdenia vplyvu, ktoré je základom revízie smernice o ETS 21 , z analýzy vykonanej na podporu dlhodobej stratégie Komisie 22 a z relevantných dôkazov zhromaždených v iných súbežných iniciatívach v rámci Európskej zelenej dohody, ako aj z predchádzajúcich štúdií týkajúcich sa sektora budov a odvetvia cestnej dopravy.

•Posúdenie vplyvu

Problémy, ktorými sa navrhovaný fond zaoberá, a možné spôsoby riešenia sa analyzujú v dvoch nasledujúcich posúdeniach vplyvu, a preto sa nevykonalo žiadne osobitné posúdenie vplyvu.

V posúdení vplyvu, z ktorého vychádza plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030, sa zistilo, že zvýšenie cieľa dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií o 55 % povedie k zvýšeniu podielu výdavkov domácností súvisiacich s energiou približne o 0,7 až 0,8 percentuálneho bodu. Zmeny spotrebiteľských cien ovplyvňujú domácnosti odlišným spôsobom, ktorý závisí od ich štruktúry výdavkov, úrovne a zdrojov príjmu, bohatstva a samotného zloženia domácnosti.

Odhadované zmeny relatívnych cien spôsobené vyššími ambíciami v oblasti klímy by ovplyvnili osoby s nižším príjmom podstatne viac ako osoby s najvyšším príjmom. Tieto výsledky však nezahŕňajú prerozdelenie príjmov z aukcií. Ak sa napríklad pre každý členský štát zavedie jednorazové prerozdelenie príjmov z aukcií na základe veľkosti domácnosti, mohlo by to mať pozitívny vplyv na blahobyt na najnižšom decile výdavkov obyvateľstva Únie ako celku a výrazne znížiť negatívny vplyv na všetky ostatné triedy výdavkov. V posúdení vplyvu sa takisto dospelo k záveru, že ako skutočná politika by mechanizmus prerozdeľovania mohol byť podstatne viac zameraný na riešenie potrieb nižších decilov príjmov/výdavkov. To by umožnilo vyššiu mieru kompenzácie a podpory pre domácnosti v núdzi v prípade akejkoľvek danej úrovne príjmu pochádzajúceho zo stanovovania cien uhlíka.

Posúdením vplyvu pripojeným k návrhu na zmenu smernice o ETS v rámci balíka Fit for 55 sa táto analýza spresňuje. Osobitne sa zameriava na zavedenie obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy a analyzujú sa v ňom jeho sociálne vplyvy, najmä na domácnosti s nižším príjmom a zraniteľné domácnosti. Najmä sa v ňom rozčleňujú výdavky domácností na energiu podľa nákladov na palivo a kapitálových nákladov na investície, ako aj podľa hlavných príjmových skupín domácností a príjmových skupín členských štátov.

Očakáva sa, že investičné výdavky na bývanie sa v Únii v roku 2030 v dôsledku balíka Fit for 55 zvýšia v porovnaní s východiskovou hodnotou o 0,4 až 0,7 percentuálneho bodu príjmu domácnosti. V rámci stanovovania politiky, ktoré sa viac riadi cenou uhlíka, sa investičné výdavky zvyšujú menej výrazne než v rámci vyváženejšieho súboru politík. V rámci nákladovo efektívneho súboru politík by zvýšenie investičných výdavkov pre domácnosti s nižším príjmom predstavovalo vo všetkých príjmových skupinách členských štátov viac ako dvojnásobok investičných výdavkov priemernej domácnosti. Zvýšenie je výrazne nad priemerom Únie v členských štátoch s HDP na obyvateľa nižším ako 60 % priemeru Únie. To poukazuje na význam prístupu k finančným prostriedkom na obnovu bytového fondu a k nákupu energeticky efektívneho zariadenia, najmä v členských štátoch s nižšími príjmami.

V posúdení vplyvu revízie smernice o ETS sa zistilo, že obchodovanie s emisiami v sektore budov nebude mať na domácnosti rovnaký vplyv, ale pravdepodobne bude mať regresívny vplyv na disponibilný príjem, keďže domácnosti s nízkym príjmom spravidla vynakladajú väčšiu časť svojho príjmu na vykurovanie. Navyše zavedenie harmonizovanej ceny uhlíka bude mať veľmi odlišný vplyv na spotrebiteľské ceny v členských štátoch v závislosti od existujúcej výšky daní z príslušných palív, keďže ceny fosílnych palív pred zdanením sú v jednotlivých členských štátoch porovnateľné. Celkové výdavky na palivo ako percentuálny podiel príjmu však v priemere zostávajú takmer stabilné. To znamená, že napriek zvýšeniu cien môže dôjsť k úsporám výdavkov na palivo za predpokladu, že sa zrealizujú nákladovo efektívne investície. Ak sa tieto investície zrealizujú, domácnosti s nižším príjmom budú v priemere v lepšej pozícii ako priemerná domácnosť. V prípade skupiny členských štátov s nízkymi príjmami sa podiel výdavkov na palivo v rámci spotrebných výdavkoch domácností zvyšuje vo všetkých príjmových skupinách a výraznejšie v prípade domácností s nízkym príjmom. Ak sa uskutočnia potrebné investície do energetickej efektívnosti, renovácie a energie z obnoviteľných zdrojov, problém týkajúci sa zvyšovania cien palív zostane obmedzený a bude sa vzťahovať na domácnosti s nižším príjmom v členských štátoch s nízkymi príjmami.

Pokiaľ ide o cestnú dopravu, v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu a v posúdení vplyvu pripojenom k plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 sa uznal zásadný význam investícií zameraných na zvýšenie dopytu po vozidlách s nulovými a nízkymi emisiami a na urýchlenie zavádzania infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc pre tieto vozidlá, ktoré budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľa do roku 2030 výrazne dekarbonizovať cestnú dopravu.

V posúdení vplyvu pripojenom k návrhu na revíziu smernice o ETS sa uvádza, že vplyvy obchodovania s emisiami v odvetví cestnej dopravy na domácnosti sú zmiešané. Zvyčajne je podiel výdavkov na dopravu najvyšší v nižšej strednej a strednej časti príjmových skupín domácností (pretože domácnosti s najnižším príjmom nemajú prístup k súkromnému vozidlu).

V posúdení vplyvu sa však takisto dospelo k záveru, že hoci stanovovaním cien uhlíka sa zvyšujú náklady spotrebiteľov na energiu, zároveň sa zvyšujú príjmy, ktoré možno použiť na opätovné investície, na stimuláciu opatrení v oblasti klímy a na riešenie sociálnych alebo distribučných vplyvov stanovovania cien uhlíka. Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci tohto obchodovania s emisiami sa môžu použiť prostredníctvom rôznych mechanizmov prerozdeľovania ako kompenzácia pre spotrebiteľov, podpora investícií do energetickej efektívnosti alebo do obnoviteľných zdrojov energie alebo iných možností.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V právnych predpisoch týkajúcich sa EU ETS sa konzistentne uprednostňovali prístupy na minimalizáciu regulačného zaťaženia hospodárskych subjektov aj správnych orgánov.

V súlade so záväzkom Komisie týkajúcim sa lepšej právnej regulácie bol tento návrh vypracovaný s prihliadnutím na príspevky zainteresovaných strán (pozri aj oddiel o zhromažďovaní a využívaní expertízy).

Sociálno-klimatické plány sa majú predložiť spolu s aktualizáciou existujúcich národných energetických a klimatických plánov, aby sa minimalizovalo dodatočné administratívne úsilie. Integrované národné energetické a klimatické plány už obsahujú podrobný prehľad základných otázok týkajúcich sa energetickej chudoby, ktorými sa fond zaoberá. Podobne obnova budov, udržateľná doprava a projekty týkajúce sa dekarbonizácie cestnej dopravy sa už vo veľkej miere riešili vo vnútroštátnych plánoch obnovy a odolnosti.

Potrebné dodatočné administratívne úsilie by väčšinou vynakladali správne orgány, zatiaľ čo konečné výhody by pripadli domácnostiam, mikropodnikom a používateľom dopravy. Príležitosti na tvorbu príjmov a pracovné príležitosti by boli prínosom pre miestne spoločnosti, často malé a stredné podniky.

•Základné práva

Návrh má kladný vplyv na ochranu a rozvoj základných práv Únie, ako aj zásad začlenenia a nediskriminácie, keďže sa predpokladá, že členské štáty požiadajú o podporu v súvisiacich oblastiach, ktoré možno financovať z fondu, a táto podpora im bude poskytnutá.

Opatrenia týkajúce sa stanovovania cien uhlíka zasahujú najmä ženy, keďže predstavujú 85 % rodín s jedným rodičom. Rodiny s jedným rodičom čelia mimoriadne vysokému riziku chudoby detí. Rodová rovnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých a začleňovanie uvedených cieľov by sa mali zohľadňovať a presadzovať počas vykonávania fondu. Okrem toho 87 miliónov Európanov s určitým druhom zdravotného postihnutia žije v súkromných domácnostiach a čelí značnému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia (28,5 % v porovnaní s 18,6 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia v Únii v roku 2019).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Celkové finančné krytie fondu na roky 2025 – 2032 predstavuje 72,2 miliardy EUR v bežných cenách. Komisia čoskoro navrhne cielenú zmenu nariadenia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027 s cieľom zohľadniť dodatočné výdavky Únie vo výške 23,7 miliardy EUR na obdobie 2025 – 2027. Výdavky by sa mali predsunúť, aby predchádzali bezproblémovému zavedeniu nového ETS a sprevádzali ho. Suma 48,5 miliardy EUR na obdobie 2028 – 2032 je podmienená dostupnosťou finančných prostriedkov v rámci ročných stropov uplatniteľného viacročného finančného rámca uvedeného v článku 312 ZFEÚ, v súvislosti s ktorými Komisia predloží návrh do 1. júla 2025 23 .

Finančné krytie fondu by malo v zásade zodpovedať 25 % očakávaných príjmov zo zahrnutia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice o ETS vzhľadom na jeho priamu spojitosť s novým ETS. V návrhu na zmenu rozhodnutia o vlastných zdrojoch sa stanoví, ako by členské štáty mali sprístupniť potrebné príjmy do rozpočtu Únie ako vlastné zdroje.

Na roky 2025 – 2032 sa teda fond bude financovať z vlastných zdrojov rozpočtu Únie vrátane príjmov z obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy od roku 2026, ako sa predpokladá v zmene rozhodnutia o vlastných zdrojoch, ktoré Komisia čoskoro predloží. Fond by sa mal uplatňovať jeden rok pred zavedením ceny uhlíka v rámci nového ETS.

Ročné rozdelenie rozpočtových záväzkov sa bude kalibrovať v súlade s cieľom fondu. Výsledkom je predsunutie v súlade s cieľmi fondu zmierniť účinky rozšíreného rozsahu pôsobnosti smernice o ETS na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy. S cieľom predvídať účinky predĺženia je určitá podpora k dispozícii už v roku 2025.

Rozpočtové záväzky sa rozdelia na ročné splátky rozložené na dve viacročné obdobia 2025 – 2027 a 2028 – 2032, ktoré zodpovedajú súčasnému a budúcemu VFR a sú v súlade s orientačným harmonogramom vykonávania príslušných míľnikov a cieľov zahrnutých v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľujú sociálno-klimatické plány členského štátu.

Platby finančnej alokácie členskému štátu sa uskutočnia po dosiahnutí príslušných dohodnutých míľnikov a cieľov uvedených v sociálno-klimatickom pláne členského štátu, ako bol schválený, a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Platby sa uskutočnia na základe rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vyplatenie finančnej alokácie.

S cieľom uľahčiť včasné vykonávanie podporovaných opatrení a investícií sa očakáva, že plánovanie míľnikov a cieľov bude do veľkej miery nadväzovať na harmonogram ročných rozpočtových záväzkov, čím sa podporí vysoké tempo čerpania prostriedkov z fondu. Konečné platby sa uskutočnia v roku 2032 v súlade s lehotou na dosiahnutie všetkých míľnikov a cieľov.

Maximálna výška finančnej alokácie z fondu sa pre každý členský štát vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe I k nariadeniu. Výsledný podiel a suma pre každý členský štát v rámci finančného krytia fondu sa uvádza v prílohe II. Každý členský štát môže predložiť žiadosť do maximálnej výšky finančnej alokácie určenej na realizáciu svojho príslušného plánu.

V rámci maximálnej výšky finančnej alokácie na členský štát sa má zohľadňovať hrubá suma výdavkov na administratívnu podporu uvedená v článku 9 ods. 3 tohto nariadenia. Súvisiace sumy sa odpočítajú od jednotlivých finančných alokácií na pomernom základe.

Členské štáty by mali financovať aspoň 50 % celkových nákladov na sociálno-klimatické plány. Na tento účel použijú časť svojich očakávaných príjmov zo začlenenia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice o ETS bez toho, aby bol dotknutý začiatok činnosti fondu v roku 2025.

Ďalšie podrobnosti o vplyve na rozpočet a požadovaných ľudských a administratívnych zdrojoch sú uvedené v legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

S cieľom monitorovať výkonnosť vykonávania fondu sa zriadi systém na podávanie žiadostí a uskutočnenie platieb z fondu.

Členské štáty by mali vypracovať svoje sociálno-klimatické plány s cieľom stanoviť opatrenia a investície, ktoré sa majú financovať, ich očakávané náklady, ako aj míľniky a ciele na ich dosiahnutie. Komisia má tieto plány posúdiť a môže ich schváliť až po kladnom posúdení na základe ich relevantnosti, účinnosti, efektívnosti a súdržnosti. Vyplatenie finančnej alokácie bude nasledovať po dosiahnutí míľnikov a cieľov dohodnutých s dotknutým členským štátom a bude záväzné na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie. Harmonogram predkladania, ako aj cykly podávania správ o pokroku sú zosúladené s aktualizáciami integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy predložených podľa nariadenia o riadení.

Na tento účel môžu členské štáty raz alebo dvakrát ročne požiadať o platbu v rámci fondu, ku ktorej by mali byť priložené dôkazy o dosiahnutých príslušných míľnikov a cieľov. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní opatrení a investícií v rámci svojich sociálno-klimatických plánov v dvojročných správach o pokroku pri vykonávaní svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia o riadení.

Vykoná sa hodnotenie a hodnotenie ex post s cieľom posúdiť účinnosť, efektívnosť, relevantnosť a súdržnosť fondu. Komisia v prípade potreby pripojí k hodnoteniu návrh na preskúmanie nariadenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Sociálno-klimatický fond sa zriaďuje na obdobie rokov 2025 až 2032 s cieľom riešiť sociálne vplyvy vyplývajúce z obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy (článok 1). Finančné prostriedky fondu by sa mali poskytnúť členským štátom na poskytovanie dočasnej podpory príjmu a na podporu ich opatrení a investícií zameraných na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom zvýšenej energetickej efektívnosti budov, dekarbonizácie vykurovania a chladenia budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov a poskytnutia lepšieho prístupu k mobilite a doprave s nulovými a nízkymi emisiami v prospech zraniteľných domácností, zraniteľných mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy.

Každý členský štát by si mal vypracovať sociálno-klimatický plán (článok 3). Plán sa má predložiť spolu s aktualizáciou integrovaného národného energetického a klimatického plánu v súlade s postupom a harmonogramom stanoveným v nariadení o riadení, pričom oficiálne predloženie sa má uskutočniť do konca júna 2024. V nariadení sa stanovuje obsah sociálno-klimatických plánov (článok 4) a uvádzajú sa v ňom oprávnené akcie (článok 6) a neoprávnené akcie (článok 7). Fond by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a ktoré sú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 24 2020/852 (článok 5).

Finančné krytie fondu predstavuje 23,7 miliardy EUR na roky 2025 – 2027 a 48,5 miliardy EUR na roky 2028 – 2032 (článok 9), čo v zásade zodpovedá 25 % očakávaných príjmov, ktoré sa majú kumulovať z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy. Rozdelenie finančných prostriedkov vo fonde sa uskutoční v súlade s článkom 13 a prílohami I a II. Členské štáty by mali prispieť na úhradu aspoň 50 % odhadovaných celkových nákladov na plán. Na tento účel by mali okrem iného využívať príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci obchodovania s emisiami v dvoch nových sektoroch (článok 14).

Komisia má posúdiť relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a súdržnosť plánov členských štátov (článok 15). Na základe kladného posúdenia má Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie (článok 16). V opačnom prípade môže zamietnuť sociálno-klimatický plán, pričom dotknutý členský štát môže následne predložiť aktualizáciu tohto plánu.

Počas fázy vykonávania môžu členské štáty požiadať o odôvodnenú zmenu svojho sociálno-klimatického plánu, ak jeho míľniky a ciele už nie sú z dôvodu objektívnych okolností dosiahnuteľné, či už čiastočne alebo úplne (článok 17). Členské štáty by mali posúdiť vhodnosť svojich sociálno-klimatických plánov vzhľadom na skutočné účinky systému obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy.

Na základe kladného posúdenia sociálneho-klimatického plánu Komisia uzavrie s dotknutým členským štátom dohodu (článok 18) na účely stanovenia individuálneho právneho záväzku v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 25 (EÚ, Euratom) 2018/1046 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

Platby finančných alokácií pridelených členským štátom v rámci fondu sa uskutočňujú po dosiahnutí príslušných dohodnutých míľnikov a cieľov uvedených v sociálno-klimatických plánoch. Konkrétne pravidlá sú stanovené pre platby, pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančných alokácií (článok 19).

Nariadenie obsahuje potrebné ustanovenia na zabezpečenie prepojenia fondu s ochranou finančných záujmov Únie (článok 20).

Súčasťou sú konkrétne ustanovenia na zabezpečenie spoľahlivého systému koordinácie, komunikácie a monitorovania (články 21, 22 a 23). Komisia má v delegovaných aktoch stanoviť spoločné ukazovatele na podávanie správ o pokroku a na účel monitorovania a hodnotenia.

Hodnotenie sa uskutoční s cieľom posúdiť účinnosť, efektívnosť, relevantnosť a súdržnosť fondu. Posúdenie výšky finančného krytia fondu sa vykoná so zreteľom na príjmy z aukcií akumulované z obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci systému obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy podľa smernice o ETS. Komisia v prípade potreby pripojí k hodnoteniu návrh na preskúmanie nariadenia (článok 24).

S cieľom zabezpečiť, aby sa fond využíval len vtedy, ak sa účinne zavedie systém obchodovania s emisiami v sektore budov a cestnej dopravy, sa nariadenie bude uplatňovať od dátumu, keď členské štáty budú musieť transponovať smernicu o ETS v sektore budov a odvetví cestnej dopravy (článok 26). Okrem toho členské štáty budú môcť požiadať o platbu v rámci fondu najskôr počas roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa začali aukcie v rámci nového obchodovania s emisiami (článok 18 ods. 1).

2021/0206 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1 písm. d), článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 1 písm. c),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 26 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 27 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Únia a jej členské štáty sú stranami Parížskej dohody, ktorá bola podpísaná v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) 28 a nadobudla platnosť v novembri 2016. Podľa uvedenej dohody sa tieto strany zaviazali, že obmedzia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a že vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Komisia vo svojom oznámení s názvom Európska zelená dohoda 29 stanovuje novú stratégiu rastu, ktorej účelom je transformácia Únie na udržateľnú, spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne nulový stav čistých emisií skleníkových plynov a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Komisia takisto navrhuje chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a ochraňovať zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Komisia sa domnieva, že táto transformácia by mala byť spravodlivá a inkluzívna a nemalo by sa pri nej na nikoho zabudnúť.

(3)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 30 zakotvuje v práve cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v rámci celého hospodárstva. Uvedeným nariadením sa stanovuje pevný záväzok Únie znížiť emisie. Do roku 2030 by Únia mala znížiť svoje emisie skleníkových plynov po odpočítaní odstránených množstiev emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva.

(4)Európska rada schválila tento cieľ 11. decembra 2020, pričom zdôraznila význam úvah o spravodlivosti a solidarite a odhodlania zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Európska rada 25. mája 2021 opätovne potvrdila uvedené závery a vyzvala Komisiu, aby urýchlene predložila svoj legislatívny balík spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov.

(5)V zásade 20 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že „[k]aždý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody, sanitácie, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnych komunikácií. Ľuďom v núdzi treba poskytnúť podporu na prístup k týmto službám“.

(6)V Portskom vyhlásení z 8. mája 2021 sa opätovne potvrdil záväzok Európskej rady, ktorým je snažiť sa budovať sociálnu Európu, a jej odhodlanie čoraz intenzívnejšie vykonávať Európsky pilier sociálnych práv na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s náležitým ohľadom na príslušné právomoci a zásady subsidiarity a proporcionality.

(7)S cieľom plniť záväzky týkajúce sa dosiahnutia klimatickej neutrality sa preskúmali a zmenili právne predpisy Únie v oblasti klímy a energetiky, aby sa urýchlilo znižovanie emisií skleníkových plynov.

(8)Uvedené zmeny majú rôzne hospodárske a sociálne účinky na rôzne odvetvia hospodárstva, na občanov a na členské štáty. Začlenenie emisií skleníkových plynov zo sektoru budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 31 by malo predovšetkým predstavovať ďalší hospodársky stimul na investovanie do znižovania spotreby fosílnych palív, a tým aj na urýchlenie znižovania emisií skleníkových plynov. V kombinácii s ďalšími opatreniami by sa tým mali v strednodobom až dlhodobom horizonte znížiť náklady na sektor budov a odvetvie cestnej dopravy, a poskytnúť nové príležitosti na vytváranie pracovných miest a investície.

(9)Na financovanie uvedených investícií sú však potrebné zdroje. Okrem toho sa ešte pred uskutočnením uvedených investícií náklady, ktoré znášajú domácnosti a používatelia dopravy na vykurovanie, chladenie a varenie, ako aj v prípade cestnej dopravy, pravdepodobne zvýšia, keďže dodávatelia palív, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v rámci obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy, prenášajú náklady na uhlík na spotrebiteľov.

(10)Zvýšenie ceny fosílnych palív môže neprimerane ovplyvniť zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy, ktorí vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov na energiu a dopravu, ktorí v niektorých regiónoch nemajú prístup k alternatívnym a cenovo dostupným riešeniam v oblasti mobility a dopravy a ktorým môže chýbať finančná kapacita na investovanie do znižovania spotreby fosílnych palív.

(11)Časť príjmov získaných začlenením sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES by sa preto mala použiť na riešenie sociálnych vplyvov vyplývajúcich z daného začlenenia, aby bola transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo.

(12)To má ešte väčší význam vzhľadom na existujúcu úroveň energetickej chudoby. Energetická chudoba je situácia, v ktorej domácnosti nemôžu mať prístup k základným energetickým službám, ako je chladenie pri zvyšovaní teplôt a vykurovanie. Približne 34 miliónov Európanov uviedlo, že v roku 2018 si nedokázali primerane vykurovať svoje domovy, a v roku 2019 sa v celoúnijnom prieskume 6,9 % obyvateľov Únie vyjadrilo, že si nemôžu dovoliť dostatočne vykurovať svoju domácnosť 32 . Podľa odhadov Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby zažíva energetickú chudobu celkovo viac ako 50 miliónov domácností v Európskej únii. Energetická chudoba je preto pre Úniu veľkou výzvou. Zatiaľ čo sociálne tarify alebo priama podpora príjmu môžu poskytnúť okamžitú pomoc domácnostiam, ktoré čelia energetickej chudobe, trvalé riešenia sa môžu zabezpečiť len cielenými štrukturálnymi opatreniami, najmä energetickými obnovami.

(13)Preto by sa mal zriadiť Sociálny klimatický fond (ďalej len „fond“) s cieľom poskytovať finančné prostriedky členským štátom na podporu ich politík na riešenie sociálnych vplyvov obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy. To by sa malo dosiahnuť najmä prostredníctvom dočasnej podpory príjmu a opatrení a investícií zameraných na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom zvýšenej energetickej efektívnosti budov, dekarbonizácie vykurovania a chladenia budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov a poskytnutia lepšieho prístupu k mobilite a doprave s nulovými a nízkymi emisiami v prospech zraniteľných domácností, zraniteľných mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy.

(14)Na tento účel by mal každý členský štát Komisii predložiť sociálno-klimatický plán (ďalej len „plán“). Dané plány by mali sledovať dva ciele. Po prvé, mali by zraniteľným domácnostiam, zraniteľným mikropodnikom a zraniteľným používateľom dopravy poskytnúť potrebné zdroje na financovanie a realizáciu investícií do energetickej efektívnosti, dekarbonizácie vykurovania a chladenia, vozidiel a mobility s nulovými a nízkymi emisiami. Po druhé, mali by zmierniť vplyv zvýšenia nákladov na fosílne palivá na tých najzraniteľnejších, a tým zabrániť energetickej a dopravnej chudobe počas prechodného obdobia, kým sa takéto investície neuskutočnia. Plány by mali obsahovať investičnú zložku podporujúcu dlhodobé riešenie znižovania závislosti od fosílnych palív a mohli by sa v nich plánovať iné opatrenia vrátane dočasnej priamej podpory príjmu na zmiernenie nepriaznivých účinkov na príjmy v krátkodobom horizonte.

(15)Členské štáty, za konzultácie s orgánmi na regionálnej úrovni, majú najlepšie predpoklady na navrhovanie a vykonávanie plánov, ktoré sú adaptované a zamerané na ich miestne, regionálne a národné okolnosti ako ich existujúce politiky v príslušných oblastiach a plánované využívanie ďalších príslušných fondov EÚ. Daným spôsobom možno najlepšie rešpektovať širokú rozmanitosť situácií, špecifické znalosti miestnych a regionálnych samospráv, výskum a inovácie a priemyselné vzťahy a štruktúry sociálneho dialógu, ako aj národné tradície, a prispieť k účinnosti a efektívnosti celkovej podpory pre zraniteľných.

(16)Zabezpečenie toho, aby boli opatrenia a investície osobitne zamerané na energeticky chudobné alebo zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy, je kľúčom k spravodlivému prechodu na klimatickú neutralitu. Podporné opatrenia na podporu znižovania emisií skleníkových plynov by mali členským štátom pomôcť riešiť sociálne vplyvy vyplývajúce z obchodovania s emisiami v sektore budov a v odvetví cestnej dopravy.

(17)Kým sa prejaví vplyv daných investícií na znižovanie nákladov a emisií, spravodlivej transformácii by pomohla dobre cielená priama podpora príjmu pre najzraniteľnejších. Takáto podpora by sa mala chápať ako dočasné opatrenie sprevádzajúce dekarbonizáciu v sektoroch bývania a dopravy. Nebola by trvalá, pretože nerieši základné príčiny energetickej a dopravnej chudoby. Takáto podpora by sa mala týkať len priamych vplyvov začlenenia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, nie nákladov na elektrinu alebo vykurovanie súvisiacich so začlenením výroby elektrickej energie a tepla do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Oprávnenosť na takúto priamu podporu príjmu by mala byť časovo obmedzená.

(18)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody a na záväzok plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja by akcie v rámci tohto nariadenia mali prispieť k dosiahnutiu cieľa, že 30 % všetkých výdavkov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 by sa malo vynaložiť na začleňovanie cieľov v oblasti klímy a malo by prispieť k ambícii zabezpečiť 10 % ročných výdavkov na ciele v oblasti biodiverzity v rokoch 2026 a 2027, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity. Na tento účel by sa na označovanie výdavkov fondu mala použiť metodika stanovená v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 33 . Fond by mal podporovať činnosti, ktoré sú v plnej miere v súlade s klimatickými a environmentálnymi normami a prioritami Únie a ktoré sú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 34 . Do plánov by sa mali zahrnúť len takéto opatrenia a investície. Opatrenia priamej podpory príjmu by sa spravidla mali považovať za opatrenia, ktoré majú zanedbateľný predpokladaný vplyv na environmentálne ciele, a ako také by sa mali považovať za opatrenia, ktoré sú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“. Komisia má v úmysle vydať technické usmernenie pre členské štáty v dostatočnom predstihu pred prípravou plánov. V usmernení sa vysvetlí, akým spôsobom musia byť opatrenia a investície v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852. V roku 2021 má Komisia v úmysle predložiť návrh odporúčania Rady o tom, ako riešiť sociálne aspekty zelenej transformácie.

(19)Stanovovanie cien uhlíka zasahuje najmä ženy, keďže predstavujú 85 % jednorodičovských rodín. Jednorodičovské rodiny čelia mimoriadne vysokému riziku chudoby detí. Počas prípravy a vykonávania plánov by sa mala zohľadňovať a podporovať rodová rovnosť a rovnosť príležitostí pre všetkých a začleňovanie daných cieľov, ako aj otázky prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne.

(20)Členské štáty by mali svoje plány predložiť spolu s aktualizáciou svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 35 . Plány by mali zahŕňať opatrenia, ktoré sa majú financovať, ich odhadované náklady a národný príspevok. Mali by zahŕňať aj kľúčové míľniky a ciele na posúdenie účinného vykonávania opatrení.

(21)Fond a plány by mali byť koherentné s plánovanými reformami a prijatými záväzkami členských štátov, pričom dané reformy a záväzky by mali tvoriť rámec fondu a plánov, v rámci ich aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady [rrrr/ččč] [Návrh na prepracovanie smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti] 36 , akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv 37 , Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 38 , plánov spravodlivej transformácie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 39 a dlhodobých stratégií členských štátov v súvislosti s obnovou budov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ 40 . Informácie obsiahnuté v plánoch by v záujme zabezpečenia administratívnej efektívnosti mali byť v príslušných prípadoch v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi a plánmi.

(22)Únia by mala členské štáty podporovať finančnými prostriedkami na vykonávanie ich plánov prostredníctvom Sociálno-klimatického fondu. Platby zo Sociálno-klimatického fondu by mali byť podmienené dosiahnutím míľnikov a cieľov zahrnutých v plánoch. To by umožnilo účinne zohľadniť vnútroštátne okolnosti a priority a zároveň zjednodušiť financovanie a uľahčiť jeho integráciu do iných vnútroštátnych výdavkových programov a popri tom zaručiť vplyv a integritu výdavkov EÚ.

(23)Finančné krytie fondu by malo byť v zásade úmerné sumám zodpovedajúcim 25 % očakávaných príjmov zo začlenenia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES v období rokov 2026 – 2032. Podľa rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 41 by členské štáty mali uvedené príjmy sprístupniť do rozpočtu Únie ako vlastné zdroje. Členské štáty majú samy financovať 50 % celkových nákladov svojho plánu. Na tento účel, ako aj na investície a opatrenia na urýchlenie a zmiernenie požadovanej transformácie v prípade občanov, ktorí sú negatívne ovplyvnení, by členské štáty mali okrem iného využiť na daný účel svoje očakávané príjmy z obchodovania s emisiami v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy podľa smernice 2003/87/ES.

(24)Fond by mal podporovať opatrenia, pri ktorých sa dodržiava zásada doplnkovosti financovania z prostriedkov Únie. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov by fond nemal nahrádzať opakujúce sa vnútroštátne výdavky.

(25)S cieľom zabezpečiť efektívne a koherentné pridelenie finančných prostriedkov a dodržiavať zásadu správneho finančného riadenia by akcie v rámci tohto nariadenia mali byť v súlade s prebiehajúcimi programami Únie a dopĺňať ich, pričom treba zabrániť dvojitému financovaniu tých istých výdavkov z fondu a iných programov Únie. Komisia a členské štáty by mali najmä vo všetkých fázach procesu zaistiť účinnú koordináciu, aby sa zabezpečila konzistentnosť, koherentnosť, komplementarita a synergia medzi zdrojmi financovania. Na daný účel by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pri predkladaní svojich plánov Komisii uviedli príslušné informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní z Únie. Finančná podpora v rámci fondu by mala dopĺňať podporu poskytovanú v rámci iných programov a nástrojov Únie. Opatrenia a investície financované v rámci fondu by mali byť schopné získať finančné prostriedky z iných programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady.

(26)Platby by sa mali uskutočňovať na základe rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje vyplácanie dotknutému členskému štátu. Preto je potrebné odchýliť sa od článku 116 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 42 , aby lehota na platbu mohla začať plynúť odo dňa, keď Komisia oznámi dané rozhodnutie dotknutému členskému štátu, a nie od dátumu prijatia žiadosti o platbu.

(27)S cieľom zabezpečiť transparentné pravidlá monitorovania a hodnotenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie spoločných ukazovateľov na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia vykonávania plánov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni, a aby uvedené konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)Vykonávanie fondu by malo prebiehať v súlade so zásadou správneho finančného riadenia vrátane účinnej prevencie a stíhania podvodov, daňových podvodov, daňových únikov, korupcie a konfliktov záujmov.

(29)Na účely správneho finančného riadenia by sa pri súčasnom rešpektovaní povahy fondu založenej na výsledkoch mali stanoviť osobitné pravidlá pre rozpočtové záväzky, platby, pozastavenie a vymáhanie finančných prostriedkov, ako aj pre vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby využívanie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami podporovanými z fondu bolo v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa takáto podpora poskytovala v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, ak je to uplatniteľné. Predovšetkým by mali zabezpečiť, aby sa predchádzalo podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, aby sa odhaľovali a naprávali, a aby sa zabránilo dvojitému financovaniu z fondu a iných programov Únie. Ak dotknutý členský štát uspokojivo nesplnil plán alebo v prípade závažných nezrovnalostí, teda podvodu, korupcie a konfliktov záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými prostredníctvom fondu, alebo závažného porušenia povinnosti v rámci dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, malo by byť možné pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančnej podpory, ako aj zníženie a vymáhanie finančnej alokácie. Mali by sa zaviesť náležité námietkové konania, aby rozhodnutie zo strany Komisie týkajúce sa pozastavenia a vymáhania vyplatených súm, ako aj vypovedania dohôd týkajúcich sa finančnej podpory rešpektovalo právo členských štátov na predloženie pripomienok.

(30)Komisia by mala zabezpečiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie. Hoci je v prvom rade zodpovednosťou samotného členského štátu zabezpečiť, aby sa fond vykonával v súlade s príslušným právom Únie a vnútroštátnym právom, Komisia by mala mať v uvedenej súvislosti možnosť získať od členských štátov dostatočné záruky. Na uvedený účel by mali členské štáty pri vykonávaní fondu zabezpečiť fungovanie účinného a efektívneho systému vnútornej kontroly a vymáhať neoprávnene vyplatené alebo zneužité sumy. Členské štáty by mali môcť v uvedenej súvislosti využívať svoje bežné vnútroštátne systémy rozpočtového riadenia. Členské štáty by mali zhromažďovať, zaznamenávať a uchovávať v elektronickom systéme štandardizované kategórie údajov a informácií umožňujúce predchádzať závažným nezrovnalostiam, čiže podvodom, korupcii a konfliktom záujmov v súvislosti s opatreniami podporovanými fondom, odhaľovať a napravovať ich. Komisia by mala sprístupniť informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely prístupu k týmto údajom a informáciám a ich analýzy v záujme povinného uplatňovania členskými štátmi.

(31)Komisia, Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európska prokuratúra by mali mať možnosť využívať informačný a monitorovací systém v rámci svojich právomocí a práv.

(32)Členským štátom a Komisii by sa malo umožniť spracúvať osobné údaje len vtedy, keď je to potrebné na účely zabezpečenia absolutória, auditu a kontroly, informácií, komunikácie a publicity týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami na vykonávanie v rámci fondu. Osobné údaje by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 43 alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 44 , podľa toho, ktoré je uplatniteľné.

(33)V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 45 a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 46 , (Euratom, ES) č. 2185/96 47 a (EÚ) 2017/1939 48 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane opatrení týkajúcich sa predchádzania podvodom, korupcii a konfliktom záujmov a ich odhaľovania, nápravy a vyšetrovania a prípadne ukladania správnych sankcií. V súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 je OLAF oprávnený vykonávať administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii, konfliktom záujmov alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 je Európska prokuratúra oprávnená vyšetrovať a stíhať podvody, korupciu, konflikty záujmov a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 49 . V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky z rozpočtu Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť nevyhnutné práva a prístup Komisii, úradu OLAF, Dvoru audítorov, a pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov financovaných z rozpočtu Únie udelili rovnocenné práva.

(34)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou podľa článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046 a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté podľa článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele

Zriaďuje sa Sociálno-klimatický fond (ďalej len „fond“).

Poskytuje členským štátom podporu na financovanie opatrení a investícií, ktoré sú zahrnuté do ich sociálno-klimatických plánov (ďalej len „plány“).

Opatrenia a investície podporované z fondu sú prospešné pre domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy, ktorí sú zraniteľní a osobitne postihnutí začlenením emisií skleníkových plynov zo sektora budov a z odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a to najmä pre domácnosti trpiace energetickou chudobou a pre občanov, ktorí nemajú možnosť verejnej dopravy ako alternatívu k individuálnym automobilom (vo vzdialených a vidieckych oblastiach).

Všeobecným cieľom fondu je prispieť k prechodu na klimatickú neutralitu riešením sociálnych vplyvov začlenenia emisií skleníkových plynov zo sektora budov a z odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES. Osobitným cieľom fondu je podporovať zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy prostredníctvom dočasnej priamej podpory príjmu a prostredníctvom opatrení a investícií určených na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, dekarbonizáciu vykurovania a chladenia budov vrátane integrácie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj poskytovať lepší prístup k mobilite a doprave s nulovými a nízkymi emisiami.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„obnova budov“ sú všetky druhy energetickej obnovy budov vrátane izolácie plášťa budovy, t. j. stien, strechy, podlahy, výmena okien, výmena vykurovacích, chladiacich a varných spotrebičov a inštalácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mieste;

2.„energetická chudoba“ je energetická chudoba, ako je vymedzené v článku 2 bode [(49)] smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [rrrr/ččč] 50 ;

3.„odhadované celkové náklady na plán“ sú odhadované celkové náklady na opatrenia a investície zahrnuté v predloženom pláne;

4.„finančná alokácia“ je nenávratná finančná podpora v rámci fondu, ktorá je k dispozícii na pridelenie alebo ktorá bola pridelená členskému štátu;

5.„domácnosť“ je súkromná domácnosť, ako je vymedzené v článku 2 bode 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 51 ;

6. „míľnik“ je kvalitatívny výsledok úsilia, používaný na meranie pokroku dosahovaného pri plnení opatrenia alebo realizovaní investície;

7.„cieľ“ je kvantitatívny výsledok úsilia, používaný na meranie pokroku dosahovaného pri plnení opatrenia alebo realizovaní investície;

8.„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov podľa vymedzenia v článku 2 druhom pododseku bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 52 ;

9.„mikropodnik“ je podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat alebo ročná súvaha nepresahuje 2 milióny EUR, čo sa vypočíta v súlade s článkami 3 až 6 prílohy I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 53 ;

10. „používatelia dopravy“ sú domácnosti alebo mikropodniky, ktoré využívajú rôzne možnosti dopravy a mobility;

11.„zraniteľné domácnosti“ sú domácnosti postihnuté energetickou chudobou alebo domácnosti (vrátane domácností s nižšími strednými príjmami), ktoré sú významne zasiahnuté cenovými vplyvmi začlenenia sektora budov do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES a ktoré nemajú prostriedky na obnovu budov, ktoré obývajú;

12.„zraniteľné mikropodniky“ sú mikropodniky, ktoré sú významne zasiahnuté cenovými vplyvmi začlenenia sektora budov do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES a ktoré nemajú prostriedky na obnovu budov, ktoré obývajú;

13.„zraniteľní používatelia dopravy“ sú používatelia dopravy, a to aj z domácností s nižšími strednými príjmami, ktorí sú významne zasiahnutí cenovými vplyvmi začlenenia odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES a ktorí nemajú prostriedky na nákup vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami alebo na prechod na alternatívne udržateľné druhy dopravy vrátane verejnej dopravy, najmä vo vidieckych a vzdialených oblastiach.

KAPITOLA II

SOCIÁLNO-KLIMATICKÉ PLÁNY

Článok 3

Sociálno-klimatické plány

1.Každý členský štát predloží Komisii sociálno-klimatický plán (ďalej len „plán“) spolu s aktualizáciou integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999 v súlade s postupom a harmonogramom stanoveným v uvedenom článku. Plán obsahuje ucelený súbor opatrení a investícií na riešenie vplyvu stanovovania cien uhlíka na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy s cieľom zabezpečiť cenovo dostupné vykurovanie, chladenie a mobilitu a zároveň doplniť a zrýchliť opatrenia potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti klímy.

2.Plán môže zahŕňať vnútroštátne opatrenia poskytujúce dočasnú priamu podporu príjmu pre zraniteľné domácnosti a domácnosti, ktoré sú zraniteľnými používateľmi dopravy, s cieľom znížiť dosah zvýšenia cien fosílnych palív, ktoré vyplýva zo začlenenia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES.

3.Plán zahŕňa vnútroštátne projekty zamerané na:

a)financovanie opatrení a investícií na účely zvýšenia energetickej efektívnosti budov, na účely vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, na účely obnovy budov a dekarbonizácie vykurovania a chladenia budov vrátane integrácie výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie;

b)financovanie opatrení a investícií na účely intenzívnejšieho využívania mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami.

Článok 4

Obsah sociálno-klimatických plánov

1.V sociálno-klimatických plánoch sa stanovujú najmä tieto prvky:

a)konkrétne opatrenia a investície v súlade s článkom 3 na zníženie účinkov uvedených v písmene c) tohto odseku spolu s vysvetlením, ako by účinne prispievali k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 1 v rámci celkového stanovovania príslušných politík členského štátu;

b)konkrétne sprievodné opatrenia potrebné na realizáciu opatrení a investícií plánu a zníženie účinkov uvedených v písmene c), ako aj informácie o existujúcom alebo plánovanom financovaní opatrení a investícií z iných zdrojov Únie a iných medzinárodných, verejných alebo súkromných zdrojov;

c)odhad pravdepodobných účinkov uvedeného zvýšenia cien na domácnosti, a najmä na výskyt energetickej chudoby, na mikropodniky a používateľov dopravy, ktorý zahŕňa najmä odhad a identifikáciu zraniteľných domácností, zraniteľných mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy; tieto vplyvy sa majú analyzovať s dostatočnou mierou regionálneho členenia, pričom sa zohľadnia prvky, ako je prístup k verejnej doprave a základným službám, a identifikujú sa najviac postihnuté oblasti, najmä územia, ktoré sú vzdialené a vidiecke;

d)ak sa v pláne stanovujú opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2, kritériá na identifikáciu oprávnených konečných prijímateľov, uvedenie plánovanej lehoty pre dotknuté opatrenia a ich odôvodnenie na základe kvantitatívneho odhadu a kvalitatívneho vysvetlenia toho, ako sa očakáva, že opatrenia v pláne znížia energetickú a dopravnú chudobu a zraniteľnosť domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy v súvislosti so zvýšením cien cestnej dopravy a vykurovacích palív;

e)plánované míľniky, ciele a orientačný harmonogram vykonávania opatrení a investícií, ktoré sa majú dokončiť do 31. júla 2032;

f)odhadované celkové náklady na plán podložené náležitým odôvodnením nákladov a vysvetleniami, ako je to v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti a úmerné očakávanému vplyvu plánu;

g)plánovaný národný príspevok na celkové odhadované náklady vypočítaný v súlade s článkom 14;

h)vysvetlenie, ako sa v pláne zabezpečuje, aby žiadna investícia ani opatrenie zahrnuté do plánu nespôsobovali výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852; Komisia na daný účel poskytne členským štátom technické usmernenia zamerané na rozsah pôsobnosti fondu; v prípade opatrení uvedených v článku 3 ods. 2 sa nevyžaduje žiadne vysvetlenie;

i)opatrenia na účinné monitorovanie a vykonávanie plánu zo strany dotknutého členského štátu, najmä navrhovaných míľnikov a cieľov vrátane ukazovateľov vykonávania opatrení a investícií, ktoré sú v náležitom prípade k dispozícii na úrade Eurostat a v Európskom stredisku pre monitorovanie energetickej chudoby, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie 2020/1563 54 týkajúcom sa energetickej chudoby;

j)na účely prípravy, a ak je to možné, na účely vykonávania plánu, zhrnutie konzultačného procesu, ktorý sa uskutočnil v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s vnútroštátnym právnym rámcom, súhrn miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, mládežníckych organizácií a iných príslušných zainteresovaných strán a spôsobu zohľadnenia vstupu zainteresovaných strán v pláne;

k)vysvetlenie systému členského štátu na predchádzanie korupcii, podvodu a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu, pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých v rámci fondu a opatrení zameraných na zabránenie dvojitému financovaniu z fondu a iných programov Únie.

2.Plány musia byť v súlade so zahrnutými informáciami a záväzkami, ktoré členské štáty prijali v rámci akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením (EÚ) 2021/1057 v rámci svojich operačných programov politiky súdržnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/1058 55 , v rámci svojich plánov obnovy a odolnosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 56 , v rámci svojich dlhodobých stratégií obnovy budov podľa smernice (EÚ) 2010/31/EÚ a v rámci svojich aktualizovaných integrovaných národných energetických a klimatických plánov podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Zároveň dopĺňajú plány spravodlivej transformácie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 57 .

3.Členské štáty môžu pri príprave svojich plánov požiadať Komisiu, aby zorganizovala výmenu osvedčených postupov. Členské štáty môžu takisto požiadať o technickú podporu v rámci nástroja ELENA zriadeného dohodou Komisie s Európskou investičnou bankou v roku 2009 alebo v rámci Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 58 .

KAPITOLA III

PODPORA Z FONDU NA SOCIÁLNO-KLIMATICKÉ PLÁNY

Článok 5

Zásady, ktorými sa fond riadi, a oprávnenosť

1.Fond poskytuje finančnú podporu členským štátom na financovanie opatrení a investícií stanovených v ich plánoch.

2.Vyplatenie podpory je podmienené dosiahnutím míľnikov a cieľov pre opatrenia a investície stanovené v plánoch. Uvedené míľniky a ciele musia byť zlučiteľné s cieľmi Únie v oblasti klímy a musia zahŕňať najmä:

a)energetickú efektívnosť;

b)obnovu budov;

c)mobilitu a dopravu s nulovými a nízkymi emisiami;

d)zníženie emisií skleníkových plynov;

e)zníženie počtu zraniteľných domácností, najmä domácností trpiacich energetickou chudobou, zraniteľných mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy, a to aj vo vidieckych a vzdialených oblastiach.

3.Fond podporuje len opatrenia a investície, ktoré rešpektujú zásadu „výrazne nenarušiť“ uvedenú v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852.

Článok 6

Opatrenia a investície, ktoré sa majú zahrnúť do odhadovaných celkových nákladov na sociálno-klimatické plány

1.Členské štáty môžu zahrnúť náklady na opatrenia, ktorými sa poskytuje dočasná priama podpora príjmu zraniteľným domácnostiam a zraniteľným domácnostiam, ktoré sú používateľmi dopravy, aby absorbovali nárast cien cestnej dopravy a vykurovacích palív. Takáto podpora sa časom znižuje a obmedzuje sa na priamy vplyv obchodovania s emisiami v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy. Oprávnenosť na takúto priamu podporu príjmu zaniká v lehotách stanovených v článku 4 ods. 1 písm. d).

2.Členské štáty môžu do odhadovaných celkových nákladov na plány zahrnúť náklady na tieto opatrenia a investície za predpokladu, že sú prospešné predovšetkým pre zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky alebo zraniteľných používateľov dopravy a že sú určené na:

a)podporu obnov budov, najmä v prípade tých, ktorí obývajú budovy s najhoršou hospodárnosťou, a to aj vo forme finančnej podpory alebo daňových stimulov, ako je odpočítateľnosť nákladov na obnovu z nájomného, nezávisle od vlastníctva dotknutých budov;

b)prispievanie k dekarbonizácii (vrátane elektrifikácie) v súvislosti s vykurovaním a chladením budov a varením v budovách a k integrácii energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu úspor energie;

c)podporu verejných a súkromných subjektov pri vývoji a poskytovaní cenovo dostupných riešení energeticky efektívnej obnovy a vhodných finančných nástrojov v súlade so sociálnymi cieľmi fondu;

d)poskytnutie prístupu k vozidlám a bicyklom s nulovými a nízkymi emisiami vrátane finančnej podpory alebo fiškálnych stimulov na ich nákup, ako aj primeranej verejnej a súkromnej infraštruktúry vrátane nabíjania a doplňovania paliva; v prípade podpory týkajúcej sa vozidiel s nízkymi emisiami sa poskytne harmonogram postupného znižovania podpory;

e)poskytnutie bezplatného prístupu k verejnej doprave alebo prispôsobených taríf za prístup k verejnej doprave, ako podpory udržateľnej mobility na požiadanie a služieb zdieľanej mobility;

f)podporu verejných a súkromných subjektov pri rozvoji a poskytovaní cenovo dostupných služieb mobility a dopravy s nulovými a nízkymi emisiami a pri využívaní atraktívnych možností aktívnej mobility pre vidiecke, ostrovné, horské, vzdialené a menej prístupné oblasti alebo pre menej rozvinuté regióny alebo územia vrátane menej rozvinutých prímestských oblastí.

Článok 7

Vylúčenia z odhadovaných celkových nákladov na sociálno-klimatické plány

1.Fond nepodporuje opatrenia vo forme priamej podpory príjmu podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a odhadované celkové náklady na plány nezahŕňajú opatrenia vo forme priamej podpory príjmu podľa článku 3 ods. 2 tohto nariadenia v prípade domácností, ktoré už využívajú:

a)verejnú intervenciu do cenovej úrovne palív, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES;

b)verejnú intervenciu do stanovovania cien dodávok plynu v súlade s článkom 3 ods. 3 smernice 2009/73/ES.

2.Ak dotknutý členský štát vo svojom pláne preukáže, že verejné intervencie uvedené v odseku 1 plne nekompenzujú cenové zvýšenie vyplývajúce zo začlenenia sektora budov a odvetvia cestnej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, priama podpora príjmu sa môže zahrnúť do odhadovaných celkových nákladov v limitoch cenového zvýšenia, ktoré nie je plne vykompenzované.

Článok 8

Prenesenie výhod na domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy

Členské štáty môžu do odhadovaných celkových nákladov zahrnúť finančnú podporu poskytnutú verejným alebo súkromným subjektom iným, než sú zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľní požívatelia dopravy, ak dané subjekty vykonávajú opatrenia a investície, ktoré sú v konečnom dôsledku prospešné pre zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy.

Členské štáty zabezpečia potrebné zákonné a zmluvné záruky na zabezpečenie toho, aby sa celá výhoda preniesla na domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.

Článok 9

Rozpočet

1.Finančné krytie na vykonávanie fondu na obdobie 2025 – 2027 je 23 700 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Finančné krytie na vykonávanie fondu na obdobie 2028 – 2032 je 48 500 000 000 EUR v bežných cenách, a to v závislosti od dostupnosti súm v rámci ročných stropov uplatniteľného viacročného finančného rámca uvedeného v článku 312 ZFEÚ.

3.Zo súm uvedených v odsekoch 1 a 2 sa môžu kryť aj výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami, ktoré si vyžaduje riadenie fondu a plnenie jeho cieľov, najmä so štúdiami, stretnutiami expertov, konzultáciami so zainteresovanými stranami, informačnými a komunikačnými akciami vrátane osvetových akcií a inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia s cieľmi tohto nariadenia, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu, inštitucionálnymi nástrojmi informačných technológií, ako aj všetky ďalšie výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikajú na účely riadenia fondu. Výdavky môžu pokrývať aj náklady na iné podporné činnosti, ako je kontrola kvality a monitorovanie projektov na mieste, a náklady na partnerské poradenstvo a expertov na účely hodnotenia a vykonávania oprávnených akcií.

Článok 10

Zdroje z programov so zdieľaným riadením a využitie zdrojov

1.Na žiadosť členských štátov možno do fondu previesť zdroje, ktoré boli členským štátom pridelené v rámci zdieľaného riadenia, za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2021/1060. Komisia implementuje uvedené zdroje priamo v súlade s článkom 62 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046. Tieto zdroje sa použijú výlučne v prospech dotknutého členského štátu.

2.Členské štáty môžu poveriť riadiace orgány Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením (EÚ) 2021/1057 a operačných programov politiky súdržnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/1058 vykonávaním opatrení a investícií, v prípade ktorých sa využíva tento fond, ak je to vhodné vzhľadom na synergie s uvedenými fondmi Únie a v súlade s cieľmi fondu. Členské štáty vo svojich plánoch uvedú svoj zámer poveriť uvedené orgány.

3.Členské štáty môžu do svojho plánu ako časť odhadovaných celkových nákladov zahrnúť platby za dodatočnú technickú podporu podľa článku 7 nariadenia (EÚ) 2021/240 a výšku peňažného príspevku na účely zložky v zodpovednosti členských štátov podľa príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2021/523. Uvedené náklady nesmú presiahnuť 4 % celkovej finančnej alokácie na plán a príslušné opatrenia stanovené v pláne musia byť v súlade s týmto nariadením.

Článok 11

Vykonávanie

59 Fond vykonáva Komisia v rámci priameho riadenia v súlade s príslušnými pravidlami prijatými podľa článku 322 ZFEÚ, najmä s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046 a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092.

Článok 12

Doplnkovosť a doplnkové financovanie

1.Podpora v rámci fondu dopĺňa podporu poskytovanú v rámci iných fondov, programov a nástrojov Únie. Opatrenia a investície podporované v rámci fondu môžu získať podporu z iných fondov, programov a nástrojov Únie za predpokladu, že takáto podpora nepokrýva rovnaké náklady.

2.Podpora z fondu je doplnková a nenahrádza opakujúce sa vnútroštátne rozpočtové výdavky.

Článok 13

Maximálna výška finančnej alokácie

1.Maximálna výška finančnej alokácie sa vypočíta pre každý členský štát, ako sa uvádza v prílohe I a prílohe II.

2.Na vykonávanie svojho plánu môže každý členský štát predložiť žiadosť až do maximálnej výšky svojej finančnej alokácie.

Článok 14

Národný príspevok na celkové odhadované náklady

1.Členské štáty prispievajú prinajmenšom do výšky 50 % celkových odhadovaných nákladov svojich plánov.

2.Členské štáty použijú na svoj národný príspevok na celkové odhadované náklady svojich plánov okrem iného príjmy z obchodovania so svojimi kvótami formou aukcie v súlade s kapitolou IVa smernice 2003/87/ES.

Článok 15

Posúdenie Komisiou

1.Komisia posúdi plán a prípadne akúkoľvek zmenu uvedeného plánu predloženú zo strany členského štátu v súlade s článkom 17 z hľadiska súladu s ustanoveniami tohto nariadenia. Pri vykonávaní uvedeného posúdenia Komisia koná v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom. Komisia môže predložiť pripomienky alebo požiadať o dodatočné informácie. Dotknutý členský štát poskytne požadované dodatočné informácie a v prípade potreby môže plán prepracovať, a to aj po predložení plánu. Dotknutý členský štát a Komisia sa môžu dohodnúť na predĺžení lehoty na posúdenie o primerané obdobie, ak je to potrebné.

2.Komisia posúdi relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a koherentnosť plánu takto:

a)Na účely posúdenia relevantnosti Komisia zohľadní tieto kritériá:

i) či plán predstavuje reakciu na sociálny vplyv a výzvy, ktorým čelia zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľní používatelia dopravy v dotknutom členskom štáte v dôsledku zavádzania systému obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy, zriadeného podľa kapitoly IVa smernice 2003/87/ES, a to najmä domácnosti trpiace energetickou chudobou, s náležitým zohľadnením výziev identifikovaných v posúdeniach Komisie týkajúcich sa aktualizácie integrovaného národného energetického a klimatického plánu dotknutého členského štátu a jeho pokroku podľa článku 9 ods. 3 a článkov 13 a 29 nariadenia (EÚ) 2018/1999, ako aj v odporúčaniach Komisie členským štátom vydaných podľa článku 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999 vzhľadom na dlhodobý cieľ klimatickej neutrality v Únii do roku 2050; zohľadnia sa pri tom osobitné výzvy a finančná alokácia dotknutého členského štátu;

ii) či sa od plánu očakáva, že zabezpečí, aby žiadne opatrenie ani investícia zahrnuté do plánu nespôsobili výrazné narušenie plnenia environmentálnych cieľov v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852;

iii) či plán obsahuje opatrenia a investície, ktoré prispievajú k zelenej transformácii, a to aj k riešeniu výziev, ktoré z nej vyplývajú, a najmä k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a míľnikov stratégie pre mobilitu do roku 2030.

b)Na účely posúdenia účinnosti Komisia zohľadní tieto kritériá:

i) či sa očakáva, že plán bude mať trvalý vplyv na výzvy, ktorými sa daný plán zaoberá, a najmä na zraniteľné domácnosti, zraniteľné mikropodniky a zraniteľných používateľov dopravy, najmä domácnosti trpiace energetickou chudobou, v dotknutom členskom štáte;

ii) či sa očakáva, že opatrenia navrhnuté zo strany dotknutého členského štátu zabezpečia účinné monitorovanie a vykonávanie plánu vrátane plánovaného harmonogramu, míľnikov a cieľov a súvisiacich ukazovateľov;

iii) či sú opatrenia a investície navrhované zo strany dotknutého členského štátu konzistentné a v súlade s požiadavkami podľa smernice [rrrr/ččč] [návrh prepracovaného znenia smernice 2012/27/EÚ], smernice (EÚ) 2018/2001, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ 60 , smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 a smernice 2010/31/EÚ.

c)Na účely posúdenia efektívnosti Komisia zohľadní tieto kritériá:

i) či je odôvodnenie výšky odhadovaných celkových nákladov na plán predložené zo strany členského štátu odôvodnené, hodnoverné, v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti a úmerné očakávanému vnútroštátnemu environmentálnemu a sociálnemu vplyvu;

ii) či sa očakáva, že opatrenia navrhnuté zo strany dotknutého členského štátu pri využívaní finančných prostriedkov poskytovaných v rámci fondu budú predchádzať korupcii, podvodom a konfliktom záujmov a odhaľovať a naprávať ich, a to vrátane opatrení zameraných na zabránenie dvojitému financovaniu z fondu a iných programov Únie;

iii) či sú míľniky a ciele navrhnuté zo strany dotknutého členského štátu efektívne z hľadiska rozsahu pôsobnosti, cieľov a oprávnených akcií fondu.

d)Na účely posúdenia súdržnosti Komisia zohľadní, či plán obsahuje opatrenia a investície, ktoré predstavujú koherentné akcie.

Článok 16

Rozhodnutie Komisie

1.Na základe posúdenia v súlade s článkom 15 Komisia rozhodne o pláne členského štátu prostredníctvom vykonávacieho aktu do šiestich mesiacov od dátumu predloženia uvedeného plánu podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

Ak bude posúdenie Komisie kladné, v uvedenom rozhodnutí sa stanoví(-ia):

a)opatrenia a investície, ktoré má vykonať členský štát, výška odhadovaných celkových nákladov na plán a míľniky a ciele;

b)finančná alokácia Únie pridelená v súlade s článkom 13 tohto nariadenia, ktorá sa má vyplatiť v splátkach vtedy, keď členský štát uspokojivo dosiahne príslušné míľniky a ciele určené v súvislosti s vykonávaním plánu, ktoré na obdobie 2028 – 2032 podliehajú dostupnosti súm uvedených v článku 9 ods. 2 tohto nariadenia v rámci ročných stropov viacročného finančného rámca uvedeného v článku 312 ZFEÚ;

c)národný príspevok;

d)opatrenia a harmonogram monitorovania a vykonávania, v náležitých prípadoch aj vrátane opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s článkom 20 tohto nariadenia;

e)príslušné ukazovatele týkajúce sa plnenia plánovaných míľnikov a cieľov;

f)opatrenia na zabezpečenie toho, aby Komisia mala plný prístup k podkladovým relevantným údajom.

2.Finančná alokácia uvedená v odseku 1 písm. b) sa určí na základe odhadovaných celkových nákladov na plán navrhnutý zo strany dotknutého členského štátu, a to podľa posúdenia podľa kritérií stanovených v článku 15 ods. 2.

Výška finančnej alokácie sa stanovuje takto:

a)ak plán uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 15 ods. 2 a výška odhadovaných celkových nákladov na balík bez národného príspevku sa rovná maximálnej finančnej alokácii pre daný členský štát podľa článku 13 ods. 1 alebo je vyššia ako táto alokácia, finančná alokácia pridelená dotknutému členskému štátu sa rovná celkovej maximálnej výške finančnej alokácie podľa článku 9;

b)ak plán uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 15 ods. 2 a výška odhadovaných celkových nákladov na balík bez národného príspevku je nižšia ako maximálna finančná alokácia pre daný členský štát podľa článku 13 ods. 1, finančná alokácia pridelená členskému štátu sa rovná výške odhadovaných celkových nákladov na balík bez národného príspevku;

c)ak plán uspokojivo spĺňa kritériá stanovené v článku 15 ods. 2, ale posúdením sa zistia nedostatky v systémoch kontroly, Komisia môže požadovať, aby sa pred prvou platbou dosiahli dodatočné míľniky a ciele;

d)ak plán uspokojivo nespĺňa kritériá stanovené v článku 15 ods. 2, dotknutému členskému štátu sa nepridelí žiadna finančná alokácia.

3.Ak bude posúdenie plánu zo strany Komisie negatívne, v rozhodnutí uvedenom v odseku 1 sa uvedú dôvody tohto negatívneho posúdenia. Dotknutý členský štát po zohľadnení posúdenia Komisie opätovne predloží plán.

Článok 17

Zmena sociálno-klimatických plánov

1.Ak už dotknutý členský štát nemôže, či už úplne alebo čiastočne, splniť sociálno-klimatický plán vrátane príslušných míľnikov a cieľov z dôvodu objektívnych okolností, predovšetkým z dôvodu skutočných priamych účinkov systému obchodovania s emisiami v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy, zriadeného podľa kapitoly IVa smernice 2003/87/ES, dotknutý členský štát môže Komisii predložiť zmenu svojho plánu na účely zahrnutia potrebných a riadne odôvodnených zmien. Členské štáty môžu pri príprave takejto žiadosti požiadať o technickú podporu.

2.Komisia posúdi zmenený plán v súlade s článkom 15.

3.Ak Komisia posúdi zmenený plán kladne, v súlade s článkom 16 ods. 1 prostredníctvom vykonávacieho aktu do troch mesiacov od oficiálneho predloženia zmeneného plánu zo strany členského štátu prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody svojho kladného posúdenia.

4.Ak Komisia posúdi zmenený plán negatívne, žiadosť zamietne v lehote uvedenej v odseku 3, a to po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne príležitosť predložiť svoje pripomienky do troch mesiacov od oznámenia posúdenia Komisie.

5.Každý dotknutý členský štát do 15. marca 2027 posúdi vhodnosť svojich plánov vzhľadom na skutočné priame účinky systému obchodovania s emisiami pre sektor budov a odvetvie cestnej dopravy, zriadeného podľa kapitoly IVa smernice 2003/087/ES. Uvedené posúdenia sa predkladajú Komisii ako súčasť dvojročných správ o pokroku podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Článok 18

Záväzok finančnej alokácie

1.Po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie uvedené v článku 16, včas uzavrie s dotknutým členským štátom dohodu, ktorá predstavuje individuálny právny záväzok v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 na obdobie 2025 – 2027. Uvedená dohoda sa môže uzavrieť najskôr jeden rok pred rokom začatia aukcií podľa kapitoly IVa smernice 2003/87/ES.

2.Individuálny právny záväzok na obdobie 2028 – 2032 sa uzatvára za podmienky dostupnosti súm uvedených v článku 9 ods. 2 tohto nariadenia v rámci ročných stropov viacročného finančného rámca uvedeného v článku 312 ZFEÚ.

3.Rozpočtové záväzky sa môžu zakladať na globálnych záväzkoch a v príslušnom prípade sa môžu rozdeliť na ročné splátky rozložené na viacero rokov.

Článok 19

Pravidlá pre platby, pozastavenie a vypovedanie dohôd týkajúcich sa finančných alokácií

1.Platby finančných alokácií dotknutému členskému štátu podľa tohto článku sa uskutočnia po dosiahnutí príslušných dohodnutých míľnikov a cieľov uvedených v pláne schválenom v súlade s článkom 16 a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov. Po takomto dosiahnutí predloží dotknutý členský štát Komisii riadne odôvodnenú žiadosť o vyplatenie finančnej alokácie. Takéto žiadosti o vyplatenie predkladajú členské štáty Komisii raz alebo dvakrát za rok do 31. júla.

2.Komisia posúdi bez zbytočného odkladu, najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, či boli uspokojivo dosiahnuté príslušné míľniky a ciele stanovené v rozhodnutí Komisie uvedenom v článku 16. Uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov je predpokladom toho, aby dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov. Komisii môžu pomáhať experti.

3.Ak je posúdenie Komisie kladné, bez zbytočného odkladu prijme rozhodnutie, ktorým sa povolí vyplatenie finančnej alokácie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046.

4.Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odseku 3 dospeje k záveru, že míľniky a ciele stanovené v rozhodnutí Komisie uvedenom v článku 16 neboli uspokojivo dosiahnuté, platba celej finančnej alokácie alebo jej časti sa pozastaví. Dotknutý členský štát môže do jedného mesiaca od oznámenia posúdenia Komisie predložiť svoje pripomienky.

Pozastavenie sa zruší len v prípade, že míľniky a ciele boli uspokojivo splnené, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie uvedenom v článku 16.

5.Odchylne od článku 116 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 začína lehota na vykonanie platby plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vyplatenie dotknutému členskému štátu podľa odseku 3 tohto článku, alebo odo dňa oznámenia zrušenia pozastavenia podľa odseku 4 druhého pododseku tohto článku.

6.Keď sa míľniky a ciele uspokojivo nedosiahnu v lehote šiestich mesiacov od pozastavenia, Komisia proporčne zníži sumu finančnej alokácie po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne možnosť predložiť vlastné pripomienky do dvoch mesiacov od oznámenia svojich záverov.

7.Keď dotknutý členský štát do 12 mesiacov odo dňa uzavretia príslušných dohôd uvedených v článku 18 nedosiahne pri žiadnom z príslušných míľnikov a cieľov konkrétny pokrok, Komisia vypovie príslušné dohody uvedené v článku 18 a zruší viazanosť sumy finančnej alokácie. Rozhodnutie o vypovedaní dohôd uvedených v článku 18 prijme Komisia po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne možnosť predložiť vlastné pripomienky v lehote dvoch mesiacov od oznámenia svojho posúdenia, či sa dosiahol konkrétny pokrok.

Článok 20

Ochrana finančných záujmov Únie

1.Členské štáty pri vykonávaní fondu ako príjemcovia finančných prostriedkov v rámci fondu prijmú všetky primerané opatrenia na ochranu finančných záujmov Únie a na zabezpečenie toho, aby využívanie finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami a investíciami podporovanými fondom bolo v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu. Na tento účel členské štáty zabezpečia účinný a efektívny systém vnútornej kontroly, ako sa ďalej podrobnejšie uvádza v prílohe III, a vymáhanie neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých súm. Členské štáty môžu využívať svoje bežné vnútroštátne systémy rozpočtového riadenia.

2.V dohodách uvedených v článku 18 sa stanovia povinnosti členských štátov:

a)pravidelne kontrolovať, či sa poskytnuté finančné prostriedky riadne využili v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami a či sa každé opatrenie alebo investícia v rámci plánu riadne vykonali v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami, najmä pokiaľ ide o predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu;

b)prijímať vhodné opatrenia na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu, ako sa vymedzuje v článku 61 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a prijímať právne kroky na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré boli spreneverené, a to aj v súvislosti s akýmkoľvek opatrením alebo investíciou v rámci plánu;

c)priložiť k žiadosti o platbu:

i) vyhlásenie riadiaceho subjektu, že finančné prostriedky boli použité na určený účel, že informácie predložené spolu so žiadosťou o platbu sú úplné, presné a spoľahlivé, a že zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné záruky, že finančné prostriedky boli spravované v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami, najmä pravidlami týkajúcimi sa predchádzania konfliktom záujmov, podvodom a korupcii a dvojitému financovaniu z fondu a iných programov Únie v súlade so zásadou správneho finančného riadenia; a

ii) súhrn auditov vykonaných v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi vrátane rozsahu týchto auditov, pokiaľ ide o výšku pokrytých výdavkov a pokryté obdobie, a analýzu zistených nedostatkov a akýchkoľvek prijatých nápravných opatrení;

a)na účely auditu a kontroly a na poskytovanie porovnateľných informácií o využívaní finančných prostriedkov v súvislosti s opatreniami a investíciami vykonávanými v rámci plánu zhromažďovať, zaznamenávať a uchovávať v elektronickom systéme a zabezpečovať prístup k týmto štandardizovaným kategóriám údajov:

i) meno/názov konečných príjemcov finančných prostriedkov, ich identifikačné čísla pre DPH alebo daňové identifikačné čísla a výška finančnej alokácie z fondu;

ii) meno/názov dodávateľa(-ov) a subdodávateľa(-ov) a ich identifikačné číslo(-a) pre DPH alebo daňové identifikačné číslo(-a), ak je konečným príjemcom finančných prostriedkov verejný obstarávateľ v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom o verejnom obstarávaní, a hodnota zákazky(-iek);

iii) meno(-á), priezvisko(-á), dátum narodenia a identifikačné číslo(-a) pre DPH alebo daňové identifikačné číslo(-a) konečného(-ých) užívateľa(-ov) výhod prijímateľa finančných prostriedkov alebo dodávateľa, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 61 ;

iv) zoznam akýchkoľvek opatrení a investícií vykonaných v rámci fondu s celkovou výškou verejného financovania uvedených opatrení a investícií s uvedením sumy finančných prostriedkov vyplatených v rámci iných fondov financovaných z rozpočtu Únie;

b)výslovne oprávniť Komisiu, úrad OLAF, Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európsku prokuratúru na vykonávanie ich práv, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, a uložiť všetkým konečným príjemcom finančných prostriedkov vyplatených na vykonávanie opatrení a investícií zahrnutých v pláne alebo všetkým ostatným osobám alebo subjektom zapojeným do ich vykonávania povinnosti výslovne oprávniť Komisiu, úrad OLAF, Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európsku prokuratúru na vykonávanie ich práv, ako sa stanovuje v článku 129 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, a uložiť podobné povinnosti všetkým konečným prijímateľom vyplatených finančných prostriedkov;

c)viesť záznamy v súlade s článkom 132 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046.

3.Osobné údaje uvedené v odseku 2 písm. d) tohto článku spracúvajú členské štáty a Komisia na účely a na zodpovedajúce obdobie trvania postupov udeľovania absolutória, auditu a kontroly, informácií, komunikácie a publicity spojených s využívaním finančných prostriedkov súvisiacich s vykonávaním dohôd uvedených v článku 18. Osobné údaje sa spracúvajú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 alebo nariadením (EÚ) 2018/1725, podľa toho, ktoré je uplatniteľné. V rámci postupu udeľovania absolutória Komisii v súlade s článkom 319 ZFEÚ podlieha fond podávaniu správ v rámci integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti uvedeného v článku 247 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, a to najmä samostatne vo výročnej správe o riadení a výkonnosti.

4.Komisia sprístupní členským štátom integrovaný a interoperabilný informačný a monitorovací systém vrátane jednotného nástroja na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika na účely prístupu k príslušným údajom a na ich analýzu. Členské štáty nástroj používajú na účely auditu a kontroly s cieľom zabrániť dvojitému financovaniu a predchádzať podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, odhaľovať ich a naprávať v súvislosti s opatreniami a investíciami podporovanými z fondu. Komisia, úrad OLAF, Dvor audítorov a v príslušných prípadoch Európska prokuratúra môžu nástroj použiť v rámci svojich právomocí a práv uvedených v odseku 2 písm. d) tohto článku.

5.V dohodách uvedených v článku 18 sa takisto stanovuje právo Komisie primerane znížiť podporu v rámci fondu a vymáhať všetky sumy splatné do rozpočtu Únie v prípadoch podvodu, korupcie a konfliktov záujmov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie a ktoré členský štát nenapravil, alebo v prípade závažného porušenia povinnosti vyplývajúcej z takýchto dohôd.

Pri rozhodovaní o výške vymáhanej sumy a znížení Komisia dodržiava zásadu proporcionality a zohľadňuje závažnosť podvodu, korupcie a konfliktu záujmov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, alebo závažnosť porušenia povinnosti. Pred tým, ako dôjde k zníženiu, dostane členský štát príležitosť predložiť svoje pripomienky.

KAPITOLA IV
KOMPLEMENTARITA, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 21

Koordinácia a komplementarita

Komisia a dotknuté členské štáty úmerne k svojim príslušným zodpovednostiam podporujú synergie a zabezpečujú účinnú koordináciu medzi fondom a inými programami a nástrojmi Únie vrátane Programu InvestEU, Nástroja technickej podpory, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a fondov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2021/1060. Na uvedený účel:

a)zabezpečujú komplementaritu, synergiu, koherentnosť a súlad medzi rôznymi nástrojmi na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni a v príslušných prípadoch na regionálnej úrovni, a to tak vo fáze plánovania, ako aj počas vykonávania;

b)optimalizujú mechanizmy na koordináciu s cieľom zabrániť duplicite úsilia; a

c)zabezpečujú úzku spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za implementáciu a kontrolu na úrovni Únie, na vnútroštátnej a v príslušných prípadoch na regionálnej úrovni na účely splnenia cieľov fondu.

Článok 22 
Informácie, komunikácia a publicita

1.Členské štáty verejne sprístupňujú a aktualizujú údaje uvedené v článku 20 ods. 2 písm. d) podbodoch i), ii) a iv) tohto nariadenia na jedinom webovom sídle v otvorených, strojovo čitateľných formátoch, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 62 , čím sa umožní triedenie, vyhľadávanie, extrakcia, porovnávanie a opätovné použitie údajov. Informácie uvedené v článku 20 ods. 2 písm. d) bodoch i) a ii) tohto nariadenia sa neuverejňujú v prípadoch uvedených v článku 38 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 alebo ak je vyplatená priama podpora príjmu nižšia ako 15 000 EUR.

2.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie musia priznať pôvod uvedených finančných prostriedkov a zabezpečiť viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov, a to tým, že poskytnú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

3.Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie v súvislosti s fondom, v súvislosti s akciami vykonávanými podľa tohto nariadenia a s dosiahnutými výsledkami, a to v príslušných prípadoch a so súhlasom vnútroštátnych orgánov aj prostredníctvom spoločných komunikačných činností s vnútroštátnymi orgánmi a zastúpeniami Európskeho parlamentu a Komisie v dotknutom členskom štáte.

Článok 23

Monitorovanie vykonávania

1.Každý dotknutý členský štát podáva Komisii každé dva roky správu o vykonávaní svojho plánu ako súčasť svojej integrovanej národnej energetickej a klimatickej správy o pokroku podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a v súlade s jeho článkom 28. Dotknuté členské štáty zahrnú do svojej správy o pokroku:

a)podrobné kvantitatívne informácie o počte domácností trpiacich energetickou chudobou;

b)ak je to uplatniteľné, podrobné informácie o pokroku pri dosahovaní národného orientačného cieľa znížiť počet domácností trpiacich energetickou chudobou;

c)podrobné informácie o výsledkoch opatrení a investícií zahrnutých do svojho plánu;

d)nahlásené informácie o politikách a opatreniach týkajúcich sa skleníkových plynov a o projekciách, ako aj o energetickej chudobe podľa článkov 18 a 24 nariadenia (EÚ) 2018/1999;

e)informácie nahlásené v rámci dlhodobých stratégií obnovy budov podľa smernice 2010/31/EÚ;

f)v roku 2027 posúdenie plánu uvedené v článku 17 ods. 5 vzhľadom na skutočné priame účinky systému obchodovania s emisiami v prípade sektora budov a odvetvia cestnej dopravy, zriadeného podľa kapitoly IVa smernice 2003/087/ES;

g)informácie o zmenách svojho plánu v súlade s článkom 17.

2.Komisia monitoruje vykonávanie fondu a meria dosahovanie jeho cieľov. Monitorovanie vykonávania musí byť cielené a primerané činnostiam vykonávaným v rámci fondu.

3.Systémom Komisie na predkladanie správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie vykonávania činností a výsledkov zhromažďovali účinne, efektívne a včas. Na daný účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 na doplnenie tohto nariadenia s cieľom stanoviť spoločné ukazovatele, ktoré sa majú používať na podávanie správ o pokroku a na účely monitorovania a hodnotenia fondu pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 1.

KAPITOLA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 24

Vyhodnotenie a preskúmanie fondu

1.Komisia do 1. júla 2028 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotiacu správu o vykonávaní a fungovaní fondu.

2.Komisia do 31. decembra 2033 predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nezávislú hodnotiacu správu ex post.

3.V hodnotiacej správe sa predovšetkým posúdi miera dosiahnutia cieľov fondu, stanovených v článku 1, efektívnosť využívania zdrojov a únijná pridaná hodnota. Zváži sa v nej pokračujúci význam všetkých cieľov a akcií stanovených v článku 6 vzhľadom na vplyv na emisie skleníkových plynov v dôsledku systému obchodovania s emisiami v prípade budov a cestnej dopravy podľa kapitoly IVa smernice 2003/87/ES a v dôsledku vnútroštátnych opatrení prijatých na splnenie záväzného ročného znižovania emisií skleníkových plynov členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 63 . Zváži sa v nej aj pokračujúci význam finančného krytia fondu vo vzťahu k možnému vývoju v súvislosti s aukciou emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami v sektore budov a odvetví cestnej dopravy podľa kapitoly IVa smernice 2003/87/ES a ďalšie relevantné faktory.

4.V príslušných prípadoch sa k hodnotiacej správe pripojí návrh na zmeny tohto nariadenia.

5.Hodnotiaca správa ex post pozostáva z celkového posúdenia fondu a obsahuje informácie o jeho vplyve.

Článok 25

Vykonávanie delegovanej právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa, do ktorého členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)[rrrr/ččč], 64 ktorou sa mení smernica 2003/87/ES, pokiaľ ide o kapitolu IVa smernice 2003/87/ES.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Pravidlá týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.2.1.    Odhadované potreby ľudských zdrojov

3.2.3.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.4.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

⌧ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 65

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

⌧ obmedzené trvanie

◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

⌧    Finančný vplyv od roku 2025 do roku 2032 v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a od roku 2025 do roku 2032 v prípade platobných rozpočtových prostriedkov.

◻ neobmedzené trvanie

◻ Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR, po ktorej bude nasledovať vykonávanie v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 66

⌧ Priame riadenie na úrovni Komisie

⌧ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím administratívnych rozpočtových údajov, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

   v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

◻    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

⌧    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.4.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

◻    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

⌧    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

⌧    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

◻    vplyv na vlastné zdroje

◻    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    COM(2019) 640 final.

(2)    COM(2020) 562 final.

(3)    Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(4)    Závery Európskej rady z 10. a 11. decembra 2020, EUCO 22/20 CO EUR 17 CONCL 8.

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(6)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

(9)    Zmenený návrh nariadenia Rady (EÚ) 2020/2093, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027, COM/2021/XXX final.

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(11)    Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 23).

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(14)    Schválené Európskou radou 24. a 25. júna 2021.

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(16)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1563 zo 14. októbra 2020 týkajúce sa energetickej chudoby C/2020/9600 (Ú. v. EÚ L 357, 27.10.2020, s. 35).

(17)    COM(2021) 400.

(18)    Bola otvorená 12 týždňov od 13. novembra 2020 do 5. februára 2021. Výsledok je k dispozícii na tejto webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12660-Updating-the-EU-Emissions-Trading-System/public-consultation.

(19)    Spätnú väzbu k úvodnému posúdeniu vplyvu bolo možné poskytnúť od 29. októbra 2020 do 26. novembra 2020, pričom bolo doručených približne 250 príspevkov. Výsledok je k dispozícii na tejto webovej stránke: https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/12660-Updating-the-EU-Emissions-Trading-System.

(20)    SWD(2020) 176, najmä oddiel 6.5.2.

(21)    [Posúdenie vplyvu pripojené k….].

(22)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke Čistá planéta pre všetkých Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, COM/2018/773 final.

(23)    Článok 21 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(26)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(27)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(28)    Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(29)    COM(2019) 640 final.

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(32)    Údaje z roku 2018. Eurostat, SILC [ilc_mdes01]).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(36)    [Doplniť odkaz]

(37)    Schválené Európskou radou 24. a 25. júna 2021.

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(41)    Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie a o zrušení rozhodnutia 2014/335/EÚ, Euratom (Ú. v. EÚ L 424, 15.12.2020, s. 1).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(46)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(47)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(48)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(50)    [Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [rrrr/ččč] (Ú. v. EÚ C […], […], s. […]).] [Návrh na prepracovanie smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti]

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1700 z 10. októbra 2019, ktorým sa zavádza spoločný rámec pre európske štatistiky o osobách a domácnostiach na základe individuálnych údajov zbieraných zo vzoriek, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 808/2004, (ES) č. 452/2008 a (ES) č. 1338/2008 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1177/2003 a nariadenie Rady (ES) č. 577/980 (Ú. v. EÚ L 261I, 14.10.2019, s. 1).

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(53)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(54)    Ú. v. EÚ L 357, 27.10.2020, s. 35.

(55)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(56)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(57)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).

(58)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(59)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1).

(60)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(61)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(62)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(63)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26 – 42).

(64)    [Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)….rrrr/ččč (Ú. v. EÚ …..).] [Smernica, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES]

(65)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(66)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx.

(67)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(68)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 568 final

PRÍLOHY

k

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Sociálno-klimatický fond

PRÍLOHA I

Metodika výpočtu maximálnej výšky finančnej alokácie v rámci fondu na členský štát podľa článku 13

V tejto prílohe sa stanovuje metodika výpočtu maximálnej výšky finančnej alokácie, ktorá je k dispozícii pre každý členský štát v súlade s článkami 9 a 13.

Metodika zohľadňuje v súvislosti s každým členským štátom tieto premenné:

–obyvateľstvo ohrozené chudobou žijúce vo vidieckych oblastiach (2019),

–emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív domácnosťami (priemer za roky 2016 – 2018),

–percentuálny podiel domácností ohrozených chudobou s nedoplatkami v súvislosti s účtami za služby (2019),

–celkový počet obyvateľov (2019),

–HND členského štátu na obyvateľa meraný v štandarde kúpnej sily (2019),

–podiel referenčných emisií podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje [kapitola IVa smernice 2003/87/ES] (priemer za roky 2016 – 2018).

Maximálna výška finančnej alokácie v rámci fondu na členský štát (MFAi) je definovaná takto:

Kde:

Celkové finančné krytie (TFE) na vykonávanie fondu je súčet finančného krytia uvedeného v článku 9 ods. 1 a 2 a predstavuje podiel členského štátu i na celkovom finančnom krytí, určený na základe týchto krokov:

S

βi = min(

γi =

δi = min(

fi = 1, ak ; fi = 2,5, ak

Kde v prípade každého členského štátu i:

je obyvateľstvo ohrozené chudobou žijúce vo vidieckych oblastiach členského štátu i,

je súčet obyvateľov ohrozených chudobou žijúcich vo vidieckych oblastiach členských štátov EÚ27,

 je obyvateľstvo členského štátu i,

 je súčet obyvateľov členských štátov EÚ27,

sú emisie oxidu uhličitého zo spaľovania palív domácnosťami v členskom štáte i,

je súčet emisií oxidu uhličitého zo spaľovania palív domácnosťami v členských štátoch EÚ27,

je percentuálny podiel domácností ohrozených chudobou s nedoplatkami v súvislosti s účtami za služby v členskom štáte i,

je percentuálny podiel domácností ohrozených chudobou s nedoplatkami v súvislosti s účtami za služby v EÚ27,

je HND na obyvateľa v členskom štáte i,

je HND na obyvateľa v EÚ27.

Hodnoty βi tých členských štátov, ktorých hodnota HND na obyvateľa je nižšia ako hodnota EÚ27 a v prípade ktorých je minimálna zložka, sú úmerne upravené, aby sa zabezpečilo, že súčet βi v prípade všetkých členských štátov sa rovná 100 %. Všetky hodnoty λi sú úmerne upravené, aby sa zabezpečilo, že ich súčet sa rovná 100 %.

V prípade členských štátov s HND na obyvateľa nižším ako 90 % hodnoty EÚ27 nemôže byť hodnota nižšia ako podiel referenčných emisií podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje [kapitola IVa smernice 2003/87/ES] za priemer obdobia 2016 – 2018. Hodnoty členských štátov s HND na obyvateľa vyšším ako hodnota EÚ27 sa úmerne upravia tak, aby sa zabezpečilo, že súčet všetkých hodnôt sa rovná 100 %.

PRÍLOHA II

Maximálna výška finančnej alokácie v rámci fondu na členský štát podľa článku 9 a článku 13

Výsledkom uplatnenia metodiky v prílohe I na sumy uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 je nasledovný podiel a maximálna výška finančnej alokácie (MFA) na členský štát.

Akékoľvek sumy vzťahujúce sa na článok 9 ods. 3 sa pokryjú v rámci limitov maximálnej výšky finančnej alokácie na členský štát na pomernom základe.

PRÍLOHA III

Kľúčové požiadavky na kontrolný systém členského štátu

1.Členský štát zabezpečí účinný a efektívny systém vnútornej kontroly vrátane oddelenia funkcií a opatrení podávania správ, dohľadu a monitorovania.

Patrí(-ia) sem:

·vymenovanie orgánu ako „koordinátora“ nesúceho celkovú zodpovednosť za sociálny plán v oblasti klímy a fungujúceho ako jediné kontaktné miesto pre Komisiu,

·skutočnosť, že koordinátor má i) administratívnu kapacitu, pokiaľ ide o ľudské zdroje (počet zamestnancov a ich profily), inštitucionálne skúsenosti a odborné znalosti a ii) mandát a právomoc vykonávať všetky príslušné úlohy vrátane zodpovednosti za dohľad a podávanie správ,

·určenie orgánov poverených vykonávaním sociálneho plánu v oblasti klímy a rozdelenie súvisiacich funkcií,

·určenie orgánu zodpovedného za podpísanie vyhlásenia riadiaceho subjektu pripojeného k žiadostiam o platbu,

·postupy zabezpečujúce, že tento orgán získa uistenie o dosiahnutí míľnikov a cieľov stanovených v pláne, že finančné prostriedky boli spravované v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami, najmä pravidlami týkajúcimi sa predchádzania konfliktom záujmov, predchádzania podvodom, korupcii a dvojitému financovaniu,

·primerané oddelenie riadiacich funkcií a funkcií auditu.

2.Členský štát musí účinne vykonávať primerané opatrenia na boj proti podvodom a korupcii, ako aj všetky potrebné opatrenia na účinné predchádzanie konfliktu záujmov.

Patrí(-ia) sem:

·vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania podvodom, korupcii a konfliktu záujmov, ich odhaľovania a nápravy, ako aj zabraňovania dvojitému financovaniu a prijímania právnych krokov na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré boli spreneverené,

·posúdenie rizika podvodov a vymedzenie vhodných opatrení na zmiernenie podvodov.

3.Členský štát zachováva primerané postupy na vypracovanie vyhlásenia riadiaceho subjektu a súhrn auditov a kontrol vykonaných na vnútroštátnej úrovni.

Patrí(-ia) sem:

·účinný postup na vypracovanie vyhlásenia riadiaceho subjektu, dokumentovanie súhrnu auditov a kontrol a uchovávanie podkladových informácií pre audítorský záznam,

·účinné postupy na zabezpečenie toho, aby všetky prípady podvodov, korupcie a konfliktu záujmov boli riadne nahlásené a napravené prostredníctvom náhrad.

4.S cieľom poskytnúť potrebné informácie členský štát zabezpečí primerané overovania na riadiacej úrovni vrátane postupov na kontrolu plnenia míľnikov a cieľov a dodržiavania horizontálnych zásad správneho finančného riadenia.

Patrí(-ia) sem:

·primerané overovania na riadiacej úrovni, prostredníctvom ktorých budú vykonávacie orgány kontrolovať plnenie míľnikov a cieľov fondu (napr. administratívne kontroly, kontroly na mieste),

·primerané overovania na riadiacej úrovni, prostredníctvom ktorých budú vykonávacie orgány kontrolovať neprítomnosť závažných nezrovnalostí (podvod, korupcia a konflikt záujmov) a dvojitého financovania (napr. administratívne kontroly, kontroly na mieste).

5.Členský štát vykonáva primerané a nezávislé audity systémov a operácií v súlade s medzinárodne uznávanými audítorskými štandardmi.

Patrí(-ia) sem:

·určenie orgánu(-ov), ktorý(-é) bude(-ú) vykonávať audity systémov a operácií, a spôsob, akým je zabezpečená jeho/ich funkčná nezávislosť,

·pridelenie dostatočných zdrojov tomuto orgánu/orgánom na účely fondu,

·účinné riešenie rizika podvodu, korupcie, konfliktu záujmov a dvojitého financovania zo strany audítorského orgánu(-ov), a to tak prostredníctvom auditov systémov, ako aj auditov operácií.

6.Členský štát udržiava účinný systém na zabezpečenie uchovávania všetkých informácií a dokumentov potrebných na účely audítorského záznamu.

Patrí(-ia) sem:

·účinné zhromažďovanie, zaznamenávanie a uchovávanie údajov o konečných príjemcoch opatrení alebo investícií v elektronickom systéme, ktoré sú potrebné na dosiahnutie míľnikov/cieľov,

·prístup pre Komisiu, úrad OLAF, Európsky dvor audítorov a Európsku prokuratúru (v príslušných prípadoch) k údajom o konečných príjemcoch.