—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

—

so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „PK/VP“),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017 a 15. decembra 2017,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (1),

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o rámci pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ na škodlivé kybernetické činnosti („súbor nástrojov kybernetickej diplomacie“),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 13. septembra 2017 s názvom Odolnosť, odrádzanie a obrana: budovanie silnej kybernetickej bezpečnosti pre EÚ (JOIN(2017)0450),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a NATO podpísané v júli 2018,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/797 zo 17. mája 2019 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty,

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2019 o komplementárnom úsilí zameranom na zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií (akt o kybernetickej bezpečnosti) (2),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2020 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim,

—

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o prijatí paktu o civilnej SBOP,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1127 z 30. júla 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (3),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2020/1537 z 22. októbra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2019/797 o reštriktívnych opatreniach proti kybernetickým útokom ohrozujúcim Úniu alebo jej členské štáty (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2020 o stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu (COM(2020)0605),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 16. decembra 2020 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde (JOIN(2020)0018),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii a o zrušení smernice (EÚ) 2016/1148 zo 16. decembra 2020 (COM(2020)0823),

—

so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o odolnosti kritických subjektov zo 16. decembra 2020 (COM(2020)0829),

—

so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2021 o stratégii kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde,

—

so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady z 25. marca 2021,

—

so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny (OEWG) z 10. marca 2021,

—

so zreteľom na program OSN pre odzbrojenie s názvom Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti,

—

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a s osobitným zreteľom na cieľ udržateľného rozvoja č. 16 zameraný na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na preskúmanie Európskeho dvora audítorov č. 09/2019 o európskej obrane,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o kybernetickej obrane (5),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0234/2021),

A.

keďže EÚ a jej členské štáty musia ďalej posilňovať stratégiu kybernetickej bezpečnosti, ktorou sa stanovujú realistické, presné a ambiciózne ciele a jasne sa vymedzujú politiky vo vojenskej aj v civilnej oblasti, ako aj v oblasti, v ktorej sa oba sektory prekrývajú; keďže všetky inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ musia spolupracovať na všetkých úrovniach s cieľom vypracovať túto stratégiu, ktorej hlavným cieľom by malo byť ďalšie posilnenie odolnosti a následný rozvoj spoločných, lepších a spoľahlivejších vnútroštátnych civilných a vojenských spôsobilostí a spolupráce v oblasti kybernetickej obrany s cieľom reagovať na trvalé bezpečnostné výzvy;

B.

keďže EÚ sa zaviazala uplatňovať v kybernetickom priestore existujúce medzinárodné právo, najmä Chartu OSN, v ktorej sa vyžaduje, aby členské štáty riešili medzinárodné spory mierovými prostriedkami a aby sa vo svojich medzinárodných vzťahoch zdržali hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré nie je zlučiteľné s cieľmi Organizácie Spojených národov;

C.

keďže v posledných rokoch sme svedkami neustáleho rastu škodlivých kybernetických operácií namierených proti EÚ a jej členským štátom, ktoré vykonávajú štátne a neštátne subjekty a ktoré poukázali na zraniteľnosť sietí nevyhnutných pre európsku bezpečnosť; keďže rastie rozmanitosť, sofistikovanosť a počet útočiacich kybernetických aktérov; keďže tieto útoky si vyžadujú prioritné posilnenie obranných spôsobilostí a rozvoj európskych kybernetických spôsobilostí; keďže ku škodlivým kybernetickým útokom môže dôjsť kedykoľvek a subjekty na európskej aj vnútroštátnej úrovni by mali byť motivované k prijímaniu potrebných opatrení na zachovanie účinných spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany, a to aj počas mieru;

D.

keďže pandémia ochorenia COVID-19 a nárast kybernetickej neistoty poukázali na potrebu medzinárodných dohôd; keďže počas pandémie ochorenia COVID-19 došlo k výraznému nárastu kybernetických útokov a keďže EÚ a jej členské štáty zaznamenali kybernetické hrozby a škodlivé kybernetické činnosti zacielené na kľúčových prevádzkovateľov vrátane útokov na narušenie kritickej infraštruktúry, ako je energetika, doprava a zdravotná starostlivosť, ako aj značné zahraničné zasahovanie umožnené kybernetickým priestorom, ktoré stiera hranicu medzi mierom a nepriateľstvom; keďže v Pláne obnovy pre Európu sa predpokladá vynaloženie ďalších investícií na kybernetickú bezpečnosť;

E.

keďže kybernetický priestor sa v súčasnosti považuje za operačnú oblasť; keďže kybernetické hrozby sú schopné ohroziť všetky tradičné vojenské oblasti a keďže tieto tradičné oblasti závisia od fungovania kybernetického priestoru, a nie naopak; keďže konflikty sa môžu odohrávať vo všetkých fyzických (pozemných, vzdušných, námorných a kozmických) a virtuálnych (kybernetických) oblastiach, možno ich prehĺbiť prvkami hybridnej vojny, akými sú kybernetické dezinformačné kampane, zástupné vojny, ofenzívne a defenzívne využívanie kybernetických spôsobilostí a strategických útokov na poskytovateľov digitálnych služieb s cieľom narušiť kritickú infraštruktúru, ako aj naše demokratické inštitúcie, a môžu spôsobiť značné finančné škody;

F.

keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“), Komisia a Európska obranná agentúra („ďalej len ‚EDA‘“) by mali podporovať členské štáty pri koordinácii a zintenzívňovaní ich úsilia o zabezpečenie spôsobilostí a technológií v oblasti kybernetickej obrany, pričom by sa mali venovať všetkým aspektom rozvoja spôsobilostí vrátane doktríny, riadenia, organizácie, personálu, odbornej prípravy, priemyslu, technológií, infraštruktúry, logistiky, interoperability a zdrojov;

G.

keďže počas prípravy zoznamu požiadaviek (2017), ktorý sa používa na identifikáciu celej škály vojenských požiadaviek spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v rámci viacerých ilustratívnych scenárov, sa potreba spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany stala hlavnou prioritou;

H.

keďže úspešné vykonávanie misií a operácií EÚ čoraz viac závisí od nepretržitého prístupu k bezpečnému kybernetickému priestoru, a preto si vyžaduje odolné operačné spôsobilosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

I.

keďže v politickom rámci EÚ pre kybernetickú obranu (CDPF) aktualizovanom v roku 2018 boli určené priority ako rozvoj spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a ochrana komunikačných a informačných sietí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

J.

keďže predsedníčka Komisie vo svojom prejave o stave Únie v roku 2021 zdôraznila potrebu politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany;

K.

keďže rastúca integrácia umelej inteligencie do kybernetických spôsobilostí obranných síl (kyberneticko-fyzikálne systémy vrátane komunikačných a dátových prepojení medzi vozidlami v sieťovom systéme) môže viesť k zraniteľnostiam voči elektronickým vojenským útokom, ako je elektronické rušenie, spoofing alebo cracking;

L.

keďže na úspech digitálnych a geopolitických ambícií Európy treba nadviazať zvýšením úrovne kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany v EÚ, čím sa vytvorí väčšia odolnosť proti kybernetickým útokom a udrží krok s ich rastúcou sofistikovanosťou a hrozbou; keďže EÚ so silnou kultúrou kybernetickej bezpečnosti a silnými technológiami kybernetickej bezpečnosti vrátane schopnosti včas a účinne identifikovať škodlivé činnosti a ich páchateľov a primerane na ne reagovať, by bola schopná chrániť svojich občanov, ako aj bezpečnosť svojich členských štátov;

M.

keďže medzinárodné teroristické organizácie posilnili svoje odborné znalosti v oblasti kybernetickej vojny a jej využívania a keďže kybernetickí útočníci využívajú najmodernejšie technológie na identifikáciu slabých miest v systémoch a zariadeniach a na uskutočňovanie kybernetických útokov veľkého a gigantického rozsahu;

N.

keďže obranný a kozmický priemysel čelí bezprecedentnej svetovej konkurencii a významným technologickým zmenám súvisiacim s pokročilými kybernetickými technológiami; keďže Európsky dvor audítorov poukázal na nedostatok spôsobilostí v oblasti informačných a komunikačných technológií, kybernetickej vojny a umelej inteligencie; keďže EÚ je čistým dovozcom produktov a služieb kybernetickej bezpečnosti, čo zvyšuje riziko technologickej závislosti od poskytovateľov z krajín mimo EÚ a zraniteľnosti voči nim; keďže súbor spoločných spôsobilostí EÚ v oblasti umelej inteligencie by mal preklenúť technické medzery a zabezpečiť, aby sa nezabudlo na členské štáty bez príslušných odborných znalostí v oblasti technológií či schopností zavádzať systémy umelej inteligencie na ich ministerstvách obrany;

O.

keďže škandál týkajúci sa spywaru Pegasus ukázal, že veľké množstvo novinárov, aktivistov za ľudské práva, volených zástupcov a ďalších občanov EÚ bolo špehovaných; keďže rôzne štátne subjekty ako Rusko, Čína a Severná Kórea sa pri presadzovaní politických, hospodárskych a bezpečnostných cieľov zapájali do škodlivých kybernetických činností, ktoré zahŕňali útoky na kritickú infraštruktúru, kybernetickú špionáž a hromadné sledovanie občanov EÚ, organizovanie dezinformačných kampaní, šírenie malvéru, obmedzovanie prístupu na internet a fungovania informačných systémov; keďže takéto činnosti sú v rozpore s medzinárodným právom, ľudskými právami a so základnými právami EÚ a predstavujú ich porušenie a zároveň ohrozujú demokraciu, bezpečnosť, verejný poriadok a strategickú autonómiu EÚ, a preto si vyžadujú spoločnú reakciu na úrovni EÚ, napríklad prostredníctvom rámca pre spoločnú diplomatickú reakciu EÚ, ktorá bude zahŕňať použitie reštriktívnych opatrení zo súboru nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ;

P.

keďže Rada sa rozhodla 30. júla 2020 po prvýkrát uložiť reštriktívne opatrenia voči jednotlivcom, subjektom a orgánom zodpovedným za rôzne kybernetické útoky, ako aj voči jednotlivcom, subjektom a orgánom do nich zapojeným, a to s cieľom lepšie predchádzať a zamedzovať škodlivému správaniu v kybernetickom priestore, odrádzať od neho a reagovať naň; keďže právny rámec pre režim sankcií EÚ za kybernetické útoky bol prijatý v máji 2019;

Q.

keďže pripisovanie zodpovednosti je hlavným prvkom kybernetickej diplomacie a stratégií na odrádzanie od kybernetických útokov;

R.

keďže v posledných rokoch sa spolupráca medzi EÚ a NATO zintenzívnila vo viacerých oblastiach vrátane kybernetickej bezpečnosti a obrany, a to v súlade so spoločným vyhlásením EÚ a NATO z roku 2016;

S.

keďže správy o konsenze skupiny vládnych expertov OSN z rokov 2010, 2013 a 2015, ktoré schválilo Valné zhromaždenie OSN, predstavujú všeobecný normatívny rámec pre kybernetickú stabilitu, ktorý pozostáva z uznania toho, že v kybernetickom priestore sa uplatňuje existujúce medzinárodné právo vrátane Charty OSN v celom jej rozsahu, ako aj jedenásť dobrovoľných nezáväzných noriem zodpovedného správania sa štátu a opatrenia na budovanie dôvery a kapacít;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.