EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 10. 2017

COM(2017) 591 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013

{SWD(2017) 336 final}

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013

I. Úvod

Ako zdôraznil predseda Juncker v správe o stave Únie 13. septembra 2017, 1 banková únia musí byť dobudovaná, ak sa má v rámci silnej hospodárskej a menovej únie plne využívať jej potenciál. Dobudovaná banková únia spolu s úniou kapitálových trhov (CMU) budú podporovať stabilný a integrovaný finančný systém v EÚ. Tým sa v dôsledku podstatného uľahčenia súkromného rozdelenia rizika cez hranice zvýši odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika.

Z finančnej krízy a krízy štátneho dlhu v EÚ počas posledného desaťročia vyplynulo, že neúplný hospodársky a finančný rámec EÚ nebol dostatočný na to, aby sa zabránilo neudržateľným politikám v období výrazného hospodárskeho rastu alebo aby sa negatívne otrasy mohli počas následnej fázy makroekonomickej korekcie účinne absorbovať. Počas kríz vyšla najavo predovšetkým existencia nežiaducich prepojení medzi vnútroštátnymi bankovými sektormi a ich štátmi – takzvaná špirála skazy. Cieľom zriadenia bankovej únie bolo prerušiť toto prepojenie a zabrániť tomu, aby sa štátne rozpočty používali na záchranu bánk v ťažkostiach pomocou vonkajších zdrojov.

Na tieto účely sa na základe jednotného súboru pravidiel v pláne Komisie naplánovali tri piliere bankovej únie: jednotný mechanizmus dohľadu, jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií pre banky a spoločný systém ochrany vkladov.

V súlade so závermi Európskej rady z 19. októbra 2012 bol zavedený jednotný mechanizmus dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad najvyššej kvality v záujme vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami jednotným a účinným spôsobom s dôsledným uplatňovaním jednotného súboru pravidiel. Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) bol koncipovaný ako systém zložený z príslušných vnútroštátnych orgánov (NCA) v zúčastnených členských štátoch (členských štátoch, ktoré sú súčasťou eurozóny, a všetkých ostatných členských štátoch, ktoré nadväzujú úzku spoluprácu so JMD) a Európskej centrálnej banky (ECB). Na tento účel boli Európskej centrálnej banke prostredníctvom nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (ďalej len „nariadenie o JMD“) pridelené osobitné úlohy týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami.

V tejto správe sa posudzuje zriadenie a fungovanie JMD s cieľom zistiť jeho účinnosť ako prvého piliera bankovej únie. Ide o širšie posúdenie pokroku dosiahnutého vo vzťahu k bankovej únii, ako sa uvádza v oznámení Komisie o dobudovaní bankovej únie. Táto správa zároveň predstavuje prvé preskúmanie Komisie týkajúce sa uplatňovania nariadenia o JMD podľa článku 32 uvedeného nariadenia.

V nariadení o JMD sa vyžaduje, aby Komisia vykonala rozsiahle preskúmanie celkového uplatňovania nariadenia o JMD s dôrazom na identifikáciu prípadného účinku na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V tejto správe sú stručne analyzované ústredné aspekty nariadenia o JMD a jeho uplatňovania s uvedením hlavných zistení. Sprievodný pracovný dokument Komisie poskytuje hlbší pohľad v súvislosti s predmetnými témami. Vzhľadom na skorú fázu JMD nebolo možné posúdiť všetky aspekty uvedené v mandáte Komisie na preskúmanie zakotvenom v článku 32 nariadenia o JMD rovnako podrobne. Z dôvodu rozsahu mandátu na preskúmanie uvedeného v nariadení o JMD je táto správa zameraná na legislatívny, inštitucionálny a procesný rámec JMD. Komisia víta iné posúdenia, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú, napríklad prebiehajúci program na posudzovanie finančného sektora (FSAP) Medzinárodného menového fondu, kontroly konvergencie vykonávané Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a rôzne preskúmania Európskeho dvora audítorov, ktoré dopĺňajú túto správu a ktoré prispejú ku komplexnému posúdeniu JMD so zahrnutím rôznych aspektov a perspektív.

Na základe analýzy dokumentov a rozhovorov s príslušnými zainteresovanými stranami Komisia dospela k celkovo kladnému posúdeniu uplatňovania nariadenia o JMD a prvých rokov pôsobenia ECB v jej funkcii vykonávania dohľadu. Prvý pilier bankovej únie je v súčasnosti úplne zavedený a funkčný, pričom poskytuje jasné výhody z hľadiska rovnakých podmienok a dôvery vyplývajúcej z integrovaného dohľadu nad úverovými inštitúciami.

V niektorých oblastiach je priestor pre ďalšie zlepšovanie rámca dohľadu. V záujme riešenia niektorých z identifikovaných ťažkostí sú v správe uvedené výklady regulačného rámca, odkazuje sa v nej na prebiehajúce diskusie o zmenách príslušného práva Únie, alebo sa v nej navrhuje, ako by to ECB mohla zohľadniť vo svojom pôsobení. V súčasnej situácii Komisia nepovažuje za potrebné navrhovať zmeny nariadenia o JMD.

V tejto správe sa potvrdzuje, že pilier dohľadu bankovej únie sa úspešne zaviedol a je plne funkčný, pričom jasne poskytuje ďalšie výhody z hľadiska finančnej stability a integrácie trhov. Je to dôležitý predbežný predpoklad na dobudovanie bankovej únie do konca roku 2019, ako sa uvádza v oznámení Komisie o dobudovaní bankovej únie, ktoré bolo prijaté v rovnakom čase ako táto správa, a v súlade s výzvami uvedenými v správe piatich predsedov z roku 2015 2 a Diskusnom dokumente Komisie o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (HMÚ) (ďalej len „diskusný dokument o HMÚ“).

II. Všeobecné posúdenie uplatňovania nariadenia o JMD

Preskúmanie je zamerané na najdôležitejšie aspekty fungovania JMD ako jednotného mechanizmu dohľadu pre banky. Analýza je štruktúrovaná do piatich širokých okruhov, ktoré pokrývajú kľúčové témy uvedené v mandáte na preskúmanie zakotvenom v nariadení o JMD:

·správa a riadenie JMD,

·kľúčové nástroje vyvinuté ECB na vykonávanie jej úloh dohľadu,

·vykonávanie úloh dohľadu zo strany ECB,

·vzájomné pôsobenie s príslušnými orgánmi EÚ a medzinárodnými orgánmi a

·nákladová účinnosť JMD.

Týchto piatich tém sa dotýkajú prierezové otázky, ktoré sú preto zohľadnené v celej správe s cieľom poskytnúť celkový pohľad na fungovanie JMD. Týkajú sa najmä:

·životaschopnosti zostavenia JMD a účinnosti ochranných opatrení zakotvených v nariadení o JMD,

·rovnováhy medzi úlohami a zodpovednosťami pridelenými jednotlivým stranám v rámci JMD,

·vplyvu JMD na vnútorný trh a

·primeranosti dostupných nástrojov a právomocí ECB na vykonávanie úloh.

Niektoré aspekty v mandáte udelenom Komisii v článku 32 nariadenia o JMD nemohli byť podrobne posúdené, pretože v tejto fáze neboli k dispozícii dostatočné informácie na vyvodenie významných záverov. Napríklad vzhľadom na to, že s členskými štátmi mimo eurozóny neboli uzavreté žiadne dohody o úzkej spolupráci, nie je možné posúdiť vplyv daných článkov. Takisto v súvislosti s možným vplyvom na vnútroštátne bankové systémy, hoci sa dajú zaznamenať určité vznikajúce trendy, je príliš skoro pripisovať ich možnému vplyvu JMD a identifikovať iné možné vplyvy na štruktúry vnútroštátnych bankových systémov. Na záver, mandát na posúdenie fiškálnych účinkov, ktoré môžu mať rozhodnutia týkajúce sa dohľadu na zúčastnené členské štáty, a vplyv vývoja v súvislosti s opatreniami na financovanie riešenia krízových situácií boli značne ovplyvnené následným vytvorením jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), a preto by bolo vhodnejšie posudzovať ich po preskúmaní SRM.

A. Správa a riadenie JMD

Na dosiahnutie celkového cieľa, ktorým je zaistenie bezpečnosti a zdravia bankového systému EÚ, si JMD vyžaduje účinné postupy správy a riadenia a vnútorné postupy vyvážené opatreniami v oblasti náležitej zodpovednosti, riadneho postupu a nezávislosti na základe jasného oddelenia funkcií v oblasti menovej politiky od funkcií v oblasti dohľadu a účinné rozdelenie povinností medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány v rámci JMD. V tomto oddiele sú zhrnuté zistenia Komisie v súvislosti so správou a riadením JMD.

Opatrenia v oblasti zodpovednosti, riadneho postupu a nezávislosti

Komisia posúdila zodpovednosť ECB so zohľadnením jej politického, súdneho a administratívneho rozmeru. Na základe analyzovaných informácií sa v preskúmaní usudzuje, že opatrenia v oblasti zodpovednosti vzťahujúce sa na ECB sú celkovo účinné.

V praxi sa často používajú najmä rôzne procesy a postupy zavedené na zabezpečenie zodpovednosti voči politickým orgánom, napríklad Európskemu parlamentu, Rade, Euroskupine a národným parlamentom.

Adresáti rozhodnutí ECB týkajúcich sa dohľadu pomerne často požadujú, aby ECB zdôvodnila svoje rozhodnutia pred Súdnym dvorom Európskej únie, čím sa preukazuje, že opatrenia v oblasti súdnej zodpovednosti sa v praxi využívajú. Vzhľadom na režim zodpovednosti vzťahujúci sa na ECB a mandát Súdneho dvora Európskej únie preskúmať zákonnosť rozhodnutí ECB má ECB širšie možnosti súdneho preskúmania než mnohé príslušné vnútroštátne orgány.

Pokiaľ ide o administratívnu zodpovednosť, ECB podlieha rozsiahlym doplnkovým preskúmaniam rôznymi správnymi orgánmi v EÚ, a to Komisiou, Európskym dvorom audítorov, Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) a Európskym ombudsmanom. ECB preukázala, že berie odporúčania vydané na základe týchto preskúmaní vážne, pričom ich často pretavuje do úprav vlastných pravidiel alebo správania. Okrem toho ECB aktívne prispieva k vykonávaniu dohľadu, ktorý vykonáva Medzinárodný menový fond (MMF) v členských štátoch eurozóny, a plní kľúčovú úlohu v prebiehajúcom Akčnom pláne pre finančné služby EÚ/EZ. Predmetom tohto preskúmania bola aj účinnosť externého auditu uplatňujúceho sa na ECB vzhľadom na to, že rozsah pôsobnosti audítorského poverenia Európskeho dvora audítorov nad ECB by mal byť vnímaný v kontexte celkových opatrení v oblasti zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na ECB v jej funkcii výkonu dohľadu a so zreteľom na to, že mandáty vnútroštátnych orgánov auditu nad príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sú veľmi rôznorodé. Zároveň treba upozorniť na to, že ECB v súlade so ZFEÚ podlieha povinnosti poskytnúť Európskemu dvoru audítorov akýkoľvek dokument alebo akékoľvek informácie, ktoré sú potrebné na to, aby Európsky dvor audítorov mohol vykonávať úlohu zodpovedajúcu jeho zákonnému mandátu. Bolo by vhodné, aby ECB a Európsky dvor audítorov uzavreli medziinštitucionálnu dohodu s cieľom špecifikovať formy výmeny informácií, ktoré by Európskemu dvoru audítorov umožnili prístup ku všetkým informáciám potrebným v rámci mandátu vykonávať audit.

Zdá sa, že správy o konvergencii vypracúvané orgánom EBA predstavujú ďalší účinný nástroj na preskúmanie v záujme zabezpečenia dodržiavania jednotného súboru pravidiel zo strany ECB. Naopak, na základe neoficiálnych dôkazov sa právomoci orgánu EBA konať v prípadoch porušenia práva Únie javia menej účinné, pokiaľ ide o ECB, keďže postup rozhodovania v rámci orgánu EBA si vyžaduje dvojitú väčšinu z príslušných vnútroštátnych orgánov v zúčastnených členských štátoch a príslušných vnútroštátnych orgánov v nezúčastnených členských štátoch, zatiaľ čo väčšina príslušných vnútroštátnych orgánov zo zúčastnených členských štátov by už podporila rozhodnutie ECB pri jeho prijímaní Radou pre dohľad a Radou guvernérov.

Z preskúmania takisto vyplýva, že sú zavedené primerané opatrenia v oblasti nezávislosti a nenašli sa dôkazy, ktorými by sa spochybňovala ich účinnosť.

ECB vytvorila mechanizmy konzultácií a riadneho postupu, ako aj opravný mechanizmus, ktoré sú založené na podrobných rámcoch. Je potešujúce, že ECB rozvíja kultúru konzultácií nad rámec svojich formálnych povinností a že je podnecovaná k tomu, aby využívala konzultácie vždy, keď má v úmysle ďalej prispievať k harmonizácii pravidiel a postupov. Zdá sa, že pravidlá riadneho postupu sa opierajú o stabilný rámec. Za dôležité sa považuje, že ECB sa snaží dosiahnuť správnu rovnováhu pri určovaní harmonogramov alebo označovaní dokumentov za dôverné, aby sa zabránilo všetkým neprimeraným obmedzeniam procesných práv strán, ktorých sa jej rozhodnutia týkajú.

Dotknuté subjekty aktívne využívajú dostupný opravný mechanizmus proti rozhodnutiam ECB – administratívny revízny výbor – a ECB tvrdí, že jeho stanoviská ovplyvnili prax výkonu dohľadu ECB širšie než len v jednotlivých prípadoch, ku ktorým sa viažu. V tejto správe sa nenachádzajú dôkazy o nedostatkoch. Bolo by užitočné využiť rastúcu jurisprudenciu vyvinutú administratívnym revíznym výborom zabezpečením väčšej transparentnosti práce vykonávanej týmto výborom, napríklad prostredníctvom uverejnenia zhrnutí rozhodnutí administratívneho revízneho výboru na webovom sídle ECB a s riadnym dodržaním pravidiel dôvernosti.

Rozhodovanie

Komisia podrobila kontrole opatrenia v oblasti správy a riadenia spoločností, o ktoré sa opiera rozhodovanie ECB v súvislosti s činnosťami dohľadu.

Rozhodovacie orgány ECB sa skladajú z rady guvernérov a výkonnej rady. Rada guvernérov nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť aj za rozhodnutia prijaté v rámci JMD. S cieľom zohľadniť osobitné úlohy JMD však boli zriadené osobitné štruktúry dohľadu (napr. Rada pre dohľad) a postupy (napr. postup nevznesenia námietok) na podporu Rady guvernérov, keď koná v rámci úloh udelených ECB prostredníctvom nariadenia o JMD.

Vzhľadom na vysoký počet rozhodnutí a ich rôznorodú typológiu sa zdá, že zapojenie Rady pre dohľad a Rady guvernérov do každého rozhodnutia predstavuje značnú záťaž pre zdroje týchto dvoch orgánov zahŕňajúcich všetky príslušné vnútroštátne orgány a národné centrálne banky. Rozhodnutia týkajúce sa dohľadu vykazujú dôležité rozdiely, a to z hľadiska zložitosti, vplyvu a relevantnosti pre dohliadané subjekty. Táto rozmanitosť existuje naprieč typmi rozhodnutí (napr. rozhodnutia týkajúce sa postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v porovnaní so schváleniami nástrojov CET1), ako aj v rámci rovnakej kategórie rozhodnutí (napr. rozhodnutie o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v prípade rady veľkej materskej spoločnosti v porovnaní s rozhodnutím o odbornosti a dôveryhodnosti v prípade riadenia integrovanej dcérskej spoločnosti). Tieto rozdiely neboli zohľadnené v rozhodovacom procese, čo viedlo k neprimeranému používaniu zdrojov ECB v prípade bežných rozhodnutí alebo rozhodnutí s nižším celkovým vplyvom. Táto situácia bránila rozhodovacím orgánom ECB zamerať sa na dôležité záležitosti dohľadu a často si vyžadovala neprimerane veľa úsilia a zdrojov od ECB, ako aj od príslušných vnútroštátnych orgánov na prípravu formálneho rozhodovacieho procesu 3 . S cieľom riešiť tieto problémy ECB zjednotila rozhodovanie prostredníctvom vzorov, písomných postupov a spájania rozhodnutí a prijala rámec pre delegovanie v prípade určitých bežných rozhodnutí alebo rozhodnutí s obmedzeným možným vplyvom 4 . Ešte treba odskúšať, či sa pomocou rámca pre delegovanie dosiahne primeraná rovnováha medzi rozhodnutiami, ktoré sú delegované, a rozhodnutiami, ktoré nie sú delegované, a či to v konečnom dôsledku povedie k lepšiemu využívaniu zdrojov.

Oddelenie funkcií v oblasti dohľadu od funkcií v oblasti menovej politiky

V záujme predchádzania konfliktom záujmov medzi úlohami dohľadu ECB na jednej strane a úlohami v oblasti menovej politiky a všetkými ostatnými úlohami, ktoré ECB vykonáva, na druhej strane, sa nariadením o JMD vyžaduje oddelenie funkcií v oblasti menovej politiky od funkcií v oblasti dohľadu.

ECB túto povinnosť vykonáva prostredníctvom súboru procesných pravidiel, zabezpečovaním organizačného oddelenia zamestnancov, oddelenými zasadnutiami a rozhodovacími postupmi v prípade Rady guvernérov, oddelenými hierarchickými vzťahmi, pravidlami dôvernosti a mediáciou v prípade konfliktov záujmov. Väčšina zamestnancov, ktorí vykonávajú úlohy dohľadu, sa nachádza v organizačne odčlenených oddeleniach, má jasné hierarchické vzťahy voči Rade pre dohľad a podlieha prísnym pravidlám dôvernosti. Určité služby, ako napríklad právna služba, vnútorný audit alebo ľudské zdroje sú pre tieto dve funkcie spoločné. Neohrozuje sa tým zásada oddelenia v tom rozsahu, že tieto služby vykonávajú len podporné funkcie. Ak však tieto spoločné služby poskytujú poradenstvo, ktoré je kľúčové pre politické rozhodovanie ECB, treba zvážiť posilnené ochranné opatrenia.

Prípravnú činnosť pre makroprudenciálne úlohy pridelené ECB nariadením o JMD vykonáva oddelenie ECB zodpovedné za finančnú stabilitu, ktoré je zapojené do úloh dohľadu ECB, ako aj do iných jej úloh. Zároveň sa osobitným postupom určeným pre prijímanie makroprudenciálnych rozhodnutí na základe článku 5 nariadenia o JMD udeľuje Rade guvernérov dôležitejšia úloha v celom rozhodovacom procese, než je úloha, ktorú má Rada guvernérov v prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa mikroprudenciálneho dohľadu. Hoci je rozhodnutie ECB využiť odborné znalosti a spôsobilosti svojho existujúceho oddelenia na ukotvenie svojich nových úloh dohľadu týkajúcich sa makroprudenciálnych právomocí pochopiteľné, je dôležité, aby ECB zabezpečila, že Rada pre dohľad bude náležite zapojená do rozhodovacieho procesu a že všetky rozhodnutia na základe článku 5 nariadenia o JMD budú založené na úplnom návrhu navrhnutom Radou pre dohľad.

Rozdelenie úloh a zodpovednosti medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány

JMD ako systém pozostáva z ECB, ktorá je na ústrednej úrovni poverená zabezpečovaním celkového fungovania a účinnosti systému, a z príslušných vnútroštátnych orgánov ako decentralizovanej úrovne. V nariadení o JMD sa stanovuje jasné rozdelenie zodpovednosti. Príslušné vnútroštátne orgány sú poverené asistovaním ECB vo všetkých jej opatreniach dohľadu a sú určené ako primárne zodpovedné za dohľad nad menej významnými inštitúciami. ECB s pomocou príslušných vnútroštátnych orgánov vykonáva priamy dohľad nad významnými inštitúciami, prijíma rozhodnutia týkajúce sa spoločných postupov, dohliada nad jednotnosťou príslušných vnútroštátnych orgánov vo vykonávaní dohľadu nad menej významnými inštitúciami, dáva pokyny príslušným vnútroštátnym orgánom a môže prevziať priamy dohľad nad menej významnými inštitúciami.

Zdá sa, že toto rozdelenie úloh a zodpovednosti v praxi funguje dobre, pričom ECB zlepšuje svoje vedomosti a odborné znalosti v stálej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a príslušné vnútroštátne orgány posilňujú svoje know-how na základe intenzívnejšieho vzájomného pôsobenia s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a s ECB. V tejto fáze JMD sa rozdelenie úloh medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány javí ako celkovo vyvážené.

Aj keď nie sú dôkazy o existujúcich sporných alebo rušivých zámeroch ECB, niektoré príslušné vnútroštátne orgány majú určité obavy, pokiaľ ide o úlohu ECB vo vzťahu k menej významným inštitúciám. Tieto príslušné vnútroštátne orgány vyzývajú na predvídateľnosť, pokiaľ ide o rozsah, v ktorom môže ECB ovplyvniť dohľad nad menej významnými inštitúciami alebo ho napokon prevziať. Východiskovo bol dohľad nad menej významnými inštitúciami pridelený príslušným vnútroštátnym orgánom a právo ECB prevziať výkon dohľadu nad menej významnými inštitúciami by sa mohlo uplatniť len v prípade, ak existuje potrebné a dostatočné odôvodnenie pre odchýlku od uvedeného pravidla. Ustanovenia nariadenia o JMD, ktorými sa ECB priznáva zodpovednosť v súvislosti s menej významnými inštitúciami, by sa však mali vykladať tak, že sa nimi ECB poskytuje dostatočná pružnosť, aby mohla zasiahnuť, ak je to potrebné na účel plnenia jej úloh 5 . Možnosť poskytnúť usmernenia a pokyny príslušným vnútroštátnym orgánom je preto kľúčovým nástrojom na to, aby ECB mohla zabezpečiť jednotné a účinné vykonávanie prudenciálneho dohľadu v celej bankovej únii. Rovnako dôležitá je právomoc ECB prevziať dohľad nad menej významnými inštitúciami, ak je to potrebné na zaručenie dôsledného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu. Pružnosť ECB vo využívaní týchto nástrojov by nemala podliehať dodatočným obmedzeniam.

Určité otázky vznikajú v súvislosti so zvyšnými právomocami príslušných vnútroštátnych orgánov a spôsobom, akým môžu byť použité na obchádzanie rozdelenia zodpovednosti v rámci JMD. Z nedávneho vývoja na štrukturálnom trhu v prípade skupín tretích krajín vyplýva trend mať v Únii čoraz komplikovanejšie štruktúry pôsobiace prostredníctvom subjektov, ktoré unikajú dohľadu ECB. ECB by napríklad nemala právomoci nad investičnými spoločnosťami alebo pobočkami inštitúcií v EÚ, ktoré majú sídlo v tretích krajinách, čo môže predstavovať medzeru v jej celkovom mandáte a otvárať tak dvere regulatórnej arbitráži a arbitráži v oblasti dohľadu. Osobitné obavy existujú vo vzťahu k najväčším investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú kľúčové služby veľkoobchodného trhu a investičné bankové služby v celej EÚ, ktoré sú svojou povahou nebankové. Tieto spoločnosti preto predstavujú jasné riziko pre finančnú stabilitu, a to vzhľadom na svoju veľkosť a vzájomnú prepojenosť. To je dôvod, prečo podliehajú v podstate rovnakým povinnostiam ako úverové inštitúcie. Nemusia ich však nevyhnutne schvaľovať rovnaké orgány ako úverové inštitúcie a ani dohľad nad nimi nemusia vykonávať rovnaké orgány ako nad úverovými inštitúciami, čo by mohlo vytvoriť nerovnaké podmienky v oblasti uplatňovania CRD a CRR. Prebiehajúce preskúmania CRD a CRR a prudenciálneho zaobchádzania s investičnými spoločnosťami môžu byť dobrou príležitosťou na riešenie tohto problému.

V posúdení Komisie sa uznáva osobitosť povinnosti ECB uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú príslušné smernice, a jej spôsobilosť vyvodzovať konkrétne právomoci z týchto vnútroštátnych právnych predpisov. Na účel podloženia tejto bezprecedentnej situácie sú potrebné jasné zásady. Zdôrazňuje sa preto, že právomoci ECB v oblasti dohľadu podľa nariadenia o JMD by mali byť vykladané dostatočne všeobecne, aby zahŕňali právomoci, ktoré sú vnútroštátnym orgánom udelené vnútroštátnym právom na vykonávanie funkcií v oblasti dohľadu podľa CRD a CRR v súvislosti s úverovými inštitúciami. Keďže sa však právomoci ECB môžu vykonávať len v rámci obmedzení úloh pridelených ECB, treba sa v jednotlivých prípadoch uistiť, či konkrétna právomoc daná vnútroštátnym právom patrí do rozsahu osobitných úloh priznaných ECB alebo nie. Vzhľadom na to, že takáto analýza jednotlivých prípadov je náročná a nie vždy predvídateľná, navrhuje sa, aby sa v budúcich príslušných právnych predpisoch EÚ vyslovene uvádzali právomoci v oblasti dohľadu v priamo uplatniteľných ustanoveniach.

B. Nástroje dohľadu

ECB na účel vykonávania svojich úloh dohľadu vyvinula a uplatnila niekoľko kľúčových nástrojov dohľadu na základe právomocí, ktoré jej boli priznané v nariadení o JMD. V tomto oddiele sú zhrnuté zistenia Komisie týkajúce sa týchto nástrojov a ich užitočnosti pre ECB na účel vykonávania úloh v oblasti dohľadu.

Kategorizácia dohliadaných subjektov

S cieľom určiť presnú úlohu ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov vo vzťahu k jednotlivým dohliadaným subjektom musí ECB na základe nariadenia o JMD stanoviť, či sú tieto subjekty významné alebo menej významné inštitúcie. Napriek tomu, že východiskovým bodom podľa nariadenia o JMD je klasifikácia na základe kvantitatívnych kritérií, ECB zohľadňuje aj možné „osobitné okolnosti“, ktoré by odôvodňovali odchýlku od týchto kritérií. Aj keď sa ECB len výnimočne odchýlila od východiskového určenia, uvítala by sa väčšia miera transparentnosti, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí o zmene klasifikácie.

ECB takisto často používa ďalšie čiastkové klasifikácie dohliadaných subjektov na rôzne účely, napríklad na určenie rozsahu jej zapojenia, vykonávanie každodenného dohľadu, uplatňovanie proporcionality, zabezpečenie partnerského porovnávania, určenie, aké informácie by mali poskytnúť príslušné vnútroštátne orgány atď. Tieto objasnenia sú užitočné na to, aby ECB zabezpečila rovnaké podmienky v oblasti dohľadu medzi porovnateľnými inštitúciami a efektívnu organizáciu svojich činností. Vzájomné pôsobenie medzi rôznymi klasifikáciami a ich relevantnosť pre rôzne činnosti v oblasti dohľadu však nie sú vždy jednoznačné. Odporúča sa preto, aby ECB zlepšila informovanie o metodikách, na ktorých sú tieto klasifikácie postavené, ako aj o dôsledkoch rôznych kategórií z hľadiska opatrení dohľadu.

Spoločné dohliadacie tímy (SDT)

Spoločné dohliadacie tímy (SDT) sú zástupcovia JMD ako systému, predstavujú nástroj, pomocou ktorého ECB posilňuje odborné znalosti zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov na účel vykonávania ich priamej zodpovednosti dohľadu voči významným inštitúciám. Sú zodpovedné za priebežný dohľad nad významnými inštitúciami a poverené vykonávaním úloh uvedených v programe previerok v oblasti dohľadu, koordináciou prešetrení na mieste a spoluprácou s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Vývoj rámca pre SDT predstavoval proces učenia sa v praxi, ktorý stále podlieha úpravám. Výzvy sa týkajú skutočnosti, že SDT predstavujú jedinečnú formu spolupráce v oblasti dohľadu, ktorá vyžaduje integráciu zdrojov v novom inštitucionálnom nastavení. Počas prvých rokov fungovania sa SDT ukázali ako funkčné a dôveryhodné, pričom vykonávali väčšinu práce v teréne na účel rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu. ECB vynaložila značné úsilie, aby sa SDT vyvinuli ako kľúčový nástroj pre harmonizovaný dohľad v eurozóne. Vznikli však určité obavy v súvislosti s niektorými štrukturálnymi aspektmi rámca, ktoré by mohli mať vplyv na efektívnosť SDT v praxi, napríklad nekoordinované hierarchické vzťahy, jazykové ťažkosti a nedostatočné pridelenie zamestnancov. ECB sa vyzýva, aby sa včas zaoberala týmito obavami v záujme zabezpečenia efektívneho fungovania SDT.

Horizontálne funkcie

Jedným z cieľom JMD je zabezpečiť harmonizovaný dohľad v bankovej únii. V tomto smere špecializované generálne riaditeľstvo organizuje tzv. horizontálne funkcie, ktorými sa vymedzujú politiky dohľadu ECB, zabezpečuje sa konvergencia prístupov dohľadu medzi SDT a koordinuje sa vykonávanie iných dôležitých špecializovaných úloh. Vytvorenie horizontálnych funkcií je vítané, keďže je veľmi dôležité v zabezpečovaní jednotnosti pri uplatňovaní vysokej úrovne kvality dohľadu vo všetkých bankách v bankovej únii.

Na to, aby horizontálne funkcie boli vo svojich úlohách účinné, je potrebné, aby presadzovali vyváženú spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Táto rovnováha sa do veľkej miery dosiahla v oblasti rozvoja politiky dohľadu, najmä prostredníctvom vytvorenia neformálnych podporných štruktúr s poradnou úlohou (napr. siete expertov). Používanie sietí zo strany ECB na účel vyžiadania vstupných informácií od príslušných vnútroštátnych orgánov v otázkach politiky by malo byť vítané ako pružný nástroj spolupráce v rámci JMD. Hoci netreba formalizovať všetky tieto štruktúry, jasnejšie postavenie stabilných a vplyvných sietí by mohlo viesť k lepšiemu prehľadu o ich mandáte, vzťahoch v oblasti správy a riadenia a hierarchických vzťahoch. Okrem toho treba predísť bujneniu sietí zjednotením existujúcich štruktúr a identifikovaním oblastí, ktoré by mali najväčší prospech z výstupu týchto štruktúr spolupráce.

Niektoré príslušné vnútroštátne orgány sa kriticky vyjadrili k spolupráci s horizontálnymi funkciami, najmä v súvislosti s tým, ako horizontálna práca ovplyvňuje výstup SDT. V záujme väčšej transparentnosti voči príslušným vnútroštátnym orgánom a s cieľom predísť ťažkostiam v rozhodovaní by ECB mala zvážiť systematickejšie a včasnejšie podávanie správ príslušným koordinátorom a zástupcom koordinátorov SDT o zmenách, ktoré jej horizontálne funkcie predkladajú v návrhu rozhodnutí vypracovaných SDT.

Kontroly na mieste

Kontroly na mieste predstavujú veľmi dôležitý nástroj pre orgány dohľadu na účel preskúmania dodržiavania súladu s predpismi a získavania informácií, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich povinností priamo na mieste, na ktorom sa nachádza dohliadaný subjekt. ECB dosiahla výrazný pokrok vo vytváraní svojich funkcií kontrol na mieste. Pravidlami a postupmi sa už zabezpečuje značná úroveň harmonizácie postupov dohľadu v tejto oblasti. V blízkej budúcnosti bude ešte posilnená vítaným spoločným učebným plánom odbornej prípravy JMD pre inšpektorov vykonávajúcich kontroly na mieste. ECB by mala na tomto programe odbornej prípravy úzko spolupracovať s orgánom EBA, aby sa zabránilo zdvojeniam a aby sa zabezpečili synergie pre inšpektorov vo všetkých členských štátoch.

Vykonávanie harmonizovaných postupov však ešte vykazuje rozdiely, najmä v súvislosti s vyčíslením zistení z kontrol vyšetrovacími tímami a reakciami SDT na tieto zistenia. ECB by mala posilniť dôsledné uplatňovanie svojich spoločných postupov pre kontroly na mieste a zabezpečiť, aby aj výsledok týchto kontrol bol náležite harmonizovaný.

Okrem toho je ešte potrebné zlepšenie z hľadiska personálneho vybavenia tímov kontrol na mieste. Mohlo by sa to dosiahnuť zvýšením podielu zamestnancov ECB a zabezpečením predvídateľnosti pre ECB, pokiaľ ide o dostupnosť zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov na účel kontrol na mieste. Je prijateľné, aby sa ECB príležitostne spoliehala na externých konzultantov, najmä ak sú potrebné osobitné odborné znalosti, ktoré sa niekedy nedajú jednoducho nájsť v rámci zdrojov JMD. Využívanie externých expertov pri kontrolách na mieste by však malo byť obmedzené a mali by ho sprevádzať vhodné ochranné opatrenia. Externí experti by napríklad nemali byť vo vedení tímov kontrol na mieste, ani by nemali predstavovať viac ako polovicu členov tímu, pretože tak môžu vzniknúť potenciálne riziká týkajúce sa dobrého mena a dôvernosti JMD.

Kolégiá

Celkovo sú kolégiá naďalej fórom na koordináciu dohľadu nad cezhraničnými bankovými skupinami s činnosťami mimo eurozóny. V súčasnosti predstavujú hlavný nástroj na vzájomné pôsobenie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi z nezúčastnených členských štátov, pričom sa zdá, že významne oceňujú ECB ako svoju protistranu. ECB preukázala, že je dôveryhodným, dobre organizovaným predsedom kolégií a do rokovaní kolégií prispieva vysokokvalitnými vstupmi. Kolégiá sú takisto dôležitým nástrojom pre ECB, aby mohla vykonávať svoje úlohy voči významným pobočkám úverových inštitúcií z krajín mimo eurozóny, v prípade ktorých pôsobí ako hostiteľský orgán dohľadu. ECB by mala byť ocenená za dohody o spolupráci, ktoré uzavrela v krátkom období a odporúča sa, aby dokončila zvyšné rokovania so všetkými relevantnými orgánmi.

Možnosti a právomoci

Vo svojej počiatočnej fáze ECB venovala značné úsilie harmonizácii vykonávania možností a právomocí. Toto úsilie bolo úspešné a treba ho oceniť, pretože výsledné harmonizované pravidlá vykonávania možností a právomocí príslušnými orgánmi prispeli k zlepšeniu rovnakých podmienok v eurozóne pre významné inštitúcie aj menej významné inštitúcie. Je potešujúce, že ECB nezaujíma k harmonizácii všeobecný a nekonkrétny prístup, ale zvažuje každú možnosť a právomoc jednotlivo v kontexte odlišných východiskových bodov v zúčastnených členských štátoch a odlišných potrieb charakterizujúcich vnútroštátne bankové sektory. Takisto sa oceňuje, že cieľom ECB je dosiahnuť rovnaké podmienky rozšírením uplatňovania harmonizácie na dohľad nad menej významnými inštitúciami s náležitým zohľadnením proporcionality. Je však poľutovaniahodné, že v prípade niektorých možností a právomocí sa cieľ vydať úplne harmonizovanú normu nedosiahol, pričom ECB akceptovala, že budú súčasne existovať odlišné režimy 6 .

C. Vykonávanie úloh dohľadu

V nariadení o JMD bola ECB poverená niekoľkými osobitnými úlohami dohľadu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a zdravie bánk pod jej dohľadom. V rámci tejto tretej témy Komisia posúdila vykonávanie hlavných úloh dohľadu prináležiacich ECB.

Spoločné postupy pre povolenia a posúdenie týkajúce sa nadobudnutia

ECB boli pridelené tri úlohy týkajúce sa všetkých úverových inštitúcií v bankovej únii (významných inštitúcií aj menej významných inštitúcií): povolenie, zrušenie povolenia a posúdenie nadobudnutí a kvalifikovaných účastí (označené ako „spoločné postupy“). Tieto úlohy sú osobitné nielen z dôvodu ich širokého rozsahu pôsobnosti z hľadiska subjektov, na ktoré sa vzťahujú, ale aj z dôvodu dôležitej úlohy udelenej príslušným vnútroštátnym orgánom vo vykonávaní prípravnej činnosti.

Spoločné postupy pre povolenia a posúdenie týkajúce sa nadobudnutí predstavujú pre ECB náročnú úlohu vzhľadom na príslušné krátke lehoty, vysoký počet rozhodnutí a zložitosť posúdenia návrhov, ktoré vypracúvajú príslušné vnútroštátne orgány na základe 19 odlišných vnútroštátnych právnych rámcov. Tieto postupy sa vnútorne opierajú o úzku spoluprácu medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Táto spolupráca je záväzkom v rámci JMD a mali by ju presadzovať všetky strany, v dobrej viere a vo všetkých fázach (t. j. vo fáze počiatočného schválenia, ako aj pri priebežnom overovaní dodržiavania súladu s predpismi). ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali značný kus práce a dokázali vytvoriť nástroje a postupy, ktoré pomáhajú ECB plniť si úlohy v príslušnom obmedzujúcom časovom rámci. Z hodnotenia spoločných postupov vyplýva, že vzájomná dôvera medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rastie, čím sa konštruktívne podporuje fungovanie JMD.

Priebežný dohľad nad významnými inštitúciami: posúdenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V záujme zabezpečenia toho, aby banky riadili svoje riziká kvalifikovaným spôsobom, je ECB poverená, aby posúdila každého člena vedenia významnej inštitúcie z hľadiska toho, či je odborne spôsobilý a dôveryhodný na vykonávanie svojich úloh. Táto skutočnosť zapríčinila veľmi vysokú prevádzkovú záťaž Rady pre dohľad a Rady guvernérov, najmä z dôvodu vysokého počtu konaní a odlišných procesných harmonogramov stanovených vo vnútroštátnych režimoch. Z toho dôvodu bola táto oblasť vybraná na prvú skúšku nadchádzajúceho rámca pre delegovanie, od ktorého sa očakáva, že zrýchli rozhodovanie a obmedzí oneskorenia. Komplexnosť analýzy pre ECB sa ním však nezjednoduší, pokiaľ sa podrobnosti podstatných pravidiel budú vyvíjať neharmonizovane.

Keď EBA vypracúval svoj konzultačný dokument k revidovaným usmerneniam o posúdeniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ECB sa do tohto procesu aktívne zapájala. ECB paralelne vydala vlastný konzultačný dokument k pokynom na posudzovanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ktorý dokončila a vydala pred dokončením usmernení orgánu EBA. Je dobré, že existuje jasný záväzok ECB revidovať pokyny ECB v súvislosti s prípadnými zmenami dokončených usmernení orgánu EBA, aby sa zabezpečil úplný súlad z hľadiska obsahu.

Priebežný dohľad nad významnými inštitúciami: schválenia a výnimky v oblasti vlastných zdrojov

Schvaľovanie kapitálových nástrojov zohľadňuje hlavnú zodpovednosť v oblasti dohľadu, ktorá by sa mala uplatňovať dôsledne v celej Únii. Túto oblasť osobitne kontroluje EBA, ktorý má všeobecný mandát na preskúmanie kvality vlastných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahle skúsenosti orgánu EBA v oblasti kontroly zlučiteľnosti kapitálových nástrojov vydaných v celej Únii s kritériami oprávnenosti CRR na účely vlastných zdrojov je dôležité, aby príslušné orgány úzko spolupracovali s orgánom EBA v tejto oblasti. Z toho dôvodu sa ECB odporúča, aby vytvorila rámec na zabezpečenie na jednej strane toho, aby bola vnútorná horizontálna kontrola všetkých nástrojov vlastných zdrojov vydaných inštitúciami predmetom dohľadu ECB, a na druhej strane toho, aby bola zabezpečená účinná a dôsledná spolupráca s orgánom EBA, pokiaľ ide o posúdenie kvality týchto nástrojov vlastných zdrojov, v súlade s úlohami pridelenými orgánu EBA.

Pokiaľ ide o uplatňovanie výnimiek, bolo zaznamenané, že ECB uplatňovala určité výnimky pomerne často po vymedzení podmienok týchto výnimiek v pokynoch ECB týkajúcich sa možností a právomocí. Obozretné uplatňovanie výnimiek stanovených v právnych predpisoch je vítané a ECB by ho mala ďalej presadzovať, a to aj ďalším zjednodušením podmienok na ich vykonávanie 7 v rámci obmedzení CRR. Na harmonizovaných podmienkach na uplatňovanie výnimiek, ktoré vypracovala ECB, by sa mohlo stavať v kontexte prebiehajúceho úsilia o ďalší rozvoj bankovej únie, v ktorej sa zvažuje možnosť uplatňovania výnimiek cezhranične, ak to povedie k efektívnejšiemu riadeniu kapitálu alebo likvidity bez vyvolania prudenciálnych obáv.

Priebežný dohľad nad významnými inštitúciami: interné modely

ECB úspešne vytvorila rozsiahly postup na posudzovanie interných modelov. Pri zvážení všetkých faktorov z dostupných dôkazov vyplýva, že proces schvaľovania interných modelov zo strany ECB je prísny a dobre riadený. Prostredníctvom neho sa zlepší dôveryhodnosť interných modelov, ktoré používajú banky pod dohľadom JMD a následne dôvera investorov v primeranosť kapitálových požiadaviek bánk, ako aj v ich odolnosť. Cielené preskúmanie interných modelov (projekt TRIM) sa takisto vnímalo ako dobrá investícia do dohľadu, ktorá povedie k zlepšeniu rovnakých podmienok a väčšej harmonizácii postupov dohľadu.

Vytvorenie funkcií schvaľovania a preskúmania modelov bolo časovo náročné, viedlo k určitému oneskoreniu v schvaľovaní modelov a v počiatočnej fáze potenciálne predĺžilo trvanie schvaľovania modelov. Z dôkazov, ktoré ECB poskytla, však vyplýva, že v blízkej budúcnosti to tak už nebude. Okrem toho treba zdôrazniť, že ECB poskytuje skutočnú pridanú hodnotu z hľadiska kvality dohľadu nad modelmi vzhľadom na hĺbku jej odborných poznatkov najmä v porovnaní s niektorými menšími príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Aj v porovnaní s väčšími príslušnými vnútroštátnymi orgánmi môže ECB poskytnúť lepší dohľad z dôvodu väčšej veľkosti skupiny partnerského hodnotenia, čo umožňuje podrobnejšie referenčné porovnávanie modelov.

Je dôležité, že JMD spolupracuje s orgánom EBA s cieľom vymieňať si osvedčené postupy s príslušnými orgánmi mimo eurozóny a prispievať tak ku konvergencii dohľadu nielen v eurozóne, ale na celom jednotnom trhu EÚ.

Priebežný dohľad nad významnými inštitúciami: postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)

Vo veľmi krátkom časovom rámci ECB dokázala uplatniť jednotný postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu na všetky významné inštitúcie na základe spoločnej metodiky, ktorá zahŕňa najlepšie postupy. V roku 2015 a 2016 vykonávanie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu podporilo zvýšené kapitálové úrovne v bankách, pričom ďalej posilnilo stabilitu a odolnosť bankového systému eurozóny. Okrem toho sa preukázalo, že ECB je organizácia, ktorá je schopná prispôsobiť sa a učiť sa, a to prostredníctvom riešenia nedostatkov a rýchleho zapracovania regulačného vývoja do svojej metodiky. V tomto zmysle dosiahla ECB v súvislosti s postupom preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu významné výsledky a úsilie ECB sa veľmi oceňuje.

ECB by mala naďalej konštruktívne spolupracovať s Komisiou a orgánom EBA pri ďalšom vývoji svojich metodík a postupov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie usmernení k pilieru 2. ECB sa takisto vyzýva, aby do svojej metodiky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu zapracovala spätnú väzbu poskytnutú orgánom EBA v kontexte jeho činnosti týkajúcej sa posudzovania konvergencie.

Preskúmanie rozhodnutí o postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu horizontálnymi funkciami ECB umožňuje dôsledné uplatňovanie tohto postupu a prispieva k podobným výsledkom tohto postupu v prípade podobných inštitúcií. Je dôležité, aby sa zachovala správna rovnováha a aby úsilie o jednotnosť neviedlo k tomu, že budú výsledky obmedzené do veľmi úzkeho pásma, čím by sa v skutočnosti ignorovalo, že povaha postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu je pre jednotlivé banky špecifická. Okrem toho sa ECB odporúča, aby zlepšila komunikáciu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pokiaľ ide o metódy využívané na úpravu rozhodnutí o SREP, ktoré navrhli SDT na horizontálnej úrovni.

Konkrétne: možnosť ovplyvniť banky vytvárajúce rezervy na nesplácané úvery

Na záver, ECB sa odporúča uplatňovať celý rozsah právomocí dohľadu, aby bolo možné riešiť riziká prostredníctvom najvhodnejších nástrojov dohľadu. Existujúce právomoci zahŕňajú možnosť, aby príslušný orgán ovplyvnil úroveň tvorby rezerv banky v medziach obmedzení príslušného účtovného rámca a uplatnil potrebné úpravy (odpočty a podobné postupy) napríklad v prípade, že tvorba účtovných rezerv nie je z hľadiska dohľadu dostatočná 8 . Je to zvlášť dôležité v kontexte riešenia nesplácaných úverov, ako sa zdôrazňuje v Akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe 9 .

Priebežný dohľad nad významnými inštitúciami: presadzovanie a ukladanie sankcií

Počas počiatočnej fázy sa ECB zamerala na získanie poznatkov o prudenciálnej situácii dohliadaných subjektov a svoje právomoci v oblasti ukladania sankcií a presadzovania uplatnila pri pomerne malom počte príležitostí. Účinnosť rámca pre ukladanie sankcií a presadzovanie preto bude treba podrobnejšie posúdiť po získaní rozsiahlejších praktických skúseností. V záujme účinného vykonávania rámca pre ukladanie sankcií je veľmi dôležité, aby ECB a príslušné vnútroštátne orgány pokračovali v spolupráci v dobrej viere.

Už sa dajú zaznamenať niektoré zrejmé asymetrie (ako je rozdielny rozsah právomocí týkajúcich sa ukladania sankcií v porovnaní s právomocami dohľadu), chýbajúci spoločný súbor opatrení na presadzovanie a ukladanie sankcií, ako aj veľký priestor vo výklade existujúcich pravidiel EÚ týkajúcich sa ukladania sankcií. Tieto skutočnosti môžu mať vplyv na rovnaké podmienky a mali by sa pozorne ich sledovať z hľadiska dôsledkov na účinnosť vykonávania úloh dohľadu zo strany ECB.

Dohľad nad dohľadom, ktorý vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány nad menej významnými inštitúciami

Sektor menej významných inštitúcií je veľmi rozmanitý a bol zámerne ponechaný priamemu dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov, pričom ECB je zodpovedná za vykonávanie dohľadu nad dohľadom vykonávaným zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov s cieľom zaistiť dôslednosť výsledkov dohľadu a dôsledné uplatňovanie vysokej úrovne dohľadu. Úloha ECB v oblasti dohľadu je užitočná na formovanie tohto správania v takom rozsahu, aby zaisťovala jednotné a dôsledné vykonávanie prudenciálnych pravidiel. V prípadoch, keď je to potrebné na zaistenie dôsledného uplatňovania vysokej úrovne dohľadu, môže ECB prevziať priamy dohľad nad menej významnými inštitúciami. Vzhľadom na tento rámec sa ECB musí snažiť o rovnováhu medzi harmonizáciou na jednej strane a pružnosťou a proporcionalitou na druhej strane. Harmonizácia znamená zabezpečenie dostatočnej úrovne konvergencie so zreteľom na prístup dohľadu, ktorý sa uplatňuje na menej významné inštitúcie v zúčastnených členských štátoch a medzi menej významnými inštitúciami a významnými inštitúciami v rámci zúčastnených členských štátov. Z toho vyplýva rozvoj spoločných prístupov k dohľadu nad menej významnými inštitúciami v prípade hlavných právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov.

Pružnosť a proporcionalita znamená, že príslušné vnútroštátne orgány sú schopné svoje činnosti dohľadu prispôsobiť veľkosti, zložitosti a rizikovosti príslušných inštitúcií. V tejto súvislosti je veľmi vítané najmä úsilie ECB o vyvinutie metodiky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu pre menej významné inštitúcie, ktorá je založená na metodike postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu pre významné inštitúcie, ale v ktorej sú zakotvené vlastnosti umožňujúce primeranosť a pružnosť dohľadu.

Vykonávanie makroprudenciálnych funkcií

Makroprudenciálne právomoci a nástroje v CRD – CRR sú pomerne nové, pričom príslušné vnútroštátne orgány a určené orgány doteraz nadobudli s ich uplatňovaním iba obmedzené skúsenosti. Ďalšie makroprudenciálne právomoci ECB možno náležite posúdiť len v kontexte rozsiahlejšej analýzy používania makroprudenciálnych právomocí vnútroštátnymi orgánmi. V tejto fáze sa nezdá, že ECB čelí veľkým prekážkam, pokiaľ ide o účasť na koordinácii makroprudenciálnych opatrení v rámci bankovej únie alebo vykonávanie doplnkových právomocí. Harmonogramy konaní sú veľmi náročné, ale rovnako ako v iných prípadoch sa dajú zvládnuť vhodne načasovanou spoluprácou.

Existujú však určité nezodpovedané otázky, pokiaľ ide o rozsah makroprudenciálnych nástrojov, ako aj vzájomné pôsobenie medzi rôznymi nástrojmi, ktoré sa môžu používať na makroprudenciálne účely, a o zodpovedajúce právomoci príslušných orgánov. Jeden aspekt, konkrétne používanie opatrení piliera 2 na makroprudenciálne účely, v súčasnosti posudzujú spoluzákonodarcovia na základe návrhu preskúmania CRD, ktorý Komisia predložila v novembri 2016 a v ktorom sa prostredníctvom navrhovaných zmien plánuje zákaz používania požiadaviek piliera 2 na riešenie makroprudenciálnych a systémových rizík.

D. Vzťah s inými príslušnými orgánmi

ECB pri výkone svojej zodpovednosti v oblasti dohľadu úzko spolupracuje s inými európskymi a medzinárodnými orgánmi. Účinná spolupráca je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby JMD vykonával svoj mandát a zároveň prispieval k účinnému riadeniu bankových kríz a k širšej konvergencii dohľadu na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni. Štvrtý okruh preskúmania Komisie je zameraný na vzájomné pôsobenie medzi ECB a orgánom EBA, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB), medzinárodnými tvorcami noriem (Rada pre finančnú stabilitu – FSB a Bazilejský výbor pre bankový dohľad – BCBS) a Európskou komisiou z dôvodu jej úlohy vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa JMD a uvedených ostatných orgánov.

Vzájomné pôsobenie s Európskym orgánom pre bankovníctvo – konvergencia a stresové testy v oblasti dohľadu

Nariadením o JMD sa nezmenila úloha ani právomoci orgánu EBA, ktorý zostáva regulačnou agentúrou zodpovednou za vypracovanie a spravovanie jednotného súboru pravidiel bankového sektora v EÚ, ako aj za zabezpečenie dôsledného uplatňovania jednotného súboru pravidiel. ECB je povinná dodržiavať pravidlá orgánu EBA. Treba však uviesť, že ECB musí uplatňovať pravidlá orgánu EBA prostredníctvom vlastných nástrojov, čo môže mať vplyv na orgán EBA vzhľadom na rozšírené uplatňovanie nástrojov ECB na 19 členských štátov. Bolo by vhodné, aby ECB vo svojich vlastných pravidlách, ako aj v pravidlách prijatých vo forme nariadení pravidelne odkazovala na zodpovedajúce pravidlá orgánu EBA alebo na príslušné prebiehajúce pracovné procesy orgánu EBA. Bolo by takisto vhodné, aby ECB koordinovala vlastné vykonávacie iniciatívy z hľadiska obsahu aj harmonogramu s iniciatívami orgánu EBA. S cieľom predísť prekrývaniu a nejednotnostiam vo výklade jednotného súboru pravidiel sa ECB okrem toho vyzýva, aby úzko spolupracovala s orgánom EBA a vynaložila maximálne úsilie, aby zabránila tomu, aby sa jej vlastný nástroj otázok a odpovedí týkal otázok, ktorými by sa mal zaoberať EBA, alebo aby bol v rozpore s odpoveďami, ktoré už poskytol EBA.

Oceňuje sa zámer ECB zabezpečiť úplný súlad JMD s usmerneniami a odporúčaniami orgánu EBA. ECB sa vyzýva, aby pokračovala v snahe o úplný súlad s usmerneniami a odporúčaniami orgánu EBA, a to aj so spätnou väzbou z konvergenčnej činnosti orgánu EBA.

Zavedenie JMD zároveň poskytlo príležitosť rýchlejšie napredovať pri presadzovaní konvergencie v oblasti dohľadu. ECB často umožňuje koordináciu stanovísk medzi JMD príslušných vnútroštátnych orgánov v rozvoji regulačných úloh orgánu EBA a poskytuje cenné odborné znalosti na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu. ECB sa vyzýva, aby bola stále aktívna vo všetkých pracovných procesoch orgánu EBA, najmä ak ju o to EBA výslovne požiada.

ECB je takisto úzko zapojená do stresového testu v rámci celej EÚ. Vzhľadom na to, že stresový test je spoločná záležitosť, v ktorej je zodpovednosť jasne rozdelená, treba, aby všetky zainteresované príslušné orgány (vrátane ECB) a orgán EBA medzi sebou úzko spolupracovali.

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká – makroprudenciálna konvergencia

Spolupráca medzi ECB v jej právomoci dohľadu a ESRB je potrebná na zabezpečenie súdržnosti medzi úlohami ECB a celkovou makroprudenciálnou koordináciou EÚ v rámci ESRB. Vzájomné pôsobenie a spolupráca medzi technickými výbormi ESRB a JMD sa postupne zlepšila, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií a predchádzanie zdvojeniu práce, ale ich rozsah pôsobnosti a zameranie zostáva odlišné. V preskúmaní nariadení o ESRB 10 sa navrhuje formalizovanie inštitucionálneho zastúpenia ECB v jej právomoci dohľadu v štruktúre riadenia ESRB a ďalšie zlepšenie koordinácie ich činností.

Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií – včasná intervencia a aktivácia riešenia krízových situácií

Od zriadenia SRB v januári 2016 ako orgánu na riešenie krízových situácií bankovej únie musia JMD a SRB úzko spolupracovať. Bolo podpísané memorandum o porozumení, ktoré umožňuje výmenu informácií, ktoré potrebuje SRB na vypracovanie a prijímanie opatrení týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Z opatrení prijatých v roku 2017 v súvislosti s viacerými bankami v ťažkostiach vyplynulo, že spolupráca bola úspešná. Skúsenosti z nedávnych prípadov pomôžu všetkým zainteresovaným subjektom ďalej zlepšovať praktické uplatňovanie pravidiel a fungovanie systému. Spomedzi otázok zahŕňajúcich JMD sa to týka napríklad praktických modalít spolupráce a výmeny informácií medzi všetkými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi zapojenými do včasnej intervencie a riešenia krízových situácií, postupov vedúcich k rozhodnutiu, či je banka v úpadku alebo či pravdepodobne bude v úpadku, a využívania preskúmaní kvality aktív s cieľom určiť, či sú splnené podmienky na preventívnu rekapitalizáciu. Po získaní ďalších skúseností v praxi je dôležité, aby sa rámec spolupráce stále posudzoval a v prípade potreby aj zlepšoval. Komisia bude na tieto účely naďalej spolupracovať s JMD a SRB vzhľadom na celkové fungovanie mechanizmu riešenia krízových situácií, ako aj z pohľadu rámca štátnej pomoci EÚ.

Ak je naplánované, že ECB prijme opatrenia včasnej intervencie voči dohliadanej inštitúcii, pre ktorú je SRB orgánom riešenia krízovej situácie, tieto opatrenia by mali byť oznámené SRB, ktorá sa môže pripraviť na riešenie krízovej situácie dotknutej inštitúcie a spolu s ECB úzko monitoruje dodržiavanie opatrení včasnej intervencie. V právnom rámci pre opatrenia včasnej intervencie boli zaznamenané určité nejednotnosti, ktoré by sa dali riešiť objasnením používania právomocí včasnej intervencie v prípadoch, keď sa prekrývajú s právomocami dohľadu. Okrem toho by sa mohlo naplánovať, aby sa právomoci včasnej intervencie zakotvili priamo do nariadenia, ktorým sa zriaďuje jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, aby ECB mohla využívať právomoci, ktoré sú stanovené v priamo uplatniteľnom práve Únie. Do vykonania týchto objasnení v právnych predpisoch, a to aj v prípadoch aktivujúcich včasnú intervenciu, sa odporúča, aby ECB vyvinula svoju stratégiu krízového riadenia, a najmä aby vymedzila okolnosti, za ktorých sa vyžadujú opatrenia včasnej intervencie, a aby v záujme účinnejšej spolupráce jasne oznámila SRB všetky opatrenia určené inštitúciám, ktorých finančná situácia sa zhoršuje.

Na záver, ECB ako príslušný orgán je splnomocnená určiť, kedy inštitúcia patriaca pod jej dohľad, zlyháva alebo je pravdepodobné, že zlyhá. Toto určenie je predpokladom pre aktiváciu riešenia krízovej situácie, a spôsob, ktorým sa vykonáva, by mal byť preskúmaný v budúcich preskúmaniach SRM.

Účasť v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad a Rade pre finančnú stabilitu – medzinárodná regulačná konvergencia

Je potešujúce, že ECB získala a aktívne využíva svoj štatút členstva v príslušných medzinárodných orgánoch určujúcich normy, FSB a BCBS. V rámci tejto funkcie môže ECB aktívne prispievať k medzinárodnému určovaniu noriem relevantných pre bankový sektor vplyvnejším spôsobom ako EBA alebo Komisia, ktoré majú v BCBS len štatút pozorovateľa. Je naďalej náročné dosiahnuť úplné zosúladenie stanovísk európskych členov v bazilejskom výbore, ale úsilie ECB v spolupráci s Komisiou je v tomto ohľade dôležité, a preto by sa malo podporovať.

E. Nákladová účinnosť JMD

Tento oddiel je zameraný na nákladovú účinnosť JMD, posudzuje sa v ňom vývoj účinnosti procesu dohľadu a nákladov na dohľad v prvých rokoch existencie JMD.

Zásadnejšia analýza príspevku JMD k bezproblémovému fungovaniu jednotného trhu by si vyžadovala dlhšie obdobie pozorovania. Napriek výzvam spojeným s prvými rokmi fungovania JMD však veľká väčšina bánk pod priamym dohľadom ECB zaznamenala v roku 2015 zlepšenie kvality dohľadu, najmä z hľadiska dôslednosti dohľadu medzi subjektmi v bankovej skupine. Tento pozitívny vývoj potvrdili aj príslušné vnútroštátne orgány, ktoré zaznamenali značné zlepšenia fungovania kolégií dohľadu vďaka účinnému vedeniu ECB. Okrem toho významné inštitúcie signalizovali zlepšené vzájomné pôsobenie s ECB v roku 2016.

Poplatky za dohľad sa zároveň od začiatku JMD zvýšili, pretože príspevky na budovanie zdrojov na úrovni ECB nie sú vyvážené znížením príspevkov na zdroje a náklady v príslušných vnútroštátnych orgánoch. Aj v roku 2016 sa poplatky mierne zvýšili v porovnaní s rokom 2015, v čom sa zohľadnili vyššie úrovne počtu zamestnancov v ECB.

Súčasný rámec pre poplatky za dohľad poskytuje dohliadaným inštitúciám jasný, transparentný a jednoduchý spôsob rozdelenia poplatkov. Používanie priemeru rizikovo vážených aktív a celkových aktív banky ako kľúča na rozdelenie poplatkov medzi dohliadané banky je správnou cestou vzhľadom na pretrvávajúce neistoty týkajúce sa rozsahu, v ktorom rizikové váhy uplatňované bankami zohľadňujú ich skutočnú rizikovosť. Súčasná metodika poplatkov ECB zabezpečuje proporcionalitu rozdelením rozpočtu pre významné inštitúcie a menej významné inštitúcie podľa pridelenia nákladov. Týmto rozdelením rozpočtu sa zabezpečilo, že poplatky vo forme podielu na celkových splatených aktívach sú približne dvakrát nižšie pre menej významné inštitúcie než pre významné inštitúcie.

V nadchádzajúcom preskúmaní metodiky poplatkov by ECB mala zvážiť, či by bolo možné zaviesť väčšiu proporcionalitu, napr. prípadným rozlišovaním medzi menej významnými inštitúciami s vysokou prioritou, ktorých dohľad je náročnejší na zdroje, a ostatnými menej významnými inštitúciami.

Konštatuje sa, že ECB zaviedla systém merania fungujúcej výkonnosti, ktorý umožňuje sledovať pokrok dosiahnutý v rôznych procesoch dohľadu a iných vnútorných procesoch, a ktorý poskytuje potrebný základ pre posúdenie nákladovej účinnosti a efektívnosti. Táto chválitebná iniciatíva by sa mohla ďalej zlepšovať tak, aby zahŕňala všetky aspekty činností dohľadu ECB a aby sa prípadne vzťahovala aj na príslušné vnútroštátne orgány.

III. Závery

Na základe analýzy uvedenej v tejto správe, ako aj v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie z preskúmania Komisie vyplýva, že vytvorenie Jednotného mechanizmu dohľadu bolo celkovo úspešné. V počiatočnej fáze sa prejavili isté organizačné problémy, ale ECB a príslušné vnútroštátne orgány ich zvládli dobre a preukázali vysokú schopnosť reagovať a prispôsobovať sa.

ECB s podporou príslušných vnútroštátnych orgánov vytvorila potrebné postupy a nástroje, ktoré umožnili bezproblémový prechod právomocí dohľadu nad významnými inštitúciami a vykonávanie funkcií koordinácie a dohľadu zo strany ECB. Na základe tohto rámca ECB v plnej miere prijala svoju úlohu dohľadu a dokázala si za dva roky vybudovať dobré meno ako účinný a prísny orgán dohľadu. Toto je pozoruhodný výsledok najmä v kontexte, v ktorom boli harmonogramy mimoriadne náročné a realita dohľadu 19 zúčastnených členských štátov bola veľmi rozmanitá.

Zámerom nariadenia o JMD bolo, aby sa pri budovaní štruktúry riadenia ECB, ktorá je stanovená v zmluve, vytvorili fungujúce rozhodovacie postupy, v ktorých sú zohľadnené vlastnosti JMD. Je nádej, že tento aspekt sa do veľkej miery zlepší pomocou nového rámca pre delegovanie, ktorý umožní prijímať bežné rozhodnutia alebo rozhodnutia o dohľade, ktoré majú menší vplyv, na stredných úrovniach riadenia v rámci ECB.

V súvislosti s nezávislosťou ECB neboli zistené zásadné problémy. Pokiaľ ide o zásadu oddelenia, ECB by mala zabezpečiť, aby sa zaviedli a uplatňovali všetky ochranné opatrenia, najmä pokiaľ ide o služby, ktoré podporujú funkciu dohľadu ECB, ako aj všetky ostatné funkcie, ktoré vykonáva ECB. ECB sa takisto vyzýva, aby zabezpečila náležité zapojenie Rady pre dohľad do makroprudenciálneho rozhodovania.

Táto počiatočná fáza JMD bola dôležitá pre získanie si dôvery všetkých príslušných zainteresovaných strán. Pri vytváraní tejto dôvery bola ECB opakovane posudzovaná v súvislosti s jej právomocou dohľadu a braná na zodpovednosť zo strany politických, súdnych a správnych orgánov. Používanie mechanizmov na posudzovanie zodpovednosti ECB bolo intenzívne a pravidelné, pričom sa nepreukázali zásadné nedostatky v tom, ako ECB vykonáva svoje úlohy dohľadu. Určité nezhody vznikli, pokiaľ ide o rozsah mandátu Európskeho dvora audítorov preskúmavať ECB – očakáva sa, že táto otázka sa vyrieši deklarovaným záväzkom spolupráce v súvislosti s druhým preskúmaním, ktoré vykoná Európsky dvor audítorov.

Základný rozmer JMD spočíva vo vzájomnom pôsobení medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Okrem určitých úvodných neistôt týkajúcich sa právomocí dohľadu zakotvených vo vnútroštátnom práve neboli identifikované žiadne zásadné problémy, ktoré by ovplyvňovali rozdelenie úloh a zodpovednosti v nariadení o JMD. V praxi sa spolupráca postupne vyvíjala, pričom sa paralelne s čoraz väčším objemom spoločných skúseností budovala dôvera medzi rôznymi stranami. Príslušné vnútroštátne orgány v zúčastnených členských štátoch preukázali svoju ochotu účinne spolupracovať s ECB a asistovať jej pri vypracúvaní politík dohľadu a vykonávaní úkonov dohľadu. Spolupráca v dobrej viere medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi je veľmi dôležitá a všetky strany sa vyzývajú, aby naďalej lojálne spolupracovali.

Vzťah medzi ECB a orgánom EBA predstavuje ďalší dôležitý aspekt fungovania JMD v kontexte vnútorného trhu. V tomto preskúmaní sa zaznamenala kladná dynamika vzájomného pôsobenia, ktorá je vzájomne prospešná, a ECB sa vyzýva, aby pokračovala v spolupráci a koordinácii s orgánom EBA, najmä pokiaľ ide o vykonávanie jednotného súboru pravidiel.

Účinnosť dohľadu nad bankami eurozóny sa zlepšila už v prvých rokoch fungovania JMD. V prípade významných inštitúcií je regulačný rámec harmonizovanejší a dohľad je založený na spoločných metodikách, ktoré sa dôsledne uplatňujú. Bola zaznamenaná zvýšená kvalita dohľadu v súvislosti s niekoľkými hlavnými oblasťami dohľadu týkajúcimi sa najmä postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, vnútorných modelov, posúdení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a fungovania kolégií. ECB tiež prijala dôležité kroky v oblasti harmonizácie postupov dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ale je potrebný dlhší čas, aby sa zvýšila úroveň harmonizácie a podporilo sa využívanie spoločných najlepších postupov v oblasti dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Celkovo existuje pozitívny vplyv na rovnaké podmienky pre významné inštitúcie v zúčastnených členských štátoch, ako aj pre významné a menej významné inštitúcie v zúčastnených členských štátoch. Okrem toho vzhľadom na veľmi pozitívne hodnotenie úlohy ECB v kolégiách orgánov dohľadu a jej významný príspevok k diskusii v rámci orgánu EBA, existujú pozitívne účinky presahovania na celom vnútornom trhu.

Celkovo sa zdá, že uplatňovanie nariadenia o JMD v praxi funguje dobre a v tejto etape nie sú potrebné zásadné zmeny právneho rámca. Nedostatky zaznamenané v tejto správe môžu byť napravené najmä opatreniami prijatými ECB alebo prostredníctvom zmien príslušného práva Únie, o ktorých momentálne rokuje Európsky parlament a Rada v kontexte návrhov predložených Komisiou v novembri 2016. Určité aspekty uplatňovania nariadenia o JMD bude treba ďalej monitorovať a podrobnejšie posúdiť po získaní väčších skúseností s JMD.

Komisia dospela k záveru, že pilier dohľadu bankovej únie bol zavedený úspešne, funguje dobre a dokazuje svoju účinnosť. JMD predstavuje stabilný a spoľahlivý prvok bankovej únie, ktorý by mohol preukázať svoj plný potenciál v kontexte dobudovanej bankovej únie.

(1) https://ec.europa.eu/commission/state-union-2017_sk   

(2) https://ec.europa.eu/commission/publications/five-presidents-report-completing-europes-economic-and-monetary-union_sk.

(3) Príslušné vnútroštátne orgány sa sťažovali na objem zdrojov potrebných na vypracovanie stanovísk pre Radu pre dohľad a radu guvernérov k otázkam, ktoré z ich pohľadu vôbec nie sú relevantné a ktoré sa v rámci ich organizácií riešili na stredných úrovniach riadenia.

(4) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/933 zo 16. novembra 2016 o všeobecnom rámci pre delegovanie rozhodovacích právomocí vo vzťahu k právnym nástrojom v oblasti dohľadu (ECB/2016/40); rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/934 zo 16. novembra 2016 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o významnosti dohliadaných subjektov (ECB/2016/41); rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/935 zo 16. novembra 2016 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a posúdení požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť (ECB/2016/42); rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/936 z 23. mája 2017 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (ECB/2017/16); rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/937 z 23. mája 2017 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o významnosti dohliadaných subjektov (ECB/2017/17).

(5) Tento výklad nedávno potvrdil Súdny dvor Európskej únie, ktorý zdôraznil, že výkon priameho prudenciálneho dohľadu nad menej významnými inštitúciami zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov „je však vymedzený ECB, ktorá podľa článku 6 ods. 5 písm. a) a b) základného nariadenia (nariadenia o JMD) disponuje právomocou oznamovať uvedeným orgánom „nariadenia, usmernenia alebo všeobecné pokyny určené príslušným vnútroštátnym orgánom, na základe ktorých sa vykonávajú úlohy vymedzené v článku 4“ uvedeného nariadenia, a odobrať vnútroštátnemu orgánu právomoc a „rozhodnúť o tom, že sama priamo uplatní všetky príslušné právomoci vo vzťahu k jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám“. Pozri vec T-122/15, rozsudok všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 16. mája 2017, Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank/Európska centrálna banka, bod 24.

(6) Napríklad, pokiaľ ide o prechodné opatrenia pre výpočty vlastných zdrojov podľa CRR.

(7) Osobitne v prípade cezhraničných výnimiek týkajúcich sa likvidity.

(8) Tieto právomoci sú zakotvené v článku 16 ods. 2 písm. d) nariadenia o JMD, ktorý má rovnaké znenie ako článok 104 ods. 1 písm. d) CRD. Nejde o účtovné právomoci, ktoré by ECB umožňovali uložiť osobitné ustanovenie, ale umožňujú ECB ovplyvňovať politiku tvorby rezerv banky v rámci obmedzení účtovných štandardov, napríklad, ak tento rámec umožňuje pružnosť vo výbere politík alebo vyžaduje subjektívne odhady a ak konkrétne vykonávanie zvolené inštitúciou nie je primerané alebo dostatočne obozretné z hľadiska dohľadu. Okrem toho umožňujú ECB vyžadovať od úverových inštitúcií, aby uplatňovali osobitné úpravy (odpočty, filtre alebo podobné opatrenia) vo výpočtoch vlastných zdrojov, v ktorých sa účtovný postup uplatnený bankou nepovažuje za obozretný z hľadiska dohľadu.

(9) Akčný plán riešenia nesplácaných úverov v Európe – závery Rady (11. júla 2017), http://www.consilium.europa.eu/register/sk/content/out/?&typ=ENTRY&i=ADV&DOC_ID=ST-11173-2017-INIT

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (nariadenie ESRB) a nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (nariadenie ECB/ESRB). Komisia 20. septembra 2017 predložila legislatívne návrhy na formalizovanie úlohy Rady pre dohľad ECB v rámci ESRB. Pozri https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/com-2017-538_sk.