12.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 342/38

1.

Viac ako tretina občanov EÚ žije a pracuje v európskych pohraničných regiónoch. Tieto hranice majú priamy a nepriamy vplyv na ich životy. Cezhraničná spolupráca sa ukázala byť najefektívnejším nástrojom na to, aby hranice prestali byť prekážkou a deliacou čiarou, pričom zároveň spája pohraničné oblasti a zvyšuje kvalitu života občanov v pohraničných regiónoch.

2.

Európska územná spolupráca zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní pohraničných prekážok a podpore cezhraničnej spolupráce. V rokoch 2014–2020 predstavuje objem investícií do spolupráce medzi regiónmi viac ako 10 miliárd EUR, pričom približne 6,6 miliárd EUR z tejto sumy dostanú cezhraničné regióny.

3.

Projekty Interreg A priniesli mnohé hmatateľné výsledky pre mnohých Európanov v rozmanitých regiónoch v celej EÚ. Dôležitým a úspešným nástrojom v rámci programov cezhraničnej spolupráce (1) sú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty navrhnuté s cieľom podporovať zbližovanie susediacich regiónov a podnietiť nadväzovanie kontaktov medzi ľuďmi v týchto lokalitách.

4.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty možno definovať podľa ich veľkosti, trvania a náplne. Malé projekty sú z hľadiska veľkosti zvyčajne menšie než bežné veľké projekty (napr. do 100 000 EUR (2)). Môžu tiež trvať obmedzený čas a ich hlavným zameraním je financovať iniciatívy v rozličných oblastiach cezhraničnej spolupráce s miestnym dopadom, a tak podporiť hlavné tematické ciele programov EÚ (vrátane budovania dôvery, vytvárania priaznivých rámcových podmienok, prístupu zdola nahor a nadväzovania nových partnerstiev). Projekty „ľudia ľuďom“ sú projekty malého rozsahu, ktoré sa zameriavajú hlavne na podporu kontaktov a interakcie medzi ľuďmi na rôznych stranách hraníc. Zvyčajne majú menší rozpočet a tiež obmedzené trvanie. Aktivity v rámci projektu sa uskutočňujú na menšom geografickom území (zvyčajne na úrovni euroregiónu) a ich prístup zvyčajne vychádza z daného miesta.

5.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako sú kultúra (napr. výučba jazyka susednej krajiny), šport, cestovný ruch, vzdelávanie a odborná príprava, ekonomika, veda, ochrana životného prostredia a ekológia, zdravotná starostlivosť, doprava a malá infraštruktúra (cezhraničné nedostatky), administratívna spolupráca, propagačné aktivity atď.

6.

Projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty sú dostupné pre široký okruh príjemcov: obce, mimovládne organizácie (rozličné typy združení, platformy, siete, nadácie, cirkvi atď.), vzdelávacie inštitúcie (školy, centrá odbornej prípravy a univerzity), inštitúcie pre výskum a na podporu podnikania atď.

7.

Tieto projekty podporuje niekoľko generácii programov cezhraničnej spolupráce. V súčasnom období sú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty v rámci 19 programov cezhraničnej spolupráce (približne v jednej tretine z nich) podporované najmä prostredníctvom fondu malých projektov alebo podobného nástroja (niekedy nazývaný mikroprojekty, dispozičný fond alebo rámcový projekt na podporu malých projektov/iniciatív). Tieto fondy malých projektov majú zvyčajne formu „zastrešujúceho projektu“, v rámci ktorého sa realizujú viaceré menšie podprojekty.

8.

Vo všeobecnosti je financovanie skôr nižšie – od 1,5 % do 20 % prostriedkov pridelených na programy (nižšie v starých členských krajinách, zatiaľ čo v nových členských štátoch a pozdĺž „starej“ vonkajšej hranice je dopyt oveľa vyšší).

9.

Nezávislé štúdie, ktoré sa zaoberali cezhraničnou spoluprácou a všetkými doterajšími hodnoteniami Interreg (3), potvrdzujú, že v programoch Interreg A sa najlepšie kvalitatívne výsledky nedosahujú primárne prostredníctvom hlavných projektov, ale úspech závisí od rôznych skutočne cezhraničných projektov, ktoré sa zameriavajú na konkrétne potreby jednotlivých regiónov a sú do nich priamo zapojení občania, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti. Riadenie týchto programov Interreg A (podprogramov) je často decentralizované. Od začiatku (v roku 1990) programov Interreg získali najlepšie hodnotenie často tie programy, ktoré boli riadené decentralizovane, pričom mnohé z zahŕňali podporu projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov.

10.

Napriek tomu, že tieto projekty majú pozitívny vplyv, musia sa vyrovnať s vážnymi ťažkosťami. Nie sú zakotvené v nariadeniach a riadiace orgány často uprednostňujú väčšie projekty, ktoré sú efektívnejšie z hľadiska nákladov (vyššie administratívne náklady na projekty „ľudia ľuďom“) a majú merateľný vplyv. Rovnako je ťažké spojiť mäkké vplyvy týchto projektov s ukazovateľmi stratégie Európa 2020 zameranej na pracovné miesta a rast (chýba metodika a vhodné hodnotiace ukazovatele).

11.

Hlavným cieľom tohto stanoviska je poskytnúť spoľahlivý zoznam výhod a prínosu týchto projektov a ich decentralizovanej realizácie prostredníctvom euroregiónov a podobných štruktúr, akými sú EZÚS, poskytnúť odporúčania pre ich ďalšie zjednodušenie a tiež predložiť konkrétne návrhy na budúce programy cezhraničnej spolupráce, a tak prispieť k diskusii o budúcnosti politiky súdržnosti po roku 2020.

12.

sa domnieva, že projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty majú vo všeobecnosti veľký európsky prínos a významne prispievajú k celkovým cieľom programov cezhraničnej spolupráce prostredníctvom odstránenia cezhraničných prekážok a integrácie pohraničných oblastí a ich občanov. Treba zdôrazniť tieto konkrétne výhody projektov:

13.

vidí však výhody intenzívnych partnerstiev, ak je územie oprávnené na získanie podpory väčšie. Môže to mať však negatívne dôsledky: pre programy je ťažšie reagovať na osobitné potreby rozličných častí veľkého územia. Objavuje sa tendencia podporovať väčšie projekty a táto podpora sa stáva menej dostupnou pre miestne/regionálne subjekty;

14.

navrhuje, aby najlepšou reakciou na tento trend bolo decentralizované riadenie týchto programov, a to napríklad prostredníctvom podpory podprogramov a tiež možnosťou financovania malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“. Zároveň by to programy posunulo bližšie k občanom;

15.

poukazuje na výhody fondov malých projektov (alebo podobných nástrojov na financovanie projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov) riadených decentralizovaným spôsobom:

16.

si je vedomý toho, že tento prístup môže mať za následok vyššie administratívne náklady. Treba zdôrazniť, že okrem bežnej správy projektu sa vykonávajú aj mnohé iné činnosti (napr. zvyšovanie osvety, poradenstvo pri príprave, realizácia a účtovníctvo). Bez tohto decentralizovaného prístupu zdola nahor je realizácia takýchto projektov zložitá;

17.

konštatuje, že výhody decentralizovanej realizácie projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov možno najlepšie zaručiť zapojením euroregiónov a podobných cezhraničných štruktúr (4). Navyše by mohli mať aj právnu formu EZÚS, ktoré sú veľmi vhodné na túto úlohu;

18.

odporúča, aby mali tieto štruktúry v záujme zabezpečenia úspešnej realizácie značné skúsenosti v oblasti cezhraničnej spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni. Mali by byť:

19.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zachovala pridaná hodnota projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov a ich decentralizované riadenie, musia byť tieto projekty a postupy veľmi jednoduché;

20.

poukazuje na to, že VR vyjadril svoj postoj v stanovisku Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov  (7). Odporúčania týkajúce sa cezhraničnej spolupráce, ako napríklad vyňatie európskej územnej spolupráce z pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci alebo pružnejší prístup pri uplatňovaní tematických cieľov stratégie EÚ 2020, sú pre projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty ešte dôležitejšie;

21.

konštatuje, že zjednodušené postupy musia byť primerané príslušným sumám, a to pre riadenie týchto projektov (administratíva, finančné riadenie, kontrolné mechanizmy atď.), ako aj pre cieľové skupiny (zníženie administratívnej záťaže, vopred poskytované cielené informácie, uplatňovanie zásady „stačí len raz“ (8)). Tieto zjednodušené postupy sa musia uplatňovať vo všetkých fázach projektového cyklu;

22.

odporúča, aby sa počas kontroly, monitorovania a auditu pozornosť zamerala viac na obsah a výsledky, a nie iba na procesy;

23.

apeluje na všetky spoločné úrovne riadenia, aby umožňovali a využívali vhodné možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov ako hlavný prístup týkajúci sa projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov. VR napriek nevyhnutným kontrolám financovania z verejných zdrojov vyzýva, aby sa podporovalo využívanie zásady „stačí len raz“, paušálnych sadzieb, jednorazových platieb a zjednodušeného vykazovania nákladov (napr. štandardizovaných jednotkových nákladov), pokiaľ ide o účtovníctvo pre tieto projekty;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú situáciu v EÚ (rastúci nacionalizmus, vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, migračná kríza, hospodárske a menové ťažkosti) sa jasne objavuje čoraz väčšia potreba hovoriť o konkrétnych výhodách a prínose opatrení EÚ. Cezhraničná spolupráca a predovšetkým projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty patria medzi najhmatateľnejšie príklady takýchto konkrétnych výhod a prínosu pre každodenný život občanov. Tu majú fondy EÚ jasný pozitívny vplyv v skutočnom živote, vyhliadkach a vnímaní občanov EÚ;

25.

sa domnieva, že všetci aktéri by sa mali usilovať viac zviditeľniť výsledky a výhody týchto projektov – ani nie tak v pohraničných regiónoch, kde sú zjavné, ale na vnútroštátnej úrovni (členské štáty) a európskej úrovni (inštitúcie EÚ), ktoré prijímajú rozhodnutia o politike súdržnosti. Cieľom tohto stanoviska spolu s brožúrou, ktorá obsahuje konkrétne príklady projektov, je prispieť k tomuto úsiliu. Informovanie o výsledkoch môže podporiť aj Európsky deň spolupráce;

26.

uznáva potrebu zaviesť špecifickú metodiku na hodnotenie fondov malých projektov (a podobných nástrojov), ktoré podporujú projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty. Vzhľadom na „mäkký“ charakter projektov „ľudia ľuďom“ je zrejmé, že štandardné ukazovatele výsledkov nie sú pre takéto hodnotenie vhodné (napr. na meranie úrovne dôvery alebo prekonávanie predsudkov). Domnievame sa, že už samotná skutočnosť, že v pohraničných regiónoch prebieha cezhraničná spolupráca medzi občanmi a inštitúciami, je pozitívnym výsledkom (podobne ako rastúci počet študentov, ktorí študujú v zahraničí vďaka programu Erasmus). Počet zúčastnených občanov a spolupracujúcich partnerov by mal byť postačujúci. Malé projekty prispievajú k ukazovateľom príslušnej investičnej priority, ale aj pri týchto projektoch, ktoré nie sú čisto projektmi „ľudia ľuďom“, by sa mal zvážiť aspekt spolupracujúcich partnerov a počet osôb, ktoré sú aktívne zapojené do cezhraničnej spolupráce, keďže sa tým buduje schopnosť partnerov ďalej rozvíjať takúto spoluprácu v budúcnosti. Rozširuje sa tým rozsah činností s územným prístupom riadených EÚ a zameraných na občanov, ktorí sa stávajú angažovanými aktérmi v úsilí o viac Európy na miestnej úrovni. Odborné a medzikultúrne zručnosti, ktoré získali členovia cezhraničných projektových tímov, sú veľmi často cennejšie než samotný výsledok projektu (malé investície);

27.

odporúča, aby sa projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty zakotvili v nariadeniach o poskytovaní podpory EÚ na cezhraničnú spoluprácu ako legitímny nástroj v rámci programov cezhraničnej spolupráce, a vyzýva Komisiu, aby zapracovala príslušné ustanovenia do návrhu pre ďalšiu generáciu predpisov;

28.

takisto odporúča, aby Komisia podporovala, aby sa projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty stali súčasťou programov cezhraničnej spolupráce, a to najmä tam, kde je dopyt po takýchto projektov na miestnej a regionálnej úrovni. Mali by sa zabezpečiť dostatočné prostriedky, aby sa uspokojil tento dopyt zdola. Osobitná pozornosť by sa mala venovať hraniciam, ktoré budú vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (9), pričom treba hľadať možnosti, ako pokračovať v spolupráci s tamojšími miestnymi a regionálnymi orgánmi a ďalšími partnermi;

29.

zdôrazňuje, že na to, aby sa mohli plne využiť výhody vyplývajúce z týchto projektov, je potrebné decentralizované riadenie, a to buď prostredníctvom fondov malých projektov alebo akéhokoľvek podobného nástroja alebo priamo prostredníctvom riadiacich výborov na danom mieste. Je nevyhnutné, aby mal každý pohraničný región možnosť využiť jeho existujúce nástroje a postupy, ktoré sa za mnohé roky osvedčili ako účinné, a zabezpečiť tak kontinuitu tohto financovania s celkovým cieľom udržať programy bližšie k občanom;

30.

odporúča, aby euroregióny alebo podobné štruktúry a EZÚS predstavovali rámec, ktorý zaručí decentralizovanú realizáciu projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov, aby sa zabezpečila ich kontinuita a zohľadnili už existujúce úlohy takýchto štruktúr (napr. príjemcovia „zastrešujúcich projektov“), ktoré sa ukázali ako veľmi užitočné. V pohraničných oblastiach, kde tieto štruktúry neexistujú, by bolo treba podporovať ich vytváranie alebo hľadať iné vhodné riešenia, pričom by sa v čo najväčšej miere mali rešpektovať vyššie uvedené zásady;

31.

zdôrazňuje, že s cieľom zachovať prínos a výhody projektov „ľudia ľuďom“ a malých projektov, musia byť tieto projekty a ich riadenie čo najjednoduchšie. Väčší dôraz by sa mal klásť na obsah ako na postupy a mali by sa uprednostňovať možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov;

32.

poukazuje na to, že projekty „ľudia ľuďom“ často spájajú partnerov vo verejných alebo poloverejných službách a zmierňujú dôsledky rozdielov v právnych predpisoch a financovaní medzi organizáciami v rôznych členských štátoch. Okrem dočasného projektového financovania by však úspešné projekty „ľudia ľuďom“ mali mať možnosť pokračovať prostredníctvom štrukturálnych fondov. V nasledujúcom programovom období by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na to, aby zákonodarcovia na vnútroštátnej úrovni zohľadnili skúsenosti z pohraničných oblastí. Členské štáty by mali uzatvárať dohody týkajúce sa hraníc, aby sa zmiernili pohraničné vplyvy vyplývajúce z vnútroštátnej regulácie a financovania;

33.

vyzýva členské štáty, Komisiu a Európsky parlament, aby na tieto konkrétne odporúčania prihliadali a aby všetky nevyhnutné pravidlá na ich vykonávanie zohľadnili pri príprave legislatívnych návrhov novej generácie programov cezhraničnej spolupráce, pri zriaďovaní týchto programov a tiež počas ich úspešnej realizácie. Tým sa zabezpečí, že občania európskych pohraničných regiónov jasne pocítia výhody európskej integrácie.