Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru –

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027: stimulácia inovačného talentu a inovačnej kapacity Európy

[COM(2019) 330 final – 2019/00152 (COD)]

a

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (prepracované znenie)

[COM(2019) 331 final – 2019/00151 (COD)]

(2020/C 47/10)

Hlavný spravodajca: Antonello PEZZINI

Konzultácia	Európsky parlament, 18.7.2019 Rada, 26.7.2019
Právny základ	články 173 ods. 3 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Rozhodnutie predsedníctva	24.9.2019
Prijaté v pléne	31.10.2019
Plenárne zasadnutie č.	547
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	168/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) plne podporuje synergiu medzi EIT a viacročným rámcovým programom EÚ pre výskum a inováciu, navrhovanú v revidovanom nariadení vzhľadom na racionalizáciu, ktorá sa zavádza programom Horizont Európa so zjednodušenou štruktúrou tém výskumu a inovácie.

1.2.

EHSV je presvedčený, že program Horizont Európa presadzujúci otvorenú inováciu zabezpečí inovátorom s vysokým potenciálom jednotné kontaktné miesto prostredníctvom Európskej rady pre inováciu a v súčinnosti s EIT umožní zintenzívniť spoluprácu s ekosystémami a aktérmi, čím sa zabráni duplicite a prekrývaniu a zabezpečí sa skutočná komplementárnosť, ako uviedla Rada v súvislosti s návrhom programu na vykonávanie programu Horizont Európa (1).

1.3.

V tejto súvislosti by sa mal EIT považovať za jednu z hlavných hnacích síl inovácie na dosiahnutie cieľov, ktorá umožní čeliť spoločenským výzvam v oblastiach, ako sú: udržateľné inovačné ekosystémy; inovácia a podnikateľské zručností v kontexte celoživotného vzdelávania; zvýšenie účinnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; nové riešenia globálnych výziev zamerané na trh; synergie a pridaná hodnota v rámci celého programu Horizont Európa.

1.4.

EHSV sa domnieva, že EIT a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) by mali zohrávať výraznejšiu úlohu v prostredí inovácie, a to v rámci jednotlivých krajín, regiónov aj EÚ; mali by zlepšovať svoje schopnosti v záujme väčšej a lepšej koordinácie so všetkými zainteresovanými aktérmi na rôznych úrovniach a mali by svoje úsilie zameriavať na všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, s cieľom posilniť podnikateľského ducha v EÚ.

1.5.

EHSV odporúča, aby si EIT zachoval a aby zdôraznil jedinečnosť prínosu, ktorý má ako európsky líder v oblasti vysoko špecializovaného vzdelávania zameraného na podnikanie (učenie sa praxou), a aby hľadal a skúšal nové metódy výučby a učenia. Značku EIT by mali uznávať hlavné medzinárodné akreditačné orgány a mala by sa exportovať aj mimo okruhu ZIS a ich partnerov, s cieľom podporiť čoraz širšie inovačné spoločenstvo v spolupráci s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a najmä s Áziou a USA.

1.6.

EHSV sa domnieva, že EIT by mal podporovať vývoj nových produktov so silnou obchodnou hodnotou, ktoré budú vylepšené vďaka vzdelávacím skúsenostiam šíreným na medzinárodnej úrovni podľa vzoru priemyselných doktorátov. Určite by sa tým uľahčilo väčšie a aktívnejšie zapojenie nových obchodných partnerov do činností ZIS.

1.7.

V záujme lepšieho zapojenia MSP by mali ZIS preskúmať nové spôsoby, ako využívať a podporovať geografickú blízkosť, najmä so zapojením územných stredísk, ktoré by mali regionálnym a miestnym aktérom umožňovať prístup k celosvetovým inovačným platformám.

1.8.

EIT a ZIS by mali vypracovať vlastné stratégie financovania podnikov a rozvoja s cieľom podporiť konsolidáciu inovatívnych spoločností. Okrem toho by sa mali posilniť spojenia so svetom financií a s fondmi rizikového kapitálu.

1.9.

EHSV odporúča, aby rozmiestnenie ZIS viac rešpektovalo geopolitickú rovnováhu a lepšie pokrývalo územie EÚ, počnúc ZIS v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu, s cieľom zahrnúť aj oblasti, ako sú Jadran a Balkán, a aj Čínu.

1.10.

Pokiaľ ide o navrhované rozhodnutie o strategickom inovačnom programe (SIP) na roky 2021 – 2027, EHSV sa domnieva, že tento proces by mal byť charakterizovaný holistickým prístupom a mal by zahŕňať všetky typy partnerstiev (P2P, verejno-súkromné partnerstvá, EIT – ZIS, FET – Flagships), ako sa požaduje v záveroch Rady, aby sa zabezpečil kompletný prehľad o tom, čo sa realizuje prostredníctvom partnerstiev, ako aj na dosiahnutie politických cieľov.

1.11.

EHSV v zásade súhlasí so strategickým inovačným programom predostretým v uvedenom návrhu rozhodnutia, keďže navrhované opatrenia sa budú realizovať v plnom súlade so strategickým plánom programu Horizont Európa, ako sa uvádza v spoločnej pozícii EP a Rady v súvislosti s 9. rámcovým programom (2).

1.12.

EHSV oceňuje avizovaný zámer, že EIT bude „pokračovať v úsilí zameranom na zjednodušovanie s cieľom zmierniť zbytočnú administratívnu záťaž pre ZIS, čo im umožní pružne a efektívne vykonávať svoj ročný obchodný plán a viacročnú stratégiu“.

1.13.

EHSV zastáva názor, že EIT by mal predložiť správu o všetkých úspešných inovačných produktoch, ktoré boli uvedené na trh počas jeho desaťročnej existencie (efektívne využívanie finančných prostriedkov).

1.14.

EHSV taktiež považuje za dôležité: podávanie správ a monitorovanie s presnými ukazovateľmi vplyvu; hodnotenie prevádzkovej výkonnosti ZIS; skutočne dosiahnuté výsledky; výsledky a pokrok pri dosahovaní cieľov v súlade s rámcom programu Horizont Európa.

2.   Úvod

2.1.

Ťažkosti Európy premeniť vynálezy na výrobky a služby, s ktorými možno obchodovať, viedli EÚ k tomu, aby prehodnotila svoju politiku v oblasti výskumu a pokúsila sa nájsť spôsob, ako svoju excelentnosť v základnom výskume pretaviť na trhovo orientovanú inováciu, čo sa jej doposiaľ veľmi nedarilo.

2.2.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT), ku ktorému už mal EHSV možnosť vyjadriť sa (3), vytvorila Európska únia v roku 2008 s cieľom posilniť svoje inovačné schopnosti a je neoddeliteľnou súčasťou európskeho rámcového programu pre výskum a inováciu.

2.3.

EIT je v súčasnosti najväčším integrovaným inovačným ekosystémom v Európe. Združuje partnerov z podnikov, ako aj z výskumných a vzdelávacích inštitúcií, a podporuje ZIS. Tieto spoločenstvá sú širokými európskymi partnerstvami, ktoré dokážu riešiť konkrétne globálne výzvy a posilňovať rozvojové ekosystémy a podporujú spojenie vzdelávania a výskumu s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre inováciu a podnecovať vytváranie inovatívnych podnikov, a to v úzkej komplementárnosti s Európskou radou pre inováciu.

2.4.

Súčasný rámcový program na roky 2014 – 2020 Horizont 2020 financuje jednoznačne inováciu prostredníctvom nových verejných nástrojov, ktoré boli zavedené na posilnenie inovácie v Európe a na podnietenie účasti podnikov na inovačnej činnosti, ako sú: verejno-súkromné partnerstvá (napríklad STI), systémy úverových záruk (napríklad RSFF) a rizikový kapitál (napríklad GIF) (4).

2.5.

S rozpočtom viac než 300 miliónov EUR na roky 2008 – 2013, 2,7 miliardy EUR na roky 2014 – 2020 a 3,1 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 by mal EIT zohrávať dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020 (5).

2.6.

Cieľom EIT je zlepšenie inovačných postupov spojením vzdelávania a podnikania s výskumom a inováciou, pričom hlavným zámerom je dosiahnuť hmatateľné výsledky a konkrétne výhody (6).

2.7.

Činnosť EIT sa rozvíja prostredníctvom ZIS: sú to rozsiahle európske partnerstvá, ktoré sa zaoberajú špecifickými spoločenskými výzvami tým, že spájajú vzdelávacie, výskumné a podnikateľské organizácie. EIT poskytuje ZIS granty a musí monitorovať ich činnosť, pričom zabezpečuje účinnú kontrolu a šírenie výsledkov.

2.8.

EIT je odteraz integrovaný v programe Horizont Európa ako súčasť jeho piliera III („Inovatívna Európa“). Bolo by však potrebné vytvárať synergie a zaistiť komplementárnosť aj s ostatnými zložkami programu (7). ZIS sa ako integrálna súčasť EIT považujú za „inštitucionalizované európske partnerstvá“.

2.9.

Všeobecné ciele EIT sa odrážajú v jeho oblastiach činnosti vymedzených v programe Horizont Európa, v ktorom sú tiež stanovené: kritériá výberu, realizácia, monitorovanie, hodnotenie a ukončenie európskych partnerstiev vrátane partnerstiev ZIS – EIT.

2.9.1.

Je vhodné pripomenúť hlavné oblasti činnosti: — posilňovanie udržateľných inovačných ekosystémov po celej Európe, — podporovanie rozvoja podnikateľských a inovačných zručností v kontexte celoživotného vzdelávania, — podpora podnikateľskej transformácie univerzít, — prinášanie nových riešení na trh v snahe reagovať na globálne spoločenské výzvy.

2.10.

EIT pôsobí ako decentralizovaný orgán EÚ. Sídlo má v Budapešti. EIT nie je výskumným strediskom a priamo neprispieva na financovanie jednotlivých projektov, ale poskytuje granty ZIS.

2.11.

ZIS sa vyberajú prostredníctvom otvorenej výzvy na základe prioritných tém s vysokým sociálnym dosahom. EIT v súčasnosti podporuje 8 ZIS, ktoré v rámci cezhraničných partnerstiev združujú podniky, univerzity a výskumné strediská (8).

2.12.

Každé ZIS sa usiluje posilňovať inovačné schopnosti, pričom spravuje vyvážené portfólio aktivít v troch sektoroch: — projekty na podporu inovácie s cieľom podporovať a vyvíjať nové produkty, služby a inovatívne riešenia, — vzdelávanie, inovatívne programy vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré každé ZIS poskytuje v podobe postgraduálnych programov (MSc/PhD); kurzy ďalšieho manažérskeho a profesionálneho rozvoja; programy celoživotného vzdelávania; letné školy, so značkou kvality EIT, — aktivity v oblasti vytvárania a podpory podnikov, programy pre startupy, s cieľom pomôcť podnikateľom a potenciálnym podnikateľom premeniť svoje nápady na úspešnú činnosť, pričom sa pozornosť zameriava najmä na prístup na trh, financovanie v rámci sietí, mentorstvo a inštruktorstvo.

2.13.

Súbežne musí každé ZIS v rámci svojej informačnej stratégie vyvíjať osvetovú činnosť, informačnú a propagačnú činnosť a rozvíjať regionálny inovačný program (RIS) v úzkej spolupráci s EIT.

2.14.

EHSV už zdôraznil, že ZIS by „mali zaručiť zastúpenie rôznych európskych krajín, najmä pokiaľ ide o umiestnenie centier inovácií“ a že by sa malo „posilniť podnikanie podporované akademickým pilierom“ (9).

2.15.

EHSV taktiež poukázal na to, že ZIS sú sústredené len v niekoľkých krajinách, a vyjadril želanie, „aby sa v čo najväčšom počte členských štátov podnikli konkrétne kroky s cieľom vytvoriť prepojenia medzi laboratóriami, podnikmi a výskumnými inštitúciami“ (10).

2.16.

Európsky parlament vyzval Komisiu, aby zachovala ZIS v súčasnej štruktúre EIT, pričom zdôraznil význam transparentnosti a väčšieho zapojenia zainteresovaných strán, a žiadal Komisiu „aby analyzovala, ako môžu EIT a ZIS spolupracovať s EIC“ (Európskou radou pre inováciu) (11).

2.17.

Európsky parlament okrem iného konštatoval, že podľa správy Dvora audítorov ZIS plne nevyužili granty, ktoré im inštitút udelil, najmä v dôsledku neúplnej realizácie podnikateľských plánov (12). Dvor audítorov navyše vo svojej osobitnej správe uviedol, že komplexný operačný rámec EIT a problémy s riadením bránili jeho celkovej účinnosti a boli zistené rôzne nedostatky.

2.18.

Rada uznala potvrdenú pridanú hodnotu strategických partnerstiev a iniciatív, ako je napríklad EIT a akcie Marie Skłodowska-Curie (13), a v dohode o budúcom programe Horizont Európa sa tretí pilier (Inovatívna Európa) stanovením Európskej rady pre inováciu zameria na rozšírenie prelomových a prevratných inovácií. Európska rada pre inováciu bude jednotným kontaktným miestom pre inovátorov s vysokým potenciálom (14).

3.   Návrhy Európskej komisie

3.1.

Cieľom návrhov je zvýšiť otvorenosť a transparentnosť ZIS a zosúladiť EIT s nasledujúcim programom EÚ pre výskum a inováciu (2021 – 2027), a najmä s navrhovaným prístupom pre európske partnerstvá v rámci programu Horizont Európa v snahe ďalej zvyšovať inovačný potenciál EÚ.

3.2.

Očakáva sa, že s navrhovaným rozpočtom vo výške 3 miliardy EUR, čo je zvýšenie o 600 miliónov EUR (+ 25 %) v porovnaní so súčasným strategickým inovačným programom (2014 – 2020), bude môcť EIT efektívne financovať existujúce činnosti a nové ZIS a podporovať inovačné kapacity 750 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

3.3.

EIT by mal vykonávať činnosti zamerané na: — posilňovanie udržateľných inovačných ekosystémov po celej Európe, — podporovanie rozvoja podnikateľských a inovačných zručností v kontexte celoživotného vzdelávania a na podporu podnikateľskej transformácie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v EÚ, — prinášanie nových riešení na trh v snahe reagovať na globálne výzvy.

3.4.

Návrh prepracovaného znenia nariadenia o EIT (15) má za cieľ zabezpečiť väčšiu právnu zrozumiteľnosť a lepšie zosúladenie s rámcovým programom EÚ pre výskum a inováciu, poskytuje nový právny základ a okrem iného sa ním zavádza zjednodušený model financovania, ktorý má účinnejšie podnecovať dodatočné verejné a súkromné investície, a posilňuje administratívna štruktúra EIT.

3.5.

Návrh rozhodnutia o strategickom inovačnom programe (SIP) na roky 2021 – 2027, ktorý musí byť v súlade s rámcovým programom pre výskum a inováciu Horizont Európa, sa zameriava na tieto ciele: — zvýšenie regionálneho vplyvu ZIS vďaka posilneným sieťam EIT, pričom by sa mal zvýšiť počet zapojených inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, podnikov a výskumných organizácií, a to v prepojení s regionálnymi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, — posilnenie inovačnej kapacity vysokoškolského vzdelávania, — spustenie nových ZIS. EIT zriadi dve nové ZIS, vybrané v oblastiach, ktoré budú najvhodnejšie z hľadiska priorít programu Horizont Európa. Prvé bude zamerané na kultúrny a kreatívny priemysel a druhé sa určí neskôr, v nasledujúcej fáze v roku 2025.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1.

EHSV oceňuje úlohu, ktorú EIT zohráva pri podpore konkurencieschopnosti EÚ prostredníctvom podpory inovačného ekosystému, keďže inštitút dokázal prispieť k rozvoju tzv. vedomostného trojuholníka.

4.2.

EHSV je presvedčený, že otvorená inovácia zabezpečí inovátorom s vysokým potenciálom jednotné kontaktné miesto prostredníctvom Európskej rady pre inováciu a v súčinnosti s EIT umožní zintenzívniť spoluprácu s ekosystémami a aktérmi inovačných procesov.

4.3.

V tejto súvislosti by mal byť EIT jednou z hlavných hybných síl inovácie na dosiahnutie cieľov, ktorá umožní čeliť spoločenským výzvam v oblastiach, ako sú: — udržateľné inovačné ekosystémy v celej Európe, — inovácia a podnikateľské zručnosti z perspektívy celoživotného vzdelávania vrátane zvyšovania kapacít inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, — nové riešenia globálnych výziev zamerané na trh, — synergie a pridaná hodnota v rámci celého programu Horizont Európa.

4.4.

EIT a ZIS by mali zohrávať výraznejšiu úlohu v prostredí inovácie v EÚ, a to v rámci jednotlivých krajín i regiónov a mali by zlepšovať svoje schopnosti v záujme väčšej a lepšej koordinácie so všetkými zainteresovanými aktérmi.

4.5.

EIT by sa mal zameriavať na všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť, s cieľom posilniť podnikateľského ducha v EÚ zapojením všetkých spoločenských síl, a mal by vytvárať synergie s Európskou radou pre inováciu (EIC) a dodávať pridanú hodnotu mnohým projektom v rámci programu Horizont Európa.

4.6.

EHSV sa domnieva, že EIT a ZIS by sa mali prioritne zameriavať jednak na systematické upevňovanie vzťahov medzi veľkými a strednými podnikmi, ktoré aktívne pôsobia v ZIS, jednak na nové podniky a startupy, ktoré treba do iniciatív ZIS zapojiť.

4.7.

EIT a ZIS by mali vypracovať vlastné stratégie financovania podnikov s cieľom podporiť posilnenie inovatívnych spoločností prostredníctvom vhodných spojení so svetom financií a s fondmi rizikového kapitálu.

4.8.

EHSV sa domnieva, že finančná podpora EIT by mala byť vyvážená v závislosti od veľkosti, typu a vyspelosti danej oblasti. Malé a stredné podniky majú väčšie ťažkosti znášať administratívnu záťaž a mala by sa im poskytovať finančná podpora.

4.9.

V záujme lepšieho zapojenia MSP by mali ZIS preskúmať spôsoby, ako využívať a podporovať geografickú blízkosť, najmä prostredníctvom územných stredísk, ktoré by mali regionálnym a miestnym aktérom umožňovať prístup k celosvetovým inovačným platformám a poskytovať štruktúru a podporu pre MSP.

4.10.

EHSV sa domnieva, že územné strediská majú rozhodujúci význam pre budúcnosť ZIS. Pre budúcu finančnú udržateľnosť ZIS je kľúčové ich začlenenie do miestnych inovačných systémov a účinné filtrovanie, pokiaľ ide o externých partnerov.

4.11.

Otvorenosť a transparentnosť ZIS by sa mali zvýšiť. Postupy a kritériá výberu partnerov ZIS (riadny člen, pridružený člen atď.) by mali byť prístupné verejnosti. Pravidlá výberu aktivít a projektov (napríklad návrhov inovácií) by sa mali vo veľkom sprístupňovať a šíriť po celej EÚ a mali by sa zaviesť vhodné mechanizmy spätnej väzby, ktoré by monitorovali nezávislé organizácie.

4.12.

EHSV odporúča, aby si EIT zachoval a aby zdôraznil jedinečnosť svojho prínosu v oblasti vzdelávania, ktorý má ako európsky líder vo vzdelávaní na vysokej úrovni, a aby rozvíjal špecializované zručnosti zamerané na podnikanie v teréne (učenie sa praxou). Značku EIT by mali uznávať hlavné medzinárodné akreditačné orgány.

4.13.

EHSV sa domnieva, že EIT by mal podporovať vývoj nových produktov so silným zastúpením na trhu spojeným so vzdelávacími skúsenosťami na medzinárodnej úrovni podľa vzoru priemyselných doktorátov.

4.13.1.

EHSV plne podporuje zosúladenie EIT s viacročným rámcovým programom EÚ pre výskum a inováciu, ako sa navrhuje v revidovanom nariadení, v rámci programu Horizont Európa a navrhovaných európskych partnerstiev.

4.14.

Podľa EHSV treba fungovanie EIT ešte viac zjednodušiť a posilniť jeho riadenie, pričom treba zjednodušiť aj ZIS, ktoré by mali podľa rovnakých pravidiel vypracúvať výročné správy a prijímať obchodné plány, nie však ročné, ale viacročné.

4.15.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné účinne reagovať na pripomienky Európskeho dvora audítorov, pokiaľ ide o niektoré kľúčové aspekty modelu EIT, ktoré neboli vhodne navrhnuté na to, aby sa zabezpečilo, že bude účinným a inovatívnym verejným systémom.

4.16.

Pokiaľ ide o navrhované rozhodnutie o strategickom inovačnom programe (SIP) na roky 2021 – 2027, EHSV sa domnieva, že v tomto procese by sa mal zaujať holistický prístup a mal by zahŕňať všetky súčasné typy partnerstiev (P2P, verejno-súkromné partnerstvá, EIT – ZIS, FET – Flagships), ako sa požaduje v záveroch Rady.

---

(1)  Medziinštitucionálny spis 2018/0225 (COD) – 8550/19 z 15. 4. 2019.

(2)  Medziinštitucionálny spis 2018/0224 (COD) – 7942/19 z 27. 3. 2019.

(3)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 28; Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 122; Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 33.

(4)  STI (spoločné technologické iniciatívy) boli zavedené, aby sa mohlo lepšie reagovať na potreby priemyslu v špecializovaných oblastiach výskumu. Sú to nezávislé orgány EÚ s účasťou priemyslu a v niektorých prípadoch členských štátov. RSFF (finančný nástroj s rozdelením rizika) bol zriadený na zlepšenie prístupu k dlhovému financovaniu pre výskumné inštitúcie, najmä v prípade investícií do výskumu, technologického rozvoja a inovácie s vyšším rizikom. GIF (nástroj pre rýchlorastúce a inovačné MSP) v rámci Programu pre konkurencieschopnosť a inovácie poskytuje rizikový kapitál pre inovačné MSP a MSP s vysokým potenciálom rastu.

(5)  Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174).

(6)  Rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. december 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892).

(7)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(8)  EIT Climate-KIC: Drivers of climate innovation in Europe and beyond; EIT Digital: For a strong, digital Europe; EIT Food: EIT Food connects businesses, research centres, universities and consumers; EIT Health: Together for healthy lives in Europe; EIT InnoEnergy: Pioneering change in sustainable Energy; EIT Manufacturing: Strengthening and increasing the competiveness of Europe’s manufacturing; EIT RawMaterials: Developing raw materials into a major strength for Europe; EIT Urban Mobility: Smart, green and integrated transport.

(9)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 33.

(10)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 122.

(11)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 30).

(12)  Uznesenie Európskeho parlamentu (EÚ) 2019/1483z 26. marca 2019 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskeho inovačného a technologického inštitútu za rozpočtový rok 2017 (Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2019, s. 229).

(13)  Závery Rady o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru, 23. 5. 2018.

(14)  Rada EÚ – tlačová správa z 27. 3. 2019.

(15)  Nariadenie (EÚ) č. 1292/2013.