EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2016

JOIN(2016) 29 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy

1.    KONTEXT

V tomto spoločnom oznámení sa navrhuje stratégia EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, ktorá sa zameriava na podporu kultúrnej spolupráce s partnerskými krajinami v troch hlavných oblastiach: podpora kultúry ako hnacieho motora sociálneho a hospodárskeho rozvoja, podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami, posilňovanie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva. Pri sledovaní týchto cieľov budú medzinárodné kultúrne vzťahy EÚ prispievať k tomu, aby sa z EÚ stal silnejší globálny aktér, čo je hlavná priorita tejto Komisie, ako aj nadchádzajúcej globálnej stratégie vysokej predstaviteľky.

2.    HLAVNÉ ZÁSADY PRE ČINNOSŤ EÚ

Činnosť EÚ by sa v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov mala riadiť týmito zásadami:

a)    Podpora kultúrnej rozmanitosti a rešpektovania ľudských práv

b) Podpora vzájomného rešpektu a medzikultúrneho dialógu

c)    Zabezpečenie rešpektovania komplementárnosti a subsidiarity

Navrhovaná stratégia EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry úplne rešpektuje príslušné právomoci EÚ a jej členských štátov. V článku 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v oblasti kultúry sa uvádza, že Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. V článku 167 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti kultúry. Únia okrem toho v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ zohľadňuje kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv. V rámci rozvojovej spolupráce sa EÚ a členské štáty navzájom dopĺňajú a posilňujú (článok 208 ZFEÚ). Pri úplnom rešpektovaní zásady subsidiarity EÚ prijíma opatrenia na podporu medzinárodných kultúrnych vzťahov, ak by boli účinnejšie ako opatrenia prijaté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. V nedávnych záveroch Rady o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ sa poznamenáva, že je „potrebné lepšie koordinovať úsilie smerom k strategickému európskemu prístupu“ 17 . EÚ by preto mala byť nápomocná a podľa potreby podporovať synergie a spoluprácu medzi národnými kultúrnymi inštitútmi a nadáciami, ako aj medzi súkromnými a verejnými podnikmi na celom svete.

d)    Podpora prierezového prístupu ku kultúre

Kultúra nie je len o umení alebo literatúre. Zahŕňa širokú škálu politík a činností od medzikultúrneho dialógu až po cestovný ruch, od vzdelávania a výskumu až po tvorivé odvetvia, od ochrany kultúrneho dedičstva až po podporu kreatívnych odvetví a nových technológií a od remesiel až po rozvojovú spoluprácu. Navrhovaná stratégia preto podporuje príležitosti na podporu kultúry v rámci vonkajších politík EÚ. Kultúra je tiež kľúčovým prvkom trvalo udržateľného rozvoja, lebo kreatívne odvetvie môže podporovať zmierenie, rast a slobodu prejavu, na čom možno budovať ďalšie základné slobody.

e) Podpora kultúry prostredníctvom existujúcich rámcov pre spoluprácu 18

S cieľom zabezpečiť súdržnosť politík a predchádzať duplicite je najúčinnejším spôsobom podpory kultúry v rámci vonkajších vzťahov EÚ využívanie existujúcich rámcov spolupráce a finančných nástrojov. EÚ vypracovala prispôsobené rámce na tematickú a geografickú spoluprácu, ako aj špecializované nástroje financovania:

Tematické programy

Nástroj partnerstva (PI): jedným z jeho cieľov je „prehĺbenie všeobecného porozumenia... a viditeľnosti [Únie] prostredníctvom verejnej diplomacie, kontaktov medzi ľuďmi, spolupráce v otázkach vzdelávania a akademickej spolupráce, spolupráce expertných skupín (think tank) a podporných činností na presadzovanie hodnôt a záujmov Únie“ 19 .

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR): poskytuje pomoc pri rozvíjaní a upevňovaní demokracie a právneho štátu, ako aj rešpektovania ľudských práv a základných slobôd. Jedným z cieľov tohto nástroja je podporovať slobodu presvedčenia a prejavu vrátane politického, umeleckého a kultúrneho prejavu 20 .

Cieľom programu Celosvetové verejné statky a problémy patriaceho do nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) je v rámci jeho zložky ľudského rozvoja podporovať kultúrnu rozmanitosť a rešpektovanie rovnakej dôstojnosti všetkých kultúr. Bude tiež podnecovať prispievanie kultúrneho priemyslu k hospodárskemu rastu v rozvojových krajinách, organizáciách občianskej spoločnosti a miestnych orgánoch.

Nástroj na podporu stability a mieru: jeho cieľom je podporovať predchádzanie konfliktom, reakcie na krízu a budovanie mieru s cieľom riešiť globálne a nadregionálne hrozby: vymedzenie občianskej spoločnosti na financovanie v rámci tohto nástroja zahŕňa aj kultúrne organizácie 21 .

Program Kreatívna Európa: cieľom je okrem iného „podporovať kultúrne dedičstvo Európy a posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov“ a tento program je tiež „otvorený pre akcie dvojstrannej alebo viacstrannej spolupráce s tretími krajinami“ 22 .

Geografické rámce spolupráce

Politika rozširovania: západný Balkán 23 a Turecko majú ako kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny osobitné miesto a význam z hľadiska vonkajších politík EÚ. Politiky EÚ v oblasti kultúry sú súčasťou acquis Únie, ktoré kandidátske krajiny musia vykonať ako súčasť rokovacej kapitoly 26 týkajúcej sa vzdelávania a kultúry. V tejto súvislosti región dostáva podporu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA). EÚ už dlho podporuje kultúrne projekty na západnom Balkáne s cieľom podporiť medzikultúrny dialóg, zmierenie a sociálno-hospodársky rozvoj. V kontexte tzv. ľubľanského procesu I a II, akcie, ktorú viedla Európska komisia spoločne s Radou Európy, sa investovali značné prostriedky do obnovy kultúrneho dedičstva v juhovýchodnej Európe 24 .Kultúrne organizácie v krajinách zapojených do procesu rozširovania čerpajú výhody z politickej spolupráce EÚ s cieľom budovať svoje kapacity, ako aj z plnej účasti na programoch Kultúra a Kreatívna Európa 25 . Krajiny zapojené do procesu rozširovania v súčasnosti čelia novým výzvam vrátane integrácie prichádzajúcich migrantov, kde medzikultúrny dialóg môže podporovať zmierenie a inkluzívne a demokratické spoločnosti a pomáhať čeliť radikalizácii. EÚ by mala s krajinami zapojenými do procesu rozširovania pokračovať v úzkej spolupráci na pomoc pri ochrane ich kultúrneho dedičstva, podpore rozvoja ich kultúrneho a kreatívneho priemyslu a podnietení ich účasti na existujúcich kultúrnych programoch EÚ.

Rozvojová spolupráca: Cieľom nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) je znižovanie chudoby a posilnenie udržateľného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja, ako aj podpora demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv 31 . Obsahuje tri osobitné zložky: i) geografické programy podporujúce spoluprácu s približne 47 rozvojovými krajinami v  Latinskej Amerike , južnej Ázii a severnej a juhovýchodnej Ázii, strednej Ázii , na Blízkom východe a v južnej Afrike; ii) novovytvorený celoafrický program na podporu strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou. Úloha kultúry sa uznáva vo viacerých oddieloch nariadenia o financovaní nástroja rozvojovej spolupráce.

Dohoda o partnerstve z Cotonou podpísaná v júni 2000 32 poskytla dvadsaťročný rámec na spoluprácu EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami. Podľa tejto dohody Európsky rozvojový fond (ERF) financuje kultúrne programy, ktoré sú riadené a vykonávané prostredníctvom sekretariátu skupiny štátov AKT. V rámci 9. ERF sa financovali projekty s cieľom posilniť technické, finančné a riadiace kapacity tvorivých odvetví v krajinách AKT a konkrétnejšie rozvíjať a štruktúrovať kinematografiu a audiovizuálny sektor v štátoch AKT (14 miliónov EUR). Následne program AKT Kultúry+ (30 miliónov EUR v rámci 10. ERF) prispel k boju proti chudobe posilnením udržateľného kultúrneho priemyslu. Súčasný program AKT Intra naďalej podporuje kultúrny a kreatívny priemysel (40 miliónov EUR v rámci 11. ERF na obdobie rokov 2014 – 2020). Komisia v súčasnosti skúma rámec, ktorým sa budú riadiť vzťahy s krajinami AKT po uplynutí dohody o partnerstve z Cotonou. Prebiehajú prípravy na revidovaný Európsky konsenzus o rozvoji.

3.    POSILŇOVANIE KULTÚRNEJ SPOLUPRÁCE S PARTNERSKÝMI KRAJINAMI

Ako súčasť navrhovanej stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry Komisia a vysoká predstaviteľka navrhujú tieto tri činnosti na posilňovanie medzinárodných kultúrnych vzťahov s partnerskými krajinami:

3.1. Podpora kultúry ako hnacieho motora sociálneho a hospodárskeho rozvoja

a) Podpora rozvoja politík v oblasti kultúry

V dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 33 sa zdôrazňuje „potreba zapojiť kultúru ako strategický prvok do vnútroštátnych a medzinárodných rozvojových politík, ako aj do medzinárodnej rozvojovej spolupráce“. Rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a slobody prejavu, ktorá je podporovaná kultúrou, poskytuje významnú podporu demokratizačných procesov a sociálno-ekonomického rozvoja. EÚ by preto mala pomáhať partnerským krajinám začleniť kultúru do vnútroštátnych politík. EÚ sa snaží presadzovať ratifikáciu a vykonávanie dohovoru UNESCO z roku 2005 prehlbovaním politického dialógu s partnerskými krajinami a posilnením systémov riadenia.

Výmena skúseností s krajinami zapojenými do procesu rozširovania a so susedskými krajinami: EÚ využije existujúce dvojstranné alebo mnohostranné štruktúry pre dialóg na výmenu skúseností a výsledkov vrátane iniciatív ako európske hlavné mestá kultúry. Komisia bude podporovať používanie nástrojov, ako sú TAIEX 34 a družobné partnerstvo v oblasti kultúry.

Posilňovanie politík v oblasti kultúry: v rámci južného susedstva sa programom Med Culture (2014 – 2018) partnerské krajiny podporujú pri vypracovávaní politík a postupov v oblasti kultúry a MedFilm, nový trojročný program budovania kapacít, pomôže filmovým tvorcom zaoberať sa citlivými otázkami na regionálnej úrovni 35 .

b) Posilnenie kultúrneho a kreatívneho priemyslu

Kultúrny a kreatívny priemysel, ktoré patria medzi dynamické hospodárske sektory, sú významnými tvorcami kvalitných pracovných miest a často podporujú inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Investície do kultúrnych projektov prispievajú ku konkurencieschopnosti, príťažlivosti a sociálnej súdržnosti miest a regiónov 36 . Viac než 70 regiónov EÚ určilo kultúrny a kreatívny priemysel ako prioritu pre svoje stratégie inteligentnej špecializácie, v ktorých sa tieto odvetvia uznávajú ako hybná sila regionálneho rastu a tvorby pracovných miest na miestnej úrovni.

V rozvojových krajinách ukazovatele UNESCO týkajúce sa kultúry na účely rozvoja (CDIS) preukazujú, že kultúra prispieva vo výške 1,5 – 5,7 % HDP v krajinách s nízkymi a strednými príjmami – čo odráža rozdiely v politickom a inštitucionálnom rámci, úrovni účasti na spoločenskom živote a vzdelávaní, ako aj miere slobody prejavu. Napríklad v Burkine Faso má viac než 170 000 osôb, čo predstavuje približne 2 % aktívneho obyvateľstva, zamestnanie súvisiace s kultúrou. Každá krajina má svoje silné stránky: v Nigérii je to kinematografia, v Karibskej oblasti hudba a na Blízkom východe kultúrny cestovný ruch. Na podporu ďalšieho pokroku EÚ môže poskytovať poznatky o ďalšom rozvíjaní relevantných zručností a primeranom regulačnom rámci.

Zvýšenie ekonomických príjmov z kreatívneho priemyslu: program Intra-AKT v rámci 11. ERF bude podporovať prispievanie kultúrneho priemyslu k sociálno-ekonomickému rozvoju krajín AKT (40 miliónov EUR v rokoch 2014 – 2020).

Kreatívne centrá a zoskupenia: v rámci celosvetového kultúrneho priemyslu predstavuje spoluutváranie cestu vpred. Európske a iné medzinárodné kultúrne subjekty by mali hľadať nové možnosti rastu a spôsoby získania celosvetového publika. V rôznych regiónoch sa zriaďujú kreatívne centrá a zoskupenia, napríklad:

Nadácia Ázia – Európa 37 je spolufinancovaná EÚ a podporuje ázijsko-európske kultúrne a kreatívne centrá v rámci programu Kreatívne siete.

V južnom Stredozemí: EÚ podporuje projekt na rozvoj zoskupení v kultúrnom a kreatívnom prostredí (2013 – 2017) v spolupráci s UNIDO (Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj).

EÚ v roku 2016 začala s činnosťou v rámci programu Kreatívna Európa na rozvoj Európskej siete kreatívnych centier 38 , ktorá zahŕňa všetky krajiny zapojené do programu Kreatívna Európa (vrátane Srbska, Moldavska, Turecka, Gruzínska a Ukrajiny).

V rámci projektu EU Pilot sa bude od roku 2016 podporovať vytváranie sietí mladých podnikateľov v oblasti kreatívneho a kultúrneho priemyslu z EÚ a tretích krajín. Platforma zahŕňa služby ako odborné vedenie, činnosti partnerského učenia, konferencie o konkrétnych témach, študijné pobyty a stretnutia s potenciálnymi investormi na celom svete 39 .

Podnikanie a rozvoj zručností: Európska nadácia pre odborné vzdelávanie 40 bude naďalej pracovať na rozvoji zručností pre kultúrny a kreatívny priemysel. Cieľom programu AKT Kultúry+ je budovať kapacity odborníkov v sektore kultúry v krajinách AKT 41 . Cieľom EÚ je posilniť trhové príležitosti pre tovary a služby kultúrneho charakteru, podporiť inovácie a nové povolania v oblasti moderných technológií a zároveň podporiť odbornú prípravu odborníkov z kreatívnych sektorov.

Podpora európskych malých a stredných podnikov (MSP): Komisia môže napríklad v rámci programov Gateway, ktoré sa začali v roku 2016, podporovať kreatívne malé a stredné podniky v Južnej Kórei a juhovýchodnej Ázii prostredníctvom obchodných misií a podporných služieb vrátane odborného vedenia či logistickej a finančnej podpory.

Štruktúrované rámce územnej spolupráce: existuje viacero príkladov toho, ako môže kultúra spájať rôznorodé regióny, prispievať k udržateľnému cestovnému ruchu, zachovávať životné prostredie a podporovať energetickú efektívnosť 42 . Vo všetkých stratégiách sa kultúra považuje za investíciu do rastu a zamestnanosti, ako aj za pilier hospodárskej činnosti v rámci cieľa Európskej územnej spolupráce.

c) Podpora úlohy miestnych orgánov v partnerských krajinách

Zo správy o európskych hlavných mestách kultúry a svetových mestách kultúry z roku 2015 43 vyplývajú vynikajúce výsledky– z hľadiska rastu a sociálnej súdržnosti – v prípade miest a iných miestnych orgánov, ktoré investujú do kultúry. Spoločné výskumné centrum Komisie vytvára nástroj na monitorovanie kultúrnych a kreatívnych iniciatív na mestskej úrovni, ktorý podporí cielenejšie investície a poučenie sa z najlepších postupov. V nedávnej externej štúdii, v ktorej sa mapujú súčasné a budúce kultúrne činnosti pre rozvoj 44 , sa potvrdilo, že kultúrne činnosti zvyšujú dynamiku miestneho rozvoja, v neposlednom rade aj vo vidieckych oblastiach, kde tradičné zručnosti a umenia môžu pomáhať pri zmierňovaní chudoby.

Prístup EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju miest uznáva ústrednú úlohu kultúry a dostupnosť verejných priestorov pre všetkých občanov považuje za zásadnú. Napríklad v krajinách Latinskej Ameriky EÚ podporila šírenie audiovizuálnych programov s cieľom riešiť sociálne problémy vyplývajúce z rozdielov v urbanizovaných regiónoch. Afrika je zas príkladom toho, ako umenie a architektúra môžu zabezpečiť inkluzívnosť a udržateľnosť rozvoja miest 45 .

Inovatívne partnerstvá: táto iniciatíva s miestnymi orgánmi financovaná v rámci nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) je osobitne zameraná na najmenej rozvinuté krajiny vrátane krehkých demokratických prostredí alebo krajín, v ktorých sú ohrozené kultúrne práva. Cieľom ďalšieho projektu v rámci viacročného orientačného programu pre Latinskú Ameriku je posilniť úlohu kultúry a umenia pri podpore sociálnej súdržnosti v mestách Latinskej Ameriky. Projekt uľahčuje výmenu a spoločné opatrenia medzi EÚ a Latinskou Amerikou na lepšiu integráciu kultúrnych politík a iniciatív v stratégiách mestského rozvoja, a to na základe úspešných projektov podporujúcich sociálnu súdržnosť.

Podpora družobných partnerstiev miest v kultúrnej oblasti: Komisia podporuje úlohu miest ako centier inovácie a najlepších postupov prostredníctvom družobných partnerstiev miest a kultúrnych lokalít, ktoré majú podobné sociálne, hospodárske a environmentálne problémy, na preskúmanie možností ďalšieho rozvoja. Komisia plánuje začať regionálne programy s Latinskou Amerikou [najmä so Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC)], s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť prostredníctvom kultúry a umenia vo veľkých mestách 46 .

Výmena skúseností európskych hlavných miest kultúry: Komisia sa s partnerskými krajinami podelí o skúsenosti z európskych hlavných miest kultúry, ktoré posilňujú kultúrne dedičstvo, a tým podporujú miestny a regionálny rozvoj.

Mestské stratégie v historických mestách: sú financované v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a EÚ prostredníctvom nich podporuje obce pri rozvoji mestských stratégií na obnovu historických miest.

3.2. Podpora kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami

Medzikultúrny dialóg vrátane medzináboženského dialógu môže pomôcť pri podpore budovania spravodlivých, mierových a inkluzívnych spoločností, ktoré oceňujú hodnoty kultúrnej rozmanitosti a dodržiavania ľudských práv. Vytvorením spoločného základu a priaznivého prostredia pre ďalšie výmeny môže medzikultúrny dialóg zmierniť napätie, zabrániť vystupňovaniu kríz, podporovať národné zmierenie a podporovať nové argumentácie na boj proti radikalizácii. V tomto oddiele sa načrtáva spôsob, akým EÚ môže priamo podporovať medzikultúrny dialóg prostredníctvom medzinárodných projektov spolupráce v oblasti kultúry, spoločnej tvorby, výmen medzi ľuďmi, spoločenskej diskusie a budovania mieru.

a) Podpora spolupráce medzi kultúrnymi subjektmi

Spolupráca, dialóg a mobilita medzi kultúrnymi subjektmi a umelcami sú kľúčovými aspektmi medzikultúrneho dialógu. Prostredníctvom pohybu umeleckých diel a kultúrnej tvorby medzi krajinami sa šíria nové myšlienky, vytvárajú sa priame a nepriame väzby a podporujú sa inovácie. Posilnená spolupráca v oblasti kultúry s partnermi EÚ môže pomôcť otvoriť „európsky kultúrny priestor“ pre nových partnerov a cieľové skupiny v oblasti kultúry.

Podpora účasti v rámci programu Kreatívna Európa: hoci sa už môžu zapojiť všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania, Komisia vyzýva všetky krajiny európskej susedskej politiky na účasť v programe Kreatívna Európa (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina sa už zapojili) 47 . Program Kreatívna Európa umožňuje subjektom z krajín európskej susedskej politiky pôsobiacim v kultúrnom a kreatívnom priemysle spolupracovať s kolegami z celej Európy a získať prístup k finančným prostriedkom na projekty spolupráce a zapojiť sa do európskych kultúrnych sietí.

Podpora kultúry v rámci Východného partnerstva: po úspechu programu I, ktorý prebiehal v rokoch 2011 – 2015 sa v rámci programu Východného partnerstva v oblasti kultúry II (za účasti Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny) môžu ďalej rozvíjať zručnosti a schopnosti kultúrnych subjektov počas trojročného obdobia. Pomocou neho sa vyvíja úsilie na podporu regionálnych iniciatív, ktorými kultúra prispieva k hospodárskemu rozvoju, sociálnemu začleneniu, riešeniu konfliktov a medzikultúrnemu dialógu.

Podpora nadácie Anny Lindhovej: nadácia Anny Lindhovej a jej siete s viac ako 4 000 organizáciami občianskej spoločnosti v 42 krajinách Únie pre Stredozemie využíva výhody politickej podpory EÚ a nástrojov na propagáciu kultúrnej výmeny.

b) Podpora budovania mieru prostredníctvom medzikultúrneho dialógu

Medzikultúrny dialóg je dôležitým nástrojom na predchádzanie konfliktom a podporu zmierenia a vzájomného porozumenia v spoločnostiach po skončení konfliktu. EÚ podporuje pragmatickú spoluprácu a medzikultúrny dialóg medzi rôznymi kultúrami a spoločnosťami. Podporuje tiež proces zmierenia medzi národmi a menšinami. Mimoriadne úspešné príklady sú pokrok Bosny a Hercegoviny na ceste k integrácii do EÚ a pragmatické dohody dosiahnuté v rámci dialógu medzi Belehradom a Prištinou.

Nástroj na podporu stability a mieru – EÚ zintenzívni podporu medzikultúrneho dialógu v situáciách pred konfliktom a po jeho skončení.

Medzikultúrny dialóg mládeže: EÚ uľahčí medzikultúrny dialóg medzi mládežníckymi organizáciami v Európe a inde (napríklad aj prostredníctvom programov, ako sú štipendiá na podporu občianskej spoločnosti v susedstve). EÚ podporí predovšetkým druhú fázu programu Young Arab Voices (Mladé arabské hlasy – teraz rozšírený o európsko-stredozemský región) s cieľom prehĺbiť dialóg medzi mladými vedúcimi pracovníkmi a zástupcami občianskej spoločnosti a bojovať proti extrémizmu a násilnej radikalizácii.

Odborná príprava pre pozorovateľov volebných pozorovateľských misií a personálu nasadeného v civilných stabilizačných misiách: na zabezpečenie úplnej informovanosti o prevládajúcich miestnych kultúrnych citlivých otázkach sa budú poskytovať kurzy odbornej prípravy.

Podpora kultúrnych práv: vrátane miestnej identity, práv domorodého obyvateľstva, ako aj úlohy obhajcov kultúrnych práv, v súlade s Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach 48 , vrátane práv domorodého obyvateľstva vymedzených v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) 49 .

3.3 Posilňovanie spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva

Kultúrne dedičstvo je dôležitým prejavom kultúrnej rozmanitosti, ktorú treba chrániť. Obnova a podpora kultúrneho dedičstva priťahuje cestovný ruch a podporuje hospodársky rast. Spolupráca v oblasti kultúrneho dedičstva zohráva dôležitú úlohu v medzinárodných vzťahoch a v rozvojových politikách, ako je uvedené v oznámení Komisie: „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ 50 . Vzhľadom na rastúci globálny dopyt po odborných znalostiach a na skutočnosť, že mnohé členské štáty sú ochotné podeliť sa o svoje poznatky, existujú príležitosti pre spoločné akcie s partnerskými krajinami na rozvoj udržateľných stratégií na ochranu kultúrneho dedičstva prostredníctvom odbornej prípravy, rozvoja zručností a prenosu poznatkov.

Kultúrne dedičstvo je krehké a často ho ohrozujú prírodné katastrofy, ničenie zo strany človeka, ako sú vojny, neviazané rabovanie a plienenie, ktoré je v niektorých prípadoch motivované násilím založeným na náboženskom fanatizme. Ukradnuté artefakty sa často predávajú a príjmy pochádzajúce z týchto transakcií sa môžu použiť na podporu teroristických činností: tým sa ochudobňuje svetové kultúrne dedičstvo. EÚ prijala reštriktívne opatrenia voči Sýrii a transponovala sankcie OSN voči ISIL/Dá’iš a al-Káide, ako aj sankčný režim OSN pre Irak: patrí sem zákaz nelegálneho obchodu s kultúrnymi a archeologickými artefaktmi 51 .

Výskum v oblasti kultúrneho dedičstva: v rámci programu Horizont 2020 sa podporuje výskum a inovácie zamerané na činnosti v oblasti kultúrneho dedičstva prostredníctvom nadnárodných, interdisciplinárnych projektov so zapojením miestnych a regionálnych orgánov, podnikov a občianskej spoločnosti, s cieľom nájsť nové riešenia zamerané na zachovanie a správu kultúrneho dedičstva v Európe, ktoré ohrozuje zmena klímy. Účasť krajín mimo EÚ je vítaná.

Boj proti obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom: Komisia plánuje vypracovať legislatívny návrh na reguláciu dovozu tovaru kultúrneho charakteru do EÚ na základe výsledkov nedávno zadanej štúdie, ktorej cieľom je určiť nedostatky vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Komisia zváži širšie reakcie na boj proti finančným prostriedkom teroristov, ktoré získavajú prostredníctvom nezákonného obchodovania s tovarom kultúrneho charakteru – bez ohľadu na krajinu pôvodu. Potenciálne opatrenia zahŕňajú zavedenie systému udeľovania osvedčení pre dovoz tovaru kultúrneho charakteru do EÚ spolu s usmerneniami pre zainteresované strany, akými sú napríklad múzeá a trh s umením 52 . EÚ plánuje podporiť odbornú prípravu colných úradníkov pri hraničných kontrolách s cieľom posilniť včasné odhaľovanie odcudzených artefaktov a podnietiť spoluprácu medzi odborníkmi na trhu s umením v boji proti nezákonnému obchodovaniu. EÚ tiež posilní spoluprácu s partnerskými krajinami na účely boja proti obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru.

Ochrana kultúrneho dedičstva: Komisia bude pod vedením UNESCO prispievať k medzinárodnému úsiliu o zriadenie mechanizmu rýchlej reakcie na ochranu kultúrneho dedičstva. Komisia bude tiež zdieľať s organizáciou UNESCO, okrem iného prostredníctvom služby riadenia mimoriadnych situácií Copernicus, satelitné snímky lokalít kultúrneho dedičstva ohrozených s cieľom vyhodnotiť škody a plánovať možnú obnovu. EÚ poskytne odborné poznatky na posúdenie rozsahu škôd na kultúrnom dedičstve ako súčasť opatrení na obnovu po katastrofe alebo po skončení konfliktu. Regionálny trustový fond EÚ zriadený v reakcii na krízu v Sýrii takisto prispeje k ochrane kultúrneho dedičstva a podpore kultúrnej rozmanitosti.

4.    STRATEGICKÝ PRÍSTUP EÚ KU KULTÚRNEJ DIPLOMACII

a) Posilnená spolupráca EÚ

Zameranie na strategických partnerov: mnohí zo strategických partnerov EÚ majú silné stratégie kultúrnej diplomacie 61 a EÚ má silnú kultúrnu spoluprácu s viacerými partnermi. V roku 2013 sa zriadila Euro-americká kultúrna nadácia 62 na poskytovanie štruktúrovanejšieho financovania pre kultúrne programy EÚ a na posilnenie kultúrnych väzieb medzi USA a EÚ (vrátane delegácie a členských štátov). V Južnej Afrike EÚ podporuje mladých umelcov, producentov v oblasti audiovizuálnych médií, hudobníkov a športovcov. Dvojstranné vzťahy s Čínou zahŕňajú medziľudský rozmer už od roku 2012 63 .

b) Medzikultúrne výmeny študentov, výskumných pracovníkov a absolventov

Programy EÚ v oblasti mobility a spolupráce medzi univerzitami sú neoceniteľným nástrojom pri vytváraní trvalých akademických a kultúrnych väzieb a zároveň propagujú EÚ v partnerských krajinách. Podľa prieskumu z roku 2014 64 , ktorý vykonala Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), 54 % študentov a zamestnancov, ktorí využili mobilitu v rámci programu Erasmus Mundus zhodnotilo, že táto skúsenosť mala najväčší vplyv na ich medzikultúrne zručnosti a schopnosti.

Pri medzinárodnej spolupráci sa používa univerzálny jazyk vedy s cieľom zachovať otvorené komunikačné kanály a umožniť výskumným pracovníkom výmenu názorov bez ohľadu na ich kultúrny, národnostný alebo náboženský pôvod. Horizont 2020, najväčší multilaterálny program pre výskum a inovácie na svete, financuje výskum a inovácie týkajúce sa kultúrnych vzťahov, vedeckej diplomacie a kultúrneho dedičstva. Program Horizont 2020 takisto pomáha partnerským krajinám maximalizovať prínos vzdelávania pre rast, sociálnu stabilitu a rozvoj.

Výmeny mládeže, Európska dobrovoľnícka služba 65 , odborná príprava mladých ľudí a pracovníkov s mládežou, ako aj vytváranie sietí medzi nimi, zahŕňajú mobilitu pre mladých ľudí medzi EÚ a susednými krajinami. V roku 2015 sa viac ako 33 000 mladých ľudí a pracovníkov s mládežou zapojilo do týchto spoločných činností, pričom približne 40 % bolo zo susedných krajín. Komisia prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni, ktorá má svoju správu predložiť v júni 2016, skúma, ako môže spolupráca v oblasti športu prispieť k medzinárodným vzťahom.

Podpora mobility výskumných pracovníkov: prostredníctvom akcií Marie Curie-Sklodowska EÚ plánuje v rokoch 2014 – 2020 financovať 65 000 výskumných pracovníkov. Tento počet zahŕňa 25 000 doktorandov a do roku 2020 umožní 15 000 výskumným pracovníkom z oblastí mimo Európy začať alebo uskutočňovať svoju kariéru v Európe.

Výmena študentov a zamestnancova nové spoločné projekty: EÚ má v úmysle financovať viac než 150 000 štipendií pre študentov a pracovníkov v Európe a ostatných častiach sveta v rokoch 2014 – 2020. Bude financovať približne 1 000 spoločných projektov so zapojením univerzít a mládežníckych organizácií v EÚ a mimo nej v rokoch 2014 – 2020 66 .

Siete absolventov a štúdií EÚ: Komisia podporí zriadenie skupín pre absolventov programu Erasmus+ v partnerských krajinách a spoluprácu medzi týmito skupinami a delegáciou EÚ. Spojí úsilie o tvorbu sietí na vnútroštátnej a európskej úrovni a podporí integráciu centier EÚ v 450 centrách excelentnosti Jeana Monneta, ako aj tvorbu sietí medzi nimi. Do štúdií EÚ sa každý rok na celom svete zapojí viac než 250 000 študentov prostredníctvom vzdelávacích a osvetových činností.

5.    ZÁVERY

Celosvetová kultúrna scéna sa počas posledných desaťročí rýchlo mení. Dopyt po výmenách a medzikultúrnej spolupráci sa zvýšil spoločne s digitálnou revolúciou. Vo svete, ktorý čelí mnohým problémom a konfliktom, má kultúra veľký potenciál prekonávať rozpory, posilňovať nestabilné spoločnosti a zlepšovať medzinárodné vzťahy. Európa je vo svete vnímaná ako kontinent bohatý na kultúrne dedičstvo a živé tvorivé sily. Kultúra by preto mala byť integrálnou súčasťou vonkajších akcií Európskej únie.

V tomto spoločnom oznámení sa navrhujú tri piliere na zintenzívnenie práce na stratégii EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry. Po prvé, cieľom navrhovaných usmerňujúcich zásad pre akcie EÚ je zabezpečiť, aby akcie EÚ v tejto oblasti podporovali ľudské práva, rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a zároveň rešpektovali subsidiaritu a komplementárnosť a zachovávali súdržnosť politík presadzovaním kultúry v rámci existujúcich rámcov partnerstva. V druhom pilieri sa navrhujú tri hlavné línie s cieľom umožniť zameranie na podporu kultúrnej spolupráce s partnerskými krajinami vrátane: i) podpory kultúry ako hnacieho motora sociálneho a hospodárskeho rozvoja; ii) podpory kultúry a medzikultúrneho dialógu v rámci mierových vzťahov medzi komunitami; iii) posilňovania spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva. V treťom pilieri sa navrhuje strategický prístup EÚ ku kultúrnej diplomacii: vrátane posilnenej európskej spolupráce (najmä medzi členskými štátmi EÚ a delegáciami EÚ) a medzikultúrneho dialógu na podporu rozmanitých kultúr EÚ.

Budovaním na uvedených troch pilieroch navrhnutých ako súčasť stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, sa pomôže pri ďalšom vytváraní komunikačných kanálov medzi národmi a spoločnosťami. Napomôže to vytvorenie prostredia umožňujúceho ďalší rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, čo prispeje k tvorbe rastu a zamestnanosti. Posilní sa ochrana a propagácia kultúrneho dedičstva, bude sa stimulovať medzikultúrny dialóg a budovanie mieru, podporí sa kultúrna tvorba a cestovný ruch ako hnacie sily rozvoja a hospodárskeho rastu a využije sa vzdelávanie, výskum a veda na dialóg a výmenu informácií. Tieto činnosti by mali prispieť k tomu, aby sa Európska únia stala silnejším globálnym aktérom, lepším medzinárodným partnerom a silnejším prispievateľom k udržateľnému rastu, budovaniu mieru a vzájomnému porozumeniu.

(1)

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

(2)

Oznámenie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete, KOM(2007) 242 v konečnom znení.

(3)

Pozri: závery Rady o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch (2008); uznesenie Európskeho parlamentu o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (2011); prípravnú akciu EP 2014 „Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ“ http://cultureinexternalrelations.eu/ .

(4)

Výsledok 3428. zasadnutia Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport z 23. – 24. novembra 2015.

(5)

  http://en.unesco.org/creativity/convention/about/2005-convention-text.

(6)

Charta základných práv Európskej únie.

(7)

Oznámenie „Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy“ COM(2014) 477 final.

(8)

Globalizácia kultúrnych výmen: Zmena v kultúrnej spotrebe – Medzinárodné toky tovarov a služieb v oblasti kultúry v rokoch 2004 – 2013, Inštitút pre štatistiku UNESCO (UIS), 2016.

(9)

Cultural Times, správa CISAC a UNESCO, 2015.

(10)

Tamže.

(11)

https://sustainabledevelopment.un.org/content/documents/21252030%20Agenda%20for%20Sustainable%20Development%20web.pdf.

(12)

  http://cultureinexternalrelations.eu/.  

(13)

V štúdiách sa naznačuje, že EÚ by sa mala zapojiť do činností kultúrnej diplomacie a vychádzať pritom z veľmi pozitívneho vnímania kultúry, umenia a histórie Európy a jednotlivých členských štátov. http://ec.europa.eu/dgs/fpi/showcases/eu_perceptions_study_en.htm.  

(14)

Články 2, 6, 21 a 49 ZEÚ a články 7, 8, 10, 11 a 22 Charty základných práv EÚ. Všetky členské štáty EÚ sú zmluvnými stranami Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach (ICCPR) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP).

(15)

Pozri tiež usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline (dokument 9647/14).

(16)

Ako sa odporúča v rámci prípravnej akcie s názvom „Kultúra vo vonkajších vzťahoch EÚ“, ktorú inicioval Európsky parlament a ktorá bola uverejnená v roku 2014: http://cultureinexternalrelations.eu/main-outcomes/ a v „Stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Čínou v oblasti kultúry: správa expertnej skupiny pre oblasť kultúry a vonkajších vzťahov – Čína“ (november 2012).

(17)

Závery Rady o kultúre vo vonkajších vzťahoch EÚ so zameraním na kultúru v rámci rozvojovej spolupráce, 24. novembra 2015.

(18)

Príklady konkrétnych činností a projektov sú orientačné a neovplyvňujú realizáciu nových projektov v súlade s touto stratégiou. Na druhej strane, odkazy na prebiehajúce projekty alebo programy neznamenajú, že sa trvalo financujú.

(19)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami.

(20)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete.

(21)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru.

(22)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020).

(23)

Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Kosovo*, Čierna Hora, Srbsko.

(24)

Ukázalo sa, že opatrenia EÚ v tejto oblasti v Bosne a Kosove majú popri prínose pre hospodársky rozvoj potenciál pre politiky založené na kultúrnom dedičstve na účely zmierenia v situáciách po skončení konfliktu.

(25)

Ako sa stanovuje v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa. Zoznam zúčastnených krajín mimo EÚ: http://eacea.ec.europa.eu/creative-europe/library/eligibility-organisations-non-eu-countries_en.  

(26)

  Alžírsko , Egypt , Izrael , Jordánsko , Libanon , Líbya , Maroko , Palestína *, Sýria a  Tunisko .

(27)

  Arménsko , Azerbajdžan , Bielorusko , Gruzínsko , Moldavsko a  Ukrajina .

(28)

Spoločné oznámenie „Preskúmanie európskej susedskej politiky“ (18. novembra 2015), JOIN(2015) 50 final.

(29)

  http://www.enpi-info.eu/mainmed.php?id=486&id_type=10.  

(30)

  http://www.enpi-info.eu/maineast.php?id=322&id_type=10.  

(31)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020.

(32)

  https://ec.europa.eu/europeaid/where/acp/overview/cotonou-agreement/index_en.htm_en.

(33)

 http://en.unesco.org/creativity/convention/about/2005-convention-text.

(34)

TAIEX je nástroj technickej pomoci a výmeny informácií Európskej komisie. TAIEX poskytuje podporu verejným správam, pokiaľ ide o aproximáciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ, a uľahčuje výmenu najlepších postupov EÚ.

(35)

 http://www.enpi-info.eu/medportal/news/latest/45210/MedFilm:-Call-for-proposals-to-promote-development-of-film-industry-in-Southern-Mediterranean.

(36)

Veľmi dobrým príkladom sú európske hlavné mestá kultúry: odhaduje sa, že každé euro z verejných prostriedkov investované napríklad v Lille vo Francúzsku v roku 2004 vygenerovalo 8 EUR pre miestne hospodárstvo.

(37)

  http://www.asef.org/.

(38)

  http://ec.europa.eu/culture/news/2016/0405-european-network-creative-hubs_en.htm.

(39)

  http://ec.europa.eu/culture/calls/general/2015-eac-s11_en.htm.

(40)

  www.etf.europa.eu/.

(41)

Tento podporný program v rámci krajín AKT je financovaný z Európskeho rozvojového fondu (ERF): .

(42)

Patria sem: stratégia EÚ pre región Baltského mora (EUSBRS) z 10. júna 2009, KOM(2009) 248; stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR) z 8. decembra 2010, KOM(2010) 715; Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu – Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, 13. mája 2013, COM(2013) 279; stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR) zo 17. júna 2014, COM(2014) 357 a stratégia EÚ pre alpský región (EUSALP) z 28. júla 2015, COM(2015) 366.

(43)

  http://ec.europa.eu/programmes/creative-europe/actions/capitals-culture_en.htm a http://www.worldcitiescultureforum.com/publications.

(44)

V štúdii sa uvádzajú najmä návrhy pre program Celosvetové verejné statky a problémy (30 miliónov).

(45)

Projekt EÚ a Africkej únie s názvom „Visionary Africa“ (Vizionárska Afrika).

(46)

„Kultúra a umenie podporujú sociálnu súdržnosť v mestách Latinskej Ameriky“.

(47)

Na to, aby sa krajina mohla plne zapojiť do podprogramu MEDIA, musí spĺňať požiadavky stanovené v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách. 

(48)

  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CESCR.aspx.

(49)

  http://www.un.org/esa/socdev/unpfii/documents/DRIPS_en.pdf.

(50)

COM(2014) 477 final.

(51)

EÚ transponovala sankčný režim BR OSN voči ISIL (Dá’iš) a al-Káide (ako sa uvádza v rezolúcii BR OSN č. 1267) a následné rezolúcie vrátane rezolúcie BR OSN č. 2253 (2015). Keďže archeologické artefakty sa považujú za hospodárske zdroje pre ISIL/Dá’iš, nákup týchto položiek od ISIL/Dá’iš je nezákonný. Rada transponovala sankčný režim OSN voči Iraku (ktorý obsahuje zákaz obchodovania s nezákonne vyvezenými archeologickými artefaktmi) a prispôsobila autonómny režim sankcií EÚ a reštriktívne opatrenia voči Sýrii s cieľom špecificky zahrnúť zákaz obchodovania s archeologickými artefaktmi, ktoré boli nezákonne vyvezené zo Sýrie.

(52)

Akčný plán na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu, COM(2016) 50/2.

(53)

Nedávny príklad v Tunisku preukazuje úzku spoluprácu medzi delegáciou EÚ, kultúrnym inštitútom členského štátu a miestnymi orgánmi: komisia začala program s rozpočtom 10 miliónov EUR na posilnenie audiovizuálneho a mediálneho sektora v Tunisku. Ďalší projekt v hodnote 4 miliónov EUR riadený delegáciou EÚ s podporou Britskej rady (British Council) sa začne v priebehu tohto roka a bude slúžiť na podporu kultúrnej angažovanosti na miestnej úrovni.

(54)

Od roku 2008 skupiny OMK spolupracovali na otázkach, ako sú: kultúrny a kreatívny priemysel (vrátane nových obchodných modelov a stratégií vývozu); mobilita umelcov a odborníkov v oblasti kultúry; mobilita umeleckých diel; zlepšovanie prístupu ku kultúre prostredníctvom digitálnych médií.

(55)

 Správa bola tiež základom diskusie ministrov kultúry z EÚ o kultúre ako nástroji tzv. mäkkej politiky, ktorá sa konala 17. mája 2013.

(56)

  http://cultureinexternalrelations.eu/.  

(57)

EUNIC (sieť národných kultúrnych inštitútov Európskej únie) je zastrešujúca sieť. Medzi jej členov patrí 34 kultúrnych inštitútov z 28 krajín a 100 zoskupení z celého sveta. http://www.eunic-online.eu/.

(58)

 Štúdia Európskeho parlamentu – Európske kultúrne inštitúty v zahraničí, január 2016.

(59)

ESVČ a Komisia sú členmi riadiaceho výboru. Pozri http://ec.europa.eu/dgs/fpi/announcements/news/20160401_l_en.htm .

(60)

  https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/european-film-festivals-unique-opportunity-eu-cultural-diplomacy.

(61)

 Ako príklad možno uviesť Čínu, Japonsko („Cool Japan“) a Južnú Kóreu (kórejská nová vlna „Hallyu“).

(62)

  http://e-acf.org/.

(63)

  http://ec.europa.eu/education/international-cooperation/china_en.htm.

(64)

  http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/more_info/evaluations/docs/education/mundus2012-summary_en.pdf.

(65)

  https://europa.eu/youth/EU/voluntary-activities/european-voluntary-service_sk.

(66)

 http://ec.europa.eu/programmes/erasmus-plus/.