EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 814 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o zintenzívnení boja proti environmentálnym trestným činom

1.ÚVOD

Úspech Európskej zelenej dohody závisí do veľkej miery od pravidiel zameraných na obmedzenie znečistenia, nakladanie s odpadom a ochranu biodiverzity. Trestné činy proti životnému prostrediu tieto ciele vážne ohrozujú a treba proti nim intenzívnejšie bojovať.

Trestné činy proti životnému prostrediu predstavujú čoraz väčší problém, ktorý spôsobuje značné škody na životnom prostredí a na ľudskom zdraví v rámci EÚ a mimo nej a na hospodárstve. Podľa Interpolu a Programu OSN pre životné prostredie pripadá na trestnú činnosť proti životnému prostrediu po obchodovaní s drogami, obchodovaním s ľuďmi a falšovaním štvrtý najväčší podiel spomedzi všetkých druhov trestných činností na svete, pričom jej rast predstavuje 5 % až 7 % ročne 1 . Podľa Eurojustu patrí medzi najzávažnejšie trestné činy proti životnému prostrediu nezákonné obchodovanie s odpadom a voľne žijúcimi druhmi, trestné činy súvisiace so znečisťovaním životného prostredia a nezákonné obchodovanie s nebezpečnými látkami 2 . Podľa nedávnych štúdií 3 sa ročné príjmy pochádzajúce len z nezákonného trhu s odpadom v EÚ odhadujú na 4 až 15 miliárd EUR.

Medzi porušenia právnych predpisov, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom trestného práva, patrí: závažné nezákonné znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy; nesprávne nakladanie s odpadom; nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi; nezákonná ťažba nerastov; nezákonné prenasledovanie voľne žijúcich zvierat a vtákov a klčovanie pozemkov v lokalitách s voľne žijúcimi druhmi. Všetky tieto zásahy znižujú kvalitu ovzdušia a vody, kontaminujú pôdu, poškodzujú voľne žijúce druhy a narušujú alebo ničia vzácne prírodné biotopy. Jednotlivci a spoločnosť ako celok sú vystavené účinku environmentálnej degradácie, a to vrátane poškodeniu zdravia. Prejavuje sa nepriaznivý vplyv na obehové hospodárstvo, narušuje sa spravodlivá hospodárska súťaž a znižujú sa príjmy verejnej správy. Obeťami sú budúce, ako aj súčasné generácie.

Napriek škodám, ktoré páchatelia spôsobujú, je riziko ich odhalenia často nízke a riziko trestného stíhania a sankcionovania je ešte nižšie, zatiaľ čo z obchádzania environmentálnych opatrení majú finančný zisk. Táto situácia je živnou pôdou pre organizovaný zločin. V máji 2017 Rada v rámci prebiehajúceho cyklu politík EÚ na boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti zaradila boj proti environmentálnym trestným činom medzi priority boja proti trestnej činnosti na roky 2018 – 2021. V roku 2021 bola táto priorita obnovená na roky 2022 – 2025 4 .

Boj proti environmentálnym trestným činom je aspektom toho, čo Organizácia Spojených národov označuje za „environmentálny právny štát“ 5 . Ide o situáciu, keď sa právne predpisy všeobecne chápu, dodržiavajú a presadzujú a výhody ochrany životného prostredia sú v prospech ľudí a planéty. Od prijatia smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu 6 v roku 2008 došlo k prehĺbeniu chápania výziev a optimálnych prostriedkov boja proti environmentálnym trestným činom. V roku 2019 v nadväznosti na kolo vzájomných hodnotení praktického vykonávania a fungovania európskych politík v oblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a boja proti nim Rada vypracovala správu so súborom odporúčaní, ktorá (okrem iného) zahŕňa prijatie národných stratégií, medziagentúrnu spoluprácu a koordináciu, odbornú prípravu a štatistiku 7 .

V záujme účinného boja proti environmentálnym trestným činom musí právny rámec reagovať na súčasné výzvy a poskytnúť pevný právny základ na ich riešenie. Ak štát nezaradí boj proti environmentálnym trestným činom medzi priority programu presadzovania práva, a to tak na vnútroštátnej, ako aj cezhraničnej úrovni v celej EÚ, v oblasti boja proti porušeniam právnych predpisov nedôjde k žiadnemu trvalému zlepšeniu. Keď je pravdepodobnosť potrestania trestnoprávnymi sankciami nízka, páchatelia nebudú odrádzaní od trestných činov proti životnému prostrediu ani vtedy, ak sa zlepší legislatívny rámec.

Práve v tejto súvislosti Komisia vyzýva spoluzákonodarcov EÚ, ako aj členské štáty, aby uprednostnili opatrenia zamerané na posilnenie boja proti environmentálnym trestným činom.

2. POSILNENIE PRÁVNEHO RÁMCA EÚ

Prijatie smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu v roku 2008 bolo dôležitým krokom k uznaniu úlohy trestného práva pri účinnej ochrane životného prostredia. Uvedenou smernicou sa zabezpečilo, že za trestné činy sa vo všetkých členských štátoch EÚ považuje celý rad spoločne dohodnutých závažných trestných činov proti životnému prostrediu.

Z hodnotenia Komisie z roku 2020 8 však vyplýva, že súčasná smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu má značné obmedzenia a nedostatky. Smernica nebola aktualizovaná v súlade s vývojom právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a nedokáže reagovať na súčasné výzvy. Nezahŕňa napríklad kategórie trestných činov, ako je nezákonný obchod s drevom alebo nezákonná recyklácia lodí. Pokiaľ ide o praktické účinky, v smernici sa pomerne všeobecne vyžaduje, aby vnútroštátne právne predpisy obsahovali ustanovenia o trestnoprávnych sankciách; smernica neobsahuje ustanovenia o výške a druhoch sankcií ani o otázkach týkajúcich sa odhaľovania alebo stíhania trestných činov proti životnému prostrediu. Okrem toho treba zlepšiť jasnosť, pokiaľ ide o definíciu trestných činov proti životnému prostrediu a kľúčové pojmy používané v smernici, ako napríklad „podstatná škoda“.

Z hodnotenia takisto vyplýva, že výška sankcií je v jednotlivých členských štátoch dosť rozdielna a ich uplatňovanie v praxi sa nezdá byť odrádzajúce. Od nadobudnutia účinnosti smernice nedošlo k žiadnemu zjavnému zlepšeniu cezhraničnej spolupráce. 

S cieľom riešiť súčasné nedostatky smernice, zohľadniť nový vývoj a trendy v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu a podporiť kľúčové požiadavky aplikujúcich odborníkov Komisia navrhuje, aby nová smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu obsahovala tieto aspekty:

·Aktualizácia a spresnenie zoznamu trestných činov. Zoznam trestných činov, ktoré pokrýva súčasná smernica, sa zaktualizuje a doplnia sa nové trestné činy s cieľom zohľadniť súčasný stav právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a lepšie bojovať proti najškodlivejším nezákonným činnostiam. Revíziou sa zvýši právna istota tým, že sa poskytne špecifický a jasný opis trestných činov. Trestné činy, ktorých sa návrh týka, predstavujú závažné porušenie povinností v odvetvových právnych predpisoch platných v čase tohto návrhu 9 . Komisia naďalej predkladá legislatívne návrhy v kontexte Európskej zelenej dohody. Ide napríklad o návrhy o minimalizácii rizika odlesňovania a degradácie lesov v súvislosti s výrobkami uvádzanými na trh EÚ 10 a pripravovaný návrh právneho predpisu o obnove prírody. Komisia vyzýva spoluzákonodarcov, aby zvážili ďalšie rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu v súlade s takýmito budúcimi právnymi predpismi. Tým by sa malo zabezpečiť, aby sa najzávažnejšie trestné činy pokryté novými právnymi predpismi zohľadnili aj v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu, ktorá sa ďalej vyvíja.

·Sprísnenie ustanovení o trestnoprávnych sankciách. Navrhované ustanovenia o aproximácii druhov a výške sankcií zvýšia ich odrádzajúci účinok a pomôžu zabezpečiť konzistentnejšie uplatňovanie v celej EÚ, vďaka čomu sa vytvoria rovnaké podmienky pre podniky. Navrhujú sa doplnkové sankcie a opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátni sudcovia a prokurátori mali k dispozícii súbor nástrojov, ktorý by umožňoval individuálne prispôsobené ukladanie sankcií. Účinnejšie sankcionovanie sa zabezpečí ustanoveniami o priťažujúcich okolnostiach, okrem iného aj vďaka tomu, že sa zohľadní prepojenie s organizovanou trestnou činnosťou, doterajšie dodržiavanie predpisov páchateľmi a marenie inšpekčných činností a činností presadzovania práva.

·Uznanie a posilnenie reťazca presadzovania práva. Účinné presadzovanie trestného práva závisí od kapacít, zručností a výkonnosti každého článku v reťazci, ktorý prepája úlohy inšpektorátov životného prostredia, polície a iných orgánov presadzovania práva, prokuratúry a justície. V návrhu sa predpokladá prijatie národných stratégií so spoločnou prioritou, ktorou je čo najúčinnejšia mobilizácia úsilia v boji proti trestným činom proti životnému prostrediu. S cieľom posilniť reťazec presadzovania práva sa návrh zameriava na zabezpečenie dostupnosti vhodnej špecializovanej odbornej prípravy, účinných vyšetrovacích nástrojov a mechanizmov spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v členskom štáte. Vďaka týmto opatreniam by sa umožnilo účinnejšie a porovnateľnejšie úsilie v boji proti trestným činom proti životnému prostrediu v celej EÚ. V návrhu sa uznáva aj úloha európskych sietí orgánov presadzovania práva.

·Uznanie a posilnenie úlohy občanov a občianskej spoločnosti. Účinný boj proti trestným činom proti životnému prostrediu si vyžaduje aj mobilizáciu občanov a občianskej spoločnosti, ako aj zabezpečenie dôvery verejnosti vo vnútroštátne systémy presadzovania práva. Osoby, ktoré oznamujú nezákonnú činnosť a nahlasujú trestné činy proti životnému prostrediu 11 , ako aj osoby, ktorí spolupracujú v trestnom konaní, by mali byť chránené a podporované. Dotknutá verejnosť by mala mať na základe vnútroštátnych procesných pravidiel možnosť zúčastniť sa na trestnom konaní, napríklad v postavení poškodeného.

Trestné činy proti životnému prostrediu sú zložitým javom a jeho účinné riešenie si vyžaduje holistický strategický prístup na rôznych úrovniach. Preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie trestného práva v oblasti životného prostredia v členských štátoch.

3.ZABEZPEČENIE ÚČINNÉHO VYKONÁVANIA TRESTNÉHO PRÁVA V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Na dosiahnutie úspechu je potrebný silný a jasný právny rámec v oblasti trestného práva, no sám osebe nestačí. Potrebné sú aj účinné systémy presadzovania práva. V návrhu sa stanovujú minimálne normy pre presadzovanie trestného práva v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu, ako sú nástroje vyšetrovania, zdroje a spolupráca. Komisia môže k tomuto cieľu prispieť aj niekoľkými inými spôsobmi.

Koherentnosť s rozsiahlejšími programami na zabezpečenie environmentálneho súladu a ustanoveniami o sankciách v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia

Uplatnenie trestného práva sa v konečnom dôsledku týka širšieho cieľa, ktorým je zabezpečenie všeobecného súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia. V roku 2018 Komisia predstavila tento cieľ ako „zabezpečenie environmentálneho súladu“ 12 . Ide o kombináciu opatrení, ktoré príslušné orgány používajú na zabezpečenie súladu. Patrí sem podpora dodržiavania predpisov, predchádzanie porušovaniu právnych predpisov, overovanie dodržiavania právnych predpisov, odhaľovanie porušení a uplatňovanie správnych, ako aj trestnoprávnych opatrení na presadzovanie práva.

Ako už bolo uvedené, aplikujúci odborníci zdôrazňujú, že je dôležité uplatňovať trestnoprávne opatrenia, ktoré sú v súlade so širším zabezpečením dodržiavania predpisov a súvisia s presadzovaním na základe správneho práva. Sankcie musia byť udelené v prípade všetkých porušení práva EÚ 13 , a nielen pri porušeniach, ktoré odôvodňujú trestnoprávne sankcie, a legislatívne návrhy Komisie preto obsahujú ustanovenia o sankciách 14 . Aby sa mohlo určiť, aký druh sankcií je za určitých okolností primeraný, je potrebné zabezpečiť prijímanie individualizovaných rozhodnutí. V niektorých prípadoch sa rozhodne, že trestné činy proti životnému prostrediu sa budú stíhať trestnoprávne, v iných sa uplatnia správne sankcie. Môže byť potrebné uplatňovať správne aj trestnoprávne opatrenia – napríklad v situáciách, keď činnosť predstavujúca pochybenie zakladá aj zodpovednosť za nápravu environmentálnych škôd, pokiaľ tieto opatrenia nevedú k duplicitnej sankcii.

Komisia prispeje k zabezpečeniu koherentnosti prostredníctvom:

·detailnejšieho zamerania na ustanovenia o sankciách v odvetvových právnych predpisoch EÚ, a to tak v čase ich formulovania, ako aj pri ich transpozícii do vnútroštátneho práva; Komisia okrem iných aspektov posúdi aj to, či je potrebné, aby v záujme zabezpečenia účinného vykonávania a presadzovania práva boli okrem takýchto ustanovení o sankciách sprevádzané úpravami trestných činov stanovených v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu aj zmeny existujúcich a budúcich nových ustanovení právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

·vyššej úrovne spolupráce s členskými štátmi a odborníkmi pre presadzovanie práva v oblasti environmentálneho súladu a správy životného prostredia, najmä v rámci Fóra pre environmentálny súlad a správu životného prostredia 15 . Tento rámec spolupráce jej umožní riešiť horizontálne otázky týkajúce sa uplatňovania trestného práva a správneho práva v súvislosti s presadzovaním 16 .

Podpora reťazca presadzovania práva

Slabé články reťazca presadzovania práva spôsobujú neúčinnosť celých systémov. V prípade nekvalitnej vyšetrovacej práce zostanú trestné činy neodhalené, ak sú prokuratúry preťažené alebo nie sú dostatočne odborne vyškolené, odhalené trestné činy nie sú vôbec stíhané alebo sa v súdnom konaní neriešia primerane, a chýbajúca kapacita alebo nepochopenie dynamiky trestných činov proti životnému prostrediu v súdnom systéme vedie k prieťahom v súdnom konaní a neuspokojivým výsledkom.

Úlohy spojené s koordináciou a podporou reťazca presadzovania práva vykonáva na úrovni EÚ Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (pokiaľ ide o administratívne presadzovanie), Europol a Eurojust. Reťazec podporujú aj dobrovoľné európske siete environmentálnych agentúr, inšpektorov, polície, prokurátorov a sudcov tým, že uľahčujú výmenu poznatkov a skúseností medzi odborníkmi v oblasti presadzovania práva a justície. Komisia sa okrem navrhovaných nových ustanovení bude snažiť podporovať reťazec presadzovania práva prostredníctvom týchto opatrení:

·podpora dobrovoľných profesionálnych sietí, aby využívali Fórum pre environmentálny súlad a správu životného prostredia na výmenu poznatkov o fungovaní reťazca v súlade s vývojom presadzovania trestného práva, a aby sa podľa potreby usilovali o užšie vzťahy s agentúrami EÚ, ako je Eurojust,

·pomoc pri vývoji nástrojov a metód, ktoré umožnia účinný boj proti environmentálnym trestným činom, ako je napríklad podpora využívania geopriestorových informácií a umelej inteligencie na zisťovanie a zbieranie dôkazov o trestných činoch, ako je nezákonné zneškodňovanie odpadu a ničenie chránených biotopov 17 ,

·podpora uplatňovania nariadenia o programe LIFE, aby sa vyvinuli účinnejšie spôsoby boja proti trestným činom proti životnému prostrediu 18 a podporilo sa fungovanie viacerých kľúčových sietí 19 ,

·zváženie, či by budúce legislatívne návrhy mali obsahovať ustanovenia o overovaní súladu a odhaľovaní porušení s cieľom sprísniť ustanovenia o sankciách a zlepšiť celkové zabezpečenie súladu,

·zlepšenie pokrytia environmentálneho trestného práva v rámci priebežného programu odbornej prípravy pre spoluprácu s vnútroštátnymi sudcami a prokurátormi v rámci EÚ aj mimo nej 20 ,

·podpora Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), ktorá predstavuje bezpečnostnú iniciatívu členských štátov na identifikovanie, priorizáciu a riešenie hrozieb v súvislosti s organizovanou a závažnou medzinárodnou trestnou činnosťou vrátane trestných činov proti životnému prostrediu ako kľúčovej priority na roky 2022 – 2025 a konkrétnych operačných opatrení, ako aj príspevok k tejto platforme.

Okrem toho Komisia zváži možnosť, že sa v odvetvových právnych predpisoch mandát úradu OLAF rozšíri o vykonávanie administratívnych zisťovaní trestných činov proti životnému prostrediu.

Je dôležité, aby členské štáty prispievali aj k podpore reťazca presadzovania práva na úrovni EÚ, najmä tým, že umožnia a podporia účasť svojich odborníkov v európskych dobrovoľných sieťach. V opačnom prípade bude ťažšie zabezpečiť koherentný a jednotný prístup k boju proti trestným činom proti životnému prostrediu v celej EÚ.

Využitie znalostí odborníkov v oblasti presadzovania práva

Boj proti trestným činom proti životnému prostrediu je náročný vzhľadom na potrebné vedomosti o práve, postupoch a interakciách medzi ľuďmi a životným prostredím. Jednotliví aplikujúci odborníci, ako aj orgány presadzovania práva a justičné agentúry a inštitúcie, disponujú príslušnými poznatkami z danej oblasti. Aplikujúcim odborníkom v oblasti justície ponúka kvalitnú odbornú prípravu a sprostredkúva základné znalosti Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN).

Ako príklad využitia takýchto poznatkov môže slúžiť osem kôl vzájomných hodnotení ukončených Radou. Ďalším príkladom je schválenie usmernenia týkajúceho sa boja proti trestným činom proti životnému prostrediu a súvisiacim porušeniam právnych predpisov 21 v rámci Fóra pre environmentálny súlad a správu životného prostredia v roku 2021. Druhý uvedený prípad bol výsledkom rozsiahlej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a profesionálnymi sieťami. Medzi ďalšie príklady patrí pôsobenie profesionálnych sietí v oblastiach, ako sú inšpekcie založené na riziku, ako aj uplatňovanie osvedčených postupov a faktorov závažnosti pri trestných stíhaniach a ukladaní sankcií 22 . Vývoj trestnoprávnych ustanovení a postupov umožní ešte intenzívnejšie využívanie týchto odborných znalostí.

Komisia má v úmysle ďalej plniť svoju úlohu:

·aktívnym propagovaním a podporou práce, ktorá sa už vykonala v spolupráci s aplikujúcimi odborníkmi, okrem iného aj prostredníctvom EJTN,

·vyzývaním sietí aplikujúcich odborníkov, aby identifikovali problematické oblasti a poskytli praktické rady týkajúce sa ich riešenia.

Podpora ochrancov životného prostredia, oznamovateľov a obetí

Bremeno, ktoré predstavuje boj proti environmentálnym trestným činom, nesú verejné orgány, no pozornosť si zaslúži aj úloha ochrancov životného prostredia a oznamovateľov, ako aj postavenie obetí.

K boju proti trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín vo veľkej miere prispieva práca špecializovaných mimovládnych organizácií (MVO), ktoré odhaľujú trestnú činnosť, zbierajú o nej dôkazy a poukazujú na jej dôsledky. Vo všeobecnosti zohráva občianska spoločnosť vrátane mnohých mimovládnych organizácií kľúčovú úlohu pri upozorňovaní orgánov na problémy, ako je nezákonné zneškodňovanie odpadu. Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní trestnej činnosti podnikov môžu zohrávať oznamovatelia. Historicky prvá stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) 23 je zameraná okrem iného na obete trestných činov proti životnému prostrediu; poukazuje sa v nej na to, že v súvislosti s obeťami trestných činov proti životnému prostrediu existuje mimoriadne závažné riziko sekundárnej viktimizácie, zastrašovania a pomsty, najmä ak v prípade trestných činov proti životnému prostrediu ide o určitú formu organizovanej trestnej činnosti.

Komisia sa bude ďalej usilovať o podporu ochrancov životného prostredia, oznamovateľov a obetí prostredníctvom týchto opatrení:

·podpora uplatňovania nariadenia o programe LIFE v prípade projektov, na ktorých sa zúčastňujú ochrancovia životného prostredia, zameraných na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu,

·podpora členských štátov pri zavedení účinných systémov riešenia sťažností, ktoré občianskej spoločnosti umožnia, aby príslušné orgány bezpečným spôsobom informovala o trestných činoch proti životnému prostrediu 24 ,

·ako bolo oznámené v pracovnom programe Komisie na rok 2021, prijme sa návrh právnych predpisov proti strategickým žalobám proti novinárom a obhajcom práv vrátane ochrancov životného prostredia.

Posilnenie zodpovednosti podnikov

Riešenie environmentálnych trestných činov a nimi spôsobených škôd vyvoláva množstvo otázok, okrem iného aj otázku zodpovednosti za environmentálne škody a zodpovednosti podnikov v kontexte, kde trhy zahŕňajú dodávateľské reťazce, ktoré sú ohrozené rizikom protiprávneho konania a iného pochybenia 25 .

Komisia uznáva, že boj proti trestným činom proti životnému prostrediu bude účinnejší, ak bude súčasťou širšieho úsilia o posilnenie zodpovednosti podnikov a zabezpečenie dodržiavania zásady „znečisťovateľ platí“.

Komisia súbežne s prácou zameranou na zamedzovanie trestnej činnosti proti životnému prostrediu:

·vykoná druhé hodnotenie smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti, v rámci ktorého sa preskúma, ako sa môže zlepšiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ na environmentálne škody; zatiaľ čo obe smernice (smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu a smernica o environmentálnej zodpovednosti) sa zameriavajú na posilnenie ochrany životného prostredia, smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu sa týka riešenia jednotlivých porušení právnych predpisov v oblasti životného prostredia a smernica o environmentálnej zodpovednosti sa týka nápravných opatrení, ktoré sa majú prijať na nápravu environmentálnych škôd,

·ako bolo oznámené v pracovnom programe Komisie na rok 2021, predloží návrh právneho predpisu o udržateľnej správe a riadení spoločností s cieľom podporiť dlhodobo udržateľné a zodpovedné správanie podnikov.

4.POHĽAD SMEROM VON: MEDZINÁRODNÝ ROZMER

 
Boj proti trestným činom proti životnému prostrediu má aj medzinárodný rozmer. Voľne žijúce druhy, s ktorými sa nezákonne obchoduje, môžu pochádzať z krajín mimo EÚ a nezákonné obchodovanie s odpadom aj voľne žijúcimi druhmi má závažné nepriaznivé účinky, a to aj za hranicami EÚ. Z dôvodu globálneho charakteru dodávateľských reťazcov sa môže stať, že sa do EÚ dovezú výrobky a služby, ktoré sú spojené so závažným porušovaním predpisov v oblasti životného prostredia. Keďže v prípade krízy v oblasti klímy a biodiverzity ide o globálnu hrozbu, environmentálna trestná činnosť páchaná na iných miestach našej planéty, najmä tam, kde sa vyskytuje vo vysokom meradle a kde ohrozuje globálne zdroje, bude mať vplyv aj na samotnú EÚ.

Na medzinárodnej úrovni sa čoraz väčšia pozornosť venuje riešeniu problémov trestných činov proti životnému prostrediu a verejnosť čoraz viac chápe, že spoločným konaním možno dosiahnuť trvalú zmenu. Preto je dôležité naďalej podporovať medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Čoraz väčšia pozornosť sa venuje aj ničivým zásahom, ku ktorým dochádza vo veľkom rozsahu a ktoré spôsobujú vážne alebo dlhodobé škody na životnom prostredí (nazývané aj „ekocída“) 26 , a nová smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu prispieva k riešeniu týchto prípadov posilnením boja proti trestným činom proti životnému prostrediu. Trestné činy proti životnému prostrediu môžu prispievať k podnecovaniu konfliktov a nestability, keďže sa často spájajú s financovaním ozbrojených skupín a s občianskymi konfliktmi, ako aj s environmentálnou degradáciou. Ako sa vysvetľuje v úvode, vzhľadom na vyčíslenie hodnoty škôd v dôsledku trestných činov proti životnému prostrediu pripadá na túto trestnú činnosť štvrtý najväčší podiel na svete. Nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, nezákonná ťažba dreva a súvisiaci nezákonný obchod s drevom, ako aj nezákonné obchodovanie s odpadom sa stali vážnou hrozbou pre bezpečnosť, politickú stabilitu, hospodárstvo, prírodné zdroje a kultúrne dedičstvo mnohých krajín a regiónov. Okrem vplyvu na životné prostredie existuje čoraz viac dôkazov o tom, že korupcia, ktorá z týchto činností vyplýva a umožňuje ich prekvitanie, roztáča špirálu, ktorá podkopáva právny štát, podporuje inú trestnú činnosť a podnecuje neistotu. Ničenie a poškodzovanie životného prostredia, či už predstavujú vojnovú zbraň alebo k nim dochádza v dôsledku útokov a činností spojených s (ozbrojenými) konfliktmi, v konečnom dôsledku bránia obnove obyvateľstva zasiahnutého konfliktmi, ktorého živobytie a blahobyt závisia od prírodných zdrojov. Je dôležité v súlade s medzinárodným humanitárnym právom globálne sa zasadzovať o ochranu prírodného prostredia pri ozbrojených konfliktoch.

EÚ v snahe pomôcť v boji proti trestným činom proti životnému prostrediu na celosvetovej úrovni vyjadruje výraznú podporu Medzinárodnému konzorciu pre boj proti trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ICCWC), t. j. partnerstvu, ktorého súčasťou je sekretariát Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, Medzinárodná organizácia kriminálnej polície (INTERPOL), Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, Svetová banka a Svetová colná organizácia. Konzorcium pracuje na koordinovanej podpore vnútroštátnych orgánov presadzovania práva v oblasti voľne žijúcich druhov a súvisiacich subregionálnych a regionálnych sietí. Únia by mala zároveň posilniť svoju podporu odbornej prípravy pracovníkov orgánov presadzovania práva a justície v krajinách, ktoré sú na celosvetovej úrovni zapojené do boja proti trestným činom proti životnému prostrediu. K tomuto úsiliu môžu prispieť aj činnosti v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Pre EÚ je rovnako dôležité, aby sa otázkami súvisiacimi s trestnými činmi proti životnému prostrediu zaoberala v rámci svojich dvojstranných vzťahov s partnerskými krajinami. Zintenzívnený boj proti environmentálnej trestnej činnosti tvorí súčasť politického dialógu EÚ a jej dialógu o politikách, ako aj oblasť bilaterálnej a regionálnej spolupráce, no mal by predstavovať ich čoraz významnejší prvok.

Boj proti trestným činom proti životnému prostrediu v EÚ je veľmi dôležitý z globálneho hľadiska a okrem iného je nevyhnutný na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja. Vďaka jeho posilňovaniu v rámci EÚ môže ísť EÚ príkladom a byť efektívnym globálnym partnerom.

Komisia a vysoký predstaviteľ:

·budú podporovať boj proti trestným činom proti životnému prostrediu na medzinárodnej úrovni, a to aj prostredníctvom spolupráce s UNEP a v kontexte mnohostranných environmentálnych dohôd,

·zrevidujú akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi živočíchov a rastlín na základe doterajších skúseností s jeho vykonávaním,

·budú sa naďalej zapájať do globálnych multilaterálnych fór a spolupracovať s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami (ako napríklad UNEP, Interpol, UNODC) s cieľom zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a trestnej činnosti poškodzujúcej lesy a využiť nadnárodný rozmer tohto problému; budú stavať na spolupráci s ICCWC s cieľom posilniť políciu, súdne systémy a hraničné kontroly v krajinách, v ktorých existuje zvýšené riziko nezákonného obchodu s voľne žijúcimi druhmi a drevom,

·zintenzívnia snahu, aby sa otázky súvisiace s bojom proti trestným činom proti životnému prostrediu v relevantných prípadoch riešili v rámci politických dialógov s partnerskými krajinami, najmä tými, v ktorých sa vyskytujú najzávažnejšie alebo opakované trestné činy proti životnému prostrediu,

·budú pokračovať v posilňovaní spolupráce s partnerskými krajinami s cieľom obmedziť trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich druhoch (vrátane pytliactva) a lesoch napríklad tým, že sa vybudujú kapacity príslušných zainteresovaných strán pôsobiacich v celom hodnotovom/dodávateľskom reťazci, od maloobchodníkov po medzinárodných obchodníkov a spotrebiteľov, a zároveň budú skúmať základné príčiny trestných činov proti životnému prostrediu,

·budú pokračovať v podpore, ktorú EÚ poskytuje partnerským krajinám pri vykonávaní zodpovedajúcich mnohostranných environmentálnych dohôd týkajúcich sa odpadu a otázok súvisiacich so znečistením, v zlepšovaní právnych predpisov a posilňovaní kapacít na ich presadzovanie,

·budú pozorne sledovať medzinárodný vývoj týkajúci sa definície ekocídy a možných reakcií na ňu 27 ,

·vypracujú možnosti zriadenia programov odbornej prípravy v krajinách v rámci susedskej politiky EÚ a v partnerských krajinách v oblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a boja proti nim, a to pre aplikujúcich odborníkov z oblasti presadzovania práva aj justície, K tomuto úsiliu by mohli prispieť aj činnosti v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

·budú pokračovať v priamej podpore ohrozovaných obhajcov ľudských práv na celom svete vrátane obhajcov environmentálnych práv prostredníctvom „mechanizmu EÚ pre obhajcov ľudských práv“,

·budú naďalej podporovať partnerov EÚ, na ktorých sa vzťahuje politika rozširovania a susedská politika, napr. budovaním kapacít, s cieľom bojovať proti trestným činom proti životnému prostrediu a iným závažným trestným činom, okrem iného aj prostredníctvom účinnejších environmentálnych inšpekcií, ako aj správnych a trestnoprávnych opatrení a

·budú podporovať opatrenia na zvyšovanie informovanosti a podporu dodržiavania pravidiel medzinárodného humanitárneho práva o ochrane prírodného prostredia pri ozbrojených konfliktoch.

(1)

     UNEP-INTERPOL Rapid Response Assessment: The Rise of Environmental Crime – A Growing Threat To Natural Resources Peace, Development And Security (Posúdenie rýchlej reakcie: nárast trestných činov proti životnému prostrediu – zvyšujúca sa hrozba pre prírodné zdroje, mier, rozvoj a bezpečnosť), jún 2016.

(2)

     Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (2021). Správa o práci Eurojustu na prípadoch v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. Cezhraničná trestná justícia.

(3)

      Mapping the risk of serious and organised crime infiltrating legitimate businesses , (Prehľad rizík spojených s infiltráciou závažnej a organizovanej trestnej činnosti do legitímnych podnikov), záverečná správa vypracovaná pre Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti (2021), ktorú zostavili Shann Hulme, Emma Disley a Emma Louise Blondes, s. 40. V štúdii sa konštatuje nárast odhadovaných príjmov z nezákonného trhu EÚ s odpadom, pokiaľ ide o nebezpečný odpad aj odpad, ktorý nie je nebezpečný, a uvádza sa v nej, že bez zavedenia účinnejších opatrení sa očakáva ďalší nárast nezákonnej prepravy odpadu z plastových obalov, vozidiel po skončení životnosti a elektronického odpadu.

(4)

     Závery Rady, ktorými sa stanovujú priority EÚ v oblasti boja proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti pre platformu EMPACT na roky 2022 – 2025, 8665/21, 12. mája 2021. Cieľom priority v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu je „narušiť zločinecké siete, ktoré sa podieľajú na všetkých formách trestnej činnosti proti životnému prostrediu, s osobitným dôrazom na nezákonné obchodovanie s odpadom a s voľne žijúcimi druhmi, ako aj na zločinecké siete a nezákonne podnikajúcich jednotlivcov, ktorí dokážu prenikať do zákonných podnikateľských štruktúr na vysokej úrovni alebo zakladajú vlastné spoločnosti, aby si tak uľahčili trestnú činnosť“.

Komisia vo svojom oznámení z roku 2021 o stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti [COM(2021) 170 final] zdôraznila aj potrebu zlepšiť legislatívny rámec, posilniť kapacity presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom účinnejšie bojovať proti trestným činom proti životnému prostrediu a ešte viac posilniť spoluprácu prostredníctvom európskych sietí presadzovania práva v oblasti životného prostredia.

(5)

      Environmental Rule of Law: First Global Report | UNEP - UN Environment Programme (Environmentálny právny štát: prvá globálna správa, UNEP – program OSN pre životné prostredie).

(6)

     Smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28 – 37).

(7)

     Záverečná správa o ôsmom kole vzájomných hodnotení zameraná na trestnú činnosť proti životnému prostrediu, dokument 14065/19,  https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14065-2019-INIT/sk/pdf .

(8)

     SWD(2020) 259 final.

(9)

     Napríklad na trestné činy súvisiace s nesprávnym nakladaním s odpadom sa vzťahujú ustanovenia príslušných právnych predpisov EÚ, ktorými sa upravuje manipulácia s odpadom.

(10)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o sprístupňovaní na trhu Únie určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a ničením lesov [COM(2021) 706 final].

(11)

     Pozri aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie.

(12)

     Oznámenie Komisie s názvom Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia [COM(2018) 10 final].

(13)

     Rozsudok z 21. septembra 1989, Komisia/Grécko (Grécka kukurica), 68/88, Zb. s. 2965, body 23 a 24.

(14)

     Príkladom takéhoto ustanovenia o sankciách je článok 16 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (nariadenie CITES). Podrobné ustanovenie o sankciách obsahuje aj návrh Komisie na nové nariadenie o preprave odpadu.

(15)

     Rozhodnutie Komisie z 18. januára 2018, ktorým sa zriaďuje skupina expertov pre environmentálny súlad a správu životného prostredia [C(2018) 10 final].

(16)

     V rámci Fóra pre environmentálny súlad a správu životného prostredia bola zriadená podskupina pre sankcie za trestné činy proti životnému prostrediu, ktorej úlohou je okrem iného zabezpečiť konzistentnosť medzi rôznymi relevantnými právnymi predpismi a identifikovať osvedčené postupy presadzovania práva a udeľovania sankcií.

(17)

     Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ, v ktorom sa uznáva úloha vesmírnych technológií a geopriestorových informácií pri zabezpečovaní environmentálneho súladu, ktoré sú teraz zahrnuté do rozsahu pôsobnosti programu Copernicus [odôvodnenia 77, 78, článok 49 ods. 4 písm. b) a článok 51 ods. 1 písm. a)].

(18)

     Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/783 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013. Užitočnými príkladmi úspešných relevantných projektov financovaných z programu LIFE z minulosti sú projekt LIFE SMART Waste (LSW), ktorý od roku 2014 do roku 2020 fungoval ako inovatívne partnerstvo medzi kľúčovými európskymi orgánmi a ktorý umožnil nájsť inovatívne spôsoby, ako porozumieť trestnej činnosti súvisiacej s odpadom, bojovať proti nej a znižovať jej výskyt, a projekt IMPEL LIFE SWEAP, ktorý prebiehal od roku 2018 do roku 2023 a zameriaval sa na prepravu odpadu, opatrenia na presadzovanie práva a mapovanie trendov v nezákonnej preprave odpadu.

(19)

     V nariadení o programe LIFE sa uznáva úloha sietí, ako sú IMPEL, ENPE a EUFJE (odôvodnenie 33, článok 13 a príloha 1).

(20)

     Školiace materiály, ktoré už boli vypracované v rámci tohto programu, sú k dispozícii online .

(21)

     Usmernenie týkajúce sa boja proti trestným činom proti životnému prostrediu a súvisiacim porušeniam je uverejnené online .

(22)

     Napríklad sieť IMPEL vypracovala usmerňujúce dokumenty týkajúce sa cyklu environmentálnych inšpekcií, inšpekcií skládok, v ktorých sa uvádzajú najlepšie postupy z rôznych právnych systémov a zdôrazňuje sa význam riadneho plánovania inšpekcií. Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie (ENPE) vypracovala správu Sankcie za trestné činy proti životnému prostrediu – prokuratúra a súdna prax .

(23)

     COM(2020) 258 final.

(24)

     Fórum pre environmentálny súlad a správu životného prostredia schválilo v roku 2019 príručku o riešení sťažností a zapájaní občanov. Pozri https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/1fc175c2-8051-11ea-b94a-01aa75ed71a1/language-sk . Komisia vypracovala aj súhrnnú príručku: https://ec.europa.eu/environment/system/files/2020-09/Environmental%20complaints%20-%20summary%20guide.pdf .

(25)

     Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 o zodpovednosti spoločností za škody na životnom prostredí (2020/2027(INI)).

(26)

     Pozri napríklad uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 o zodpovednosti spoločností za škody na životnom prostredí, kde sa v bode 12 uvádza, že [Európsky parlament] „berie na vedomie rastúce odhodlanie členských štátov usilovať sa o uznanie ekocídy na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni; žiada Komisiu, aby preskúmala význam ekocídy pre právo EÚ a diplomaciu EÚ“.

(27)

     Pokiaľ ide o úvahy v súvislosti s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu (ICC), treba poznamenať, že Európska únia nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu.