EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 11. 2017

COM(2017) 706 final

2017/0248(CNS)

K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas konať

Zmenený návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty

{SWD(2017) 428 final}
{SWD(2017) 429 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Daň z pridanej hodnoty (DPH) ako daň zo spotreby so širokým základom je zásadným a rastúcim zdrojom príjmov z daní v Európskej únii 1 . V posledných rokoch však systém DPH nie je schopný držať krok s globalizáciou a digitalizáciou hospodárstva.

Súčasný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi je stále založený predovšetkým na „prechodnej úprave“. V roku 1967 bol prijatý záväzok vytvoriť konečný systém DPH, ktorý by v Európskom spoločenstve v tom čase fungoval rovnakým spôsobom ako v rámci jednej krajiny 2 . Z dôvodu potreby zrušiť daňové hranice medzi členskými štátmi do konca roku 1992 bolo nevyhnutné znovu posúdiť spôsob zdaňovania obchodu s tovarom v Európskom spoločenstve. Cieľom bolo, aby sa tovar zdaňoval v krajine pôvodu, aby rovnaké podmienky, aké sa uplatňujú na domáci obchod, platili aj pre obchod v rámci Spoločenstva, čo dokonale odzrkadľuje myšlienku skutočného vnútorného trhu.

Keďže politické a technické podmienky neboli pripravené na takýto systém, prijala sa prechodná úprava v oblasti DPH 3 . Pokiaľ ide o transakcie s tovarom medzi podnikmi (B2B), touto úpravou sa rozdelil cezhraničný pohyb tovaru na dve rozličné transakcie: dodanie tovaru oslobodené od dane v členskom štáte začatia prepravy a nadobudnutie v rámci Spoločenstva zdaňované v členskom štáte určenia.

Tieto pravidlá sa považovali za dočasné a nie sú bez chýb, pretože povolenie nákupu tovaru bez DPH zvyšuje príležitosť pre podvody, pričom vnútorná zložitosť systému nepraje cezhraničnému obchodovaniu.

Odhaduje sa, že v roku 2015 došlo k celkovým stratám vo výške približne 152 miliárd EUR z dôvodu nedostatkov vo výbere DPH vrátane podvodov 4 . Podľa skorších odhadov dosiahli len straty zapríčinené cezhraničnými podvodmi 50 miliárd EUR 5 . Takéto podvodné praktiky narúšajú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a bránia tomu, aby správne fungoval. Okrem toho majú vážne dôsledky pre rozpočty členských štátov a pre rozpočet Európskej únie (EÚ), keďže časť vlastných zdrojov EÚ je založená na DPH.

Komisia vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH zo 7. apríla 2016 6 uviedla potrebu zavedenia jednotného európskeho priestoru v oblasti DPH, ktorý by mohol zvládnuť výzvy 21. storočia. V krátkodobom a strednodobom horizonte by sa prijal súbor kľúčových opatrení na modernizáciu systému DPH v EÚ a na jeho zjednodušenie, zvýšenie jeho odolnosti voči podvodom a vytvorenie priaznivejšieho podnikateľského prostredia.

Komisia oznámila svoj zámer navrhnúť konečný systém DPH pre cezhraničné obchodovanie v rámci Únie založený na zásade zdaňovania v členskom štáte určenia tovaru, aby sa vytvoril spoľahlivý jednotný európsky priestor v oblasti DPH.

V rámci krátkodobých opatrení Komisia oznámila svoj zámer zlepšiť výmenu a analýzu informácií daňovými správami a s inými orgánmi presadzovania práva, posilniť sieť Eurofisc 7 a zaviesť nové nástroje, napríklad spoločné audity.

Cieľom bolo vypracovať zavedenie konečného systému DPH a do času jeho úplného zavedenia zabraňovať cezhraničným podvodom.

Spoločný systém EÚ pre administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami členských štátov je zavedený už mnoho rokov. Členským štátom predovšetkým pomáha vyberať DPH splatnú za cezhraničné transakcie a bojovať proti podvodom v rámci jednotného trhu. Ako však upozornil Európsky dvor audítorov 8 , nástroje na administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH v EÚ sa musia používať lepšie a vo väčšom rozsahu.

Rada vo svojich záveroch z mája 2016 o boji proti podvodom v oblasti DPH 9 uznala, že zlepšenie administratívnej spolupráce medzi daňovými orgánmi je veľmi dôležité. Vzala na vedomie zámer Komisie predložiť v roku 2017 legislatívny návrh, ktorého cieľom by bolo zlepšiť výmenu, spoločné používanie a analýzu kľúčových informácií a ktorý by zahŕňal spoločné audity. Rada vyzvala Komisiu, aby navrhla spôsoby riešenia legislatívnych prekážok a praktických obmedzení v EÚ a v rámci členských štátov, ktoré brzdia kvalitatívny posun vo výmene informácií. Táto práca by mala podporovať spoluprácu a vzťahovať sa na celú škálu dostupných prostriedkov – okrem iných vrátane VIES 10 , siete Eurofisc a postupov spätnej väzby – a riešiť výzvy, ktorým čelia colné a daňové orgány. Takisto sa zdôraznilo, že automatická výmena informácií je jedným zo spôsobov napredovania v boji proti podvodom, a potvrdilo sa, že posúdenie a analýza rizík predstavujú hlavnú oblasť pre ďalšie zlepšenie v EÚ.

V novembri 2016 Európsky parlament 11 uvítal akčný plán v oblasti DPH a podporil jeho opatrenia na zníženie výpadku DPH a boj proti podvodom v oblasti DPH.

Táto iniciatíva je súčasťou „balíka týkajúceho sa spravodlivého zdaňovania na vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH“ stanoveného v pláne jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie 12 . Jej cieľom je bojovať proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH vykonaním odporúčaní Rady, Európskeho parlamentu a Európskeho dvora audítorov a výrazným a rýchlym zlepšením spôsobu spolupráce daňových správ navzájom a s iným orgánmi presadzovania práva.

Tieto opatrenia by pripravili pôdu pre úplné zavedenie konečného režimu DPH. Komisia predložila 4. októbra 2017 súbor legislatívnych návrhov na realizáciu prvého kroku konečného systému DPH, čím by sa vyriešilo uplatňovanie DPH pri dodaniach tovaru medzi podnikmi (B2B) v rámci Únie 13 . Ďalší súbor návrhov bude predstavený budúci rok.

Tri hlavné typy cezhraničných podvodov sú stále najrozšírenejšie a najvýznamnejšie v rámci EÚ: „kolotočový podvod“ (alebo podvod v rámci Spoločenstva založený na chýbajúcom obchodnom subjekte – ďalej len „podvod MTIC“); podvod s ojazdenými vozidlami a podvod v súvislosti s colnými režimami 42 a 63.

K podvodu MTIC dochádza, keď podvodník nakúpi tovar alebo služby v inom členskom štáte bez DPH, ale potom účtuje DPH, keď ich ďalej predáva. Neplatí DPH daňovým orgánom (pričom kupujúci si ju môže odpočítať). Európsky dvor audítorov a Europol odhadli, že podvody MTIC by mohli predstavovať stratu na ročných príjmoch z DPH vo výške 40 až 60 miliárd EUR a že 2 % skupín organizovaného zločinu by mohli stáť za 80 % týchto podvodov.

Z dôvodu duálneho režimu DPH použitom pri vozidlách (tzv. úprava zdaňovania prirážky alebo normálne opatrenia) je obchodovanie s vozidlami často predmetom podvodov v oblasti DPH. Najľahším spôsobom páchania podvodu je predať takmer nový alebo nový dopravný prostriedok (v prípade ktorého je zdaniteľná celá suma) ako ojazdený tovar (v prípade ktorého je zdaniteľná len prirážka).

Nakoniec, úprava pre dovoz tovaru bez DPH (colné režimy 42 a 63) zavedená na uľahčenie obchodu, keď sa tovar ihneď dodáva podniku v inom členskom štáte, je často zneužívaná a tovar je odklonený na čierny trh bez zaplatenia DPH. K tomuto typu podvodu niekedy dochádza podvodným podhodnotením tovaru s cieľom vyhnúť sa clám. V roku 2015 sa uskutočnilo 8,5 milióna dovozných transakcií s oslobodením od DPH, v celkovej hodnote 74 miliárd EUR.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V nariadení (EÚ) č. 904/2010 sú stanovené podmienky, za ktorých príslušné orgány členských štátov spolupracujú navzájom a s Komisiou v záujme zabezpečenia dodržiavania pravidiel DPH na jednotnom trhu. Cieľom akčného plánu v oblasti DPH je posilniť nástroje administratívnej spolupráce, najmä sieť Eurofisc, ako prostriedok na posilnenie dôvery medzi daňovými orgánmi pred zavedením konečného systému DPH. Dovtedy budú tieto opatrenia pomáhať aj zabraňovaniu cezhraničným podvodom.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Boj proti daňovým podvodom a únikom s cieľom pomôcť zaistiť príjmy štátov a EÚ a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže je v posledných rokoch najvyššou prioritou Komisie. V týchto politických usmerneniach 15 Komisie sa vyzýva na vynaloženie väčšieho úsilia v boji proti daňovým únikom a daňovým podvodom s použitím prostriedkov, ako je zlepšená administratívna spolupráca medzi daňovými orgánmi. Tieto priority sú priamo zohľadnené v akčnom pláne v oblasti DPH.

Táto iniciatíva ide ruka v ruke s inými iniciatívami v oblasti DPH a plnila by dôležitú úlohu v zaistení úspechu najambicióznejšieho návrhu – zavedenia konečného systému DPH. Okrem toho sú podvody MTIC jednou z desiatich oblastí trestnej činnosti, ktorú Europol a Rada určili za najvyššie priority Európskej únie na obdobie rokov 2018 – 2021 16 . Podobný prístup bol prijatý na obdobie rokov 2014 – 2017. Relevantné sú aj:

–nadobudnutie účinnosti smernice (EÚ) 2017/1371, ktorá sa bude vzťahovať na závažné podvody v oblasti DPH v celej EÚ 17 a

–nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry  18 , prijaté 12. októbra 2017 dvadsiatimi členskými štátmi 19 . Tento nezávislý a decentralizovaný orgán EÚ bude zodpovedný za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov proti rozpočtu EÚ, ako sú podvody, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH nad 10 miliónov EUR.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

•Proporcionalita

Návrh je prevažne založený na existujúcom právnom rámci a dopĺňa ho len v prípade, že je potrebné rámec posilniť. Všetky navrhované opatrenia sú cielené podľa potrieb členských štátov, a aj keď majú pozitívne účinky na úroveň podvodov v oblasti DPH, nevyvolali by žiadne ďalšie náklady pre podniky a správne orgány s výnimkou opatrení, v rámci ktorých by bol potrebný vývoj v oblasti IT. Dokonca aj v týchto prípadoch by súvisiace náklady na vývoj zostali nízke.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Členské štáty však naďalej vnímajú nedostatky, najmä v prípade siete Eurofisc, ktorá ešte nenaplnila svoj úplný potenciál. Existuje zrejmá potreba vyvinúť nové nástroje alebo nové spôsoby spolupráce. Členské štáty konkrétne podporujú možnosti, ako je softvér analýzy transakčných sietí (TNA) s cieľom spoločného spracovania a výmeny údajov o DPH v rámci siete Eurofisc 21 . Je priestor aj pre ďalší rozvoj automatizovanej výmeny informácií alebo prístup k novým súborom údajov. V tejto súvislosti majú členské štáty osobitný záujem o prístup k colným údajom alebo k informáciám o evidencii motorových vozidiel.

Naďalej je citlivou oblasťou pre členské štáty výmena informácií s orgánmi presadzovania práva EÚ. Podľa nich sa účasť na zasadnutiach v rámci pracovných oblastí siete Eurofisc alebo spontánne výmeny spravodajských informácií medzi sieťou Eurofisc, Europolom a úradom OLAF javia ako lepšie prostriedky na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi zapojenými do boja proti podvodom v oblasti DPH na úrovni EÚ než udelenie automatizovaného prístupu Europolu a úradu OLAF k údajom VIES alebo Eurofisc.

Zlepšenie administratívnej spolupráce v oblasti DPH by bolo v úplnom súlade s inými politikami EÚ, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú. Platí to osobitne pre smernicu (EÚ) 2017/1371 a nariadenie (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Toto všetko preukazuje, že niekoľko spoločných iniciatív na úrovni EÚ má podobné ciele: zlepšenie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi a nájdenie nových spôsobov boja proti najvážnejším hrozbám pre daňové príjmy.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pri vypracúvaní súčasného návrhu a posudzovaní súčasných opatrení Komisia požiadala o stanovisko daňové orgány v členských štátoch a verejnosť – najmä v súvislosti s možnými spôsobmi zlepšenia administratívnej spolupráce s cieľom riešiť cezhraničné podvody.

Väčšina členských štátov by podporila spoločné spracovanie údajov v sieti Eurofisc (TNA) a zavedenie opatrení na boj proti podvodom v súvislosti s colnými režimami 42 a 63. Prístup k údajom o evidencii motorových vozidiel takisto získal podporu väčšiny členských štátov.

Iné zainteresované strany, napríklad podniky a občania, podporujú úlohu EÚ, ktorú zohráva pri pomoci a zabezpečovaní administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi. Niektorí z nich sa domnievajú, že súčasné nástroje nie sú prispôsobené novým obchodným modelom a boju proti cezhraničným podvodom ani podvodom vyplývajúcim z organizovanej trestnej činnosti. Mali by sa naplánovať nové automatizované výmeny informácií a lepšia spolupráca medzi daňovými orgánmi a orgánmi presadzovania práva. Podporujú väčšiu úlohu mechanizmu Eurofisc. Vyjadrili celkovo kladné stanovisko ku spoločným auditom.

•Získavanie a využívanie expertízy

Okrem konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä daňovými orgánmi členských štátov neboli na vypracovanie súčasného návrhu potrební externí experti.

•Posúdenie vplyvu

Pri vypracúvaní súčasného návrhu bolo predmetom posúdenia vplyvu päť hlavných možností s čiastkovými možnosťami:

–spoločné spracovanie a analyzovanie údajov v sieti Eurofisc,

–zlepšenie prevádzkového rámca pre koordinované kontroly medzi členskými štátmi,

–rozvoj výmeny informácií a spravodajských informácií medzi daňovými správami členských štátov v sieti Eurofisc a orgánmi presadzovania práva na úrovni EÚ,

–boj proti podvodom v súvislosti s duálnym režimom DPH použitom pri vozidlách zlepšením prístupu k údajom o evidencii motorových vozidiel,

–výmena informácií o colných režimoch 42 a 63 medzi colnými a daňovými orgánmi.

Na základe dôkladnej analýzy sa dospelo k tomu, že by sa malo zachovať niekoľko možností na účel náležitého riešenia všetkých relevantných otázok.

Z dôvodu chýbajúcich relevantných údajov nebolo možné presne posúdiť a vyčísliť výhody hlavných uprednostňovaných možností. Vplyv na rôzne zainteresované strany však bol zhrnutý takto:

–Členské štáty: hlavné možnosti obsiahnuté v tejto iniciatíve by mohli prispieť k tomu, aby bol boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH rýchlejší a účinnejší, a preto by mali zvýšiť príjmy z DPH. Spoločné spracovanie údajov v rámci siete Eurofisc by nevyvolalo ďalšie náklady, keďže ich už znáša program Fiscalis 22 . Nová výmena informácií medzi daňovými a colnými orgánmi a automatizovaný prístup k údajom o evidencii motorových vozidiel by mohli vyvolať náklady na zavedenie a prevádzkové náklady, boli by však nízke, pretože by sa mohli používať existujúce systémy.

–Podniky vrátane MSP a mikropodnikov: lepšie zameranie na podvodníkov by znížilo náklady na dodržiavanie predpisov a administratívnu záťaž podnikov zapojených do obchodu v rámci Únie, pretože vďaka plánovaným možnostiam by sa lepšie využívali a analyzovali dostupné informácie, a tak by sa znížila potreba administratívnych vyšetrovaní a ohlasovacích povinností od obchodníkov, ktorí dodržiavajú predpisy. Podniky by mali mať aj výhodu z vyrovnanejších podmienok a lepšie fungujúceho jednotného trhu.

Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, bolo 13. septembra 2017 preskúmané výborom pre kontrolu regulácie. Výbor vydal kladné stanovisko s určitými odporúčaniami, ktoré sa týkajú najmä potreby lepšie opísať interakciu tejto iniciatívy s inými prvkami akčného plánu v oblasti DPH a potreby jasnejšieho odôvodnenia návrhu možností. Tieto odporúčania sa zohľadnili. Stanovisko výboru a odporúčania sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie k posúdeniu vplyvu.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nebude mať žiadny negatívny vplyv na rozpočet Únie.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Podľa článku 59 nariadenia (EÚ) č. 904/2010 sa uplatňovanie nariadenia preskúma každých päť rokov. Okrem toho, podľa článku 49 na posúdenie toho, ako dobre administratívna spolupráca bojuje proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, musia členské štáty Komisii oznámiť všetky dostupné informácie relevantné pre uplatňovanie nariadenia, a to, okrem iného, ročné štatistiky o používaní nástrojov spolupráce. V posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, sú uvedené ukazovatele monitorovania a hodnotenia (pozri kapitolu 8.1).

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Hlavnými cieľmi návrhu sú:

–spoločné spracovanie a analyzovanie všetkých relevantných údajov v rámci siete Eurofisc,

–zlepšenie prevádzkového rámca pre koordinované kontroly medzi členskými štátmi,

–rozvoj výmeny údajov medzi daňovými správami členských štátov a orgánmi presadzovania práva na úrovni EÚ,

–boj proti podvodom v súvislosti s duálnym režimom DPH použitom pri vozidlách zlepšením prístupu k údajom o evidencii motorových vozidiel,

–boj proti podvodom v súvislosti s colnými režimami 42 a 63.

Komisia navrhla 4. októbra 2017 zmenu nariadenia (EÚ) č. 904/2010, a najmä jeho článkov 17 a 31 24 , ktoré sa budú uplatňovať od 1. januára 2019 na certifikované zdaniteľné osoby. Tento legislatívny návrh teda predstavuje zmenený návrh vrátane týchto ustanovení.

Opatrenia uplatniteľné odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia

Výmeny informácií bez predchádzajúcej žiadosti

Úpravou článku 13 by sa príslušným orgánom umožnilo vymieňať si informácie inými spôsobmi než sú vzorové formuláre, keď to budú považovať za potrebné.

Spoločné audity

Vykonávanie administratívneho vyšetrovania je často potrebné na boj proti podvodom v oblasti DPH, najmä ak zdaniteľná osoba nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. V kapitole VII sa stanovuje prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch a v priestoroch zdaniteľných osôb počas administratívnych vyšetrovaní v iných členských štátoch. Na posilnenie kapacity daňových správ kontrolovať cezhraničné dodávky by sa do nariadenia začlenil nový nástroj spolupráce. Spoločné audity by umožňovali úradníkom z dvoch alebo viacerých daňových správ v prípade záujmu vytvoriť jednotný audítorský tím a aktívne sa zúčastňovať na administratívnom vyšetrovaní. Uvedený tím by skúmal cezhraničné transakcie jednej alebo viacerých vzájomne prepojených zdaniteľných osôb (právnických osôb aj fyzických osôb) vykonávajúcich cezhraničné činnosti vrátane cezhraničných transakcií so zapojením vzájomne prepojených podnikov usadených v zúčastňujúcich sa krajinách.

Okrem toho, s cieľom zabrániť tomu, aby výber miesta usadenia zdaniteľnými osobami v Únii bránil správnemu uplatňovaniu DPH a s cieľom zabrániť duplicitnej práci a zvyšovaniu administratívnej záťaže daňových orgánov a podnikov, ak aspoň dva členské štáty považujú za potrebné administratívne vyšetrovanie súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba síce neusadená na ich území, ale na tomto území zdaniteľná, členský štát, v ktorom je táto zdaniteľná osoba usadená, by mal vykonať vyšetrovanie a žiadajúce členské štáty by mali členskému štátu usadenia pomáhať svojou aktívnou účasťou na audite. Toto opatrenie by bolo obzvlášť dôležité na boj proti podvodom v oblasti elektronického obchodu.

Sieť Eurofisc

V kapitole X sa stanovila sieť Eurofisc pre rýchlu výmenu cielených informácií medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti rozsiahlym vzorom alebo novým vzorom podvodov v oblasti DPH. S cieľom zrýchliť spoločné spracovanie a analyzovanie údajov v sieti Eurofisc Komisia v súčasnosti vyvíja softvér TNA na účel jeho dobrovoľného využívania členskými štátmi od roku 2018.

S cieľom maximalizovať potenciál TNA identifikovať podvodné siete v rámci celej EÚ by sa nariadením (EÚ) č. 904/2010 jasnejšie zabezpečilo spoločné spracovanie a analyzovanie údajov v sieti Eurofisc. Zapojenie sa do tohto spracovania a analýzy by zostalo dobrovoľné. Členské štáty by však mali udeliť úradníkom siete Eurofisc prístup ku svojim údajom VIES o transakciách v rámci Únie prostredníctvom TNA. Týmto spôsobom softvér môže identifikovať všetky potenciálne podvodné siete vrátane tých, do ktorých sú zapojení obchodníci usadení v nezúčastnených členských štátoch.

Zmenami sa takisto zabezpečia jasnejšie pravidlá, ako by mala sieť Eurofisc fungovať a ako by mala byť prevádzkovaná. Umožnilo by sa nimi, aby sieť Eurofisc koordinovala spoločné administratívne vyšetrovania začaté na základe jej analýz rizík. Úradníci siete Eurofisc sú často prví, ktorí sú upozornení na nové podvodné siete, a majú rozsiahle odborné znalosti v oblasti závažných podvodov v oblasti DPH. Boli by preto v najlepšej pozícii na účel koordinácie zodpovedajúcich administratívnych vyšetrovaní.

Takto by sa zabezpečila rýchlejšia a účinnejšia reakcia na výsledky TNA a informácie z týchto vyšetrovaní by mohli byť ihneď spracované softvérom TNA. V praxi by túto spoluprácu v pracovnej oblasti Eurofisc vykonával jeden alebo viac úradníkov Eurofisc s relevantnými odbornými znalosťami z členských štátov zapojených do vyšetrovaní. Koordinovanejšími kontrolami medzi členskými štátmi by sa mala zlepšiť ich spôsobilosť rýchlo reagovať na stále sa meniace podvodné činnosti.

Návrhom sa takisto otvára možnosť, aby úradníci siete Eurofisc ďalej posielali informácie o trendoch podvodov v oblasti DPH, o ich rizikách a závažných prípadoch Europolu a Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF) a aby o týchto prípadoch informovali Európsku prokuratúru. Toto by sa týkalo najmä najškodlivejších podvodov v oblasti DPH, ako sú praktiky MTIC a zneužívanie colného režimu 42, do ktorého sú často zapojené zločinecké organizácie. Tieto organizácie využívajú svoje medzinárodné siete na vytvorenie pokročilých praktík MTIC s cieľom odkloniť peniaze zo štátnych rozpočtov. Skrývajú sa za nastrčenými osobami, preto majú administratívne opatrenia menšiu silu.

Spolupráca s orgánmi presadzovania práva na úrovni EÚ by umožnila krížovú kontrolu informácií siete Eurofisc so záznamami vedenými v registri trestov, databázami a inými informáciami, ktoré má úrad OLAF a Europol, a pomohla by identifikovať skutočných páchateľov podvodov a ich siete. Úrad OLAF získava relevantné informácie najmä v súvislosti s vyšetrovaniami colných podvodov, ktoré sú vnútorne prepojené s podvodmi v oblasti DPH, napríklad podvod v oblasti colného režimu 42. Úrad OLAF takisto môže zjednodušiť a koordinovať vyšetrovania podvodov v oblasti DPH s využitím svojho interdisciplinárneho prístupu.

Väčšina členských štátov už zaviedla takúto spoluprácu na vnútroštátnej úrovni a zapája Europol do svojho boja proti podvodom MTIC. Tieto činnosti spolupráce sú však často zložité a vytvárajú riziko, že hodnota informácií sa stratí pred tým, ako sa dostanú k správnym orgánom. Priame prepojenie medzi sieťou Eurofisc, Europolom a úradom OLAF, ako aj s Európskou prokuratúrou, pokiaľ ide o najzávažnejšie prípady podvodu v oblasti DPH, by skrátilo túto latenciu údajov a maximalizovalo by ich hodnotu v boji proti zločineckým organizáciám.

Týmto návrhom by sa odstránili určité obmedzenia práva úradníkov siete Eurofisc nahliadnuť do údajov VIES o dodávkach v rámci Únie, keď je dodávateľ alebo odberateľ registrovaný v inom členskom štáte (článok 21 ods. 2). V súčasnosti je prístup obmedzený na styčných úradníkov siete Eurofisc, ktorí by mali mať osobné identifikačné číslo pre elektronické systémy, aby získali prístup k týmto informáciám. Okrem toho, k prístupu musí dôjsť v spojení s vyšetrovaním podozrenia z podvodu a len počas bežných pracovných hodín. Návrhom by sa táto posledná podmienka odstránila, pretože obmedzovanie časového rozpätia v prípade boja proti závažným podvodom v oblasti DPH je ťažko odôvodniteľné. Takisto sa navrhuje, aby boli vo vykonávacom akte vymedzené praktické podrobnosti týkajúce sa identifikácie oprávnených úradníkov, aby sa vyriešili obavy určitých členských štátov.

Postupy vrátenia DPH zdaniteľným osobám neusadeným v členskom štáte vrátenia

Kapitola XII sa vzťahuje na postupovanie žiadostí o vrátenie DPH v iných členských štátoch a výmenu informácií o týchto žiadostiach. Jej zmenou sa má zlepšiť súlad s výberom dlhov v oblasti DPH v členskom štáte usadenia a znížiť tak počet žiadostí o pomoc s vymáhaním pohľadávok z členského štátu usadenia na zadržanie sumy vrátenia DPH v členskom štáte vrátenia, ako aj administratívna záťaž a náklady spojené s takýmito žiadosťami.

Podľa platných pravidiel o pomoci s vymáhaním orgány členského štátu usadenia môžu zaslať žiadosť o vymáhanie alebo predbežné opatrenia členskému štátu vrátenia, aby boli sumy vrátenej DPH zadržané. To si vyžaduje, aby žiadajúci orgán vypracoval zvláštnu žiadosť o pomoc s vymáhaním a orgány pre vrátenie DPH a orgány vymáhania daní v žiadanom členskom štáte musia nadviazať osobitnú spoluprácu na vykonanie tejto žiadosti. Dotknutá zdaniteľná osoba, ktorá chce napadnúť opatrenie na vymáhanie alebo predbežné opatrenia prijaté žiadanými orgánmi, musí tento krok uskutočniť v žiadanom členskom štáte v súlade s článkom 14 ods. 2 a článkom 17 smernice 2010/24/EÚ.

Dotknutá zdaniteľná osoba môže udeliť súhlas s priamym prevodom sumy vrátenej DPH členskému štátu usadenia na vyrovnanie svojich nesplatených súm DPH v uvedenom členskom štáte alebo na zadržanie tejto vrátenej sumy ako predbežné opatrenie v prípade sporných dlhov v oblasti DPH v uvedenom členskom štáte. V druhom uvedenom prípade by bolo možné napadnúť toto zadržanie na príslušných súdnych orgánoch v členskom štáte usadenia dotknutej zdaniteľnej osoby, a to v každej fáze konania týkajúceho sa sporného dlhu v oblasti DPH.

Predkladaným návrhom by sa zabránilo žiadostiam o pomoc s vymáhaním, pokiaľ by daňový dlžník súhlasil s priamym prevodom. Týmto spôsobom by sa znížila administratívna záťaž pre žiadajúci členský štát a predišlo by sa všetkej administratívnej záťaži a nákladom žiadaného členského štátu.

Členský štát usadenia musí pri uplatňovaní opatrení týkajúcich sa prevodu a zadržania sumy na účely zabezpečenia platby spornej sumy DPH musí jednoznačne dodržiavať práva daňového dlžníka. V tomto smere sa v návrhu predpokladá súdny dohľad nad zadržaním sumy vrátenej DPH v členskom štáte usadenia. Navrhuje sa to s cieľom pomôcť daňovým dlžníkom, ktorí by chceli toto opatrenie napadnúť, keďže už nebudú musieť napadnúť predbežné opatrenia v inom členskom štáte.

Informovanie úradu OLAF a Európskej prokuratúry o závažných prípadoch podvodu v oblasti DPH so zapojením aspoň dvoch členských štátov

Kapitola XIII, ktorá sa týka vzťahov s Komisiou, by sa zmenila tak, aby lepšie chránila finančné záujmy Európskej únie. Členské štáty zúčastňujúce sa Európskej prokuratúry by jej mali oznamovať informácie o najzávažnejších trestných činoch v oblasti DPH, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1371. Išlo by o prípady, v ktorých by k činnosti dochádzalo v dvoch alebo viacerých členských štátoch a pri ktorých došlo k celkovej škode aspoň 10 miliónov EUR.

Európska prokuratúra bude nezávislý a decentralizovaný orgán EÚ. Bude zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov proti rozpočtu EÚ, akými sú napríklad cezhraničné podvody v oblasti DPH nad 10 miliónov EUR. Bude pôsobiť ako jeden úrad v rámci zúčastnených členských štátov a bude kombinovať európske a vnútroštátne úsilie o presadzovanie práva do jednotného, nerušeného a efektívneho prístupu.

Úrad OLAF bude naďalej zodpovedný za administratívne vyšetrovanie nepodvodných a podvodných nezrovnalostí, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. Jeho mandát a právomoc so zreteľom na podvody v oblasti DPH preto presahujú prípady, ktoré sú v článku 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2017/1371 identifikované ako najzávažnejšie. Okrem toho, keďže nie všetky členské štáty budú súčasťou Európskej prokuratúry, úrad OLAF bude pokračovať vo svojich administratívnych vyšetrovaniach vo vzťahu k nezúčastneným členským štátom rovnako ako v súčasnosti. V zúčastnených členských štátoch, v oblastiach v právomoci Európskej prokuratúry, Európska prokuratúra a úrad OLAF vytvoria a budú udržiavať úzku spoluprácu zameranú na zaistenie komplementárnosti svojich mandátov a prevenciu zdvojenia. V tejto súvislosti môže úrad OLAF prispieť podporou vyšetrovaniam Európskej prokuratúry vo veci prípadov v oblasti DPH.

Úrad OLAF takisto môže zjednodušiť a koordinovať vyšetrovania podvodov v oblasti DPH s využitím svojho interdisciplinárneho prístupu, ako aj poskytnúť analýzu a spravodajské informácie. V tomto smere by členské štáty mali informovať úrad OLAF o informáciách týkajúcich sa trestných činov v oblasti DPH, ak to považujú za vhodné na plnenie jeho mandátu.

Aktualizácia podmienok, ktorými sa riadi výmena informácií, a vykonávanie vykonávacích právomocí Komisiou

Kapitola XV, v ktorej sa stanovujú podmienky výmeny informácií, by sa zmenila, aby sa zohľadnil nový právny základ pre ochranu osobných údajov: nariadenie (EÚ) 2016/679.

Kapitola XVI so všeobecnými a záverečnými ustanoveniami sa musí aktualizovať podľa nového právneho rámca pre kontroly členských štátov, pokiaľ ide o to, ako Komisia vykonáva svoje vykonávacie právomoci: nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

Opatrenia uplatniteľné od 1. januára 2020

Výmena údajov o colných režimoch 42 a 63 a o evidencii motorových vozidiel s daňovými orgánmi

Kapitola V sa týka uchovávania a výmeny informácií o zdaniteľných osobách a transakciách. Zmena tejto kapitoly by umožnila výmeny údajov o colných dovozoch s oslobodením od DPH a o evidenciách motorových vozidiel.

Prvý nový súbor údajov by sa vymenil na boj proti zneužívaniu úpravy DPH pre dovoz tovaru bez DPH (colné režimy 42 a 63), v prípade ktorých tovar mal byť dodaný do iného členského štátu, ale bol odklonený na čierny trh. Jednou slabou stránkou týchto režimov je, že skontrolovanie celého procesu môže trvať dlho napriek riziku, že k podvodu príde rýchlo. Daňové orgány v členských štátoch dovozu a určenia musia pred vykonaním týchto kontrol čakať na súhrnný výkaz dovozcu, ktorý sa často nepredloží.

Na základe tohto návrhu by si relevantné informácie v súvislosti s colnými režimami 42 a 63 poskytnuté elektronicky s colným vyhlásením (t. j. čísla pre DPH, hodnota dovezeného tovaru, typ tovaru atď.) vymenil členský štát dovozu s daňovými orgánmi členského štátu určenia. Daňové orgány v oboch krajinách by tak boli schopné krížovo skontrolovať tieto informácie s informáciami nahlásenými dovozcom v jeho súhrnnom výkaze a priznaní k DPH, a príjemcom v jeho priznaní k DPH. Okrem toho, ak členský štát miesta určenia zistil, že číslo DPH odberateľa je síce platné, ale bolo zneužité dovozcom, mohol by ihneď informovať členský štát dovozu, aby mohol skontrolovať dovozcu. Okrem toho, krížovou kontrolou colných informácií so súhrnnými výkazmi DPH by daňové orgány mohli zistiť prípady podhodnotenia v okamihu dovozu, ktorého účelom je vyhnúť sa clám. Úradníkom siete Eurofisc by mohol byť udelený rozšírený prístup k údajom, tak ako pre dodávky v rámci Únie.

Zmenou článku 21 by sa takisto objasnilo, že colným orgánom zodpovedným za kontrolu podmienok pre oslobodenie od DPH v colných režimoch 42 a 63 by sa mal udeliť automatický prístup k systému výmeny informácií o DPH (VIES), aby mohli kontrolovať platnosť identifikačných čísel pre DPH. Toto je jedna z podmienok na udelenie oslobodenia od DPH v okamihu dovozu a automatická kontrola na hranici by značne odrádzala od tohto typu podvodu.

Druhý nový súbor údajov, ktoré sa majú vymieňať, by využívali úradníci siete Eurofisc na boj proti cezhraničným podvodom s predajom ojazdených vozidiel. Umožnilo by im to najmä rýchlo určiť, kto spáchal podvodné transakcie a kde. V praxi by sa tento prístup udelil prostredníctvom platformy EUCARIS 25 , na ktorej sa už uskutočňujú automatizované výmeny informácií o evidenciách motorových vozidiel.

Opatrenia uplatniteľné od 1. júla 2021

Keď zdaniteľné osoby usadené v jednom členskom štáte dodávajú tovar alebo poskytujú služby odberateľom usadeným na území iného členského štátu, čoraz viac podliehajú povinnostiam v tomto druhom členskom štáte. Často je to v dôsledku technologického vývoja. S cieľom zjednodušiť správne uplatňovanie DPH na tieto cezhraničné transakcie by sa mal mechanizmus stanovený v článku 32, na základe ktorého majú zdaniteľné osoby prístup k informáciám, mal rozšíriť tak, aby boli zahrnuté aj ďalšie informácie, predovšetkým o sadzbách a opatreniach zameraných na malé podniky.

2017/0248 (CNS)

Zmenený návrh

NARIADENIE RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 26 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 27 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vo svojom akčnom pláne v oblasti DPH 28 Komisia oznámila svoj zámer predložiť návrh, v ktorom sa stanovia zásady konečného systému dane z pridanej hodnoty (DPH) v súvislosti s cezhraničným obchodom medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi. Rada vo svojich záveroch z 8. novembra 2016 29 vyzvala Komisiu, aby medzitým vypracovala určité zlepšenia pravidiel Únie v oblasti DPH, pokiaľ ide o cezhraničné transakcie.

(2)Certifikovaná zdaniteľná osoba je jednou zo základných zložiek tohto nového konečného systému DPH pre obchod v rámci Únie a bude navyše použitá na určité zjednodušujúce opatrenia v rámci súčasného systému DPH. Koncepcia certifikovanej zdaniteľnej osoby by mala poskytnúť možnosť preukázať, že konkrétnu zdaniteľnú osobu možno považovať za spoľahlivého daňovníka v rámci Únie.

(3)Určité pravidlá, ktoré sú stanovené v smernici 2006/112/ES 30 pre transakcie považované za citlivé z hľadiska podvodov, sa uplatňujú len vtedy, ak sa týkajú certifikovaných zdaniteľných osôb. Na zabezpečenie uplatňovania týchto pravidiel je preto nevyhnutné, aby sa pri zdaniteľných osobách dal status certifikovanej zdaniteľnej osoby overiť elektronickými prostriedkami.

(4)V prvej etape smerom k dosiahnutiu konečného systému DPH, ako sa navrhuje v akčnom pláne v oblasti DPH, by sa v prípade dodaní tovaru v rámci Únie mal uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, ak je osoba nadobúdajúca tovar certifikovanou zdaniteľnou osobou. Pre zdaniteľnú osobu dodávajúcu tovar v rámci Únie je preto nevyhnutné vedieť, či nadobúdateľovi bol udelený status certifikovanej zdaniteľnej osoby alebo nie. Vzhľadom na praktickú podobnosť so súčasným oslobodením od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva a s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom alebo záťaži by sa mal využívať súčasný systém výmeny informácií o DPH (VIES), do ktorého by sa mali začleniť informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby.

(5)S cieľom poskytovať informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby zdaniteľných osôb v členských štátoch by členské štáty mali zaznamenávať a uchovávať v elektronickom systéme aktuálny status certifikovanej zdaniteľnej osoby zdaniteľných osôb. Daňové orgány členského štátu by potom mali poskytovať daňovým orgánom iných členských štátov automatický prístup k týmto informáciám a na požiadanie zo strany osôb uvedených v článku 31 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 31 by mali byť schopné elektronickými prostriedkami potvrdiť status certifikovanej zdaniteľnej osoby každej zdaniteľnej osoby, ak je tento status relevantný na účely transakcií uvedených v tom istom článku.

(6)Berúc do úvahy to, že ustanovenia uvedené v tomto nariadení vyplývajú zo zmien zavedených smernicou Rady […]/EÚ 32 , toto nariadenie by sa malo uplatňovať od dátumu uplatňovania uvedených zmien.

(1)Súčasný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi vychádza z prechodných opatrení zavedených v roku 1993, ktoré sú v kontexte mimoriadne zložitého systému dane z pridanej hodnoty (DPH) už zastarané a náchylné na podvody. Komisia predložila návrh 33 3, v ktorom sa stanovujú zásady konečného systému DPH pre cezhraničný obchod medzi podnikmi (B2B) medzi členskými štátmi, ktorý by bol založený na zdaňovaní cezhraničných dodaní tovaru v členskom štáte určenia. Vzhľadom na skutočnosť, že realizácia konečného systému DPH pre obchod v rámci Únie v plnej miere by mohla trvať niekoľko rokov, sú na účinnejší a včasnejší boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH potrebné krátkodobé opatrenia. Zlepšovanie a zjednodušovanie nástrojov administratívnej spolupráce, konkrétne Eurofiscu, má takisto veľký význam v boji proti podvodom v oblasti DPH vo všeobecnosti a pri posilňovaní dôvery medzi daňovými orgánmi pred tým, než sa zavedie konečný systém DPH.

(2)V záujme boja proti podvodom v oblasti DPH je často potrebné vykonávať administratívne vyšetrovanie, najmä ak zdaniteľná osoba nie je usadená v členskom štáte, v ktorom je daň splatná. Aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie výberu DPH a zabránilo duplicitnej práci a nezvyšovala sa administratívna záťaž daňových orgánov a podnikov, ak aspoň dva členské štáty považujú za potrebné administratívne vyšetrovanie súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba síce neusadená na ich území, ale na tomto území zdaniteľná, členský štát, v ktorom je táto zdaniteľná osoba usadená, by mal vykonať vyšetrovanie a žiadajúce členské štáty by mali členskému štátu usadenia pomáhať aktívnym zapojením sa do vyšetrovania.

(3)Oznamovanie informácií príslušným orgánom iných členských štátov bez predchádzajúcej žiadosti v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 34 4 by malo byť čo najjednoduchšie a čo najefektívnejšie. Je preto nevyhnutné umožniť príslušným orgánom oznamovanie informácií inými spôsobmi než sú vzorové formuláre, ak to tieto orgány uznajú za vhodné.

(4)Koncepcia certifikovanej zdaniteľnej osoby je jednou zo základných zložiek uvedeného návrhu konečného systému DPH a bude takisto použitá pre určité zjednodušujúce opatrenia v rámci súčasného systému DPH. Koncepcia certifikovanej zdaniteľnej osoby by mala umožniť preukázať, že konkrétnu zdaniteľnú osobu možno považovať za spoľahlivého daňovníka v rámci Únie.

(5)Určité pravidlá, ktoré sú stanovené v smernici 2006/112/ES 35 5 pre transakcie považované za citlivé z hľadiska podvodov, sa majú uplatňovať len vtedy, ak sa týkajú certifikovaných zdaniteľných osôb. Na zabezpečenie uplatňovania týchto pravidiel je preto nevyhnutné, aby sa dal status certifikovanej zdaniteľnej osoby overiť elektronickými prostriedkami.

(6)V prvej etape smerom k dosiahnutiu konečného systému DPH, ako sa navrhuje v oznámení Komisie o akčnom pláne v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa 36 6, sa v prípade dodaní tovaru v rámci Únie má uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, ak je osoba nadobúdajúca tovar certifikovanou zdaniteľnou osobou. Pre zdaniteľné osoby dodávajúce tovar v rámci Únie je preto nevyhnutné vedieť, či nadobúdateľom bol udelený status certifikovanej zdaniteľnej osoby alebo nie. Vzhľadom na praktickú podobnosť so súčasným oslobodením od dane pri dodaní tovaru v rámci Spoločenstva a s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom alebo záťaži, by sa informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby mali poskytovať prostredníctvom systému výmeny informácií o DPH (VIES).

(7)S cieľom poskytovať informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby zdaniteľných osôb v členských štátoch by členské štáty mali v elektronickom systéme zaznamenávať a uchovávať aktuálny status zdaniteľných osôb, ktorým bol udelený status certifikovanej zdaniteľnej osoby. Daňové orgány v jednom členskom štáte by potom mali poskytovať daňovým orgánom v iných členských štátoch automatický prístup k týmto informáciám. Okrem toho by tieto orgány na žiadosť určitých osôb stanovených v nariadení (EÚ) č. 904/2010 mali byť takisto schopné elektronickými prostriedkami potvrdiť status certifikovanej zdaniteľnej osoby každej zdaniteľnej osoby, ak je tento status relevantný pre dané transakcie.

(8)Oslobodenie od DPH pre dovoz tovaru ustanovené v článku 143 ods. 2 smernice 2006/112/ES (ďalej len „colný režim 42“) sa často zneužíva a tovar sa presmeruje na čierny trh bez toho, aby sa zaplatila DPH. Je preto nevyhnutné, aby colní úradníci pri kontrole splnenia požiadaviek na udelenie oslobodenia od dane mali prístup k registru identifikačných čísel pre DPH. Informácie, ktoré colné orgány usporadúvajú v rámci tohto postupu, by sa navyše mali sprístupniť príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa musí uskutočniť následné nadobudnutie v rámci Spoločenstva.

(9)S cieľom bojovať proti podvodom, ktoré sa odvíjajú od duálneho režimu DPH použitom pri motorových vozidlách, by styční úradníci Eurofiscu mali mať automatizovaný prístup k údajom o evidencii vozidiel. Umožnilo by im to rýchlo identifikovať páchateľa podvodných transakcií, ako aj miesto podvodu. Uvedený prístup by mal byť dostupný prostredníctvom softvérovej aplikácie európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), ktorého používanie je pre členské štáty povinné na základe rozhodnutia Rady 2008/615/SVV 37 7 a rozhodnutia Rady 2008/616/SVV 38 , pokiaľ ide o údaje o evidencii vozidiel.

(10)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania ustanovení o automatickom prístupe k informáciám usporadúvaným colnými orgánmi a k údajom o evidencii vozidiel, vykonávacie právomoci by sa mali zveriť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 39 .

(11)Aby sa zabezpečilo efektívne a účinné monitorovanie výberu DPH pri cezhraničných transakciách, v nariadení (EÚ) č. 904/2010 sa stanovuje prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch a počas administratívnych vyšetrovaní v iných členských štátoch. Na posilnenie kapacity daňových orgánov kontrolovať cezhraničné dodania by mali existovať spoločné audity, ktoré umožnia úradníkom z dvoch alebo viacerých členských štátov vytvoriť jednotný audítorský tím a aktívne sa zúčastňovať na spoločnom administratívnom vyšetrovaní.

(12)Ak zdaniteľné osoby usadené v jednom členskom štáte dodávajú tovar alebo poskytujú služby odberateľom usadeným v inom členskom štáte, stále vo väčšej miere sa na ne vzťahujú povinnosti v tomto inom členskom štáte. Často je to v dôsledku technologického vývoja. Na uľahčenie správneho uplatňovania DPH na takéto cezhraničné transakcie by sa mal rozšíriť mechanizmus, na základe ktorého majú zdaniteľné osoby prístup k informáciám, a to tak, aby sem boli zahrnuté aj ďalšie informácie, predovšetkým sadzby a opatrenia určené pre malé podniky.

(13)Na umožnenie boja proti najzávažnejším cezhraničným schémam podvodov je nevyhnutné objasniť a posilniť riadenie, úlohy a fungovanie mechanizmu Eurofisc. Styčným úradníkom Eurofiscu by sa mal umožniť rýchly prístup ku všetkým potrebným informáciám a rýchla výmena, spracovanie a analýza týchto informácií, ako aj koordinácia všetkých nadväzných opatrení. Takisto je nevyhnutné posilniť spoluprácu s inými orgánmi, ktoré sú zapojené do boja proti podvodom v oblasti DPH na úrovni Únie, a to najmä prostredníctvom výmeny cielených informácií s Europolom a Európskym úradom pre boj proti podvodom. Styční úradníci Eurofiscu by preto mali mať možnosť deliť sa o informácie a spravodajské informácie – či už spontánne alebo na základe žiadosti – s Europolom a Európskym úradom pre boj proti podvodom. Styčným úradníkom Eurofiscu by to umožnilo získavať údaje a spravodajské informácie, ktoré má k dispozícii Europol a Európsky úrad pre boj proti podvodom, aby bolo možné identifikovať skutočných páchateľov podvodov v oblasti DPH.

(14)S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o Eurofiscu by sa vykonávacie právomoci mali zveriť Komisii. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(15)Organizovanie zasielania žiadostí o vrátenie DPH podľa článku 5 smernice Rady 2008/9/ES 40 je príležitosťou na zníženie administratívnej záťaže pre príslušné orgány pri vymáhaní nezaplatených dlhov v oblasti DPH v členskom štáte usadenia.

(16)Na ochranu finančných záujmov Únie voči cezhraničným podvodom v oblasti DPH by členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Európskej prokuratúry, mali uvedenej prokuratúre oznamovať, aj cez styčných úradníkov Eurofiscu, informácie o najzávažnejších trestných činoch v oblasti DPH, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 41 .

(17)Členské štáty by takisto mali v prípadoch, keď to považujú za vhodné, oznamovať informácie o trestných činoch proti spoločnému systému DPH Európskemu úradu pre boj proti podvodom. Európskemu úradu pre boj proti podvodom by to umožnilo plniť si svoj mandát, ktorým je vykonávať administratívne vyšetrovania podvodov, korupcie a iných nezákonných činností poškodzujúcich finančné záujmy Únie a poskytovať pomoc členským štátom s cieľom koordinovať ich kroky na ochranu finančných záujmov Únie pred podvodmi.

(18)Komisia môže mať prístup k informáciám oznámeným alebo zhromaždeným podľa nariadenia (EÚ) č. 904/2010, len pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na účely tohto nariadenia.

(19)Na účely tohto nariadenia je vhodné zvážiť obmedzenia určitých práv a povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 42 s cieľom chrániť záujmy uvedené v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Takéto obmedzenia sú nevyhnutné a primerané vzhľadom na potenciálnu stratu príjmov členských štátov a kľúčový význam sprístupňovania informácií na účinný boj proti podvodom.

(20)V smernici 2006/112/ES sa stanovia pravidlá pre transakcie, ktoré sa majú uplatňovať len vtedy, ak sa týkajú certifikovaných zdaniteľných osôb, ako aj nové pravidlá týkajúce sa sadzieb a nové pravidlá pre malé podniky. Je preto nevyhnutné odložiť uplatňovanie opatrení tohto nariadenia týkajúcich sa statusu certifikovanej zdaniteľnej osoby a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú sprístupňovať zdaniteľným osobám o sadzbách a osobitných pravidlách pre malé podniky na obdobie, keď sa uvedené pravidlá budú uplatňovať. Keďže vykonávanie ustanovení o automatickom prístupe k informáciám usporadúvaným colnými orgánmi a k údajom o evidencii vozidiel si bude vyžadovať nový vývoj technológií, je potrebné odložiť ich uplatňovanie, aby sa členským štátom a Komisii umožnilo tento vývoj realizovať.

(21)Keďže ciele tohto nariadenia – zlepšenie nástrojov spolupráce medzi členskými štátmi a boj proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH – nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, a teda ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii prijať opatrenia. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(22)(7)Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 904/2010

Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 sa mení takto:

(1)Článok 7 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa vypúšťa;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Žiadosť uvedená v odseku 1 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Žiadaný orgán vykonáva administratívne vyšetrovanie v koordinácii so žiadajúcim orgánom. Použiť sa môžu nástroje a postupy uvedené v článkoch 28 až 30 tohto nariadenia. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán.

Bez ohľadu na prvý pododsek je možné odmietnuť vyšetrovanie týkajúce sa súm, ktoré priznala zdaniteľná osoba usadená v členskom štáte žiadaného orgánu a ktoré sú zdaniteľné v členskom štáte žiadajúceho orgánu, iba na základe niektorého z týchto dôvodov:

a) z dôvodov stanovených v článku 54 ods. 1, ktoré žiadaný orgán posúdil v súlade s usmerneniami na vykonávanie najlepších postupov týkajúcimi sa interakcie tohto odseku a článku 54 ods. 1, ktoré sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2;

b) z dôvodov stanovených v článku 54 ods. 2, 3 a 4;

c) z toho dôvodu, že žiadaný orgán už poskytol žiadajúcemu orgánu informácie o tej istej zdaniteľnej osobe, získané v rámci administratívneho vyšetrovania, ktoré sa uskutočnilo pred menej ako dvomi rokmi.

Ak žiadaný orgán odmietne administratívne vyšetrovanie uvedené v druhom pododseku z dôvodov uvedených v písmene a) alebo b), napriek tomu poskytne žiadajúcemu orgánu dátumy a hodnoty všetkých príslušných dodaní tovaru a poskytnutí služieb, ktoré zdaniteľná osoba za posledné dva roky uskutočnila v členskom štáte žiadajúceho orgánu.

Ak sa príslušné orgány z najmenej dvoch členských štátov domnievajú, že administratívne vyšetrovanie je nutné, žiadaný orgán nesmie odmietnuť toto vyšetrovanie vykonať. Členské štáty zabezpečia zavedenie opatrení medzi uvedenými žiadajúcimi orgánmi a žiadaným orgánom, na základe ktorých sa úradníci oprávnení žiadajúcimi orgánmi môžu zúčastňovať na administratívnom vyšetrovaní vykonávanom na území žiadaného orgánu s cieľom zhromaždiť informácie uvedené v druhom pododseku. Takéto administratívne vyšetrovanie vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov vykonávajú rovnaké kontrolné právomoci, ako tie, ktoré boli zverené úradníkom žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov majú prístup do tých istých priestorov a k tým istým dokumentom ako úradníci žiadaného orgánu výlučne na účely vykonania daného administratívneho vyšetrovania.“;

(2)V článku 13 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Informácie sa postupujú prostredníctvom vzorových formulárov alebo inými prostriedkami, ktoré jednotlivé príslušné orgány považujú za vhodné. Vzorové formuláre prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

(1)    Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

1. Každý členský štát uchováva v elektronickom systéme tieto informácie:

a) informácie, ktoré zhromažďuje podľa hlavy XI kapitoly 6 smernice 2006/112/ES;

b) údaje týkajúce sa totožnosti, činnosti, právnej formy a adresy osôb, ktorým pridelil identifikačné číslo pre DPH, zhromaždené podľa článku 213 smernice 2006/112/ES, ako aj dátum pridelenia tohto čísla;

c) údaje o identifikačných číslach pre DPH, ktoré pridelil, ktoré sa stali neplatnými, ako aj dátumy, ku ktorým sa tieto čísla stali neplatnými;

d) informácie, ktoré zhromažďuje v súlade s článkami 360, 361, 364 a 365 smernice 2006/112/ES, a od 1. januára 2015 aj informácie, ktoré zhromažďuje v súlade s článkami 369c, 369f a 369g uvedenej smernice;

e) informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby podľa článku 13a smernice 2006/112/ES, ako aj dátum udelenia tohto statusu, jeho zamietnutia a odňatia.

2. Technické podrobnosti týkajúce sa automatických žiadostí o informácie uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a e) tohto článku sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2.“

(3)Článok 17 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e) informácie o statuse certifikovanej zdaniteľnej osoby podľa článku 13a smernice 2006/112/ES, ako aj dátum udelenia tohto statusu, jeho zamietnutia a odobrania;“;

b)v odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno f):

„f) informácie, ktoré zhromažďuje v súlade s článkom 143 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2006/112/ES, ako aj krajinu pôvodu, krajinu určenia, kód tovaru, menu, celkovú sumu, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistú hmotnosť.“;

c)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Technické podrobnosti týkajúce sa automatickej žiadosti o informácie podľa odseku 1 písm. b) až e) tohto článku Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

d)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Technické podrobnosti týkajúce sa automatických žiadostí o informácie uvedené v odseku 1 písm. b) až f) tohto článku Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

e)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Presné kategórie informácií uvedených v odseku 1 písm. f) tohto článku Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

(4)Článok 21 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Každý členský štát poskytne svojim úradníkom, ktorí kontrolujú požiadavky stanovené v článku 143 ods. 2 smernice 2006/112/ES, prístup k informáciám uvedeným v článku 17 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia, ku ktorým poskytujú ostatné členské štáty automatický prístup.“;

b)V odseku 2 sa písmeno e) mení takto:

i)body i) a ii) sa nahrádzajú takto:

„i) prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu;

ii) prístup sa uskutočňuje prostredníctvom styčného úradníka Eurofiscu uvedeného v článku 36 ods. 1, ktorý má identifikáciu osobného používateľa elektronických systémov umožňujúcu prístup k týmto informáciám.“;

ii)bod iii) sa vypúšťa;

c)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 17 ods. 1 písm. f), sprístupnia sa aspoň tieto údaje:

a)    identifikačné čísla pre DPH vydané členským štátom prijímajúcim informácie;

b)    identifikačné čísla pre DPH dovozcu alebo jeho daňového zástupcu, ktorý dodáva tovar osobám s identifikačným číslom pre DPH uvedeným v písmene a);

c)    krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH uvedeným v písmene a);

d)    krajina pôvodu, krajina určenia, kód tovaru, mena, celková suma, výmenný kurz, ceny jednotlivých položiek a čistá hmotnosť dovezeného tovaru, ktorý bol následne dodaný v rámci Spoločenstva, od všetkých osôb uvedených v písmene b) všetkým osobám s identifikačným číslom pre DPH vydaným iným členským štátom, ak sú splnené tieto podmienky:

i) prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu;

ii) prístup sa uskutočňuje prostredníctvom styčného úradníka Eurofiscu uvedeného v článku 36 ods. 1, ktorý má identifikáciu osobného používateľa elektronických systémov umožňujúcu prístup k týmto informáciám.

Hodnoty uvedené v písmenách c) a d) sú vyjadrené v mene členského štátu poskytujúceho informácie a vzťahujú sa na každý predložený jednotný colný doklad.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov praktické pravidlá súvisiace s podmienkami stanovenými v odseku 2 písm. e) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

e)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov praktické pravidlá súvisiace s podmienkami stanovenými v odseku 2 písm. e) a odseku 2a písm. d) tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

(5)Vkladá sa tento článok 21a:

„Článok 21a

1. V súvislosti s vnútroštátnou evidenciou vozidiel poskytne každý členský štát príslušnému orgánu každého iného členského štátu automatický prístup k týmto informáciám:

a) údaje o vozidlách;

b) údaje o vlastníkoch a držiteľoch vozidla, na ktorých meno je vozidlo evidované v zmysle zákonov členského štátu evidencie.

2. Prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 sa poskytne za týchto podmienok:

i) prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu alebo je jeho účelom zistenie alebo identifikácia páchateľov podvodu;

ii) prístup sa uskutočňuje prostredníctvom styčného úradníka Eurofiscu uvedeného v článku 36 ods. 1, ktorý má identifikáciu osobného používateľa elektronických systémov umožňujúcu prístup k týmto informáciám.

3. Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov presné kategórie informácií a technické podrobnosti týkajúce sa automatickej žiadosti o informácie uvedené v odseku 1 tohto článku, ako aj praktické pravidlá súvisiace s podmienkami stanovenými v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

(6)V článku 24 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Členské štáty sú zodpovedné za každý vývoj svojich systémov, ktorý bude potrebný na to, aby sa umožnila výmena týchto informácií s použitím siete CCN/CSI alebo akejkoľvek inej podobnej siete používanej na rovnaké účely.“;

(7)Názov kapitoly VII sa nahrádza takto:

„PRÍTOMNOSŤ V ÚRADNÝCH PRIESTOROCH A POČAS ADMINISTRATÍVNYCH VYŠETROVANÍ A SPOLOČNÝCH AUDITOV“;

(8)Článok 28 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Dohodou medzi žiadajúcim orgánom a žiadaným orgánom a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom úradníci schválení žiadajúcim orgánom sa môžu s cieľom zhromažďovania a výmeny informácií uvedených v článku 1 zúčastňovať na administratívnych vyšetrovaniach vykonávaných na území žiadaného členského štátu. Takéto administratívne vyšetrovania vykonávajú úradníci žiadajúceho orgánu spoločne s úradníkmi žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúceho orgánu vykonávajú rovnaké kontrolné právomoci, ako tie, ktoré boli zverené úradníkom žiadaného orgánu. Úradníci žiadajúcich orgánov majú prístup do tých istých priestorov a k tým istým dokumentom ako úradníci žiadaného orgánu výlučne na účely vykonania administratívneho vyšetrovania. Dohodou medzi žiadajúcim orgánom a žiadaným orgánom, a v súlade s úpravami stanovenými žiadaným orgánom, môžu oba orgány vypracovať spoločnú správu o audite.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Úradníci žiadajúceho orgánu prítomní v inom členskom štáte v súlade s odsekmi 1, 2 a 2a musia byť vždy schopní predložiť písomné poverenie, v ktorom sa uvádza ich totožnosť a ich úradná funkcia.“;

(9)(2)    V článku 31 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.    Príslušné orgány každého členského štátu zabezpečia, aby sa osobám, ktoré sa zúčastňujú na dodávaní tovaru alebo poskytovaní služieb v rámci Spoločenstva, ako aj neusadeným zdaniteľným osobám, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky poskytované služby, najmä tie, ktoré sú uvedené v prílohe II k smernici 2006/112/ES, umožnilo získať pre potreby takýchto transakcií potvrdenie elektronickými prostriedkami o platnosti identifikačného čísla pre DPH prideleného akejkoľvek konkrétnej osobe, ako aj zodpovedajúceho mena a adresy. Príslušné orgány každého členského štátu takisto zabezpečia, aby bolo možné elektronickými prostriedkami overiť, či je akákoľvek konkrétna osoba certifikovanou zdaniteľnou osobou podľa článku 13a smernice 2006/112/ES, ak je takýto daňový status relevantný na účely uvedeného článku. Tieto informácie musia zodpovedať údajom uvedeným v článku 17 tohto nariadenia.“;

(10)V článku 32 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Komisia na svojom webovom sídle uverejňuje podrobné údaje o ustanoveniach schválených v každom členskom štáte, ktorými sa transponuje hlava VIII kapitola 2, článok 167a, hlava XI kapitola 3 a hlava XII kapitola 1 smernice 2006/112/ES.“;

(11)Článok 33 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na podporu a uľahčenie mnohostrannej spolupráce v boji proti podvodom v oblasti DPH sa v tejto kapitole zriaďuje sieť pre rýchlu výmenu, spracovanie a analýzu cielených informácií medzi členskými štátmi a na koordináciu všetkých nadväzných opatrení (ďalej len „Eurofisc“).“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„b) vykonávajú a koordinujú rýchlu mnohostrannú výmenu a spoločné spracovanie a analýzu cielených informácií v tematických oblastiach, v ktorých Eurofisc vykonáva činnosť (ďalej len „pracovné oblasti Eurofiscu“);

c) koordinujú prácu styčných úradníkov Eurofiscu podľa článku 36 ods. 1 zo zúčastnených členských štátov, ktorí konajú vo veci prijatých varovaní a spravodajských informácií;“;

ii)Dopĺňa sa toto písmeno d):

„d) koordinujú administratívne vyšetrovania zúčastnených členských štátov týkajúce sa podozrivých a páchateľov podvodu, ktorých identifikovali styční úradníci Eurofiscu v súlade s článkom 36 ods. 1.“;

(12)V článku 34 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty, ktoré sa rozhodli zúčastňovať sa na činnosti v rámci niektorej pracovnej oblasti Eurofiscu, sa aktívne zapájajú do mnohostrannej výmeny cielených informácií, ich spoločného spracovania a analýzy medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi, ako aj koordinácie všetkých nadväzných opatrení.“;

(13)Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

Komisia poskytuje Eurofiscu technickú a logistickú podporu. Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v článku 1, ktoré sa môžu vymieňať prostredníctvom Eurofiscu, okrem prípadov stanovených v článku 55 ods. 2.“;

(14)Článok 36 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 1a:

„1a. Styční úradníci z členských štátov určia predsedu Eurofiscu spomedzi styčných úradníkov Eurofiscu na obmedzené časové obdobie.

Styční úradníci z členských štátov:

a) rozhodujú o zriadení a zrušení pracovných oblastí Eurofiscu;

b) skúmajú všetky otázky týkajúce sa operačného fungovania Eurofiscu;

c) posudzujú aspoň raz za rok efektívnosť a účinnosť vykonávania činností Eurofiscu;

d) schvaľujú výročnú správu uvedenú v článku 37.

Predseda Eurofiscu zabezpečuje riadne fungovanie Eurofiscu.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Styční úradníci členských štátov zúčastňujúci sa na činnosti v rámci konkrétnej pracovnej oblasti Eurofiscu (ďalej len „zúčastňujúci sa styční úradníci Eurofiscu“) určia spomedzi zúčastňujúcich sa styčných úradníkov Eurofiscu koordinátora pre pracovnú oblasť Eurofiscu, a to na obmedzené časové obdobie.

Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu:

a) usporadúvajú informácie prijaté od zúčastňujúcich sa styčných úradníkov Eurofiscu, v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti, a sprístupňujú všetky informácie ostatným zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu; tieto informácie sa vymieňajú elektronickými prostriedkami;

b) zabezpečujú, aby sa informácie prijaté od zúčastňujúcich sa styčných úradníkov Eurofiscu spracovali a analyzovali spolu s relevantnými cielenými informáciami, ktoré boli oznámené alebo zhromaždené podľa tohto nariadenia, v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti, a výsledok sprístupňujú všetkým zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu;

c) poskytujú spätnú väzbu zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu;

d) predkladajú výročnú správu o činnostiach danej pracovnej oblasti styčným úradníkom členských štátov.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 3, 4 a 5:

„3. Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu môžu z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie postúpiť niektoré usporiadané a spracované informácie Europolu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti.

4. Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu sprístupňujú informácie prijaté od Europolu a úradu OLAF ostatným zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu; tieto informácie sa vymieňajú elektronickými prostriedkami.

5. Koordinátori pre pracovnú oblasť Eurofiscu takisto zabezpečujú, aby sa informácie prijaté od Europolu a úradu OLAF spracovali a analyzovali spolu s relevantnými cielenými informáciami, ktoré boli oznámené alebo zhromaždené podľa tohto nariadenia, v súlade s dohodou účastníkov v rámci danej pracovnej oblasti, a výsledky sprístupňujú zúčastňujúcim sa styčným úradníkom Eurofiscu.“;

(15)Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Predseda Eurofiscu predkladá výboru uvedenému v článku 58 ods. 1 výročnú správu o činnostiach vo všetkých pracovných oblastiach.

Praktické a procedurálne opatrenia týkajúce sa Eurofiscu prijme Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“;

(16)V článku 48 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Ak členský štát usadenia zistí, že zdaniteľná osoba žiadajúca o vrátenie DPH v súlade s článkom 5 smernice 2008/9/ES má nespornú povinnosť zaplatiť DPH v uvedenom členskom štáte usadenia, môže informovať členský štát vrátenia dane o tejto povinnosti, aby si tento členský štát vrátenia dane vyžiadal súhlas zdaniteľnej osoby s prevodom vrátenej DPH priamo členskému štátu usadenia s cieľom vyrovnať túto nesplatenú sumu DPH. Ak zdaniteľná osoba udelí súhlas s takýmto prevodom, členský štát vrátenia dane prevedie v mene zdaniteľnej osoby túto sumu členskému štátu usadenia v rozsahu potrebnom na vyrovnanie nesplatenej sumy DPH. Členský štát usadenia informuje zdaniteľnú osobu o tom, či je prevedenou sumou povinnosť zaplatiť DPH splnená v plnej miere alebo len čiastočne do 15 dní od prijatia prevodu z členského štátu vrátenia dane.

Ak členský štát usadenia zistí, že zdaniteľná osoba žiadajúca o vrátenie DPH v súlade s článkom 5 smernice 2008/9/ES má spornú povinnosť zaplatiť DPH v uvedenom členskom štáte usadenia, môže informovať členský štát vrátenia dane o tejto povinnosti, aby si tento členský štát vrátenia dane vyžiadal súhlas zdaniteľnej osoby s prevodom vrátenej DPH priamo členskému štátu usadenia s cieľom zadržať túto sumu ako predbežné opatrenie. Ak zdaniteľná osoba udelí súhlas s takýmto prevodom a zadržaním, členský štát vrátenia dane prevedie v mene zdaniteľnej osoby túto sumu členskému štátu usadenia v rozsahu potrebnom na zabezpečenie platby spornej sumy DPH. Členský štát usadenia informuje zdaniteľnú osobu o prevode a zadržaní prevedenej sumy do 15 dní od prijatia prevodu z členského štátu vrátenia dane. Prevod sumy členskému štátu usadenia je povolený, len ak je v členskom štáte usadenia zavedené účinné súdne preskúmanie, ktoré súdom umožňuje, aby na žiadosť zdaniteľnej osoby a v každej fáze konania vydali príkaz na uvoľnenie zadržanej sumy alebo akejkoľvek jej časti.“;

(17)Názov kapitoly XIII sa nahrádza takto:

„VZŤAHY S KOMISIOU A OSTATNÝMI INŠTITÚCIAMI, ORGÁNMI, ÚRADMI A AGENTÚRAMI ÚNIE“;

(18)V článku 49 sa dopĺňa tento odsek 2a:

„2a. Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme Európskej prokuratúry, oznámia tejto prokuratúre v súlade s článkom 24 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939(*) všetky dostupné informácie o závažných trestných činoch proti spoločnému systému DPH, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371(**).

Členské štáty môžu Európskemu úradu pre boj proti podvodom oznámiť všetky dostupné informácie o trestných činoch proti spoločnému systému DPH, aby mohol zvážiť vhodné kroky v súlade so svojím mandátom.“;

_________________________________________________________________

(*) Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(**) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(19)Článok 55 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Osoby riadne akreditované orgánom bezpečnostnej certifikácie Komisie môžu mať k týmto informáciám prístup, len pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie servisu, údržby a vývoja elektronických systémov, ktoré prevádzkuje Komisia a ktoré členské štáty využívajú na vykonávanie tohto nariadenia.“;

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Na každé uchovávanie, spracovanie alebo výmenu informácií uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(*). Členské štáty však na účely správneho uplatňovania tohto nariadenia obmedzia rozsah povinností a práv stanovených v článku 12 až 22 a článkoch 5 a 34 nariadenia (EÚ) 2016/679 do takej miery, aká je potrebná na ochranu záujmov uvedených v článku 23 ods. 1 písm. e) uvedeného nariadenia. Spracovanie a uchovávanie informácií podľa tohto nariadenia sa uskutočňuje len na účely uvedené v článku 1 ods. 1 tohto nariadenia a uchovávanie týchto informácií je obmedzené na obdobia nevyhnutné na dosiahnutie týchto účelov.“;

_____________________________________________________________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(20)V článku 58 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(*).“;

_________________________________________________________________

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(21)Príloha I sa vypúšťa.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2019.

Článok 1 bod 3 písm. a) a c) a článok 1 bod 9 sa uplatňujú od 1. januára 2019.

Článok 1 bod 3 písm. b), d) a e), článok 1 bod 4 písm. a), c) a e) a článok 1 bod 5 sa uplatňujú od 1. januára 2020.

Článok 1 bod 10 sa uplatňuje od 1. júla 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

(1)    DPH v roku 2015 vzrástla o mierne viac ako 1 bilión EUR. Toto číslo sa rovná 7 % HDP EÚ alebo 17,6 % celkových príjmov členských štátov z daní (Eurostat).

(2)    Prvá smernica Rady 67/227/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu, druhá smernica Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – štruktúra a spôsoby uplatnenia spoločného systému dane z pridanej hodnoty.

(3)    Smernica Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, ktorou sa dopĺňa spoločný systém dane z pridanej hodnoty, mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť daňové hranice (Ú. v. ES L 376, 31.12.1991, s. 1).

(4)    CASE & Institute for Advanced Studies, Study and Reports on the VAT Gap in the EU-28 Member States: 2017 Final Report, 2017.

(5)    Ernst and Young, Implementing the ‘destination principle’ to intra-EU B2B supplies of goods, 2015.

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa [COM(2016) 148].

(7)    Eurofisc je sieť národných daňových úradníkov pre rýchle a mnohostranné výmeny cielených informácií o podvodoch v oblasti DPH.

(8)    Osobitná správa č. 24/2015: Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné, http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_24/SR_VAT_FRAUD_SK.pdf.

(9)    http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/05/25-conclusions-vat-action-plan/.

(10)    Systém výmeny informácií o DPH (VIES) umožňuje členským štátom výmenu informácií o cezhraničných dodaniach a zdaniteľných osobách identifikovaných na účely DPH.

(11)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2016 k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH [2016/2033(INI)].

(12)     https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/state-union-2017-brochure_sk.pdf .

(13)    COM(2017) 567, 568 a 569, 4. 10. 2017.

(14)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie).

(15)    Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/juncker-political-guidelines-speech_sk.pdf .

(16)    Závery Rady z 18. mája 2017, ktorými sa stanovujú priority EÚ v oblasti boja proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 až 2021 ( http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/jha/2017/05/18/ ) . V záveroch Rady je vymedzená aj táto priorita: „6) Narúšať spôsobilosti OZS a odborníkov zapojených do podvodov v oblasti spotrebnej dane a podvodov v rámci Spoločenstva založených na chýbajúcom obchodnom subjekte (podvody MTIC).“ Táto priorita sa bude vykonávať prostredníctvom dvoch operačných akčných plánov: Podvody v oblasti spotrebnej dane a podvody MTIC. Mali by sa náležite zohľadniť skúsenosti získané v predchádzajúcom cykle politík v súvislosti s prioritou Podvody v oblasti spotrebnej dane a podvody MTIC.

(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva.

(18)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

(19)    Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci, sú: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Holandsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Švédsko sa nateraz rozhodli, že sa nezúčastnia tejto iniciatívy, a Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa nezúčastňujú na základe protokolu č. 21, resp. č. 22.

(20)    Pracovný dokument útvarov Komisie – Posúdenie vplyvu sprevádzajúce tento návrh.

(21)    Úradníci siete Eurofisc budú používať TNA na výmenu a spoločné spracovanie údajov o DPH. TNA umožní včasne odhaľovať a zobrazovať podozrivé siete.

(22)    Nariadenie (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020).

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES.

(24)    COM(2017) 567, 4. 10. 2017.

(25)    EUCARIS začala fungovať v roku 1994, aby umožnila vnútroštátnym registračným orgánom spolupracovať v boji proti medzinárodnej trestnej činnosti s vozidlami a turistike vodičských preukazov výmenou informácií o evidencii motorových vozidiel a vodičských preukazoch. V súčasnosti tento systém, ktorý vyvinula a prevádzkuje platforma EUCARIS, využívajú všetky členské štáty EÚ.

(26)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(27)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(28)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru o akčnom pláne v oblasti DPH – k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa, COM(2016) 148 final zo 7. 4. 2016.

(29)    Závery Rady z 8. novembra 2016 o zlepšení súčasných pravidiel EÚ v oblasti DPH, pokiaľ ide o cezhraničné transakcie (č. 14257/16 FISC 190 ECOFIN 1023 z 9. novembra 2016).

(30)    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(31)    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(32)    Smernica Rady […]/EÚ z […], ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty, a ktorou sa zavádza konečný systém zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L […]).

(33) 3    COM(2017) 569 final zo 4. októbra 2017.

(34) 4    Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(35) 5    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).

(36) 6    COM(2016) 148 final zo 7. apríla 2016.

(37) 7     Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1).

(38)    Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(40)    Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).