EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 7. 2020

COM(2020) 296 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2019

{SWD(2020) 125 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2019

OBSAH

1    Úvod    

2    Programy makrofinančnej pomoci v roku 2019    

2.1    Prehľad    

2.2    Jednotlivé programy makrofinančnej pomoci v prijímajúcich krajinách v roku 2019    

2.2.1    Tunisko    

2.2.2    Jordánsko    

2.2.3    Moldavsko    

2.2.4    Gruzínsko    

2.2.5    Ukrajina    

3    Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne posúdenia, ex post hodnotenia a audity    

3.1    Operatívne posúdenia    

3.2    Ex post hodnotenia    

3.2.1    Makrofinančná pomoc pre Tunisko I    

3.2.2    Makrofinančná pomoc pre Gruzínsko II    

4    VŠEOBECNÝ VÝVOJ TÝKAJÚCI SA NÁSTROJA MAKROFINANČNEJ POMOCI    

4.1    Fungovanie nástroja makrofinančnej pomoci    

4.2    Budúci vývoj: makrofinančná pomoc v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci    

5    Nové žiadosti o pomoc a budúce návrhy Komisie – rozpočtová situácia    

5.1    Využitie MFP v prospech partnerov zapojených do procesu rozširovania a partnerov európskeho susedstva v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19    

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní makrofinančnej pomoci tretím krajinám v roku 2019 1

1Úvod

Makrofinančná pomoc (MFP) je finančný nástroj EÚ 2 poskytovaný partnerským krajinám, ktoré čelia kríze v oblasti platobnej bilancie. MFP pomáha posilniť makroekonomickú a finančnú stabilitu v krajinách susediacich s EÚ, prípadne krajinách, ktoré sú geograficky blízke EÚ, pričom sa zároveň podnecuje vykonávanie štrukturálnych reforiem. Je doplnkom programu reforiem a úpravy vyplácania dohodnutého s Medzinárodným menovým fondom (MMF), a zároveň je ním podmienená. Zmiernením tlaku pri riešení problémov v oblasti platobnej bilancie partnerské krajiny okrem iného môžu rozšíriť svoj fiškálny priestor, zlepšiť udržateľnosť dlhovej služby a získať pomoc pri zameriavaní pozornosti na potrebné reformy. Prostredníctvom uľahčenia makroekonomickej úpravy môžu programy MFP prispieť k sociálnemu rozvoju, a to poskytne krajine viac času a priestoru na riešenie základných príčin krízy.

MFP sa najčastejšie poskytuje vo forme úverov, na ktoré si Komisia požičia potrebné finančné prostriedky na kapitálových trhoch a následne ich požičia prijímajúcej krajine; v určitých prípadoch sa MFP poskytuje aj vo forme grantov financovaných z rozpočtu EÚ alebo formou kombinácie úverov a grantov.

MFP sa vypláca v splátkach a len v prípade splnenia konkrétnych kritérií súvisiacich so štrukturálnou reformou. Tým sa podporuje vykonávanie ráznych opatrení v oblasti úpravy a reforiem, ktoré sú zamerané na obnovenie hospodárstva prijímajúcej krajiny a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti. Makrofinančná pomoc je podmienená aj dodržiavaním ľudských práv, zásadami právneho štátu a účinnými demokratickými mechanizmami v prijímajúcej krajine. MFP teda dopĺňa pravidelnú pomoc EÚ v rámci spolupráce a prispieva k širšiemu cieľu zachovania stability a podpory prosperity mimo EÚ. V kontexte pretrvávajúcej makroekonomickej a politickej nestability v krajinách susediacich s EÚ je makrofinančná pomoc všeobecne uznávaná ako účinný nástroj reakcie na krízu, ktorý EÚ umožňuje zasiahnuť viditeľným a flexibilným spôsobom a s výrazným politickým pákovým efektom 3 . Toto tvrdenie je podložené zisteniami viacerých nezávislých hodnotení ex-post dokončených programov MFP 4 .

Na rozdiel od ostatných nástrojov EÚ na financovanie vonkajšej činnosti sa v rámci MFP finančná podpora neposkytuje na pravidelnom, programovateľnom základe. Preto v rámci VFR na roky 2021 – 2027 sa osobitné programy MFP budú aj naďalej aktivovať na základe samostatných rozhodnutí ad hoc. Riadia sa riadnym legislatívnym postupom, ktorý si v prípade každého programu vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu a Rady.

Táto výročná správa je vypracovaná v súlade s informačnými povinnosťami Komisie, ktoré sú stanovené v jednotlivých rozhodnutiach Európskeho parlamentu a Rady o programoch makrofinančnej pomoci. Správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý obsahuje podrobnejšiu analýzu makroekonomických súvislostí a vykonávania jednotlivých programov makrofinančnej pomoci.

2Programy makrofinančnej pomoci v roku 2019 5

2.1Prehľad

V roku 2019 boli úspešne dokončené programy MFP v Jordánsku a Tunisku a v priebehu roka Komisia vyplatila posledné splátky v oboch programoch. Opätovne sa podarilo dosiahnuť pokrok vo vykonávaní prebiehajúceho programu MFP v Moldavsku, v ktorom došlo k veľkým oneskoreniam, a napredoval aj program MFP na Ukrajine, ktorý sa podarilo úspešne dokončiť v máji 2020. Komisia v septembri 2019 navrhla nový nadväzujúci program MFP v Jordánsku, ktorý bol schválený spoluzákonodarcami v januári 2020.

Stav vykonávania programov MFP je takýto:

-Makrofinančná pomoc pre Tunisko II: Európska únia schválila 6. júla 2016 ďalšiu makrofinančnú pomoc pre Tunisko (MFP-II) v maximálnej výške 500 miliónov EUR vo forme úverov 6 , ktorá sa má vyplatiť v troch splátkach. V auguste 2017 nadobudli účinnosť memorandum o porozumení (MoP) a dohoda o úverovom mechanizme. Prvá splátka v rámci programu MFP-II vo výške 200 miliónov EUR bola vyplatená 25. októbra 2017. Druhá splátka vo výške 150 miliónov EUR bola uvoľnená 24. júna 2019 a posledná tretia splátka vo výške 150 miliónov EUR bola uvoľnená 30. októbra 2019.

-Makrofinančná pomoc pre Jordánsko II: Spoluzákonodarcovia v nadväznosti na program v hodnote 180 miliónov EUR dokončený v roku 2015 prijali 14. decembra 2016 rozhodnutie 7 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánsku (MFP-II) v maximálnej výške 200 miliónov EUR, a to výhradne vo forme úverov. Memorandum o porozumení medzi EÚ a Jordánskom bolo podpísané 19. septembra 2017. Prvá splátka vo výške 100 miliónov EUR bola vyplatená 17. októbra 2017 a druhá a zároveň posledná splátka bola uhradená 3. júla 2019.

-Makrofinančná pomoc pre Moldavsko: Spoluzákonodarcovia prijali 13. septembra 2017 rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavsku v maximálnej výške 100 miliónov EUR, pričom najviac 40 miliónov EUR sa poskytne vo forme grantov a najviac 60 miliónov EUR vo forme úverov. Memorandum o porozumení, dohoda o úverovom mechanizme a dohoda o grante medzi EÚ a Moldavskom nadobudli platnosť v januári 2018. Program MFP bol však od júna 2018 do júna 2019 pozastavený, pretože neboli splnené politické podmienky. Po zmene vlády v júni 2019 a po obnovení úsilia o zavedenie reforiem Európska únia v októbri 2019 uvoľnila prvú splátku vo výške 30 miliónov EUR (20 miliónov EUR vo forme úverov a 10 miliónov EUR vo forme grantov). Druhá splátka môže byť vyplatená v roku 2020, ak budú splnené všetky podmienky. Program sa končí v júli 2020.

-Makrofinančná pomoc pre Gruzínsko III: Spoluzákonodarcovia 18. apríla 2018 prijali rozhodnutie o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (MFP-III) v maximálnej výške 45 miliónov EUR. Z uvedenej sumy sa 35 miliónov EUR poskytne vo forme úverov a 10 miliónov EUR vo forme grantov. Makrofinančná pomoc nadobudla účinnosť v novembri 2018 po ratifikácii právnych dokumentov gruzínskym parlamentom. Prvá splátka vo výške 20 miliónov EUR bola vyplatená v decembri 2018 a vyplatenie druhej splátky vo výške 25 miliónov EUR (20 miliónov EUR vo forme úverov a 5 miliónov EUR vo forme grantov) sa očakáva v roku 2020 v závislosti od dosiahnutého pokroku, pokiaľ ide o zvyšné politické podmienky, a za predpokladu pokračovania programu MMF.

-Makrofinančná pomoc pre Ukrajinu IV: Komisia 9. marca 2018 predložila návrh na poskytnutie ďalšej makrofinančnej pomoci vo výške 1 miliardy EUR Ukrajine vo forme úverov, ktorá sa má vyplatiť v dvoch splátkach v rokoch 2018 – 2019. Spoluzákonodarcovia prijali rozhodnutie 4. júla 2018 a makrofinančná pomoc nadobudla účinnosť po ratifikácii memoranda o porozumení a dohody o úverovom mechanizme ukrajinským parlamentom v novembri 2018. Prvá splátka vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v decembri 2018 a druhá a zároveň posledná splátka vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2020.

V roku 2019 bolo spolu vyplatených 430 miliónov EUR (420 miliónov EUR vo forme úverov a 10 miliónov EUR vo forme grantov). V prílohách 1A a 1B sa uvádzajú podrobnejšie informácie o vyplatených prostriedkoch podľa krajín a regiónov ku koncu roka 2019.

2.2Jednotlivé programy makrofinančnej pomoci v prijímajúcich krajinách v roku 2019

2.2.1Tunisko

Tunisko zaznamenalo za posledných osem rokov zdĺhavý hospodársky pokles v dôsledku zložitej politickej a hospodárskej transformácie po revolúcii v roku 2011 a následnej zmeny režimu. Krajinu takisto ovplyvňuje nestabilita a konflikt v regióne (najmä v Líbyi). Niekoľko teroristických útokov, ktoré sa odohrali v roku 2015, dočasne ochromilo odvetvie cestovného ruchu v krajine.

Hospodársky rast bol v roku 2019 aj naďalej pomerne slabý (podľa odhadu na úrovni 1 %), pričom v roku 2018 došlo k miernemu zlepšeniu (2,7 %) a v rokoch 2015 – 2017 k nízkemu priemernému ročnému rastu na úrovni 1,4 %. Nezamestnanosť bola stabilne vysoká, približne na úrovni 15 % počas posledného štvrťroka 2019, pričom miera nezamestnanosti žien a mládeže bola oveľa vyššia a inflácia bola v roku 2019 v priemere na úrovni 6,75 % po tom, ako v júni 2018 dosiahla 7,8 % (najvyššia úroveň inflácie za celé desaťročie). Napriek tomu, že cestovnému ruchu sa darilo, deficit bežného účtu zostáva veľmi vysoký (podľa odhadu bol v roku 2019 na úrovni 10,3 %, pričom klesol z úrovne 11,3 % v roku 2018) a je hlavnou príčinou zraniteľnosti. Zahraničný dlh v roku 2019 naďalej rástol (podľa odhadu na konci tretieho štvrťroka 2019 bol na úrovni 88,7 % HDP v porovnaní s 82,3 % v rovnakom období roka 2018). Poplatky za dlhovú službu neustále narastajú a vo vyjadrení v bežných dinároch sa od roku 2010 takmer strojnásobili. Medzinárodné rezervy sa v roku 2019 mierne zotavili približne na 110 dní dovozu na konci roka 2019 po rekordne nízkej úrovni 69 dní dovozu v septembri 2018. Rozpočtový deficit bol v roku 2018 približne na úrovni 4,9 % HDP a očakáva sa, že mierne klesne na 4,5 % na konci roka 2019. Po prudkých nárastoch zaznamenaných v posledných rokoch sa očakáva, že v roku 2019 verejný dlh zostane stabilný približne na úrovni 77 % HDP.

Tunisko v júni 2013 po prvý raz podpísalo s MMF dohodu o pohotovostnom úvere vo výške 1,75 miliardy USD. Platnosť dohody sa skončila v decembri 2015. Rada MMF 20. mája 2016 schválila pre Tunisko štvorročný program rozšíreného fondu v celkovej výške 2,9 miliardy USD (375 % kvóty) na podporu programu hospodárskej a finančnej reformy krajiny. Po schválení programu (v júni 2016) a piatich preskúmaniach programu (v júni 2017, marci 2018, júli, 2018, septembri 2018 a júni 2019) sa doposiaľ vyplatilo 1,6 miliardy USD. Hoci pokračovali technické výmeny, program počas posledných piatich mesiacov roka dosiahol len obmedzený pokrok, čo bolo sčasti spôsobené náročným volebným harmonogramom (parlamentné a prezidentské voľby) a zdĺhavou tvorbou vlády. V apríli 2020 bol rozšírený fond napokon zrušený, keď Tunisko požiadalo o novú núdzovú pomoc od MMF v rámci nástroja rýchleho financovania na riešenie potrieb súvisiacich s vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19.

Od roku 2014 do roku 2017 EÚ poskytla Tunisku prvý program makrofinančnej pomoci (MFP-I) vo výške 300 miliónov EUR vo forme úverov. V auguste 2015 tuniské orgány požiadali o druhý program makrofinančnej pomoci (MFP-II), ktorý bol schválený Európskym parlamentom a Radou v júli 2016. Politické podmienky programu boli zamerané predovšetkým na posilnenie riadenia verejných financií a fiškálnej politiky v Tunisku, na boj proti korupcii, systém sociálnej ochrany, finančnú reguláciu a trh práce, ako aj na zlepšenie podnikateľského prostredia. Prvých 200 miliónov EUR vo forme úverov (z celkových 500 miliónov EUR) bolo vyplatených v októbri 2017. Po splnení príslušných politických podmienok bola v júli a novembri 2019 vyplatená druhá a tretia splátka (každá po 150 miliónov EUR), a tým sa program úspešne ukončil.

2.2.2Jordánsko

Nestabilita v regióne naďalej nepriaznivo ovplyvňuje vonkajšiu a fiškálnu pozíciu Jordánska. Počas prvých troch štvrťrokov 2019 bol reálny HDP aj naďalej pomerne stabilný, pričom v medziročnom porovnaní zaznamenal nárast o 2 %. Nestačilo to na zabránenie rastu nezamestnanosti; miera nezamestnanosti v treťom štvrťroku 2019 vzrástla na 19,1 % v porovnaní s 18,6 % v treťom štvrťroku 2018. Na konci roka 2019 sa výrazne znížila aj inflácia, pričom index spotrebiteľských cien sa zvýšil o 0,3 %, zatiaľ čo v roku 2018 to bolo 4,5 %. Pokrok vo fiškálnej konsolidácii sa nepodarilo udržať. Počas prvých 11 mesiacov roka 2019 sa deficit všeobecného rozpočtu vrátane zahraničných grantov zvýšil na 4,5 % HDP v porovnaní s 3,5 % HDP za rovnaké obdobie roka 2018.

Hrubý verejný dlh Jordánska sa zvýšil na 96,9 % HDP na konci októbra 2019 v porovnaní s 94,4 % HDP na konci roka 2018. Vonkajší verejný dlh bol na konci októbra 2019 na úrovni 40,1 % HDP. Približne 73 % vonkajšieho verejného dlhu Jordánska bolo denominovaných v USD (jordánska mena je fixovaná na USD) a približne polovica vonkajšieho verejného dlhu Jordánska je v prospech veriteľov z oficiálneho sektora.

V hodnotovom vyjadrení vývoz vzrástol o 8,6 %, zatiaľ čo hodnota dovozu klesla za prvých 10 mesiacov roka 2019 o 5,5 %. Spolu s nárastom výdavkov zahraničných návštevníkov v Jordánsku (o 9,9 %) to prispelo k značnému zníženiu deficitu bežného účtu na 3,4 % HDP (alebo 4,8 % HDP bez grantov) za prvých deväť mesiacov roka 2019 z 9,3 % HDP za rovnaké obdobie v roku 2018.

Podmienky vonkajšieho financovania sú menej priaznivé. Prílev priamych zahraničných investícií sa naďalej znižoval (rovnako ako v predchádzajúcich rokoch) a počas prvých troch štvrťrokov 2019 dosiahol 473,1 milióna JOD v porovnaní s čistým prílevom vo výške 542,5 milióna JOD počas rovnakého obdobia v roku 2018. Tento čistý prílev približne na úrovni 2 % HDP za rok 2019 je o niečo nižší ako v prípade porovnateľných partnerov Jordánska (Egypta a Tuniska). Je to spôsobené kombináciou faktorov, ako je konflikt v Sýrii, neistota v regióne, rast verejného dlhu, nevýkonné podnikateľské prostredie a slabá konkurencieschopnosť hospodárstva.

Na konci novembra 2019 hrubé boli devízové rezervy (vrátane zlata a zvláštnych práv čerpania) na úrovni 13,7 miliardy USD (čo zodpovedá približne obdobiu 7½ mesiaca z jednoročného dovozu), pričom na konci roka 2018 boli tieto rezervy na úrovni 12,5 miliardy USD.

Druhý program makrofinančnej pomoci Jordánsku (200 miliónov EUR vo forme úverov) bol vyplatený v októbri 2017 (100 miliónov EUR) a v júli 2019 (100 miliónov EUR). Politické podmienky programu boli zamerané na posilnenie hospodárstva Jordánska v oblasti riadenia verejných financií, daňovej politiky, záchranných sociálnych sietí, vzdelávacieho systému a odbornej prípravy, ako aj v oblasti politík trhu práce s cieľom rozšíriť pracovné príležitosti pre občanov Jordánska, ako aj pre sýrskych utečencov žijúcich v Jordánsku.

Jordánske orgány požiadali o nový program MFP a 6. septembra 2019 Komisia prijala návrh tretieho programu MFP vo výške 500 miliónov EUR vo forme úverov. Návrh bol prijatý Európskym parlamentom a Radou 15. januára 2020. Plánuje sa vyplatenie 300 miliónov EUR v roku 2020 a 200 miliónov EUR v roku 2021 v závislosti od vykonávania programu.

MMF a Jordánsko 30. januára 2020 dosiahli dohodu na pracovnej úrovni o novej štvorročnej dohode v rámci rozšíreného fondu približne v hodnote 1,3 miliardy USD. Táto dohoda bola 25. marca 2020 schválená výkonnou radou.

2.2.3Moldavsko

Moldavsko zažíva v posledných rokoch obdobie relatívnej hospodárskej stability a naďalej sa zotavuje z bankovej krízy v rokoch 2014 – 2015. V roku 2019 sa HDP v reálnom vyjadrení zvýšil o 3,6 %, a to po značnom spomalení hospodárskeho rastu vo štvrtom štvrťroku.

Inflácia sa v roku 2019 rýchlo zvyšovala a v decembri dosiahla 7,5 % (medziročné porovnanie). V roku 2020 sa však očakáva, že inflácia klesne na cieľovú hodnotu Národnej banky Moldavska na úrovni 5 % ± 1,5 %, pretože sa obmedzí vplyv faktorov, ktoré v roku 2019 spôsobili rast inflácie, ako sú potravinové výrobky a účinky regulovaných cien. Po fiškálnej stabilizácii v rokoch 2017 – 2018 sa fiškálna situácia v prvej polovici roka 2019 zhoršila v dôsledku reforiem súvisiacich s voľbami a v dôsledku prerušenia vonkajšieho financovania. Po prijatí niekoľkých nápravných opatrení v auguste 2019 bol však výsledný rozpočtový deficit za rok 2019 na úrovni 1,5 % HDP.

Deficit bežného účtu sa v rokoch 2018 a 2019 výrazne zvýšil a v treťom štvrťroku 2019 dosiahol 11,5 % HDP v porovnaní s 5,8 % HDP v roku 2017. Toto zhoršenie odráža veľký nárast neenergetického dovozu, ktorý bol spôsobený vyšším spotrebným dopytom. Obchodný deficit čiastočne vyvažujú remitencie, ktoré boli v roku 2019 približne na úrovni 15 % HDP. Priame zahraničné investície boli v posledných rokoch nízke, približne na úrovni 2 % HDP, ale v roku 2019 sa značne zvýšili, pretože veľký moldavský podnik pôsobiaci v poľnohospodárskom sektore so sídlom na Cypre vydal eurobondy. Úroveň rezerv je výrazne vyššia ako cieľová hodnota stanovená v programe MMF, pričom na konci decembra 2019 dosiahla 3,1 miliardy USD (čo zodpovedá 5 mesiacom dovozu).

Po kríze v roku 2014 Moldavsko požiadalo o pomoc MMF, ktorý v novembri 2016 schválil trojročnú dohodu vo výške 183 miliónov USD v rámci rozšíreného úveru a rozšíreného fondu. MMF v septembri 2019 dokončil štvrté a piate preskúmanie v rámci rozšíreného úveru a rozšíreného fondu a sprístupnil 24 miliónov SDR (približne 33,8 milióna USD). Posledné šieste preskúmanie programu bolo dokončené v marci 2020.

Európsky parlament a Rada prijali v septembri 2017 rozhodnutie o poskytnutí makrofinančnej pomoci Moldavsku. Memorandum o porozumení s moldavskými orgánmi, v ktorom sú stanovené podmienky hospodárskej politiky, bolo podpísané v Bruseli v novembri 2017 a nadobudlo účinnosť v januári 2018. Memorandum o porozumení obsahuje 28 politických podmienok zameraných na päť oblastí reforiem: riadenie verejného sektora, riadenie a dohľad nad finančným sektorom, boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, reformy sektora energetiky a zlepšenie podnikateľského prostredia a vykonávanie prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu.

Vyplatenie prvej splátky bolo v júni 2018 pozastavené v dôsledku netransparentného zrušenia platnosti výsledkov voľby primátora v Kišiňove. Po zmene vlády v júni 2019 a po obnovení úsilia o zavedenie reforiem vrátane splnenia zvyšných podmienok MoP bolo v októbri 2019 prijaté rozhodnutie o uvoľnení prvej splátky. V závislosti od splnenia určitých opatrení súvisiacich s politickými podmienkami môže v roku 2020 nasledovať uvoľnenie druhej splátky, ale tretia splátka pravdepodobne nebude uvoľnená, pretože program sa končí v júli 2020.

2.2.4Gruzínsko

V roku 2019 sa reálny HDP Gruzínska podľa odhadu zvýšil o 5,2 % v dôsledku domáceho aj zahraničného dopytu. Na základe predbežných údajov sa odhaduje, že fiškálny deficit verejných financií sa zvýšil z menej ako 0,9 % HDP v roku 2018 na takmer 3 % HDP v roku 2019. V roku 2019 bol pomer verejného dlhu k HDP približne na úrovni 41 % (mierny nárast v porovnaní so 40,4 % HDP v roku 2018). Platobná bilancia Gruzínska sa v priebehu roka 2019 výrazne zlepšila najmä vďaka rastúcemu vývozu a to viedlo k zníženiu deficitu bežného účtu približne na 3 % HDP za prvé tri štvrťroky 2019. Medzinárodné rezervy Gruzínska sa v posledných rokoch zvyšovali a ku koncu roka 2019 dosiahli 3,5 miliardy USD (čo pokryje takmer štyri mesiace dovozu).

V apríli 2017 Gruzínsko a MMF uzavreli rozšírenú dohodu v rámci rozšíreného fondu v hodnote 290 miliónov USD; platnosť tejto dohody bola koncom roka 2019 predĺžená o jeden rok (do apríla 2021). Program rozšíreného fondu úspešne napreduje. V súlade s pôvodným harmonogramom bolo dokončených päť preskúmaní programu. V decembri 2019 MMF a gruzínske orgány uzavreli dohodu na pracovnej úrovni o piatom preskúmaní programu a na základe toho bolo Gruzínsku sprístupnených približne 41,4 milióna USD.

V júni 2017 Gruzínsko požiadalo o ďalšiu makrofinančnú pomoc z EÚ 8 . Európsky parlament a Rada v apríli 2018 prijali rozhodnutie o novej makrofinančnej pomoci v maximálnej výške 45 miliónov EUR (10 miliónov EUR vo forme grantov a 35 miliónov EUR vo forme úverov). Po nadobudnutí platnosti memoranda o porozumení a sprievodných dohôd v novembri 2018 bola v decembri 2018 vyplatená prvá splátka vo výške 20 miliónov EUR (5 miliónov EUR vo forme grantov a 15 miliónov EUR vo forme úverov). Ďalším krokom vykonávania programu makrofinančnej pomoci bude vyplatenie druhej a zároveň poslednej splátky vo výške 25 miliónov EUR (5 miliónov EUR vo forme grantov a 20 miliónov EUR vo forme úverov), keď Gruzínsko splní všetky relevantné politické podmienky. Okrem splnenia politických podmienok a dosiahnutia dostatočného pokroku v programe MMF sa osobitné politické podmienky zameriavajú na posilnenie gruzínskeho hospodárstva v oblasti riadenia verejných financií, vo finančnom sektore, v oblasti sociálnej politiky a politiky trhu práce a v oblasti podnikateľského prostredia. Vykonávanie týchto podmienok výrazne pokročilo, ale ešte nie je úplne dokončené.

2.2.5Ukrajina

Po hlbokej recesii v rokoch 2014 – 2015, keď sa HDP znížil o viac ako 16 %, sa hospodárstvo Ukrajiny v roku 2016 vrátilo k pozitívnemu rastu a odvtedy naberá tempo. Medziročný rast reálneho HDP bol v treťom štvrťroku 2019 na úrovni 4,1 %. Hoci oživenie hospodárstva bolo spôsobené zvýšením dopytu, tvorba hrubého fixného kapitálu zostala na historickom minime približne na úrovni 17 % HDP, t. j. hlboko pod úrovňou porovnateľnej partnerskej skupiny (25 %), ktorú možno očakávať v prípade krajín v tejto fáze rozvoja. Miera nezamestnanosti v druhom štvrťroku 2019 klesla na 8,5 % z maximálnej úrovne 10,1 %, ktorú dosiahla začiatkom roka 2017. Vďaka miere medziročného rastu na úrovni 16,4 % v októbri 2019 (predpokladaný rast v reálnom vyjadrení približne na úrovni 11 %) priemerná nominálna mzda dosiahla približne 430 USD (v ekvivalentnom vyjadrení). Inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien sa výrazne spomalila zo 14,1 % v januári 2018 na 4,1 % v decembri 2019, a tak mohla Národná banka Ukrajiny ku koncu roka 2019 úspešne dosiahnuť strednodobú cieľovú hodnotu inflácie na úrovni 4 % až 6 %. Ukrajinská vláda za posledných päť rokov takisto dosiahla výrazný pokrok, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií. Celkový rozpočtový deficit sa znížil zo 4,5 % HDP v roku 2014 na 2,0 % HDP v roku 2019. Hrubý verejný dlh sa znížil z 80,9 % HDP v roku 2016 na 50,3 % HDP v roku 2019.

Hospodárstvo Ukrajiny je aj naďalej veľmi otvorené, hoci spoločný objem dovozu a vývozu tovaru a služieb sa od roku 2015 znížil. Pokles vývozu bol výraznejší ako pokles dovozu, a preto v rovnakom období došlo k prehĺbeniu zápornej bilancie tovarov a služieb z 2,6 % HDP na 8,5 %. Deficit bežného účtu je oveľa menší (1,9 % HDP v roku 2017, 3,3 % v roku 2018 a odhadovaných 2,5 % v roku 2019) vďaka značným a rastúcim zahraničným príjmovým tokom, ktorých významnú časť tvoria remitencie zo zahraničia. Prílev priamych zahraničných investícií zostal v roku 2019 na pomerne nízkej úrovni 2,8 miliardy USD, resp. 2,0 % HDP. Portfóliové investície a ďalšie investície zo súkromného a verejného sektora boli však dostatočne vysoké, aby zabezpečili kladnú celkovú bilanciu s cudzincami s pobytom, pričom v roku 2019 dosiahli úroveň 2,7 miliardy USD, resp. 1,9 % HDP. Hrubý zahraničný dlh Ukrajiny sa znížil zo 129 % HDP v roku 2015 na 79,5 % HDP v roku 2019. Oficiálne rezervy sa zvýšili zo 17,8 miliardy USD v júli 2018 na 25,3 miliardy USD v decembri 2019, čo zodpovedá štyrom mesiacom dovozu tovaru a služieb. Výsledkom značných kladných tokov likvidity bol vyšší dopyt po hrivne, ktorá sa v roku 2019 s ohľadom na americký dolár zhodnotila o 14,7 %. S cieľom zmierniť zhodnotenie a podporiť rezervy národná banka intervenovala na menovom trhu a v roku 2019 od domácich bánk kúpila 7,9 miliardy USD (v roku 2018 to bolo len 1,4 miliardy USD).

EÚ v rokoch 2014 – 2018 spolu Ukrajine vyplatila 3,3 miliardy EUR vo forme zvýhodnených úverov v rámci štyroch za sebou nasledujúcich programov MFP. Súčasný program MFP vo výške 1 miliardy EUR vo forme úverov bol schválený v júli 2018. Politická podmienenosť programu sa zameriava predovšetkým na zlepšenie riadenia verejných financií, boj proti korupcii, reformy v štátom vlastnených podnikoch a reformy sociálnych politík. Prvá splátka vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v novembri 2018. Druhá a zároveň posledná splátka vo výške 500 miliónov EUR bola vyplatená v máji 2020, a tým sa program úspešne dokončil.

S MMF bola v decembri 2019 dosiahnutá dohoda na pracovnej úrovni o novom programe pre Ukrajinu (trojročný program rozšíreného fondu vo výške 5,5 miliardy USD). Navyše v roku 2019 vláda na domácom primárnom trhu vydala dlhopisy v hodnote 227,6 miliardy UAH, t. j. o 114 % viac ako v roku 2018, pri priemerných výnosoch, pričom sú zahrnuté všetky splatnosti (pokles z 19 % v januári na 11,6 % v decembri). V rovnakom období náklady financovania v amerických dolároch takisto klesli zo 6,5 % na 3,7 % a v prípade eura zo 4,5 % na 2,2 %.

3Zabezpečenie riadneho využívania finančných prostriedkov makrofinančnej pomoci: operatívne posúdenia, ex post hodnotenia a audity

3.1Operatívne posúdenia

V súlade s požiadavkami nariadenia EÚ o rozpočtových pravidlách Komisia pomocou externých poradcov vykonáva operatívne posúdenia s cieľom získať primeranú istotu o fungovaní administratívnych postupov a finančných tokov v prijímajúcich krajinách.

Operatívne posúdenia sa zameriavajú na systémy riadenia verejných financií, predovšetkým na postupy a organizáciu ministerstiev financií a centrálnych bánk a konkrétnejšie na správu účtov, na ktoré sú vyplácané finančné prostriedky EÚ. Okrem toho sa osobitná pozornosť venuje práci inštitúcií vykonávajúcich externé audity, ich nezávislosti, pracovným programom a účinnosti ich kontrol. Takisto sa skúmajú postupy verejného obstarávania na centrálnej úrovni.

V roku 2019 sa nezačalo nijaké operatívne posúdenie v súvislosti s novými programami MFP. V prvom polroku 2020 sa vykoná operatívne posúdenie nového programu makrofinančnej pomoci Jordánsku (MFP-III).

3.2Ex post hodnotenia

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách EÚ a s príslušnými rozhodnutiami o makrofinančnej pomoci Komisia po dokončení programov makrofinančnej pomoci vykonáva ex post 9 hodnotenia s cieľom posúdiť ich vplyv. Hlavným cieľom týchto hodnotení je:

I)analyzovať vplyv MFP na hospodárstvo prijímajúcej krajiny, a najmä na udržateľnosť jej vonkajšej pozície;

II)posúdiť pridanú hodnotu opatrenia EÚ.

V roku 2019 boli dokončené pracovné dokumenty útvarov Komisie o ex post hodnotení programu MFP-II pre Gruzínsko a programu MFP pre Kirgizskú republiku; tieto dokumenty boli uverejnené v decembri 2019. Zhrnutie hlavných výsledkov týchto hodnotení bolo uvedené aj vo výročnej správe o MFP za rok 2018. Počas roka 2019 bola Komisii predložená aj správa od externých dodávateľov o ex post hodnotení programu MFP-I v Tunisku. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie vypracovaný Generálnym riaditeľstvom pre hospodárske a finančné záležitosti bude dokončený a uverejnený v prvom polroku 2020.

Napokon v roku 2019 Komisia začala ex post hodnotenia tretieho programu MFP na Ukrajine. Správy externých dodávateľov o týchto ex post hodnoteniach a sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie by sa mali dokončiť a uverejniť v priebehu roka 2020.

3.2.1Makrofinančná pomoc pre Tunisko I

Z ex post hodnotenia programu MFP-I v Tunisku, ktorý bol vykonávaný v rokoch 2014 – 2017, vyplynulo, že makrofinančná pomoc EÚ bola relevantná, súdržná, efektívna a účinne vykonaná.

V absolútnom vyjadrení program makrofinančnej pomoci Tunisku bol v čase prijatia tretím najväčším programom MFP od roku 2000 (zodpovedal približne 0,5 % HDP v roku 2015 a 0,3 % HDP v roku 2017). Oslovené zainteresované strany sa zhodli na tom, že zvýšenie hodnoty MFP z pôvodne navrhovaných 250 miliónov EUR na 300 miliónov EUR bolo správnym rozhodnutím. Makrofinančná pomoc bola poskytnutá vo forme úveru vo výške 300 miliónov EUR za veľmi výhodných podmienok, ktoré by nebolo možné získať na trhu. Hoci pri vykonávaní MFP došlo k oneskoreniam, tieto oneskorenia nemali nepriaznivý vplyv na relevantnosť MFP so zreteľom na prevažujúce makroekonomické podmienky a vyššie rozpočtové potreby tuniského štátu po teroristických útokoch v roku 2015 a na jeho záväzky súvisiace s dlhovou službou.

Veľkosť, forma a časový rámec programu MFP-I sa teda považovali za relevantné a vhodné s ohľadom na potreby financovania Tuniska. Makrofinančná pomoc mala priaznivý vplyv (hoci malý) na udržateľnosť dlhovej služby a poskytla tuniským orgánom väčší fiškálny priestor. Podmienenosť tohto programu bola relevantná a v súlade s prioritami krajiny, pričom zohrávala kľúčovú úlohu pri zameraní pozornosti orgánov na reformy.

V hodnotení sa dospelo k záveru, že program poskytol jasnú pridanú hodnotu EÚ prostredníctvom zmiernenia tlakov na platobnú bilanciu a zväčšenia fiškálneho priestoru, ktorý mali k dispozícii verejné orgány. Prostredníctvom programu sa takisto podarilo vytvoriť finančné úspory vďaka výhodným úrokovým sadzbám a dlhším splatnostiam úveru MFP v porovnaní s finančnými trhmi. Program bol navrhnutý a vykonávaný efektívne v úzkej spolupráci s tuniskými orgánmi a kľúčovými medzinárodnými partnermi.

Napokon sa v rámci hodnotenia zistilo, že program MFP-I mal pozitívny, hoci obmedzený sociálny vplyv prostredníctvom udržania makroekonomických podmienok (uľahčenie úpravy a podpora sociálnych výdavkov) a prostredníctvom priamych účinkov podmienenosti. Tento sociálny vplyv bol však sčasti obmedzený neúplným zacielením na sociálne výdavky, hoci táto otázka bola vyriešená v rámci politickej podmienenosti programu MFP-II.

3.2.2Makrofinančná pomoc pre Gruzínsko II

Z ex post hodnotenia programu MFP-II v Gruzínsku, ktorý bol vykonávaný v rokoch 2015 – 2017, vyplynulo, že makrofinančná pomoc EÚ bola relevantná, súdržná, účinná a efektívne vykonaná.

MFP-II bola súdržnou súčasťou komplexného balíka pomoci EÚ Gruzínsku, pričom odrážala úzku koordináciu týchto intervencií. Pridaná hodnota EÚ bola najviditeľnejšia pri podnecovaní procesu štrukturálnych reforiem v Gruzínsku, pretože sa vzťahoval na relevantné otázky súvisiace s reformami v krajine. V rámci hodnotenia sa zistilo, že relevantné by mohli byť aj niektoré ďalšie politické opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a bankovníctva, bolo by však potrebné zachovať rovnováhu medzi týmto aspektom a potrebou zabezpečiť zacielenie zoznamu podmienok MFP. Opatrenia v týchto oblastiach boli následne zahrnuté medzi politické podmienky v súčasnom programe makrofinančnej pomoci Gruzínsku, ktorý bol schválený v roku 2018.

V hodnotení sa dospelo k záveru, že program MFP pomohol zlepšiť udržateľnosť verejného dlhu Gruzínska a jeho výsledkom boli značné úspory na základe dlhšej splatnosti a nižších úrokových sadzieb makrofinančnej pomoci. Program bol navrhnutý a vykonávaný efektívne v úzkej spolupráci s gruzínskymi orgánmi, MMF a Svetovou bankou. Oneskorenie prijatia bolo spôsobené procesnými nezhodami medzi spoluzákonodarcami. V rámci hodnotenia sa však zistilo, že tento mimoriadne dlhý časový rámec schvaľovania programu nespôsobil straty efektívnosti, pretože od konca roka 2010 do júla 2014 a od polovice roka 2015 do apríla 2017 sa v Gruzínsku nevykonával program vyplácania MMF, ktorý je predpokladom poskytnutia MFP. V dôsledku toho by nebolo možné vyplácať makrofinančnú pomoc, ani keby bol program schválený už skôr.

Napokon z hodnotenia vyplynulo, že program MFP-II mal celkovo pozitívny sociálny vplyv. Program pomohol zlepšiť kvalitu a efektívnosť verejných zdravotníckych služieb, hoci pokrok v tejto oblasti nie je rovnomerný a rieši sa v rámci politickej podmienenosti súčasného programu MFP, ktorý bol schválený v roku 2018. Program MFP takisto pomohol uľahčiť makroekonomickú úpravu, a tak udržať sociálne výdavky.

4VŠEOBECNÝ VÝVOJ TÝKAJÚCI SA NÁSTROJA MAKROFINANČNEJ POMOCI

4.1Fungovanie nástroja makrofinančnej pomoci

V spoločnom vyhlásení 10 Európskeho parlamentu a Rady o makrofinančnej pomoci z roku 2013 sa jasne stanovuje, že táto pomoc má makroekonomický a finančný charakter a jej cieľom je „obnova udržateľného stavu vonkajších financií oprávnených krajín a území, ktoré majú ťažkosti s vonkajším financovaním. Mala by byť oporou plnenia politického programu obsahujúceho rázne opatrenia na prispôsobenie a opatrenia štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie, najmä počas programového obdobia, a tiež posilniť vykonávanie príslušných dohôd s Úniou a spoločných programov“.

V súlade so zásadou uvedenou v bode 6 písm. a) tohto spoločného vyhlásenia „podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci by malo byť to, že oprávnená krajina alebo územie rešpektuje účinné demokratické mechanizmy vrátane pluralitného parlamentného systému a právneho štátu a zaručuje dodržiavanie ľudských práv“. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť počas celého cyklu programu makrofinančnej pomoci monitorujú plnenie týchto politických podmienok, pričom každé vyplatenie prostriedkov je podmienené ich splnením.

V roku 2018 v rámci legislatívneho procesu týkajúceho sa nových návrhov na makrofinančnú pomoc III pre Gruzínsko a makrofinančnú pomoc IV pre Ukrajinu Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci navrhol viacero zmien týkajúcich sa politických podmienok návrhu Komisie, ktorý bol vypracovaný podľa vzoru dohodnutého v rámci spoločného vyhlásenia z roku 2013. V osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o finančnej pomoci EÚ Tunisku v roku 2016 sa uvádza, že zdĺhavý rozhodovací proces by mohol ohroziť plnenie hlavného cieľa MFP, ktorým je rýchle poskytnutie podpory v krízovej situácii súvisiacej s platobnou bilanciou.

V roku 2019 a začiatkom roka 2020 v rámci legislatívneho procesu týkajúceho sa nového návrhu na makrofinančnú pomoc III pre Jordánsko Európsky parlament a Rada akceptovali návrh Komisie (uverejnený 6. septembra 2019), ktorý bol vypracovaný na základe vzoru dohodnutého v rámci spoločného vyhlásenia z roku 2013. Legislatívny proces bol efektívny a umožnil Komisii začať rokovania o MoP s jordánskymi orgánmi už v januári 2020.

Komisia považuje za dôležité, aby bol nástroj MFP založený na jasne stanovených a všeobecne akceptovaných zásadách a rozhodovacích procesoch, ktoré dodržiavajú všetky inštitúcie a cítia sa nimi viazané, keď neexistuje formálny právny základ nástroja v rámci všetkých programov.

Okrem toho geopolitický, bezpečnostný a hospodársky vývoj za hranicami EÚ poukazuje na to, že je potrebná silnejšia, multilaterálna Európa. Ako odpoveď na tieto výzvy si nová Komisia za jeden zo svojich šiestich hlavných cieľov stanovila posilnenie úlohy Európy vo svete. Schopnosť EÚ reagovať rýchlo a efektívne, a to aj prostredníctvom nástroja MFP, bude mimoriadne dôležitá na dosiahnutie tohto cieľa.

V tejto súvislosti a s výhľadom do budúcna Komisia v roku 2020 vykoná metahodnotenie programov MFP realizovaných v rokoch 2010 – 2020. V rámci hodnotenia sa posúdia zásady a charakteristiky upravujúce nástroj MFP; cieľom hodnotenia je poskytnúť informácie o tom, ako zlepšiť relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a pridanú hodnotu tohto nástroja, ako aj jeho schopnosť reagovať na priority vonkajšej činnosti EÚ a ako zlepšiť operatívne riadenie intervencií MFP. Komisia takisto iniciuje diskusiu o rozsahu nástroja MFP vrátane jeho geografického pokrytia a o interakcii tohto nástroja s ďalšími vonkajšími politikami EÚ.

4.2Budúci vývoj: makrofinančná pomoc v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci

Keďže v susedstve EÚ sa naďalej prejavuje geopolitická a hospodárska nestabilita, ktorú v roku 2020 ešte prehlbujú humanitárne a hospodárske dôsledky šírenia koronavírusu, je pravdepodobné, že potreba poskytovania makrofinančnej pomoci EÚ zostane vysoká a v nasledujúcich rokoch sa bude ďalej zvyšovať. V strednodobom preskúmaní viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 preto Komisia navrhla posilniť makrofinančnú pomoc ako nástroj makrofinančnej podpory a zvýšiť jej ročnú úverovú kapacitu z 500 miliónov EUR na 2 000 miliónov EUR. Tento zámer schválil Európsky parlament a Rada.

Komisia 2. mája 2018 prijala oznámenie o viacročnom finančnom rámci na roky 2021– 2027. V prípade vonkajšej činnosti EÚ Komisia navrhla zjednodušiť existujúce nástroje s cieľom lepšie informovať o práci EÚ, zabrániť prekrývaniu činností, zabezpečiť, aby boli procesy menej ťažkopádne, zvýšiť efektívnosť a komplementárnosť a pritom lepšie preukázať pridanú hodnotu EÚ. Navrhuje sa, aby sa niekoľko nástrojov viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 začlenilo do nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI). Osobitné programy makrofinančnej pomoci sa však aj naďalej budú aktivovať podľa potreby na základe samostatných ad hoc rozhodnutí, keďže sa uznáva, že rozhodovací proces týkajúci sa programov makrofinančnej pomoci by mal zostať oddelený. Makrofinančná pomoc sa teda bude aj naďalej riadiť riadnym legislatívnym postupom, ktorý si v súvislosti s každým osobitným programom vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu a Rady.

Za úvery MFP sa bude ručiť prostredníctvom novej záruky pre vonkajšiu činnosť, ktorá sa má vytvoriť v rámci nástroja NDICI. Záruka pre vonkajšiu činnosť sa bude vzťahovať na súkromný, štátny a regionálny sektor (EFSD+), úvery MFP, ako aj vonkajšie úvery Euratomu. Záruka pre vonkajšiu činnosť bude zabezpečená novým spoločným rezervným fondom, do ktorého sa začlení Garančný fond pre vonkajšie opatrenia, ako aj ďalšie garančné fondy vo vonkajšej i vnútornej sfére EÚ. Komisia v máji 2018 navrhla, aby celkový objem operácií v rámci záruky pre vonkajšiu činnosť predstavoval maximálne 60 miliárd EUR, pričom 14 miliárd EUR by bolo vyčlenených na úvery makrofinančnej pomoci, ktoré sa budú poskytovať so sadzbou 9 %, ako je to v súčasnosti. To je v súlade s ročným objemom úverov makrofinančnej pomoci v hodnote 2 miliárd EUR, ktorý sa dohodol počas strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, čím sa potvrdila vysoká európska pridaná hodnota a silný pákový efekt nástroja. Navyše granty makrofinančnej pomoci sa budú naďalej poskytovať oprávneným krajinám s mimoriadne vysokou zraniteľnosťou.

Komisia 27. mája 2020 predstavila prepracovaný návrh viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, ako aj núdzový Európsky nástroj obnovy („Next Generation EU“) ako odpoveď na následky pandémie COVID-19 vo výške 750 miliárd EUR (v cenách roku 2018). Vo vonkajšej oblasti by to znamenalo dodatočných 16,9 miliardy EUR (v súčasných cenách), z toho 11,4 miliardy EUR na záruku pre vonkajšiu činnosť a 5,5 miliardy EUR na humanitárnu pomoc. Prostredníctvom navrhovaného posilnenia by sa zvýšil strop záruky pre vonkajšiu činnosť z pôvodne navrhovaných 60 miliárd EUR na 130 miliárd EUR, a tak by sa viac ako zdvojnásobila potenciálna kapacita záruk EFSD+ a úverov MFP.

5Nové žiadosti o pomoc a budúce návrhy Komisie – rozpočtová situácia

Rok 2020 sa bude v prvom rade vyznačovať vykonávaním prebiehajúcich programov makrofinančnej pomoci, ktoré sú opísané v predchádzajúcom texte. Patrí medzi ne vyplatenie poslednej splátky Gruzínsku v rámci MFP-III, ako aj vyplatenie zvyšných splátok v rámci programu pre Moldavsko za predpokladu splnenia potrebných podmienok. Okrem toho v závislosti od rýchlosti napredovania rokovaní o MoP by počas roka 2020 mohli byť vyplatené aj prvé dve splátky v rámci MFP-III pre Jordánsko.

5.1Využitie MFP v prospech partnerov zapojených do procesu rozširovania a partnerov európskeho susedstva v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19

Šírenie ochorenia COVID-19 sa rozvinulo do globálnej pandémie, ktorá si vyžaduje rýchlu koordinovanú globálnu reakciu s cieľom ochrániť ľudí, zachrániť životy a riešiť hospodárske dôsledky.

V tejto súvislosti Komisia 22. apríla 2020 prijala návrh na poskytnutie balíka MFP vo výške 3 miliárd EUR desiatim partnerom zapojeným do procesu rozširovania a partnerom v rámci európskeho susedstva s cieľom pomôcť im obmedziť hospodárske následky pandémie ochorenia COVID-19. Návrh dopĺňa balík „Tím Európa“ (masívna a cielená stratégia reakcie EÚ na podporu úsilia partnerských krajín v boji proti pandémii ochorenia COVID-19). Rozhodnutie bolo prijaté Európskym parlamentom a Radou 25. mája 2020.

V rámci tohto balíka EÚ súhlasila s týmto rozdelením úverov MFP: Albánska republika (180 miliónov EUR), Bosna a Hercegovina (250 miliónov EUR), Čierna Hora (60 miliónov EUR), Gruzínsko (150 miliónov EUR), Jordánske hášimovské kráľovstvo (200 miliónov EUR), Kosovo (100 miliónov EUR), Moldavská republika (100 miliónov EUR), Severomacedónska republika (160 miliónov EUR), Tuniská republika (600 miliónov EUR) a Ukrajina (1,2 miliardy EUR).

Tento balík MFP a jeho rýchle prijatie Európskym parlamentom a Radou je dôležitým prejavom solidarity EÚ s partnerskými krajinami v čase nebývalej krízy.

V tabuľke 2 je uvedený prehľad záväzkov a platieb grantov MFP a vyplácania úverov MFP za roky 2018, 2019 a 2020 (údaje za rok 2020 sú predbežné). Očakáva sa, že v roku 2020 budú vyplatené úvery MFP v celkovej výške 860 miliónov EUR (alebo vo výške 3 860 miliónov EUR, ak sa v roku 2020 v plnej výške vyplatí makrofinančná pomoc v zmysle rozhodnutia z 25. mája 2020 o poskytnutí makrofinančnej pomoci v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19).

Tabuľka 2:

Záväzky a platby grantov MFP a vyplatenie úverov MFP v rokoch 2018 – 2020 (v EUR)

(1)

Táto správa je založená na informáciách, ktoré boli k dispozícii v máji 2020.

(2)

Právnym základom makrofinančnej pomoci krajinám mimo EÚ, ktoré nie sú rozvojovými krajinami, sú články 212 a 213 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(3)

Makrofinančná pomoc takisto dopĺňa ďalšie vonkajšie činnosti alebo nástroje EÚ v rámci susedstva vrátane rozpočtovej podpory. Správa o rozpočtovej podpore za rok 2019 je dostupná na adrese: https://www.euneighbours.eu/sites/default/files/publications/2019-10/budget_support._trends_and_results_2019.pdf . 

(4)

Všetky ex post hodnotenia sú k dispozícii na webovom sídle Komisie: https://ec.europa.eu/info/evaluation-reports-economic-and-financial-affairs-policies-and-spending-activities_sk .

(5)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1112 zo 6. júla 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Tunisku (Ú. v. EÚ L 186, 9.7.2016, s. 1).

(6)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2371 zo 14. decembra 2016 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (Ú. v. EÚ L 352, 23.12.2016, s. 18).

(7)

Prvý a druhý program makrofinančnej pomoci pre Gruzínsko bol prisľúbený na medzinárodnej konferencii darcov v Bruseli v októbri 2008. Tieto programy (každý vo výške 46 miliónov EUR) sa realizovali v rokoch 2009 – 2010 a 2015 – 2017.

(8)

Všetky ex post hodnotenia sú k dispozícii na webovom sídle Komisie: https://ec.europa.eu/info/evaluation-reports-economic-and-financial-affairs-policies-and-spending-activities_sk .

(9)

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku (rozhodnutie č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013). K dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013D0778&from=SK .

(10)

Možný platobný deficit, ktorý by bolo potrebné pokryť (zvyčajne formou prerozdelenia), ak by došlo k vyplateniu zostávajúcich dvoch tranží (a príslušnej grantovej zložky) programu MFP pre Moldavsko.