EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 367 final

2018/0191(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2018) 265 final}
{SWD(2018) 276 final}
{SWD(2018) 277 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami a programami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Retrospektívne hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

–pokiaľ ide o relevantnosť, hodnotenie poukázalo na potrebu lepšieho nadväzovania kontaktu s jednotlivcami s nedostatkom príležitostí, a uľahčenia účasti menších organizácií, aby bol program inkluzívnejší; na potrebu posilnenia opatrení na podporu porozumenia európskej integrácii a zmyslu spolupatričnosti k Európe, najmä u najmladších generácií,

–pokiaľ ide o účinnosť, mal by sa zvýšiť objem činností v sektoroch, ktoré vykazujú najvyššiu výkonnosť, ktoré však doposiaľ dostávali pomerne nižšie financovanie, ako napríklad v školách, v odvetviach odborného vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, čo prispeje tiež k posilneniu rozmeru inklúzie v programe,

–pokiaľ ide o efektívnosť, mohli by sa ešte zjednodušiť postupy predkladania žiadostí a podávania správ s cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov a ďalej by sa mohli optimalizovať online postupy.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Externá expertíza

•Posúdenie vplyvu

1.pokračovanie programu v jeho súčasnej forme so súčasným rozpočtom opraveným na zohľadnenie skutočnosti, že Spojené kráľovstvo odchádza z Únie (EÚ-27), čo predstavuje minimálne kritické množstvo investícií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu na úrovni Únie na ďalšie dosahovanie pozitívnych výsledkov. Určité zvýšenie účinnosti by sa mohlo dosiahnuť racionalizáciou a zmenou zamerania niektorých existujúcich akcií;

2.posilnený, inkluzívnejší a rozšírený program s viacerými zlepšeniami, ktoré by programu umožnili lepšie riešiť výzvy identifikované v rámci hodnotenia v polovici obdobia a následných konzultácií, so súčasným zohľadnením najnovšieho vývoja politík.

–by mohli zostať stabilné s podobným krytím, pričom zlepšenia týkajúce sa účinnosti a zjednodušenia sa dosiahnu prostredníctvom racionalizácie a nového zamerania určitých akcií, čo umožní, aby program fungoval rovnako efektívne ako v programovom období 2014 – 2020, alebo

–ak by sa zvýšilo krytie programu, mohol by sa zvýšiť rozsah pôsobnosti a objem rôznych existujúcich akcií a mohli by sa v plnej miere realizovať identifikované nové činnosti (vrátane nákladných činností), čím sa rozšíri rozsah pôsobnosti a zvýši sa európska pridaná hodnota programu.

–pokiaľ ide o ciele programu, uprednostňovaná možnosť politiky najlepšie zodpovedá potrebe mať nástroj, ktorým sa účinne dosahujú ciele Únie po roku 2020, najmä potrebe zvýšiť mobilitu a výmeny vo všetkých kategóriách učiacich sa, ako aj potrebe zintenzívniť úsilie vynaložené na nadväzovanie kontaktu s učiacimi sa s nedostatkom príležitostí a zvýšiť príležitosti na spoluprácu, a to aj pre menšie organizácie, čím sa Európania spoja a posilní sa európska identita a záväzok voči európskym spoločným hodnotám v časoch rastúceho populizmu,

–pokiaľ ide o priority, uprednostňovaná možnosť politiky bola navrhnutá tak, aby činnosti lepšie zosúladila s prioritami stanovenými na úrovni Únie, a zohľadňuje spätnú väzbu prijatú od zainteresovaných strán a všeobecnej verejnosti v rámci hodnotenia v polovici obdobia a 30-ročnej kampane programu Erasmus. Zahŕňa racionalizáciu a nové zameranie určitých existujúcich akcií. Niektoré akcie budú napríklad špecificky zamerané na činnosti, ktoré podporujú rozvoj kompetencií vo výhľadovo orientovaných oblastiach; iné budú zamerané na podporu inovácií v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu; čiastočne sa zmení zameranie činností Jean Monnet tak, aby boli viac zamerané napríklad na žiakov v školách, akcie v sektore vzdelávania dospelých budú špecifickejšie zamerané na definovanú cieľovú skupinu (s nízkou úrovňou zručností). Zároveň sa návrhom posilňuje inkluzívny rozmer programu prostredníctvom úpravy určitých existujúcich akcií a zavedenia nových opatrení (ako napríklad krátkodobá a skupinová mobilita a virtuálna spolupráca). Uprednostňovanou možnosťou politiky sa okrem toho zriaďuje určitá úroveň pružnosti na zohľadnenie nových priorít a potrieb, ktoré vznikajú v priebehu programového obdobia,

–pokiaľ ide o mechanizmus realizácie, uprednostňovaná možnosť politiky, ktorou sa chce zachovať existujúca – a jedinečná – kombinácia spôsobov riadenia súčasného programu Erasmus+, na základe pozitívnych skúseností z implementácie programu podľa hodnotenia v polovici jeho trvania umožní zamerať sa na realizáciu a funkčnosť, a pritom minimalizovať administratívne zaťaženie. Národné agentúry zriadené v každej účastníckej krajine, ktorá sa zúčastňuje na súčasnom programe Erasmus+ (nepriame riadenie), budú naďalej zodpovedné za riadenie väčšiny prostriedkov, t. j. väčšiny prostriedkov pridelených na akcie mobility a spolupráce. Národné agentúry sú vybavené na riadenie veľkého objemu akcií za pomerne malé sumy, čo si vyžaduje blízkosť k prijímateľom, prispôsobenie sa rozmanitosti vnútroštátnych systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže a zladenie sa s vnútroštátnymi prioritami. Priame riadenie by sa zachovalo v prípade viacerých osobitných činností, ktoré 1. nemajú kritický objem rozpočtu, aby mohli byť decentralizované; 2. vyžadujú si celoeurópsku alebo celosvetovú intervenciu; 3. sú ešte v počiatku v koncepčnej fázy a, kým budú decentralizované, potrebujú pilotnú fázu; alebo 4. potrebujú súťaž založenú na excelentnosti. Uprednostňovaná možnosť politiky umožní okrem toho určitú úroveň pružnosti na zohľadnenie nových priorít a potrieb, ktoré vznikajú v priebehu viacročného programového obdobia.

1.jasnejšie opísať dôvody, zvýšenie účinnosti a pridanú hodnotu pokračovania a rozšírenia niektorých navrhovaných akcií, najmä akcie Jean Monnet, športových akcií a akcií v oblasti vzdelávania dospelých;

2.ďalej rozpracovať analýzu efektívnosti a relevantnosti nových iniciatív a objasniť navrhované akcie týkajúce sa mobility žiakov; posilniť prioritizáciu navrhovaných nových alebo rozšírených akcií a lepšie vyzdvihnúť potenciálne riziká a možnosti ich zmiernenia;

3.objasniť koncepciu inklúzie a jej dôsledky pre program Erasmus a ďalej vysvetliť potenciálne synergie s ostatnými budúcimi programami a nástrojmi Únie.

•Zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2018/0191 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

(1)V kontexte rýchlych a hlbokých zmien spôsobených technologickou revolúciou a globalizáciou je investovanie do vzdelávacej mobility, spolupráce a rozvoja inovačných politík v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu nesmierne dôležité z hľadiska budovania inkluzívnych, súdržných a odolných spoločností, ako aj udržania konkurencieschopnosti Únie. Takéto investície zároveň prispievajú k posilňovaniu európskej identity a k demokratickejšej Únii.

(2)Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zo 14. novembra 2017 predniesla svoju víziu práce na európskom vzdelávacom priestore do roku 2025, v ktorom by vzdelávaniu nebránili štátne hranice, na budovaní Únie, kde by sa pobyt v inom členskom štáte na účely štúdia alebo vzdelávania v akejkoľvek forme či prostredí stal normou a kde by bolo bežné, že ľudia okrem materinského jazyka hovoria dvomi ďalšími jazykmi; a tiež Únie, v ktorej by ľudia mali jasnú predstavu o svojej európskej identite, ako aj silné povedomie o kultúrnom dedičstve a rozmanitosti Európy. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila potrebu podporiť osvedčený program Erasmus+ vo všetkých kategóriách vzdelávajúcich sa, ktoré už pokrýva, a osloviť vzdelávajúcich sa s nedostatkom príležitostí.

(3)Význam vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže pre budúcnosť Únie sa odráža v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ 24 , v ktorom sa zdôrazňuje potreba splniť záväzky prijaté členskými štátmi na sociálnom samite v Göteborgu, a to aj prostredníctvom úplného vykonania Európskeho piliera sociálnych práv 25 a jeho prvej zásady týkajúcej sa vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. V oznámení sa kladie dôraz na potrebu zintenzívniť mobilitu a výmeny, a to aj prostredníctvom značne posilneného, inkluzívneho a rozšíreného programu, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017.

(4)V Európskom pilieri sociálnych práv, ktorý 17. novembra 2017 slávnostne vyhlásil a podpísal Európsky parlament, Rada a Komisia, sa stanovuje ako jeho prvá kľúčová zásada právo každého človeka na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, aby si mohol udržať a aby mohol získať zručnosti, vďaka ktorým by sa mohol plne zapájať do spoločnosti a úspešne zvládať zmeny postavenia na trhu práce.

(5)V Bratislave 16. septembra 2016 potvrdili vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov svoje odhodlanie poskytnúť mládeži lepšie príležitosti. V Rímskej deklarácii podpísanej 25. marca 2017 vedúci predstavitelia dvadsiatich siedmich členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie prisľúbili pracovať na Únii, kde majú mladí ľudia možnosť získať to najlepšie vzdelanie a tú najlepšiu odbornú prípravu, a kde môžu študovať a nájsť si prácu v celej Únii – v Únii, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rozmanitosť.

(6)Správa o hodnotení programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020 v polovici jeho trvania potvrdila, že vytvorenie jednotného programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport viedlo k významnému zjednodušeniu, racionalizácii a synergiám v riadení programu, zatiaľ čo konsolidácia zvyšovania efektívnosti programu na roky 2014 – 2020 si v budúcnosti vyžaduje ďalšie zlepšenia. V rámci konzultácií k hodnoteniu programu v polovici jeho trvania a k budúcemu programu členské štáty a zainteresované strany dôrazne vyzvali ku kontinuite, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti programu, jeho štruktúru a mechanizmy jeho realizácie, pričom vyzvali k viacerým zlepšeniam ako napríklad urobiť program inkluzívnejším. Vyjadrili tiež plnú podporu zachovaniu intergrácie programu do modelu celoživotného vzdelávania, ktorý by mal byť i naďalej jeho oporou. Európsky parlament vo svojom uznesení z 2. februára 2017 o vykonávaní programu Erasmus+ privítal integrovanú štruktúru programu a vyzval Komisiu, aby v rámci budúceho programu v plnej miere využila rozmer celoživotného vzdelávania v programe prostredníctvom podpory a stimulácie medzisektorovej spolupráce. Členské štáty a zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu zachovať silný medzinárodný rozmer programu a rozšíriť ho na ďalšie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

(7)V rámci otvorenej verejnej konzultácie týkajúcej sa financovania z prostriedkov Únie v oblastiach hodnôt a mobility sa potvrdili tieto kľúčové zistenia, a zároveň sa v nej zdôraznila potreba urobiť budúci program inkluzívnejším a pokračovať v zameraní priorít na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na posilňovanie priorít týkajúcich sa podpory európskej identity, aktívneho občianstva a účasti na demokratickom živote.

(8)Komisia vo svojom oznámení s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ 26 , ktoré prijala 2. mája 2018, vyzvala k tomu, aby sa v ďalšom finančnom rámci kládol väčší dôraz na mládež, a to najmä tak, že sa viac ako zdvojnásobí rozsah programu Erasmus+ na roky 2014 – 2020, ktorý je jedným z najmarkantnejších úspechov Únie. Nový program by mal byť zameraný na inkluzívnosť s cieľom osloviť viac mladých ľudí s nedostatkom príležitostí. Takýto prístup by mal umožniť väčšiemu počtu mladých ľudí presťahovať sa do inej krajiny, aby sa v nej vzdelávali alebo pracovali.

(9)V tejto súvislosti treba zriadiť program nadväzujúci na program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (ďalej len „program“) Erasmus+ na roky 2014 – 2020, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 27 . Integrovaný charakter programu na roky 2014 – 2020, ktorý zahŕňa vzdelávanie vo všetkých kontextoch – formálnom, neformálnom aj informálnom – a vo všetkých etapách života, by sa mal zachovať, aby sa podporili flexibilné vzdelávacie dráhy umožňujúce jednotlivcom získať kompetencie, ktoré sú potrebné na riešenie výziev dvadsiateho prvého storočia.

(10)Program by mal byť vybavený takými mechanizmami, vďaka ktorým by sa stal ešte užitočnejším pri plnení politických cieľov a priorít Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Systematický prístup založený na celoživotnom vzdelávaní je dôležitý na to, aby ľudia hladko zvládali prechod medzi rôznymi etapami, ktorým budú musieť čeliť vo svojom životnom cykle. V záujme rozvíjania tohto prístupu by sa v nasledujúcom programe malo zachovať úzke prepojenie s celkovým strategickým rámcom pre politickú spoluprácu Únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže vrátane politických programov pre školy, vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu, a vzdelávanie dospelých, a zároveň by sa mali posilňovať a rozvíjať nové synergie s inými súvisiacimi programami a oblasťami politiky Únie.

(11)Program je kľúčovou zložkou budovania európskeho vzdelávacieho priestoru. Mal by byť vybavený takými mechanizmami, aby mohol prispievať k rámcu nasledujúcemu po strategickom rámci pre spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave a k programu v oblasti zručností pre Európu 28 so spoločným záväzkom, pokiaľ ide o strategický význam zručností a kompetencií na udržanie pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti. Mal by byť takisto oporou pre členské štáty pri dosahovaní cieľov Parížskej deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania 29 .

(12)Program by mal byť v súlade s novou stratégiou Európskej únie pre mládež 30 a rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže na roky 2019 – 2027, podľa oznámenia Komisie z 22. mája 2018 „Zapájať mladých ľudí, spájať ich a posilňovať ich postavenie: nová stratégia EÚ pre mládež“ 31 .

(13)V Programe by sa mal zohľadňovať pracovný plán Únie pre šport, ktorý je rámcom spolupráce na úrovni Únie v oblasti športu na roky [...] 32 . Mala by sa zabezpečiť súdržnosť a komplementarita pracovného plánu Únie a akcií v oblasti športu podporovaných v rámci programu. Existuje potreba zamerať sa najmä na masové športy s ohľadom na významnú rolu športu pri podpore fyzickej aktivity a zdravého životného štýlu, sociálneho začlenenia a rovnosti. Program by mal prispieť k podpore európskych spoločných hodnôt prostredníctvom športu, dobrej správy a integrity v športe, ako aj k podpore vzdelávania, odbornej prípravy a zručností v športe a prostredníctvom športu.

(14)Program by mal prispieť k posilneniu inovačnej kapacity Únie, najmä podporou činností v oblasti mobility a spolupráce, ktoré sú prospešné pre rozvoj kompetencií vo výhľadovo orientovaných študijných odboroch alebo oblastiach, ako sú veda, technológie, inžinierstvo a matematika, zmena klímy, životné prostredie, čistá energia, umelá inteligencia, robotika, analýza údajov a umenie/dizajn s cieľom pomôcť ľuďom rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre budúcnosť.

(15)Synergiami s programom Európsky horizont by sa malo zabezpečiť, aby sa využívali kombinované zdroje z programu Erasmus a programu Európsky horizont 33 na podporu činností zameraných na posilnenie a modernizáciu európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Z programu Európsky horizont sa v prípade potreby doplní podpora programu určená na iniciatívu „Európske univerzity“, najmä jej výskumný rozmer ako súčasť vývoja nových spoločných a integrovaných dlhodobých a udržateľných stratégií v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Synergie s programom Európsky horizont pomôžu podporiť integráciu vzdelávania a výskumu v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania.

(16)Program by mal byť inkluzívnejší zlepšením nadväzovania kontaktu s ľuďmi s nedostatkom príležitostí, a to aj prostredníctvom flexibilnejších formátov vzdelávacej mobility a podporou účasti malých organizácií, najmä nových organizácií a miestnych komunitných organizácií, ktoré pracujú priamo so znevýhodnenými vzdelávajúcimi sa všetkých vekových kategórií. Mali by sa podporovať virtuálne formáty, ako je virtuálna spolupráca, zmiešaná a virtuálna mobilita, aby sa oslovilo viac účastníkov, najmä tých s nedostatkom príležitostí, a tých, pre ktorých by fyzický presun do krajiny, ktorá nie je ich krajinou pobytu, bol prekážkou.

(17)Komisia vo svojom oznámení o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou zdôraznila kľúčovú úlohu vzdelávania, kultúry a športu pri podpore aktívneho občianstva a spoločných hodnôt u najmladších generácií. Posilňovanie európskej identity a podpora aktívnej účasti jednotlivcov na demokratických procesoch sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Európy a našich demokratických spoločností. Ísť do zahraničia študovať, učiť sa, absolvovať odbornú prípravu a pracovať alebo zúčastniť sa na mládežníckych a športových aktivitách prispieva k posilneniu tejto európskej identity v celej jej rozmanitosti a k pocitu spolupatričnosti ku kultúrnej komunite, ako aj k podpore takéhoto aktívneho občianstva medzi ľuďmi všetkých vekových skupín. Účastníci činností v oblasti mobility by sa mali zapájať do života svojich miestnych komunít, ako aj miestnych komunít v hostiteľskej krajine, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Mali by sa podporovať činnosti spojené s posilňovaním všetkých aspektov tvorivosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, a zlepšovaním individuálnych kľúčových kompetencií.

(18)Takisto by sa mal podporovať medzinárodný rozmer programu s cieľom ponúknuť viac príležitostí na mobilitu, spoluprácu a dialóg o politike s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu. Vychádzajúc z úspešného vykonávania medzinárodných činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania a mládeže v rámci predchádzajúcich programov v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže by sa činnosti v oblasti medzinárodnej mobility mali rozšíriť do ďalších sektorov, napríklad do oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

(19)Základná štruktúra programu na roky 2014 – 2020 pozostávajúca z troch kapitol – vzdelávanie a odborná príprava, mládež a šport – členených podľa troch kľúčových akcií, sa ukázala ako úspešná a mala by sa zachovať. Mali by sa zaviesť zlepšenia na zefektívnenie a racionalizáciu akcií podporovaných v rámci programu.

(20)Programom by sa mali posilniť existujúce príležitosti v oblasti vzdelávacej mobility, najmä v tých sektoroch, v ktorých by sa mohol program najviac zefektívniť s cieľom rozšíriť jeho dosah a uspokojiť vysoký dopyt. Malo by sa to dosiahnuť najmä zvýšením počtu a uľahčením činností v oblasti mobility vysokoškolských študentov, žiakov a študentov v sektore odborného vzdelávania a prípravy. Mobilita vzdelávajúcich sa dospelých s nízkou úrovňou zručností by mala byť zahrnutá do partnerstiev pre spoluprácu. S cieľom osloviť viac mladých ľudí by sa mali rozšíriť aj možnosti mobility pre mládež, ktorá sa zúčastňuje na činnostiach v oblasti neformálneho vzdelávania. Mobilita zamestnancov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu by sa mala tiež posilniť vzhľadom na jej pákový efekt. V súlade s víziou skutočného európskeho vzdelávacieho priestoru by sa mala programom takisto zvýšiť miera mobility a výmen a podporovať účasť študentov na vzdelávacích a kultúrnych činnostiach prostredníctvom podpory digitalizácie procesov, ako je zavedenie európskej študentskej karty. Táto iniciatíva môže byť významným krokom k tomu, aby sa z mobility pre všetkých stala skutočnosť, a to v prvom rade tým, že sa inštitúciám vysokoškolského vzdelávania umožní vysielať a prijímať viac študentov na výmenné pobyty pri súčasnom zvýšení kvality študentskej mobility a zároveň sa uľahčí študentom prístup k rôznym službám (knižnica, doprava, ubytovanie) pred príchodom na zahraničnú inštitúciu.

(21)Programom by sa mala podporovať účasť mládeže na demokratickom živote v Európe, a to aj podporou projektov zameraných na účasť mladých ľudí na živote občianskej spoločnosti, ktoré vedú mladých k angažovanosti, ďalej zvyšovaním povedomia o spoločných európskych hodnotách vrátane základných práv, spájaním mladých ľudí a osôb s rozhodovacími právomocami na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, ako aj prispievaním k procesu európskej integrácie.

(22)Program by mal mladým ľuďom ponúknuť viac príležitosti objavovať Európu prostredníctvom skúseností získaných počas vzdelávania v zahraničí. Osemnásťroční mladí ľudia, najmä tí s nedostatkom príležitostí, by mali dostať šancu na prvú, krátkodobú alebo skupinovú skúsenosť s cestovaním po celej Európe v rámci neformálnej vzdelávacej činnosti zameranej na posilnenie ich pocitu spolupatričnosti k Európskej únii a na objavovanie jej kultúrnej rozmanitosti. Prostredníctvom programu by sa mali určiť subjekty zodpovedné za oslovovanie a výber účastníkov, ako aj za podporné činnosti na posilnenie vzdelávacieho rozmeru skúsenosti.

(23)Programom by sa malo takisto podporovať učenie sa jazykov, najmä prostredníctvom rozšíreného využívania online nástrojov, keďže elektronické vzdelávanie ponúka ďalšie výhody v jazykovom vzdelávaní, pokiaľ ide o prístup a flexibilitu.

(24)Programom by sa mali podporovať opatrenia, ktoré zintenzívňujú spoluprácu medzi inštitúciami a organizáciami pôsobiacimi v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, čím sa uznáva ich zásadná úloha, pokiaľ ide o vybavovanie jednotlivcov znalosťami, zručnosťami a kompetenciami potrebnými v meniacom sa svete, ako aj primerané využitie potenciálu v oblasti inovácie, tvorivosti a podnikania, najmä v digitálnom hospodárstve.

(25)Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby podnikli viaceré iniciatívy s cieľom pozdvihnúť európsku spoluprácu vo vzdelávaní a v odbornej príprave na novú úroveň, a to aj podporou zriaďovania „európskych univerzít“ pozostávajúcich zo sietí univerzít uplatňujúcich prístup zdola nahor v celej Únii, ktoré by mali vzniknúť do roku 2024. Tieto európske univerzity by mali mať oporu v programe.

(26)Bruggské komuniké z roku 2010 obsahovalo výzvu na podporu excelentnosti v odbornom vzdelávaní v záujme inteligentného a udržateľného rastu. V oznámení o posilňovaní inovácie v regiónoch Európy z roku 2017 sa poukazuje na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s inovačnými systémami v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu na regionálnej úrovni. Program by mal poskytnúť prostriedky, ktoré umožňujú reagovať na tieto výzvy a podporujú rozvoj nadnárodných platforiem pre centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave s úzkym prepojením na miestne a regionálne stratégie pre rast, inovácie a konkurencieschopnosť. Tieto centrá excelentnosti by mali pôsobiť ako hnacia sila kvalitných odborných zručností v kontexte odvetvových výziev a zároveň by mali podporovať celkové štrukturálne zmeny a sociálno-hospodárske politiky v Únii.

(27)V záujme zintenzívnenia virtuálnej spolupráce by sa malo programom podporovať systematickejšie využívanie online platforiem, ako je eTwinning, School Education Gateway, Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe, Európsky portál pre mládež a online platforma pre vysokoškolské vzdelávanie.

(28)Program by mal prispieť k uľahčeniu transparentnosti a uznávania zručností a kvalifikácií, ako aj k prenosu kreditov alebo jednotiek vzdelávacích výstupov, s cieľom posilniť zabezpečovanie kvality a podporiť potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, riadenie a usmerňovanie zručností. V tejto súvislosti by mal program takisto poskytovať podporu kontaktným miestam a sieťam na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré uľahčujú výmeny v celej EÚ, ako aj rozvoj flexibilných vzdelávacích dráh medzi jednotlivými oblasťami vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ako aj medzi formálnym a neformálnym prostredím.

(29)Programom by sa mal mobilizovať potenciál bývalých účastníkov programu Erasmus+ a mali by sa ním podporovať činnosti najmä sietí absolventov, veľvyslancov a tzv. Europeers, a to tak, že ich bude povzbudzovať k tomu, aby konali ako multiplikátori programu.

(30)Ako spôsob zabezpečenia spolupráce s inými nástrojmi Únie a podpory iných politík Únie by sa mali ľuďom v rôznych oblastiach činnosti, ako je verejný sektor, poľnohospodárstvo a podnikanie, ponúknuť príležitosti na mobilitu, aby mali skúsenosti so vzdelávaním v zahraničí, ktoré by im v ktorejkoľvek etape ich života umožnili rásť a odborne sa rozvíjať, a to aj v osobnom rozmere, najmä rozvíjaním povedomia o európskej identite a pochopením európskej kultúrnej rozmanitosti. Program by mal ponúkať vstupný bod pre nadnárodné programy mobility Únie so silným rozmerom vzdelávania, čím by sa zjednodušila ponuka takýchto programov pre prijímateľov a tých, ktorí sa zúčastňujú na týchto činnostiach. Malo by sa uľahčiť rozširovanie projektov Erasmus; mali by sa zaviesť osobitné opatrenia, ktoré pomôžu realizátorom projektov v rámci programu Erasmus požiadať o granty alebo rozvíjať súčinnosť prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov týkajúcich sa migrácie, bezpečnosti, spravodlivosti a občianstva, zdravia a kultúry.

(31)Je dôležité stimulovať výučbu, vzdelávanie a výskum v záležitostiach európskej integrácie, ako aj podporovať diskusie o týchto otázkach prostredníctvom podpory akcií Jean Monnet v oblastiach vysokoškolského vzdelávania, ale aj v iných oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy. Posilňovanie vnímania európskej identity a záväzku voči Európe je obzvlášť dôležité v časoch, keď spoločné hodnoty, na ktorých je založená Únia a ktoré sú súčasťou našej európskej identity, sú ťažko skúšané a keď občania preukazujú nízku úroveň angažovanosti. Program by mal naďalej prispievať k rozvoju excelentnosti v štúdiách európskej integrácie.

(32)Vzhľadom na dôležitosť boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o vykonávanie Parížskej dohody a dosahovanie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tento program prispeje k začleneniu opatrení v oblasti klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je 25 % rozpočtových výdavkov Únie na podporu klimatických cieľov. Príslušné akcie sa určia počas prípravy a implementácie programu a opätovne sa posúdia v súvislosti s príslušným postupom hodnotenia a preskúmania.

(33)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie programu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [reference to be updated as appropriate bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení 34 ].

(34)V rámci základného finančného krytia akcií, ktoré majú riadiť národné agentúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by sa malo vymedziť rozdelenie minimálnej výšky finančných prostriedkov podľa sektora (vysokoškolské vzdelávanie, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých), aby sa zaručilo kritické množstvo rozpočtových prostriedkov na dosiahnutie plánovaného výstupu a výsledkov v každom z týchto sektorov.

(35)Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. [nové NRP] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) 35 . Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania a nepriameho riadenia.

(36)Typy financovania a metódy implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali vyberať na základe ich potenciálu dosiahnuť špecifické ciele akcií a prinášať výsledky, najmä s prihliadnutím na náklady spojené s kontrolami, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Pri tomto výbere by sa malo zobrať do úvahy aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku [125 ods. 1] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(37)Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastniť na programe v rámci spolupráce založenej podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), v ktorej sa stanovuje implementácia programov Únie rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa na ňom takisto môžu zúčastniť na základe iných právnych nástrojov. Týmto nariadením by sa mali udeliť potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. Plná účasť tretích krajín na programe by mala podliehať podmienkam stanoveným v osobitných dohodách, ktoré sa vzťahujú na účasť príslušnej tretej krajiny na programe. Z úplnej účasti okrem toho vyplýva povinnosť zriadiť národnú agentúru a riadiť niektoré akcie programu na decentralizovanej úrovni. Jednotlivci a subjekty z tretích krajín, ktoré nie sú pridružené k programu, by mali mať možnosť zúčastňovať sa na niektorých akciách programu vymedzených v pracovnom programe a výzvach na podávanie návrhov, ktoré uverejnila Komisia. Pri implementácii programu by sa mohli zohľadniť aj konkrétne dohody týkajúce sa jednotlivcov a subjektov z európskych mikroštátov.

(38)V súlade s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi Únie“ 36 by sa mala v programe zohľadniť osobitná situácia týchto regiónov. Prijmú sa opatrenia na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách. Mali by sa podporovať výmeny mobility a spolupráca medzi ľuďmi a organizáciami z týchto regiónov a tretích krajín, najmä krajín s nimi susediacich. Takéto opatrenia sa budú pravidelne monitorovať a vyhodnocovať.

(39)Podľa [reference to be updated as appropriate according to a new Decision on OCTs článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/ES 37 ] sú osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri implementácii programu by sa mali zohľadňovať obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti týchto krajín alebo území a ich účasť na programe by sa mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(40)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by Komisia mala prijať pracovné programy a informovať o nich Európsky parlament a Radu. V pracovnom programe by sa mali stanoviť opatrenia potrebné na jeho implementáciu v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu, kritériá výberu a udeľovania grantov, ako aj iné požadované prvky. Pracovné programy a akékoľvek ich zmeny by sa mali prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s postupom preskúmania.

(41)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 38 je potrebné program hodnotiť na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie, pričom treba zabrániť nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, a to najmä v členských štátoch. Takéto požiadavky by mali zahŕňať konkrétne, merateľné a realistické ukazovatele, ktoré možno merať v priebehu času ako základ na hodnotenie vplyvov programu v praxi.

(42)Na európskej, vnútroštátnej i miestnej úrovni by sa mala zabezpečiť primeraná osveta, propagácia a informovanie o príležitostiach a výsledkoch akcií podporovaných programom. Na osvetových, propagačných a informačných činnostiach by sa mali podieľať všetky vykonávacie orgány programu, ktoré by v prípade potreby mali mať podporu ďalších kľúčových zainteresovaných strán.

(43)S cieľom zabezpečiť účinnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a zvýšiť synergie komunikačných aktivít realizovaných na podnet Komisie, zdroje alokované na komunikáciu podľa tohto nariadenia by mali prispievať aj k zahrnutiu inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

(44)S cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie tohto nariadenia by mal program v maximálnej možnej miere využívať už existujúce mechanizmy realizácie. Implementácia programu by sa preto mala zveriť Komisii a národným agentúram. Ak je to možné a s cieľom maximalizovať efektívnosť, malo by ísť o tie isté národné agentúry, ktoré boli určené na riadenie predchádzajúceho programu. Rozsah ex-ante hodnotenia súladu by sa mal obmedziť na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre program, pokiaľ to nie je odôvodnené, ako v prípade závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti príslušnej národnej agentúry.

(45)S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie a právnu istotu v každej účastníckej krajine by každý národný orgán mal určiť nezávislý audítorský subjekt. Ak je to možné, a s cieľom maximalizovať efektívnosť, by mal byť nezávislý audítorský subjekt totožný s tým subjektom, ktorý bol určený v prípade akcií uvedených v predchádzajúcom programe.

(46)Členské štáty by sa mali snažiť prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre správne fungovanie programu. Podľa možnosti a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie týkajúce sa vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, sem patrí vyriešenie otázok, v dôsledku ktorých vznikajú ťažkosti pri získavaní víz a povolení na pobyt. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 39 sa členské štáty vyzývajú, aby zaviedli zrýchlené postupy prijímania.

(47)Systémom podávania správ o výkonnosti by sa malo zabezpečiť, aby sa údaje na monitorovanie a hodnotenie implementácie programu zbierali efektívne, účinne a včas, a zároveň aby boli primerane podrobné. Takéto údaje by sa mali oznamovať Komisii spôsobom, ktorý je v súlade s príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

(48)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 40 .

(49)S cieľom zjednodušiť požiadavky pre prijímateľov by sa v maximálnej možnej miere malo využívať financovanie v podobe zjednodušených grantov, jednorazových platieb, jednotkových nákladov alebo paušálnych sadzieb. V prípade zjednodušených grantov na podporu mobilitných akcií programu, ako ich vymedzila Komisia, by sa mali zohľadňovať životné náklady a náklady spojené s pobytom v hostiteľskej krajine. Komisia a národné agentúry vysielajúcich krajín by mali mať možnosť upraviť tieto zjednodušené granty na základe objektívnych kritérií, najmä s cieľom zabezpečiť prístup ľuďom s nedostatkom príležitostí. Členské štáty by sa mali takisto nabádať k tomu, aby v súlade s vnútroštátnym právom oslobodili tieto granty od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie. Rovnaké oslobodenie by sa malo uplatňovať aj v prípade verejných alebo súkromných subjektov, ktoré prideľujú túto finančnú podporu príslušným jednotlivcom.

(50)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 41 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 42 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 43 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody v Únii a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 44 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie a udeliť Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(51)Treba zabezpečiť komplementárnosť činností vykonávaných v rámci programu s činnosťami vykonávanými členskými štátmi a inými činnosťami Únie, najmä činnosťami v oblasti vzdelávania, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálnej inklúzie, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka so zameraním na mladých poľnohospodárov, súdržnosti, regionálnej politiky a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

(52)Zatiaľ čo regulačný rámec už v predchádzajúcom programovom období poskytoval členským štátom a regiónom možnosť vytvoriť synergie medzi programom Erasmus+ a inými nástrojmi Únie, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, z ktorých sa takisto podporuje kvalitatívny rozvoj systémov vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže v Únii, tento potenciál sa doteraz nevyužíval v dostatočnej miere, čím sa obmedzili systémové účinky projektov a vplyv na politiku. Účinná komunikácia a spolupráca by sa mala uskutočňovať na vnútroštátnej úrovni medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za riadenie týchto rôznych nástrojov s cieľom maximalizovať ich príslušný vplyv. Program by mal umožňovať aktívnu spoluprácu s týmito nástrojmi.

(53)S cieľom preskúmať a doplniť ukazovatele výkonnosti programu by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) delegovať na Komisiu s ohľadom na prílohu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú stály prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.

(54)Je vhodné zabezpečiť správne ukončenie predchádzajúceho programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných mechanizmov jeho riadenia, akým je financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2021 by technická a administratívna pomoc mala v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené v rámci predchádzajúceho programu do 31. decembra 2020.

(55)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na rovnosť medzi mužmi a ženami a práva na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a podporovať uplatňovanie článkov 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie.

(56)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho riadenia, a zabezpečujú kontrolu zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania zo strany Únie.

(57)Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie pre jeho nadnárodný charakter, vysoký objem a široký geografický rozsah financovaných činností v oblasti mobility a spolupráce, jeho vplyv na prístup k vzdelávacej mobilite a všeobecnejšie na integráciu Únie, ako aj pre jeho posilnený medzinárodný rozmer, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(58)Nariadenie (EÚ) č. 1288/2013 by sa malo zrušiť s účinnosťou od 1. januára 2021.

(59)V záujme zabezpečenia kontinuity finančnej podpory poskytovanej v rámci programu by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2021,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.„celoživotné vzdelávanie“ je vzdelávanie vo všetkých jeho formách (formálne a neformálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie sa), ktoré sa uskutočňuje vo všetkých etapách života vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, a ktorého výsledkom je zlepšenie vedomostí, zručností a postojov alebo aktívnejšia účasť na živote spoločnosti z osobného, občianskeho, kultúrneho, sociálneho a/alebo pracovného hľadiska vrátane poskytovania konzultačných a poradenských služieb;

2.„vzdelávacia mobilita“ je fyzický presun do inej krajiny, ako je krajina pobytu, s cieľom študovať, absolvovať odbornú prípravu alebo neformálne vzdelávanie či informálne učenie sa. Môžu ju sprevádzať opatrenia ako jazyková podpora a odborná príprava a/alebo ju možno doplniť elektronickým učením sa a virtuálnou spoluprácou. V niektorých osobitných prípadoch môže mať formu vzdelávania prostredníctvom informačných technológií a komunikačných nástrojov;

3.„neformálne vzdelávanie“ je dobrovoľné vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom účelových činností (z hľadiska cieľov, metód a času) a s určitou formou podpory vzdelávania;

4.„informálne učenie sa“ je učenie sa, ktoré je výsledkom každodenných činností a skúseností a ktoré nie je organizované ani štruktúrované z hľadiska cieľov, času alebo podpory vzdelávania. Z pohľadu učiaceho sa môže byť neúmyselné;

5.„mladí ľudia“ sú osoby vo veku od 13 do 30 rokov;

6.„masový šport“ je organizovaný šport, ktorému sa na miestnej úrovni venujú amatérski športovci, a šport pre všetkých;

7.„vysokoškolský študent“ je každá osoba zapísaná v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania vrátane krátkeho cyklu, bakalárskeho, magisterského alebo doktorandského stupňa vzdelávania, resp. rovnocenného stupňa. Pojem zahŕňa aj čerstvých absolventov;

8.„zamestnanci“ sú všetky osoby, ktoré sa profesionálne alebo dobrovoľne podieľajú na vzdelávaní, odbornej príprave alebo neformálnom vzdelávaní. Môžu k nim patriť profesori, učitelia, školitelia, vedúci pracovníci škôl, pracovníci s mládežou, športoví tréneri, nepedagogickí zamestnanci a iní aplikujúci odborníci zapojení do podpory vzdelávania;

9.„študent odborného vzdelávania a prípravy“ je každá osoba, ktorá je zapísaná do programu počiatočného alebo kontinuálneho odborného vzdelávania alebo prípravy na akomkoľvek stupni vzdelávania od sekundárneho až po postsekundárny stupeň. Pojem zahŕňa aj účasť jednotlivcov, ktorí nedávno absolvovali takéto programy;

10.„žiak“ je každá osoba zapísaná medzi učiacich sa v inštitúcii poskytujúcej všeobecné vzdelávanie na ktoromkoľvek stupni od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve až po vyššie sekundárne vzdelávanie, ktorú vnútroštátne orgány považujú za oprávnenú na účasť na programe na ich príslušných územiach.

11.„vzdelávanie dospelých“ je akákoľvek forma vzdelávania pre dospelých s výnimkou odborného vzdelávania, ktorá nasleduje po počiatočnom vzdelávaní. Môže mať formálny, neformálny alebo informálny charakter;

12.„tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá sa na programe plne nezúčastňuje, jej právne subjekty však môžu výnimočne využívať program v riadne odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme Únie;

13.„tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom;

14.„partnerstvo“ je dohoda, ktorú uzavrela skupina inštitúcií a/alebo organizácií s cieľom vykonávať spoločné činnosti a projekty;

15.„spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia“ je integrovaný študijný program ponúkaný aspoň dvomi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ktorého výsledkom je spoločný diplom vydaný a podpísaný spoločne všetkými účastníckymi inštitúciami a úradne uznávaný v krajinách, v ktorých sa účastnícke inštitúcie nachádzajú;

16.„medzinárodný“ sa vzťahuje na každú akciu, do ktorej je zapojená aspoň jedna tretia krajina, ktorá nie je pridružená k programu;

17.„virtuálna spolupráca“ je akákoľvek forma spolupráce s využitím informačných technológií a komunikačných nástrojov;

18.„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorý v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou ponúka uznávané tituly alebo iné uznávané kvalifikácie terciárneho stupňa, bez ohľadu na to, ako sa dané zariadenie nazýva. Môže ísť aj o akýkoľvek iný druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorú vnútroštátne orgány považujú za oprávnenú účasť na programe na svojich príslušných územiach;

19.„nadnárodný“ sa vzťahuje na každú akciu zahŕňajúcu aspoň dve krajiny, ktoré sú buď členskými štátmi, alebo tretími krajinami pridruženými k programu;

20.„činnosť s účasťou mládeže“ je mimoškolská činnosť, ktorú vykonávajú neformálne skupiny mladých ľudí a/alebo mládežnícke organizácie a ktorú charakterizuje neformálny prístup k vzdelávaniu;

21.„pracovník s mládežou“ je odborný pracovník alebo dobrovoľník zapojený do neformálneho vzdelávania, ktorý podporuje mladých ľudí v ich osobnom sociálno-vzdelávacom a profesijnom rozvoji;

22.„dialóg EÚ o mládeži“ je dialóg s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami, ktorý slúži ako fórum na stálu spoločnú úvahu o prioritách európskej spolupráce v oblasti mládeže, o jej realizácii a hodnotení;

23.„tretia krajina pridružená k programu“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou umožňujúcej jej účasť na programe a ktorá spĺňa všetky povinnosti stanovené v tomto nariadení vo vzťahu k členským štátom;

24.„právny subjekt“ je každá fyzická alebo právnická osoba zriadená a uznaná ako taká podľa vnútroštátneho práva, práva Únie alebo medzinárodného práva, ktorá má právnu subjektivitu a ktorá môže, konajúc vo svojom mene, vykonávať práva a podliehať povinnostiam, alebo subjekt bez právnej subjektivity v súlade s článkom [197 ods. 2 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

25.„osoby s nedostatkom príležitostí“ sú osoby, ktoré čelia prekážkam, ktoré im bránia v tom, aby mali účinný prístup k príležitostiam v rámci programu z ekonomických, zo sociálnych, z kultúrnych, geografických alebo zo zdravotných dôvodov, pre ich migranstký pôvod alebo z dôvodov, ako sú zdravotné postihnutie a ťažkosti vo vzdelávaní;

26.„vnútroštátny orgán“ je orgán, ktorý na vnútroštátnej úrovni zodpovedá za monitorovanie riadenia programu v členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, a za dohľad nad ním;

27.„národná agentúra“ je jeden subjekt alebo viaceré subjekty v danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu, ktorý je zodpovedný za riadenie implementácie programu na vnútroštátnej úrovni. V danom členskom štáte alebo v tretej krajine pridruženej k programu môže existovať viac ako jedna národná agentúra.

Článok 3

Ciele programu

1.Všeobecným cieľom programu je podporovať vzdelávanie, odborný a osobný rozvoj ľudí v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu v Európe a mimo nej, a tým prispievať k udržateľnému rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, a zároveň k posilneniu európskej identity. Program ako taký je kľúčovým nástrojom budovania európskeho vzdelávacieho priestoru, podpory pri realizácii európskej strategickej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy so základnými sektorovými programami, napredovania v spolupráci zameranej na politiku v oblasti mládeže v rámci stratégie Únie pre mládež na roky 2019 – 2027 a rozvoja európskeho rozmeru v športe.

2.Program má tieto špecifické ciele:

a)podporovať vzdelávaciu mobilitu jednotlivcov, ako aj spoluprácu, začleňovanie, excelentnosť, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

b)podporovať neformálnu vzdelávaciu mobilitu a aktívnu účasť mladých ľudí, ako aj spoluprácu, začleňovanie, tvorivosť a inováciu na úrovni organizácií a politík v oblasti mládeže;

c)podporovať vzdelávaciu mobilitu športových trénerov a zamestnancov v oblasti športu, ako aj spoluprácu, začleňovanie, tvorivosť a inovácie na úrovni športových organizácií a športových politík.

3.Ciele programu sa plnia prostredníctvom týchto troch kľúčových akcií:

a)vzdelávacia mobilita („kľúčová akcia 1“);

b)spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami („kľúčová akcia 2“), a

c)podpora rozvoja politiky a spolupráce („kľúčová akcia 3“).

KAPITOLA II

VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA

Článok 4

Kľúčová akcia 1
Vzdelávacia mobilita

a)mobilita vysokoškolských študentov a zamestnancov;

b)mobilita študentov odborného vzdelávania a prípravy, a zamestnancov pôsobiacich v tejto oblasti;

c)mobilita žiakov a zamestnancov škôl;

d)mobilita zamestnancov pôsobiacich v oblasti vzdelávania dospelých;

e)možnosti jazykového vzdelávania vrátane tých, ktorými sa podporujú činnosti v oblasti mobility.

Článok 5

Kľúčová akcia 2
Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

a)partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu;

b)partnerstvá pre excelentnosť, najmä európske univerzity, centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave, a spoločný študijný program druhého stupňa vysokoškolského štúdia;

c)partnerstvá pre inováciu s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy;

d)online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce vrátane podporných služieb pre eTwinning a elektronickú platformu pre vzdelávanie dospelých v Európe.

Článok 6

Kľúčová akcia 3
Podpora rozvoja politiky a spolupráce

a)príprava a implementácia všeobecných a sektorových politických programov Únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj s podporou siete EURYDICE alebo činností iných príslušných organizácií;

b)podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť a uznávanie kompetencií, zručností a kvalifikácií 45 ;

c)politický dialóg a spolupráca s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

d)opatrenia, ktoré prispievajú ku kvalitatívnej a inkluzívnej implementácii programu;

e)spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskych politík, ako aj o programe.

Článok 7

Akcie Jean Monnet

a)akciou Jean Monnet v oblasti vysokoškolského vzdelávania;

b)akciou Jean Monnet v iných oblastiach odborného vzdelávania a prípravy;

c)podporou týchto inštitúcií presadzujúcich cieľ európskeho záujmu: Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii vrátane jeho Školy nadnárodnej správy vecí verejných, College of Europe (univerzít v Bruggách a Natoline); Európskeho inštitútu verejnej správy v Maastrichte, Akadémie európskeho práva v Trieri, Európskej agentúry pre rozvoj špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania v Odense a Medzinárodného strediska európskeho odborného vzdelávania v Nice.

KAPITOLA III

MLÁDEŽ

Článok 8

Kľúčová akcia 1
Vzdelávacia mobilita

a)mobilita mladých ľudí;

b)činnosti s účasťou mládeže,

c)činnosti v rámci iniciatívy DiscoverEU,

d)mobilita pracovníkov s mládežou.

Článok 9

Kľúčová akcia 2
Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

a)partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu;

b)partnerstvá pre inováciu s cieľom posilniť inovačnú kapacitu Európy;

c)online platformy a nástroje virtuálnej spolupráce.

Článok 10

Kľúčová akcia 3
Podpora rozvoja politiky a spolupráce

a)príprava a vykonávanie politického programu Únie v oblasti mládeže s podporou siete Youth Wiki;

b)podpora nástrojov a opatrení Únie, ktorými sa podporuje kvalita, transparentnosť a uznávanie schopností a zručností, najmä prostredníctvom pasu mládeže (Youthpass);

c)politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane celoúnijných sietí, európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti mládeže, dialóg EÚ o mládeži, ako aj podpora Európskeho fóra mládeže;

d)opatrenia, ktoré prispievajú ku kvalitatívnej a inkluzívnej implementácii programu;

e)spolupráca s inými nástrojmi Únie a podpora iných politík Únie;

f)činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe.

KAPITOLA IV

ŠPORT

Článok 11

Kľúčová akcia 1
Vzdelávacia mobilita

Článok 12

Kľúčová akcia 2
Spolupráca medzi organizáciami a inštitúciami

a)partnerstvá pre spoluprácu a výmenu postupov vrátane drobných partnerstiev na podporu širšieho a inkluzívnejšieho prístupu k programu;

b)neziskové športové podujatia zamerané na ďalší rozvoj európskeho rozmeru športu.

Článok 13

Kľúčová akcia 3
Podpora rozvoja politiky a spolupráce

a)príprava a implementácia politického programu Únie v oblasti športu a fyzickej aktivity;

b)politický dialóg a spolupráca s príslušnými kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane európskych mimovládnych organizácií a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti športu;

c)činnosti zamerané na šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o výsledkoch a prioritách európskej politiky, ako aj o programe vrátane cien a ocenení v oblasti športu.

KAPITOLA V

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 14

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie rokov 2021 až 2027 predstavuje sumu 30 000 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Program sa implementuje podľa tohto orientačného rozdelenia:

a)24 940 000 000 EUR na akcie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, z ktorých:

1.najmenej 8 640 000 000 EUR by sa malo prideliť na akcie v oblasti vysokoškolského vzdelávania uvedené v článku 4 písm. a) a v článku 5 písm. a);

2.najmenej 5 230 000 000 EUR na akcie v oblasti odborného vzdelávania a prípravy uvedené v článku 4 písm. b) a v článku 5 písm. a);

3.najmenej 3 790 000 000 EUR na akcie v oblasti školského vzdelávania uvedené v článku 4 písm. c) a v článku 5 písm. a);

4.najmenej 1 190 000 000 EUR na akcie v oblasti vzdelávania dospelých uvedené v článku 4 písm. d) a v článku 5 písm. a);

5.450 000 000 EUR na akcie Jean Monnet uvedené v článku 7;

b)3 100 000 000 EUR na akcie v oblasti mládeže uvedené v článkoch 8 až 10;

c)550 000 000 EUR na akcie v oblasti športu uvedené v článkoch 11 až 13 a

d)najmenej 960 000 000 EUR ako príspevok na prevádzkové náklady národných agentúr.

3.Okrem finančného krytia uvedeného v odseku 1 a s cieľom podporiť medzinárodný rozmer programu sa na podporu akcií implementovaných a riadených v súlade s týmto nariadením sprístupní dodatočný finančný príspevok na základe nariadenia …/… [nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce] 46 a na základe nariadenia …/… [IPA III] 47 . Tento príspevok sa financuje v súlade s nariadeniami, ktorými sa zriaďujú uvedené nástroje.

4.Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane systémov informačných technológií na úrovni inštitúcií.

5.Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

6.Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti prevedené na program. Komisia použije tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s [písmenom c)] uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

Článok 15

Formy financovania z prostriedkov EÚ a metódy implementácie

1.Program sa musí implementovať konzistentne v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania.

3.Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia X [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

KAPITOLA VI

ÚČASŤ NA PROGRAME

Článok 16

Tretie krajiny pridružené k programu

1.Na programe sa môžu zúčastniť aj tieto tretie krajiny:

a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)iné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, a to za predpokladu, že sa v tejto dohode:

–zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a prínosy tretej krajiny, ktorá sa zúčastňuje na programoch Únie,

–stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu výšky finančných príspevkov na jednotlivé programy a administratívnych nákladov na ne. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–neudeľuje tretej krajine právomoc rozhodovať o programe,

–zaručujú práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu svojich finančných záujmov.

2.Krajiny uvedené v odseku 1 sa v plnej miere zúčastňujú na programe, iba ak spĺňajú všetky povinnosti, ktoré sa týmto nariadením ukladajú členským štátom.

Článok 17

Tretie krajiny, ktoré nie sú pridružené k programu

a)tretie krajiny uvedené v článku 16, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 uvedeného článku;

b)ktorákoľvek iná tretia krajina.

Článok 18

Pravidlá vzťahujúce sa na priame a nepriame riadenie

1.Program je prístupný verejným a súkromným právnym subjektom, ktoré pôsobia v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu.

2.Komisia a členské štáty zabezpečia pri implementácii programu, najmä pri výbere účastníkov a udeľovaní grantov, aby sa vyvinulo úsilie na podporu sociálneho začleňovania a zlepšenia nadväzovania kontaktu s osobami s nedostatkom príležitostí.

3.V prípade výberu v rámci priameho a nepriameho riadenia môže komisia pre vyhodnotenie uvedená v článku [145 ods. 3 tretej zarážke] nariadenia o rozpočtových pravidlách pozostávať z externých odborníkov.

4.Predpokladá sa, že verejné subjekty, ako aj inštitúcie a organizácie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, ktoré dostali viac ako päťdesiat percent svojich ročných príjmov z verejných zdrojov počas posledných dvoch rokov, majú potrebnú finančnú, odbornú a administratívnu spôsobilosť vykonávať činnosti v rámci programu. Na preukázanie tejto spôsobilosti nie sú povinné predložiť ďalšiu dokumentáciu.

5.S cieľom zlepšiť prístup k ľuďom s nedostatkom príležitostí a zabezpečiť bezproblémovú implementáciu programu môže Komisia upraviť granty alebo môže poveriť národné agentúry uvedené v článku 23, aby ich na základe objektívnych kritérií upravili, v záujme podpory akcií programu v oblasti mobility.

6.Komisia môže spolu s tretími krajinami, ktoré nie sú pridružené k programu, alebo ich organizáciami a agentúrami vydať spoločné výzvy na financovanie projektov na základe zodpovedajúcich finančných prostriedkov. Projekty sa môžu hodnotiť a vyberať prostredníctvom spoločných postupov hodnotenia a výberu, na ktorých sa dohodnú zapojené financujúce organizácie alebo agentúry, v súlade so zásadami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách.

KAPITOLA VII

PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Článok 19

Pracovný program

Článok 20

Monitorovanie a podávanie správ

1.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v prílohe.

2.Na zabezpečenie účinného posúdenia programu z hľadiska dosahovania jeho cieľov je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 30 prijímať delegované akty na zmenu prílohy s cieľom preskúmať alebo doplniť ukazovatele, ak sa to považuje za potrebné, a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa zriadenia rámca monitorovania a hodnotenia.

3.Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečuje, aby prijímatelia finančných prostriedkov Únie v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách efektívne, účinne, včas a na primeranej úrovni podrobnosti zhromažďovali údaje na monitorovanie implementácie a hodnotenia programu. Na tento účel sa prijímateľom finančných prostriedkov Únie a členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

Článok 21

Hodnotenie

1.Hodnotenia sa vykonávajú včas, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

2.Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Musí ho sprevádzať aj záverečné hodnotenie predchádzajúceho programu.

3.Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v kapitole IX a povinnosti národných agentúr uvedené v článku 24, členské štáty predložia Komisii do 30. apríla 2024 správu o implementácii a vplyve programu na svojich príslušných územiach.

4.Na konci obdobia implementácie, najneskôr však štyri roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, vykoná Komisia záverečné hodnotenie programu.

5.Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

KAPITOLA VIII

INFORMOVANIE, KOMUNIKÁCIA A ŠÍRENIE

Článok 22

Informovanie, komunikácia a šírenie

1.Národné agentúry uvedené v článku 24 vypracujú jednotnú stratégiu, pokiaľ ide o účinné nadväzovanie kontaktu, ako aj šírenie a využívanie výsledkov činností podporovaných v kontexte akcií, ktoré riadia v rámci programu, pomáhajú Komisii vo všeobecnej úlohe šírenia informácií o programe vrátane informácií o akciách a činnostiach riadených na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj o jeho výsledkoch, a informujú príslušné cieľové skupiny o akciách a činnostiach uskutočňovaných vo svojej krajine.

2.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie, najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

3.Právne subjekty v rámci sektorov, na ktoré sa vzťahuje program, musia používať značku „Erasmus“ na účely komunikácie a šírenia informácií týkajúcich sa programu.

4.Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

KAPITOLA IX

SYSTÉM RIADENIA A AUDITU

Článok 23

Vnútroštátny orgán

1.Do […] členské štáty oznámia Komisii formou oficiálneho oznámenia, ktoré zašle ich stále zastúpenie, osobu(-y), ktorá(-é) je(sú) právne splnomocnená(-é) konať v ich mene ako vnútroštátny orgán na účely tohto nariadenia. V prípade výmeny vnútroštátneho orgánu počas trvania programu oznámi príslušný členský štát túto skutočnosť okamžite Komisii v súlade s rovnakým postupom.

2.Členské štáty prijmú všetky potrebné a vhodné opatrenia na odstránenie akýchkoľvek právnych a administratívnych prekážok pre riadne fungovanie programu vrátane, ak je to možné, opatrení zameraných na riešenie problémov, ktoré vedú k ťažkostiam pri získavaní víz.

3.Vnútroštátny orgán určí do […] národnú agentúru alebo národné agentúry. Ak existuje viac než jedna národná agentúra, členské štáty stanovia vhodný mechanizmus na koordináciu riadenia implementácie programu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä s cieľom zabezpečiť jednotnú a nákladovo efektívnu implementáciu programu a v tejto súvislosti efektívny kontakt s Komisiou, ako aj uľahčiť prípadný presun finančných prostriedkov medzi agentúrami, čím sa umožní flexibilnejšie a lepšie využívanie finančných prostriedkov pridelených členským štátom. Každý členský štát si určí, ako usporiada vzťah medzi svojím vnútroštátnym orgánom a národnou agentúrou, a to vrátane takých úloh, akou je stanovenie pracovného programu národnej agentúry.
Vnútroštátny orgán predloží Komisii primerané ex-ante hodnotenie súladu potvrdzujúce, že národná agentúra spĺňa článok [58 ods. 1] písm. c) body v) a vi) a článok [60 ods. 1, 2 a 3] nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj požiadavky Únie na normy vnútornej kontroly pre národné agentúry a pravidlá riadenia finančných prostriedkov programu určených na grantovú podporu.

4.Vnútroštátny orgán určí nezávislý audítorský subjekt uvedený v článku 26.

5.Vnútroštátny orgán zakladá svoje ex-ante hodnotenie súladu na vlastných kontrolách a auditoch a/alebo na kontrolách a auditoch vykonaných nezávislým audítorským subjektom uvedeným v článku 26. Ak bola pre tento program určená tá istá národná agentúra ako pre predchádzajúci program, rozsah ex-ante hodnotenia súladu sa obmedzí na požiadavky, ktoré sú nové a špecifické pre tento program.

6.V prípade, že Komisia zamietne určenie národnej agentúry na základe svojho hodnotenia ex-ante hodnotenia súladu alebo ak národná agentúra nespĺňa minimálne požiadavky stanovené Komisiou, vnútroštátny orgán zabezpečí prijatie potrebných nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby národná agentúra spĺňala tieto minimálne požiadavky, alebo určí iný subjekt za národnú agentúru.

7.Vnútroštátny orgán monitoruje riadenie programu a vykonáva nad ním dohľad na vnútroštátnej úrovni. Informuje Komisiu a konzultuje s ňou s dostatočným predstihom pred tým, ako prijme akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže mať značný vplyv na riadenie programu, najmä rozhodnutie týkajúce sa jeho národnej agentúry.

8.Vnútroštátny orgán poskytne primerané spolufinancovanie na operácie svojej národnej agentúry s cieľom zabezpečiť, aby sa program riadil podľa platných pravidiel Únie.

9.Na základe ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry, nezávislého audítorského stanoviska k nemu a analýzy súladu a výkonnosti národnej agentúry, ktorú uskutoční Komisia, vnútroštátny orgán každoročne informuje Komisiu o svojich činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním.

10.Vnútroštátny orgán preberá zodpovednosť za správne riadenie finančných prostriedkov Únie, ktoré Komisia previedla na národnú agentúru v rámci programu.

11.V prípade akejkoľvek nezrovnalosti, nedbanlivosti alebo podvodu, ktoré možno pripísať národnej agentúre, resp. v prípade akýchkoľvek závažných nedostatkov alebo nedostatočnej výkonnosti národnej agentúry, ktoré vedú k vzniku pohľadávok Komisie voči národnej agentúre, vnútroštátny orgán zodpovedá za refundovanie nevymožených finančných prostriedkov Komisii.

12.Za okolností uvedených v odseku 11 môže vnútroštátny orgán z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Komisie zrušiť mandát národnej agentúry. V prípade, že vnútroštátny orgán chce zrušiť mandát národnej agentúry z iného opodstatneného dôvodu, oznámi zrušenie mandátu Komisii najmenej šesť mesiacov pred predpokladaným dátumom ukončenia mandátu národnej agentúry. V takom prípade sa vnútroštátny orgán a Komisia oficiálne dohodnú na konkrétnych a včasných prechodných opatreniach.

13.V prípade zrušenia mandátu vykoná vnútroštátny orgán potrebné kontroly týkajúce sa finančných prostriedkov Únie zverených národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, a zabezpečí nerušený prevod týchto finančných prostriedkov a prenos všetkých dokumentov a nástrojov riadenia potrebných na riadenie programu na novú národnú agentúru. Vnútroštátny orgán poskytne národnej agentúre, ktorej mandát bol zrušený, potrebnú finančnú podporu na pokračovanie plnenia jej zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii, a to až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

14.Ak o to Komisia požiada, vnútroštátny orgán určí inštitúcie alebo organizácie, alebo druhy takýchto inštitúcií a organizácií, ktoré sa majú považovať za oprávnené na účasť na konkrétnych akciách programu na ich príslušných územiach.

Článok 24

Národná agentúra

1.Národná agentúra musí:

a)mať právnu subjektivitu alebo byť súčasťou subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, a riadiť sa právom príslušného členského štátu; za národnú agentúru nie je možné určiť ministerstvo;

b)mať náležitú kapacitu na riadenie, zamestnancov a infraštruktúru na uspokojivé plnenie svojich úloh, a zabezpečiť tak efektívne a účinné riadenie programu a správne finančné riadenie prostriedkov Únie;

c)mať prevádzkové a právne prostriedky na uplatňovanie administratívnych pravidiel, zmluvných pravidiel a pravidiel finančného riadenia stanovených na úrovni Únie;

d)poskytovať primerané finančné záruky vydané pokiaľ možno orgánom verejnej moci, zodpovedajúce úrovni finančných prostriedkov Únie, na spravovanie ktorých bude vyzvaná;

e)byť určená na obdobie trvania programu.

2.Národná agentúra zodpovedá za riadenie všetkých fáz projektového cyklu akcií, ktoré sú opísané v pracovnom programe uvedenom v článku [19], v súlade s [článkom 58 ods. 1 písm. c) bodom v) a vi)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.Národná agentúra poskytne grantovú podporu prijímateľom v zmysle článku [2 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to formou dohody o grante, ktorú Komisia špecifikovala pre príslušnú akciu programu.

4.Národná agentúra podáva každý rok správu Komisii a svojmu vnútroštátnemu orgánu v súlade s článkom [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Národná agentúra zodpovedá za implementáciu pripomienok, ktoré vydá Komisia v nadväznosti na svoju analýzu ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a nezávislého audítorského stanoviska k nemu.

5.Národná agentúra nesmie bez predchádzajúceho písomného schválenia vnútroštátnym orgánom a Komisiou delegovať na tretiu stranu žiadnu úlohu programu ani plnenie rozpočtu, ktoré jej boli zverené. Národná agentúra si zachováva výhradnú zodpovednosť za všetky úlohy delegované na tretiu stranu.

6.V prípade zrušenia mandátu národnej agentúry zostáva uvedená národná agentúra právne zodpovedná za plnenie svojich zmluvných záväzkov voči prijímateľom v rámci programu a voči Komisii až do prevodu týchto záväzkov na novú národnú agentúru.

7.Národná agentúra zodpovedá za riadenie a ukončovanie finančných dohôd týkajúcich sa predchádzajúceho programu, ktoré sú na začiatku programu ešte stále otvorené.

Článok 25

Európska komisia

1.Komisia preskúma vnútroštátne systémy riadenia a kontroly na základe požiadaviek na súlad pre národné agentúry podľa článku 23 ods. 3, najmä na základe ex-ante hodnotenia súladu, ktoré jej poskytol vnútroštátny orgán, ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu národnej agentúry a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu s náležitým zohľadnením ročných informácií od vnútroštátneho orgánu o jeho činnostiach týkajúcich sa monitorovania programu a dohľadu nad ním.

2.Do dvoch mesiacov od doručenia ex-ante hodnotenia súladu od vnútroštátneho orgánu podľa článku 23 ods. 3 Komisia prijme, podmienečne prijme alebo zamietne určenie národnej agentúry. Komisia nesmie uzatvoriť zmluvný vzťah s národnou agentúrou, kým neprijme ex-ante hodnotenie súladu. V prípade podmienečného prijatia môže Komisia na svoj zmluvný vzťah s národnou agentúrou uplatniť primerané preventívne opatrenia.

3.Komisia každý rok sprístupní národnej agentúre tieto finančné prostriedky programu:

a)finančné prostriedky na grantovú podporu v dotknutom členskom štáte na akcie programu, ktorých riadenie je zverené národnej agentúre;

b)finančný príspevok na podporu na podporu úloh národnej agentúry zameraných na riadenie programu, ktorý sa stanoví na základe výšky finančných prostriedkov Únie na grantovú podporu zverených národnej agentúre;

c)ak je to relevantné, dodatočné finančné prostriedky na opatrenia podľa článku 6 písm. d) a článku 10 písm. d).

4.Komisia stanoví požiadavky na pracovný program národnej agentúry. Komisia nesprístupní národnej agentúre finančné prostriedky programu, kým formálne neschváli pracovný program národnej agentúry.

5.Komisia po posúdení ročného vyhlásenia riadiaceho subjektu a stanoviska nezávislého audítorského subjektu k nemu zašle svoje stanovisko a pripomienky k nim národnej agentúre a vnútroštátnemu orgánu.

6.V prípade, že Komisia nemôže prijať ročné vyhlásenie riadiaceho subjektu alebo nezávislé audítorské stanovisko k nemu, alebo v prípade neuspokojivej implementácie pripomienok Komisie národnou agentúrou môže Komisia vykonať preventívne a nápravné opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s článkom [60 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.S cieľom zabezpečiť jednotné implementovanie programu vo všetkých členských štátoch a vo všetkých tretích krajinách uvedených v článku 17 sa zorganizujú pravidelné stretnutia so sieťou národných agentúr.

Článok 26

Nezávislý audítorský subjekt

1.Nezávislý audítorský subjekt vydá audítorské stanovisko k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Stanovisko tvorí základ celkového uistenia podľa článku [123] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Nezávislý audítorský subjekt:

a)musí mať potrebnú odbornú spôsobilosť na vykonávanie auditov vo verejnom sektore;

b)musí zabezpečiť, aby boli pri jeho auditoch zohľadňované medzinárodne prijaté audítorské štandardy;

c)nesmie byť v konflikte záujmov vo vzťahu k právnemu subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra. Predovšetkým je funkčne nezávislý od právneho subjektu, ktorého súčasťou je národná agentúra.

3.Nezávislý audítorský subjekt poskytne Komisii a jej zástupcom, ako aj Dvoru audítorov úplný prístup ku všetkým dokumentom a správam na podporu audítorského stanoviska, ktoré vydáva k ročnému vyhláseniu riadiaceho subjektu národnej agentúry.

KAPITOLA X

SYSTÉM KONTROLY

Článok 27

Zásady systému kontroly

1.Komisia prijme príslušné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri implementácii akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam účinnými kontrolami, a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.Komisia je zodpovedná za dozorné kontroly akcií a činností programu riadených národnými agentúrami. Stanoví minimálne požiadavky na kontroly vykonávané národnou agentúrou a nezávislým audítorským subjektom.

3.Národná agentúra zodpovedá za primárne kontroly prijímateľov grantov na akcie programu podľa článku 24 ods. 2. Tieto kontroly musia poskytnúť primerané uistenie, že udelené granty sa využívajú v súlade s ich určením a s platnými pravidlami Únie.

4.Pokiaľ ide o finančné prostriedky programu prevedené na národné agentúry, Komisia zabezpečí riadnu koordináciu svojich kontrol s vnútroštátnymi orgánmi a národnými agentúrami na základe modelu jednotného auditu a v nadväznosti na analýzu založenú na hodnotení rizika. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vyšetrovania vykonávané Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Článok 28

Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe na základe rozhodnutia podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, tretia krajina udelí potrebné práva a prístup, ktoré sa požadujú pre zodpovedného povoľujúceho úradníka, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a Európsky dvor audítorov, aby mohli v plnej miere vykonávať svoje príslušné právomoci. V prípade Európskeho úradu pre boj proti podvodom zahŕňajú tieto práva právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

KAPITOLA XI

KOMPLEMENTARITA

Článok 29

Komplementarita s inými politikami, programami a fondmi Únie

1.Program sa implementuje tak, aby sa zabezpečila jeho celková zhoda a komplementarita s ostatnými príslušnými politikami, programami a fondmi Únie, najmä tými, ktoré sa týkajú vzdelávania a odbornej prípravy, kultúry a médií, mládeže a solidarity, zamestnanosti a sociálneho začleňovania, výskumu a inovácií, priemyslu a podnikania, digitálnej politiky, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, životného prostredia a klímy, súdržnosti, regionálnej politiky, migrácie, bezpečnosti a medzinárodnej spolupráce a rozvoja.

2.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok z prostriedkov programu, možno takisto poskytnúť príspevok z prostriedkov akéhokoľvek iného programu Únie, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady.

3.Ak sa z programu a z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) uvedených v článku 1 nariadenia (EÚ) XX [VN] poskytuje spoločná finančná podpora pre jednotnú akciu, táto akcia sa musí implementovať v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení vrátane pravidiel o vymáhaní neoprávnene vyplatených súm.

4.Akcie oprávnené v rámci programu, ktoré boli posúdené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu a ktoré spĺňajú minimálne kvalitatívne požiadavky uvedenej výzvy na predkladanie návrhov, ale ktoré nie sú financované z dôvodu rozpočtových obmedzení, môžu byť vybrané na financovanie z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). V tomto prípade sa uplatňujú miery spolufinancovania a pravidlá oprávnenosti na základe tohto nariadenia. Tieto akcie implementuje riadiaci orgán uvedený v článku [65] nariadenia (EÚ) XX [VN] v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení a v špecifických nariadeniach pre jednotlivé fondy vrátane pravidiel týkajúcich sa finančných opráv.

KAPITOLA XII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 30

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli žiadnu námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 31

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Výbor sa môže schádzať v špecifickom zložení s cieľom riešiť sektorové otázky. Prípadne možno ad hoc a v súlade s rokovacím poriadkom výboru pozývať externých odborníkov vrátane zástupcov sociálnych partnerov, aby sa zúčastnili na jeho schôdzach ako pozorovatelia.

3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 32

Zrušenie

Článok 33

Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých v rámci nariadenia (EÚ) č. 1288/2013, ktoré sa naďalej vzťahuje na príslušné akcie až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia na program sa môžu pokryť aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) č. 1288/2013.

3.Odchylne od článku [130 ods. 2] nariadenia o rozpočtových pravidlách a v riadne odôvodnených prípadoch môže Komisia posúdiť náklady priamo spojené s vykonávaním podporovaných činností, ktoré vznikli počas prvých šiestich mesiacov roku 2021, ako oprávnené na financovanie od 1. januára 2021, aj keď vznikli prijímateľovi pred predložením žiadosti o grant.

4.V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 14 ods. 5, aby sa umožnilo riadenie akcií a činností, ktoré sa neskončia do [31. decembra 2027].

5.Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni nerušený prechod medzi akciami implementovanými v súvislosti s programom Erasmus+ (2014 – 2020) a akciami, ktoré sa majú implementovať v rámci programu.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 48  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Únie

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

⌧ obmedzené trvanie

–⌧    v platnosti od 1. 1. 2021 do 31. 12. 2027

–⌧    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od roku 2021 do roku 2032.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza implementácie bude trvať od RRRR do RRRR,
a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 52  

⌧ Priame riadenie na úrovni Komisie

–⌧ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie,

–⌧    prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–⌧ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–⌧ verejnoprávne subjekty,

–⌧ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov. 

–◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov 56

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

–◻    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–◻    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻     vplyv na vlastné zdroje

–◻     vplyv na iné príjmy

(1)    COM(2018) 98 final.

(2)    COM(2018) 321 final.

(3)    COM(2017) 673 final.

(4)    V súčasnosti sa 70 % Európanov cíti byť občanmi Európskej únie, čo predstavuje mierne zvýšenie o dva percentuálne body od roku 2017 a najvyššiu hodnotu zaznamenanú od jari 2010. Viac ako polovica respondentov (54 %) pozná svoje práva ako občanov EÚ, ale viac ako dve tretiny by chceli vedieť viac (Štandardný Eurobarometer 88 o občianstve EÚ od novembra 2017). Pozri aj Správu o občianstve EÚ na rok 2017, COM(2017) 30/2 final.

(5)    Napríklad len jedna tretina študentov vo veku 14 rokov (35 %) vie, kto hlasuje vo voľbe poslancov Európskeho parlamentu; IEA (2010) ICCS 2009 Európska správa o občianskych vedomostiach, postojoch a zapojení sa študentov nižšieho sekundárneho vzdelávania v 24 európskych krajinách http://www.iea.nl/fileadmin/user_upload/Publications/Electronic_versions/ICCS_2009_European_Report.pdf .

(6)    TNS pre Európsku komisiu (2017), Eurobarometer európskej mládeže https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/1fa75943-a978-11e7-837e-01aa75ed71a1/language-en .

(7)    Štúdia o výučbe Európy v škole https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/83be95a3-b77f-4195-bd08-ad92c24c3a3c .

(8)    Nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a nástroj predvstupovej pomoci (IPA III).

(9)    Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

(10)    [Odkaz].

(11)    COM(2018) 366.

(12)    COM(2018) 267.

(13)    COM(2018) 50 final a SWD(2018) 40 final.

(14)    SWD(2018) 40 final.

(15)    Účastnícke krajiny, t. j. dvadsaťosem členských štátov, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Macedónsko a Turecko.

(16)    Konzultácie viedol Generálny sekretariát Európskej komisie a pokrývali skupinu programov v oblasti vzdelávania/odbornej prípravy, kultúry, občianstva a spravodlivosti. V rámci konzultácií bolo prijatých 1 127 odpovedí, ktoré boli priamo relevantné pre program Erasmus+. Otvorená verejná konzultácia o fondoch EÚ v oblasti hodnôt a mobility .

(17)    Pozri http://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/resources/documents.evaluations_sk.

(18)    SEC(2018) 265. Toto stanovisko sa týka návrhu správy o posúdení vplyvu, ktorá sa líši od prijatej správy.

(19)    [Odkaz].

(20)    Nástroj predvstupovej pomoci (IPA); nástroj európskeho susedstva (ENI); nástroj rozvojovej spolupráce (DCI); nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami.

(21)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(22)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(23)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(24)    COM(2018) 98 final.

(25)    Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.

(26)    COM(2018) 321 final.

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(28)    COM(2016) 381 final.

(29)    [Odkaz].

(30)    [Odkaz –na prijatie v Rade do konca roka 2018].

(31)    COM(2018) 269 final.

(32)    [Odkaz].

(33)    COM(2018) [ ].

(34)    Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(35)    Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(36)    COM(2017) 623 final.

(37)    Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii (ďalej len „rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(38)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(41)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Ú. v. EÚ L 248 (18.9.2013, s. 1).

(42)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(43)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(45)    Najmä jednotného rámca Únie pre transparentnosť kvalifikácií a schopností, Európskeho kvalifikačného rámca, Európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy, Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov, Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania a Európskeho združenia zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania, európskej siete informačných centier v európskom regióne a národného informačného centra pre akademické uznávanie v Európskej únii a sietí Euroguidance.

(46)    [Odkaz].

(47)    [Odkaz].

(48)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(49)    Pozitívne spojenie medzi účasťou na programe a pocitom príslušnosti k Únii sa nachádza vo všetkých sektoroch a pri všetkých druhoch účasti. Pri študentoch, ktorí priamo využívali program Erasmus+, bola o 19 % vyššia pravdepodobnosť, že sa budú cítiť ako Európania, a o 6 % vyššia pravdepodobnosť, že budú mať pozitívny postoj k Únii– Zdroj: Pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení programu Erasmus+ v polovici jeho trvania.

(50)     https://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/resources/documents.evaluations_sk . 

(51)    Nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a nástroj predvstupovej pomoci (IPA III).

(52)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx . 

(53)    Náklady zahŕňajú grant na prevádzku národných agentúr, ako aj administratívne výdavky na priame riadenie.

(54)    Nezávislý audítorský subjekt vydá audítorské stanovisko k vyhláseniu riadiaceho subjektu uvedenému v článku [60 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Toto stanovisko bude tvoriť základ celkového uistenia podľa článku [123] nového nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(55)    Odhady počtu zamestnancov Komisie založené na odhadoch z roku 2018 (s výnimkou zamestnancov Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru) s postupným zavádzaním. Nezahŕňa odhadovaný počet zamestnancov, ktorý bude potrebný pre decentralizované subjekty, ani žiadnych ďalších zamestnancov platených z príspevkov tretích krajín, ktoré sa pridružia k programu.

(56)    Odhadované potreby ľudských zdrojov sú založené výlučne na súčasnej situácii (taká, aká je) a podlieha ďalším revíziám. V období 2021 – 2027 očakávame orientačné zvýšenie o 25 %.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 367 final

PRÍLOHA

k

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje „Erasmus“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1288/2013

{SEC(2018) 265 final}
{SWD(2018) 276 final}
{SWD(2018) 277 final}

PRÍLOHA

Ukazovatele

1.Kvalitná vzdelávacia mobilita pre ľudí z rôznych prostredí.

2.Europeizácia a internacionalizácia organizácií a inštitúcií.

Čo merať?

3.Počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na mobilitu v rámci programu.

4.Počet osôb s nedostatkom príležitostí, ktoré sa zúčastňujú na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu.

5.Podiel účastníkov, ktorí sa domnievajú, že ich účasť na činnostiach zameraných na vzdelávaciu mobilitu v rámci programu bola pre nich prospešná.

6.Počet inštitúcií a organizácií podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

7.Počet inštitúcií a organizácií prvýkrát podporovaných programom v rámci kľúčovej akcie 1 (vzdelávacia mobilita) a kľúčovej akcie 2 (spolupráca).

8.Podiel inštitúcií a organizácií podporovaných programom, ktoré si vďaka svojej účasti na programe vypracovali kvalitné postupy.