This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52016DC0626
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL AND THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE on the question of the effectiveness of an assignment or subrogation of a claim against third parties and the priority of the assigned or subrogated claim over the right of another person
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám, ako aj o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám, ako aj o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby
COM/2016/0626 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli29. 9. 2016
COM(2016) 626 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU
o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám, ako aj o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU
o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám, ako aj o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby
1.ÚVOD
1.1.Postupovanie pohľadávok z hľadiska únie kapitálových trhov
V akčnom pláne únie kapitálových trhov 1 sa dospelo k záveru, že napriek významnému pokroku dosiahnutému v posledných desaťročiach vo vytváraní jednotného kapitálového trhu ešte stále existuje mnoho dlhodobých a hlboko zakorenených prekážok, ktoré stoja v ceste cezhraničným investíciám. Jedna z identifikovaných prekážok vyplýva z rozdielnych vnútroštátnych prístupov k účinkom postúpenia pohľadávok na tretie strany, ktoré komplikuje používanie týchto nástrojov ako cezhraničnej zábezpeky, najmä keď sa bankové úvery používajú ako finančné zábezpeky úverových operácií centrálnej banky 2 , alebo v rámci sekuritizácií, čo investorom sťažuje oceňovanie rizika dlhových investícií. Na zjednodušenie cezhraničného investovania sa v akčnom pláne únie kapitálových trhov stanovuje, že „Komisia [...] navrhne jednotné pravidlá, podľa ktorých sa s právnou istotou bude určovať, ktoré vnútroštátne právo sa uplatní na účinky tretích strán pri postúpení pohľadávok“, a že sa do roku 2017 prijmú opatrenia 3 . Táto správa je prvým krokom pri identifikovaní hlavných problémov súvisiacich s neexistenciou jednotného pravidla na určenie rozhodného práva pre účinky postúpenia pohľadávky na tretie strany a poradia prednosti postúpenej pohľadávky, ako aj v rámci identifikácie možných opatrení, ktoré by sa mohli prijať na riešenie týchto problémov.
1.2.Koncepcia postúpenia pohľadávok
Postúpenie pohľadávok je právny mechanizmus, ktorý umožňuje jednoduché prevody pohľadávok z jednej osoby na druhú a zložité finančné operácie využívané na financovanie podnikateľskej činnosti podnikov, ako sú dohody o finančných zábezpekách, faktoring a sekuritizácia. Základom je postup, ktorým veriteľ (postupca) prevedie svoju pohľadávku voči dlžníkovi na inú osobu (postupníka). Príklady typických transakcií postúpenia pohľadávok sú uvedené ďalej (bod 2.1).
Vzhľadom na zvyšujúcu sa prepojenosť vnútroštátnych trhov postúpenie pohľadávok často zahŕňa cezhraničný prvok, ktorý môže viesť ku kolízii rozhodných práv. Pre hladké fungovanie operácií postúpenia pohľadávok má prvoradý význam právna istota v súvislosti s tým, aké právo sa uplatní na jednotlivé vzťahy. Väčšia právna istota vedie k lepšej cezhraničnej dostupnosti kapitálu a úverov a k prijateľnejším cenám, čo je dobré najmä pre malé a stredné podniky (MSP) a čo z dlhodobého hľadiska uľahčuje cezhraničný pohyb tovaru, služieb a kapitálu.
1.3.Existujúce právne predpisy EÚ
V Európskej únii sa cieľ posilniť právnu istotu v oblasti postúpenia pohľadávok dosiahol harmonizáciou kolíznych noriem v nariadení (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I) 4 . V týchto pravidlách sa stanovuje, že vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky alebo zmluvnej subrogácii voči dlžníkovi sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa spravuje zmluva o postúpení 5 . Cieľom harmonizovaných pravidiel je aj ochrana dlžníka z postúpenej pohľadávky tým, že sa zaisťuje, aby dlžník nebol dlžný postupníkovi viac, ako bol dlžný veriteľovi/postupcovi 6 . Právny poriadok, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, teda predstavuje jediný právny poriadok, ktorého uplatňovanie môže dlžník oprávnene očakávať, a preto sa ním bude spravovať aj vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, postupiteľnosť pohľadávky, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k splneniu záväzku zo strany dlžníka. V existujúcom nariadení však chýba dôležitý prvok, ktorý sa týka otázky, ktorým právnym poriadkom sa spravuje účinnosť postúpenia pohľadávok voči tretím stranám 7 . Táto otázka je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie právnej istoty pri cezhraničných operáciách postúpenia pohľadávky.
Táto správa spĺňa právny záväzok 8 podľa článku 27 ods. 2 nariadenia Rím I, v ktorom sa požaduje, aby Komisia predložila správu o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám, ako aj o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby.
1.4.Transakcie s cennými papiermi a pohľadávkami
Akčný plán únie kapitálových trhov poukazuje na to, že okrem neistoty v oblasti postúpenia pohľadávok existuje podobná neistota aj v rámci cezhraničných transakcií s cennými papiermi. Cenné papiere aj pohľadávky sú naozaj často predmetom podobných finančných transakcií, ako je napr. kolateralizácia.
V oblasti práva týkajúceho sa cenných papierov boli prijaté sektorové právne predpisy, ktoré obsahujú kolízne normy, s cieľom znížiť systémové riziko spočívajúce v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov 9 , s cieľom obmedziť kreditné riziko pri finančných transakciách prostredníctvom poskytovania hotovosti, finančných nástrojov a úverových pohľadávok ako kolaterálu 10 , resp. s cieľom presadzovať vlastnícke práva v prípade reorganizácie a likvidácie úverových inštitúcií 11 . Tieto osobitné kolízne normy sa uplatňujú v členských štátoch EÚ, pričom odkazujú na právny poriadok štátu, v ktorom sa nachádza register, príslušný účet alebo centralizovaný depozitný systém. Tieto normy sa však zaviedli alebo sa uplatňujú v členských štátoch rozdielne. To má za následok právnu neistotu a dodatočné náklady, ktoré môžu vytvoriť prekážky pre hladké fungovanie finančných operácií na vnútornom trhu.
Doteraz nebol stanovený ani všeobecný prístup k otázke kolíznych noriem v oblasti cenných papierov 12 . Bez ohľadu na najnovší vývoj právnych predpisov EÚ v oblasti infraštruktúry finančného trhu vrátane nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) 13 , nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR) 14 a MiFID II 15 /MiFIR 16 a bez ohľadu na niekoľkoročnú prebiehajúcu prácu 17 nebolo na úrovni EÚ doteraz harmonizované ani hmotné právo v oblasti cenných papierov.
So zreteľom na podobné ciele, ktoré môžu transakcie s pohľadávkami a cennými papiermi sledovať, môže byť užitočné koordinovať všetky práce na kolíznych normách týkajúcich sa oboch typov transakcií. Uvedené platí tým viac, že rozlišovanie medzi „pohľadávkou“ a „cenným papierom“ nie je v praxi vždy jasné.
1.5.Medzinárodné nástroje
Problémy súvisiace s kolíznymi normami v kontexte transakcií s pohľadávkami a cennými papiermi sa riešili na medzinárodnej úrovni. V roku 2001 bol prijatý dohovor OSN o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode. Zatiaľ nenadobudol platnosť. Jeho zásady boli zapracované do legislatívnej príručky komisie UNCITRAL o zabezpečených transakciách z roku 2007. Ani Haagský dohovor z roku 2006 o právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú na určité práva, pokiaľ ide o cenné papiere uschované u sprostredkovateľa, zatiaľ ešte nenadobudol platnosť.
1.6.Externá štúdia a konzultácie
Európska komisia si nechala vypracovať štúdiu 18 o otázke účinnosti postúpenia alebo subrogácie pohľadávky voči tretím stranám a o prednosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky pred právom inej osoby (ďalej len „štúdia“). Zistenia štúdie vychádzali zo štatistických, empirických a právnych údajov z dvanástich jurisdikcií Európskej únie 19 , ktoré predstavujú rôzne právne tradície, ako aj zo šiestich hospodársky významných krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ 20 .
2.Význam postúpenia pohľadávok v medzinárodnom obchode a na kapitálových trhoch
2.1.Príklady transakcií postúpenia pohľadávok
Historicky sa postúpenie pohľadávky uskutočňovalo vo vzťahu k jednej pohľadávke, ktorá sa previedla z veriteľa na jedného alebo viacerých následných postupníkov.
|
Príklad 1: Úplný prevod jednej pohľadávky Veriteľ/postupca „C“ postúpi svoju pohľadávku 21 voči dlžníkovi postupníkovi „A“. „A“ môže dlžníkovi oznámiť uskutočnenie postúpenia, ak to napríklad vyžadujú vnútroštátne právne predpisy miesta obvyklého pobytu „C“ 22 . „A“ potom ďalej postúpi túto pohľadávku postupníkovi „B“. „B“ sa môže rozhodnúť postúpenie tejto pohľadávky neoznámiť, napríklad preto, lebo sa to nevyžaduje právnymi predpismi upravujúcimi pohľadávku, pokiaľ toto oznámenie alebo registrácia nie sú potrebné na to, aby sa postúpenie stalo účinným. „C“ sa následne stane insolventným a jeho správca konkurznej podstaty sa snaží zistiť, či „B“ je právoplatným vlastníkom pohľadávky. |
V poslednom čase sa možnosti transakcií postúpenia pohľadávok rozšírili a zahŕňajú hromadné postúpenie pohľadávok a postúpenie súčasných, ako aj budúcich pohľadávok. Podniky tieto transakcie často používajú na získanie kapitálu a úverov na financovanie svojho podnikania.
|
Príklad 2: Faktoring Malý, resp. stredný podnik „C“, ktorý pôsobí ako dodávateľ, chce hromadne postúpiť svoje súčasné a budúce pohľadávky 23 voči odberateľom vo viacerých členských štátoch sprostredkovateľovi „A“, ktorý je za zľavu z kúpnej ceny ochotný súhlasiť s poskytnutím finančných prostriedkov, vymáhať dlhy a prijať riziko zlých dlhov. Na to, aby „A“ mohol ponúknuť „C“ zaujímavú zľavu, si musí byť istý, že postúpenie pohľadávky bude v prípade insolventnosti „C“ účinné voči tretím stranám. „A“ sa takisto môže obávať toho, že podľa práva, ktoré upravuje postúpenie a ktorým sa spravujú vlastnícke účinky medzi „A“ a „C“, sú síce všetky pohľadávky postupiteľné, avšak podľa práva, ktorým sa spravujú niektoré z hromadne postúpených pohľadávok, môže byť postúpenie týchto pohľadávok zakázané 24 . |
Právna istota v súvislosti s právnym poriadkom, ktorým sa spravuje účinnosť postúpenia pohľadávok voči tretím stranám a prednosť postúpenia pohľadávok pred inými konkurenčnými postúpeniami pohľadávok, nadobudla kľúčový význam najmä v oblasti úverových transakcií s účasťou MSP, ktoré často nedokážu získať financie cez hranice alebo musia prijať nevýhodné podmienky, pokiaľ nie sú schopné poskytnúť zaručenie záväzku, často vo forme pohľadávok voči svojim dlžníkom.
|
Príklad 3: Postúpenie pohľadávky ako zaručenie záväzku Malý, resp. stredný podnik „C“ chce v najväčšej možnej miere využiť hodnotu svojich pohľadávok voči kupujúcim svojich výrobkov na získanie zaručeného úveru od postupníkov „A“ a „B“ s použitím rovnakých aktív ako zaručenie záväzku. Na to, aby „A“ a „B“ mohli rozšíriť úver na „C“, musia poznať poradie prednosti svojich zabezpečených práv tými istými aktívami 25 . „C“ môže takisto podvodne postúpiť rovnaké pohľadávky „A“ aj „B“ bez ich vedomia. V prípade insolventnosti „C“ by správca konkurznej podstaty musel zistiť poradie prednosti medzi „A“ a „B“. |
Komplexným mechanizmom na získanie nákladovo efektívneho úveru je sekuritizácia. Sekuritizácia je metóda financovania, v rámci ktorej sa homogénne aktíva vytvárajúce príjmy (často pohľadávky), ktoré môžu byť samostatne ťažko obchodovateľné − združia a predajú sa špeciálne vytvorenej tretej strane, ktorá ich používa ako zábezpeku vydania cenných papierov, ktoré predáva ich na finančných trhoch 26 .
|
Príklad 4: Sekuritizácia Veľký maloobchodný reťazec „C“ postúpi svoje pohľadávky vyplývajúce z používania svojich firemných kreditných kariet zákazníkmi účelovo vytvorenému subjektu („A“) 27 . „A“ potom emituje dlhové cenné papiere investorom na kapitálových trhoch. Tieto dlhové cenné papiere sú zabezpečené tokom príjmov z pohľadávok kreditných kariet, ktoré sa previedli na „A“. Keďže z pohľadávok plynú platby, „A“ použije výnosy, ktoré získa, na vyplácanie dlhových cenných papierov. |
S rastúcimi cezhraničnými investíciami sa cenné papiere ako dlhopisy často postupujú ako zábezpeka na zaistenie úveru od investorov. Reťazec držby medzi investormi a emitentmi je zložitý: cenné papiere môžu byť držané prostredníctvom viacerých vrstiev sprostredkovateľov, ktorí sa môžu nachádzať v rôznych krajinách, a to isté môže platiť aj v prípade investorov. Preto sa ťažko posudzuje, kto čo vlastní, a to môže mať závažné dôsledky na finančnú stabilitu.
3.Problémy
3.1.Súčasné rozdiely medzi kolíznymi normami v jednotlivých členských štátoch
Hmotnoprávne pravidlá platné pre postúpenie pohľadávok v členských štátoch sa výrazne líšia. Uplatňujú sa napríklad rôzne požiadavky na to, aby oznámenie postúpenia pohľadávky bolo účinné 28 , rôzne pravidlá prednosti, rôzne pravidlá pre postúpenie budúcich pohľadávok, ako aj rôzne obmedzenia postupiteľnosti pohľadávok. Vzhľadom na neexistenciu harmonizácie týchto hmotnoprávnych pravidiel sú pri riešení kolíznych prípadov mimoriadne dôležité riešenia medzinárodného práva súkromného.
Na stanovenie práva rozhodného pre aspekty postúpenia pohľadávky týkajúce sa tretích strán však štáty analyzované v tejto štúdii používajú viacero rôznych prístupov.
Právo zmluvy medzi postupcom a postupníkom upravuje všetky vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávok v Holandsku. Toto riešenie podporuje samostatnosť strán, ale obsahuje riziko, že veritelia postupcu môžu byť podvedení. V záujme dosiahnutia nápravy tohto zneužitia sa možno odvolať na všeobecnú zásadu fraus omnia corrumpit alebo na výnimku verejného poriadku. Pokiaľ ide o otázku prednosti v prípade konkurenčných postúpení pohľadávok, právny poriadok, ktorým sa spravuje druhé postúpenie pohľadávky, rozhoduje o ochrane druhých postupníkov, ktorí konali v dobrej viere. Tento prístup získal istú podporu aj v ďalších členských štátoch, napríklad v Nemecku. Nájdeme ho aj vo Švajčiarsku.
Právo obvyklého pobytu postupcu upravuje aspekty postúpenia pohľadávky týkajúce sa tretích strán v belgickom právnom poriadku. Niektorí talianski odborníci podporujú zavedenie práva obvyklého pobytu postupcu v prípade hromadných postúpení pohľadávok a postúpení budúcich pohľadávok. V Luxembursku v konkrétnom odvetví sekuritizácie je rozhodným právom pre aspekty postúpenia pohľadávky týkajúce sa tretích strán právo krajiny, v ktorej má miesto podnikania postupca. Aj v právnom poriadku USA sa vykonávanie väčšiny postúpení pohľadávok podobne spravuje právnym poriadkom v mieste postupcu.
Vo viacerých členských štátoch, napríklad v Španielsku a Poľsku, sa uplatňuje právo postúpenej pohľadávky. V Spojenom kráľovstve, Nemecku a Taliansku v prípade neexistencie príslušného zákonného ustanovenia podporujú toto riešenie judikatúra a doktríny. Tento prístup sa uplatňuje aj v Austrálii, Kanade, Japonsku a Ruskej federácii.
Medzi ďalšie riešenia používané v členských štátoch patria právny poriadok štátu, kde sa vec nachádza (Česká republika a Švédsko) a právo obvyklého pobytu dlžníka (Francúzsko). V iných členských štátoch, napríklad vo Fínsku, neexistuje žiadne jasné pravidlo.
3.2.Právna neistota
Neexistencia jednotnej kolíznej normy vytvára viacero hlavných oblastí právnej neistoty.
Rôznorodosť, nejednoznačnosť alebo neexistencia riešení kolíznej normy v súvislosti s účinkom postúpenia pohľadávky na tretie strany môže viesť k rozporuplným výsledkom. Napríklad v uvedenom príklade 3 si „A“ môže myslieť, že jeho prednosť je stanovená právom štátu obvyklého pobytu „C“, kým „B“ sa spolieha na právo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s „A“. Obaja sa domnievajú, že ich postúpenie pohľadávky je účinné a že má prednosť pred právami toho druhého. Často si nie sú vedomí svojich práv, ale spoliehajú sa na kontroly zamerané na preverenie absencie iných postupníkov, ktoré vykonávajú v súlade s právom, ktoré považujú za rozhodné, t. j. kontroly na základe požiadaviek na zverejňovanie, ktoré môžu chrániť potenciálnych postupníkov podľa právnych predpisov jedného členského štátu, ale nie podľa právnych predpisov iného členského štátu.
Pokiaľ ide o pohľadávky na základe budúcich zmlúv, v čase postúpenia pohľadávky môže byť ťažké stanoviť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať postúpená pohľadávka. V príklade 2 „A“ nebude môcť vopred určiť právo upravujúce príslušné pohľadávky a vzhľadom na riziko povinnosti splniť dosiaľ neznáme pravidlá môže buď odmietnuť financovať „C“, alebo si účtovať podstatne vyššiu prirážku ako za normálnych okolností.
Okrem nedostatočnej právnej úpravy vyvolávajú tieto aspekty už regulovaného postúpenia pohľadávok určité nejasnosti, najmä pokiaľ ide o finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na finančných trhoch. Napríklad nie je jasné, aký je presný rozsah pôsobnosti článku 14 nariadenia č. 593/2008 (Rím I) 29 . Vo všeobecnosti síce platí, že na tradičné „cenné papiere“ (napríklad akcie alebo dlhopisy) sa toto ustanovenie 30 nevzťahuje, ale práva v oblasti cenných papierov, ktoré sú obchodované [elektronicky] na niektorých kapitálových trhoch sa skôr považujú za zahrnuté do tejto kolíznej normy 31 .
Právna neistota pri zavádzaní účinkov postúpenia pohľadávky voči tretím stranám a poradia prednosti vzniká najmä v prípade platobnej neschopnosti postupcu. Teda, aj keď sa v článku 14 nariadenia Rím I objasňuje rozhodné právo medzi stranami, v prípade platobnej neschopnosti sa pri stanovovaní účinnosti postúpení pohľadávok a ich poradia prednosti bude veľmi často využívať tretie právo: rozhodné právo v prípade insolvenčných konaní proti postupcovi.
V nariadení č. 2015/848 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) [nariadenie o insolvenčnom konaní (prepracované znenie)] 32 sa stanovujú kolízne normy uplatniteľné v rámci insolvenčného konania. Insolvenčné konanie sa spravidla začne v štáte, v ktorom sa v čase začatia konania nachádza centrum hlavných záujmov postupcu. Odchylne od tohto pravidla platí, že ak má dlžník podnik v inom členskom štáte, môže sa vedľajšie konanie začať aj v tomto druhom členskom štáte, ale len pokiaľ ide o majetok, ktorý sa nachádza v tomto druhom členskom štáte 33 . Právo štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie (lex concursus), určuje okrem iného majetok, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, pravidlá upravujúce rozdelenie výťažku zo speňaženia aktív, poradie pohľadávok a pravidlá týkajúce sa neplatnosti, odporovateľnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú kolektívny záujem veriteľov. V nariadení sa objasňuje, ktoré aktíva, ako sú napr. akcie na meno, zaknihované cenné papiere, či hotovosť na účtoch, sa na účely určenia rozsahu vedľajšieho konania považujú za majetok, ktorý sa nachádza v určitom členskom štáte 34 . Okrem toho, ak sa insolvenčné konanie začalo v inom členskom štáte ako je ten, v ktorom sa nachádza majetok, sú vecné práva tretích strán a výhrada vlastníckeho práva chránené 35 .
Právo rozhodné pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany sa teda v prípade insolvenčného konania proti postupcovi pohľadávky môže určiť nariadením o insolvenčnom konaní (prepracované znenie). Platobná neschopnosť je situácia, keď sa otázky vlastníctva medzi konkurenčnými nositeľmi práv stanú mimoriadne dôležitými. V dôsledku toho bude potrebné, aby sa budúce harmonizované pravidlá týkajúce sa aspektov postúpenia pohľadávok na tretie strany starostlivo zosúladili s existujúcim acquis v oblasti platobnej neschopnosti.
3.3.Praktické problémy a vysoké právne náklady
Z empirických údajov získaných počas štúdie 36 vyplýva, že 47 % konzultovaných zainteresovaných strán sa pri zabezpečovaní účinnosti postúpenia pohľadávky voči tretím stranám stretlo s praktickými problémami. Na rozdiel od obchodovateľných cenných papierov, ktoré sa všeobecne zaznamenávajú na elektronických účtoch, sa úverové pohľadávky preukazujú len samotnou úverovou zmluvou. V dôsledku toho existuje väčšie riziko, že tá istá úverová pohľadávka môže byť poskytnutá ako zábezpeka viac než jednému príjemcovi zábezpeky bez toho, aby sa neskorší príjemcovia zábezpeky dozvedeli, že daná úverová pohľadávka už bol viazaná v prospech inej osoby. Nedostatok harmonizovaných kolíznych noriem okrem toho zvyšuje počet hmotnoprávnych pravidiel, ktoré možno potenciálne uplatniť na poskytovanie úverových pohľadávok ako zábezpek, v dôsledku čoho môže byť zložitejšie splniť kritériá oprávnenosti Eurosystému 37 .
Priemerné právne náklady na cezhraničné transakcie zahŕňajúce postúpenia pohľadávok, z ktorých podstatná časť vyplýva z potreby postupovať s náležitou starostlivosťou vzhľadom na rôzne právne systémy, sú v mnohých prípadoch veľmi vysoké a môžu dosiahnuť sumy až niekoľko stoviek tisíc eur. Jeden podnik pôsobiaci v oblasti faktoringu napríklad uviedol právne náklady na transakciu v rozmedzí 350 000 až 1 milión GBP.
4.Možné prístupy
4.1.Všeobecné úvahy
Zo štúdie 38 vyplýva, že ako sa uvádza aj v akčnom pláne únie kapitálových trhov, je potrebná nová kolízna norma upravujúca aspekty postúpenia pohľadávok na tretie strany, ktorá by zaistila právnu istotu a vyváženie záujmov všetkých strán zúčastnených na cezhraničnom postúpení pohľadávok. Takáto norma by takisto podporila cezhraničný obchod, a to najmä znížením právnych nákladov, poskytnutím náležitej starostlivosti a sprístupnením kapitálu a úverov pre MSP za prijateľné ceny.
Zo štúdie takisto vyplýva, že každý jednotlivý spájajúci faktor nemusí byť vhodný pre všetky typy operácií postúpenia pohľadávok, vhodnejšou by mohla byť kombinácia spájajúcich faktorov, ktorá by zohľadňovala záujmy rôznych zainteresovaných strán. Keďže sa však v pravidlách pre jednotlivé odvetvia prejavuje riziko súvisiace s problémami zložitosti a charakterizácie, ich používanie by sa malo podľa možnosti obmedziť.
Spomedzi všetkých možných spájajúcich faktorov väčšina zainteresovaných strán, ako aj značný počet členských štátov podporili právo zmluvy o postúpení pohľadávky, právo obvyklého pobytu postupcu a právo postúpenej pohľadávky.
Niektoré prepojené otázky by sa mohli ďalej objasniť, ako napríklad rozsah pôsobnosti článku 14 nariadenia Rím I 39 .
V tejto súvislosti boli identifikované tri možné prístupy 40 .
4.2.Právo zmluvy medzi postupcom a postupníkom
V súčasnosti sa vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom spravujú právom, ktoré sa použije na zmluvu o postúpení pohľadávok 41 . Podľa tohto prístupu by všetky vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávky – vrátane účinnosti postúpenej alebo subrogovanej pohľadávky voči tretím stranám a otázky prednosti medzi postupníkom a konkurenčnými držiteľmi práv – podliehali právu, ktoré si zvolia postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávky. Aby sa však predišlo akejkoľvek možnej ujme tretích strán, táto voľba by mala byť obmedzená, pokiaľ ide o účinky postúpenia pohľadávky 42 , buď na právo krajiny, v ktorej má postupca obvyklý pobyt, alebo na právo upravujúce postúpenú alebo subrogovanú pohľadávku.
Ak by nedošlo k voľbe práva alebo ak by zvolené právo nezodpovedalo dvom uvedeným riešeniam, všetky vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávky by sa upravovali právom krajiny obvyklého pobytu postupcu 43 . Toto riešenie by zamedzilo uplatňovaniu osobitných pravidiel platných pre jednotlivé odvetvia a znížilo by množstvo právnych predpisov uplatniteľných na to isté usporiadanie pohľadávky 44 .
Otázky poradia prednosti medzi konkurenčnými postupníkmi možno vyriešiť postupnou analýzou účinkov jednotlivých transakcií podľa vlastného rozhodovacieho práva. Táto analýza by sa riadila zásadou majetkového práva „prvý v čase, prvý v práve a v poradí“, ktorá je podmienená len pravidlami o nadobudnutí v dobrej viere v následných transakciách.
K hlavným výhodám tohto riešenia patrí to, že všetky vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávky sa spravujú rovnakým právom, ako aj flexibilita aktérov v rôznych odvetviach trhu pri voľbe práva, ktoré zodpovedá ich konkrétnym potrebám. Dlžník je zároveň naďalej chránený na základe existujúcich pravidiel. Toto riešenie by mohlo byť vhodné aj pre prípady hromadného postúpenia súčasných a budúcich pohľadávok, pretože právo sídla postupcu by sa mohlo uplatňovať buď ako výsledok voľby zmluvných strán, alebo ako štandardné riešenie.
Hlavnou možnou nevýhodou tohto riešenia je riziko neplnenia požiadaviek na zverejnenie v niektorých členských štátoch. Toto riziko však zmierňuje skutočnosť, že voľba je obmedzená na dve práva, ktoré úzko súvisia s postúpením danej pohľadávky.
4.3. Právny poriadok obvyklého pobytu postupcu
Aspekty postúpenia pohľadávky týkajúce sa tretích strán by sa mohli stanoviť na základe právneho poriadku obvyklého pobytu postupcu 45 . Toto pravidlo nemusí byť ideálne pre niektoré finančné pohľadávky, konkrétne pohľadávky podľa existujúcej zmluvy uzatvorenej v rámci typu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 písm. h) nariadenia Rím I, alebo v rámci viacstranného systému na uhrádzanie platieb alebo iných transakcií medzi bankami a finančnými inštitúciami, alebo pohľadávky v rámci finančného nástroja. Tento nedostatok by sa mohol zmierniť doplnením všeobecného pravidla o konkrétne pravidlo týkajúce sa účinkov postúpenia niektorých finančných pohľadávok na tretie strany, ktoré by odkazovalo na právo upravujúce postúpenú alebo subrogovanú pohľadávku k príslušnému dátumu.
Otázky prednosti by sa riešili odkazom na dátum posledného postúpenia pohľadávky alebo na iné udalosti, ktoré dali vznik konkurenčnému právu.
Hlavnou výhodou tohto návrhu je to, že poskytuje jediný spájajúci faktor, ktorý podporuje istotu medzi zaistenými a nezaistenými veriteľmi, a v prípadoch konkurenčných postúpení pohľadávok je vhodným a predvídateľným riešením pri určovaní toho, kto má najväčší nárok na postúpený dlh. Právny poriadok obvyklého pobytu postupcu sa ľahko stanovuje a s najväčšou pravdepodobnosťou bude zodpovedať miestu, na ktorom sa začnú hlavné insolvenčné konania s postupcom. Jednoduchšie by sa tak riešili konflikty medzi právom zabezpečených transakcií a právom insolventnosti. Tento návrh je osobitne vhodný aj pre hromadné postúpenia pohľadávok a postúpenia pohľadávok v rámci budúcich zmlúv, čo sú dôležité zdroje financovania MSP. Návrh by bol okrem toho v súlade s Dohovorom OSN o postúpení pohľadávok v medzinárodnom obchode, ako aj s legislatívnym usmernením o zabezpečených transakciách komisie UNCITRAL 46 , pokiaľ ide o typy postúpení pohľadávok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto nástrojov 47 .
Medzi nevýhody patria zvýšené náklady na transakcie a zložitosť, pretože tento návrh by potenciálne viedol k tomu, že na vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávok by sa uplatňovali dve práva: právo zmluvy o postúpení pohľadávky na aspekty medzi postupcom a postupníkom a právo obvyklého pobytu postupcu na aspekty tretích strán. Potenciálne hrozí aj konflikt kolíznych kritérií v prípadoch spoločných postupcov nachádzajúcich sa v rôznych štátoch a v prípadoch následných postúpení pohľadávok, keď postupcovia nachádzajúci sa v rôznych štátoch postúpia viackrát rovnakú pohľadávku.
4.4.Právo rozhodné právo pre postúpenú pohľadávku
Podľa tohto návrhu by rovnaké právo upravujúce vzťah medzi postupníkom a dlžníkom upravovalo aj vlastnícke aspekty postúpenia pohľadávky vo vzťahu k tretím stranám. Toto všeobecné pravidlo by muselo byť sprevádzané osobitným pravidlom odkazujúcim na právo krajiny obvyklého pobytu postupcu, pokiaľ ide o postúpenie pohľadávok na základe budúcich zmlúv v prípade, že právo pohľadávky nemožno stanoviť v čase postúpenia pohľadávky. Toto osobitné pravidlo by sa mohlo použiť aj pre odvetvia faktoringu a eskontovania, v ktorých hromadné postúpenie pohľadávok môže inak viesť k uplatňovaniu množstva rôznych právnych poriadkov na to isté portfólio pohľadávok.
Otázky poradia prednosti by sa riešili odkazom na dátum posledného postúpenia pohľadávky alebo na iné udalosti, ktoré dali vznik konkurenčnému právu.
K hlavným výhodám tohto riešenia patrí stabilita kolízneho kritéria, ktoré sa v čase pravdepodobne nebude meniť, a tým aj nižšie riziko konfliktov medzi kolíznymi kritériami v prípade konkurencie medzi postupníkmi alebo inými držiteľmi práv. V prípade zmeny práva rozhodného pre postúpenú pohľadávku to nebude mať nepriaznivý vplyv na tretie strany. Tento návrh vedie k zníženiu množstva právnych poriadkov uplatniteľných na postúpenie pohľadávky, vďaka čomu odpadá delenie na otázky týkajúce sa „dlžníka“ a otázky týkajúce sa „tretej stany“ a k zníženiu právnych nákladov spojených s postúpením pohľadávky. Návrh je vhodný najmä pre niektoré finančné pohľadávky.
Medzi hlavné nevýhody patrí potenciálna neistota v prípadoch insolventnosti postupcu, keď sa lex concursus nezhoduje s právom rozhodným pre postúpenie pohľadávky. Rovnako ako v prípade predchádzajúceho prístupu existuje takisto potenciálny rozpor medzi vlastníckymi účinkami postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom a vo vzťahu k tretím stranám. Je tu aj neistota v súvislosti s rozhodným právom, v prípadoch, keď pôvodná zmluva neobsahuje jasnú voľbu práva, resp. keď postúpená pohľadávka nemá zmluvný charakter. V takých situáciách by sa uplatniteľné právo muselo stanoviť buď odkazom na článok 4 nariadenia Rím I, alebo odkazom na článok 10 nariadenia Rím II.
5.Závery
Jednotné kolízne normy upravujúce účinnosť postúpení pohľadávok voči tretím stranám, ako aj otázky prednosti medzi konkurenčnými postupníkmi alebo medzi postupníkmi a inými držiteľmi práv by posilnili právnu istotu a znížili súvisiace praktické problémy a právne náklady vyplývajúce zo súčasnej rozmanitosti prístupov v členských štátoch.
Komisia v tejto správe predkladá tri možné riešenia. Prvý návrh sa zakladá ma práve zmluvy medzi postupcom a postupníkom. Druhý návrh sa zakladá na práve obvyklého pobytu postupcu. Tretí návrh sa zakladá na práve rozhodnom pre postúpenú pohľadávku. Všetky návrhy sú skombinované buď so subsidiárnym pravidlom alebo s osobitnými pravidlami, aby bolo možné zohľadniť rôzne záujmy alebo situácie.
V budúcnosti by sa pri vytváraní riešenia na zabezpečenie právnej istoty pri transakciách zahŕňajúcich postúpenie pohľadávky mal brať náležitý ohľad na akékoľvek paralelné alebo podobné riešenie vyvinuté na zabezpečenie právnej istoty pri transakciách s cennými papiermi. Na tento účel sa v polovici roka 2017 ukončí vypracovanie štúdie o rozhodnom práve pre cenné papiere, ako aj pre pohľadávky obchodované na finančných trhoch 48 .
Po prijatí tejto správy Komisia začne do konca roku 2016 rozsiahlu verejnú konzultáciu o otázkach uvedených v tejto správe. Všetky legislatívne riešenia navrhnuté v tejto správe s cieľom riešiť nedostatok právnej istoty budú sprevádzané posúdením vplyvu vrátane zodpovedajúceho vyčíslenia problému.
