Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52017IP0501

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (2015/2129(INI))

Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, p. 96–104 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Date of document:
14/12/2017; Dátum hlasovania
Date of vote:
14/12/2017
Date of debate:
13/12/2017
Author:
Európsky parlament, Výbor pre kultúru a vzdelávanie, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Form:
Rezolúcia z vlastnej iniciatívy
Parliamentary term:
ôsma volebné obdobie
Internal reference:
2015/2129(INI)
Session:
2017-2018
Treaty:
Zmluva o Európskej únii , Zmluva o fungovaní Európskej únie , Charta základných práv Európskej únie
Legal basis:
Link
Link
Link
Select all documents mentioning this document
Instruments cited:
Link

11.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 369/96

P8_TA(2017)0501

Vykonávanie smernice o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2017 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii (2015/2129(INI))

(2018/C 369/13)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na články 3 a 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a článok 82 ods. 2 a článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na články 7, 8, 24, 47, 48 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a k nemu pripojené dohovory,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 25. októbra 2007,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001,

—

so zreteľom na stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021), ktorú prijala Rada Európy,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 o Európskej stratégii vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196) a so zreteľom na správu Komisie zo 6. júna 2016 s názvom Záverečné hodnotenie viacročného programu EÚ na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie (Bezpečnejší internet) (COM(2016)0364),

—

so zreteľom na správu Komisie zo 16. decembra 2016 posudzujúcu rozsah, v akom členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou 2011/93/EÚ (COM(2016)0871), a správu Komisie zo 16. decembra 2016 hodnotiacu vykonávanie opatrení uvedených v článku 25 smernice 2011/93/EÚ (COM(2016)0872),

—

so zreteľom na správu Europolu z roku 2016 o hodnotení hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (IOCTA),

—

so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva z 27. februára 2017 s názvom Súdnictvo zohľadňujúce potreby detí: vyhliadky a skúsenosti detí zapojených do súdneho konania ako obete, svedkovia alebo účastníci konania v deviatich členských štátoch EÚ,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2017 s názvom Ochrana migrujúcich detí (COM(2017)0211),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0368/2017),

A.

keďže sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sú závažným porušením základných práv, najmä práva detí na ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre ich blaho, ako sa stanovuje v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Charte základných práv Európskej únie;

B.

keďže pri realizácii akýchkoľvek opatrení na boj proti týmto trestným činom je potrebné zohľadňovať v prvom rade najlepší záujem dieťaťa, a to v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa;

C.

keďže smernica 2011/93/EÚ je komplexným právnym nástrojom obsahujúcim ustanovenia týkajúce sa trestného práva hmotného a trestného práva procesného, opatrení na pomoc obetiam a ich ochranu a takisto prevencie vrátane správnych opatrení a keďže jej vykonávanie si vyžaduje dôslednú účasť subjektov z rôznych sektorov, ako napríklad orgánov presadzovania práva, súdnej moci, rodičovských a rodinných združení, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri ochrane maloletých osôb, mimovládnych organizácií, poskytovateľov internetových služieb a ďalších;

D.

keďže v správe Komisie o vykonávaní sa neuvádza žiadna štatistika odstraňovania a blokovania webových sídel, ktoré obsahujú alebo šíria obrazový materiál znázorňujúci sexuálne zneužívanie detí, najmä pokiaľ ide o štatistiku rýchlosti odstránenia obsahu, frekvencie, s akou orgány presadzovania práva sledujú tieto správy, omeškaní pri odstraňovaní spôsobených potrebou vyhnúť sa zasahovaniu do prebiehajúcich vyšetrovaní, alebo frekvencie, s akou súdne orgány alebo orgány presadzovania práva skutočne používajú akékoľvek takéto uchovávané údaje;

E.

keďže jednou z hlavných výziev pri vyšetrovaní sexuálneho zneužívania detí a trestného stíhania páchateľov je nedostatočné nahlasovanie zo strany obetí; keďže v prípade chlapcov je menšia pravdepodobnosť, že nahlásia zneužívanie;

F.

keďže deti, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania, trpia početnými a dlhodobými fyzickými a/alebo psychickými traumami, ktoré ich môžu prenasledovať až do dospelosti;

G.

keďže sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí online je rozvíjajúci sa jav a na internete začínajú vznikať aj nové formy trestných činov, ako napríklad pornografia z pomsty alebo sexuálne vydieranie, pričom ich treba riešiť konkrétnymi opatreniami členských štátov;

H.

keďže orgány presadzovania práva čelia problémom, ktoré predstavujú siete peer-to-peer a súkromné siete, na ktorých sa vymieňa materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí; keďže je potrebné už v ranom veku zvyšovať informovanosť dievčat a chlapcov o rizikách a význame rešpektovania dôstojnosti a súkromia iných v digitálnej ére;

I.

keďže migrujúce deti – a najmä dievčatá, ale tiež významné percento chlapcov (5) – sú obzvlášť vystavené možnosti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí v rukách obchodníkov s ľuďmi, pašerákov, obchodníkov s drogami, kupliarskych kruhov, ako aj iných jednotlivcov alebo kruhov, ktoré zneužívajú ich zraniteľnosť počas celej cesty do Európy a takisto po vstupe na jej územie;

J.

keďže sexuálna turistika zasahuje veľký počet detí, najmä dievčat, ale tiež významné percento chlapcov;

K.

keďže na to, aby boli opatrenia prijímané podľa odôvodnenia 47 smernice 2011/93/EÚ týkajúceho sa blokovania a odstraňovania webových stránok online v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, musia rešpektovať záruky uvedené v článku 25 smernice;

L.

keďže zo systematického prehľadu a metaanalýzy vyplýva, že u detí so zdravotným postihnutím je v porovnaní s tými, ktoré netrpia žiadnym postihnutím, približne trikrát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia;

M.

keďže používanie výrazu „detská pornografia“ nie je vhodné na vymedzenie trestných činov uvedených v článku 5 a článku 2 písm. c) smernice 2011/93/EÚ a môže mať negatívny vplyv na detské obete;

Hlavné závery a odporúčania

1.

 jednoznačne odsudzuje všetky formy sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania detí, ako aj násilnú a urážlivú viktimizáciu detí na všetkých úrovniach; víta, že Rada Európy prijala stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021); vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na prevenciu všetkých foriem fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania a na ochranu detí pred týmito formami násilia; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali jednotné a účinné opatrenia na odstránenie sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, a vôbec všetkých sexuálnych trestných činov páchaných na deťoch; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pri programovaní a vykonávaní politík, ktoré môžu mať na deti negatívny vplyv, považovali ochranu detí vyslovene za prioritu;

2.

 je presvedčený, že smernica 2011/93/EÚ predstavuje pevný a komplexný právny rámec pre boj proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty čelili vážnym problémom pri transponovaní a vykonávaní smernice, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o prevencii, vyšetrovaní a trestnom stíhaní, ako aj o ochrane obetí a pomoci obetiam, a že plný potenciál tejto smernice ešte nebol vyčerpaný; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom transponovať smernicu v plnom rozsahu a správne; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa právna transpozícia premietne do účinného vykonávania, aby sa zabezpečila ochrana detských obetí, pomoc týmto obetiam a nulová tolerancia sexuálneho zneužívania detí;

3.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nemohla predložiť svoje správy o vykonávaní v lehote stanovenej v článku 28 smernice 2011/93/EÚ a že tieto dve hodnotiace správy predložené Komisiou len zdokumentovali transpozíciu do vnútroštátneho práva zo strany členských štátov a neposúdili v plnej miere dodržiavanie smernice; žiada členské štáty, aby spolupracovali a aby Komisii predložili všetky relevantné informácie týkajúce sa vykonávania smernice vrátane štatistických údajov;

4.

 zdôrazňuje, že termín „materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí“ je na označenie takýchto trestných činov páchaných na deťoch vhodnejší než pojem „detská pornografia“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali používanie výrazu „materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí“ namiesto výrazu „detská pornografia“; zdôrazňuje však, že nová terminológia nesmie žiadnym spôsobom obmedziť trestné činy uvedené pod pojmom „detská pornografia“ v článku 5 smernice 2011/93/EÚ v súvislosti s článkom 2 písm. c);

5.

 považuje za poľutovaniahodné, že v správe Komisie o vykonávaní sa neuvádza, či sa posudzuje účinnosť systému INHOPE pri postupovaní správ náprotivkom v tretích krajinách;

6.

 považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nezhromaždila údaje o druhoch použitého blokovania; považuje za poľutovaniahodné, že neboli zverejnené údaje o počte webových sídel uvedených na zozname blokovaných sídel v každej krajine; považuje za poľutovaniahodné, že neexistuje žiadne posúdenie týkajúce sa používania bezpečnostných metód, ako je napríklad šifrovanie, na zabezpečenie toho, aby zoznamy blokovaných sídel neunikli, a tým sa nestali vážne kontraproduktívnymi; víta skutočnosť, že Komisia výslovne upustila od povinného blokovania, ktoré podporovala v roku 2011;

Trestné právo hmotné (články 3, 4 a 5 smernice)

7.

 berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty transponovali ustanovenia smernice 2011/93/EÚ týkajúce sa trestného práva hmotného; napriek tomu však vyjadruje znepokojenie, že niektoré členské štáty netransponovali v plnej miere ustanovenia o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym vykorisťovaním (článok 4), o trestných činoch súvisiacich so sexuálnym zneužívaním v prípade, že zneužívania sa dopustila osoba, ktorá zneužila svoje uznané postavenie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa (článok 3 ods. 5 písm. i)), alebo zneužila zvlášť zraniteľné postavenie dieťaťa (článok 3 ods. 5 písm. ii)), a ustanovenia o zodpovednosti právnických osôb (článok 12);

8.

 domnieva sa najmä, že členské štáty by mali vyvinúť všetko možné úsilie na boj proti beztrestnosti páchateľov, ktorí sa dopúšťajú sexuálneho zneužívania detí, ako aj jednotlivcov alebo právnických osôb, ktoré pomáhajú pri akýchkoľvek trestných činoch sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania detí, podporujú ich alebo k nim nabádajú; považuje za mimoriadne dôležité, aby členské štáty zabezpečili zodpovednosť fyzických aj právnických osôb, ak nedostatočné sledovanie osoby alebo dohľad nad osobou, ktorá je členom danej právnickej osoby, umožnilo alebo uľahčilo spáchanie trestných činov;

9.

 vyjadruje mimoriadne znepokojenie z hrozieb a rizík, ktoré online rozmer predstavuje pre deti, najmä pokiaľ ide o online nábor detí, ako aj vyhľadávanie detí (grooming) a iné formy podnecovania; domnieva sa, že preto treba nájsť spôsoby na identifikáciu, nahlasovanie a vyšetrovanie takýchto nebezpečných praktík; poukazuje na to, že je nutné zvýšiť úroveň ochrany detí online a zároveň zaviesť programy na zvyšovanie povedomia a informovanosti o nebezpečenstvách, ktoré existujú v online prostredí;

10.

 pripomína Komisii, že obmedzenia týkajúce sa obsahu na internete by mali byť zakotvené v zákone, riadne vymedzené, primerané, legitímne a mali by sledovať jasný cieľ;

11.

 je znepokojený nárastom sexuálneho zneužívania detí v rámci živého vysielania, ktorého páchatelia sú mimoriadne zruční a vynaliezaví vo využívaní vyspelých technológií; domnieva sa, že všetky členské štáty by sa preto mali snažiť vyvíjať inovatívne technické aplikácie na zisťovanie a blokovanie prístupu k takémuto obsahu, ktoré by zároveň obmedzovali platby za služby tohto charakteru;

12.

 poukazuje na to, že je potrebné riešiť nové formy internetovej trestnej činnosti, ako sú napríklad porno z pomsty a sexuálne vydieranie, ktoré majú vplyv na mnohých mladých ľudí, najmä dievčatá v mladistvom veku; vyzýva orgány členských štátov na presadzovanie práva a justičné orgány, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti tejto novej forme trestnej činnosti, a vyzýva internetový priemysel, horúce linky, mimovládne organizácie a všetky príslušné orgány, aby pri hľadaní riešení v oblasti boja proti týmto trestným činom prevzali svoj podiel zodpovednosti a aby zároveň lepšie využívali dostupné technológie a rozvíjali nové technológie, ktoré uľahčia identifikáciu osôb páchajúcich trestné činy online;

13.

 pripomína právo každého jednotlivca rozhodovať o osude svojich osobných údajov, najmä výlučné právo kontrolovať používanie a sprístupňovanie osobných informácií a právo na zabudnutie, ktoré sa vymedzuje ako možnosť dosiahnuť okamžité odstránenie obsahu, ktorý by mohol poškodzovať jeho vlastnú dôstojnosť;

14.

 zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, zaviedli trestnosť nielen vyhľadávania detí online (groomingu), ale aj online prenasledovania a zvádzania detí cez internet; pripomína, že online prenasledovanie (cyberstalking) je skutok, pri ktorom dospelá osoba komunikuje cez internet s maloletou osobou alebo osobou, ktorú za maloletú považuje, s cieľom spáchať neskôr voči tejto osobe trestný čin alebo priestupok;

15.

 považuje za poľutovaniahodné, že sa neposkytla žiadna štatistika, pokiaľ ide o využívanie trestnoprávnych postupov na zaistenie zariadení v relevantných prípadoch;

Vyšetrovanie a trestné stíhanie

16.

 konštatuje, že niektoré členské štáty nezaviedli do svojho práva požiadavku stíhať trestné činy ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť; nabáda preto členské štáty, aby zabezpečili, že premlčacie lehoty, v rámci ktorých možno tieto trestné činy nahlasovať a trestne stíhať, budú dostatočne dlhé a, prinajmenšom, že začnú plynúť po dosiahnutí plnoletosti detskej obete, aby sa zabezpečila možnosť stíhania trestného činu;

17.

 poukazuje na dôležitosť vykonávania článku 17 s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali súdnu právomoc vo vzťahu k trestným činom páchaným prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT), ku ktorým sa pristupuje z ich územia, bez ohľadu na to, či sa na ich území aj nachádzajú; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť praktický základ spoločného prístupu EÚ k otázke jurisdikcie v kybernetickom priestore, ako odznelo na neformálnom stretnutí ministrov spravodlivosti a vnútra, ktoré sa konalo 26. januára 2016;

18.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pokiaľ ide o extrateritoriálnu právomoc, do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov nie sú zahrnuté všetky trestné činy uvedené v smernici 2011/93/EÚ; považuje za poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty zaručujú, že trestné činy sexuálneho zneužívania spáchané v zahraničí budú stíhané bez trestného oznámenia obete; vyzýva členské štáty, aby proti týmto nedostatkom účinne bojovali;

19.

 vyzýva všetky členské štáty, aby vyčlenili dostatočné finančné a ľudské zdroje pre orgány presadzovania práva a justičné orgány na boj proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí vrátane osobitnej odbornej prípravy pre políciu a vyšetrovateľov; žiada Komisiu a členské štáty, aby zvýšili zdroje vyčlenené na identifikáciu obetí, a naliehavo vyzýva deväť členských štátov, ktoré ešte netransponovali článok 15 ods. 4 smernice 2011/93/EÚ o identifikácii obetí, aby tak bezodkladne urobili a zaviedli toto ustanovenie vytvorením osobitných vyšetrovacích tímov vybavených vhodnými nástrojmi a zdrojmi;

20.

 považuje za poľutovaniahodné, že presné štatistiky a údaje o počte trestných činov spáchaných najmä v oblasti sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí stále chýbajú v dôsledku vysokého percenta nenahlásených prípadov, nového charakteru týchto trestných činov a rozdielov vo vymedzeniach a v metodikách, ktoré sa používajú v rôznych členských štátoch;

21.

 zdôrazňuje, že niektoré z hlavných problémov, ktorým čelia orgány presadzovania práva a justičné orgány pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní trestných činov sexuálneho zneužívania detí online, vyplývajú najmä z cezhraničného charakteru vyšetrovaní a zo závislosti od elektronických dôkazov; berie na vedomie predovšetkým potrebu modernizovať digitálne vyšetrovacie techniky s cieľom udržať krok s rýchlym tempom technologického rozvoja;

22.

 vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi svojimi orgánmi presadzovania práva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania spoločných vyšetrovacích tímov; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby uznali, že prílišné spoliehanie sa na horúce linky a priemysel môže byť kontraproduktívne a len sa tým outsourcuje boj proti materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí;

23.

 vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ustanovenia smernice 2011/93/EÚ spôsobom, ktorý umožní reagovať na budúci vývoj; naliehavo žiada priemyselné odvetvie a poskytovateľov internetových služieb, aby uplatňovali moderné technológie a investovali do inovatívnych riešení s cieľom zvýšiť možnosti identifikovania a trestného stíhania páchateľov, na rozloženie zločineckých sietí online, ako aj na ochranu obetí;

24.

 vyjadruje znepokojenie nad tým, že poskytovatelia internetových služieb používajú technológie prekladu sieťovej adresy vykonávaného centrálne v sieti operátora (NAT CGN), ktoré umožňujú, aby sa viacerí používatelia delili o jednu IP adresu v rovnakom čase, čo ohrozuje bezpečnosť online a schopnosť stanoviť zodpovednosť; vyzýva členské štáty, aby nabádali poskytovateľov internetových služieb a prevádzkovateľov siete k prijatiu krokov potrebných na obmedzenie počtu používateľov IP adresy, postupné ukončenie používania technológií CGN a uskutočnenie investícií potrebných na bezodkladné zavedenie novej generácie adries internetových protokolov (verzia 6 – IPv6);

25.

 vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoju policajnú a justičnú spoluprácu a aby takisto naplno využívali existujúce nástroje spolupráce EÚ poskytované Europolom – najmä v rámci analytického projektu (AP) Twins a Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite – a Eurojustom, aby sa tak zabezpečilo úspešné vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov a možných spolupáchateľov; zdôrazňuje, že Europol a Eurojust by mali dostať potrebné zdroje na plnenie svojich úloh v tejto oblasti, a nabáda členské štáty na výmenu najlepších postupov;

26.

 vyzýva členské štáty, aby rozšírili svoju policajnú a súdnu spoluprácu s cieľom bojovať proti obchodovaniu s migrujúcimi deťmi a ich pašovaniu, pretože práve tieto deti, najmä dievčatá, ale aj chlapci sú obzvlášť zraniteľné voči zneužívaniu, obchodovaniu s nimi a sexuálnemu vykorisťovaniu; vyzýva na posilnenú spoluprácu a rýchlu výmenu informácií medzi orgánmi s cieľom vysledovať nezvestné deti a na interoperabilitu databáz; vyzýva členské štáty, aby prijali holistický prístup zahŕňajúci všetky dotknuté subjekty a aby zintenzívnili spoluprácu s orgánmi presadzovania práva, so sociálnymi službami a s občianskou spoločnosťou; uznáva významnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť pri identifikácii zraniteľných detí vzhľadom na nedostatočnú dôveru, ktorú prejavili migrujúce deti k orgánom presadzovania práva;

27.

 nabáda členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti sexuálnej turistike zameranej na deti a aby stíhali páchateľov a spolupáchateľov s ohľadom na zodpovednosť všetkých zúčastnených aktérov;

28.

 domnieva sa, že členské štáty by sa mali nabádať k vytvoreniu medzinárodnej siete špecializovanej na boj proti sexuálnej turistike, ktorú by mali dopĺňať vládou riadené politiky, ako je napríklad zavedenie programov financovania na pomoc rodinám a deťom žijúcim v nebezpečných oblastiach;

Prevencia (články 22, 23 a 24 smernice)

29.

 vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné preventívne a intervenčné programy vrátane pravidelných programov odbornej prípravy pre všetkých úradníkov, pedagógov, združenia rodičov a zainteresované strany, ktoré sú v kontakte s deťmi, aby bolo možné lepšie posudzovať riziko spáchania trestného činu;

30.

 naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vykonali náležité opatrenia, ako napríklad zvyšovanie povedomia verejnosti, kampane zamerané na prevenciu, odborná príprava a osobitné vzdelávacie programy pre príslušné orgány, rodičov, učiteľov, deti a maloleté osoby, a to aj v spolupráci so združeniami rodičov, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri ochrane detí a maloletých osôb, ako aj s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, s cieľom propagovať mediálnu gramotnosť, bezpečnosť na internete a význam rodinných hodnôt (napr. vzájomnej zodpovednosti, rešpektu a starostlivosti), ľudskej dôstojnosti, sebaúcty, nenásilnosti a všeobecnejšie práva detí na ochranu pred všetkými formami sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania;

31.

 vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty na vytvorenie viacstupňového systému na ochranu detí, ktorý by sa zakladal na najlepších záujmoch dieťaťa a plnom rešpektovaní jeho základných práv, s cieľom vyslať jasný odkaz, že všetky formy fyzického, sexuálneho a emocionálneho zneužívania detí sú neprijateľné a trestné;

32.

 nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti vzdelávacích materiálov a programov odbornej prípravy pre všetkých zúčastnených aktérov, ako sú učitelia, rodičia, vychovávatelia a orgány presadzovania práva, s cieľom zvyšovať informovanosť o tzv. groomingu a iných rizikách pre bezpečnosť detí online; pobáda členské štáty, aby vytvorili ambiciózne vzdelávacie programy zamerané na rodičov aj mládež s cieľom posilniť ich tým, že budú upozornení na nebezpečenstvá internetu, a povzbudiť ich k tomu, aby nahlasovali incidenty, ktorých boli svedkom alebo obeťou, najmä prostredníctvom horúcich liniek zriadených osobitne pre deti; považuje za mimoriadne dôležité poskytnúť rodičom usmernenia, aby dokázali posúdiť riziká, ktorým ich deti môžu čeliť, a odhalili prvotné znaky potenciálneho sexuálneho zneužívania na internete; vyzýva poskytovateľov služieb, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zvyšovanie povedomia o rizikách v online prostredí, najmä v prípade detí, a to vytvorením interaktívnych nástrojov a informačných materiálov;

33.

 naliehavo vyzýva členské štáty, aby do svojich právnych predpisov zaviedli povinné previerky osôb uchádzajúcich sa o prácu alebo dobrovoľnícku činnosť s prístupom k deťom alebo so zodpovednosťou za ne a aby si systematicky vymieňali informácie o jednotlivcoch, ktorí predstavujú riziko pre deti;

34.

 vyzýva členské štáty na výmenu informácií o páchateľoch sexuálnych trestných činov na deťoch s cieľom zabrániť im v presune bez povšimnutia z jedného členského štátu do druhého za prácou alebo na účely dobrovoľníckej činnosti s deťmi alebo v detských inštitúciách; nabáda členské štáty, aby zintenzívnili výmenu informácií o odsudzujúcich rozsudkoch a zákazoch vykonávania určitej činnosti a aby takisto zabezpečili systematické a koherentné zhromažďovanie údajov vo vnútroštátnych registroch páchateľov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si splnili svoje povinnosti podľa článku 22 smernice 2011/93/EÚ a zabezpečili účinné, akademicky preverené intervenčné programy a opatrenia pre osoby, ktoré sa obávajú, že by mohli spáchať trestné činy sexuálneho zneužívania detí a iné trestné činy uvedené v článkoch 3 až 7 tejto smernice;

35.

 poznamenáva, že niektoré členské štáty vyvinuli špecializované operačné systémy a forenzné kapacity zamerané na vyšetrovanie sexuálneho zneužívania detí; konštatuje však, že väčšina členských štátov nemá špecializované vyšetrovacie služby ani finančné prostriedky na získanie forenzných materiálov, ako je napríklad osobitný softvér, ktorý umožňuje vyšetrovanie online; odporúča preto, aby EÚ podporovala tieto služby poskytovaním primeraných finančných prostriedkov tam, kde je to potrebné;

36.

 konštatuje, že väčšina prípadov zahŕňajúcich sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí sa orgánom zodpovedným za presadzovanie práva nenahlási; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia, na základe ktorých by sa zlepšilo a posilnilo nahlasovanie zneužívania zo strany detí, a aby zvážili vytvorenie mechanizmov systematického a priameho nahlasovania;

37.

 vyzýva členské štáty, aby vytvorili alebo posilnili detské linky pomoci, ktoré poskytujú pomoc a podporu deťom, ktoré sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo vykorisťovania, a ktoré plnia základné právo detí byť vypočutý; žiada členské štáty, aby zabezpečili nepretržitú dostupnosť týchto liniek pomoci, ich prístupnosť prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, ich dôvernosť a bezplatnosť pre deti, ale zároveň aj to, aby mali tieto linky jasné postavenie v rámci vnútroštátnych systémov ochrany detí a aby mali zaručené štrukturálne a dlhodobé financovanie;

Pomoc obetiam a ich ochrana (články 18, 19 a 20 smernice)

38.

 vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2012/29/EÚ o právach obetí trestných činov, aby prijali konkrétne opatrenia na ochranu detských obetí a aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť, že deti dostanú riadnu pomoc a podporu počas celého trestného konania aj po ňom;

39.

 víta najlepšie postupy prijaté v niektorých členských štátoch na ochranu detí, ako je o. i. Barnhuset vo Švédsku; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na zabezpečenie poskytovania právnej pomoci, psychologickej podpory a pomoci a aby zabránili sekundárnej viktimizácii detí; nabáda členské štáty, aby na regionálnej aj vnútroštátnej úrovni spustili osvetové kampane na podporu detských obetí a posilnenie kultúrnej zmeny verejnej mienky s cieľom zabrániť postoju, pre ktorý je charakteristické obviňovanie obetí, čo môže viesť k ďalšej traume pre detské obete zneužívania;

Odstránenie a blokovanie (článok 25)

40.

 víta skutočnosť, že členské štáty zaviedli právne predpisy a správne opatrenia v oblasti odstraňovania webových stránok obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí spravovaných na ich území; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 25 smernice 2011/93/EÚ a uprednostňovali okamžité odstraňovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí hneď pri zdroji a so zavedenými príslušnými zárukami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len polovica členských štátov začlenila do svojich právnych predpisov ustanovenia umožňujúce blokovanie prístupu k takýmto webovým stránkam pre používateľov na ich území; pripomína, že v rámci boja proti šíreniu materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí sú opatrenia spočívajúce v jeho odstránení účinnejšie než blokovanie, keďže blokovaním sa neodstráni obsah;

41.

 vyjadruje poľutovanie a znepokojenie nad skutočnosťou, že hoci Komisia spomenula, že niektoré členské štáty ani po 16 rokoch od nadobudnutia účinnosti smernice 2000/31/ES (smernica o elektronickom obchode) nemajú funkčné postupy „oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu“, nenaznačila prijatie žiadnych opatrení, na základe ktorých by sa od týchto členských štátov požadovalo dodržiavanie práva Únie;

42.

 vyzýva Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie na zhromaždenie informácií potrebných na zistenie toho, aké postupy sa používajú v členských štátoch, kde neexistujú žiadne funkčné postupy „oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu“, ani nie sú zavedené žiadne trestné opatrenia, a aby začali postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti dotknutým členským štátom, ak sa zistí, že si v tomto smere neplnia povinnosti stanovené v smernici 2000/31/ES;

43.

 vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia neposúdila bezpečnosť zoznamov blokovaných sídel, technológií používaných na blokovanie v tých krajinách, ktoré prijali príslušné opatrenia, vykonávanie bezpečnostných opatrení, ako je napríklad šifrovanie, týkajúcich sa ukladania zoznamov blokovaných sídel a ich oznamovania, ani nevykonala žiadnu zmysluplnú analýzu účinnosti tohto opatrenia;

44.

 konštatuje, že v smernici 2011/93/EÚ sa nevyžaduje povinné blokovanie; uznáva, že blokovanie nie je jedinou ani spoľahlivou technológiou; odporúča, aby sa materiál zobrazujúci zneužívanie detí, vykorisťovanie detí a sexuálne zneužívanie detí odstraňoval v kontexte účinných súdnych opatrení a opatrení v oblasti presadzovania práva už pri zdroji;

45.

 naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s internetovým priemyslom urýchlili postupy oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu, ktoré sú ešte stále príliš dlhé, a aby nadviazali partnerstvá s internetovým priemyslom, Europolom a Eurojustom s cieľom zabrániť hekovaniu sietí a systémov a ich zneužívaniu na distribúciu materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí;

46.

 vyzýva členské štáty, aby v prípadoch, keď sa obsah sprístupňuje z tretích krajín, zintenzívnili spoluprácu s dotknutými tretími krajinami a s Interpolom s cieľom zabezpečiť urýchlené odstránenie príslušného obsahu;

47.

 odporúča, aby príslušné orgány pravidelne aktualizovali čierne zoznamy webových sídel obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí a aby ich sprístupňovali poskytovateľom internetových služieb s cieľom zabrániť napríklad nadmernému blokovaniu a zabezpečiť proporcionalitu; odporúča vzájomnú výmenu takýchto čiernych zoznamov webových sídel medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj s Europolom a jeho Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite a s Interpolom; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mohla využívať novovyvinutá technológia hašovania, ktorého súčasťou je automatická detekcia a rozpoznávanie obrazu; zdôrazňuje, že všetky uplatnené technológie by mali podliehať prísnemu testovaniu s cieľom eliminovať alebo aspoň minimalizovať možnosť heknutia, zneužitia alebo kontraproduktívnych účinkov;

48.

 nabáda sieť INHOPE, aby spolupracovala so svojimi členmi na vytvorení bezpečného mechanizmu anonymného nahlasovania na sieťach deep webu, ako sú napríklad siete darknetu nachádzajúce sa na sieti TOR, ktorá poskytuje rovnako vysokú mieru anonymity, ako poskytujú tlačové organizácie oznamovateľom, tak, aby mali používatelia týchto sietí možnosť poskytovať informácie alebo správy o materiáli zobrazujúcom sexuálne zneužívanie detí;

49.

 naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre poskytovateľov internetových služieb (ISP) zaviedli povinnosť nahlasovať orgánom presadzovania práva aj vnútroštátnym horúcim linkám materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, ktorý aktívne odhalia vo svojej infraštruktúre; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom financovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) s cieľom poskytovať horúcim linkám primerané zdroje na plnenie ich úlohy, ktorou je bojovať proti nelegálnemu obsahu na internete;

50.

 uznáva aktívnu a podpornú úlohu, ktorú v boji proti materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí na internete zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti, ako je napríklad sieť horúcich liniek INHOPE vrátane nadácie Internet Watch Foundation v Spojenom kráľovstve; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so sieťou INHOPE identifikovala a zaviedla najlepšie postupy, najmä pokiaľ ide o štatistické nahlasovanie a účinnú spoluprácu s orgánmi presadzovania práva; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré zatiaľ nezriadili takéto horúce linky, aby tak urobili, pričom zastáva názor, že by sa im malo umožniť aktívne vyhľadávať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí online;

51.

 naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby okamžite zaviedli mechanizmy bezpečného nahlasovania a poradenstva berúce ohľad na deti, ako sú napríklad telefonické alebo počítačové horúce linky s e-mailovými adresami alebo aplikácie v tabletoch či smartfónoch, prostredníctvom ktorých môžu používatelia internetu – dokonca aj anonymne – nahlasovať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, ktorý nájdu online, a ktoré dokážu tento nahlásený obsah rýchlo posúdiť s cieľom okamžite uplatniť postupy oznamovania a odstraňovania nedovoleného obsahu a odstrániť obsah spravovaný mimo ich územia; požaduje jednoznačné uznanie a posilnenie týchto horúcich liniek a nabáda členské štáty, aby im dali k dispozícii náležité zdroje vrátane zodpovedajúcich finančných prostriedkov, ako aj vyškolených odborných pracovníkov s praxou; zastáva názor, že tieto horúce linky by popri prijímaní správ od verejnosti mali mať povolené aktívne vyhľadávať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí online;

52.

 zdôrazňuje potrebu propagovať a podporovať informačné programy EÚ, ktoré umožňujú verejnosti upozorňovať príslušné orgány na online obsah, ktorý je nelegálny alebo škodlivý pre deti;

53.

 vyzýva Komisiu, aby naďalej pravidelne informovala Európsky parlament o aktuálnej situácii, pokiaľ ide o dodržiavanie smernice zo strany členských štátov, tým, že mu bude poskytovať rozčlenené a porovnateľné údaje o tom, ako sa členským štátom darí predchádzať sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí offline a online a bojovať proti nim; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnejšiu správu o vykonávaní smernice, ktorá by mala obsahovať dodatočné informácie a štatistiky týkajúce sa odstraňovania a blokovania stránok obsahujúcich materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí, štatistiky rýchlosti odstraňovania nelegálneho obsahu po lehote 72 hodín a následných opatrení orgánov presadzovania práva v súvislosti s nahlásenými trestnými činmi, omeškaní pri odstraňovaní nedovoleného obsahu spôsobených potrebou vyhnúť sa zasahovaniu do prebiehajúcich vyšetrovaní, informácie o použití uchovávaných údajov zo strany justičných orgánov a orgánov presadzovania práva a o krokoch zo strany horúcich liniek po informovaní orgánov presadzovania práva s cieľom kontaktovať poskytovateľov hostingových služieb; poveruje svoj príslušný výbor, aby uskutočnil vypočutie o aktuálnej situácii v oblasti vykonávania smernice a takisto zvážil prijatie ďalšej správy o činnostiach nadväzujúcich na vykonávanie smernice;

o

o o

54.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

(1)  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(3)  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 57.

(4)  Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 109.

(5)  Zo štúdií vyplýva, že zvlášť chlapci môžu cítiť zábrany, pokiaľ ide o nahlasovanie sexuálneho zneužívania, a to aj z dôvodov súvisiacich s domnienkami spoločnosti týkajúcimi sa mužov. Pozri napríklad štúdiu vypracovanú útvarom posudzovania vplyvu ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu, PE 598.614, s. 16 a štúdiu od autorov G. A. Schaefera, I. A. Mundta, C. J. Ahlersa a C. Bahlsa s názvom Child sexual abuse and psychological impairment in victims: results of an online study initiated by victims (Sexuálne zneužívanie detí a psychické poškodenie obetí: výsledky online štúdie iniciovanej obeťami), Journal of Child Sex Abuse, zväzok 21, č. 3, 2012, s. 343 – 360.

Top