EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 2. 2020

COM(2020) 70 final

2020/0030(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky a podporu zamestnanosti za vec spoločného záujmu a koordinovať svoju činnosť v rámci Rady. Uvádza sa v nej, že Rada má prijať usmernenia pre politiky zamestnanosti (článok 148), pričom tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s uvedenými hlavnými smermi hospodárskych politík (článok 121).

Kým hlavné smery hospodárskych politík zostávajú v platnosti bez časového obmedzenia, usmernenia pre politiky zamestnanosti treba vypracovať každý rok. Usmernenia boli prvýkrát prijaté spoločne („integrovaný balík“) v roku 2010 na podporu stratégie Európa 2020. Zostali stabilné do roku 2014. Revidované integrované usmernenia boli prijaté v roku 2015. V roku 2018 boli usmernenia pre politiky zamestnanosti zosúladené so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý v novembri 2017 vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia na podporu reforiem na vnútroštátnej úrovni a na usmernenie obnoveného procesu konvergencie v celej Európe, a tie isté usmernenia sa uplatňovali aj v roku 2019. Usmernenia okrem vymedzenia rozsahu pôsobnosti a nasmerovania, čo sa týka koordinácie politiky členských štátov, tiež poskytujú základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny v príslušných oblastiach. Spolu s hlavnými smermi hospodárskych politík sa usmernenia pre politiky zamestnanosti predkladajú ako rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (časť II integrovaných usmernení).

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov boli zmenené s cieľom zosúladiť text, v ktorom sa spájajú štyri rozmery ročnej stratégie udržateľného rastu, a najmä rozmer environmentálnej udržateľnosti, pričom sa zapracovala vízia silnejšej sociálnej Európy pre spravodlivé transformácie a začlenili sa ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

Revidované „usmernenia pre politiky zamestnanosti“:

Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšovanie prístupu k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

2020/0030 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 148 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 1 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 2 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 3 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť 4 ,

keďže:

(1)Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré reagujú na hospodárske zmeny v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, vyváženého rastu a vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty považujú podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, zohľadňujúc pritom vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov.

(2)Únia má bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu, ako aj rodovú rovnosť, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa. Únia má pri vymedzovaní a vykonávaní svojich politík a činností prihliadať na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy, ako sa stanovuje v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)Únia v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vypracovala a vykonáva nástroje na koordináciu politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti. Súčasťou týchto nástrojov sú tieto usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov a hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2015/1184 5 , ktoré spolu tvoria integrované usmernenia. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi sa nimi má riadiť vykonávanie politiky v členských štátoch a Únii. Výsledný súbor koordinovaných európskych a vnútroštátnych politík a reforiem by mal byť vhodným súborom udržateľných politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, vďaka ktorému by sa mali dosiahnuť pozitívne vedľajšie účinky.

(4)Usmernenia pre politiky zamestnanosti sú v súlade s Paktom stability a rastu, s platnými právnymi predpismi Únie a rozličnými iniciatívami Únie vrátane odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí 6 , odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce 7 , odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností 8 , odporúčanie Rady z 15. marca 2018 týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu 9 , odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie 10 , odporúčanie Rady z 22. mája 2019 týkajúce sa vysokokvalitných systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve 11 odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe k sociálnej ochrane 12 .

(5)V rámci európskeho semestra sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú spoluprácu, pokiaľ ide o politiky v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, a dohľad nad týmito politikami. Pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a stability európsky semester spája zásady Európskeho piliera sociálnych práv vrátane intenzívnej spolupráce so sociálnymi partnermi, s občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami. Podporuje dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja 13 . Politiky Únie a členských štátov v oblasti zamestnanosti a hospodárstva by mali ísť ruka v ruke s prechodom Európy na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom by sa mala zlepšiť konkurencieschopnosť, podporovať inovácia, sociálna spravodlivosť a rovnaké príležitosti a mali by sa riešiť nerovnosti a regionálne rozdiely.

(6)Zmena klímy a výzvy súvisiace so životným prostredím, globalizácia, digitalizácia a demografické zmeny zmenia európske hospodárstva a spoločnosti. Únia a jej členské štáty by mali spolupracovať s cieľom účinne riešiť tieto štrukturálne faktory a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov a súvisiacich politík. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti štrukturálne reformy zlepšujúce produktivitu, hospodársky rast, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú konvergenciu, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti. Mali by byť kombináciou opatrení na strane ponuky a dopytu, pričom by sa mal zároveň zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a zamestnanosť a ich sociálny vplyv.

(7)Európsky parlament, Rada a Komisia podpísali medziinštitucionálne vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv 14 . V rámci tohto piliera sa stanovuje dvadsať zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálna ochrana a začlenenie. Tieto zásady a práva usmerňujú našu stratégiu a zabezpečujú, aby prechod na klimatickú neutrálnosť a udržateľnosť životného prostredia, digitalizáciu a demografické zmeny boli spravodlivé a sociálne spravodlivé. Pilier predstavuje referenčný rámec na monitorovanie výsledkov v oblasti zamestnanosti a sociálnych opatrení členských štátov, podporu reforiem na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a na zosúladenie „sociálnych“ a „trhových“ aspektov v dnešnom modernom hospodárstve, a to aj prostredníctvom podpory sociálneho hospodárstva.

(8)Reformy trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by mali nadväzovať na vnútroštátnu prax v oblasti sociálneho dialógu a poskytovať potrebný priestor na široké posúdenie sociálno-ekonomických otázok vrátane zlepšenia udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania pracovných miest, politík celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok, vzdelávania a zručností, verejného zdravia a začlenenia a reálnych príjmov.

(9)Členské štáty a Únia by mali zabezpečiť, aby boli zmeny spravodlivé a sociálne primerané, aby sa posilňovalo úsilie o inkluzívnu a odolnú spoločnosť, v ktorej sú ľudia chránení a splnomocnení na predvídanie a riadenie zmien, a kde sa môžu aktívne podieľať na živote spoločnosti a hospodárstva. Mala by sa riešiť diskriminácia vo všetkých jej formách. Mal by sa zabezpečiť prístup a príležitosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie (aj v prípade detí) by sa mali zredukovať, a to najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálnej ochrany a odstránením prekážok, ktoré bránia vzdelávaniu, odbornej príprave a účasti na trhu práce, vrátane prostredníctvom investícií do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Včasný a rovnocenný prístup k cenovo dostupným službám zdravotnej starostlivosti vrátane prevencie a podpory zdravia majú v kontexte starnúcich spoločností osobitný význam. Viac by sa mal využiť potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju. Na pracoviskách v Únii sa ujímajú nové hospodárske a obchodné modely a v dôsledku toho sa takisto menia pracovnoprávne vzťahy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v rámci nových pracovnoprávnych vzťahov vyplývajúcich z nových foriem práce zachovával a posilňoval európsky sociálny model.

(10)Tieto integrované usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Členské štáty by mali v plnej miere využívať Európsky sociálny fond plus a iné fondy Únie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu a Fondu InvestEU s cieľom podporovať zamestnanosť, sociálne investície, sociálne začlenenie, prístupnosť, podporovať zvyšovanie a rekvalifikáciu pracovnej sily, celoživotné vzdelávanie a kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých vrátane digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností. Hoci sú integrované usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(11)Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu by mali monitorovať vykonávanie príslušných politík so zreteľom na usmernenia pre zamestnanosť a v súlade so svojim príslušným mandátom vyplývajúcim zo zmluvy. Tieto výbory a iné prípravné orgány Rady zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík by mali úzko spolupracovať. Malo by sa pokračovať v dialógu o politike medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, najmä pokiaľ ide o usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov.

(12)S Výborom pre sociálnu ochranu sa konzultovalo,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto usmernenia sú súčasťou integrovaných usmernení.

Článok 2

Členské štáty zohľadnia usmernenia uvedené v prílohe vo svojich politikách zamestnanosti a programoch reforiem, ktoré sa predkladajú v súlade s článkom 148 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

(1)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(2)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(3)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(4)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(5)    Odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27).

(6)    Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.

(7)    Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.

(8)    Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(9)    Ú. v. EÚ C 153, 2.5.2018, s. 1.

(10)    Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1 – 13.

(11)    Ú. v. EÚ C 189, 5.6.2019, s. 4 – 14.

(12)    Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1 – 8.

(13)    Rezolúcia BR OSN A/RES/70/1.    

(14)    Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 2. 2020

COM(2020) 70 final

PRÍLOHA

k

návrhu
ROZHODNUTIA RADY

o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov

PRÍLOHA

Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

Členské štáty by mali aktívne podporovať udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a uľahčovať a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest. Na tento účel by mali znížiť prekážky, ktorým čelia podniky pri zamestnávaní ľudí, podporovať zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali aktívne podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva, posilňovať sociálne inovácie, sociálne podniky a podnecovať tieto inovačné spôsoby práce, vytvárať kvalitné pracovné príležitosti a sociálne výhody na miestnej úrovni.

Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú priaznivejšie pre zamestnanosť a inkluzívny rast a zároveň by sa malo zosúladiť s cieľmi v oblasti klímy a životného prostredia, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.

Členské štáty, ktoré majú zavedené vnútroštátne mechanizmy na stanovovanie zákonných minimálnych miezd, by mali zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na vývoj produktivity, a zabezpečili sa spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom s cieľom vzostupnej konvergencie. Tieto mechanizmy by mali zohľadňovať hospodársku výkonnosť naprieč regiónmi a odvetviami. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie s ohľadom na stanovovanie miezd. Členské štáty a sociálni partneri by mali rešpektovať vnútroštátne postupy a zároveň zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali nárok na primerané a spravodlivé mzdy prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo primeraných zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, tvorbu pracovných miest a chudobu pracujúcich.

Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšovanie prístupu k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty mali podporovať udržateľnosť, produktivitu, zamestnateľnosť a ľudský kapitál, posilňovať príslušné znalosti, zručnosti a kompetencie v priebehu celého života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by sa tiež mali prispôsobiť a investovať do svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie vrátane odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj s cieľom umožniť environmentálnu transformáciu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať výzvam učiteľského povolania. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali vybaviť všetkých študentov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezových kompetencií, aby položili základy pre adaptabilitu v neskoršom živote. Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť prevod nárokov na odbornú prípravu počas zmien v profesionálnej kariére, prípadne aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov. Mali by umožniť každému predvídať a lepšie sa prispôsobiť potrebám trhu práce, najmä prostredníctvom neustálej rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, s cieľom podporiť spravodlivé prechody pre všetkých, posilniť sociálne výsledky, riešiť nedostatok pracovných síl na trhu práce a zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom.

Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých prostredníctvom riešenia nerovností v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj poskytovaním prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve. Mali by zvýšiť celkovú úroveň vzdelania, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, zlepšiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho dokončeniu a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u študentov zo znevýhodneného prostredia, ktorí sú najmenej kvalifikovaní. Vzhľadom na nové požiadavky v oblasti digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy posilniť učenie sa prácou (vrátane prostredníctvom kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy) a zvýšiť počet absolventov v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM), a to na strednej úrovni odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Okrem toho by členské štáty mali zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností, zvýšiť viditeľnosť a porovnateľnosť zručností vrátane zručností získaných v zahraničí a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a schopností získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované dospelé osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom vykonávania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.

Členské štáty by mali poskytnúť nezamestnaným a neaktívnym osobám účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú pomoc na základe podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej prípravy, rekvalifikácie a prístupu k iným podporným službám. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnanosti. Otázka nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky a štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí 1 .

Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia účasti na trhu práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o osoby s nízkym príjmom, druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti a osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.

Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti vo vedení na všetkých úrovniach rozhodovania. Mal by sa riešiť problém rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dostupnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.

Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na spravodlivých, transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nelegálnej práci a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť tak vhodné prostredie na prijímanie zamestnancov, ako aj a potrebná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, a zároveň by sa mali zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre pracovníkov, mali by sa ochraňovať pracovné práva a mala by sa zabezpečiť sociálna ochrana. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, a to aj v prípade pracovníkov platformy, a bojovať proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.

Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky by nemali príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce.

Mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov by sa mala primerane podporovať s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť, zručnosti a využiť plný potenciál európskeho trhu práce a zároveň zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, a posilniť administratívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v dôchodkovom poistení zamestnancov a osobnom dôchodkovom poistení a v uznávaní kvalifikácií a uznávanie kvalifikácií by sa malo zjednodušiť. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania, a to aj v prípade cezhraničných pracovníkov. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť hlavné príčiny úniku mozgov z určitých regiónov, aj pomocou vhodných opatrení regionálneho rozvoja.

Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zvýšenej kapacity sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.

Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok.

Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a na podporu rovnakých príležitostí pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitá pozornosť by sa mala venovať regionálnemu a teritoriálnemu rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravie a dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, primeranú a udržateľnú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom koncepcie ich systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, kvalite, primeranosti a udržateľnosti.

Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným podporným službám, s ohľadom na potreby jednotlivcov. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky minimálneho príjmu pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie motivovaním ľudí, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti, aj prostredníctvom cielených sociálnych služieb.

Prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť, je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnosti príležitostí. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj boju proti chudobe zamestnaných osôb a detí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý, vrátane detí, prístup k základným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva.

Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia primeraný príjem. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život, ako je napríklad zvyšovanie skutočného veku odchodu do dôchodku, a mali by sa zahrnúť do rámca stratégií aktívneho starnutia. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.

(1)    Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.