EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 12. 2018

COM(2018) 842 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom

Obsah

Zoznam akronymov a skratiek    

ZHRNUTIE    

1. ÚVOD    

2.    RÁMEC EU ETS VO FÁZE 4 (2021 – 2030)    

2.1. Posilnený systém EU ETS    

2.2. Cielenejšie pravidlá v oblasti úniku uhlíka    

2.3. Financovanie nízkouhlíkovej inovácie a modernizácie odvetvia energetiky    

3.1. Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel    

3.2. Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)    

4. FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2017    

4.1. Ponuka: kvóty uvedené do obehu    

4.1.1. Strop    

4.1.2. Vydané kvóty    

4.1.3. Medzinárodné kredity    

4.2. Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu    

4.3. Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom    

5. LETECKÁ DOPRAVA    

6. DOHĽAD NAD TRHOM    

6.1. Právna povaha emisných kvót a ich fiškálne spracovanie    

7. MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ    

8. PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ    

9. SÚLAD A PRESADZOVANIE    

10. ZÁVERY A VÝHĽAD    

PRÍLOHA    

Zoznam akronymov a skratiek

AVR        Nariadenie o akreditácii a overovaní

CA        Príslušný orgán

CCS        Zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého

CCU        Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého

CDM        Mechanizmus čistého rozvoja

CER        Certifikované zníženia emisií

CSCF        Medziodvetvový korekčný faktor

EA        Európska spolupráca pre akreditáciu

EHP        Európsky hospodársky priestor

EEX        Európska energetická burza

EIB        Európska investičná banka

ERU        Jednotky zníženia emisií

EU ETS    Systém EÚ na obchodovanie s emisiami

EUTL        Protokol transakcií Európskej únie

GHG        Skleníkový plyn

ICAO        Medzinárodná organizácia civilného letectva

ICE        Burza ICE Future Europe

JI        Spoločné vykonávanie

MAR        Nariadenie o zneužívaní trhu

MiFID2    Smernica o trhoch s finančnými nástrojmi

MRR        Nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní

MRVA    Monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditácia

MSR        Trhová stabilizačná rezerva

NAB        Vnútroštátny akreditačný orgán

NER        Rezerva pre nových účastníkov

PFC        Plnofluórované uhľovodíky

RES        Obnoviteľné zdroje energie

TNAC        Celkové množstvo kvót v obehu

ZHRNUTIE

1. ÚVOD

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) je od roku 2005 základným kameňom stratégie EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v priemysle a odvetví energetiky. Výrazne prispieva k dosiahnutiu cieľa EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % oproti úrovniam z roku 1990. Aj keď je EÚ na dobrej ceste k prekročeniu tohto cieľa 1 , zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 – v rámci politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 – si vyžaduje neustály pokrok 2 . Dobre fungujúci systém EU ETS je hlavným mechanizmom na dosiahnutie cieľa EÚ do roku 2030, pretože umožňuje zníženie emisií skleníkových plynov o 43 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 v sektoroch, na ktoré sa systém vzťahuje.

Aby sa systému EU ETS umožnilo tento cieľ splniť, prijala Komisia v roku 2015 návrh 3 na revíziu systému EU ETS na jeho štvrté obdobie obchodovania (2021 – 2030). Po rozsiahlych rokovaniach Európsky parlament a Rada vo februári 2018 formálne podporili revíziu a revidovaná smernica o EU ETS 4 nadobudla účinnosť 8. apríla 2018.

Smernica o EU ETS bola v roku 2017 ďalej revidovaná 5 s cieľom zohľadniť vývoj globálneho opatrenia na zníženie emisií z leteckej dopravy medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO), a to tým, že sa ponechalo obmedzenie systému naďalej len na lety v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V roku 2017 okrem toho došlo k podpisu dohody 6 medzi EÚ a Švajčiarskom o prepojení švajčiarskeho systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov so systémom EU ETS, čo je prvá takáto dohoda pre EÚ.

Táto správa o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom sa predkladá v súlade s požiadavkami článku 10 ods. 5 a článku 21 ods. 2 smernice 2003/87/ES 7 (smernice o EU ETS). Ako sa stanovuje v smernici, účelom správy je každoročne poskytovať pravidelný prehľad aktuálneho vývoja na európskom trhu s uhlíkom.

Správa sa týka roku 2017, ale uvádzajú sa v nej aj iniciatívy, ktoré boli navrhnuté alebo schválené v prvej polovici roku 2018. V porovnaní so správou z minulého roka 8 obsahuje novú kapitolu o rámci systému EU ETS vo fáze 4 a nový dodatok k pokroku vo vykonávaní, ako aj informácie o ukazovateli prebytku trhovej stabilizačnej rezervy (MSR) v roku 2018 a príspevky členských štátov do MSR v roku 2019. V nadväznosti na sprísnené požiadavky na transparentnosť a predkladanie správ v revidovanej smernici o EU ETS sa v tohtoročnej správe po prvýkrát uvádza prehľad skutočných súm štátnej pomoci, ktoré vynakladajú členské štáty na kompenzáciu nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého v roku 2017.

Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje použité v tejto správe sú informácie, ktoré boli verejne dostupné a ktoré mala Komisia k dispozícii ku koncu júna 2018 9 . Všeobecné a opisné informácie o EU ETS sa uvádzajú v rámčekoch v celej správe.

2.RÁMEC EU ETS VO FÁZE 4 (2021 – 2030)

Cieľom revidovanej smernice o EU ETS vo fáze 4 je uľahčiť dosiahnutie trojakého cieľa, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 43 % v odvetviach systému EU ETS do roku 2030, zabezpečenie priemyselnej konkurencieschopnosti a podpora nízkouhlíkovej modernizácie a inovácie prostredníctvom série vzájomne prepojených opatrení.

Obrázok 1: Prehľad týkajúci sa stropu fázy 4

2.1. Posilnený systém EU ETS

S cieľom zvýšiť tempo znižovania emisií bude celkový počet emisných kvót klesať tempom 2,2 % ročne začínajúc od roku 2021 v porovnaní so súčasným tempom 1,74 %. Tento nárast znamená stabilné znižovanie približne o 48 miliónov kvót ročne v porovnaní so súčasnými 38 miliónmi a je v súlade so znížením emisií skleníkových plynov z odvetví zahrnutých do systému ETS o 43 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

Okrem toho trhová stabilizačná rezerva (MSR), ako mechanizmus zavedený na zníženie nerovnováhy na trhu s uhlíkom, bude výrazne posilnená. V rokoch 2019 až 2023 sa miera, akou sa kvóty zahrnú do MSR, zdvojnásobí na 24 % s cieľom rýchlejšie obnoviť rovnováhu emisných kvót na trhu s uhlíkom.

Na ďalšie zlepšenie fungovania systému EU ETS od roku 2023 bude počet emisných kvót umiestnených v MSR obmedzený na aukčný objem z predchádzajúceho roka. Kvóty umiestnené v rezerve, ktoré presahujú toto množstvo, stratia platnosť, pokiaľ sa v prvom preskúmaní MSR v roku 2021 nerozhodne inak.

Členské štáty môžu dobrovoľne zrušiť kvóty z celkového aukčného objemu, ktorý majú k dispozícii, v prípade ukončenia prevádzky výrobnej kapacity elektrickej energie v dôsledku dodatočných vnútroštátnych opatrení. Ak sa elektrárne odstavia bez toho, aby sa príslušný členský štát rozhodol zrušiť kvóty, účinok sa v pravidlách MSR zohľadní tým, že sa zvýši množstvo umiestnené do rezervy alebo sa kvóty z rezervy uvoľnia neskôr.

Viac informácií o vykonávaní revidovaných ustanovení MSR sa nachádza v kapitole 4.3 (Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom).

2.2. Cielenejšie pravidlá v oblasti úniku uhlíka

Súčasný rámec bezodplatného prideľovania kvót bude vo fáze 4 vo všeobecnosti zachovaný, aby sa zabezpečila predvídateľnosť a transparentnosť pre európsky priemysel, čím sa budú riešiť obavy týkajúce sa konkurencieschopnosti priemyslu v globalizovanom svete. Bezodplatné prideľovanie kvót bude naďalej predvídateľné a transparentné na základe referenčných hodnôt odvodených so zreteľom na výkonnosť 10 % najefektívnejších zariadení v EÚ. Na základe skúseností s vykonávaním zo súčasného obdobia obchodovania sa však zaviedlo niekoľko praktických zlepšení. 

Bezodplatné prideľovanie kvót sa vo fáze 4 bude zameriavať na odvetvia, ktoré sú najviac vystavené riziku presunu výroby mimo EÚ. Úroveň, do akej sú odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, sa bude posudzovať na základe ukazovateľa odrážajúceho intenzitu obchodu a emisií. Odvetvia s vysokou úrovňou vystavenia budú zahrnuté do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka a budú bezodplatne dostávať kvóty rovnajúce sa 100 % príslušnej referenčnej hodnoty. Pokiaľ ide o odvetvia s nižšou úrovňou vystavenia, bezodplatné prideľovanie kvót bude do roku 2026 predstavovať 30 %, a potom sa do roku 2030 postupne zruší. Komisia v súčasnosti zostavuje zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na nasledujúce obdobie obchodovania (pozri dodatok 6 k prílohe), ktorý bude platný pre celú fázu 4.

S cieľom zabrániť neočakávaným ziskom a zohľadniť pokrok v oblasti technológií a inovácií od roku 2008 sa v rámci fázy 4 dvakrát aktualizuje všetkých 54 referenčných hodnôt určujúcich úroveň bezodplatného prideľovania kvót pre každé zariadenie na základe skutočných údajov. Pre každú referenčnú hodnotu sa stanoví ročná miera zníženia. Bude sa pohybovať medzi minimálnou ročnou mierou 0,2 % v prípade odvetví s nižšou úrovňou zavádzania inovácií a maximálnou ročnou mierou 1,6 % v prípade odvetví s vyššou úrovňou zavádzania inovácií. Zatiaľ čo minimálnou mierou sa zabezpečí príspevok z odvetví, ktoré znižujú emisie pomalším spôsobom, maximálnou mierou sa poskytnú stimuly pre inovačné odvetvia na rýchlejšie zníženie emisií. Práca na delegovanom akte o revízii pravidiel bezodplatného prideľovania kvót na roky 2021 – 2030 prebieha, pričom sa očakáva, že práca na aktualizácii referenčných hodnôt pre bezodplatné prideľovanie kvót na roky 2021 – 2025 sa začne koncom roka 2019 (pozri dodatok 6 k prílohe).

Kvóty jednotlivým zariadeniam sa navyše môže každoročne upraviť tak, aby sa zohľadnili významné zvýšenia a zníženia objemu výroby. Prahová hodnota pre úpravy je stanovená na 15 % a bude sa posudzovať na základe kĺzavého priemeru dvoch rokov. S cieľom zabrániť manipulácii a zneužitiu systému úprav prideľovania kvót môže Komisia prijať vykonávacie akty na vymedzenie ďalších opatrení na účely úpravy. Očakáva sa, že práca na vykonávacom akte sa začne koncom roka 2018 (pozri dodatok 6 k prílohe).

S cieľom vyhnúť sa uplatňovaniu medziodvetvového korekčného faktora (CSCF) v nasledujúcom období obchodovania bola zavedená nová významná záruka vo forme „rezervy na bezodplatné prideľovanie kvót“. Ak by bolo nevyhnutné použiť korekčný faktor, rezerva sa použije formou zníženia podielu kvót, ktoré sa majú vydražiť počas fázy 4 až do výšky 3 % celkového množstva kvót, čím sa zvýši suma, ktorá je k dispozícii na bezodplatné prideľovanie. Ak sa kvóty vyčlenené na rezervu na bezodplatné prideľovanie kvót nepoužijú, budú k dispozícii na doplnenie novovzniknutého fondu na inováciu a fondu na modernizáciu (pozri oddiel 2.3).

Možnosť členských štátov poskytnúť štátnu pomoc odvetviam vystaveným riziku úniku uhlíka v dôsledku významných nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého (t. j. nákladov vyplývajúcich zo zvýšených cien elektrickej energie) bude pokračovať vo fáze 4 (pozri oddiel 4.1.2.1.2). Okrem toho bude doplnená o prísnejšie ustanovenia týkajúce sa transparentnosti a predkladania správ. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby na tento účel nepoužívali viac ako 25 % príjmov z obchodovania formou aukcie, pričom ak prekročia toto množstvo, budú musieť v správe predložiť odôvodnenie v záujme transparentnosti. Okrem toho budú musieť pravidelne zverejňovať sumu vyplácanú príjemcom kompenzácie, a to na úrovni odvetvia aj na celkovej úrovni. Vzhľadom na nové ustanovenia Komisia začala revíziu usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s EU ETS 10 na nasledujúce obdobie obchodovania (pozri dodatok 6 k prílohe).

2.3. Financovanie nízkouhlíkovej inovácie a modernizácie odvetvia energetiky

Viaceré mechanizmy nízkouhlíkového financovania pomôžu priemyselným odvetviam a odvetviu energetiky plniť výzvy v oblasti inovácie a investícií spojené s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo vo fáze 4. Zahŕňajú dva nové fondy:

·Prostredníctvom inovačného fondu sa budú na konkurenčnom základe podporovať demonštračné projekty inovačných technológií a prevratných inovácií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, ako sú inovačné obnoviteľné zdroje energie, zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCU) a uskladňovanie energie. Dostupné zdroje budú zodpovedať trhovej hodnote najmenej 450 miliónov kvót v čase obchodovania s nimi formou aukcie. Bude ich dopĺňať akýkoľvek nevyčerpaný rozpočet z programu NER300 a maximálne 50 miliónov kvót, ktoré môžu byť dané k dispozícii pre fond, ak nebudú potrebné na už objasnenú rezervu na bezodplatné prideľovanie kvót. Na podporu z inovačného fondu budú oprávnené projekty vo všetkých členských štátoch vrátane projektov v malom rozsahu. Práca na zriadení inovačného fondu sa začala verejnou konzultáciou na začiatku roka 2018 11 (pozri dodatok 6 k prílohe).

·Prostredníctvom modernizačného fondu sa budú podporovať investície do modernizácie odvetvia energetiky a širších energetických systémov, zvyšovanie energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie a uľahčenie spravodlivého prechodu v regiónoch závislých od uhlíka v 10 členských štátoch s najnižšími príjmami 12 . Zariadenia na výrobu energie využívajúce pevné fosílne palivá nebudú oprávnené na podporu 13 . Fond sa vybaví kvótami zodpovedajúcimi 2 % celkového množstva vo fáze 4, vydraženými v súlade s pravidlami a spôsobmi stanovenými pre aukcie uskutočňované na spoločnej aukčnej platforme. V závislosti od miery, v akej sa podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie zníži na účely rezervy na bezodplatné prideľovanie kvót, sa množstvo kvót dostupných pre fond môže zvýšiť o maximálne 0,5 % celkového množstva kvót. Práca na zriadení modernizačného fondu sa začala v septembri 2018 prípravnými seminármi v prijímajúcich členských štátoch (pozri dodatok 6 k prílohe).

Okrem dvoch nových fondov bude naďalej k dispozícii voliteľné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót podľa článku 10c smernice o EU ETS na modernizáciu energetických odvetví v tých istých členských štátoch s nižšími príjmami, ktoré sú oprávnené na podporu z modernizačného fondu. Transparentnosť postupov prideľovania zdrojov sa výrazne zvýšila. Projekty s hodnotou vyššou ako 12,5 milióna EUR budú vybrané na základe súťažného ponukového konania, zatiaľ čo investície s nižšou ako uvedenou hodnotou budú musieť byť vybrané na základe jasných a transparentných kritérií, pričom výsledky výberu budú predmetom verejnej konzultácie (pokiaľ takéto projekty nie sú vybrané aj prostredníctvom súťažného ponukového konania). V revidovanej smernici o EU ETS sa stanovuje, kvóty z tretieho obdobia obchodovania (2013 – 2020), ktoré sa nepridelia podľa článku 10c, možno prideliť v období 2021 – 2030 na investície vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania, výnimkou je prípad, ak sa dotknutý členský štát rozhodne neprideliť niektoré alebo všetky tieto kvóty a informuje Komisiu o svojom zámere do 30. septembra 2019. Okrem toho podľa nových ustanovení môžu oprávnené členské štáty použiť celkové množstvo kvót pridelených podľa článku 10c alebo ich časť na podporu investícií v rámci modernizačného fondu za predpokladu, že Komisii oznámia príslušné sumy do 30. septembra 2019.

3. INFRAŠTRUKTÚRA EU ETS

3.1. Zahrnuté činnosti, zariadenia a prevádzkovatelia lietadiel    

V správach podľa článku 21, ktoré predložili zúčastnené krajiny 14 v roku 2018, sa uvádza, že v roku 2017 existovalo celkovo 10 688 povolených zariadení v porovnaní s 10 790 zariadeniami v roku 2016 a približne 10 950 zariadeniami v roku 2015.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, palivá spaľované v rámci systému EU ETS v roku 2017 boli naďalej prevažne fosílne. Avšak 28 členských štátov nahlásilo aj využívanie biomasy (v porovnaní s 29 v minulom roku) v 2 181 zariadeniach (20,4 % z celkového počtu zariadení). To je porovnateľné s 2 079 zariadeniami, ktoré minulý rok tvorili 19 % všetkých zariadení. Tri krajiny (LI, LV a MT) nenahlásili žiadne využívanie biomasy 15 . Emisie z biomasy predstavovali približne 145 miliónov ton CO2 v roku 2017 (8 % z emisií nahlásených v rámci EU ETS), čo je len malý nárast z približne 141 miliónov ton CO2 v roku 2016 (v tom čase takisto približne 8 % z emisií nahlásených v rámci systému EU ETS). V roku 2017 iba Švédsko nahlásilo používanie biopalív v prípade dvoch prevádzkovateľov lietadiel (v roku 2016 nahlásili takéto používanie Nemecko a Švédsko v prípade troch prevádzkovateľov a v roku 2015 v prípade štyroch prevádzkovateľov lietadiel).

Údaje za rok 2017 v rámci kategórií zariadení na základe ročných emisií 16 naznačujú, že ako v predchádzajúcich rokoch, 72 % zariadení je v kategórii A, takmer 21 % v kategórii B a niečo vyše 7 % v kategórii C. 6 110 zariadení bolo nahlásených ako „zariadenia s nízkymi emisiami“ (57 % z celkového počtu).

Zariadenia systému EU ETS, v ktorých prebiehajú spaľovacie činnosti, možno nájsť vo všetkých zúčastnených krajinách, pričom rafinácia ropy, výroba ocele, cementu, vápna, skla, keramiky, celulózy a papiera prebieha vo väčšine z nich. Pokiaľ ide o činnosti zahrnuté do systému EU ETS dodatočne uvedené v zozname emisií iných ako CO2, povolenia sa nahlásili ako vydané v 12 krajinách pre primárnu výrobu hliníka a plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC) (DE, FR, EL, IS, IT, NL, NO, RO, SE, SI, SK, UK) a pre výrobu kyseliny dusičnej a emisie N2O sa povolenia nahlásili ako vydané v 20 krajinách (všetky s výnimkou CY, DK, EE, ES, IE, IS, LI, LU, LV, MT a SI). Ostatné sektory N2O – výroba kyseliny adipovej sa nahlásila v troch krajinách (DE, FR, IT) a výroba etándiálu a kyseliny glyoxylovej sa nahlásila v dvoch krajinách (DE, FR). Iba Nórsko hlásilo činnosti zachytávania a ukladania CO2.

Sedem krajín (ES, FR, HR, IS, IT, SI, UK) využilo možnosť vylúčiť zo systému EU ETS malé zdroje emisií v súlade s článkom 27 smernice o EU ETS. Emisie vylúčené za rok 2017 predstavovali 2,85 milióna ton CO2 (približne 0,16 % zo všetkých overených emisií).

Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2018 doteraz osem krajín (BE, DK, FR, HR, HU, LI, LT, NL) využilo ustanovenie podľa článku 13 nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní (MRR) 17 a povolilo používanie zjednodušených plánov monitorovania v nízko rizikových prípadoch pri stacionárnych zariadeniach. Od roku 2016 sa pridalo iba Holandsko. Pokiaľ ide o prevádzkovateľov lietadiel s nízkymi emisiami, tri krajiny nahlásili využívanie tohto ustanovenia v roku 2017 (BE, IS a PL).

V roku 2017 bolo nahlásených 541 prevádzkovateľov lietadiel, ktorí mali plán monitorovania (v porovnaní s 503 nahlásenými v roku 2016 a 524 v roku 2015). 58 % (316) nahlásených prevádzkovateľov bolo komerčných, pričom zvyšných 42 % (225) bolo nekomerčných 18 . Celkovo 280 (takmer 52 %) možno považovať za malé zdroje emisií (v porovnaní s 249, čo v roku 2016 predstavovalo 50 % a 274, čo v roku 2015 predstavovalo 52 %).

3.2. Register Únie a protokol transakcií Európskej únie (EUTL)

Register Únie a EUTL boli v roku 2017 plne funkčné nepretržite počas 365 dní, pričom v dôsledku technických inovácií sa vyskytli len malé prerušenia, ktorých celková dĺžka predstavovala približne 17 hodín.

V roku 2017 Komisia začala prechod na modernejšiu a bezpečnejšiu hostingovú platformu pre register Únie aj pre EUTL, a dokončila ho v júni 2018. Okrem toho Komisia po dohode s členskými štátmi začala vykonávať niekoľko zmien zameraných na zlepšenie efektívnosti práce s registrom Únie.

Vo februári 2018 bolo nariadenie o registri EU ETS 19 zmenené tak, aby sa ním vykonávali ochranné opatrenia na ochranu environmentálnej integrity EU ETS v prípadoch, keď sa právne predpisy prestanú uplatňovať na členský štát, ktorý vystupuje z EÚ.

4. FUNGOVANIE TRHU S UHLÍKOM V ROKU 2017

V tejto kapitole sa uvádzajú informácie o aspektoch súvisiacich s ponukou kvót a dopytom po kvótach v systéme EU ETS. Pokiaľ ide o stranu ponuky, zahrnuté sú informácie týkajúce sa stropov, bezodplatného prideľovania kvót, programu NER300, obchodovania formou aukcie, výnimiek z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky (článok 10c), využívania medzinárodných kreditov, ako aj kapitola o systémoch kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého.

Na strane dopytu sa uvádzajú informácie o množstve overených emisií a o spôsoboch zabezpečenia rovnováhy medzi dopytom a ponukou kvót, ako je trhová stabilizačná rezerva (MSR).

4.1. Ponuka: kvóty uvedené do obehu

4.1.1. Strop

V tabuľke 1 sú uvedené údaje o strope pre stacionárne zariadenia a množstvo kvót pre leteckú dopravu ročne uvedené do obehu 20 pre každý rok počas fázy 3 systému EU ETS.

Tabuľka 1: Strop EU ETS na roky 2013 – 2020

4.1.2. Vydané kvóty

4.1.2.1.Bezodplatné prideľovanie kvót

V priebehu fázy 3 bude približne 43 % z celkového množstva dostupných kvót pridelených bezodplatne priemyselným zariadeniam a zariadeniam na výrobu elektriny, zatiaľ čo podiel kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, predstavuje 57 %.

Po odpočítaní 300 miliónov kvót na program NER300 bolo v pôvodnej rezerve pre nových účastníkov (NER) umiestnených 480,2 milióna kvót. Do júna 2018 sa 153,1 milióna kvót vyhradilo pre 780 zariadení pre celú fázu 3. Zostávajúcu rezervu NER, ktorá predstavuje 327,1 milióna kvót, možno v budúcnosti distribuovať. Predpokladá sa však, že značné množstvo týchto kvót zostane nepridelené.

Do júna 2018 sa objem kvót na bezodplatné prideľovanie znížil približne o 376 miliónov kvót z dôvodu zatvorenia zariadení alebo zníženia výroby alebo výrobnej kapacity zariadení oproti výrobe alebo kapacite pôvodne použitej na výpočet kvót na pridelenie v rámci fázy 3.

Tabuľka 2: Počet kvót (v miliónoch) bezodplatne pridelených priemyslu v rokoch 2013 až 2018 23

Vzhľadom na to, že dopyt po bezodplatne prideľovaných kvótach presiahol dostupné množstvo, prideľovanie kvót pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, sa znížilo o rovnaký percentuálny podiel uplatnením „medziodvetvového korekčného faktora (CSCF)“ 25 . Komisia v januári 2017 revidovala 26 pôvodné hodnoty CSCF v nadväznosti na rozhodnutie 27 Súdneho dvora.

4.1.2.1.1. Program NER300

Na základe týchto dvoch výziev na predkladanie ponúk sa celkovo vybralo 38 projektov v oblasti RES a 1 projekt v oblasti CCS v 20 členských štátoch EÚ, na ktoré boli pridelené prostriedky vo výške 2,1 miliardy EUR. Z nich 6 je v prevádzke: bioenergetický projekt BEST v Taliansku a Verbiostraw v Nemecku, projekty v oblasti veternej energie na pevnine Windpark Blaiken vo Švédsku a Windpark Handalm v Rakúsku a projekty v oblasti veternej energie na mori Veja Mate a Nordsee One v Nemecku.

Doteraz sa dosiahlo konečné investičné rozhodnutie celkovo pri ďalších 13 projektoch, pričom 14 projektov bolo zrušených. 11 projektov je v rôznych štádiách prípravy. Rozhodnutie o programe NER300 bolo 20. novembra 2017 28 zmenené, aby sa umožnilo opätovné investovanie uvoľnených finančných prostriedkov zo zrušených projektov prvej výzvy (doteraz 487 miliónov EUR) do existujúcich finančných nástrojov – do projektov InnovFin Energy Demo a do dlhového nástroja v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré spravuje Európska investičná banka (EIB).

Uvoľnené finančné prostriedky zo zrušených projektov druhej výzvy (doteraz 515 miliónov EUR) budú pripočítané k zdrojom dostupným pre inovačný fond (pozri kapitolu 2.3 a dodatok 6).

Tabuľka 3: Projekty NER300 vybraté v rámci prvej a druhej výzvy na predkladanie návrhov 29

4.1.2.1.2. Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého

Komisia doteraz schválila 12 30 systémov kompenzácie nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého v 11 členských štátoch. Najnovšie pribudol valónsky systém, ktorý nadobudol účinnosť 16. 3. 2018, a luxemburský systém, pre ktorý bola štátna pomoc schválená 6. júla 2018.

Ako sa uvádza v oddiele 2, nové požiadavky na transparentnosť a podávanie správ nadobudli účinnosť v roku 2018 ako súčasť revidovanej smernice o EU ETS. V dôsledku toho by členské štáty, ktoré zavedú takéto finančné opatrenia, mali do troch mesiacov od konca každého roka zverejniť v jednoducho prístupnej forme celkovú poskytnutú sumu kompenzácie a prehľad podľa jednotlivých odvetví a pododvetví.

Súhrn údajov zverejnených členskými štátmi, pokiaľ ide o kompenzáciu vyplatenú v roku 2017, je uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4: Kompenzácia nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého vyplatená členskými štátmi v roku 2017

Celková kompenzácia nepriamych nákladov, ktoré 10 členských štátov vyplatili v roku 2017, predstavovala približne 694 miliónov EUR. Podiel členských štátov, v ktorých sú zavedené systémy kompenzácie, na HDP EÚ predstavuje približne 70 %. Najväčšími príjemcami kompenzácie boli odvetvie chemického priemyslu, odvetvie neželezných kovov a odvetvie železa a ocele.

V jednom z ustanovení o transparentnosti v revidovanej smernici o EU ETS sa stanovuje, že členské štáty, ktoré vynaložili viac ako 25 % svojich príjmov z obchodovania formou aukcie na kompenzáciu nepriamych nákladov v ktoromkoľvek roku, musia zverejniť správu, v ktorej uvedú dôvody presiahnutia tejto sumy. Príslušné členské štáty preto porovnali svoje výdavky na nepriame náklady v roku 2017 s príjmami z obchodovania formou aukcie v kalendárnom roku 2016 42 . V roku 2017 Belgicko (Flámsko), Fínsko, Francúzsko, Holandsko a Nemecko prekročili prahovú hodnotu 25 % a podľa toho vypracovali správu.

4.1.2.2. Obchodovanie s kvótami formou aukcie

Nariadenie o aukciách bolo v roku 2017 zmenené s cieľom od 10. novembra 2017 opätovne vymenovať ICE Futures Europe (ICE) za britskú aukčnú platformu. Táto zmena sa vzťahovala aj na ustanovenia, ktoré boli nevyhnutné vzhľadom na blížiace sa vykonávanie trhovej stabilizačnej rezervy (MSR). Nariadenie o aukciách sa v súčasnosti ďalej mení na účely opätovného vymenovania EEX za nemeckú aukčnú platformu a umožnenie obchodovania formou aukcie s prvými 50 miliónmi kvótami pre inovačný fond z trhovej stabilizačnej rezervy v roku 2020.

Aukcie počas obdobia nahlasovania sa konali prostredníctvom týchto aukčných platforiem:

·Európska energetická burza AG („EEX“), na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na spoločnej aukčnej platforme pre 25 členských štátov zúčastnených na spoločnom postupe verejného obstarávania a pre Poľsko, ktoré vystúpilo zo spoločného postupu verejného obstarávania, ale zatiaľ nevymenovalo samostatnú aukčnú platformu. Od 5. septembra 2016 burza EEX uskutočňuje aukcie ako druhá spoločná aukčná platforma vymenovaná 13. júla 2016,

·burza EEX, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Nemecko,

·burza ICE, na ktorej sa obchoduje formou aukcie ako na nezávislej aukčnej platforme pre Spojené kráľovstvo.

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko zatiaľ nezačali obchodovať s kvótami formou aukcie. Prebiehajú práce na umožnenie obchodovania s týmito kvótami formou aukcie na spoločnej aukčnej platforme.

V roku 2017 sa na burze EEX, kde prebiehalo obchodovanie formou aukcie v mene jej 27 členských štátov, vydražilo 89 % celkového množstva obchodovaného formou aukcie, pričom na burze ICE sa vydražilo 11 % celkového množstva v mene Spojeného kráľovstva. Do 30. júna 2018 sa uskutočnilo viac ako 1 270 aukcií.

V tabuľke 5 sa uvádza prehľad objemov kvót 43 obchodovaných formou aukcie na burzách EEX a ICE do 30. júna 2018 vrátane skorších aukcií 44 všeobecných kvót.

Tabuľka 5: Celkový objem kvót fázy 3 obchodovaných formou aukcie v rokoch 2012 – 2018

Aukcie vo všeobecnosti prebehli hladko a aukčné zúčtovacie ceny boli vo všeobecnosti v úzkom súlade s cenami na sekundárnych trhoch.

V období od januára 2017 do júna 2018 boli zrušené štyri aukcie buď v dôsledku nesplnenia vyvolávacej ceny, alebo v dôsledku toho, že celkový objem ponúk nedosiahol dražené množstvo. Spolu s týmito štyrmi aukciami sa celkovo zrušilo deväť aukcií z viac ako 1 270 aukcií, ktoré sa konali od konca roka 2012. Prehľad aukčných zúčtovacích cien, počtu účastníkov a pomeru krytia v prípade aukcií so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2018 sa uvádza v dodatku 2. Aukčné platformy včas uverejňujú podrobné výsledky každej aukcie na špecializovaných webových stránkach. Ďalšie informácie o výkonnosti aukcií vrátane účasti, pomerov krytia a cien sa nachádzajú v správach členských štátov, ktoré sú zverejnené na webovej stránke Komisie 45 .

Celkové príjmy, ktoré členským štátom plynul z obchodovania formou aukcie od roku 2012 do 30. júna 2018, prekročili sumu 26 miliárd EUR (len v roku 2017 dosiahli celkové vytvorené príjmy hodnotu 5,6 miliardy EUR). V smernici o EU ETS sa stanovuje, že aspoň 50 % príjmov z obchodovania formou aukcie vrátane všetkých príjmov z kvót distribuovaných na účely solidarity a rastu by členské štáty mali využiť na účely súvisiace s klímou a energiou. Z informácií predložených Komisii vyplýva, že členské štáty v roku 2017 minuli alebo plánovali minúť 80 % týchto príjmov na účely súvisiace s klímou a energiou 46 .

4.1.2.3. Výnimka z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky

Počet kvót bezodplatne pridelených výrobcom elektrickej energie v roku 2017 je uvedený v tabuľke 1 dodatku 1 k prílohe a maximálny počet kvót ročne je uvedený v tabuľke 2 dodatku 1.

Celková hodnota investičnej podpory nahlásenej za roky 2009 až 2017 je približne 11,3 miliardy EUR. Približne 80 % tejto sumy bolo určených na modernizáciu a dodatočné vybavenie infraštruktúry, pričom zvyšok investícií sa týkal čistých technológií alebo diverzifikácie dodávok.

S nepridelenými kvótami možno obchodovať formou aukcie alebo ich podľa ustanovení revidovanej smernice o EU ETS možno v rokoch 2021 – 2030 vyčleniť na investície podľa článku 10c vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania (pozri oddiel 2.3). Na obrázku 2 sú znázornené počty kvót, ktoré boli pridelené počas rokov 2013 – 2017.

Obrázok 2: Kvóty pridelené bezodplatne podľa článku 10c

Obrázok 3 sa týka kvót podľa článku 10c, a to do akej miery boli pridelené, zahrnuté do aukcií alebo do akej miery ostali nevyužité (neboli pridelené ani zahrnuté do aukcií). Napríklad 113 miliónov kvót, ktoré boli odpočítané od podielu vydražených kvót Poľska medzi rokmi 2013 a 2017 na účely článku 10c, ale ešte neboli pridelené ani zahrnuté do aukcií.

Obrázok 3: Rozdelenie kvót (pridelené, vydražené, nevyužité zostávajúce)

V tabuľka 6 je znázornené množstvo kvót podľa článku 10c za roky do roku 2017, ktoré boli predmetom aukcie v období rokov 2013 – 2017, ako aj množstvo zostávajúcich nevyužitých kvót. Posledný stĺpec tabuľky zachytáva, koľko kvót sa doteraz môže prevádzať a prideľovať v rokoch 2021 – 2030 na investície vybrané prostredníctvom postupov verejnej súťaže.

Tabuľka 6: Spracovanie nevyužitých kvót podľa článku 10c na roky 2013 – 2017

4.1.3. Medzinárodné kredity

Hoci presné množstvo práv používať medzinárodné kredity počas fáz 2 a 3 (2008 – 2020) bude čiastočne závisieť od množstva budúcich overených emisií, trhoví analytici odhadujú, že bude predstavovať približne 1,6 miliardy kreditov. K 30. júnu 2018 dosahoval celkový počet použitých alebo vymenených medzinárodných kreditov 1,49 miliardy, čo predstavuje viac ako 90 % odhadu maximálneho povoleného množstva.

Úplný prehľad vymenených medzinárodných kreditov sa uvádza v dodatku 3 k prílohe.

4.2. Dopyt: kvóty stiahnuté z obehu

Na základe informácií z registra Únie sa odhaduje, že objem emisií zo zariadení zapojených do systému EU ETS sa v roku 2017 mierne zvýšil o 0,18 % v porovnaní s rokom 2016. Hoci mierny nárast narúša trend klesajúcich emisií od začiatku fázy 3 v roku 2013, možno to vysvetliť rastom reálneho HDP vo výške 2,4 %, čo je vyššie ako v ktoromkoľvek roku od začiatku súčasného obdobia obchodovania.

Tabuľka 7: Overené emisie (v mil. ton ekvivalentu CO2)

Údaje o HDP uvedené na stránke: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115  

(sprístupnená v júli 2018). Overené emisie z leteckej dopravy sa nahlasujú zvlášť v oddiele 5.

Ako je znázornené v tabuľke, nárast emisií bol spôsobený najmä priemyslom, zatiaľ čo emisie z odvetvia energetiky sa mierne znížili.

V roku 2017 sa dobrovoľne zrušilo 84 827 kvót. Celkovo bolo do konca júna 2018 zaznamenaných 300 181 dobrovoľne zrušených kvót.

4.3. Dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom

Systém EU ETS sa na začiatku fázy 3 v roku 2013 vyznačoval veľkou štrukturálnou nerovnováhou medzi dopytom a ponukou kvót, čo predstavovalo 2,1 miliardy kvót. Prebytok sa v priebehu súčasného obdobia obchodovania stabilne znižuje, pričom v roku 2014 bol stabilný a v roku 2015 výrazne poklesol na 1,78 miliardy kvót, v roku 2016 na 1,69 miliardy kvót a v roku 2017 na 1,65 miliardy kvót. To predstavuje celkový pokles o takmer pol miliardy za tri roky. Tento pokles odráža vplyv opatrenia, ktorým sa odložili aukcie 49 , uplatneného v rokoch 2014 až 2016, pričom tento vplyv sa čiastočne vyvážil znižovaním emisií v rokoch 2013 až 2016.

Obrázok 4 zachytáva vývoj prebytku na európskom trhu s uhlíkom do konca roka 2017.

Obrázok 4: Vývoj prebytku na európskom trhu s uhlíkom v rokoch 2013 – 2017

V záujme riešenia štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou kvót a dopytom po kvótach sa v roku 2015 50 vytvorila trhová stabilizačná rezerva (MSR), aby bola aukčná ponuka emisných kvót flexibilnejšia. MSR začne fungovať v roku 2019.

Správa o trhu s uhlíkom umožňuje konsolidáciu číselných údajov týkajúcich sa ponuky a dopytu, ktoré sa uverejňujú v súlade s harmonogramom oznamovacích povinností vyplývajúcich zo smernice o EU ETS a jej vykonávacích ustanovení. Tento harmonogram, príslušné údaje a rozsah sú uvedené v tabuľke 2 v dodatku 4 k prílohe. Obrázok 5 zachytáva zloženie ponuky a dopytu v roku 2017. Príslušné údaje sa uverejnili aj ako súčasť oznámenia o celkovom počte kvót v obehu (TNAC) na účely MSR 51 .

Obrázok 5: Zloženie súhrnnej ponuky a dopytu do konca roka 2017

Ponuka (súhrnná, v mil.)     Dopyt (súhrnný, v mil.)

V rámci príprav na začatie fungovania MSR v roku 2019 Komisia od polovice mája 2017 52 pravidelne uverejňuje TNAC za predchádzajúci rok. TNAC bolo druhýkrát zverejnené v máji 2018, pričom predstavovalo 1 654 574 598 kvót 53 . Zverejnenie v roku 2018 po prvýkrát povedie k zahrnutiu kvót do MSR, čím sa zníži aukčný objem za prvých 8 mesiacov roku 2019.

V revidovanej smernici o EU ETS sa zavádzajú dve významné zmeny vo fungovaní MSR (pozri aj oddiel 2.1). Po prvé, percentuálny podiel TNAC, ktorý sa má umiestniť do rezervy od roku 2019 do roku 2023, sa zdvojnásobuje z 12 % na 24 %. Týmto sa výrazne zvyšuje tempo znižovania prebytku. Po druhé, od roku 2023 už nebudú platné kvóty umiestnené v MSR, ktoré prekračujú aukčný objem z predchádzajúceho roka.

Týmto spôsobom sa na základe TNAC v roku 2018 a revidovaných právnych predpisov aukčné objemy na rok 2019 znížia o takmer 265 miliónov kvót za prvých 8 mesiacov roku 2019, čo zodpovedá 16 % prebytku. V dôsledku toho sa v prvých ôsmich mesiacoch roka 2019 bude obchodovať formou aukcie s množstvom kvót približne o 40 % nižším ako v rovnakom období v roku 2018. Na základe aukčného objemu na rok 2019 sa v dodatku 7 uvádzajú informácie o príspevkoch členských štátov do MSR od januára do augusta 2019.

5. LETECKÁ DOPRAVA

Kým ICAO neprijme príslušné nástroje CORSIA a EÚ následné rozhodnutia o možnom vykonávaní CORSIA v EÚ, ako aj zachovanie dynamiky medzinárodného procesu, sa EÚ v roku 2017 rozhodla predĺžiť súčasnú výnimku z povinností v rámci systému EU ETS pre lety do tretích krajín a z nich do 31. decembra 2023 s výhradou jej preskúmania 54 . Súčasný rozsah pôsobnosti v rámci EHP sa teda zachováva do roku 2023. V prípade, že sa preskúmanie nevykoná, by sa opäť začal uplatňovať pôvodný „úplný rozsah pôsobnosti“.

Okrem toho sa v revidovanej smernici o EU ETS stanovuje, že Európska komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predkladať správy o spôsoboch zavedenia systému CORSIA do právnych predpisov EÚ prostredníctvom revízie smernice. Ďalej sa v nej stanovuje uplatňovanie koeficientu lineárneho zníženia zodpovedajúceho 2,2 % na kvóty pre leteckú dopravu od roku 2021.

V roku 2017 sa vydávali kvóty v súlade s rozsahom pôsobnosti v rámci EHP. Bezodplatne pridelené kvóty dosiahli počet niečo vyše 33,1 milióna kvót. Toto číslo zahŕňa bezodplatne pridelené kvóty (niečo vyše 32,0 milióna kvót) a takmer 1,1 milióna bezodplatných kvót pridelených z osobitnej rezervy pre nových účastníkov a rýchlo rastúcich prevádzkovateľov. Kvóty z tejto rezervy sa na roky 2017 – 2020 zdvojnásobujú, keďže sa vzťahujú na celé obdobie rokov 2013 – 2020.

Pokiaľ ide o vývoj v oblasti emisií z leteckej dopravy, overené emisie sa naďalej zvyšovali a v roku 2017 predstavovali 64,2 milióna ton CO2, čo je nárast o 4,5 % v porovnaní s rokom 2016.

Objem kvót vydražených od januára do decembra 2017 predstavoval približne 4,7 milióna.

V tabuľke 8 sa uvádza súhrn overených emisií, bezodplatného prideľovania emisných kvót a objemov aukcií v prípade odvetvia leteckej dopravy od začiatku fázy 3.

Tabuľka 8: Overené emisie a kvóty pridelené pre odvetvie leteckej dopravy

Objemy kvót pre leteckú dopravu vydražených počas obdobia rokov 2013 – 2015 odzrkadľujú rozhodnutie spoluzákonodarcu z roku 2013 o odložení účinnosti 57 a o obmedzení záväzkov v oblasti klímy iba na lety v rámci EHP. Povinnosť súladu pre odvetvie leteckej dopravy sa odložila na roky 2012 a 2013. Odložené objemy na rok 2012 sa tak dražili v roku 2014, pričom odvetvie leteckej dopravy svoje povinnosti v prípade emisií z leteckej dopravy z rokov 2013 a 2014 začalo plniť až v období od januára do apríla 2015.

6. DOHĽAD NAD TRHOM

V predpisoch MiFID 2 a MAR, ktoré boli prijaté v roku 2014, sa predpokladajú určité prispôsobenia všeobecného režimu pre špecifiká trhu s uhlíkom (pozri Správu o trhu s uhlíkom z roku 2015) 58 .

V rokoch 2016 – 2018 bolo prijatých niekoľko opatrení, ktorými sa upravujú podrobné aspekty ustanovení MiFID2 59 a MAR 60 .

6.1. Právna povaha emisných kvót a ich fiškálne spracovanie

Právna povaha kvót sa v jednotlivých krajinách pohybuje od finančných nástrojov a nehmotných aktív až po vlastnícke práva a komodity. Podľa správ predložených na základe článku 21 v roku 2018 najmenej päť zúčastnených krajín (DE, IE, IT, NO, SE) oznámilo vykonanie alebo návrh zmien vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a to predovšetkým v súvislosti s vykonávaním MiFID2 61 .

Pokiaľ ide o fiškálne spracovanie kvót, iba tri krajiny oznámili, že na vydávanie emisných kvót sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty (DPH). Naopak, DPH je splatná z transakcie týkajúcej sa emisných kvót na sekundárnom trhu vo väčšine zúčastnených krajín (vo všetkých krajinách s výnimkou CY, EE, IS, LI).

Väčšina krajín informovala o uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pri vnútroštátnych transakciách týkajúcich sa emisných kvót. Výnimočnou úpravou prenesenia daňovej povinnosti sa zodpovednosť za platbu DPH z transakcie presunie z predávajúceho na kupujúceho, ktorý nadobúda tovar alebo službu, čo predstavuje účinné ochranné opatrenie proti podvodom v oblasti DPH. Komisia v novembri 2018 prijala zmenu 62 smernice 2006/112/ES (smernica o DPH) s cieľom predĺžiť uplatňovanie výnimky aj po roku 2018, a to do 30. júna 2022. Členským štátom sa adresuje výzva, aby naďalej uplatňovali mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržitú primeranú ochranu trhu s uhlíkom.

Emisné kvóty pre spoločnosti môžu byť ďalej zdanené (napr. uplatnením dane právnických osôb alebo dane z príjmov právnických osôb). Šestnásť krajín oznámilo, že takéto zdanenie neuplatňuje.

7. MONITOROVANIE, NAHLASOVANIE A OVEROVANIE EMISIÍ

7.1. Celkový vývoj

Komisia naďalej podporuje zlepšovanie vykonávania nariadení MRR a AVR zo strany krajín na základe poskytnutých usmernení a vzorov 63 .

Skúsenosti s vykonávaním týchto dvoch nariadení poukázali na potrebu ďalšieho zlepšenia, objasnenia a zjednodušenia pravidiel MRVA s cieľom ďalej podporovať harmonizáciu, znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov a zúčastnené krajiny a ďalej posilniť účinnosť systému.

Vo februári 2017 sa začali konzultácie so zúčastnenými krajinami s cieľom aktualizovať tieto dve nariadenia na účely prípravy na fázu 4 systému EU ETS a zlepšenia a zjednodušenia postupov MRVA.

Uznáva sa, že sa zlepšila efektívnosť systému zabezpečenia súladu, lebo krajiny majú na základe nariadenia MRR možnosť uložiť povinnosť elektronického nahlasovania. V roku 2018 oznámilo 16 zúčastnených krajín používanie elektronických formulárov alebo špecifických formátov súborov pre plány monitorovania, správy o emisiách, správy o overení a/alebo správy o vylepšeniach založené na minimálnych požiadavkách stanovených Komisiou. Dvanásť zúčastnených krajín oznámilo, že na podávanie správ v rámci systému EU ETS používajú určitú formu automatizovaného informačného systému.

7.2. Použitá metóda monitorovania

Zo správ podľa článku 21 predložených v roku 2018 vyplýva, že sa vo väčšine zariadení používa metodika založená na výpočtoch 64 . Len 179 zariadení (1,7 %) v 23 krajinách nahlásilo používanie systémov kontinuálneho merania emisií, najčastejšie v Nemecku, Francúzsku a Českej republike. Zatiaľ čo počet krajín je rovnaký ako v minulom roku, počet zariadení, ktoré tento prístup používa, sa zvýšil o 29.

Len 11 krajín oznámilo používanie rezervnej metodiky v 36 zariadeniach, pričom išlo približne o 3,4 milióna ton CO2e (v porovnaní s 5,1 milióna ton CO2e v predchádzajúcom roku). Jedno zariadenie v Holandsku je zodpovedné za viac ako 35 % celkových emisií hlásených v súvislosti s rezervnou metodikou.

Minimálnu štandardnú úroveň 65 podľa nariadenia MRR spĺňa prevažná väčšina zariadení. Len 106 zariadení kategórie C (o jedno viac ako v minulom roku), teda 13,7 % (v porovnaní s 13 % v minulom roku) sa podľa správy odchýlilo prinajmenšom pri jednom parametri od povinnosti uplatňovať pre väčšie zdrojové prúdy najvyššie úrovne. Tieto odchýlky sú povolené len vtedy, ak prevádzkovateľ preukáže, že najvyššia úroveň je technicky nerealizovateľná alebo by viedla k neprimeraným nákladom. Ak tieto podmienky už neplatia, prevádzkovateľ musí zodpovedajúcim spôsobom zlepšiť svoje monitorovacie systémy. V období nahlasovania roku 2013 podľa správy nespĺňalo najvyššie úrovne 16 % nejakým spôsobom všetkých zariadení kategórie C. Z toho dôvodu možno od začiatku fázy 3 pozorovať zlepšovanie v dodržiavaní najvyššej úrovne súladu, pokiaľ ide o zariadenia kategórie C.

Podobne zo správ 23 zúčastnených krajín vyplynulo, že celkovo 21 % zariadení kategórie B je povolených s určitou formou odchýlky od štandardných požiadaviek nariadenia MRR, v porovnaní s 22 % v predchádzajúcom roku a 26 % v roku pred tým, čo preukazuje stabilné zlepšovanie v dodržiavaní najvyššej úrovne súladu.

7.3. Akreditované overovanie

Celkový počet overovateľov sa v správach podľa článku 21 nenahlasuje, ale primeraný odhad vyplývajúci z počtu overovateľov akreditovaných na spaľovanie (primárny rozsah pôsobnosti akreditácie) je, že pokiaľ ide celkovo o overenia v roku 2017, bolo akreditovaných najmenej 124 rôznych overovateľov. Pokiaľ ide o leteckú dopravu, zo správ podľa článku 21 predložených v roku 2018 vyplýva, že na rok 2017 bolo akreditovaných 46 individuálnych overovateľov. Európska spolupráca pre akreditáciu (EA) poskytuje ústredné prepojenie na príslušné vnútroštátne akreditačné orgány (NAB) a ich zoznamy akreditovaných overovateľov systému EU ETS 66 .

Vzájomné uznávanie overovateľov medzi zúčastnenými krajinami funguje úspešne: dvadsaťšesť krajín oznámilo, že na ich území pôsobí aspoň jeden zahraničný overovateľ.

Zistilo sa, že overovatelia vykazujú vysoký súlad s nariadením AVR. Poľsko oznámilo pozastavenie akreditácie jedného overovateľa, zatiaľ čo dve krajiny (PL a CZ) v roku 2017 oznámili zrušenie akreditácie jedného (PL) a dvoch (CZ) overovateľov. Pre porovnanie, v roku 2016 sa nenahlásilo žiadne pozastavenie akreditácie a nahlásilo sa jedno zrušenie a v roku 2015 sa nenahlásilo žiadne pozastavenie ani zrušenie akreditácie. Len Poľsko nahlásilo zúženie rozsahu akreditácie dvoch overovateľov v roku 2017 v porovnaní s jedným zúžením v prípade jedného overovateľa v roku 2016 a so štyrmi krajinami, ktoré nahlásili takéto zúženia v prípade piatich overovateľov v roku 2015.

Deväť krajín nahlásilo sťažnosti na overovateľov prijaté v tomto roku (o jednu viac ako v minulom roku). Celkový počet sťažností je však o 12 % nižší. Z doručených sťažností sa vyriešilo 95 % (podobne ako v minulom roku, keď to bolo 96 %). Dvanásť krajín oznámilo nezhody týkajúce sa overovateľa v súvislosti s procesom výmeny informácií medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi (v porovnaní s deviatimi v minulom roku).

8. PREHĽAD ADMINISTRATÍVNYCH OPATRENÍ

V administratívnych opatreniach zúčastnených krajín neboli pozorované žiadne významné zmeny od posledného obdobia nahlasovania. Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2018 bolo do vykonávania systému EU ETS zapojených v priemere 5 príslušných orgánov na krajinu 67 . Pokiaľ ide o koordináciu medzi orgánmi, nahlásili sa rôzne nástroje a metódy, napríklad okrem iného legislatívne nástroje na centrálne riadenie plánov monitorovania alebo správ o emisiách (v 13 krajinách), poskytovanie záväzných pokynov a usmernení zo strany príslušných ústredných orgánov pre miestne orgány (v 9 krajinách), pravidelné pracovné skupiny alebo stretnutia medzi orgánov (v 15 krajinách) a používanie spoločnej IT platformy (v 11 krajinách). Osem krajín (CY, EE, IE, IS, IT, LI, LU, MT) neuviedlo uplatňovanie žiadneho z uvedených nástrojov.

Pokiaľ ide o administratívne poplatky účtované v súvislosti s povoľovaním a schvaľovaním plánov monitorovania, 14 krajín v roku 2018 oznámilo, že prevádzkovateľom zariadení neúčtuje žiadne poplatky (CY, DE, EE, FR, GR, IE, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK), teda rovnako ako v minulom roku. Opäť bez rozdielu oproti minulému roku, prevádzkovatelia lietadiel neplatia poplatky v 15 krajinách (BE, CY, CZ, DE, EE, ES, GR, LI, LT, LU, LV, MT, NL, SE, SK). Poplatky sa značne líšia v závislosti od krajiny a konkrétnej služby. Napríklad poplatky za povolenie a schválenie plánu monitorovania pre zariadenia sa pohybujú od 5 EUR do 7 690 EUR, zatiaľ čo v súvislosti s leteckou dopravou sa poplatky za schválenie plánu monitorovania pohybujú od 5 EUR do 2 400 EUR.

Celkovo sú systémy zúčastnených krajín prevažne účinné, keď sú zosúladené s administratívnym usporiadaním danej krajiny. Komunikácia medzi miestnymi orgánmi a výmena osvedčených postupov medzi príslušnými orgánmi, a to aj prostredníctvom činností fóra súladu so systémom EU ETS a výročnej konferencie o súlade so systémom EU ETS by sa mala aj naďalej posilňovať a podporovať.

9. SÚLAD A PRESADZOVANIE

Systém EU ETS vykazuje veľmi vysokú mieru súladu: každý rok sa približne na 99 % emisií vzťahuje požadovaný počet kvót načas. V roku 2017 približne 1 % zariadení, ktoré nahlásili svoje emisie, neodovzdalo kvóty zodpovedajúce všetkým ich emisiám v lehote do 30. apríla 2018. Tieto zariadenia boli zodpovedné za približne 0,4 % emisií v systéme EU ETS. Miera súladu bola veľmi vysoká aj v odvetví leteckej dopravy: prevádzkovatelia lietadiel zodpovední za 98 % emisií z leteckej dopravy v systéme EU ETS dodržalo súlad.

Príslušné orgány naďalej vykonávajú rôzne kontroly zhody týkajúce sa ročných správ o emisiách. Podľa predložených správ podľa článku 21 v roku 2018 všetky zúčastnené krajiny kontrolujú ročné správy o emisiách z hľadiska úplnosti (100 % správ s výnimkou ES 95 %, FR 99 %, SE 3 % a UK 59 %). V správach sa ďalej uvádza, že krajiny v priemere kontrolujú takmer 80 % správ z hľadiska konzistentnosti s plánmi monitorovania (všetky krajiny) a približne 74 % z hľadiska údajov o pridelení kvót (všetky krajiny okrem FI, IT, MT, NO, a SE). Dvadsaťštyri krajín uviedlo, že vykonávajú aj krížové kontroly s inými údajmi.

Zo správ podľa článku 21 predložených v roku 2018 vyplýva, že príslušné orgány v pätnástich krajinách vykonali konzervatívne odhady týkajúce sa chýbajúcich údajov v prípade 131 zariadení. Z nich 79 však nahlásilo Spojené kráľovstvo v súvislosti s emisiami v rokoch pred rokom 2017, a to na základe novo zistených chýb týkajúcich sa predchádzajúcich rokov. Ak sa pri celkových údajoch za rok 2017 neberú do úvahy údaje Spojeného kráľovstva, konzervatívne odhady boli nahlásené v prípade 52 zariadení (približne 0,5 % z celkového počtu zariadení), v porovnaní s 57 zariadeniami (0,5 %) v roku 2016 a 45 (0,4 %) v roku 2015. Uvádzané množstvo dotknutých emisií v roku 2017 bolo 2,8 milióna ton CO2 (v porovnaní s 1,9 milióna ton CO2 v minulom roku a 8,3 milióna ton rok pred tým), čo je približne 0,2 % celkových emisií (v porovnaní s 0,1 % a 0,5 % v roku 2016 a 2015). Najčastejšími dôvodmi pre konzervatívne odhady boli nepredloženie správy o emisiách do 31. marca alebo predloženie správ o emisiách, ktoré neboli plne v súlade s požiadavkami nariadení MRR/AVR.

Konzervatívne odhady týkajúce sa chýbajúcich údajov za leteckú dopravu nahlásilo osem krajín a týkali sa 33 prevádzkovateľov lietadiel (6,1 % z celkového počtu) a 0,8 % emisií z leteckej dopravy. To je porovnateľné s 18 prevádzkovateľmi lietadiel (3,5 %), ktorých v minulom roku nahlásili štyri krajiny.

Kontroly príslušných orgánov sú aj naďalej dôležité na účely doplnenia práce overovateľa. V roku 2017 všetky krajiny potvrdili, že v prípade zariadení vykonávajú ďalšie kontroly. Väčšina krajín uviedla podobný prístup, pokiaľ ide o prevádzkovateľov lietadiel (všetky okrem CY, EL, IT, LI, a RO). Všetky krajiny (všetky okrem EL, IT, LU, MT a SE) uviedli, že v roku 2017 vykonali v zariadeniach kontroly na mieste.

V roku 2017 bolo uplatnenie pokuty za prekročenie emisií hlásené v prípade 30 zariadení v deviatich krajinách (BE 1, BG 3, CZ 1, FR 1, IT 8, PL 1, PT 1, RO 6 a UK 8). V odvetví leteckej dopravy boli pokuty za prekročenie emisií hlásené u 61 prevádzkovateľov lietadiel (DE 7, ES 3, FR 1, IT 6, LT 1, NL 1, PL 1, PT 6, a UK 35).

Deväť krajín potvrdilo udelenie pokút (okrem pokút za prekročenie emisií) v období nahlasovania roku 2017. Nenahlásili sa žiadne prípady trestu odňatia slobody, ale zaznamenali sa pokuty, formálne upozornenia alebo konečné písomné upozornenia v prípade 73 zariadení a 27 prevádzkovateľov lietadiel v celkovej finančnej hodnote 37,8 milióna EUR 68 .

Najčastejšie hlásenými porušeniami v roku 2017 boli nenahlásenie zmeny kapacity (24 prípadov), nedodržanie stanovenej lehoty na predloženie overených ročných správ o emisiách (23 prípadov), prevádzkovanie činnosti bez povolenia (17 prípadov) a absencia riadne schváleného plánu monitorovania (11 prípadov).

Na začiatku roka 2018 sa začalo piate hodnotenie cyklu súladu so systémom EU ETS. Cieľom tohto hodnotenia je identifikovať problémy týkajúce sa dodržiavania súladu so systémom EU ETS na úrovni zúčastnených krajín a pomôcť týmto krajinám zlepšiť vykonávanie systému ETS EÚ tým, že identifikujú možnosti zlepšenia, osvedčené postupy a potrebnú odbornú prípravu. Nové hodnotenie bude vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia v roku 2014 a z ďalšej práce na preskúmaní súladu vykonanej v rámci projektu podpory MRVA v rámci systému EU ETS v rokoch 2015 – 2016, v ktorom boli sformulované akčné plány na pomoc zúčastneným krajinám pri dodržiavaní súladu so systémom EU ETS.

Kľúčovou novinkou nového hodnotenia je skúška spôsobilosti, v rámci ktorej sa od zástupcu príslušného orgánu každej krajiny vyžaduje, aby preskúmal vzorový plán monitorovania, výročnú správu o emisiách a ďalšie správy o zariadení. Okrem toho sa analyzuje súbor dokumentov týkajúcich sa MRVA v rámci systému EU ETS v prípade jedného konkrétneho zariadenia v každej krajine a vypracujú sa prieskumy za jednotlivé krajiny s cieľom skompletizovať chápanie postupov povoľovania, kontroly a presadzovania systému EU ETS, ako aj MRVA.

10. ZÁVERY A VÝHĽAD

Najdôležitejším vývojom v priebehu uplynulého roka bolo prijatie ambicióznej reformy systému EU ETS na jeho nasledujúce obdobie obchodovania. Touto reformou sa umožňuje systému EU ETS prispievať k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a splniť jej záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody. Reformovaným systémom ETS sa prispeje k zníženiu emisií o 43 % do roku 2030 a súčasne sa zaručí konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Okrem toho sa pomôže priemyslu a odvetviu energetiky plniť výzvy v oblasti inovácie a investícií spojené s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo. V nadväznosti na prijatie revidovaných právnych predpisov sa zameranie teraz presunulo na vykonávanie nových ustanovení ešte pred začiatkom fázy 4. Práca spojená s vykonávaním, najmä pokiaľ ide o únik uhlíka a bezodplatné prideľovanie kvót, ako aj o inovačný fond, sa už rozbehla (pozri dodatok 6).

Aj legislatívne zmeny schválené v posledných rokoch na riešenie prebytku kvót už prinášajú výsledky. Najmä v dôsledku odloženia aukcií už prebytok kvót výrazne poklesol a v roku 2017 dosiahol svoju najnižšiu úroveň od začiatku fázy 3. Na základe tohtoročného druhého zverejnenia ukazovateľa prebytku trhovej stabilizačnej rezervy sa po prvýkrát spúšťa prevod kvót do rezervy. Spolu s posilňujúcimi opatreniami reformovaného systému EU ETS sa tým zníži aukčný objem za prvých 8 mesiacov roku 2019 približne o 40 % v porovnaní so zodpovedajúcim objemom v roku 2018. Vzhľadom na dvojnásobné množstvo kvót, ktoré sa majú umiestniť do rezervy počas prvých piatich rokov jej fungovania, sa všeobecne očakáva, že prebytok bude v nasledujúcich rokoch naďalej výrazne klesať. Pokrok dosiahnutý v týchto oblastiach sa prejavil v zvýšenej dôvere účastníkov trhu, o čom svedčí posilnený signál v podobe ceny uhlíka počas uplynulého roka.

Dôležitý pokrok sa dosiahol aj v oblasti leteckej dopravy. S cieľom naďalej zabezpečiť dynamiku medzinárodného procesu vytvárania globálneho systému na obmedzenie emisií z leteckej dopravy a uľahčiť jeho budúce vykonávanie v EÚ bolo obmedzenie rozsahu pôsobnosti v rámci EHP v odvetví leteckej dopravy predĺžené do roku 2023. Zvýšila sa aj úroveň ambícií – od roku 2021 sa na odvetvie leteckej dopravy bude po prvýkrát uplatňovať rovnaký koeficient lineárneho zníženia ako pre zariadenia a strop kvót pre leteckú dopravu sa teda každoročne zníži o 2,2 %.

Aj v piatom roku fázy 3 zostáva štruktúra EU ETS stabilná a administratívna organizácia v členských štátoch sa ukázala ako účinná. Okrem toho sa v súvislosti s klasifikáciou emisných kvót ako finančných nástrojov v rámci nových pravidiel finančného trhu zvýšila celková úroveň transparentnosti, ochrany investorov a integrity na trhu s uhlíkom. S prijatím zmeny smernice o DPH, ktorou sa predĺžilo uplatňovanie výnimočného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti aj po roku 2018, sa navyše podnikol krok smerom k nepretržitej ochrane európskeho trhu s uhlíkom pred podvodmi v oblasti DPH.

V rámci účinnejšieho a posilneného systému EU ETS sa navyše zdôrazňuje príklad aktívnej spolupráce s ostatnými regulačnými orgánmi a partnermi mimo Európy, ktorí vyvíjajú alebo prevádzkujú trhy s uhlíkom.

Komisia bude naďalej monitorovať európsky trh s uhlíkom a koncom roku 2019 predloží ďalšiu správu.

PRÍLOHA 

Dodatok 1

Tabuľka 1: Počet bezodplatných kvót pridelených na modernizáciu odvetvia elektrickej energie

Tabuľka 2: Maximálny počet bezodplatných kvót ročne podľa výnimky z úplného obchodovania formou aukcie v odvetví energetiky

Dodatok 2

Obrázok 1: Prehľad aukcií so všeobecnými kvótami od roku 2013 do 30. júna 2018

___Aukčná zúčtovacia cena

 . Miera pokrytia

Dodatok 3

Tabuľka 1: Zhrnutie medzinárodných kreditov vymenených do konca júna 2018

Dodatok 4

Tabuľka 1: Prvky ponuky a dopytu ETS

Tabuľka 2: Harmonogram zverejňovania údajov

Dodatok 5

Tabuľka 1: Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa fungovania systému EU ETS v období od júla 2017 do júna 2018

Dodatok 6

Tabuľka 1: Aktuálny stav vykonávania fázy 4 systému EU ETS

Dodatok 7

Tabuľka 1: Príspevky členských štátov do trhovej stabilizačnej rezervy od januára do augusta 2019

(1)      V roku 2015 bol už objem emisií skleníkových plynov v EÚ o 22 % pod úrovňami z roku 1990.

(2)      Podľa vnútroštátnych prognóz budú emisie do roku 2020 ďalej klesať, ale na dosiahnutie cieľa na rok 2030 bude potrebné vykonať ďalšie politiky.

(3)      COM(2015) 337, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52015PC0337 .

(4)      Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, Ú. v. EÚ L 76, 19.3.2018, s. 3.

(5)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021, Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 7.

(6)      Dohoda medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o prepojení ich systémov obchodovania s emisiami skleníkových plynov, Ú. v. EÚ L 322, 7.12.2017, s. 3.

(7)      Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.

(8)      Správy uverejnené v predchádzajúcich rokoch sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets_en#tab-0-1

(9)      Uzávierka bola 29. júna 2018.

(10)      Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012, Ú. v. EÚ C 158, 5.6.2012, s. 4.

(11)      Informácie o verejných konzultáciách sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/clima/consultations/public-consultation-establishment-innovation-fund_sk._sk.

(12)      Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

(13)      Výnimka sa urobila v prípade efektívneho a udržateľného diaľkového vykurovania v členských štátoch s HDP na obyvateľa v trhových cenách pod úrovňou 30 % priemeru EÚ v roku 2013 (Bulharsko a Rumunsko). Táto výnimka sa týka iba 30 % dostupných finančných prostriedkov pre tieto členské štáty.

(14)      V súvislosti so správami podľa článku 21 pojem „zúčastnené krajiny“ alebo jednoducho „krajiny“ zahŕňa 28 členských štátov EÚ a krajiny EHP (Island, Nórsko a Lichtenštajnsko).

(15)      Emisie z biomasy sa v systéme EU ETS posudzujú s nulovou hodnotou, t. j. emisie sa musia nahlasovať, ale nemusia sa za ne odovzdávať kvóty.

(16)      Zariadenia kategórie C vypúšťajú viac ako 500 000 ton CO2e ročne, zariadenia kategórie B vypúšťajú 500 000 až 50 000 ton CO2e ročne a zariadenia kategórie A vypúšťajú menej ako 50 000 ton CO2e ročne. Okrem toho „zariadenia s nízkymi emisiami“ predstavujú podmnožinu zariadení kategórie A, ktoré vypúšťajú menej ako 25 000 ton CO2e ročne. Pozri nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.

(17)      Nariadenie Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 181, 12.7.2012, s. 30.

(18)      Príkladom komerčného prevádzkovateľa lietadiel by bola letecká spoločnosť v oblasti osobnej dopravy poskytujúca služby širokej verejnosti. Príkladom nekomerčného prevádzkovateľa lietadiel by bolo súkromné lietadlo.

(19)      Nariadenie Komisie (EÚ) 2018/208 z 12. februára 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie, Ú. v. EÚ L 39/3, 13.2.2018, s. 3.

(20)      Množstvo kvót pre leteckú dopravu uvedených do obehu od roku 2013 je výsledkom prístupu zdola nahor vychádzajúceho z bezodplatného prideľovania kvót (určeného na základe referenčných hodnôt založených na činnostiach na činnosť prevádzkovateľov v rámci EHP). Počet vydražených kvót sa potom odvodí na základe skutočnosti, že bezodplatné prideľovanie kvót (vrátane osobitnej rezervy na neskoršiu distribúciu rýchlo rastúcim prevádzkovateľom lietadiel a novým účastníkom) by malo predstavovať 85 % z celkového množstva a obchodovanie formou aukcie by malo predstavovať 15 %.

(21)      Okrem bezodplatného prideľovania kvót a súm obchodovaných formou aukcie zahŕňajú aktualizované údaje aj vymenené medzinárodné kredity.

(22)      Vrátane informácií z aukčného kalendára na rok 2018.

(23)      Údaje zahŕňajú oznámenia od členských štátov prijaté do júna 2018 a môžu sa výrazne zmeniť v dôsledku neskorších oznámení.

(24)      Počiatočná suma pred uplatnením znížení uvedených ďalej v tabuľke.

(25)      Rozhodnutie Komisie 2013/448/EÚ, Ú. v. EÚ L 240, 7.9.2013, s. 27.

(26)      Rozhodnutie Komisie 2017/126/EÚ, Ú. V. EÚ L 19, 25.1.2017, s. 93.

(27)      Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 2016 v spojených veciach C-191/14, C-192/14, C-295/14, C-389/14 a C-391/14 až C-393/14, Borealis Polyolefine GmbH a i./Bundesminister für Land- und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft a i., EU:C:2016:311.

(28)      Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2172 z 20. novembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/670/EÚ, pokiaľ ide o použitie nevyplatených výnosov z prvého kola výziev na predloženie návrhov.

(29)      V súlade s rozhodnutím Komisie 2010/670/EÚ v prípade projektov vybratých v rámci prvej výzvy sa muselo dosiahnuť konečné investičné rozhodnutie do konca roka 2016, zatiaľ čo v prípade projektov vybratých v rámci druhej výzvy sa tak muselo urobiť do konca júna 2018.

(30)      Okrem toho boli prijaté úpravy francúzskeho a španielskeho systému.

(31) https://assets.publishing.service.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/723181/Indirect_Cost_Compensation_EU_ETS_UK_Publication_2017_Revised.pdf .

(32)      Na základe priemerného výmenného kurzu EUR/GBP v roku 2017 vo výške 0,88723.

(33)   https://www.strompreiskompensation.de/SPK/SharedDocs/news/SPK-Auswertungsbericht.html?__site=SPK  

(34)      https://www.cnc-nkc.be/sites/default/files/report/file/2018-08-13_rapportering_icl_2017_goedgekeurd_door_nkc_fr_en_nl.pdf.

(35)      https://www.rvo.nl/subsidies-regelingen/subsidieregeling-indirecte-emissiekosten-ets.

(36)       http://www.lagie.gr/anakoinoseis/anakoinoseis/anakoinosi/article/1605/ .

(37)       http://ukmin.lrv.lt/lt/veiklos-sritvs/versloaplinka/pramone/valstybes-pagalba .  

(38)       http://www.envirofond.sk/_img/Prehlady/Dotacie/Dotacie_2017.pdf .

(39)       https://www.ecologique-solidaire.gouv.fr/sites/default/files/Informations%20sur%20la%20compensation%20des%20coûts%20indirects%20en%20France.pdf .

(40)   https://tem.fi/documents/1410877/2414868/Päästökauppadirektiivin+mukaiset+tiedot+2017+maksetusta+kompensaatiotuesta/86ca7fc7-04f7-446b-843d-c4c6fb861386/Päästökauppadirektiivin+mukaiset+tiedot+2017+maksetusta+kompensaatiotuesta.pdf .  

(41)       http://www.mincotur.gob.es/PortalAyudas/emisionesCO2/concesion/2017/Paginas/Resolucion.aspx and http://www.mincotur.gob.es/PortalAyudas/emisionesCO2/concesion/2017/Paginas/PropComplementaria.aspx.

(42)      Dôvodom porovnania výdavkov v roku 2017 s príjmami z obchodovania formou aukcie v roku 2016 je, že výdavky v roku 2017 predstavujú kompenzáciu nepriamych nákladov, ktoré vznikli spotrebiteľom v súvislosti s nákupom elektrickej energie v kalendárnom roku 2016.

(43)      Množstvo všeobecných kvót bolo stanovené s prihliadnutím na rozhodnutie č. 1359/2013/EÚ. Množstvo kvót pre leteckú dopravu bolo stanovené s prihliadnutím na rozhodnutie č. 377/2013/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 421/2014.

(44)      V roku 2012 sa uskutočnili skoršie aukcie kvót vo fáze 3 vzhľadom na rozšírenú obchodnú prax v odvetví elektrickej energie spočívajúcu v predaji energie na báze forwardov a nákupe požadovaných vstupov (vrátane kvót) pri predaji výstupov.

(45)       http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/auctioning/documentation_sk.htm

(46)      Viac informácií o tom, ako členské štáty využívajú príjmy z obchodovania formou aukcie, je k dispozícii v správe o pokroku opatrení v oblasti klímy z roku 2018: COM/2018/716 final, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2018:716:FIN.

(47)

     Údaje o HDP uvedené na stránke: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115  (sprístupnená v júli 2018).

(48)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1359/2013/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom objasniť ustanovenia týkajúce sa harmonogramu aukcií emisných kvót skleníkových plynov, Ú. v. EÚ L 343, 19.12.2013, s. 1.

(49)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES, Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1.

(50)

     C(2018) 2801 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2018_2801_en.pdf.

(51)      C(2017) 3228 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2017_3228_en.pdf.

(52)      C(2018) 2801 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2018_2801_en.pdf.

(53)      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES na účely pokračovania súčasných obmedzení rozsahu pôsobnosti v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a na účely prípravy na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021, Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 7.

(54)      Tieto čísla nezohľadňujú ukončenie prevádzky prevádzkovateľov lietadiel.

(55)      Do konca júna 2018.

(56)      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 377/2013/EÚ z 24. apríla 2013 o dočasnej výnimke zo smernice 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve Text s významom pre EHP, Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2013, s. 1.

(57)      COM(2015) 576 final, https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/strategies/progress/docs/com_2015_576_annex_1_cover_en.pdf.

(58)      https://ec.europa.eu/info/law/markets-financial-instruments-mifid-ii-directive-2014-65-eu/amending-and-supplementary-acts/implementing-and-delegated-acts_sk.

(59)      https://ec.europa.eu/info/law/market-abuse-regulation-eu-no-596-2014/amending-and-supplementary-acts/implementing-and-delegated-acts_sk.

(60)      Na klasifikáciu emisných kvót podľa MiFID2 ako finančných nástrojov na úrovni EÚ sa automaticky nevyžaduje právna (opätovná) klasifikácia kvót podľa vnútroštátnych právnych predpisov, keďže klasifikácia sa vykonáva na účely uplatňovania nariadenia o finančných trhoch EÚ a nie je zameraná na riešenie právnej povahy emisných kvót (na základe súkromného práva) alebo spôsobu ich účtovania.

(61)      Smernica Rady (EÚ) 2018/1695, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o obdobie uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH, Ú. v. EÚ L 282, 12.11.2018, s. 5–7.

(62)      Vzory podľa nariadení MRR a AVR a usmerňovacie dokumenty sa nachádzajú na stránke: https://ec.europa.eu/clima/policies/ets/monitoring_en#tab-0-1.

(63)      Hlavným dôvodom je, že metodika založená na meraniach zahŕňa nasadenie významných zdrojov a know-how na nepretržité meranie koncentrácie príslušných skleníkových plynov, ktoré mnohí menší prevádzkovatelia nemajú.

(64)      V nariadení Komisie (EÚ) č. 601/2012 sa vyžaduje, aby všetci prevádzkovatelia spĺňali určité minimálne úrovne, pričom väčšie zdroje emisií musia spĺňať vyššie úrovne (t. j. zahŕňajúce spoľahlivejšiu kvalitu údajov), pričom v záujme nákladovej efektívnosti pre menšie zdroje platia menej prísne požiadavky.

(65)      Zoznam prístupových bodov k akreditovaným overovateľom vnútroštátnych akreditačných orgánov pre systém EU ETS: http://www.european-accreditation.org/information/national-accreditation-bodies-having-been-successfully-peer-evaluated-by-ea .

(66)      V niektorých prípadoch môžu krajiny nahlasovať ako jeden príslušný orgán viacero regionálnych/miestnych orgánov.

(67)      Táto suma nezahŕňa pokuty uložené odvetviu leteckej dopravy v Portugalsku, keďže hodnoty pokút ešte neboli stanovené v dôsledku prebiehajúcich sankčných postupov.

(68)      HU využilo výnimku podľa článku 10c len v roku 2013.

(69)      Údaje o súlade za predchádzajúce roky možno retroaktívne korigovať napríklad v dôsledku oneskorených predložení.

(70)      Oznámenie Komisie C(2018) 2801 final z 15.5.2018, k dispozícii na https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/ets/reform/docs/c_2018_2801_en.pdf zverejnené podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6.10.2015 („rozhodnutie o MSR“).