EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 9. 2017
COM(2017) 546 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Hodnotenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES, v polovici trvania
{SWD(2017) 314 final}
{SWD(2017) 315 final}
{SWD(2017) 316 final}
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
Hodnotenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu a ktorým sa menia smernice Rady 98/56/ES, 2000/29/ES a 2008/90/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 a zrušujú rozhodnutia Rady 66/399/EHS, 76/894/EHS a 2009/470/ES
, v polovici trvania
1.Úvod
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 nadobudlo účinnosť na konci júna 2014 a zaviedol sa ním spoločný finančný rámec (SFR) v oblasti potravinového reťazca, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (ďalej len: „nariadenie o SFR“).
Táto správa je vypracovaná podľa článku 42 (ďalej len „hodnotenie“) samotného nariadenia o SFR, ktorým sa Komisii ukladá povinnosť vypracovať a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení v polovici trvania, ktorá sa vzťahuje na tieto výdavkové opatrenia:
·veterinárne programy eradikácie, kontroly a dohľadu (ďalej len: „veterinárne programy“), ktoré vykonávajú členské štáty a ktorých cieľom je postupne eliminovať choroby zvierat a zoonózy a vykonávať opatrenia na kontrolu chorôb;
·programy fytosanitárneho prieskumu zamerané na zisťovanie výskytu škodcov na území Únie;
·veterinárne a fytosanitárne núdzové opatrenia, ktorých cieľom je včas riešiť núdzové situácie súvisiace so zdravím zvierat a zdravím rastlín;
·činnosti referenčných laboratórií Európskej únie (RLEÚ), ktorých cieľom je zabezpečiť vysokokvalitné, jednotné testovanie v EÚ a podporiť činnosti Komisie týkajúce sa riadenia rizík v oblasti laboratórnej analýzy;
·program Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny (Better Training for Safer Food – BTSF), ktorý predstavuje iniciatívu v oblasti vzdelávania určenú pracovníkom vnútroštátnych orgánov zapojených do úradných kontrol v oblasti potravinového a krmivového práva, predpisov v oblasti zdravia zvierat, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín.
V medziach súčasného viacročného finančného rámca (VFR) predstavujú sumy vyčlenené na súbor uvedených činností takmer celý rozpočet v oblasti potravinového reťazca.
V tejto správe sa uvádzajú výsledky hodnotenia v polovici trvania na základe externej podpornej štúdie
a interného posúdenia vykonaného na úrovni Komisie. K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie (SWD), ktorý poskytuje prehľad o technickom a finančnom vykonávaní činností SFR a zhrnutie zistení externej podpornej štúdie.
Výdavkový program EÚ poskytuje finančnú podporu na dosiahnutie cieľov právnych predpisov EÚ v oblasti potravín a krmív. Toto prispievanie k dosahovaniu cieľov neoddeliteľne súvisí s príspevkom z vnútroštátnych výdavkov a s opatreniami, ktoré musia členské štáty zo zákona prijať.
Hodnotenie v polovici trvania sa vzťahuje na vykonávanie nariadenia o SFR v rokoch 2014, 2015 a (na základe dostupných predbežných údajov) 2016. Vzhľadom na to, že dostupné údaje za rok 2016 sú len čiastočné, toto hodnotenie je tým obmedzené.
2.Všeobecný kontext a ciele nariadenia o SFR
Nariadenie o SFR bolo prijaté s cieľom zlepšiť fungovanie vynakladania prostriedkov na činnosti vykonávané v oblasti potravinového reťazca, ako aj zamerať sa na priority financovania EÚ, čím poskytuje skutočnú pridanú hodnotu. Zmodernizovali a zracionalizovali sa ním finančné ustanovenia, ktoré existovali predtým, do jednotného rámca s harmonizovanými postupmi, so štandardizovanými úrovňami platieb, spresnenými oprávnenými nákladmi a opatreniami.
Z prevádzkového hľadiska bola väčšina činností a opatrení podporovaná už pred rokom 2014. Zaviedli sa nové opatrenia vo fytosanitárnej oblasti, konkrétne možnosť spolufinancovať vykonávanie prieskumových programov zisťovania výskytu škodcov rastlín na území Únie.
Všeobecným politickým cieľom nariadenia o SFR je prispieť k zvýšeniu úrovne zdravia ľudí, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci a v súvisiacich oblastiach predchádzaním vzniku chorôb a výskytu škodcov a ich eradikáciou, ako aj zabezpečením vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a životného prostredia a súčasne posilnením konkurencieschopnosti potravinárskeho odvetvia a odvetvia krmív v Únii a podporou tvorby pracovných miest.
Tento všeobecný cieľ sa vykryštalizoval do štyroch osobitných cieľov, jeden pre každú zo štyroch oblastí výdavkov, na ktoré sa vzťahuje samotné nariadenie o SFR, konkrétne: bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, zdravie rastlín a úradné kontroly.
Osobitné ciele sprevádza šesť osobitných ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa takisto uvádzajú v nariadení o SFR a na základe ktorých sa uskutočňuje odvetvové hodnotenie opatrení vykonaných v rámci každej zo štyroch dotknutých oblastí výdavkov.
Na dosiahnutie cieľa nariadenia o SFR bol na sedemročné obdobie 2014 – 2020, na ktoré sa vzťahuje súčasný VFR, pre výdavky vyčlenený maximálny celkový strop vo výške 1 891 936 000 EUR.
Výdavky SFR zahŕňajú hlavne priame spolufinancovanie určené členským štátom, ktoré sú takmer výlučnými príjemcami výdavkov EÚ v tejto oblasti. Členské štáty dostanú náhradu oprávnených nákladov vynaložených na vykonávanie oprávnených opatrení. Finančný príspevok Únie má vo väčšine prípadov formu grantu.
3.Výsledky hodnotenia vykonávania nariadenia o SFR v polovici trvania
V súlade s ustanoveniami článku 42 nariadenia o SFR sa správa o hodnotení v polovici trvania vzťahuje na tieto aspekty:
·dosiahnutie cieľov SFR (článok 2 ods. 1), pokiaľ ide o efektívnosť využívania zdrojov a ich pridanú hodnotu, a to na úrovni Únie;
·rozsah zjednodušenia;
·pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov;
·prínos opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
Zohľadňujú sa v nej výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.
Pri hodnotení sa zohľadňuje pokrok dosiahnutý využitím šiestich ukazovateľov SFR uvedených v článku 2 ods. 2.
3.1.
Dosiahnutie cieľov nariadenia o SFR: efektívnosť a pridaná hodnota EÚ
Všeobecný politický cieľ prezentovaný v časti všeobecný kontext tejto správy dopĺňajú štyri osobitné ciele, jeden pre každú zo štyroch dotknutých oblastí výdavkov.
·Zdravie zvierat: prispieť k dosiahnutiu lepšieho štatútu zdravia zvierat pre Úniu a podporiť zlepšenie dobrých životných podmienok zvierat.
·Zdravie rastlín: prispieť k včasnému odhaleniu škodcov a k ich eradikácii tam, kde títo škodcovia prenikli do Únie.
·Úradné kontroly: prispieť k zlepšeniu účinnosti, efektívnosti a spoľahlivosti úradných kontrol a ostatných činností realizovaných na účely účinného vykonávania a dodržiavania pravidiel Únie (v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o SFR).
·Bezpečnosť potravín: prispieť k zvýšeniu úrovne bezpečnosti potravín a systémov potravinárskej výroby a iných výrobkov, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť potravín, a zároveň zlepšiť udržateľnosť potravinárskej výroby.
Tieto osobitné ciele sprevádza šesť uvedených ukazovateľov nariadenia o SFR, ktoré poskytujú všeobecný prístup monitorovania vývoja výdavkov v tejto oblasti. Útvary Komisie premenili tieto ukazovatele na komplexný súbor pozostávajúci z dvadsaťjeden operačných technických ukazovateľov, pričom vymedzili osobitné ciele pre každý z nich na roky 2017 a 2020
s cieľom konkrétne monitorovať a merať vykonávanie činností SFR. Tento súbor ukazovateľov poskytuje informácie o technickom vykonávaní opatrení SFR, neumožňuje však posúdiť nákladovú účinnosť tohto programu. Keďže neexistujú dostupné ukazovatele nákladovej účinnosti, obmedzuje sa tým hodnotenie efektívnosti opatrení SFR.
3.1.1.
Zdravie zvierat
Dosahovanie cieľov
Zavedenie veterinárnych opatrení predstavuje najväčšiu časť výdavkov z rozpočtu nariadenia o SFR, pričom len veterinárne programy predstavovali viac ako 75 % celkových výdavkov v rokoch 2014 a 2015. Platby na veterinárne programy v roku 2014 dosiahli výšku 136 miliónov EUR zo 180 miliónov EUR a v roku 2015 sa vyšplhali na 148 miliónov EUR zo 194 miliónov. Tento rozpočtový význam odráža aj fakt, že 12 z 21 technických ukazovateľov monitorovaných v tejto súvislosti sa vzťahuje na túto oblasť výdavkov. Zvolené ukazovatele sa zameriavajú na prioritné choroby zvierat a zoonózy; umožňujú monitorovať zemepisný vývoj oblastí EÚ, ktoré sú bez výskytu špecifických chorôb zvierat, a merať technické parametre, ako je prevalencia, incidencia a počet prípadov. Z analýzy týchto ukazovateľov za obdobie rokov 2014 – 2016 vyplýva pozitívny epidemiologický vývoj všetkých prioritných chorôb, na ktoré sa poskytuje finančná podpora EÚ v rámci veterinárnych programov, pričom narastá počet členských štátov alebo regiónov, v ktorých sa nevyskytujú choroby zvierat, a celkovo sa znižujú všetky monitorované parametre. Významným príkladom sú programy EÚ zamerané na besnotu: táto choroba bola v EÚ takmer eradikovaná v prípade voľne žijúcich zvierat (úplná eradikácia sa očakáva do roku 2020) a počet prípadov klesol z 80 v roku 2014 iba na 18 v roku 2016, čím sa výrazne znížilo značné riziko pre zdravie a v rámci EÚ sa umožnil voľný pohyb mačiek a psov. Ďalším dobrým príkladom je zvýšený počet členských štátov bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka: na konci roka 2016 boli dva z piatich členských štátov, ktoré využívali počas posudzovaného obdobia program spolufinancovaný z EÚ, bez výskytu tejto choroby; vo zvyšných troch členských štátoch počas toho istého obdobia klesol hlavný ukazovateľ výkonnosti, ktorým sa monitoruje vývoj prevalencie v stádach, o 25 %, čím sa potvrdil pozitívny trend úplnej eradikácie tejto choroby. Treba však poznamenať, že ešte stále existujú niektoré oblasti, v ktorých sa situácia nezlepšila, ako sa očakávalo, ako napríklad v prípade tuberkulózy hovädzieho dobytka (v 1 z 5 členských štátov využívajúcich program spolufinancovaný z EÚ) a brucelózy oviec a kôz (v 1 členskom štáte a v niekoľkých regiónoch iného členského štátu zo 6 členských štátov využívajúcich program spolufinancovaný z EÚ). Kým z ukazovateľov týkajúcich sa salmonelózy a brucelózy v prípade zvierat vyplýva pokrok, ukazovatele u ľudí ešte nepriniesli očakávané výsledky, ktorými mal byť každoročný dvojpercentný pokles prípadov, počas trojročného obdobia hodnotenia.
Vykonávanie núdzových opatrení pri výskyte ohnísk veterinárnych chorôb takisto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní lepšieho štatútu zdravia zvierat v EÚ, ako aj pri ochrane hospodárstva EÚ pred vážnymi a rozsiahlymi veterinárnymi krízami. Vďaka včasným zisteniam a okamžitému uplatňovaniu núdzových opatrení spolufinancovaných z EÚ boli úspešne potlačené všetky nedávne epidémie a predišlo sa závažným hospodárskym dôsledkom, ako napr. obchodným obmedzeniam a zákazom vývozu. Príkladom z nedávnej minulosti je boj proti epidémii nodulárnej dermatitídy (LSD), infekčnému vírusovému ochoreniu hovädzieho dobytka, ktoré sa prenáša prostredníctvom infikovaných slín alebo ho prenáša hmyz a ktoré sa do EÚ dostalo z Turecka. V roku 2016 bolo touto chorobou postihnutých sedem krajín juhovýchodnej Európy vrátane Grécka, Bulharska a oblasti Balkánu. Všetky tieto krajiny sa uchýlili k hromadnému očkovaniu proti LSD z banky vakcín EÚ, ktorá bola ihneď zriadená na riešenie núdzového stavu. Výsledkom tejto očkovacej kampane bolo úspešné potlačenie tejto choroby: v roku 2016 neboli postihnuté žiadne ďalšie členské štáty a v oblastiach, kde prebehlo očkovanie, nebol zaznamenaný žiaden opätovný výskyt tejto choroby.
Efektívnosť
Zlepšenie štatútu zdravia zvierat sprevádza postupné znižovanie finančných prostriedkov potrebných v tejto oblasti, ktoré v konkrétnom prípade veterinárnych programov klesli o 11 miliónov EUR počas trojročného obdobia hodnotenia.
Menej predvídateľné je vynakladanie prostriedkov na núdzové opatrenia, ktoré sa mení z roka na rok v dôsledku faktorov, ktoré možno len ťažko predvídať a kontrolovať, vrátane zmeny klímy a globalizácie vektorov, ako aj cyklického opakovaného výskytu niektorých endemických chorôb.
Treba zdôrazniť, že podľa nedávnej osobitnej správy Európskeho dvora audítorov
, ktorá bola uverejnená v apríli 2016, je stratégia Komisie v prípade chorôb zvierat spoľahlivá a dobre vypracovaná a má dobrý rámec prednostného vyčleňovania rozpočtových zdrojov na prioritné programy. Podľa zistení v danej správe programy členských štátov spĺňajú požadované kritériá a vo všeobecnosti sú dobre navrhnuté a riadne vykonávané. Okrem toho členské štáty preukazujú, že majú primerané systémy identifikácie ohnísk chorôb zvierat a uľahčovania ich eradikácie. Malo by sa však poznamenať, že v správe Európskeho dvora audítorov bolo poukázané na nedostatok dostupných medzinárodných štandardných modelov a hospodárskych ukazovateľov, čím sa obmedzuje možnosť Komisie preukázať nákladovú účinnosť veterinárnych výdavkov.
Pridaná hodnota EÚ
Dosiahnutie lepšieho štatútu zdravia zvierat je výsledkom právnych opatrení zavedených na úrovni EÚ s technickou a finančnou podporou EÚ určenou členským štátom. Ak existuje podozrenie na výskyt choroby alebo ak sa jej výskyt potvrdí, okamžite sa v rámci systému núdzových opatrení zavedú viaceré preventívne a kontrolné opatrenia vrátane dočasného uzavretia hraníc, pokiaľ ide o prepravu zásielok vnímavých druhov, a regionalizácie
tejto choroby. Rôznorodosť opatrení, ktoré treba zaviesť na boj proti chorobám zvierat, a skutočnosť, že mnohé choroby sa šíria aj za hranice, si vyžadujú systém centralizovaného riadenia s cieľom náležite koordinovať a organizovať vykonávanie osobitných opatrení v členských štátoch.
Rozpočtové obmedzenia v niektorých členských štátoch, najmä v tých, ktoré zápasia s hospodárskou krízou, alebo iné prekážky môžu obmedziť alebo oddialiť vykonávanie opatrení potrebných na zvládnutie ohniska choroby. Preto sa v prípade výskytu ohniska choroby finančným príspevkom EÚ podporuje systém EÚ pre krízové riadenieDobrým príkladom koordinácie EÚ je nedávny prípad riadenia na úrovni EÚ pri výskyte ohniska afrického moru ošípaných, ktorý sa v roku 2014 dostal z Ruska do EÚ. Už od veľmi skorých fáz epidémie, v prípade ktorej neexistuje očkovacia látka, Komisia aktívne podporila v dotknutých členských štátoch, susedných tretích krajinách a ohrozených hraničných členských štátoch spoločnú stratégiu založenú na právnych predpisoch EÚ a najlepších vedeckých poznatkoch. Komisia poskytla technickú a finančnú podporu na konkrétne cielené opatrenia s cieľom podporiť uvedenú politiku. Výsledkom tohto koordinovaného opatrenia bolo zamedzenie šírenia choroby počas obdobia súčasného hodnotenia a obmedzili sa vďaka nemu náklady týkajúce sa rozpočtu EÚ aj štátnych rozpočtov. Týmto opatrením sa podarilo vyhnúť sa aj vážnemu narušeniu obchodu v rámci EÚ, ako aj obchodu s tretími krajinami.
3.1.2.
Zdravie rastlín
Dosahovanie cieľov
Aj keď EÚ poskytuje finančnú podporu na vykonávanie núdzových opatrení v oblasti zdravia rastlín už mnoho rokov, financovanie programov prieskumu zdravia rastlín je stále v počiatočnom štádiu.
Programy prieskumu boli po prvýkrát zavedené v roku 2015; hodnotenie ich výsledkov bolo preto obmedzené z dôvodu krátkeho časového rámca a neexistencie predchádzajúcich opatrení. Členské štáty EÚ však privítali ich zavedenie hneď v prvom roku, pričom 17 krajín EÚ predstavilo svoj program v roku 2015 a 22 krajín v roku 2016. V roku 2015 sa vykonaním programov prieskumov umožnilo na území Únie odhaliť niekoľko nových vznikajúcich rizík, ako napr. rastlinnú baktériu Xylella fastidiosa.
Rozpočet, ktorý je k dispozícii na podporu vykonávania núdzových opatrení a programov prieskumu zameraných na zisťovanie výskytu škodcov, predstavuje len obmedzenú časť celkových výdavkov v rámci rozpočtu nariadenia o SFR. V roku 2014 predstavovali výdavky na vykonávanie núdzových opatrení 7,7 milióna EUR a v roku 2015 dosiahli výšku 12,2 milióna EUR, pričom na výdavky na programy prieskumov v roku 2015 bolo vyčlenených 4,2 milióna EUR.
Na účely sledovania výsledkov zavádzania fytosanitárnych núdzových opatrení Komisia v prípade výberu prioritných škodcov vrátane niektorých ničivých patogénov, ako je Xylella fastidiosa, monitoruje počet výskytov. V oblasti zdravia rastlín je dosiahnutie cieľa eradikácie v prípade výskytu ohniska možný len vtedy, ak sú rozhodné opatrenia zavedené bezodkladne a nie vtedy, keď už je v tejto oblasti endemický výskyt škodcu. Problémy s dosiahnutím eradikácie môžu vyplývať z nedostatku účinných riešení ošetrovania, vysokého počtu náchylných rastlinných druhov, populačnej dynamiky a zo životného cyklu škodcov a ich vektorov prítomných v lesoch, parkoch a porastoch s vysokou hospodárskou, spoločenskou a environmentálnou hodnotou. Ak eradikácia nie je možná, jedinou alternatívou pri súčasnom stave vedy je zamedzenie šírenia. Poukazuje to na význam včasného odhalenia, ktoré sa má dosiahnuť prostredníctvom programov prieskumu.
Efektívnosť
Cieľom zavedenia programov prieskumu je odhalenie výskytu prioritných škodcov na území EÚ. V tomto zmysle sa plánuje postupné zvýšenie finančných zdrojov v rámci súčasného VFR, čím sa podporí cieľ, aby sa do roku 2020 zahrnulo do týchto prieskumov väčšie územie Únie.
Rovnako ako v prípade veterinárnych núdzových opatrení je aj vynakladanie prostriedkov na fytosanitárne núdzové opatrenia premenlivé a málo predvídateľné vzhľadom na vznikajúce riziká, ako je vplyv zmeny klímy, svetový obchod a pohyb cestujúcich po celom svete. Počas rokov 2014 – 2016 sa väčšinou týkali len štyroch hlavných škodcov: núdzové opatrenia pri riešení výskytu háďatka borovicového a baktérií Xylella fastidiosa, ako aj Anoplophora glabripennis a Pomacea insularum, ktoré boli dôvodom takmer všetkých platieb (91 %). Počas posudzovaného obdobia prispela finančná podpora EÚ na vykonávanie núdzových opatrení k tomu, aby sa zabránilo ďalšiemu zavlečeniu a ďalšiemu šíreniu uvedených škodcov do ostatných častí územia Únie.
Pridaná hodnota EÚ
Intervenciou EÚ sa podporuje riadenie v prípade výskytu ohnísk nákaz ohrozujúcich zdravie rastlín, pričom EÚ poskytuje finančné príspevky potrebné na úrovni členského štátu na vykonanie núdzových opatrení s cieľom zabrániť ďalšiemu šíreniu príslušných škodcov do zvyšnej časti územia Únie.
Okrem toho sa podporou Únie uľahčí koordinácia medzi členskými štátmi pri skúmaní škodcov rastlín, ktoré si vyžaduje väčšiu pozornosť vzhľadom na ich hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv.
Vykonávanie programov prieskumov a núdzových opatrení na území EÚ, ktoré spolufinancuje EÚ, prispieva k zachovaniu poľnohospodárskej výroby prostredníctvom ochrany zdravia rastlín, ako aj ochrany biodiverzity a lesov a k zachovaniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.
3.1.3.
Úradné kontroly
Dosahovanie cieľov
Finančná podpora EÚ zameraná na systém úradných kontrol sa týka dvoch hlavných nástrojov, ktoré predstavujú takmer 100 % vzniknutých oprávnených nákladov: testovacie činnosti, ktoré vykonáva sieť 43 referenčných laboratórií Európskej únie (RLEÚ), a školenia, ktoré v niekoľkých prioritných oblastiach bezpečnosti potravín poskytujú laboratóriá EURL a ktoré sa poskytujú aj v rámci iniciatívy BTSF. Na monitorovanie výkonnosti hlavných opatrení spolufinancovaných v oblasti úradných kontrol boli vypracované štyri operačné ukazovatele.
RLEÚ prispeli okrem iného k neustálej aktualizácii diagnostických nástrojov na včasnú identifikáciu patogénov. Je to pre jednotné vykonávanie kontrol v celej EÚ kľúčové, keďže sa tak zabezpečuje dôvera v spoľahlivé výsledky testov a rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž. Laboratóriá zapojené do skúšok spôsobilosti
, ktoré vykonáva sieť laboratórií RLEÚ, dosiahli priemernú mieru úspešnosti 85 %, z čoho vyplýva úspešné uplatňovanie metód testovania referenčnými laboratóriami v rámci celej EÚ. Národné referenčné laboratóriá (NRL), ktoré sú zapojené do úradnej kontroly, mohli zvýšiť svoje odborné znalosti prostredníctvom kontinuálnej odbornej prípravy poskytnutej na výročnom seminári, ktorý zorganizovalo každé RLEÚ. Priemerná miera spokojnosti účastníkov, pokiaľ ide o obsah odbornej prípravy, bola vyššia ako 87 %.
Počas predmetných troch rokov zahŕňala iniciatíva odbornej prípravy BTSF 52 tém, ktoré majú pre oblasti SFR kľúčový význam. Účastníci členských štátov EÚ, ako aj tretích krajín zhodnotili tento program ako užitočný, pričom v každom posudzovanom roku bola dosiahnutá miera spokojnosti nad 90 %. Aj miera úspešnosti testov, ktoré účastníci vykonali po školení, je veľmi vysoká, na úrovni približne 88 %. Školeniami sa podporilo vzájomné porozumenie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich povinnosti a o to, ako najlepšie presadzovať príslušné právne predpisy EÚ. Program BTSF sa ukázal byť nápomocný aj pri reagovaní na nové potreby, najmä počas krízových udalostí, keď prispel k prevencii aj pripravenosti na krízovú situáciu. Konkrétnym príkladom je školenie BTSF o vyšetrovaniach vypuknutí chorôb prenášaných potravinovým reťazcom, ktoré bolo zorganizované počas všetkých troch rokov hodnotenia a zamerané na témy, ako sú pripravenosť na vypuknutie choroby, riadenie výskytu choroby, krízová komunikácia, a ktoré bolo určené pre národné tímy verejného zdravotníctva, veterinárne orgány a orgány pre bezpečnosť potravín.
Efektívnosť
Tieto 2 činnosti sú na 100 % financované z EÚ a ročné náklady na každú z nich predstavujú približne 15 mil. EUR z rozpočtu EÚ. Napriek týmto obmedzeným nákladom však mohli RLEÚ vykonať testovacie činnosti na vysokej úrovni a vyškoliť ročne zamestnancov v stovkách NRL a vďaka BTSF bolo ročne odborne vyškolených približne 6 000 úradníkov z vnútroštátnych príslušných orgánov zapojených do úradných kontrol.
Pridaná hodnota EÚ
Pridaná hodnota EÚ, ktorú prinášajú činnosti RLEÚ a programy BTSF, súvisí s povahou týchto činností: sieť laboratórií zabezpečuje, aby všetky členské štáty EÚ pracovali v konzistentnom a jednotnom regulačnom rámci a aby sa programom odbornej prípravy EÚ podporoval spoločný prístup k vykonávaniu právnych predpisov EÚ. Toto prispievanie k harmonizácii predpisov na úrovni Únie a spoločné využívanie poznatkov a odborných znalostí v oblasti bezpečnosti potravín a súvisiacich oblastiach sú významným príkladom pozitívnej interakcie v rámci EÚ, čo by nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom izolovaného úsilia na vnútroštátnej úrovni a bez finančnej podpory EÚ.
3.1.4.
Bezpečnosť potravín
Dosiahnutie cieľa bezpečnosti potravín sa musí vnímať z integrovanej perspektívy ako horizontálny cieľ vyplývajúci z vykonávania a presadzovania právneho rámca v kombinácii s príspevkom EÚ a vnútroštátnych výdavkových programov. Činnosti v oblasti zdravia zvierat, zdravia rastlín a úradných kontrol spolu prispievajú k dosahovaniu vysokej úrovne bezpečnosti potravín a systémov potravinárskej výroby v záujme všetkých občanov EÚ. Bezpečnosť potravín si vyžaduje bezpečné a zdravé zvieratá a rastliny, ako aj nadštandardný systém kontrol. Existuje teda priame a záväzné prepojenie s dosahovaním vysokej úrovne zdravia zvierat, zdravia rastlín a úradných kontrol na splnenie tejto požiadavky.
Účinné presadzovanie požiadaviek EÚ v uvedených oblastiach v rámci EÚ a v krajinách mimo EÚ, ktoré vyvážajú zvieratá, rastliny a výrobky do EÚ, je na udržanie vysokej úrovne bezpečnosti potravín kľúčové.
Vysoké štandardy EÚ uľahčujú obchod v rámci EÚ a európskym podnikom dávajú príležitosť súťažiť na svetovom trhu. Vysoká úroveň bezpečnosti je základom stabilných trhov a dôvery spotrebiteľov a chráni Európu aj pred hospodárskymi nákladmi a nákladmi na ľudské zdroje v dôsledku prepuknutia chorôb.
Počas obdobia, na ktoré sa hodnotenie vzťahuje, útvary Komisie ročne vykonali približne 200 auditov a inšpekcií. Tie prispeli k dosiahnutiu viacerých kľúčových priorít Komisie, najmä: regulačného prostredia podporujúceho zamestnanosť, rast a investície prostredníctvom zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti, ktorú umožňujú systémy riadnej kontroly a presadzovania právnych predpisov; prehĺbenejšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu vytvorením rovnakých podmienok, v ktorých sa občania a podniky môžu spoľahnúť na jednotnú a vysokú úroveň bezpečnosti a transparentné informácie o stave vykonávania kontrol v členských štátoch a krajinách mimo EÚ, vďaka ktorým sú zase tvorcovia politík informovaní o účinnosti nariadenia v príslušných odvetviach.
Komisia svojou audítorskou praxou poskytuje dôležitú spätnú väzbu, pokiaľ ide o účinnosť, vplyv a pridanú hodnotu právnych predpisov a činností EÚ.
Rovnako ako dosahovanie sektorových cieľov analyzovaných v predchádzajúcich oddieloch prispieva k pozitívnemu posúdeniu všeobecnej situácie bezpečnosti potravín na úrovni EÚ, nie je nutné predstavovať ani dobrú povesť potravinových výrobkov EÚ. Agropotravinárske výroby EÚ sú vo všeobecnosti oceňované pre svoju kvalitu, ako aj vysoké bezpečnostné normy, pričom predstavujú najväčší výrobný sektor v Európe a majú vedúce postavenie vo svete. V tomto kontexte zohráva rozpočet EÚ na bezpečnosť potravín kľúčovú úlohu pri prispievaní k ich konkurencieschopnosti.
3.2.
Zjednodušenie
V súlade s oznámením „Rozpočet stratégie Európa 2020“ sa nariadením o SFR mali zmodernizovať a zjednodušiť finančných ustanovení, ktoré existovali predtým. Zjednodušenie a racionalizácia sa dosiahli:
·nahradením predchádzajúceho príliš zložitého a často neaktuálneho právneho rámca jediným právnym predpisom vzťahujúcim sa na celú oblasť potravinového reťazca;
·racionalizáciou miery financovania s vymedzením iba troch štandardných sadzieb, konkrétne: 50 %, 75 % a 100 %;
·zosúladením postupov vo fytosanitárnej a veterinárnej oblasti podľa harmonizovaného rámca na zabezpečenie jasnosti, transparentnosti a zdravého regulačného prostredia;
·obmedzením využívania komitológie a rozhodnutí Komisie s cieľom skrátiť čas na prípravu zmlúv a platieb.
Ďalším krokom smerom k celkovému zjednodušeniu systému bolo zavedenie systému jednotkových nákladov používaného na refundáciu činností zameraných na vykonávanie veterinárnych programov. Pokrýva približne 50 % oprávnených nákladov a v súčasnosti je predmetom revízie s cieľom ešte viac ho rozšíriť aj na iné oblasti. Komisia aj členské štáty vnímajú nový systém ako uľahčujúci podávanie žiadostí o financovanie a náhradu výdavkov.
Pokiaľ ide o požiadavky na podávanie správ, niektoré členské štáty ich vnímajú ako neprimerané iba v prípade najmenších veterinárnych programov a núdzových opatrení.
3.3.
Prínos k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu
Podľa najnovších údajov EUROSTAT-u sa v roku 2015 odhadovala produkcia celého agropotravinárskeho priemyslu v EÚ na viac ako 410 mld. EUR, čo predstavuje najväčší výrobný sektor v Európe a znamená vedúce postavenie vo svete, pričom vývoz jeho poľnohospodárskych výrobkov neustále narastá. Celkovo tento sektor poskytuje približne 44 miliónov pracovných miest v EÚ, z čoho 22 miliónov je v poľnohospodárskych podnikoch.
Konkurencieschopnosť európskej potravinárskej výroby sa odvíja od jej dobrého mena, pričom rozpočet EÚ na bezpečnosť potravín zohráva kľúčovú úlohu pri prispievaní k bezpečnosti a kvalite európskych potravinových výrobkov.
Aspekty, akými sú globalizácia obchodu, zmena klímy a dopyt obchodných partnerov, ako aj správanie spotrebiteľov v prípade potravinových kríz, však predstavujú pre systém výroby EÚ výzvy. V tomto meniacom sa svete je cieľom stratégie rastu Európa 2020 dosiahnuť, aby sa EÚ stala inteligentným, udržateľným a inkluzívnym hospodárstvom. Tieto tri vzájomne sa posilňujúce priority by mali EÚ a jej členským štátom pomôcť dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti.
V agropotravinárskej oblasti bude tieto ciele možné dosiahnuť len vtedy, ak sa zaručí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci a v súvisiacich oblastiach a ak sa vykonávajú opatrenia zamerané na aktívnu prevenciu a eradikáciu chorôb a škodcov.
3.4.
Relevantnosť
V súlade s hlavnou zásadou Rímskej deklarácie prispievajú opatrenia SFR k bezpečnej a chránenej Európe, kde má občan prístup k vysoko kvalitným potravinám, ktoré zodpovedajú najprísnejším medzinárodným normám; riziká týkajúce sa zdravia ľudí a verejného zdravia sú obmedzené vďaka dlhodobej intervencii EÚ v tejto oblasti, ako aj jej včasnej reakcii v prípade núdzových situácií. Pri predchádzaní vzniku alebo rozšíreniu epidémie na území Únie, zohrávajú opatrenia v oblasti potravinového reťazca kľúčovú úlohu pri ochrane hospodárstva EÚ, keďže veterinárne, fytosanitárne a potravinové krízy naň môžu mať ničivý vplyv, môžu prípadne spôsobiť obrovské náklady pre verejné rozpočty a celý agropotravinársky sektor. Má to vplyv na sociálny rozmer Európy a pozitívny účinok na ochranu záujmov všetkých občanov EÚ od výrobcov po konečných odberateľov. Tento systém v konečnom dôsledku prispieva k dosiahnutiu silnejšieho agropotravinárskeho odvetvia EÚ na celosvetovej scéne tým, že vytvára úspory z rozsahu na úrovni vnútorného trhu EÚ, ktorý zase podporuje vývoz poľnohospodárskych výrobkov EÚ.
3.5.
Dlhodobý vplyv predchádzajúcich opatrení
Väčšina činností, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nariadenie o SFR, bola spolufinancovaná už v rámci predchádzajúcich právnych predpisov. Mnohé z nich, najmä opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat, si na dosiahnutie úspechu svojou povahou vyžadujú dlhodobé investície.
Dobrým príkladom spomedzi hlavných úspechov dlhodobého vplyvu opatrení zavedených pred rokom 2014 je eradikácia bovinnej spongiformnej encefalopatie u hovädzieho dobytka, smrteľnej choroby, ktorá je prenosná na ľudí prostredníctvom konzumácie kontaminovaných výrobkov z hovädzieho mäsa. Dlhodobé spolufinancovanie EÚ v prípade tejto choroby zohralo kľúčovú úlohu a viedlo k zníženiu počtu pozitívnych prípadov z viac ako 2 000 prípadov v roku 2001 iba na 5 prípadov v roku 2016, čiže takmer k eradikácii. Tým sa zas umožnilo stiahnuť mnohé nákladné ochranné opatrenia a vytvoriť nové obchodné príležitosti.
Ďalší dobrý príklad súvisí s výraznou zoonózou, akou je besnota, ktorá bola u voľne žijúcich zvierat v EÚ takmer eradikovaná (úplná eradikácia sa očakáva do roku 2020), pričom počet prípadov klesol zo 726 v roku 2010 iba na 18 v roku 2016, čím sa umožnil voľný pohyb mačiek a psov v rámci EÚ.
Zníženie počtu infekcií populácie hydiny (napríklad nosníc) baktériami Salmonella spp. bolo oznámené po realizácii programov kontroly salmonely, ktoré spolufinancovala EÚ. Viedlo to aj k prínosom z hľadiska zdravia ľudí, keďže salmonelóza je významnou zoonózou a jednou z hlavných príčin kontaminácie ľudí je konzumácia vajec. Počet potvrdených prípadov u ľudí, analyzovaných v priebehu obdobia dlhšieho, ako bol časový rámec hodnotenia, sa znížil zo 105 450 v roku 2010 na 94 600 v roku 2015. V dôsledku niekoľkých faktorov, ako je prerušenie chladiaceho reťazca v prípade vajec, však možno pozorovať ročné maximá výskytu prípadov u ľudí.
3.6.
Oblasti ďalšieho posudzovania
V rámci rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 nie je v prípade programov pre potraviny a krmivá k dispozícii rezerva na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva. V prípade výskytu ohnísk rozsiahlych veterinárnych a fytosanitárnych epidémií, ako bol nedávny prípad aviárnej influenzy, ktorých vplyv na rozpočet nemôže byť pokrytý v rámci súčasného programu, by mohla byť finančná podpora na vykonanie eradikačných činností a včasné zabránenie šíreniu týchto epidémií náročná.
Financovanie činností spojených so zdravím rastlín je stále v počiatočnej fáze a ďalšia pozornosť sa v tejto oblasti bude musieť venovať aj primeranej reakcii na potreby, napr. z hľadiska prepojenia medzi programami prieskumov a núdzovými opatreniami. Medzitým treba zdôrazniť, že účinnosť núdzových opatrení týkajúcich sa zdravia rastlín si zasluhuje osobitnú pozornosť. V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť, že dosiahnutie eradikácie určitých škodcov je často zložitejšie než v oblasti zdravia zvierat vzhľadom na vysoký počet hostiteľských druhov, oneskorenie symptómov a prítomnosť vektorov. V prípadoch, keď eradikácia nie je viac možná, je prístup zamedzenia šírenia stále účinným spôsobom ako zabrániť ďalšiemu šíreniu škodcov do zvyšnej časti územia Únie.
Zaviedli sa určité úpravy s cieľom prispôsobiť finančné nástroje používané v týchto oblastiach výdavkov ustanoveniam súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách, predovšetkým v oblasti grantov. Zo skúseností však vyplýva, že vzhľadom na povahu výdavkov na bezpečnosť potravín (nekonkurenčné financovanie v podobe náhrad členským štátom) nie sú granty vždy najvhodnejším nástrojom v konkrétnej oblasti veterinárnych a fytosanitárnych opatrení.
Pokiaľ ide o finančnú pomoc na iné činnosti, bolo by potrebné sa zamyslieť nad tým, ako prispievajú granty zamerané na podporu udržateľnejšieho správania určitých aktérov potravinového reťazca k programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ako sa uvádza v oznámení „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“. Mali by sa ďalej preskúmať dostupné možnosti ako darovať potraviny, ktoré sú bezpečné na konzumáciu. Ich podpora by mohla mať podobu rozšírenia poskytovania grantov organizáciám, ktoré sa aktívne venujú prerozdeleniu bezpečných potravín, ako sa navrhuje v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov „Boj proti plytvaniu potravinami“.
4.
ZÁVERY
Rámec EÚ pre bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a rastlín sa všeobecne uznáva za jednotný a vo veľkej miere konzistentne uplatňovaný a presadzovaný vo všetkých členských štátoch. Tým sa zase zaručí, že občania a podniky veria, že tento rámec je spravodlivý a účinný pri presadzovaní prísnych bezpečnostných noriem v tomto kľúčovom odvetví hospodárstva EÚ. Investície EÚ do dohľadu, kontroly a eradikácie chorôb a škodcov prispievajú k bezpečnosti a obchodu v celom potravinovom reťazci. Z hodnotenia nariadenia o SFR v polovici trvania vyplýva, že súčasný finančný rámec funguje v rámci jeho oblasti politiky dobre: všetky činnosti, ktoré dostávajú finančnú podporu EÚ v tejto oblasti, slúžia na dosiahnutie všeobecných a osobitných cieľov nariadenia o SFR, konkrétne zlepšenia zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ako aj celkových priorít Komisie vrátane fungovania účinného vnútorného trhu a podpory obchodu s krajinami mimo EÚ.
Finančný nástroj nariadenia o SFR sa takisto ukázal ako flexibilný pri riešení vznikajúcich potrieb spolufinancovania, najmä v prípadoch výskytu ohnísk chorôb. Činnosti financované v rámci nariadenia o SFR podporujú rámec EÚ zameraný na potraviny a krmivá, ktorý sa podieľa na tom, aby bola EÚ na celosvetovej scéne bezpečná a chránená, prosperujúca a udržateľná, sociálna a silnejšia.
