EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli19. 10. 2017

COM(2017) 604 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

podľa článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

podľa článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012

1.Úvod

Cieľom nariadenia (EÚ) 2015/2365 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia je lepšie pochopiť vplyv tieňového bankovníctva (nebankovej úverovej činnosti) a riešiť riziká, ktoré predstavujú transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov (SFT).

SFT sú zabezpečené transakcie financovania alebo požičiavania, ktoré zahŕňajú dočasnú výmenu aktív, pričom jedna strana transakcie slúži ako záruka (kolaterál). Najvýznamnejšiu kategóriu SFT v zmysle hodnoty otvorených transakcií a obratu tvoria zmluvy o repo transakciách. Najčastejšou motiváciou na ich uzatváranie je potreba požičať si hotovosť. Z pohľadu dlžníka sa transakcia skladá z predaja cenných papierov za hotovosť, pričom sa vopred zaväzuje tieto cenné papiere odkúpiť späť za vopred určenú cenu. Predané cenné papiere slúžia v repo obchode ako kolaterál pre kupujúceho (poskytovateľa hotovosti). Druhá najväčšia kategória SFT, požičiavanie cenných papierov, je motivovaná najmä dopytom na trhu po konkrétnych cenných papieroch, napr. na účely predaja nakrátko alebo vyrovnania. V tomto type transakcie jedna protistrana požičiava cenné papiere za poplatok oproti kolaterálu vo forme hotovosti alebo iných cenných papierov poskytnutých druhou protistranou.

SFT umožňujú bankám a nebankovým účastníkom trhu prístup ku krátkodobému zabezpečenému financovaniu/krátkodobým pôžičkám, čím vytvárajú príležitosti na nízkorizikové investovanie a financovanie. Preto sú SFT neoddeliteľným prvkom súčasného finančného ekosystému. Dobre fungujúce trhy s SFT sú nevyhnutné pre pohyb hotovosti a cenných papierov medzi účastníkmi trhu, t. j. finančnými a nefinančnými inštitúciami. Podporujú tiež zisťovanie cien a likviditu sekundárneho trhu pre rôzne cenné papiere a uľahčujú vykonávanie stratégií zameraných na riadenie rizika a kolaterálu 1 . Navyše, trhy s repo transakciami majú obzvlášť významnú úlohu v operáciách menovej politiky európskych centrálnych bánk. Napriek tomu však SFT umožňujú zvyšovanie využívania finančnej páky a procyklickosti, ako sa ukázalo v počiatkoch finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008. SFT tiež zvyšujú vzájomné prepojenie medzi rôznymi druhmi účastníkov trhu a tak môžu zvýšiť riziko finančnej nákazy.

Rada pre finančnú stabilitu (FSB) je na globálnej úrovni zodpovedná za zisťovanie takýchto rizík a vypracovanie odporúčaní na ich riešenie medzinárodne koordinovaným spôsobom. V auguste 2013 FSB prijala politický rámec 2 na riešenie rizík tieňového bankovníctva pri požičiavaní cenných papierov a repo transakciách. Tento rámec obsahuje súbor politických odporúčaní a v septembri 2013 ho podporili vedúci predstavitelia skupiny G20. Niekoľko odporúčaní sa zameriava na posilnenie transparentnosti trhov s SFT prostredníctvom častého a podrobného oznamovania. Nariadenie o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov reaguje na tieto odporúčania na úrovni EÚ.

V novembri 2015 FSB rozšírila svoje politické odporúčania 3 o regulačný rámec pre tzv. zrážky z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne. Zrážka je zníženie ceny aplikované na hodnotu poskytnutého kolaterálu s cieľom zohľadniť trhové riziko. Účelom zrážky je zabrániť nadmernému využívaniu finančnej páky a zmierniť riziko koncentrácie a úverové riziko.

2.Účel správy a príspevok zainteresovaných strán

Podľa článku 29 ods. 3 nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov má Komisia predložiť správu „o pokroku v medzinárodnom úsilí v súvislosti so zmiernením rizík spojených s SFT, vrátane odporúčaní FSB týkajúcich sa zrážok z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, a vhodnosti uvedených odporúčaní pre trhy Únie.“

Aby sme uviedli do súvislosti odporúčania FSB a reagovali na záväzok Komisie uvedený v jej oznámení Výzva na predloženie dôkazov 4 , poskytne táto správa aj stručné posúdenie európskych trhov s SFT.

Podľa požiadaviek nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) vypracoval správu 5 , ktorá posudzuje:

·či využívanie SFT vedie k zvyšovaniu značného využívania finančnej páky, na ktoré sa nevzťahuje súčasné nariadenie;

·v prípade potreby dostupné možnosti na riešenie takéhoto zvyšovania;

·či sú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie procyklickosti takejto finančnej páky.

Okrem toho bolo pri vypracovávaní tejto správy zohľadnených niekoľko ďalších politických dokumentov a príspevkov, najmä uvedené dokumenty FSB, ako aj správy od ESRB 6 7 a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) 8 .

3.Trhy s SFT

3.1.Fungovanie európskych trhov s SFT

Trhy s SFT majú v súčasnom finančnom systéme významnú úlohu, keďže napĺňajú účastníkom trhu ich potrebu získať financovanie a zabezpečiť ho kolaterálom. Repo transakcie sú zvlášť dôležité pre fungovanie medzibankových trhov, pretože ponúkajú alternatívu k nezabezpečeným medzibankovým pôžičkám a termínovaným vkladom pri financovaní požiadaviek na povinné minimálne rezervy a riadení potreby likvidity.

Význam znižovania rizika protistrany od finančnej krízy narastá a vedie k rastúcemu dopytu účastníkov trhu po zabezpečení kolaterálom. Z toho dôvodu prebieha výrazný posun od nezabezpečených úverových trhov k zabezpečeným úverovým trhom. V roku 2015 bol obrat trhu so zabezpečenými úvermi 10-krát vyšší ako obrat trhu s nezabezpečenými úvermi, pričom ešte v roku 2008 mal tento koeficient hodnotu 1,6 9 . Pokiaľ ide o objem trhu, hodnoty otvorených transakcií na európskych trhoch s repo obchodmi dosahovali výšku 5,6 bilióna EUR, čo zodpovedá približne 13 % celkových aktív bánk EÚ alebo 25 % nesplatených dlhopisov v eurách a kótovaných akcií 10 .

Repo transakcie slúžia nielen na získanie zabezpečeného financovania. Inštitucionálni investori a nefinančné protistrany vstupujú na trhy s repo transakciami, aby uložili svoju hotovosť a získali úrok. Okrem toho sa banky a nebankoví účastníci trhu často usilujú získať cenné papiere, ktoré možno použiť ako kolaterál na zabezpečenie finančných transakcií nad rámec hotovostných úverov. To sa dá dosiahnuť reverznými repo obchodmi, ktoré zahŕňajú skutočný predaj a opätovný predaj finančných aktív, alebo transakciami požičiavania cenných papierov, čo je ďalšia dôležitá trieda SFT. SFT sa už dlho používajú ako zdroj cenných papierov, napr. na uskutočnenie predaja nakrátko. Vyššia miera kolateralizácie transakcií s mimoburzovými derivátmi, vrátane posunu k zúčtovaniu centrálnou protistranou, spôsobilo užšie previazanie používania kontraktov na mimoburzové deriváty s dostupnosťou kolaterálu. Účastníci trhu, ktorí vstupujú do transakcií s mimoburzovými derivátmi, často uskutočnia repo obchod s cennými papiermi, aby získali hotovosť na splnenie ich maržových požiadaviek, zatiaľ čo centrálne protistrany môžu využiť reverzné repo obchody na uloženie hotovostného kolaterálu, čo spôsobí ďalší dopyt na oboch stranách trhu s repo transakciami.

Nedávno sa na trhoch s repo transakciami objavili významné zmeny. Dopyt po cenných papieroch používaných ako kolaterál sa výrazne zvýšil, zatiaľ čo ponuka vysokokvalitného kolaterálu je podľa zainteresovaných strán obmedzená, aspoň v určitých obdobiach. Prejavilo sa to vo vyšších hodnotách otvorených reverzných repo obchodov ako normálnych repo obchodov a obzvlášť vo vyšších prémiách na určitý kolaterál 11 .

Kríza štátneho dlhu mohla ovplyvniť ponuku aktív z dôvodu zhoršenia kreditnej kvality niektorých štátnych dlhopisov, ktoré účastníci trhu už nepovažujú za vysokokvalitný kolaterál. Účastníci trhu sa tiež domnievajú, že k nedostatku vysokokvalitného kolaterálu a nízkym nákladom financovania v EUR v porovnaní s financovaním v USD prispieva program nákupu aktív ESCB, najmä nákup štátnych dlhopisov. Tieto nízke náklady financovania môžu mať nepriamy vplyv na dopyt po cenných papieroch, pretože umožňujú výnosnú výmenu USD za EUR a následné investovanie výnosov do aktív denominovaných v EUR. Dôležité je aj otvorenie pozície na trhu v konkrétnom čase: nárast krátkych pozícií tiež zvyšuje dopyt po cenných papieroch.

Zainteresované strany tiež tvrdia, že okrem makroekonomickej politiky môže na aktivitu na trhu s kolaterálom vplývať aj regulácia. Okrem požiadaviek centrálneho zúčtovania, ktoré viedli k všeobecnému zvýšeniu dopytu po kolaterále, účastníci trhu často uvádzajú Bazilej III ako faktor, ktorý transformoval a pretvoril štruktúru a dynamiku trhu s repo transakciami. Ukazovateľ finančnej páky, kapitálové požiadavky na riziko, ukazovateľ krytia likvidity a ukazovateľ čistého stabilného financovania majú zrejme kumulatívny vplyv na likviditu na trhoch s repo transakciami. Každá z týchto zložiek je vnímaná tak, že spôsobuje obmedzenia alebo zvyšuje náklady na aktivitu v oblasti repo obchodov.

Známky napätia na trhoch s repo transakciami sa nedávno prejavili najmä v čase blížiacich sa dátumov regulačného oznamovania: niektoré finančné inštitúcie dočasne znížili aktivitu na trhoch s repo transakciami alebo sa z nich stiahli na konci roka 2016 a v menšej miere aj na konci každého štvrťroka. V niektorých prípadoch boli výpadky v ponuke vysokokvalitného kolaterálu, hoci ich účastníci trhu očakávali, také výrazné, že viedli k prudkému zvýšeniu prémie na nedostatkový kolaterál v určitých dňoch. Či to malo vplyv na všeobecné ceny a likviditu na dlhopisovom trhu je ťažké určiť, zatiaľ sa však zdá, že tento vplyv bol veľmi obmedzený a krátkodobý.

3.2.Finančná páka a možnosti na zabránenie jej nadmerného využívania

Tým, že SFT uľahčujú úverový rast, vytvárajú finančnú páku 12 mimo bankového systému s jeho prudenciálnou reguláciou. Navyše, reinvestícia hotovostného kolaterálu a opätovné použitie bezhotovostného kolaterálu umožňujú účastníkom trhu rekurzívne zvyšovať finančnú páku ich pozícií 13 . V niektorých situáciách to môže viesť k nadmernému zvyšovaniu využívania finančnej páky, ktorá by tak mohla predstavovať riziko pre finančnú stabilitu, najmä z dôvodu implicitných procyklických účinkov: Finančná páka vo všeobecnosti prispieva k zvyšovaniu súvah počas období hospodárskeho rastu a tlaku na znižovanie pákového efektu počas období hospodárskeho poklesu 14 .

Konkrétny príspevok SFT k zvyšovaniu využívania finančnej páky je ťažké vyhodnotiť pre nedostatok podrobných údajov (napr. objem transakcií požičiavania s dozabezpečením, údaje o reinvestovaní a opätovnom použití kolaterálu) a potenciálne rozličné účely, na ktoré sa SFT realizujú. Ohlasovacia povinnosť na úrovni transakcií, ktorú stanovuje nariadenie o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, umožní úradom v budúcnosti tieto údaje vygenerovať a lepšie analyzovať dôsledky SFT na vytváranie finančnej páky.

Pokiaľ ide o riešenie zvyšovania využívania finančnej páky, v prvom rade je potrebné uviesť, že existujú rôzne spôsoby jej merania. Napríklad rozdiely medzi hrubou a čistou finančnou pákou majú význam pre pochopenie dôsledkov finančnej páky na finančnú stabilitu. V tejto oblasti prebiehajú práce zamerané na vytvorenie konzistentného merania finančnej páky vo všetkých jurisdikciách a sektoroch 15 .

Niektoré prvky v regulačnom rámci EÚ pre finančné služby sa zameriavajú na obmedzenie finančnej páky a procyklickosti. Týka sa to najmä bankového sektora a jeho rámca Bazilej III 16 , hoci niektoré opatrenia podľa tohto rámca boli zavedené iba nedávno a doteraz nie sú plne vykonávané. Niektoré opatrenia a požiadavky zamerané na riešenie finančnej páky sa vzťahujú aj na poisťovne, centrálne protistrany a investičné fondy. V súčasnosti neexistujú nástroje pre celú EÚ zamerané na obmedzenie zvyšovania využívania finančnej páky vo všetkých finančných sektoroch.

Okrem sektorových opatrení uvedených vyššie môžu byť v konkrétnom kontexte SFT vhodnými nástrojmi na obmedzenie zvyšovania využívania finančnej páky, a najmä jej rekurzívne využívanie, aj marže a zrážky. FSB vydala v súvislosti so zrážkami z kolaterálu odporúčania, ktoré sú podrobne opísané ďalej v tejto správe (pozri časť 4.6).

Hoci nastavenie zrážok môže obmedziť zvyšovanie využívania finančnej páky, samotná prax by mohla vytvárať procyklické účinky. V obdobiach hospodárskeho rozmachu môžu účastníci trhu znížiť úrovne zrážok, pretože očakávajú nižšie riziko likvidity kolaterálu. V obdobiach hospodárskeho poklesu môžu mať účastníci trhu sklon zvýšiť zrážky, aby sa prispôsobili vyššej očakávanej volatilite v likvidite kolaterálu 17 . V tejto fáze však neexistujú jasné dôkazy o tom, ako a do akej miery takéto pohyby zrážky ovplyvňujú ceny aktív, finančnú páku a finančné cykly 18 .

4.Medzinárodné úsilie o zmiernenie rizík SFT

4.1.Základné informácie

V auguste 2013 19 a novembri 2015 20 FSB vydala správy, v ktorých sa stanovili odporúčania na riešenie rizík finančnej stability v súvislosti s SFT. Tieto odporúčania sú vo všeobecnosti zamerané na:

·posilnenie transparentnosti trhov financovania cez cenné papiere, ktoré sa má dosiahnuť prostredníctvom častého a podrobného regulačného oznamovania a zverejňovania;

·zavedenie regulačných štandardov pre reinvestíciu hotovostného kolaterálu;

·zavedenie zásad pre ďalšie založenie aktív klienta;

·zavedenie regulačných noriem pre oceňovanie/spravovanie kolaterálu a

·zavedenie kvalitatívnych noriem pre metodiky na výpočet zrážok z kolaterálu a vykonávanie rámca pre numerické minimálne hodnoty zrážok.

Nasledujúce časti stručne opisujú odporúčania a posudzujú stav ich vykonávania na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni. Ak je to primerané, uvedené sú aj návrhy na možné napredovanie.

4.2.Transparentnosť trhov s SFT (odporúčania FSB č. 1 – 5)

Orgány by mali mať možnosť získať komplexné a včasné informácie o expozíciách SFT medzi finančnými inštitúciami vrátane informácií o zložení a vývoji podkladového kolaterálu. Na tento účel by sa mali často a s vysokou úrovňou podrobnosti zhromažďovať údaje o SFT podľa úrovne obchodov a údaje o pozíciách. Konzistentnosť v procese zhromažďovania údajov prostredníctvom definovania a uplatňovania noriem by mala umožniť regionálnu a globálnu agregáciu zhromaždených údajov. Nakoniec, keďže SFT intenzívne využívajú investičné fondy, správcovia týchto fondov by mali mať povinnosť oznamovať príslušné informácie o aktivitách v oblasti SFT svojim retailovým investorom.

Nariadenie o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov prijaté v novembri 2015 reaguje na tieto odporúčania. Obsahuje tri hlavné prvky:

·požiadavky na protistrany k SFT, aby oznamovali všetky SFT centrálnym archívom obchodných údajov,

·požiadavky na investičné fondy, aby poskytovali investorom informácie o využívaní SFT vo svojich pravidelných správach a predzmluvných dokumentoch,

·minimálne podmienky transparentnosti pre opätovné použitie kolaterálu získaného v SFT, napríklad informovanie o rizikách a dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú, ako aj predbežný súhlas protistrany poskytujúcej kolaterál (reakcia na odporúčanie FSB č. 7 o ďalšom založení, pozri bod 4.4).

Nariadenie o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov v plnej miere reaguje na odporúčania FSB týkajúce sa transparentnosti. Údaje o pozíciách a úrovni jednotlivých obchodoch, ktoré sa majú oznamovať podľa tohto nariadenia, sú tiež v súlade s požiadavkami FSB. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý je zodpovedný za vývoj technických noriem pre vykonávanie nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, zohľadnil prácu FSB a do navrhovaného rámca oznamovania zahrnul požadované údajové prvky. Komisia a ESMA naďalej úzko spolupracujú s FSB a zohľadňujú jej prácu pri aktuálnej finalizácii vykonávacích opatrení nariadenia. Očakáva sa, že skutočné oznamovanie sa začne od roku 2019. Komisia posúdi účinnosť nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov dva roky po začatí oznamovania.

4.3.Reinvestícia hotovostného kolaterálu (odporúčanie FSB č. 6)

Orgány zodpovedné za nebankové subjekty zapojené do požičiavania cenných papierov (hlavní veritelia a sprostredkovatelia pôžičiek) by mali vo svojich oblastiach právomoci zaviesť regulačné režimy, ktoré spĺňajú minimálne normy FSB pre reinvestíciu hotovostného kolaterálu s cieľom obmedziť riziko likvidity vyplývajúce z týchto aktivít. Minimálne normy zahŕňajú zásady a opatrenia na vysokej úrovni, ktoré sa týkajú rizika likvidity, transformácie splatnosti, ako aj koncentrácie a úverového rizika.

V auguste 2014 prijal ESMA Usmernenia o fondoch obchodovaných na burze a ďalších záležitostiach PKIPCP (podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov) 21 , ktoré obsahujú pravidlá reinvestovania hotovostného kolaterálu zo strany správcov aktív PKIPCP, ktorí sú zapojení do transakcií požičiavania cenných papierov. Tieto pravidlá sa týkajú likvidity, ocenenia, diverzifikácie, oprávnenosti, korelácie a ďalších kritérií pre reinvestovaný hotovostný kolaterál. Hoci tieto usmernenia nie sú povinné, príslušné orgány a účastníci finančného trhu musia vynaložiť čo najväčšie úsilie na dodržiavanie týchto usmernení a odporúčaní alebo vysvetliť, prečo ich neplánujú dodržiavať.

Navyše, nariadenie EÚ o fondoch peňažného trhu 22 výslovne zakazuje, aby takéto fondy uzatvárali zmluvy o požičiavaní cenných papierov.

4.4.Ďalšie založenie 23 aktív klienta (odporúčania FSB č. 7 a 8)

FSB vydala niekoľko odporúčaní v súvislosti s ďalším založením kolaterálu z aktív klienta. Po prvé, finanční sprostredkovatelia by mali klientom poskytnúť dostatok informácií v súvislosti s ďalším založením ich aktív, aby mohli klienti pochopiť, akému riziku sú vystavení v prípade zlyhania sprostredkovateľa. Po druhé, sprostredkovateľ môže ďalej založiť aktíva klienta na účely financovania jeho dlhých pozícií a krytie krátkych pozícií, ale nemal by ich ďalej založiť na účely financovania aktivít na vlastný účet sprostredkovateľa. Po tretie, účasť na ďalšom založení aktív klienta by mala byť povolená iba subjektom podliehajúcim primeranej regulácii rizika likvidity.

Pokiaľ ide o poskytovanie informácií klientom, článok 15 nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov stanovuje, že právo na opätovné použitie kolaterálu podlieha podmienke informovať poskytovateľa kolaterálu o rizikách a dôsledkoch, ktoré sa môžu spájať s poskytnutím práva na použitie kolaterálu. Právo na opätovné použitie kolaterálu navyše podlieha podmienke, aby poskytovateľ kolaterálu udelil predchádzajúci výslovný súhlas.

Pokiaľ ide o používanie aktív klienta na aktivity na vlastný účet, smernica MiFID I 24 uvádza, že investičné spoločnosti a úverové inštitúcie musia chrániť vlastnícke práva klientov a zabrániť používaniu nástrojov klienta na vlastný účet s výnimkou prípadu, keď na to dal klient výslovný súhlas. Tieto požiadavky budú ešte posilnené od januára 2018 podľa smernice MiFID II 25 , ktorá zakazuje uzatváranie dohôd o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva (TTCA) s maloobchodnými klientmi a stanovuje podmienky na uzatváranie takýchto dohôd s profesionálnymi klientmi, najmä zdôraznenie rizík, ktoré sú s tým spojené, a vplyvu na finančné nástroje a fondy klienta. Nakoniec, pokiaľ ide o PKIPCP, usmernenia ESMA o fondoch obchodovaných na burze a ďalších záležitostiach PKIPCP spolu s nariadením o fonde peňažného trhu stanovujú, že prijatý bezhotovostný kolaterál sa nesmie predať, opätovne investovať ani použiť ako záloha.

Finančné inštitúcie (t. j. investičné spoločnosti a úverové inštitúcie), ktoré majú povolené ďalej zakladať aktíva klienta za podmienok uvedených vyššie, vždy podliehajú regulácii rizika likvidity podľa rámca kapitálových požiadaviek EÚ.

4.5.Oceňovanie a spravovanie kolaterálu (odporúčanie FSB č. 9)

Protistrany SFT prijímajúce kolaterál by mali prevziať iba také druhy kolaterálu, ktoré – po zlyhaní protistrany – môžu určitý čas držať bez porušenia zákonov alebo nariadení a primeraným spôsobom riadiť oceňovanie a riziko. Mali by tiež mať pohotovostné plány pre prípad zlyhania ich najväčších trhových protistrán vrátane období napätia na trhu.

Kolaterál a požičané cenné papiere by mali byť oceňované podľa trhovej hodnoty minimálne raz denne a variačná marža by sa mala zhromažďovať tiež aspoň raz denne, pokiaľ sú čiastky vyššie ako minimálna prijateľná hodnota.

Minimálne regulačné normy pre oceňovanie a spravovanie kolaterálu boli zavedené pre PKIPCP a fondy peňažného trhu, niektoré úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ako aj poisťovne a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

Pravidlá riadenia kolaterálu pre PKIPCP sú uvedené v usmerneniach ESMA o fondoch obchodovaných na burze a ďalších záležitostiach PKIPCP. Prijatý kolaterál by mal mať vysokú mieru likvidity a mal by sa obchodovať na regulovaných trhoch alebo mnohostranných obchodných systémoch s transparentným oceňovaním, aby bolo možné ho rýchlo predať. Mal by sa oceňovať aspoň raz denne a aktíva s vysokou volatilitou ceny by sa nemali prijímať bez uplatnenia primerane konzervatívnych zrážok. Okrem toho, nariadenie o fondoch peňažného trhu predpokladá prísnejšie pravidlá riadenia kolaterálu, najmä z dôvodu špecifickej povahy fondov peňažného trhu. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov, ktoré konkretizujú požiadavky na kvantitatívnu a kvalitatívnu likviditu a úverovú kvalitu uplatniteľnú na prijatý kolaterál.

Pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktoré na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky SFT používajú metódy interných modelov, stanovuje rámec kapitálových požiadaviek EÚ zriadenie oddelenia na riadenie kolaterálu. Smernica MIFID II vyžaduje, aby investičné spoločnosti a úverové inštitúcie i) zabezpečili pre všetkých klientov, že subjekt vypožičiavajúci si finančné nástroje klienta poskytne primeranú zábezpeku, a ii) monitorovali nepretržitú vhodnosť zábezpeky a prijali kroky nevyhnutné na zachovanie rovnováhy s hodnotou nástrojov klienta.

Pre poisťovne a zaisťovne zaviedla smernica Solventnosť II 26 „zásadu obozretnej osoby“, ktorá znamená, že poisťovne budú investovať iba do takých aktív a nástrojov, ktorých riziká môžu náležite identifikovať, zmerať, sledovať a kontrolovať. Poisťovatelia sa môžu zapojiť do SFT, ak dodržia zásadu obozretnej osoby. V takom prípade sa kolaterál musí oceniť v súlade so smernicou Solventnosť II a jej delegovanými aktmi. Pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia je podobná zásada obozretnej osoby zahrnutá v smernici IZDZ2 27 . Okrem toho je zavedený náležitý systém riadenia rizík s cieľom vyvážiť slobodu investovania. Pokiaľ ide o poisťovateľov, ak je dodržaná zásada obozretnej osoby, môžu sa dôchodkové fondy zapojiť do SFT.

4.6.Zrážky z kolaterálu (odporúčania FSB č. 12 – 18)

Rámec FSB pre zrážky odporúča dva súbežné prístupy:

1.kvalitatívne normy pre metodiky používané účastníkmi trhu na výpočet zrážok z kolaterálu a

2.numerické minimálne hodnoty zrážok podľa tabuľky uvedenej nižšie pre SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a pri ktorých sa nebankovým subjektom poskytujú finančné prostriedky za kolaterál iný ako štátne dlhopisy.

Numerické minimálne hodnoty zrážok pre transakcie predaja cenných papierov za hotovosť

Zdroj: regulačný rámec FSB pre zrážky z SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne.

Odporúčania k metodike

Minimálne normy pre metodiku používanú na výpočet zrážok dopĺňajú existujúcu reguláciu finančnej páky založenú na subjekte (pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti) a konkrétne riešia procyklickosť. Treba si povšimnúť, že rozsah pôsobnosti tohto odporúčania je široký a vzťahuje sa na všetkých účastníkov trhu, ktorí prijímajú kolaterál pri poskytovaní financovania prostredníctvom cenných papierov.

V súčasnosti neexistujú podobné normy týkajúce sa všetkých účastníkov trhu v rámci EÚ. Usmernenia ESMA o fondoch obchodovaných na burze a ďalších záležitostiach PKIPCP však obsahujú takéto normy pre PKIPCP. PKIPCP by konkrétne mali mať jasnú zrážkovú politiku pre každú triedu aktív prijímaných ako kolaterál so zohľadnením vlastností aktív, ako je napríklad úverová bonita, volatilita a výsledok bežných stresových testov.

Odporúčania pre minimálne numerické hodnoty zrážok

Cieľom numerických minimálnych hodnôt zrážok je riešiť zvyšovanie využívania celosystémovej finančnej páky mimo bankového systému. Rozsah pôsobnosti odporúčania týkajúceho sa numerickej minimálnej hodnoty zrážky je užší (t. j. SFT, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne a v ktorých sa finančné prostriedky poskytujú nebankovým subjektom oproti kolaterálu inému ako štátne dlhopisy) ako v prípade odporúčania týkajúceho sa metodiky na výpočet zrážok. Odporúčania pre minimálne hodnoty zrážok sú doplnením rámca Bazilej III a vzťahujú sa na SFT medzi bankami a nebankovými subjektmi a medzi dvomi nebankovými subjektmi. Financovanie prostredníctvom cenných papierov prijímané bankami a investičnými spoločnosťami, ktoré podliehajú primeranej regulácii kapitálu a likvidity na konsolidovanom základe (medzibankové SFT), je vylúčené z rozsahu pôsobnosti uplatňovania numerických minimálnych hodnôt zrážok, pretože FSB sa domnieva, že uplatňovanie minimálnych hodnôt zrážok na tieto transakcie môže duplikovať existujúce požiadavky. Odporúčania FSB predpokladajú, že minimálne hodnoty zrážok pre SFT medzi bankou a nebankovým subjektom by mali byť najprv začlenené do rámca Bazilej III. Potom by úrady mali vykonávať rámec tak, že budú požadovať, aby účastníci trhu vykonávali transakcie nad minimálnou hodnotou zrážky. Rámec by sa mohol vykonávať buď prostredníctvom regulácie podľa subjektu (t. j. na základe rámca Bazilej III), alebo prostredníctvom regulácie trhu, ktorá by zasiahla širšiu skupinu subjektov poskytujúcich financovanie cez cenné papiere nebankovým subjektom, alebo kombináciou týchto metód.

V súčasnosti neexistujú v rozsahu pôsobnosti odporúčaní FSB regulatórne požiadavky na úrovni EÚ týkajúce sa numerických minimálnych hodnôt zrážok pre SFT medzi bankou a nebankovým subjektom a dvomi nebankovými subjektmi.

Ďalšie kroky v oblasti odporúčaní pre zrážky

Pri úvahách o možnom regulačnom opatrení pre zrážky treba prihliadať na niekoľko dôležitých aspektov.

Po prvé, hoci zrážky môžu pomôcť obmedziť finančnú páku, ich účinky na procyklickosť nie sú úplne zrejmé (ako sa uvádza v bode 3.1) a môžu byť závislé od vykonávania (napr. statické a dynamické minimálne hodnoty zrážok). Rozhodnutiu o možných kvalitatívnych alebo kvantitatívnych pravidlách pre zrážky by malo predchádzať lepšie pochopenie vzájomného vzťahu medzi zrážkami a procyklickosťou. Po druhé, diskusie medzi ESMA a účastníkmi trhu, ako aj údaje zistené v tejto súvislosti naznačujú, že zrážky, ktoré reálne uplatňujú účastníci trhu, bývajú vyššie alebo rovnaké ako úroveň minimálnych hodnôt zrážok, ktoré odporúča FSB, a to dokonca aj v súčasnom relatívne priaznivom trhovom prostredí. Preto nie je jasné, do akej miery by vykonávanie odporúčaní FSB malo reálny vplyv na trh. Po tretie, SFT v rozsahu pôsobnosti odporúčania FSB o numerických minimálnych hodnotách zrážok predstavujú obmedzený podiel celkového trhu 28 a možno by bolo užitočné opätovne posúdiť rozsah pôsobnosti možného opatrenia na základe komplexných údajov. Po štvrté, zahrnutie numerických minimálnych hodnôt zrážok pre SFT medzi bankou a nebankovým subjektom do rámca Bazilej III, ktoré FSB pôvodne odporúčala na koniec roka 2015 ako predpoklad pre zavedenie minimálnych hodnôt zrážok príslušnými orgánmi, stále mešká. Nakoniec, aj iné významné jurisdikcie (napr. USA a Japonsko) sa nachádzajú v začiatočných etapách svojho posudzovania a ešte nerozhodli o minimálnych hodnotách zrážok.

Správa ESMA uvedená vyššie podporuje toto odôvodnenie a poskytuje doplňujúce informácie k niekoľkým spomenutým bodom, najmä v súvislosti s numerickými minimálnymi hodnotami zrážok 29 . Je teda vhodné posúdiť možné zavedenie kvalitatívnych noriem a numerických minimálnych hodnôt zrážok na základe podrobnejších údajov o SFT, ktoré budú k dispozícii po tom, ako nadobudnú účinnosť komplexné ohlasovacie povinnosti stanovené nariadením o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov (podľa aktuálneho plánu od roku 2019).

5.Celkové závery

Európska únia vo veľkej miere reaguje na odporúčania FSB týkajúce sa SFT prijatím nariadenia o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a konkrétnych ustanovení v právnych predpisoch a usmerneniach pre sektor finančných služieb. V tejto fáze preto zrejme nie je potrebné prijímať ďalšie regulačné opatrenia.

Pokiaľ ide o kvalitatívne normy na výpočet zrážok pre celý sektor a zavedenie numerických minimálnych hodnôt zrážok, posúdenie potreby a rozsahu pôsobnosti potenciálneho regulačného opatrenia v tejto oblasti by malo byť založené na komplexných a podrobných údajoch o trhoch s SFT, ktoré budú k dispozícii potom, ako nadobudne účinnosť ohlasovacia povinnosť stanovená uvedeným nariadením. Navyše, súčasná dynamika trhu (ako sa uvádza v časti 3) posilňuje potrebu určitého stupňa opatrnosti a množstva dôkazných prostriedkov pri úvahách o regulačnom opatrení navrhujúcom kvantitatívne požiadavky. Napredovanie na medzinárodnej úrovni je porovnateľné s EÚ (t. j. v úvodnej etape posudzovania) a žiadny ďalší región nerozhodol v tejto fáze o regulačnom opatrení týkajúcom sa minimálnych hodnôt zrážok. Ak je to možné, zavedenie numerických minimálnych hodnôt zrážok by sa malo v ideálnom prípade uskutočniť globálne koordinovaným spôsobom s cieľom zabrániť narušeniu rovnakých podmienok alebo spôsobeniu konkurenčnej nevýhody účastníkom trhu v tej jurisdikcii, ktorá zavedie opatrenie ako prvá.

Komisia bude naďalej podrobne sledovať vývoj na trhoch s SFT a medzinárodný priestor regulácie. Komisia znova posúdi pridanú hodnotu kvalitatívnych noriem a minimálnych hodnôt zrážok na základe správy, ktorú vypracuje ESMA po tom, ako bude mať k dispozícii komplexné údaje o SFT.

(1)

FSB, Strengthening Oversight and Regulation of Shadow Banking (Posilnenie dohľadu a regulácie tieňového bankovníctva), 29. august 2013 http://www.fsb.org/2013/08/r_130829c/

(2)

Ibid.

(3)

FSB, Transforming Shadow Banking into Resilient Market-based Finance (Transformácia tieňového bankovníctva na pružné trhové financovanie), 12. november 2015 http://www.fsb.org/2015/11/regulatory-framework-for-haircuts-on-non-centrally-cleared-securities-financing-transactions-2/

(4)

COM(2016) 855 final.

(5)

ESMA, Report on securities financing transactions and leverage in the EU (Správa o transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov a finančnej páke v EÚ) , 4. október 2016 https://www.esma.europa.eu/press-news/esma-news/esma-reports-shadow-banking-leverage-and-pro-cyclicality

(6)

ESRB, stanovisko pre ESMA o financovaní prostredníctvom cenných papierov a finančnej páke, 4. október 2016 https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/20161004_esrbopinion.en.pdf?

(7)

ESRB, The macroprudential use of margins and haircuts (Makroprudenciálne používanie marží a zrážok), 16. február 2017 https://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/reports/170216_macroprudential_use_of_margins_and_haircuts.en.pdf?8115a0e7c89b631df250abdcf9ad008a

(8)

BIS, Dokument CGFS č. 59: Repo market functioning (Fungovanie trhu s repo transakciami), 12. apríl 2017  https://www.bis.org/publ/cgfs59.pdf

(9)

Prieskum ECB o peňažných trhoch https://www.ecb.europa.eu/stats/financial_markets_and_interest_rates/money_market/html/index.en.html

(10)

Prieskum trhu ICMA https://www.icmagroup.org/assets/documents/Market-Info/Repo-Market-Surveys/No.-32-December-2016/RepoSurvey-140217.pdf

(11)

Ibid.

(12)

Finančná páka sa vzťahuje na použitie požičaných prostriedkov na nákup aktív.

(13)

ESRB (2016), s. 5

(14)

ESMA (2016), s. 48

(15)

ESMA (2016), s. 49

(16)

V stanovisku ESMA (2016), s. 25 sa spomína niekoľko nástrojov zavedených podľa rámca Bazilej III prostredníctvom smernice o kapitálových požiadavkách [smernica (EÚ) č. 2013/36 – CRD] a nariadenia [nariadenie (EÚ) č. 2013/575 – CRR]. Súčasťou týchto opatrení sú vyššie požiadavky na absorpciu strát a vysokokvalitný kapitál; silnejšie kapitálové požiadavky pre expozície voči kreditnému riziku protistrany vyplývajúce z derivátov a SFT; zavedenie ukazovateľa finančnej páky, ukazovateľa krytia likvidity a ukazovateľa čistého stabilného financovania; a lepšie štruktúry riadenia rizík, správy a kompenzácie.

(17)

ESRB (2016), s. 10

(18)

ESRB (2017), s. 35

(19)

FSB (2013)

(20)

FSB (2015)

(21)

  https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/2015/11/esma-2014-0011-01-00_en_0.pdf

(22)

Nariadenie (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017

(23)

V terminológii FSB je „opätovné použitie“ definované ako akékoľvek použitie cenných papierov dodaných v jednej transakcii na zabezpečenie inej transakcie kolaterálom. „Ďalšie založenie“ je užšie definované ako opätovné použitie aktív klienta.

(24)

Smernica 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi.

(25)

Smernica 2014/65/EÚ z 15. mája 2014.

(26)

Smernica 2009/138/ES z 25. novembra 2009.

(27)

Smernica (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016.

(28)

Odhady sa pohybujú od 8 % do 35 % trhu EÚ s repo transakciami a do 25 % trhu EÚ s požičiavaním cenných papierov podľa ESMA (2016). Sú to horné hranice, keďže čísla zahŕňajú aj transakcie medzi bankami.

(29)

Stanovisko Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) ako príspevok ku správe ESMA zastáva konzervatívnejší názor a odporúča vykonávanie rámca FSB o numerických minimálnych hodnotách zrážok ešte pred získaním ďalších údajov. Uznáva však všeobecný nedostatok údajov a potrebu ďalšej empirickej a koncepčnej analýzy.