EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 10. 2019

COM(2019) 486 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2020

1.Úvod

V ročnom pracovnom programe Únie pre európsku normalizáciu 1 (pracovný program) na rok 2020 sú uvedené priority v oblasti európskej normalizácie. Stanovujú sa v ňom konkrétne ciele a politiky týkajúce sa európskych noriem a normalizačných produktov pre nadchádzajúce obdobie a uvádzajú sa v ňom druhy opatrení, ktoré Komisia hodlá prijať 2 . Tieto opatrenia v oblasti európskej normalizácie sú zakotvené v politikách Únie, ako je napríklad digitálny a jednotný trh, energetická efektívnosť a politika v oblasti klímy, ako aj medzinárodný obchod. Cieľom noriem podporujúcich tieto politiky je zabezpečiť, aby boli európske výrobky a služby konkurencieschopné na celom svete a aby spĺňali aktuálne požiadavky na bezpečnosť, ochranu, ako aj ochranu zdravia a životného prostredia.

V pracovnom programe sa takisto uvádzajú opatrenia, ktoré Komisia hodlá začať uskutočňovať v roku 2020 s cieľom zlepšiť riadenie, inkluzívnosť a medzinárodný vplyv európskeho systému normalizácie.

Pracovný program nemá žiadny vplyv na rozpočet nad rámec toho, čo je už stanovené v návrhu rozpočtu na rok 2020.

2.Priority v oblasti európskej normalizácie

Normy majú významný vplyv na hospodárstvo, pričom spoločnosti a spotrebitelia pociťujú ich výhody na jednotnom trhu každý deň. Dobre fungujúci systém normalizácie pomáha Európe zachovať si svoju výhodu priekopníka a držať krok so zmenami a s príležitosťami, ktoré prináša vývoj na trhu. Normy zároveň zaručujú vysokú úroveň bezpečnosti, ochrany zdravia, spotrebiteľov a environmentálnych hľadísk s cieľom chrániť európskych občanov.

Normy zohrávajú rozhodujúcu úlohu v tom, že výrobcom ponúkajú stabilný základ pre investície do nových technológií a digitalizáciu výrobných procesov.

V tomto oddiele sú uvedené žiadosti o vypracovanie a/alebo prepracovanie harmonizovaných 3 európskych noriem na podporu právnych predpisov Únie a skúmajú sa v ňom širšie strategické priority Komisie v oblasti európskej normalizácie. Komisia bude pozorne monitorovať pracovné programy európskych normalizačných organizácií s cieľom zabezpečiť, aby sa na žiadostiach uvedených ďalej v texte riadne pracovalo a aby sa zohľadnili strategické priority Komisie.

2.1    Harmonizované európske normy na podporu právnych predpisov EÚ

Európsky systém normalizácie je založený na verejno-súkromnom partnerstve medzi Komisiou a subjektmi, ktoré pôsobia v oblasti normalizácie. Jeho jedinečnosť spočíva vo využívaní harmonizovaných európskych noriem. Tieto normy sa vypracúvajú (prípadne sú revidované) na základe žiadosti Komisie o uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie 4 . Normy sa po prijatí stávajú súčasťou práva Únie a na základe ich uplatňovania môžu výrobcovia na celom jednotnom trhu predpokladať, že ich výrobky sú v súlade s požiadavkami právnych predpisov Únie.

Týmto sa zabezpečuje právna istota a stabilita, ktorá je pre používateľov harmonizovaných noriem dôležitá. Znižujú sa tým náklady výrobcov, čo je zase dôležité pre investorov, a malým a stredným podnikom umožňuje uvádzať na trh výrobky v súlade s právnymi predpismi Únie bez dodatočných nákladov. Takisto sa tým zvyšuje verejná zodpovednosť regulačných orgánov, ktoré musia primerane dohliadať na dodržiavanie týchto harmonizovaných noriem. V roku 2020 Komisia hodlá požiadať o vypracovanie a/alebo revíziu harmonizovaných noriem na podporu právnych predpisov EÚ vo viacerých kľúčových oblastiach, ako je napríklad ochrana životného prostredia a jednotný trh s tovarom.

Komisia požiada o vypracovanie noriem v oblasti recyklácie a opätovného použitia plastového rybárskeho výstroja 5 . Týmito harmonizovanými normami sa podporí vykonávanie smernice 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie.

V súlade s cieľmi nariadenia (EÚ) 2017/1369 o energetickom označovaní a smernice 2009/125/ES o požiadavkách na ekodizajn Komisia navrhne vypracovanie noriem na meranie energetickej hospodárnosti elektromotorov, ohrievačov vody, práčok a práčok so sušičkami pre domácnosť. Týmito normami sa podporia vykonávacie právne akty 6 týkajúce sa konkrétnych kategórií výrobkov.

V tejto súvislosti bude jednou z kľúčových iniciatív aktualizácia súčasných harmonizovaných noriem európskymi normalizačnými organizáciami, o ktorú má Komisia v úmysle požiadať, aby sa zohľadnili požiadavky smernice 2013/29/EÚ o pyrotechnických výrobkoch a najnovší technologický vývoj 7 . Touto aktualizáciou sa zvýši bezpečnosť pyrotechnických výrobkov a kvalita posudzovania zhody takýchto výrobkov, a to zosúladením existujúcich noriem v tejto oblasti s aktuálnymi legislatívnymi a bezpečnostnými požiadavkami a najnovšími technológiami.

V súlade s požiadavkami základnej bezpečnostnej normy – smernice Rady 2013/59/Euratom – plánuje Komisia v oblasti zdravotníctva požiadať o vytvorenie harmonizovaných noriem, pokiaľ ide o navrhovanie, výrobu, inštaláciu, používanie a overovanie účinnosti rádionuklidových kalibrátorov 8 . Týmito normami sa zlepší proces optimalizácie dávkovania, a to overovaním aktivity podanej pacientom pomocou rádionuklidových kalibrátorov.

Komisia okrem toho hodlá požiadať európske normalizačné organizácie o revíziu harmonizovaných noriem používaných na podporu smernice 2014/34/EÚ týkajúcej sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére s cieľom zohľadniť technologické aktualizácie 9 .

Novoprijatým nariadením (EÚ) 2019/1009 o hnojivách sa rozširuje jeho rozsah pôsobnosti z hnojív vyrobených z vyťažených alebo chemicky vyrobených anorganických materiálov na hnojivá vyrobené z recyklovaných alebo organických materiálov. Harmonizáciou metód analytických testov na účely overenia zhody produktov na hnojenie z druhotnej suroviny sa umožnia spoločné postupy kontroly a skúšania v oblasti zhody s právnymi požiadavkami, čím sa uľahčí obchod na jednotnom trhu 10 .

V súvislosti s nariadením (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií Komisia hodlá požiadať európske normalizačné organizácie o vypracovanie migračných limitov pre obmedzované látky (polycyklické aromatické uhľovodíky) v gumovom a plastovom materiáli používanom v spotrebiteľských výrobkoch 11 .

Na riadne fungovanie systému harmonizácie stavebných výrobkov vytvoreného v nariadení (EÚ) 305/2011 alebo prostredníctvom neho je potrebný spoločný technický jazyk. Komisia v tejto súvislosti hodlá požiadať o vypracovanie série noriem 12 .

Vzhľadom na vplyv orgánov posudzovania zhody na vnútorný trh a najmä na MSP je dôležité zabezpečiť, aby v prípade akreditácie a posudzovania zhody platili vo všetkých členských štátoch rovnako prísne pravidlá. Komisia preto požiada o vypracovanie harmonizovaných noriem 13 na podporu uplatňovania nariadenia (ES) č. 765/2008 o akreditácii a nariadenia (ES) č. 1221/2009 o dohľade nad trhom.

V neposlednom rade budú harmonizované normy potrebné na podporu dodržiavania požiadaviek na prístupnosť výrobkov a služieb stanovených v smernici (EÚ) 2019/882 14 . Pomocou týchto noriem sa zosúladia prístupy, ktoré výrobcovia a poskytovatelia služieb v súčasnosti používajú na dosiahnutie súladu s požiadavkami, keď vyrábajú alebo poskytujú výrobky a služby so špecifickými prvkami prístupnosti, a tým sa pre osoby so zdravotným postihnutím zabezpečí lepší prístup k výrobkom a službám na vnútornom trhu.

2.2    Strategické priority v systéme európskej normalizácie

Komisia hodlá pokračovať v spolupráci so svojimi partnermi v rámci európskeho systému normalizácie v strategicky dôležitých oblastiach, a to s cieľom zabezpečiť, aby vypracované normy podporovali jej všeobecné politické priority pre plne fungujúci jednotný trh.

Umelá inteligencia bude mať ďalekosiahly vplyv na hospodárstvo a celú spoločnosť. Komisia v roku 2018 uznala význam umelej inteligencie pre jednotný trh vo svojom oznámení „Umelá inteligencia pre Európu“ 15 . V oznámení sa ako súčasť digitálneho jednotného trhu stanovuje európska iniciatíva v oblasti umelej inteligencie a zdôrazňuje sa jej význam pre priemyselné odvetvia Únie na konkurenčnom globálnom trhu. Normalizácia pomáha riešiť výzvy, ktoré táto kľúčová technológia prináša, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť, zodpovednosť a etické hľadiská. Vypracovanie noriem, ktoré odrážajú európsku perspektívu pri prevádzkovaní systémov založených na umelej inteligencii, by malo byť pre európske normalizačné organizácie jednou z dôležitých priorít.

Normalizácia je dôležitá pre rozvoj internetu vecí, pretože bezpečnosť, ochrana, spoľahlivosť a interoperabilita majú zásadný význam vo svete, ktorého stredobodom sú inteligentné zariadenia. Európske normalizačné organizácie by sa preto mali zamerať na vypracovanie noriem s cieľom posilniť bezpečnostné protokoly, predvídať a znižovať kybernetické útoky a zabezpečiť interoperabilitu rôznych sietí internetu vecí.

Ochrana technológií pred kybernetickými hrozbami prostredníctvom kybernetickej bezpečnosti je jednou z podmienok, aby sa mohli zavádzať do praxe a používať. Je to dôležité z dôvodu ochrany súkromia, ale aj z dôvodu ochrany kritickej európskej infraštruktúry, ako sú napríklad zariadenia na výrobu energie a prenosové a telekomunikačné siete. V „akte EÚ o kybernetickej bezpečnosti“ 16 sa stanovuje rámec pre európsky certifikát kybernetickej bezpečnosti produktov, služieb a procesov v oblasti IKT. Normalizácia zohráva v novom rámci dôležitú úlohu. Komisia preto v otázkach kybernetickej bezpečnosti očakáva úzku spoluprácu medzi európskymi normalizačnými organizáciami a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) 17 s cieľom pomôcť ďalej dobudovať jednotný európsky trh, držať krok v rýchlo sa meniacej a náročnej sfére ochrany súkromia a vo všeobecnosti zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Komisia prijala odporúčanie o „európskom formáte na výmenu elektronických zdravotných záznamov“ 18 . Toto odporúčanie slúži na podporu digitálnej transformácie zdravotnej starostlivosti v EÚ tým, že sa usiluje uvoľniť cezhraničný tok zdravotných údajov a podporovať členské štáty v ich úsilí zabezpečiť, aby občania mali možnosť bezpečného prístupu k svojim zdravotným údajom a mohli ich sprístupňovať bez ohľadu na to, kde sa v EÚ nachádzajú. Vďaka tejto technológii budú mať občania rýchly prístup k svojim zdravotným údajom a budú ich môcť poskytovať zdravotníckym pracovníkom, napríklad pri konzultáciách s odborníkom alebo pri núdzovom ošetrení v inej krajine EÚ.

Európske normalizačné organizácie by mali podporovať zavádzanie odporúčaného formátu na výmenu európskych elektronických zdravotných záznamov, a to vytvorením najmodernejších noriem na ochranu údajov týkajúcich sa zdravia a zaistenie bezpečnosti sietí a informačných systémov, od ktorých takéto systémy elektronických zdravotných záznamov závisia. Vďaka tomu sa predíde porušovaniu ochrany údajov a minimalizujú sa riziká bezpečnostných incidentov.

V oznámení s názvom „Na ceste k automatizovanej mobilite: stratégia EÚ pre mobilitu budúcnosti“ 19 , ktoré bolo prijaté v roku 2018, sa zdôrazňuje, že prepojená a automatizovaná mobilita pravdepodobne zmení spôsob pohybu ľudí a spôsob používania, predaja a vlastníctva vozidiel. Zároveň sa ňou otvoria nové oblasti pre rozvoj podnikania a pripravia sa podmienky pre nové služby v oblasti mobility na meniacom sa trhu s energiou. Úspešnosť takejto zmeny v oblasti mobility závisí od výkonnosti, cenovej dostupnosti a udržateľnosti nového systému. Úlohou normalizácie je podporovať interoperabilitu rôznych subsystémov a ich vzájomnú prepojiteľnosť, t. j. medzi vozidlami, cestnými a energetickými systémami. Európske normalizačné organizácie by mali úzko spolupracovať s automobilovým priemyslom, poskytovateľmi energie a odvetvím IKT s cieľom vypracovať normy týkajúce sa interoperability systémov spolupráce zahŕňajúcich všetky triedy vozidiel, bez ohľadu na hranice a značky, pričom obzvlášť dôležité je podporovať štandardizáciu komunikačných protokolov na účely jazdy nákladných vozidiel viacerých značiek v konvoji.

Podobne má zásadný význam pre odvetvie železničnej dopravy vypracovanie noriem v oblasti digitalizácie, automatizácie a kybernetickej bezpečnosti. Takýmito normami 20 sa uľahčí integrácia rôznych železničných subsystémov do multimodálneho dopravného systému a zabezpečia sa jeho potenciálne slabé miesta alebo komponenty pred neoprávneným prístupom.

Oceliarsky priemysel dosiahol v posledných desaťročiach výrazné zníženie emisií skleníkových plynov, a to zvýšením energetickej efektívnosti a zavedením nových technológií. Súčasné procesy však dospeli k svojim hraniciam a na ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov treba vyvíjať nové technológie, aby sa dosiahli ciele rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a ciele dlhodobej stratégie na obdobie do roku 2050. Náležité zohľadnenie noriem vo fáze výskumu nových inovačných výrobných procesov pomôže zabezpečiť hladký prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem toho európske normy môžu podporiť harmonizované zavádzanie inovačných technológií pri výrobe ocele na jednotnom trhu.

Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) 21 je zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie Ide o pilotný program Európskeho obranného fondu, ktorý členským štátom poskytne finančné stimuly, aby sa zapojili do spoločného výskumu vojenského vybavenia a technológií v EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027). Cieľom tohto programu, ktorý je súčasťou akčného plánu v oblasti európskej obrany, je poskytnúť európskemu obrannému priemyslu finančnú podporu počas fázy vývoja nových produktov a technológií vo vybraných oblastiach. Pracovný program EDIDP na roky 2020 – 2021 bol prijatý 19. marca 2019 a výzvy na predkladanie návrhov na rok 2019 boli uverejnené 4. apríla 2019. Intenzívnejšia spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti obrany prináša úspory z rozsahu znížením nákladov na výrobu a nákup vojenského materiálu. Normy by mali túto spoluprácu podporiť tým, že sa v nich stanoví spoločná nomenklatúra pre navrhovanie, vývoj a obstarávanie príslušného materiálu.

3.Medzinárodná spolupráca

Výsledkom stretnutia predsedu Junckera s prezidentom Donaldom Trumpom v júli 2018 a následného spoločného vyhlásenia 22 , v ktorom sa spolupráca v oblasti noriem výslovne spomína ako jedna z priorít na posilnenie obchodu a rastu v oboch regiónoch, bolo vytvorenie výkonnej pracovnej skupiny EÚ – USA, v rámci ktorej patrí spolupráca v oblasti normalizácie medzi prioritné témy, o ktorých sa rokuje.

21. samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 9. apríla 2019 23 , dal nový impulz vzťahom medzi týmito dvomi obchodnými partnermi. Normalizácia sa v súčasnosti dôkladne monitoruje ako kľúčový ukazovateľ otvárania sa čínskeho trhu, najmä pokiaľ ide o aspekty prístupu spoločností/dcérskych spoločností z EÚ k čínskym procesom normalizácie a mieru prijatia medzinárodných noriem v Číne. S cieľom účinnejšie presadzovať európske normy sa vypracuje systematické mapovanie čínskeho normalizačného prostredia. Pracovná skupina EÚ – Čína pre normalizáciu predstavuje v tejto súvislosti dôležitú platformu pre dialóg a spoluprácu.

Normalizácia je vždy významnou časťou kapitoly o technických prekážkach obchodu každej prerokúvanej dohody o voľnom obchode a zostane ňou aj do budúcnosti. Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom nadobudne platnosť začiatkom roka 2020 a pokračovať budú rokovania o dohodách o voľnom obchode s Austráliou, Novým Zélandom, Indonéziou a krajinami združenia Mercosur, čo potvrdzuje otvorenosť EÚ v jej úsilí o posilnenie európskej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a rastu na celosvetovej úrovni.

4.Verejno-súkromné partnerstvo

4.1    Riadenie

Prioritou Komisie je naďalej včas poskytovať normy vyznačujúce sa vysokou kvalitou. V tejto súvislosti by sa harmonizovaným normám mala venovať osobitná pozornosť, aby sa splnili požiadavky najnovšej judikatúry Súdneho dvora. Harmonizované normy ako súčasť európskeho práva musia spĺňať vymedzené kritériá kvality, a to z hľadiska formy, ako aj technickej podstaty.

Osobitnú pozornosť oboch strán si vyžaduje najmä kvalita harmonizovaných noriem, ktorými sa stanovuje právny účinok predpokladu zhody. Komisia v tejto súvislosti 22. novembra 2018 prijala oznámenie „Harmonizované normy: zvyšovanie transparentnosti a právnej istoty v záujme plne fungujúceho jednotného trhu“ 24 . V oznámení je uvedený prehľad fungovania európskeho systému normalizácie a sú v ňom vymedzené konkrétne opatrenia, ktoré Komisia podnikne s cieľom podporiť vykonávanie nariadenia o európskej normalizácii 25 .

Komisia po konzultácii v tejto súvislosti vydá aj usmerňovací dokument o praktických aspektoch vykonávania nariadenia o európskej normalizácii, pričom bude osobitnú pozornosť venovať rozdeleniu úloh a povinností v procese vypracúvania harmonizovaných noriem a bude pozorne sledovať účinnosť, inkluzívnosť a rýchlosť normalizačných procesov. V uvedenom usmerňovacom dokumente Komisia zohľadní najnovšiu judikatúru a konkrétne podmienky potrebné na dosiahnutie súladu s nariadením o európskej normalizácii a zlepšenie procesu normalizácie v praxi. V nadväznosti na tieto kroky bude Komisia v rámci diskusie so všetkými zainteresovanými stranami pokračovať v prehodnocovaní svojich postupov.

Komisia odporúča, aby európske normalizačné organizácie náležite zohľadnili usmerňovací dokument, najmä pokiaľ ide o včasné poskytnutie všetkých dokumentov potrebných na posúdenie návrhov harmonizovaných noriem, aby sa zabezpečil hladký priebeh procesu posudzovania.

Komisia bude všetkými relevantnými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, naďalej podporovať proces riadenia, a to prostredníctvom výboru pre normy, platformy viacerých zainteresovaných strán v oblasti normalizácie IKT a štruktúrovaných dialógov s európskymi normalizačnými organizáciami. V tejto súvislosti Komisia nabáda európske normalizačné organizácie, aby sa aktívne zapájali do činnosti týchto platforiem a pomohli tak pri ďalšom formovaní európskych priemyselných a digitálnych politík.

4.2    Inkluzívnosť

Inkluzívnosť a transparentnosť sú kľúčovými prvkami európskeho systému normalizácie. Komisia bude preto naďalej podporovať zapájanie zainteresovaných strán zastupujúcich MSP, spotrebiteľov, environmentálne záujmy a odborové zväzy do procesu normalizácie (ďalej len „organizácie 26 uvedené v prílohe 27 III“).

Finančnou podporou pre organizácie zastupujúce MSP, sociálne a spoločenské záujmy na európskej úrovni sa pripravili podmienky pre postupné zapájanie ich členov do činností v oblasti normalizácie. Stále však pretrvávajú určité výzvy, pokiaľ ide o ich efektívnu účasť v procese normalizácie.

Komisia bude pozorne monitorovať, ako európske normalizačné organizácie uplatňujú požiadavky na efektívne zapojenie organizácií uvedených v prílohe III podľa článku 5 nariadenia o európskej normalizácii.

Európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC a medzinárodné normalizačné organizácie sa opierajú o zásadu vnútroštátneho delegovania právomocí. Podľa predpokladu je účasť expertov na vypracovaní noriem spravidla otvorená pre všetkých. Komisia vyzýva organizácie uvedené v prílohe III, aby vo svojich výročných správach uvádzali všetky udalosti, v prípade ktorých zainteresované strany požiadali o účasť na normalizačných prácach, ale nedokázali sa do nich zapojiť. V týchto správach by mala byť zahrnutá aj medzinárodná úroveň (ISO, IEC).

4.3    Financovanie európskej normalizácie

Platnosť súčasných rámcových partnerských dohôd, v ktorých sú stanovené právne rámce pre financovanie európskych normalizačných organizácií z prostriedkov Únie, sa skončí v decembri 2020. Budúce financovanie európskej normalizácie je súčasťou „Programu pre jednotný trh“ 28 . Vplyv tohto programu sa bude posudzovať prostredníctvom hodnotení v polovici trvania a záverečných hodnotení, ako aj nepretržitým monitorovaním súboru ambicióznych kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Ukazovateľom prijatým pre európsku normalizáciu je „podiel uplatňovania európskych noriem ako vnútroštátnych noriem členskými štátmi v pomere k celkovému počtu platných európskych noriem“.

Štúdia o hospodárskom a spoločenskom vplyve normalizácie

Európske normy predstavujú nevyhnutný nástroj riadneho fungovania jednotného trhu. Okrem iného podporujú hospodársky rast, pretože odstraňujú prekážky brániace uvádzaniu inovačných a konkurencieschopných výrobkov a služieb na existujúce trhy a zväčšujú objem obchodu na nových trhoch. Ich potenciálne a skutočné vplyvy a funkcie sú však stále nedostatočne preskúmané a vyžadujú si hlbšie pochopenie.

Na základe týchto skutočností a v nadväznosti na výzvu Rady a v súlade so spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie Komisia v roku 2019 spúšťa štúdiu o funkciách a vplyvoch európskych noriem a normalizácie v EÚ. Výsledky štúdie budú k dispozícii do roku 2021.

(1)

     Článok 8 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(2)

     Podrobnejší zoznam opatrení je uvedený v prílohe k tomuto oznámeniu.

(3)

     Zahŕňa to aj európske normy, ktoré zabezpečujú dodržiavanie všeobecných požiadaviek na bezpečnosť podľa smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

(4)

     Pozri článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.

(5)

     Pozri akcie a opatrenia týkajúce sa rybárskeho výstroja v Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve – COM(2018) 28 final a opatrenie 13 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(6)

     Podrobnejšie o tom pozri v opatreniach 1 až 3 uvedených v prílohe k tomuto oznámeniu.

(7)

     Pozri opatrenie 7 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(8)

     Pozri opatrenie 8 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(9)

     Pozri opatrenie 6 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(10)

     Pozri opatrenie 5 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(11)

     Pozri opatrenie 4 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(12)

     Pozri opatrenie 9 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(13)

     Pozri opatrenie 11 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(14)

     Pozri opatrenie 12 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(15)

     COM(2018) 237.

(16)

     COM(2017) 477 final.

(17)

     Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť.

(18)

     C(2019) 800 zo 6. februára 2019.

(19)

     COM(2018) 283 final.

(20)

     Pozri opatrenie 10 uvedené v prílohe k tomuto oznámeniu.

(21)

     Nariadenie (EÚ) 2018/1092.

(22)

     VYHLÁSENIE/18/4687.

(23)

     https://www.consilium.europa.eu/media/39020/euchina-joint-statement-9april2019.pdf.

(24)

     COM(2018) 764.

(25)

     Nariadenie (EÚ) č. 1025/2012.

(26)

      Small Business Standards (Normy pre malé podniky) (SBS) , European consumer voice in standardisation (Hlas európskych spotrebiteľov v oblasti normalizácie) (ANEC) , European Trade Union Confederation (Európska konfederácia odborových zväzov) (ETUC) a  European Environmental Citizens’ Organisation for Standardisation (Európske environmentálne občianske združenie pre normalizáciu) (ECOS).

(27)

     Príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii.

(28)

     COM(2018) 441 final.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli28. 10. 2019

COM(2019) 486 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2020