EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 10. 2020

COM(2020) 667 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Chemikálie – stratégia udržateľnosti
Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok

{SWD(2020) 225 final} - {SWD(2020) 247 final} - {SWD(2020) 248 final} - {SWD(2020) 249 final} - {SWD(2020) 250 final} - {SWD(2020) 251 final}

1.Udržateľné chemikálie pre zelenú a digitálnu transformáciu

Európska zelená dohoda 1 , nová stratégia rastu Európskej únie, nastavila kurz, aby sa EÚ do roku 2050 stala udržateľnou klimaticky neutrálnou a obehovým hospodárstvom. Zároveň sa v nej stanovil cieľ lepšej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ktorý je súčasťou ambiciózneho prístupu k boju proti znečisťovaniu zo všetkých zdrojov a k prechodu na netoxické životné prostredie. Chemikálie sú všade v našom každodennom živote a pri väčšine našich činností zohrávajú zásadnú úlohu, keďže sú súčasťou prakticky všetkých zariadení, ktoré nám pomáhajú zabezpečovať kvalitný život, chrániť zdravie a bezpečnosť, ako aj riešiť nové výzvy prostredníctvom inovácií. Chemikálie sú aj hlavnými prvkami nízkouhlíkových technológií, materiálov a výrobkov, ktoré nespôsobujú žiadne znečistenie a sú energeticky a zdrojovo efektívne. Zvýšenie investícií a inovačnej kapacity chemického priemyslu na zabezpečenie bezpečných a udržateľných chemikálií bude mať zásadný význam pre nové riešenia a podporu zelenej aj digitálnej transformácie nášho hospodárstva a spoločnosti.

Chemikálie s nebezpečnými vlastnosťami však môžu poškodzovať ľudské zdravie a životné prostredie. Hoci nie všetky nebezpečné chemikálie vyvolávajú rovnaké obavy, niektoré z nich spôsobujú rakovinu, ovplyvňujú imunitné, respiračné, endokrinné, reprodukčné a kardiovaskulárne systémy, oslabujú odolnosť ľudí a ich schopnosť reagovať na očkovacie látky 2 a zvyšujú náchylnosť na ochorenia 3 .

Expozícia týmto škodlivým chemikáliám preto predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie. Chemické znečistenie je okrem toho jedným z kľúčových faktorov, ktoré ohrozujú našu planétu 4 a ovplyvňujú a prehlbujú jej problémy, ako sú zmena klímy, degradácia ekosystémov a strata biodiverzity 5 . Nové chemikálie a materiály musia byť vo svojej podstate bezpečné a udržateľné, od výroby až po koniec životnosti, pričom je nevyhnutné zaviesť nové výrobné postupy a technológie umožňujúce prechod chemického priemyslu na klimatickú neutralitu.

EÚ už dnes disponuje jedným z najkomplexnejších a z hľadiska ochrany najlepších regulačných rámcov pre chemikálie, ktorý vychádza z najvyspelejšej znalostnej základne na svete. Tento regulačný rámec sa čoraz častejšie stáva vzorom pre bezpečnostné normy na celom svete 6 . EÚ je nepopierateľne úspešná pri vytváraní účinne fungujúceho vnútorného trhu s chemikáliami, pri znižovaní rizík pre ľudí a životné prostredie, ktoré predstavujú určité nebezpečné chemikálie, ako sú karcinogénne látky 7 a ťažké kovy 8 , a pri poskytovaní predvídateľného legislatívneho rámca na fungovanie spoločností.

V záujme vývoja a používania udržateľných chemikálií umožňujúcich zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj ochrany životného prostredia a ľudského zdravia (najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny) 15 je nevyhnutné, aby sa v rámci chemického priemyslu a jeho hodnotových reťazcov zintenzívnila inovácia orientovaná na zelenú transformáciu a aby sa súčasná politika EÚ v oblasti chemikálií posunula na vyššiu úroveň, a tak rýchlejšie a účinnejšie reagovala na problémy spôsobované nebezpečnými chemikáliami. Preto je nevyhnutné zabezpečiť bezpečnejšie a udržateľnejšie používanie všetkých chemikálií a presadzovať, aby sa chemikálie s chronickým účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie (látky vzbudzujúce obavy 16 ) v čo najväčšej miere minimalizovali a nahradili a aby sa tam, kde to pre spoločnosť nie je nevyhnutné, a to najmä v prípade spotrebiteľských výrobkov, postupne eliminovali tie najškodlivejšie z nich.

Súdržnejší, predvídateľnejší a silnejší regulačný rámec v kombinácii s neregulačnými stimulmi bude hnacou silou potrebnej inovácie, zabezpečí zvýšenú ochranu a zároveň zvýši konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu a jeho hodnotových reťazcov. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre aktérov z EÚ a mimo nej musí EÚ zabezpečiť úplné presadzovanie svojich pravidiel týkajúcich sa chemikálií ako na svojom území, tak aj na svojich hraniciach, a v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami ich presadzovať na celom svete ako „zlatý štandard“.

Pandémia COVID-19 nielen zvýšila naliehavosť ochrany ľudského zdravia a zdravia planéty, ale zároveň nás upozornila na čoraz vyššiu komplikovanosť a globalizovanosť výrobných a dodávateľských reťazcov v prípade niektorých kritických chemikálií, ako sú napríklad chemikálie na výrobu liekov. EÚ musí posilniť svoju otvorenú strategickú autonómnosť s odolnými hodnotovými reťazcami a diverzifikovať udržateľné získavanie zdrojov v prípade tých chemikálií, ktoré majú kľúčové využitie pre naše zdravie a pre dosiahnutie klimaticky neutrálneho a obehového hospodárstva.

V tejto stratégii sa zdôrazňujú oblasti, v ktorých chce Komisia v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami dosiahnuť väčší pokrok, a to s ambíciou doladiť tieto ciele v rámci prísnych postupov posudzovania vplyvu vychádzajúcich z množstva dôkazov, ktoré sa už podarilo získať pri vykonávaní existujúcich právnych predpisov 17 . Komisia zorganizuje okrúhly stôl na vysokej úrovni so zástupcami priemyslu vrátane MSP, vedeckej obce a občianskej spoločnosti s cieľom realizovať ciele stratégie v dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami. Diskusie v rámci okrúhleho stola by sa mali zamerať najmä na to, ako dosiahnuť ešte efektívnejšie fungovanie právnych predpisov o chemikáliách a ako podporiť vývoj a používanie inovačných bezpečných a udržateľných chemikálií vo všetkých odvetviach.

2.Dosiahnutie netoxického prostredia: nová dlhodobá vízia pre politiku EÚ v oblasti chemikálií

Takmer 20 rokov po prvom strategickom prístupe k nakladaniu s chemikáliami v Európe 18 nastal čas na vypracovanie novej dlhodobej vízie politiky EÚ v oblasti chemikálií. V súlade s Európskou zelenou dohodou sa stratégia usiluje o netoxické prostredie, v ktorom sa chemikálie vyrábajú a používajú spôsobom, ktorý maximalizuje ich prínos pre spoločnosť a zároveň bráni tomu, aby predstavovali nebezpečenstvo pre planétu a súčasné a budúce generácie. Vo výrobe a používaní bezpečných a udržateľných chemikálií vidí priemysel EÚ ako celosvetovo konkurencieschopného aktéra. V tejto stratégii sa navrhuje jasný plán a harmonogram transformácie priemyslu s cieľom prilákať investície do bezpečných a udržateľných výrobkov a výrobných metód.

Obrázok: Netoxická hierarchia – nová hierarchia v oblasti nakladania s chemikáliami

V tejto stratégii sa stanovuje cesta k vykonávaniu tejto vízie prostredníctvom opatrení slúžiacich na podporu inovácií v záujme (používania) bezpečných a udržateľných chemikálií, opatrení na posilnenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, opatrení na zjednodušenie a posilnenie právneho rámca pre chemikálie, opatrení na vybudovanie komplexnej vedomostnej základne nápomocnej pri podpore tvorby politík založených na dôkazoch, ako aj opatrení slúžiacich ako vzor zodpovedného nakladania s chemikáliami.

2.1.Inovácie v záujme používania bezpečných a udržateľných chemikálií EÚ

Prechod na chemikálie navrhnuté ako bezpečné a udržateľné, je nielen naliehavá spoločenská potreba, ale aj veľká hospodárska príležitosť a kľúčový predpoklad zotavenia EÚ z krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Vzhľadom na trendy v celosvetovej výrobe chemikálií ide o príležitosť pre chemický priemysel EÚ znovu získať konkurencieschopnosť prostredníctvom ďalšieho vývoja bezpečných a udržateľných chemikálií a priniesť udržateľné riešenia do všetkých odvetví, najmä pokiaľ ide o stavebné materiály, textil, nízkouhlíkovú mobilitu, batérie, veterné turbíny a obnoviteľné zdroje energie. V návrhu Komisie týkajúcom sa Nástroja obnovy a jeho Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa členským štátom EÚ poskytuje možnosť investovať do projektov, ktoré uľahčia zelenú a digitálnu transformáciu priemyselných odvetví EÚ vrátane chemického priemyslu a zvýšia konkurencieschopnosť udržateľného priemyslu EÚ. Pri prechode na udržateľné chemikálie sa bude prihliadať aj na sociálno-ekonomické dôsledky vrátane vplyvu na zamestnanosť v prípade konkrétnych regiónov, odvetví a pracovníkov.

2.1.1.Podpora chemikálií navrhnutých ako bezpečné a udržateľné

Vďaka svojim špičkovým spoločnostiam a vedecko-technickým kapacitám patrí Európe postavenie lídra v kontexte prechodu na prístup, vďaka ktorému budú chemikálie navrhované ako bezpečné a udržateľné 19 . Regulačné a trhové iniciatívy sú už do veľkej miery zavedené, ale nahradenie najškodlivejších látok sa neuskutočnilo očakávaným tempom 20 a priekopníci stále bojujú s veľkými hospodárskymi a technickými prekážkami 21 . Tento prechod potrebuje silnejšiu politickú a finančnú podporu, ako aj poradenstvo a pomoc, najmä pre MSP, a vyžaduje si spoločné úsilie všetkých strán: orgánov, podnikov, investorov a výskumných pracovníkov.

Treba využívať regulačné nástroje 22 na podporu a stimulovanie výroby a používania bezpečných a udržateľných chemikálií. Je osobitne dôležité stimulovať priemysel, aby inováciám zameraným na nahradenie látok vzbudzujúcich obavy 23 pripisoval podľa možnosti prioritný význam. Prechod na chemikálie navrhnuté ako bezpečné a udržateľné vrátane udržateľných biochemikálií 24 a investície do hľadania alternatív k látkam vzbudzujúcim obavy majú zásadný význam pre ľudské zdravie a životné prostredie a predstavujú aj dôležitý predpoklad na dosiahnutie čistého obehového hospodárstva.

2.1.2.Dosiahnutie bezpečných výrobkov a cyklov netoxických materiálov

V čistom obehovom hospodárstve je nevyhnutné podporiť tvorbu a využívanie druhotných surovín a zabezpečiť, aby primárne aj druhotné materiály a výrobky boli vždy bezpečné. Nedávno prijatý akčný plán pre obehové hospodárstvo 26 ukázal, že si to vyžaduje kombináciu opatrení v počiatočných fázach, aby sa zabezpečilo, že výrobky budú navrhnuté ako bezpečné a udržateľné, a v povýrobnej fáze, aby sa zvýšila bezpečnosť recyklovaných materiálov a výrobkov a dôvera v ne. Vytvorenie dobre fungujúceho trhu s druhotnými surovinami a prechod na bezpečnejšie materiály a výrobky však spomaľuje niekoľko problémov, najmä nedostatok primeraných informácií o chemickom zložení výrobkov 27 . Spotrebitelia, aktéri v hodnotovom reťazci ani subjekty pôsobiace v oblasti nakladania s odpadom preto nemôžu prijímať informované rozhodnutia.

S cieľom prejsť na cykly netoxických materiálov a čistú recykláciu a zaistiť, aby sa označenie „Recyklované v EÚ“ stalo referenčnou hodnotou aj v celosvetovom meradle, je potrebné zabezpečiť minimalizovanie obsahu látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch a v recyklovaných materiáloch. V zásade by pre primárny a recyklovaný materiál mala platiť rovnaká limitná hodnota ako pre nebezpečné látky. Môžu však nastať výnimočné okolnosti, za ktorých môže byť potrebná výnimka z tohto pravidla. K takejto situácii by mohlo dôjsť za podmienky, že použitie recyklovaného materiálu sa obmedzí na jasne definované použitia, pri ktorých neexistuje negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľov a životné prostredie, a vtedy, ak je použitie recyklovaného materiálu v porovnaní s primárnym materiálom odôvodnené na základe individuálnej analýzy.

Regulačné opatrenia musia ísť ruka v ruke s rastúcimi investíciami do inovačných technológií s cieľom riešiť prítomnosť nebezpečných látok, ktoré sú dedičstvom z minulosti, v tokoch odpadu, čo by zase mohlo umožniť recykláciu väčšieho množstva odpadu 28 . To je obzvlášť dôležité v prípade určitých plastov a textílií. Na tento účel bude potrebný vývoj udržateľných inovácií a technológií. Dôležitú úlohu by mohli zohrávať aj technológie, ako je chemická recyklácia, ale len vtedy, ak sa nimi zabezpečia celkovo pozitívne výsledky v oblasti životného prostredia a klímy, a to z hľadiska celého životného cyklu.

2.1.3.Ekologizácia a digitalizácia výroby chemikálií

Chemická výroba je jedným z najviac znečisťujúcich odvetví náročných na energiu a zdroje a je úzko prepojená s inými energeticky náročnými odvetviami a procesmi. Hoci sa už v rámci európskeho chemického priemyslu vynaložili investície do modernizácie výrobných závodov, ekologická a digitálna transformácia si v tomto odvetví stále vyžaduje značné investície 31 . Nové a čistejšie priemyselné procesy a technológie by pomohli nielen znížiť environmentálnu stopu výroby chemikálií, ale aj znížiť náklady, zlepšiť trhovú pripravenosť a vytvoriť nové trhy pre európsky priemysel vyrábajúci udržateľné chemikálie.

Energetická efektívnosť musí mať prioritu v súlade s ambíciami Európskej zelenej dohody, pričom by rozhodujúcu úlohu v kontexte udržateľnosti energetických zdrojov 32 mali zohrávať palivá, ako je čistý vodík a udržateľne vyrábaný biometán. Digitálne technológie, ako napríklad internet vecí, veľké dáta (big data), umelá inteligencia, inteligentné snímače a robotika, môžu pri ekologizácii výrobných procesov takisto zohrávať dôležitú úlohu. Okrem toho môžu chemické inovácie priniesť udržateľné riešenia vo všetkých odvetviach s cieľom znížiť celkovú environmentálnu stopu výrobných procesov.

Popri úlohe zohrávanej technológiami môžu významnú hnaciu silu zelenej transformácie priemyslu, ktorý vyrába a využíva chemikálie, predstavovať práve inovácie v obchodných modeloch. Mali by sa preskúmať a podporovať možnosti prechodu z tradičnej výroby a používania chemikálií na koncepciu „chemikálie ako služba“ 33 . Vďaka takýmto inováciám by sa mohlo optimalizovať využívanie odborných znalostí a zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov počas celého životného cyklu, ako aj podporiť miestne inovácie a zapojenie MSP. Tento vývoj bude podporený taxonómiou EÚ v oblasti udržateľného financovania 34 s cieľom nasmerovať finančné prostriedky do výroby a využívania environmentálne udržateľných chemikálií.

2.1.4.Posilnenie otvorenej strategickej autonómnosti EÚ

V priebehu uplynulých desaťročí sa výroba a dodávateľské reťazce niektorých kritických chemikálií, napr. surovín, medziproduktov či účinných farmaceutických látok stávajú čoraz zložitejšími a globalizovanejšími. Pandémia COVID-19 ukázala, že obmedzený počet dodávateľov niektorých chemikálií so nevyhnutným spoločenským využitím môže predstavovať riziká, napríklad pokiaľ ide o dostupnosť liekov či schopnosť EÚ reagovať na zdravotné krízy. Odolnosť EÚ voči narušeniu dodávok je kľúčom nielen k zaručeniu dostupnosti chemikálií používaných v zdravotníckych aplikáciách, ale aj k dosiahnutiu celkových cieľov udržateľnosti stanovených v Európskej zelenej dohode vrátane technológií pre klimatickú neutralitu, ako sú napríklad batérie, veterné turbíny a fotovoltika, v oblasti obehovosti čistých materiálov a nulového znečistenia.

Na dosiahnutie odolnejšieho hospodárstva a systémov zdravotnej starostlivosti je potrebné, aby existujúce chemické výrobné kapacity v EÚ prosperovali, aby boli zdroje dodávok dostatočne diverzifikované a lepšie sa zvládalo riziko narušenia na všetkých úrovniach, aby fungovali strategické rezervy a vytváranie zásob, ako aj mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby mohli dodávateľské reťazce v prípade krízy naďalej nerušene fungovať.

2.2.Silnejší právny rámec EÚ na riešenie naliehavých problémov v oblasti životného prostredia a zdravia

Prístup EÚ k nakladaniu s chemikáliami bol síce účinný pri znižovaní vystavenia ľudí a životného prostredia niektorým problematickým látkam, no existujúce a novovznikajúce obavy v oblasti zdravia a životného prostredia si vyžadujú posilnenie právneho rámca, ktorým bude možné rýchlo reagovať na vedecké zistenia, vďaka čomu sa stane koherentnejším, jednoduchším a predvídateľnejším pre všetkých aktérov. Konkrétne by sa malo posilniť postavenie nariadení REACH a CLP ako základných kameňov regulácie chemikálií v EÚ, a tie by sa mali doplniť o koherentné prístupy k hodnoteniu chemikálií a nakladaniu s nimi v existujúcich odvetvových právnych predpisoch, najmä v tých, ktorými sa reguluje spotrebný tovar.

2.2.1.Ochrana spotrebiteľov, zraniteľných skupín a pracovníkov pred najškodlivejšími chemikáliami

Spotrebitelia sú do značnej miery vystavovaní chemikáliám používaným vo výrobkoch, ako sú napr. hračky či výrobky určené na starostlivosť o deti, materiály prichádzajúce do styku s potravinami, kozmetické výrobky, nábytok či oblečenie, nehovoriac o miliónoch pracujúcich v EÚ, ktorí sú s potenciálne škodlivými chemikáliami denne v kontakte 38 . Zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako napríklad deti, tehotné ženy či starší ľudia, sú obzvlášť citlivé na chemikálie s určitými nebezpečnými vlastnosťami 39 .

Jedným z najväčších prínosov právnych predpisov EÚ o chemikáliách pre zdravie v posledných desaťročiach bolo zníženie vystavenia občanov karcinogénnym látkam. Bolo to možné najmä vďaka preventívnemu prístupu vo všetkých právnych predpisoch – tzv. všeobecný prístup k riadeniu rizík 40 – čo znamená, že karcinogénne látky boli vo väčšine spotrebiteľských výrobkov a použití, ktoré vystavujú rizikám zraniteľné skupiny, vo všeobecnosti zakázané, pričom v obmedzených prípadoch sa povoľujú výnimky za podmienok jasne vymedzených v právnych predpisoch. Takýto preventívny prístup je jednoduchší, zvyčajne rýchlejší a všetkým aktérom – orgánom presadzovania práva, odvetviu i následným užívateľom – poskytuje jasné signály o druhoch chemikálií, pri ktorých by sa v rámci odvetvia mala dostať do popredia inovácia 41 .

Prevažná väčšina chemikálií v EÚ je však v súčasnosti regulovaná na individuálnom základe a pre každé konkrétne použitie 42 . Početné dôkazy a obavy občanov sú dôvodom, prečo sa v prípade najškodlivejších chemikálií stáva všeobecný prístup k riadeniu rizík štandardnou možnosťou, najmä pokiaľ ide o ich používanie v spotrebných výrobkoch. Bude sa to uskutočňovať postupne. Najprv Komisia rozšíri všeobecný prístup k riadeniu rizík s cieľom zabezpečiť, aby spotrebné výrobky neobsahovali chemikálie, ktoré spôsobujú rakovinu, génové mutácie, ovplyvňujú reprodukčný alebo endokrinný systém alebo sú perzistentné a bioakumulatívne. Potom Komisia okamžite začne s komplexným posúdením vplyvu, aby vymedzila spôsoby a harmonogram rozšírenia rovnakého všeobecného prístupu na ďalšie chemikálie vrátane tých, ktoré majú vplyv na imunitný, nervový alebo respiračný systém a chemikálií toxických pre konkrétne orgány.

Rozšírením všeobecného prístupu sa zabezpečí, že budú dôslednejšie chránení spotrebitelia, zraniteľné skupiny a prírodné prostredie, pričom sa zároveň umožní používanie týchto najškodlivejších chemikálií tam, kde sa preukáže, že sú nevyhnutné pre spoločnosť. Kritériá pre nevyhnutné použitia týchto chemikálií sa budú musieť riadne vymedziť, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie právnych predpisov EÚ, a zohľadnia sa v nich najmä potreby na dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie.

Osobitnú pozornosť si vyžaduje vystavenie ľudí a životného prostredia endokrinným disruptorom. Tieto látky sú čoraz viac spájané s chorobami pôsobiacimi prostredníctvom hormonálneho systému 45 . Ich používanie je na vzostupe, čo predstavuje vážne riziko pre ľudské zdravie a voľne žijúce živočíchy a rastliny a spoločnosti spôsobuje hospodárske náklady. Keďže hormóny kontrolujú vývoj a rast mozgu, vystavenie endokrinným disruptorom vo fáze vývinu plodu a puberty môže viesť k nezvratným následkom, pričom niektoré sa zistia až o mnoho rokov neskôr 46 . Hoci niektoré právne predpisy 47 dokážu identifikovať endokrinné disruptory, regulačný systém EÚ je celkovo roztrieštený, obmedzený a je potrebné ho skonsolidovať a zjednodušiť, aby sa zabezpečilo včasné rozpoznávanie endokrinných disruptorov a minimalizovala sa hrozba vystavenia ľudí a životného prostredia. To si vyžaduje prijatie preventívneho všeobecného prístupu k riadeniu rizík vo všetkých právnych predpisoch 48 , najmä s cieľom zabrániť používaniu endokrinných disruptorov v spotrebiteľských výrobkoch.

2.2.2.Ochrana ľudí a životného prostredia pred kombinovanými účinkami chemikálií

49 50 51 52 53 Ľudia a ďalšie živé organizmy sú denne vystavovaní širokej kombinácii chemikálií pochádzajúcich z rôznych zdrojov. V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok, pokiaľ ide o dopĺňanie chýbajúcich poznatkov o vplyve kombinovaného účinku týchto chemikálií. Bezpečnosť chemikálií v EÚ sa však zvyčajne posudzuje prostredníctvom hodnotenia jednotlivých látok alebo v niektorých prípadoch zmesí zámerne pridaných na konkrétne použitie, bez toho, aby sa zohľadnilo kombinované vystavenie viacerým chemikáliám z rôznych zdrojov a v priebehu času. V prípade ľudí sa kombinované účinky chemikálií môžu v uzavretých priestoroch zintenzívniť. V niektorých právnych predpisoch sa vyžaduje hodnotenie kumulatívnej expozície tej istej chemikálii z rôznych zdrojov. Vo všeobecnosti chýbajú explicitné požiadavky na zohľadnenie vplyvu neúmyselných zmesí, ktoré v súčasnosti existujú na ochranu pracovníkov. V právnych predpisoch o pesticídoch a biocídoch sa zohľadnenie kumulatívnych a synergických účinkov vyžaduje. V prípade pesticídov sa dosiahol pokrok vo vývoji cielenej metodiky a urýchli sa práca na tom, aby sa existujúce ustanovenia mohli v plnej miere vykonávať.

54 Aby bolo možné primerane riešiť kombinovaný účinok zmesí, je potrebné dôsledne uplatňovať právne požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby sa riziká vyplývajúce zo súbežného vystavenia viacerým chemikáliám účinne a systematicky zohľadňovali vo všetkých oblastiach politiky súvisiacich s chemikáliami. Keďže konkrétne posúdenie a regulácia prakticky nekonečného počtu možných kombinácií chemikálií nie sú v súčasnosti ani reálne ani ekonomicky uskutočniteľné, vzniká vedecký konsenzus, že pri hodnotení chemického rizika je potrebné zohľadniť a všeobecnejšie začleniť aj účinok zmesí. Súbežne s tým by sa mohli ďalej rozvíjať a skúmať cielené metodiky pre konkrétne oblasti politiky.

2.2.3.Cesta k nulovému chemickému znečisteniu životného prostredia

Nebezpečné chemikálie a ich zložitá interakcia s inými environmentálnymi stresovými faktormi môžu mať dlhodobý a rozsiahly environmentálny vplyv na suchozemské a morské prostredie. Môžu prispieť k zníženiu pružnosti ekosystému, čo povedie k rýchlemu poklesu populácie zvierat a v konečnom dôsledku k ich vyhynutiu 56 , ako aj k vplyvu na ľudské zdravie a dobré životné podmienky, a to v neposlednom rade aj v dôsledku možnej prítomnosti kontaminantov v potravinovom reťazci. Odhaduje sa, že v EÚ existuje 2,8 milióna potenciálne kontaminovaných lokalít, najmä z likvidácie a spracovania odpadu, čo predstavuje významnú environmentálnu nebezpečnosť pre suchozemské a vodné ekosystémy a ovplyvňuje produktivitu pôdy 57 . Súčasný regulačný a politický rámec to nezohľadňuje v dostatočnej miere a je potrebné ho posilniť.

Perfluóralkylované a polyfluóralkylované látky (PFAS) si vyžadujú osobitnú pozornosť vzhľadom na veľký počet prípadov kontaminácie pôdy a vody (vrátane pitnej vody) 59 v EÚ i na celom svete 60 , počet ľudí postihnutých celou škálou chorôb a s nimi súvisiace spoločenské a hospodárske náklady 61 . Z tohto dôvodu navrhuje Komisia komplexný súbor opatrení na riešenie otázok používania PFAS a kontaminácie týmito látkami. Ich cieľom je predovšetkým zabezpečiť, aby sa používanie PFAS v EÚ postupne ukončilo, pokiaľ sa nepreukáže, že je pre spoločnosť nevyhnutné.

2.3.Zjednodušenie a konsolidácia právneho rámca

Regulačný rámec EÚ upravujúci hodnotenie nebezpečnosti a rizík a nakladanie s chemikáliami je komplexný a zložitý. Právne predpisy EÚ týkajúce sa chemikálií celkovo prinášajú zamýšľané výsledky a spĺňajú svoj účel. Tomu, aby právne predpisy EÚ týkajúce sa chemikálií opäť dosiahli svoj plný potenciál, však stojí v ceste niekoľko významných nedostatkov 64 . Ak sa rýchlo neodstránia, tento právny rámec bude mať ťažkosti s včasným a účinným zvládnutím súčasnej a budúcej výroby a používania chemikálií. Kľúčovou ambíciou tejto stratégie je zabezpečiť zjednodušenie tohto rámca, ako aj konsolidáciu a úplné vykonávanie pravidiel EÚ týkajúcich sa chemikálií.

2.3.1.Jedna látka, jedno hodnotenie

Zložitosť postupov hodnotenia je pre orgány a zainteresované strany osobitnou výzvou. Môže viesť k nejednotnosti, pomalým postupom, neefektívnemu využívaniu zdrojov a zbytočnému zaťaženiu.

Komisia sa bude snažiť tieto postupy hodnotenia zjednodušiť a stransparentniť, a tým docieliť, aby sa znížila záťaž pre všetky zúčastnené strany a aby sa rozhodnutia prijímali rýchlejšie a konzistentnejšie. Týmto procesom sa podporí aj postupný prechod od hodnotenia a regulácie jednotlivých chemikálií k ich skupinovej regulácii.

Hodnotenia chemickej bezpečnosti sú iniciované rôznymi právnymi predpismi, rôznymi aktérmi a v rôznom čase a vykonávajú ich rôzne agentúry EÚ 65 , vedecké výbory 66 , expertné skupiny alebo útvary Komisie. Pre zainteresované strany a širokú verejnosť je náročné udržiavať si prehľad o regulačných procesoch a výsledných rozhodnutiach. Zásadou „jedna látka, jedno hodnotenie“ sa zabezpečí, aby sa spustenie hodnotenia bezpečnosti a stanovenie jeho priorít vykonávalo koordinovaným, transparentným a čo najviac synchronizovaným spôsobom, pričom sa zohľadnia osobitosti každého odvetvia. Ak sa navrhne hodnotenie podľa jedného právneho predpisu, v plnej miere sa zohľadní plánovanie podľa iných právnych predpisov, aby sa zabezpečil koordinovaný postup. Najúčinnejšie by sa to dalo dosiahnuť tým, že sa nadviaže na úspech nástroja na koordináciu verejných činností – existujúceho mechanizmu podľa nariadení REACH a CLP 67 . S cieľom vyhnúť sa duplicitnej práci bude mať kľúčový význam včasná dohoda na vymedzení problému, pričom sa uprednostní hodnotenie látok so štrukturálnou alebo funkčnou podobnosťou ako jednej skupiny. Využívanie dostupných zdrojov a odborných znalostí sa optimalizuje jasným rozdelením povinností, ako aj dobrou spoluprácou medzi všetkými aktérmi.

V záujme dosiahnutia konzistentnosti regulačných výsledkov sa v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa chemikálií musí používať jednotná terminológia, najmä na vymedzenie chemikálií (napr. nanomateriálov). Z hodnotení politík takisto vyplýva, že zainteresované strany nemajú vždy prehľad o tom, aké informácie sú k dispozícii, a že práva na opakované použitie sú niekedy príliš reštriktívne. V hodnoteniach sa poukazuje aj na niekoľko nedostatkov v interoperabilite a dostupnosti údajov o chemikáliách 71 . Okrem toho sa v hodnoteniach regulácie bezpečnosti používa rôzna metodika, čo môže viesť k nejednotným výsledkom, a akademické štúdie sa nevyužívajú dostatočne. Na spustenie a vykonávanie hodnotení a využívanie údajov sa uplatňujú aj rôzne pravidlá transparentnosti.

Cieľom prístupu „jedna látka, jedno hodnotenie“ je zabezpečiť, aby boli metodiky koherentnejšie a v čo najväčšej miere harmonizované. Je snahou o odstránenie technických alebo administratívnych prekážok, ktoré bránia prístupu k údajom, a to v súlade so zásadami, že údaje by mali byť štandardne ľahko vyhľadateľné, interoperabilné, bezpečné, zdieľané a opätovne používané 72 . V záujme zabezpečenia operability sa údaje sprístupnia vo vhodných formátoch a nástrojoch – t. j. IUCLID 73 a IPCHEM 74 . Prístupom „jedna látka, jedno hodnotenie“ sa zároveň vybuduje väčšia dôvera vo vedeckú argumentáciu rozhodovacieho procesu EÚ v oblasti chemikálií, pričom sa nadviaže na dôležité kroky prijaté v súvislosti s transparentnosťou v odvetví bezpečnosti potravín v EÚ 75 .

2.3.2.Prístup nulovej tolerancie k nedodržiavaniu pravidiel

Všetky chemikálie, materiály a výrobky vyrobené v EÚ alebo uvedené na európsky trh musia v plnej miere spĺňať požiadavky EÚ na informácie, bezpečnosť a životné prostredie. Napriek tomu sa v súčasnosti takmer 30 % varovaní týkajúcich sa nebezpečných výrobkov na trhu spája s rizikami spôsobenými chemikáliami, pričom takmer 90 % týchto výrobkov pochádza z krajín mimo EÚ 81 . Dovážané výrobky a online predaj predstavujú osobitnú výzvu. Rovnako tak je len jedna tretina registračných dokumentácií chemikálií registrovaných v tomto odvetví podľa nariadenia REACH plne v súlade s požiadavkami na informácie 82 . Je naliehavo potrebné zintenzívniť vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov o chemikáliách, aby sa zabezpečilo dodržiavanie pravidiel pri výrobe chemikálií a ich uvádzaní na trh, ako aj pri ich uvoľňovaní a likvidácii.

Vykonávaním nového nariadenia o dohľade nad trhom 83 , ako aj pripravovanými opatreniami na posilnenie colnej únie EÚ sa posilní presadzovanie práva v rámci jednotného trhu i na vonkajších hraniciach EÚ. Komisia zvažuje, aké nové opatrenia by sa dali zaviesť na dôraznejšie presadzovanie registrácie, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemikálií na hraniciach EÚ 84 , ako aj na podporu spolupráce s platformami online trhu 85 .

Okrem toho, presadzovanie právnych predpisov EÚ o chemikáliách nie je v rámci EÚ rovnako účinné, vzhľadom na rôznu schopnosť a zdroje na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty musia zvýšiť svoju schopnosť presadzovania práva na úroveň, pri ktorej dokážu byť účinné, čo umožní využívať výhody nástrojov EÚ na rýchlu výmenu informácií a varovania 86 , lepšie využívať digitálne nástroje na rýchlejšiu reakciu a optimalizovať zdroje vrátane orgánov dohľadu nad trhom. Fórum Európskej chemickej agentúry na výmenu informácií a presadzovanie právnych predpisov 87 sa ukázalo ako účinné pri postupe harmonizácie presadzovania práva a rozšíri svoju spoluprácu s existujúcimi sieťami 88  a orgánmi 89 presadzovania práva, aby zabránilo duplicite opatrení a zvýšilo účinnosť.

Prebiehajúce činnosti sa zameriavajú na zlepšenie dodržiavania právnych predpisov v oblasti životného prostredia týkajúcich sa chemikálií 90 . Dobrým príkladom je Fórum pre environmentálny súlad a správu životného prostredia 91 , ktoré spája orgány členských štátov venujúce sa chemikáliám a ich siete na presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia 92 . V pripravovanom akčnom pláne nulového znečistenia sa iniciujú ďalšie osobitné opatrenia na obmedzenie chemického znečistenia.

Zásadný význam budú mať aj opatrenia na posilnenie postavenia spotrebiteľov a spotrebiteľských organizácií, keďže ich správanie je silnou hnacou silou priemyselných zmien a dodržiavania právnych predpisov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa budú uplatňovať pravidlá na ochranu spotrebiteľa 93 .

2.4.Komplexná vedomostná základňa o chemikáliách

Zodpovedné nakladanie s chemikáliami v Európe závisí od schopnosti EÚ a jej členských štátov prijímať rozhodnutia na základe spoľahlivých, relevantných a aktuálnych poznatkov. EÚ už celé desaťročia rozvíja poznatky svetovej úrovne o vlastnostiach a rizikách chemikálií aj vďaka práci svojich vedeckých orgánov a táto vedomostná základňa sa vo veľkej miere využíva aj v iných častiach sveta. Orgány však ešte musia získať množstvo poznatkov o vnútorných vlastnostiach veľkej väčšiny chemikálií vrátane polymérov a chemikálií, ktoré sa nevyrábajú vo veľkých objemoch. Roztrieštené sú aj poznatky o používaní a expozícii, najmä preto, že poskytovanie presných informácií závisí od daného odvetvia. Obrovský počet chemikálií na trhu predstavuje obrovskú výzvu aj v oblasti poznatkov a očakávaný nárast výroby a používania chemikálií nesie hrozbu ďalšieho rozširovania „neznámeho územia chemických rizík“.

Obrázok: Neznáme územie chemických rizík, EEA 96

2.4.1.Lepšia dostupnosť údajov o chemikáliách

EÚ stále nemá k dispozícii komplexné informácie o všetkých látkach uvádzaných na trh a o ich celkovej environmentálnej stope vrátane ich vplyvu na klímu, čo bráni správnemu nakladaniu s chemikáliami a výrobkami a neumožňuje úplné posúdenie udržateľnosti. Predovšetkým polyméry, ktoré sú základnými stavebnými prvkami plastov, nepodliehajú registrácii podľa nariadenia REACH. Okrem toho, informácie požadované v prípade látok v nízkych a stredných hmotnostných pásmach podľa nariadenia REACH neumožňujú v plnej miere identifikovať látky s kritickými nebezpečnými vlastnosťami. Posilnenie požiadaviek na informácie o karcinogenite látok a iných kritických nebezpečenstvách na všetkých úrovniach výroby zohráva zásadnú úlohu v úspešnom boji proti chorobám, ako je napríklad rakovina 97 . Okrem toho je potrebné zlepšiť efektívnosť a účinnosť hodnotiacich postupov podľa nariadenia REACH 98 .

2.4.2.Silnejšie prepojenie vedy a politiky v oblasti chemikálií

Vynaložilo sa značné úsilie na zlepšenie vedeckého chápania vplyvov chemikálií na zdravie a životné prostredie 99 . Monitorovanie prítomnosti chemikálií u ľudí a v ekosystémoch je kľúčom k lepšiemu pochopeniu vplyvu týchto látok a malo by sa ďalej podporovať, a to aj s cieľom pochopiť prepojenie medzi chemikáliami a rodovými otázkami 100 . Komisia bude v spolupráci s členskými štátmi aj naďalej podporovať výskum a (bio-) monitorovanie s cieľom porozumieť a predchádzať rizikám spojeným s chemikáliami a podnecovať inováciu v oblasti posudzovania rizika spojeného s chemikáliami a v oblasti regulačnej vedy prostredníctvom svojho plánovaného rámcového programu pre výskum a inovácie. 

Napriek silnej politike EÚ v oblasti ochrany zvierat používaných na vedecké účely, ktorá bola prijatá pred 10 rokmi a ktorej konečným cieľom je testovanie na zvieratách v plnej miere nahradiť, sa stále vyžaduje, aby sa zvieratá systematicky používali na testovanie v oblasti chemikálií 101 . Bezpečnostné testovanie a posudzovanie chemického rizika sa musí inovovať, aby sa znížila závislosť od testovania na zvieratách, a zároveň zlepšila kvalita, účinnosť a rýchlosť hodnotenia chemického rizika a posúdenia rizík.

2.5.Slúžiť ako príklad zodpovedného nakladania s chemikáliami na celom svete

Výroba chemikálií, ich používanie a obchod s nimi rastie vo všetkých regiónoch sveta. Hodnota celosvetového obratu v oblasti chemikálií v roku 2018 predstavovala 3 347 miliárd EUR 106 a do roku 2030 sa očakáva zdvojnásobenie výroby. Rastú aj odvetvia s vysokou mierou využívania chemikálií ako stavebníctvo, automobilový priemysel či elektronika, čím sa zvyšuje dopyt po chemikáliách, vytvárajú sa príležitosti, ale aj riziká 107 . Hoci sa príspevok chemického znečistenia k celosvetovej záťaži ochorení stále podceňuje 108 , vníma sa ako ohrozenie práva na dôstojný život, najmä pre deti 109 , a predovšetkým v krajinách s nízkymi a strednými príjmami 110 .

V roku 2015 sa medzinárodné spoločenstvo opätovne zaviazalo splniť cieľ zodpovedného nakladania s chemikáliami na celom svete do roku 2020 111 , ktorý je zároveň základným prierezovým prvkom na dosiahnutie väčšiny ostatných cieľov udržateľného rozvoja. Hoci sa na všetkých úrovniach urobilo veľa, pokrok je stále pomalý a nedostatočný a tento globálny záväzok nebol splnený 112 . Je potrebné uvedomiť si skutočnú naliehavosť tejto potreby. Európska únia môže a musí zohrávať vedúcu úlohu pri podpore a presadzovaní vysokých štandardov na celom svete.

2.5.1.Posilnenie medzinárodných noriem

V súčasnosti už existuje široká škála medzinárodných, regionálnych a vnútroštátnych nástrojov a opatrení týkajúcich sa zodpovedného nakladania s chemikáliami a odpadom. Globálne riadenie je však naďalej veľmi roztrieštené a normy a dodržiavanie predpisov sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Vyše 120 krajín nemalo napríklad k roku 2018 zavedený Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií 113 . Táto fragmentácia obmedzuje celkový vplyv a účinnosť existujúcich organizácií, programov a iniciatív.

Globálne strategické ciele a zámery sú potrebné pre ambiciózny medzinárodný rámec, ktorý bude riešiť súčasnú roztrieštenosť a podporí súdržné politiky a opatrenia všetkých príslušných medzinárodných organizácií 114 , vlád a zainteresovaných strán vrátane priemyslu. Obnovený Strategický prístup k medzinárodnému nakladaniu s chemikáliami je základnou mnohostrannou dohodou, ktorá umožní v plnej miere riešiť otázku zodpovedného nakladania s chemikáliami počas celého ich životného cyklu. Aj keď je pri vypracúvaní pravidiel EÚ dôležité používať príslušné medzinárodné normy, príručky a metodiky – s výnimkou prípadov, keď sú neúčinné alebo nevhodné – je zároveň nevyhnutné začleniť zodpovedné nakladanie s chemikáliami a odpadom do pracovných programov všetkých príslušných medzinárodných organizácií 115 . Vďaka tomu bude môcť EÚ presadzovať konzistentné politiky a opatrenia v rámci Agendy 2030 OSN v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

2.5.2.Presadzovanie noriem bezpečnosti a udržateľnosti mimo EÚ

Aj keď sa celosvetová produkcia chemikálií podľa odhadov do roku 2030 zdvojnásobí, očakáva sa, že odhadovaný podiel chemického priemyslu EÚ v rámci celosvetovej výroby sa zníži na približne 10,7 % 118 . Veľká časť očakávaného nárastu chemickej výroby sa presunie do rozvojových krajín a krajín v procese transformácie. Vďaka právnym predpisom EÚ týkajúcim sa chemikálií sa EÚ dostala na vedúce miesto v prípade zdravotných a environmentálnych noriem v oblasti nakladania s chemikáliami a cieľom tejto stratégie je využiť toto vedúce postavenie EÚ pri výrobe a používaní udržateľných chemikálií. EÚ musí využiť svoju váhu vo svete a obhajovať bezpečné a udržateľné prístupy už v štádiu návrhu na celom svete, aby mali všetci rovnaké podmienky a zvýšil sa trhový podiel spoločností, ktoré vyrábajú a používajú bezpečné a udržateľné chemikálie.

Nevyhnutná je aj užšia medzinárodná spolupráca a koordinácia. Komisia je odhodlaná podporovať schopnosť partnerských krajín EÚ plniť si medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných nástrojov týkajúcich sa chemikálií a prijímať a presadzovať prísne environmentálne, zdravotné a sociálne normy. Vonkajšia činnosť EÚ bude podporovať a presadzovať zodpovedné nakladanie s chemikáliami počas ich životného cyklu a prechod na netoxické a obehové hospodárstvo ako základné prierezové prvky udržateľného rozvoja, pričom sa zohľadní súdržnosť politík v záujme rozvoja.

Spoločné využívanie vedomostnej základne EÚ je dôležité na podporu rozvojových krajín, ale aj v prospech vzájomného akceptovania údajov medzi krajinami OECD a ďalšími príslušnými krajinami. Má zásadný význam aj pri predchádzaní duplicitnej práce, šetrení zdrojov a podpore medzinárodných noriem. V prospech medzinárodných politík a vedúcej pozície EÚ sa využije aj existujúca vedomostná základňa a skúsenosti agentúr EÚ v rámci ich mandátu a zdrojov.

3.Závery

Táto stratégia je príležitosťou na zosúladenie spoločenskej hodnoty chemikálií s ľudským zdravím a možnosťami našej planéty, ako aj na podporu priemyslu pri výrobe bezpečných a udržateľných chemikálií. Je zároveň príležitosťou zohľadniť legitímne nároky občanov EÚ na vysokú úroveň ochrany pred nebezpečnými chemikáliami a podporiť priemysel EÚ ako globálneho priekopníka pri výrobe a používaní bezpečných a udržateľných chemikálií.

Táto stratégia je nevyhnutným prvým krokom k dosiahnutiu európskeho cieľa nulového znečistenia a súvisiacich cieľov vymedzených v stratégii v oblasti biodiverzity a stratégii „z farmy na stôl“, čím sa vytvorí základ nadchádzajúceho akčného plánu nulového znečistenia a prispeje k úspechu európskeho plánu na boj proti rakovine. Touto stratégiou sa dopĺňa aj európska priemyselná stratégia 120 , Plán obnovy pre Európu 121 , akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a ďalšie stratégie a iniciatívy v rámci Európskej zelenej dohody, ako je napríklad farmaceutická stratégia, vodíková stratégia a iniciatíva pre batérie.

Nové legislatívne iniciatívy oznámené v tejto stratégii sa budú opierať o nástroje Komisie v oblasti lepšej právnej regulácie. Návrhy právnych predpisov vrátane revízie nariadenia REACH čo najcielenejším spôsobom, ktoré sa obmedzia na dosiahnutie cieľov tejto stratégie, sa vypracujú na základe verejných konzultácií a na základe komplexného posúdenia vplyvu vrátane analýzy, aký dosah to bude mať na malé a stredné podniky (MSP) a či sa tým zvýšia alebo znížia inovácie.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu podporili a prispeli k jej vykonávaniu. Komisia koordinovaným spôsobom osloví občanov a zainteresované strany, aby ich povzbudila k aktívnej účasti.

(1)       COM(2019) 640 .

(2)      Látky ako PFOS a PFOA sa spájajú so zníženou protilátkovou odpoveďou na očkovanie; EFSA, Vedecké stanovisko EFSA k látkam PFAS .  

(3)       Súvislosť medzi znečistením a infekčnými chorobami , C&en, 2019; Environmentálne toxíny narúšajú imunitný systém po celé generácie , Science Daily, 2. október, 2019.

(4)      Rockström, J. et al., Planetary Boundaries: Exploring the Safe Operating Space for Humanity (Limity Planéty: bezpečný priestor pre ľudstvo, životné prostredie a spoločnosť). Ecology and Society, 2009.

(5)      Medzi príklady patria negatívne účinky na opeľovače, hmyz, vodné ekosystémy a populácie vtákov.

(6)      A. Bradford, The Brussels effect (Bruselský efekt), 2020.

(7)      Odhaduje sa, že v EÚ sa tak za posledných 20 rokov podarilo zabrániť 1 miliónu nových prípadov rakoviny; SWD(2019)199 .

(8)      Vrátate ortuti, kadmia a arzénu, SWD(2019)199 .

(9)      Správa CEFIC, Fakty a čísla , 2020.

(10)      Nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií, Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006.

(11)      Nariadenie (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008.

(12)      Európska komisia, Štúdia stratégie pre netoxické životné prostredie , s. 123.

(13)      Tamže.

(14)      Eurostat, Eurobarometer , 2020.

(15)      V rámci rozsahu pôsobnosti tejto stratégie sú zraniteľnými skupinami tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú zraniteľnejšie voči vystaveniu chemikáliám, pretože z rôznych dôvodov majú v prípade účinkov na zdravie vyššiu citlivosť alebo nižší prah, sú viac vystavené chemikáliám alebo je pravdepodobnejšie, že im budú vystavené, alebo majú obmedzené možnosti schopnosť chrániť sa. Medzi zraniteľné skupiny zvyčajne patria tehotné a dojčiace ženy, nenarodené deti, dojčatá a deti, staršie osoby, ako aj pracovníci a obyvatelia, ktorí sú vystavení vysokej a/alebo dlhodobej expozícii chemikáliám.

(16)      V kontexte tejto stratégie a súvisiacich opatrení medzi ne patria najmä tie, ktoré súvisia s obehovým hospodárstvom, látky s chronickým účinkom na ľudské zdravie alebo životné prostredie (zoznam kandidátskych látok v nariadení REACH a v prílohe VI k nariadeniu CLP), ale aj tie, ktoré bránia recyklácii na účely získania bezpečných a kvalitných druhotných surovín.

(17)      Patria sem nedávne kontroly vhodnosti a hodnotenia právnych predpisov EÚ v oblasti chemikálií.

(18)       COM(2001) 88 .

(19)      V tejto fáze možno prístup spočívajúci vo využívaní chemikálií navrhnutých ako bezpečné a udržateľné, charakterizovať ako prístup k chemikáliám pred ich uvedením na trh, ktorý sa zameriava na to, aby tieto výrobky poskytovali istú funkciu (alebo službu), no zároveň zabraňuje, aby sa uvádzali v objemoch a vykazovali chemické vlastnosti, ktoré môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. Ide najmä o skupiny chemikálií, ktoré môžu byť (eko) toxické, perzistentné, bioakumulatívne alebo mobilné. Celková udržateľnosť by sa mala zabezpečiť minimalizáciou environmentálnej stopy chemikálií z hľadiska ich životného cyklu, a to najmä v oblasti zmeny klímy, využívania zdrojov, ekosystémov a biodiverzity.

(20)      Eurostat, Štatistika týkajúca sa výroby a spotreby chemikálií , 2020.

(21)      Wood and Lowell Center for Sustainable Production, Správa Európskej komisii „ Program inovačných opatrení v oblasti chemikálií “ , 2019.

(22)      Podľa nariadenia REACH, v súlade s preskúmaním nariadenia REACH, oznámením COM(2018)0116 , opatrením 5 a inými právnymi predpismi, ako je nariadenie o environmentálnej značke EÚ, smernica o ekodizajne a smernica o priemyselných emisiách.

(23)      Pozri poznámku pod čiarou 16.

(24)      V súlade so stratégiou pre biohospodárstvo, COM(2018) 673; environmentálna udržateľnosť biochemikálií by sa mala preukázať z hľadiska celého životného cyklu.

(25)      Za podmienky splnenia uplatniteľných pravidiel štátnej pomoci.

(26)       COM(2020) 98 .

(27)       COM(2018) 32 .

(28)      Tamže .

(29)      Vychádza najmä z databázy SCIP Európskej chemickej agentúry, prebiehajúceho preskúmania nariadenia REACH (opatrenie 3), oznámenia COM(2018) 0116 , ako aj najnovšieho vývoja v oblasti pasov výrobkov.

(30)      Pri zohľadnení príslušných pravidiel štátnej pomoci.

(31)      EEA, Priemyselné znečistenie v Európe ; Správa o stave a perspektíve životného prostredia , 2020.

(32)      Vodíková stratégia pre klimaticky neutrálnu Európu sa zdôrazňuje potreba podporných opatrení na strane dopytu, ako aj využívania čistého vodíka v špecifických priemyselných odvetviach konečného použitia, ako je chemický priemysel. O takýchto kvótach či minimálnych podieloch by sa mohlo uvažovať aj v prípade iných obnoviteľných palív, napr. biometánu. COM(2020) 301 .

(33)      Súčasťou koncepcie „chemikálie ako služba“ je prenájom chemikálií, ale aj lízing služieb, ako je logistika, vývoj špecifických chemických procesov a aplikácií a nakladanie s odpadom.

(34)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088. Komisia prijme delegované akty s cieľom stanoviť technické skríningové kritériá v súvislosti s tým, ako a kedy možno hospodárske činnosti považovať za environmentálne udržateľné.

(35)      Európske štrukturálne a investičné fondy, Mechanizmus spravodlivej transformácie, program InvestEU, Nástroj pre strategické investície, iniciatívu React-EU, programy Horizont Európa a Digitálna Európa.

(36)      V rámci politiky súdržnosti EÚ je inteligentná špecializácia miestne orientovaným prístupom.

(37)      Napr. európske štrukturálne a investičné fondy, Mechanizmus spravodlivej transformácie, európske strategické investičné fondy, ReactEU, Horizont Európa, pod podmienkou dodržiavania pravidiel štátnej pomoci, v prípade, že uplatňujú.

(38)      V prípade chemikálií, pri ktorých je vystavenie na pracovisku určené ako prevládajúce riziko, sú osobitne smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci obzvlášť relevantné.

(39)       SWD(2019) 199 .

(40)      V legislatívnom rámci EÚ pre chemikálie je „všeobecný prístup k riadeniu rizík“ automatickým spúšťacím mechanizmom vopred určených opatrení na zníženie rizík (napr. požiadavky na balenie, obmedzenia, zákazy atď.), ktorý vychádza z nebezpečných vlastností danej chemikálie a všeobecného zváženia ich expozície (napr. rozšírené použitie, použitie vo výrobkoch určených pre deti, ťažko kontrolovateľné vystavenie). Uplatňuje sa vo viacerých právnych predpisoch na základe osobitného zváženia (napr. povahy nebezpečenstva, zraniteľnosti určitých skupín obyvateľstva, nekontrolovateľného alebo rozšíreného vystavenia). SWD(2019) 199 .

(41)       SWD(2019) 199 .

(42)      V „hodnoteniach osobitných rizík“ sa hodnotí nebezpečenstvo, používanie látok a súvisiace konkrétne scenáre vystavenia v prípade ľudí i životného prostredia a na základe ich výsledkov sa uplatňujú opatrenia na zníženie rizík. SWD(2019) 199 .

(43)      Právo na zdravie detí sa bude riešiť aj v nadchádzajúcej stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa.

(44)      Pri zohľadnení vymedzenia pojmu nevyhnutné použitia v Montrealskom protokole o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu , ktorý bol zavedený s cieľom posúdiť, či je používanie danej chemikálie naozaj nevyhnutné. Je pritom potrebné uvedomiť si, že rozsah chemikálií, na ktoré sa vzťahuje regulačný rámec chemikálií v EÚ, je oveľa širší než špecifický rozsah chemikálií, na ktoré sa vzťahuje Montrealský protokol.

(45)      Endokrinné poruchy ovplyvňujú najmä fungovanie štítnej žľazy, imunitného systému, reprodukčného systému a celkovo ľudského metabolizmu. SWD(2020) 249.

(46)      C. Ganzleben, A. Kazmierczak, Leaving no one behind – understanding environmental inequality in Europe (Na nikoho nezabudnúť – pochopenie environmentálnej nerovnosti v Európe) , 2020.

(47)      Nariadenie REACH, nariadenie (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, nariadenie (EÚ) č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní.

(48)      SWD(2020) 249.

(49)      SWD(2020) 248.

(50)      Napr. právne predpisy týkajúce sa materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami a životného prostredia, SWD(2020) 248.

(51)      V smernici Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998) sa stanovuje, že riziko, ktoré predstavuje kombinácia chemických faktorov, sa hodnotí a riadi.

(52)      SWD(2020) 248.

(53)      Spočiatku sa to uskutoční na základe nariadenia (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov a v druhej fáze na základe nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín.

(54)      SWD(2020) 248.

(55)      Smernica 2014/40/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov, Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014. 

(56)       COM(2019) 264 .  

(57)      Európska komisia, Stav miestnej pôdnej kontaminácie v Európe , 2018.

(58)      A následné opatrenia k Strategickému prístupu k liekom v životnom prostredí, COM(2019) 128.

(59)      WHO, Keeping our water clean: the case of water contamination in the Veneto Region (Zachovanie čistej vody: prípad kontaminácie vody v regióne Benátsko) , Taliansko, 2017.

(60)      Štúdia financovaná Severskou radou ministrov, The Costs of Inaction. A socioeconomic analysis of environmental and health impacts linked to exposure to PFAS (Náklady pri nečinnosti. Sociálno-ekonomická analýza vplyvov na životné prostredie a zdravie spojených s vystavením látkam PFAS) , 2019.

(61)      Náklady spojené s vystavením látkam PFAS v Európe sa odhadujú na 52 až 84 miliárd EUR ročne, tamže.

(62)      Ďalšie podrobnosti v dokumente SWD(2020) 247.

(63)      Štokholmský, Rotterdamský a Bazilejský dohovor a OECD.

(64)       COM(2019) 264.

(65)      Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európska chemická agentúra (ECHA), Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európska environmentálna agentúra (EEA).

(66)      Vedecký výbor pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká ( SCHEER ), Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov ( VVBS ).

(67)      ECHA, Nástroj na koordináciu verejných činností .

(68)      EFSA, ECHA, EMA a EEA.

(69)      Vedecký výbor pre zdravotné, environmentálne a vznikajúce riziká a Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov.

(70)      Preskúmanie nariadenia REACH, COM(2018) 0116 .

(71)       COM(2019) 264 .

(72)      V súlade s európskou dátovou stratégiou .

(73)       ECHA, IUCLID .

(74)      Európska komisia, IPCHEM .

(75)      Najmä pokiaľ ide o povinné oznamovanie zadaných štúdií a dostupnosť všetkých vedeckých údajov a informácií, ako sa vymedzuje v záujme transparentnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Nariadenie (EÚ) 2019/1381 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, Ú. v. EÚ L 231, 6.9.2019.

(76)      Najmä pridaním endokrinných disruptorov a perzistentných, bioakumulatívnych a toxických/veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok, posúdením potreby osobitných kritérií pre imunotoxicitu a neurotoxicitu, ktoré sú v súčasnosti sledovanými parametrami pre charakterizáciu nebezpečenstva „toxicita pre špecifický cieľový orgán“ a „reprodukčná toxicita“, a v prípade potreby ich zmeny.

(77)      Ako sa stanovuje v odporúčaní Komisie 2011/696/EÚ o vymedzení pojmu nanomateriál (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011). 

(78)      Ako súčasť dátového priestoru pre Európsku zelenú dohodu ohláseného v rámci európskej dátovej stratégie .

(79)      Napr. PNEC, DNEL, zdravotné limitné hodnoty expozície pri práci, normy kvality vody, maximálny celkový denný príjem atď.

(80)      Na základe existujúcich postupov, napríklad hodnotenia látok podľa nariadenia REACH, kontrolných zoznamov sledovaných látok podľa rámcovej smernice o vode a smernice o podzemných vodách, prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej oblasti, programu pre biomonitoring HBM4EU a navrhovaného európskeho partnerstva pre hodnotenie rizík.

(81)      Údaje získané zo systému EÚ Safety Gate/Rapex .

(82)      Európska komisia dospela v rámci preskúmania nariadenia REACH k záveru, že nedodržiavanie pravidiel pri registračnej dokumentácii je kľúčovým problémom, ktorý bráni rýchlejšiemu napredovaniu. ECHA a Komisia medzitým vypracovali spoločný akčný plán na zintenzívnenie kontrol dodržiavania pravidiel pri všetkej registračnej dokumentácii.

(83)      Nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov, ktoré nadobudne účinnosť v júli 2021 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019).

(84)      V súčasnosti sa realizuje štúdia o tom, ako začleniť požiadavky nariadenia REACH do colných postupov. Po nej bude nasledovať posúdenie vplyvu s cieľom určiť možnosti ďalšieho postupu.

(85)      Niekoľko online platforiem podpísalo záväzok bezpečnosti , v súlade s ktorým odstránia zo svojich online zoznamov všetky výrobky nahlásené v systéme Safety Gate/RAPEX.

(86)      RAPEX a RASFF sú nástroje, ktoré spotrebiteľov a orgány členských štátov informujú o výrobkoch predstavujúcich riziko, Safety gate – systém zaručujúci bezpečnosť spotrebiteľov .

(87)       Fórum na výmenu informácií o presadzovaní právnych predpisov o chemikáliách (ďalej len „fórum“) je sieť orgánov zodpovedných za presadzovanie nariadení REACH, CLP, PIC, POP a nariadenia o biocídnych výrobkoch.

(88)      Napr. SLIC (bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), PARCS (clá), IMPEL (odpad a priemyselné emisie). 

(89)      T. j. orgány dohľadu nad trhom zaoberajúce sa právnymi predpismi v oblasti chemikálií, ktoré sa týkajú nariadenia REACH, kozmetických výrobkov, biocídov, colných orgánov, agentúr a orgánov na ochranu spotrebiteľa, ako je napríklad ECHA.

(90)      Napríklad právne predpisy o odpade a priemyselných emisiách.

(91)      Európska komisia, Fórum pre environmentálny súlad a správu životného prostredia .

(92)      IMPEL (inšpektori), EnviCrimeNet (polícia), ENPE (prokurátori) a EUFJE (sudcovia).

(93)      Na kolektívne presadzovanie pri porušení právnych predpisov EÚ by sa mohol použiť mechanizmus žalôb v zastúpení, COM(2018) 0184 final.

(94)      Ako inšpirácia poslúžili pravidlá vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach.

(95)      Nariadenie (EÚ) 2019/1020 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov.

(96)      EEA, Životné prostredie v Európe – stav a výhľad , 2020.

(97)      Preskúmanie nariadenia REACH, COM(2018) 0116 .

(98)      Tamže.

(99)      Európska komisia od roku 2000 poskytla finančné prostriedky vo výške viac ako 800 miliónov EUR na výskumné projekty zaoberajúce sa chemickými nebezpečenstvami a rizikami.

(100)      Aj keď tvorcovia politík už začínajú chápať úlohu, ktorú zohráva zodpovedné nakladanie s chemikáliami v hospodárskom a sociálnom rozvoji, a existujú aj významné prepojenia medzi rodom a chemikáliami, stále je však výrazný nedostatok údajov týkajúcich sa jednotlivých pohlaví. UNDP, chemikálie a rod, 2015.

(101)      Smernica 2010/63/EÚ. V roku 2017 sa v EÚ vykonalo viac ako 230 000 testov na zvieratách, aby boli splnené požiadavky právnych predpisov o chemikáliách; SWD(2020) 10 .

(102)      Napr. prognostická toxikológia alebo virtuálne ľudské platformy.

(103)      Napr. monitorovacie iniciatívy v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a monitorovacie systémy, ako sú napríklad LUCAS , EMBAL, plánované stredisko EÚ pre monitorovanie pôdy či monitorovanie opeľovačov v EÚ.

(104)      V súvislosti s prebiehajúcimi iniciatívami, napríklad RAPEX Safety Gate.

(105)      V nadväznosti na súčasné iniciatívy a ukazovatele bude súčasťou širšieho rámca monitorovania a výhľadu nulového znečistenia v kontexte nadchádzajúceho 8. environmentálneho akčného programu a poslúži aj pri preskúmaní vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia .

(106)      Správa CEFIC, Fakty a čísla , 2020.

(107)      UNEP, Global Chemicals Outlook II (Globálny výhľad v oblasti chemikálií II) , 2019.

(108)       The Lancet Commission on health and pollution (Správa komisie Lancet o zdraví a znečisťovaní) , 2017.

(109)      Výbor pre ľudské práva, všeobecná poznámka č. 36 o práve na život, 2018.

(110)      UNEP, Global Chemicals Outlook II (Globálny výhľad v oblasti chemických látok II) , 2019.

(111)      Na základe Strategického prístupu k medzinárodnému hospodáreniu s chemikáliami (SAICM) z roku 2006 sa v cieli 12.4 Agendy OSN 2030 pre udržateľný rozvoj stanovuje, že: „Do roku 2020 dosiahnuť environmentálne vhodné nakladanie s chemikáliami a všetkými druhmi odpadov počas ich životného cyklu v súlade s dohodnutými medzinárodnými rámcami a podstatne znížiť ich vypúšťanie do ovzdušia, vody a pôdy s cieľom minimalizovať ich negatívne vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie“.

(112)      UNEP, Global Chemicals Outlook II (Globálny výhľad v oblasti chemických látok II) , 2019.

(113)      Tamže.

(114)      Napr. UNEP, WHO, ILO, UNIDO, Svetová banka, OECD, SAICM, MEA.

(115)      Najmä organizácií zapojených do Programu organizácií pre zodpovedné nakladanie s chemikáliami (IOMC).

(116)      Najmä Štokholmský, Rotterdamský a Minamatský dohovor.

(117)      Zaviesť nové kritériá/triedy nebezpečnosti pre látky PBT/vPvB, suchozemskú toxicitu, endokrinné disruptory, perzistentnosť a mobilitu, upraviť existujúce kritériá založené na vedeckých poznatkoch a pokroku, okrem iného aj s cieľom zohľadniť alternatívne metódy a objasniť kritériá mutagenity pre zárodočné bunky.

(118)      Správa CEFIC, Fakty a čísla , 2020.

(119)      Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku, JOIN(2020) 4.

(120)       COM(2020) 102 .

(121)   COM(2020) 456 .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 10. 2020

COM(2020) 667 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Chemikálie – stratégia udržateľnosti

Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok

{SWD(2020) 225 final} - {SWD(2020) 247 final} - {SWD(2020) 248 final} - {SWD(2020) 249 final} - {SWD(2020) 250 final} - {SWD(2020) 251 final}

AKČNÝ PLÁN

Všetky opatrenia uvedené v tomto akčnom pláne vrátane legislatívnych návrhov a cielených zmien nariadenia REACH sa budú musieť vykonávať v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a podľa potreby podliehať hodnoteniam a posúdeniam vplyvu.