Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52016IR1602

    Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Európsky systém ochrany vkladov (EDIS)

    Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, p. 74–82 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Date of document:
    12/10/2016; Dátum hlasovania
    Date of vote:
    12/10/2016
    Author:
    Európsky výbor regiónov, Komisia pre hospodársku politiku
    Form:
    Stanovisko z vlastnej iniciatívy
    Session:
    119
    Treaty:
    Zmluva o fungovaní Európskej únie
    Legal basis:
    Link
    Link
    Link
    Select all documents mentioning this document
    Earlier related instruments:
    Instruments cited:
    Link

    21.3.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 88/74

    Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Európsky systém ochrany vkladov (EDIS)

    (2017/C 088/15)

    Spravodajca:

    Hans-Jörg Duppré (DE/EĽS), predseda okresu Südwestpfalz

    Referenčný dokument:

    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014 s cieľom vytvoriť európsky systém ochrany vkladov

    COM(2015) 586 final

    I.   NÁVRHY ZMIEN

    Pozmeňovací návrh 1

    Odôvodnenie 6

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    Nedávna kríza ukázala, že fungovanie vnútorného trhu môže byť ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Zlyhanie banky, ktorá je pomerne veľká v porovnaní s vnútroštátnym bankovým sektorom, alebo súbežné zlyhanie časti vnútroštátneho bankového sektora môže mať za následok, že sa naruší odolnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov voči veľkým miestnym otrasom, a to dokonca aj s využitím dodatočných mechanizmov financovania stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ. Táto neschopnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov odolávať veľkým miestnym otrasom môže prispievať k nepriaznivej spätnej väzbe medzi bankami a ich príslušným štátom, pričom sa narúša jednotnosť ochrany vkladov a prispieva k nedostatku dôvery medzi vkladateľmi, čoho výsledkom je nestabilita trhu.

    Nedávna kríza ukázala, že fungovanie vnútorného trhu môže byť ohrozené a že existuje čoraz väčšie riziko finančnej fragmentácie. Zlyhanie banky, ktorá je pomerne veľká v porovnaní s vnútroštátnym bankovým sektorom, alebo súbežné zlyhanie časti vnútroštátneho bankového sektora môže mať za následok, že sa naruší odolnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov voči veľkým miestnym otrasom, a to dokonca aj s využitím dodatočných mechanizmov financovania stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ, za predpokladu, že vnútroštátne systémy ochrany vkladov, ktoré majú byť stanovené touto smernicou, nie sú zriadené v celom rozsahu a nie sú dostatočne finančne chránené . Táto neschopnosť vnútroštátnych systémov ochrany vkladov odolávať veľkým miestnym otrasom môže prispievať k nepriaznivej spätnej väzbe medzi bankami a ich príslušným štátom, pričom sa narúša jednotnosť ochrany vkladov a prispieva k nedostatku dôvery medzi vkladateľmi, čoho výsledkom je nestabilita trhu.

    Zdôvodnenie

    Navrhnutým doplnením sa má objasniť, že vnútroštátne systémy ochrany vkladov stanovené smernicou 2014/49/EÚ, ktoré majú byť zavedené do vnútroštátneho práva, sú obzvlášť nestabilné v prípade, že nie sú zavedené v plnej miere a do národných fondov neboli doplnené dostatočné finančné prostriedky.

    Pozmeňovací návrh 2

    Odôvodnenie 8

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    Hoci smernica 2014/49/EÚ významne zlepšuje schopnosť vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o kompenzáciu vkladateľov, efektívnejšie mechanizmy na ochranu vkladov sú potrebné na úrovni bankovej únie s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie dôvery všetkých vkladateľov, a tým na ochránenie finančnej stability. S ystém EDIS by zvýšil odolnosť bankovej únie voči budúcim krízam prostredníctvom zdieľania rizika vo väčšom rozsahu a poskytol by rovnakú ochranu poisteným vkladateľom, pričom by sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu.

    Hoci smernica 2014/49/EÚ významne zlepšuje schopnosť vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o kompenzáciu vkladateľov, efektívnejšie mechanizmy na ochranu vkladov sú prípadne potrebné na úrovni bankovej únie s cieľom zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na posilnenie dôvery všetkých vkladateľov, a tým na ochránenie finančnej stability. Funkčný systém EDIS by zvýšil odolnosť bankovej únie voči budúcim krízam prostredníctvom zdieľania rizika vo väčšom rozsahu a poskytol by rovnakú ochranu poisteným vkladateľom, pričom by sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu. To však vychádza z predpokladu, že vo všetkých členských štátoch sa na základe vykonávania smernice 2014/49/EÚ vytvorili rovnaké podmienky, čo sa preskúma v hodnotení Európskej komisie do 31. decembra 2016 vo forme správy. V súlade so svojimi usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu Komisia k tomu istému dátumu vykoná posúdenie vplyvu predloženého návrhu, v ktorom okrem iného zohľadní aspekty inštitucionálneho zabezpečenia.

    Zdôvodnenie

    V článku 19 ods. 5 smernice 2014/49/EÚ sa stanovuje, že Európska komisia do roku 2019 predloží správu o fungovaní vnútroštátnych systémov ochrany vkladov v európskom systéme. Keďže medzičasom uverejnený návrh nariadenia bol predložený ešte pred uverejnením a bezprostredne vychádza z funkčného vnútroštátneho systému ochrany vkladov, správa Európskej komisie by mala byť predložená ešte tento rok s cieľom umožniť pragmatickú diskusiu. To isté platí pre posúdenie vplyvu, ktoré sa má vykonať.

    Pozmeňovací návrh 3

    Odôvodnenie 15

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu ako celku je toto nariadenie v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Dopĺňa pravidlá a zásady uvedenej smernice s cieľom zabezpečiť správne fungovanie systému EDIS a dostupnosť náležitého financovania tomuto systému. Hmotné právo týkajúce sa ochrany vkladov, ktoré sa uplatňuje v rámci systému EDIS, bude preto v súlade s právom, ktoré uplatňujú vnútroštátne systémy ochrany vkladov alebo poverené orgány nezúčastnených členských štátov a ktoré je harmonizované prostredníctvom smernice 2014/49/EÚ.

    V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu ako celku je toto nariadenie v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Dopĺňa pravidlá a zásady uvedenej smernice s cieľom zabezpečiť správne fungovanie systému EDIS a dostupnosť náležitého financovania tomuto systému. Pritom sa ním zohľadňuje predovšetkým vzájomná závislosť medzi stabilným hospodárstvom a činnosťou miestnych a regionálnych bánk, ako aj podporných bánk. Tieto inštitúcie finančne podporujú predovšetkým podporné opatrenia na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Hmotné právo týkajúce sa ochrany vkladov, ktoré sa uplatňuje v rámci systému EDIS, bude preto v súlade s právom, ktoré uplatňujú vnútroštátne systémy ochrany vkladov alebo poverené orgány nezúčastnených členských štátov a ktoré je harmonizované prostredníctvom smernice 2014/49/EÚ.

    Zdôvodnenie

    Zmenou sa má zaistiť, že úloha verejných bánk bude v návrhu dostatočne zohľadnená.

    Pozmeňovací návrh 4

    Článok 1 odsek 3

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    Článok 2 sa nahrádza takto:

    Článok 2 sa nahrádza takto:

    „Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    „Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    1.   Na účely SRM sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

    1.   Na účely SRM sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

    a)

    úverové inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte;

    a)

    úverové inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte;

    b)

    materské spoločnosti vrátane finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

    b)

    materské spoločnosti vrátane finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

    c)

    investičné spoločnosti a finančné inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

    c)

    investičné spoločnosti a finančné inštitúcie usadené v zúčastnenom členskom štáte, ak podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou, ktorý vykonáva ECB v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

    2.   Na účely EDIS sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

    2.   Na účely EDIS sa toto nariadenie vzťahuje na tieto subjekty:

    a)

    zúčastnené systémy ochrany vkladov podľa článku 3 ods. 1a bodu 1;

    a)

    zúčastnené systémy ochrany vkladov podľa článku 3 ods. 1a bodu 1;

    b)

    úverové inštitúcie pridružené k zúčastneným systémom ochrany vkladov.

    b)

    úverové inštitúcie pridružené k zúčastneným systémom ochrany vkladov.

     

    3.     Na účely EDIS sa však toto nariadenie nevzťahuje na podporné banky podľa článku 3 ods. 1 bodu 16 (nového).

    Ak toto nariadenie zakladá práva alebo povinnosti zúčastnených systémov ochrany vkladov spravovaných povereným orgánom, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ, práva alebo povinnosti sa považujú za práva alebo povinnosti povereného orgánu.“

    Ak toto nariadenie zakladá práva alebo povinnosti zúčastnených systémov ochrany vkladov spravovaných povereným orgánom, ako je vymedzené v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ, práva alebo povinnosti sa považujú za práva alebo povinnosti povereného orgánu.“

    Zdôvodnenie

    Podporné banky sa výrazne odlišujú od bežných bankových modelov. I keď sa refinancujú na kapitálových trhoch, pre charakter a rozsah existujúceho kapitálu a spôsob fungovania pri nich existuje veľmi malé riziko platobnej neschopnosti. Preto by mali byť vylúčené zo špecifikácií systémov ochrany vkladov.

    Pozmeňovací návrh 5

    Článok 1 odsek 4

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    Článok 3 sa mení takto:

    Článok 3 sa mení takto:

    a)

    v odseku 1 sa dopĺňajú body (55), (56) a (57):

    V odseku 1 sa dopĺňajú body (16) (nový), (55), (56) a (57):

     

     

    (16)

    (nový) „podporná banka“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený členským štátom, ústrednou alebo regionálnou štátnou správou, ktorý poskytuje podporné úvery na nesúťažnom a neziskovom základe, s cieľom podporiť ciele verejnej politiky danej štátnej správy za predpokladu, že táto štátna správa má povinnosť chrániť hospodársky základ podniku alebo subjektu a udržiavať ich životaschopnosť počas celej doby ich existencie, alebo že najmenej 90 % jej pôvodných finančných prostriedkov alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, je priamo alebo nepriamo zaručených ústrednou alebo regionálnou štátnou správou daného členského štátu;

     

    „(55)

    ‚zúčastnené systémy ochrany vkladov‘ sú systémy ochrany vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/49/EÚ, ktoré sú zavedené a oficiálne uznané v zúčastnenom členskom štáte;

     

    „(55)

    ‚zúčastnené systémy ochrany vkladov‘ sú systémy ochrany vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/49/EÚ, ktoré sú zavedené a oficiálne uznané v zúčastnenom členskom štáte;

     

    (56)

    ‚výplatná udalosť‘ je udalosť týkajúca sa vyplatenia nedostupných vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice 2014/49/EÚ v súvislosti s úverovou inštitúciou pridruženou k zúčastnenému systému ochrany vkladov;

     

    (56)

    ‚výplatná udalosť‘ je udalosť týkajúca sa vyplatenia nedostupných vkladov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 8 smernice 2014/49/EÚ v súvislosti s úverovou inštitúciou pridruženou k zúčastnenému systému ochrany vkladov;

     

    (57)

    ‚dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov‘ poukazujú na hotovosť, vklady a nízkorizikové aktíva, ktoré je možné likvidovať v lehote nepresahujúcej lehotu uvedenú v článku 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ.“

     

    (57)

    ‚dostupné finančné prostriedky fondu ochrany vkladov‘ poukazujú na hotovosť, vklady a nízkorizikové aktíva, ktoré je možné likvidovať v lehote nepresahujúcej lehotu uvedenú v článku 8 ods. 1 smernice 2014/49/EÚ.“

    Zdôvodnenie

    Bolo by vhodné použiť definíciu uvedenú v oddiele 1 článku 3 bode 27 nariadenia (EÚ) 2015/63, ktorá by sa mala uprednostniť z dôvodu jednotnosti vzhľadom na to, že sú v nej zahrnuté všetky podstatné prvky, ako aj s cieľom vyhnúť sa rozdielnemu výkladu pojmov v právnych aktoch.

    Pozmeňovací návrh 6

    Článok 74 ods. 5

    Text navrhnutý Komisiou

    Zmena navrhnutá VR

    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 93 s cieľom určiť metódu založenú na riziku na výpočet príspevkov v súlade s odsekom 2 tohto článku.

    Komisia predloží návrhy s cieľom určiť metódu založenú na riziku na výpočet príspevkov v súlade s odsekom 2 tohto článku.

    Prijme jeden delegovaný akt , v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť zúčastneným systémom ochrany vkladov a, výlučne v rámci fázy zaistenia, do fondu ochrany vkladov. V  tomto delegovanom akte musí byť výpočet založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie pridružené k rovnakému zúčastnenému systému ochrany vkladov.

    Navrhne ustanovenie , v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť zúčastneným systémom ochrany vkladov a, výlučne v rámci fázy zaistenia, do fondu ochrany vkladov. Tento výpočet musí byť založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie pridružené k rovnakému zúčastnenému systému ochrany vkladov. Pri tom sa zohľadní aj existencia ďalších dobrovoľných vnútroštátnych systémov ochrany vkladov.

    Prijme druhý delegovaný akt , v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť do fondu ochrany vkladov začínajúc obdobím spolupoistenia. V  tomto druhom delegovanom akte musí byť výpočet založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b). Obidva delegované akty musia obsahovať vzorec výpočtu, osobitné ukazovatele, triedy rizika pre členov, prahové hodnoty rizikových váh priradených konkrétnym triedam rizika a ďalšie potrebné prvky. Stupeň rizika sa posudzuje na základe týchto kritérií:

    Navrhne druhé ustanovenie , v ktorom sa bližšie určí metóda výpočtu príspevkov, ktoré sa majú zaplatiť do fondu ochrany vkladov začínajúc obdobím spolupoistenia. Tento výpočet musí byť založený na výške krytých vkladov a stupni rizika, ktoré hrozí každej úverovej inštitúcii vzhľadom na všetky ostatné úverové inštitúcie uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b). Obidva delegované akty musia obsahovať vzorec výpočtu, osobitné ukazovatele, triedy rizika pre členov, prahové hodnoty rizikových váh priradených konkrétnym triedam rizika a ďalšie potrebné prvky. Stupeň rizika sa posudzuje na základe týchto kritérií:

    a)

    úroveň kapacity inštitúcie absorbovať straty;

    a)

    úroveň kapacity inštitúcie absorbovať straty;

    b)

    schopnosť inštitúcie plniť si krátkodobé a dlhodobé záväzky;

    b)

    schopnosť inštitúcie plniť si krátkodobé a dlhodobé záväzky;

    c)

    stabilita a rôznorodosť zdrojov financovania inštitúcií a jej nezaťažených vysokolikvidných aktív;

    c)

    existencia funkčného systému inštitucionálneho zabezpečenia podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a článku 4 smernice 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov;

    d)

    kvalita aktív inštitúcie;

    d )

    stabilita a rôznorodosť zdrojov financovania inštitúcií a jej nezaťažených vysokolikvidných aktív;

    e)

    obchodný model a riadenie inštitúcie;

    e)

    kvalita aktív inštitúcie;

    f)

    do akej miery sú aktíva inštitúcie zaťažené.

    f)

    obchodný model a riadenie inštitúcie;

     

    g)

    do akej miery sú aktíva inštitúcie zaťažené.

    Zdôvodnenie

    Zmeny slúžia na prispôsobenie metódy výpočtu v prípade úverových inštitúcií, ktoré majú dobrovoľné systémy ochrany. Musí sa zabezpečiť, aby dvojitá povinnosť platby neohrozovala ochotu zachovať dobrovoľné (doplnkové) systémy ochrany. Okrem toho treba objasniť, že metóda výpočtu by nemala byť stanovená len rozhodnutím Európskej komisie, ale mala by vychádzať z riadneho legislatívneho postupu.

    II.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

    EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

    Úvodné poznámky

    1.

    uznáva, že svetová hospodárska kríza viedla u obyvateľstva k stúpajúcej nedôvere voči veľkej časti bankového sektora. Vysoko rizikové špekulácie jednotlivých veľkých bánk významne prispeli k tejto kríze alebo boli skôr jedným z mnohých dôvodov pre kolaps finančných systémov. Aj záchrany pomocou vonkajších zdrojov, tzv. bail-outs systémovo dôležitých bánk boli z hospodárskeho hľadiska nevyhnutné, viedli však k značnej kritike občanov v súvislosti so zodpovednosťou členských štátov za riskantné operácie v prvom rade súkromných finančných inštitúcií. Je preto naliehavo potrebné dbať na to, že zodpovedajúce návrhy na európsky systém ochrany vkladov rovnako posilnia dôveru občanov k európskemu bankovému sektoru vo všetkých členských štátoch;

    2.

    zdôrazňuje, že medzi hospodárskou stabilitou členských štátov a stabilitou bánk na ich území je významná súvislosť. Z tohto dôvodu sa systém európskej bankovej únie nesmie posudzovať izolovane, ale musia ho stále sprevádzať opatrenia v oblasti riadenia hospodárstva na úrovni členských štátov na vytváranie a zaistenie hospodárskej stability. V niektorých členských štátoch vedú napríklad vnútroštátne predpisy v oblasti konkurzného práva k neprimerane dlhému konaniu a vykonateľný exekučný titul možno získať len so značným oneskorením. Tieto predpisy odporujú cieľom návrhov Komisie, pretože riešenie problémov bánk sa v prípade zodpovednosti zreteľne sťažuje, ak nie dokonca fakticky vylučuje;

    3.

    víta v tejto súvislosti úsilie Európskej komisie v oblasti bankovej únie, ktorá by mala obnoviť dôveru občanov. Banková, resp. hospodárska kríza odhalila v bankovom systéme zraniteľné miesta, ktoré sa v ďalšom kroku mali dôsledne odstrániť. Smernica o systémoch ochrany vkladov z roku 2014 a smernica o ozdravení a riešení krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností boli v kľúčových oblastiach prínosom, doteraz však neboli transponované vo všetkých členských štátoch. V tomto zmysle treba poznamenať, že v návrhu sa predpokladá, že členské štáty budú pokračovať v už zriadených vnútroštátnych fondoch ochrany vkladov popri spoločnom európskom fonde, aspoň pokiaľ sa nedosiahne plné poistenie v rámci systému ochrany vkladov;

    4.

    uznáva, že prechod od národných systémov ochrany vkladov k európskemu systému je rozhodujúcim krokom, keďže tento proces, hoci je riskantný, by v zásade mohol zaručiť občanom Európskej únie bezpečnosť ich vkladov. To však predpokladá, že Komisia najprv vykoná posúdenie vplyvu, implementuje sa smernica o systémoch ochrany vkladov vo všetkých členských štátoch a minimalizuje sa existujúce riziko. Iba tak sa okrem ochrany vkladov týmto systémom bude dať posilniť aj finančná stabilita, pretože sa ešte viac zmenší spojitosť medzi bankami a štátnym dlhom;

    5.

    zastáva názor, že kým sa začne uvažovať o uplatňovaní európskeho systému ochrany vkladov, mali by najskôr všetky členské štáty zaviesť do praxe smernicu o systémoch ochrany vkladov. To platí predovšetkým s ohľadom na štandardizované požiadavky na financovanie systémov ochrany vkladov a možnosti využitia finančných prostriedkov (aj preventívne opatrenia alebo opatrenia na ochranu inštitúcií). Zriadenie európskeho systému ochrany vkladov bez predchádzajúceho zabezpečenia aproximácie vnútroštátnych systémov ochrany vkladov by členské štáty, ktoré ešte smernicu o systémoch ochrany vkladov nevykonávajú, zbavil stimulu na jej vykonávanie. Európsky systém ochrany vkladov nesmie v žiadnom prípade spôsobiť, že stabilné a výkonné bankové systémy a ich záručné fondy budú musieť ručiť za nestabilné systémy bez toho, aby mali vplyv na riadenie ich rizík. V tejto súvislosti tiež treba poznamenať, že v samotnej smernici o systémoch ochrany vkladov sa predpokladá príprava správy o spolupráci vnútroštátnych systémov ochrany vkladov do roku 2019. Príslušná správa by bola predpokladom pre zavedenie európskeho systému ochrany vkladov;

    6.

    potvrdzuje v tejto súvislosti opäť vyhlásenia uvedené v stanovisku k opatreniam nadväzujúcim na správu štyroch predsedov a jedného prezidenta „Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe“;

    7.

    konštatuje, že banky v členských štátoch sa navzájom odlišujú, pokiaľ ide o formu a veľkosť, ako aj o spôsob fungovania. Okrem toho existujú aj rôzne modely štruktúry vlastníkov alebo zriaďovateľov, čo môže zasa viesť k značným rozdielom v súvislosti so strategickým smerovaním, s prevzatými rizikami a s pôsobením na trhoch;

    8.

    domnieva sa, že diverzifikácia modelov v čase krízy môže predstavovať výhodu. Rôzne vnútroštátne a regionálne osobitosti si spravidla vyžadujú stratégie špeciálne prispôsobené na rôzne situácie. Aby sa konkurencieschopnosť EÚ a jej členských štátov nielen udržiavala, ale aj posilňovala, existujúce a dobre fungujúce systémy sa musia začleniť do európskeho systému ochrany vkladov;

    9.

    ďalej zastáva názor, že európske banky zohrávajú dôležitú úlohu aj pre podniky v Európskej únii aj mimo nej a ako základ pre európske hospodárstvo prispievajú tiež k fungovaniu európskeho vnútorného trhu. Základná dôvera občanov a podnikov v banky a finančné inštitúcie je nevyhnutným základom pre verejné a súkromné investície v členských štátoch;

    Úloha verejných bánk v EÚ

    10.

    uznáva, že aj napriek ničivým dôsledkom bankovej krízy na európske hospodárstvo a inštitúcie v rôznych členských štátoch existuje viacero príkladov, keď bola aj v týchto časoch riadne zaručená ochrana majetku občanov;

    11.

    pripomína, že verejné miestne a regionálne banky mohli počas bankovej, resp. hospodárskej krízy naďalej požívať dôveru občanov vďaka svojmu zameraniu a začleneniu do miestnej štruktúry;

    12.

    potvrdzuje, že miestne a regionálne banky v zásade nie sú orientované na zisk, ale konajú pre všeobecné blaho občanov. Ako podporné banky v členských štátoch pôsobia aj miestne a regionálne banky predovšetkým s cieľom posilniť postavenie občanov a miestnych podnikov. V spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi významne prispievajú k výstavbe a údržbe základnej infraštruktúry, ako aj k financovaniu MSP, mikropodnikov a začínajúcich podnikov;

    13.

    poukazuje na to, že aktivity miestnych bánk sú spojené s malým rizikom a sú regulované na vnútroštátnej a miestnej úrovni, čo a priori vylučuje kumulovanie rizikových operácií alebo iných rizík spojených s aktivitami komerčných bánk. Verejným bankám sa nikdy nepripisovala zodpovednosť za vyvolanie hospodárskej krízy. Naopak, často chránili financovanie verejného sektoru, keď bol zvyšok finančného trhu takmer úplne zablokovaný;

    14.

    žiada, aby návrhy Európskej komisie z tohto dôvodu neviedli k znevýhodneniu verejných miestnych a regionálnych bánk. Smerovanie a spôsob fungovania týchto foriem bánk sa nesmie stať nevýhodou v porovnaní s veľkými cezhraničnými bankami. To isté platí aj pre verejné podporné banky, ktoré sa od iných finančných inštitúcií líšia, pokiaľ ide o ich stanovené ciele a spôsob fungovania. Tieto rozdiely by sa mali vziať do úvahy pri stanovovaní sadzieb príspevkov;

    15.

    konštatuje, že širšie vnútroštátne systémy ochrany vkladov, napríklad inštitucionálne zabezpečenie, predstavujú v mnohých prípadoch užitočný doplnok k výlučnej ochrane vkladov. Primeraný systém, ktorý v prípade núdze nielen chráni majetok občana, ale celú inštitúciu tým, že podporuje pridružené banky, posilňuje dôveru občanov aj hospodárstva. V rámci primeraného systému sa okrem toho môžu minimalizovať vplyvy na trhy prostredníctvom reštrukturalizácie;

    16.

    v tejto súvislosti výslovne poukazuje na to, že návrh Komisie týkajúci sa inštitúcií, ktoré sú súčasťou funkčného systému inštitucionálnej ochrany, nesmie viesť k podstatnému zvýšeniu záťaže v podobe príspevkov do európskeho fondu ochrany vkladov a tým ohroziť existenciu týchto osvedčených systémov inštitucionálnej ochrany;

    Výraznejšie zohľadnenie usmernení pre lepšiu právnu reguláciu

    17.

    pripomína, že Európska komisia predložila 19. mája 2015 usmernenia k novému systému lepšej právnej regulácie. Ako súčasť požiadaviek sa návrh pred uverejnením musí prekonzultovať s príslušnými zainteresovanými stranami v podobe verejnej konzultácie o jeho možných aspektoch. Táto forma verejnej konzultácie, ktorá vo významnej miere prispieva k legitímnosti každého európskeho, ale aj vnútroštátneho alebo regionálneho legislatívneho aktu, sa však pri tomto návrhu k systému EDIS nekonala;

    18.

    kritizuje skutočnosť, že predložené odôvodnenie nespĺňalo kritériá podľa článkov 2 a 5 Protokolu o subsidiarite (Protokol č. 2 k Zmluve o Európskej únii) a že pred uverejnením návrhu nebolo vykonané posúdenie vplyvu. Posudzovanie vplyvu je základnou súčasťou lepšej právnej regulácie. Bez predchádzajúceho posúdenia ekonomických, ale aj sociálnych a politických dôsledkov legislatívneho návrhu hrozia nielen značné náklady, ale aj nechcené dôsledky. Okrem toho uverejňovanie výsledkov príslušných hodnotení vplyvu v nemalej miere prispieva aj k zlepšeniu regulačnej transparentnosti;

    19.

    vyzýva preto Európsku komisiu, aby dobehla zameškaný postup a dodatočne predložila odôvodnenie o subsidiarite pred tým, než návrh prerokujú inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu. Až po zhromaždení všetkých alternatív právnej regulácie a komplexnom hodnotení vplyvu návrhu môžu inštitúcie zapojené do procesu dosiahnuť výsledky uplatniteľné v praxi. Existujú vážne pochybnosti o tom, či je návrh Komisie v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

    20.

    poukazuje v tejto súvislosti na to, že systémy inštitucionálnej ochrany sa v návrhoch Európskej komisie nezohľadnili. Vplyv na členské štáty, ktoré v rámci vykonávania smernice už zriadili vhodné systémy na novú reguláciu ochrany vkladov z roku 2014, by bol pravdepodobne významný. V tejto súvislosti sa od Európskej komisie žiada, aby vysvetlila, ako sa v nových návrhoch riešia príslušné systémy;

    21.

    požaduje, aby boli v návrhu osobitne obsiahnuté skutočné sadzby pre výpočet príspevkov a neboli stanovené vo forme delegovaných aktov zo strany Komisie. Základ posúdenia má významný usmerňujúci účinok na dotknuté finančné inštitúcie a stabilitu systému ochrany vkladov, a preto by sa o ňom malo rozhodnúť za účasti Rady a Európskeho parlamentu;

    Vhodný právny základ pre európsku ochranu vkladov

    22.

    domnieva sa, že ako právny základ príslušného návrhu sa nemá stanoviť článok 114 ZFEÚ, ale skôr ustanovenie o doplnení kompetencie v článku 352 ZFEÚ. Podľa článku 114 ZFEÚ sa umožňujú opatrenia aproximácie právnych predpisov a správnych opatrení na realizáciu vnútorného trhu. Neodôvodňuje to však všeobecnú legislatívnu právomoc Európskej únie pre vnútorný trh, ale slúži iba na odstránenie nedostatkov vo fungovaní vnútorného trhu v dôsledku rozdielnych vnútroštátnych predpisov;

    23.

    domnieva sa, že návrh európskeho systému ochrany vkladov je zameraný predovšetkým na finančnú stabilitu ako základ pre hospodársku a menovú politiku Európskej únie, a preto by mal ako právny základ slúžiť článok 352 ZFEÚ;

    Európska fiškálna politika – ochrana majetku ako priorita

    24.

    požaduje v prvom rade, aby sa pred zavedením európskeho systému ochrany vkladov vylúčili zostávajúce riziká v súvahách bánk. Návrhy doteraz predložené Európskou komisiou v tejto oblasti nie sú v žiadnom prípade dostatočne konkrétne. Logicky sa v rámci harmonizovaného systému ochrany vkladov očakávajú konkrétne opatrenia na minimalizáciu rizika, ktoré má Komisia dodatočne poskytnúť v každom prípade pred ďalším prerokovaním návrhov;

    25.

    zastáva názor, že sa nemôže použiť uniformné riešenie vzhľadom na rôzne štruktúry v bankovom sektore v členských štátoch. Fungujúce systémy by sa radšej mali zachovať a začleniť do európskeho systému. Týmto návrhom sa v žiadnom prípade nemá požadovať reorganizácia všetkých systémov v členských štátoch, ktorá by bola spojená so značnými nákladmi a predovšetkým so závažnou neistotou, pokiaľ ide o funkčnosť a bezpečnosť príslušných požiadaviek;

    26.

    požaduje takú bankovú politiku EÚ, ktorá v plnom rozsahu chráni občanov Európskej únie a ich majetok. Takýto systém musí v prvom rade obnoviť, prípadne udržať dôveru občanov vo fungovanie finančných systémov a finančných trhov. Európsky systém ochrany vkladov však nesmie viesť k stimulovaniu alebo podporovaniu vysoko rizikových špekulácií akýmkoľvek spôsobom. Skôr si to vyžaduje prioritnú podporu zdravých fiškálnych politík z makroekonomického hľadiska užitočných inštitucionálnych modelov;

    27.

    ďalej zastáva názor, že európsky systém ochrany vkladov nesmie viesť k znevýhodneniu konzervatívne konajúcich finančných inštitúcií. Banky, ktoré sú primárne zapojené do vysoko rizikových operácií, by museli spĺňať ďalšie požiadavky na vyšší príspevok na ochranu vkladov, aby sa zabránilo presunu zodpovednosti na malé inštitúcie, ktoré pôsobia primárne v oblasti nízkeho rizika alebo pôsobia len na miestnej úrovni s cieľom financovať reálnu ekonomiku;

    28.

    kritizuje, že návrh nariadenia Komisie týkajúci sa konkrétneho použitia plánovaného európskeho fondu ochrany vkladov neobsahuje dostatočne podrobné informácie. Takže nie je jasné, či vôbec, v ktorom štádiu a v akom rozsahu možno použiť finančné prostriedky na preventívne alebo alternatívne opatrenia. Výlučnou ochranou vkladov síce možno kompenzovať majetok sporiteľov až do výšky hodnoty zabezpečenia, nemožno sa však týmto spôsobom vyhnúť samotnej zodpovednosti za ručenie. Z hospodárskeho, ale aj z politického hľadiska by malo byť najvyššou prioritou vyhnúť sa prípadom zodpovednosti za zlyhanie ručenia.

    V Bruseli 12. októbra 2016

    Predseda Európskeho výboru regiónov

    Markku MARKKULA

    Top