EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2016

COM(2016) 469 final

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2015
O SUBSIDIARITE A PROPORCIONALITE

SPRÁVA KOMISIE

VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK 2015
O SUBSIDIARITE A PROPORCIONALITE

1. úvod

Toto je 23. výročná správa o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pri tvorbe právnych predpisov EÚ. Táto správa sa predkladá v súlade s článkom 9 protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V správe sa uvádzajú spôsoby, akými inštitúcie a orgány Európskej únie tieto dve zásady uplatňovali v roku 2015 a ako sa toto uplatňovanie v praxi zmenilo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Analyzujú sa v nej aj návrhy Komisie, ktoré boli počas roka predmetom odôvodnených stanovísk. Vzhľadom na úzke prepojenie medzi mechanizmom kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a politickým dialógom medzi národnými parlamentmi a Komisiou by táto správa mala byť vnímaná ako doplnok k výročnej správe Komisie za rok 2015 o vzťahoch s národnými parlamentmi 1 .

2.    uplatňovanie zásad inštitúciami

2.1.    Komisia

Pred nástupom predsedu Junckera v novembri 2014 Komisia prijala záväzok, že bude „konať vo veľkom a ambicióznejšie vo veľkých veciach a v malom a skromnejšie v malých veciach“. Komisia sa takisto zaviazala, že subsidiarita bude ústredná v európskom demokratickom procese. V dôsledku toho bol v pracovnom programe Komisie na rok 2015 predložený nízky počet nových iniciatív a bolo oznámené stiahnutie veľkého počtu otvorených návrhov. Vďaka tomu bolo možné zamerať prácu na desať priorít stanovených v politických usmerneniach 2 .

Ako jedno z prvých opatrení, ktoré sa mali vykonať v rámci uvedeného záväzku, Komisia v máji 2015 prijala nový balík týkajúci sa lepšej právnej regulácie. Cieľom novej politiky je pracovať transparentnejším a inkluzívnejším spôsobom na vypracúvaní lepších návrhov a zabezpečiť, aby sa prostredníctvom existujúcich pravidiel účinnejšie dosahovali ich ciele. Stanovujú sa v nej posilnené záväzky o tom, ako Komisia vyvíja, informuje, konzultuje, posudzuje, kontroluje kvalitu a vyhodnocuje svoje politické opatrenia. Tento nový rámec pre lepšiu právnu reguláciu takisto umožňuje Komisii uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality integrovanejšie a komplexnejšie ako predtým.

Nový rámec pre lepšiu právnu reguláciu pomáha zabezpečiť, aby Komisia pri vývoji nových politík posúdila ich súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality. Toto posúdenie sa teraz vykonáva v rôznych etapách rozhodovacieho cyklu. V skorej etape procesu politického plánovania sa pri všetkých hlavných nových iniciatívach uverejňujú plány alebo úvodné posúdenia vplyvu 3 . Poskytujú predbežný opis iniciatívy a existujúcu hodnotiacu činnosť. Načrtávajú aj plány Komisie v oblasti posúdenia vplyvu a konzultačnej činnosti. Plány alebo úvodné posúdenia vplyvu zahŕňajú aj pôvodné odôvodnenie subsidiarity a proporcionality opatrenia. V prípade iniciatív, pri ktorých sa posúdenia vplyvu vypracúvajú, sa tieto aspekty potom ďalej vyvíjajú a analyzujú v úplných posúdeniach vplyvu.

V roku 2015 Komisia zaviedla aj nové mechanizmy konzultácií a spätnej väzby pre nové politické iniciatívy. Tieto mechanizmy sa uplatňujú v celom procese od úvodu, cez prípravu, až po prijatie. Okrem toho boli posilnené konzultácie na účel hodnotenia existujúcich politických opatrení. V dôsledku toho sa znásobili možnosti pre verejnosť a iné zainteresované strany, aby sledovali politické iniciatívy a poskytli k nim stanoviská. Členské štáty a zainteresované strany – ako sú regionálne a miestne orgány, podniky, organizácie a široká verejnosť – môžu poskytovať svoje stanoviská k tomu, ako Komisia vyvíja konkrétne návrhy a ako sa od ich včasného štádia pracuje s otázkami subsidiarity a proporcionality. Nová politika lepšej právnej regulácie teda umožňuje Komisii zohľadniť možné obavy zainteresovaných strán vo veciach subsidiarity a proporcionality od najskoršieho prípravného štádia. Okrem toho, ihneď po prijatí návrhu Komisiou a pred začiatkom legislatívneho procesu môžu zainteresované strany a členské štáty znovu vyjadriť svoj názor na osobitné návrhy a ich sprievodné posúdenia vplyvu vrátane ich subsidiarity a proporcionality – ako príspevok do legislatívneho procesu.

Okrem toho v roku 2015 Komisia spustila webové sídlo „Lighten the load – Have your say“ 4 , ako aj novú platformu REFIT. Tým sa poskytli nové spôsoby komunikácie s Komisiou o možnej nadmernej záťaži alebo neefektívnosti existujúcich regulačných opatrení. Môžu tu byť zahrnuté otázky týkajúce sa subsidiarity alebo proporcionality.

Nakoniec, v zdôvodnení, ktoré je priložené ku každému legislatívnemu návrhu, sa stanovuje, ako sa v návrhu dodržiavajú zásady subsidiarity a proporcionality.

Analýza subsidiarity

V nových usmerneniach o lepšej právnej regulácii a sprievodnom súbore nástrojov sa vyžaduje vykonanie analýzy subsidiarity, keď sa uvažuje o novej iniciatíve v oblastiach, v ktorých EÚ nemá výhradnú právomoc, a keď sa hodnotí relevantnosť a európska pridaná hodnota existujúcej intervencie. Komisia sa zaoberá subsidiaritou v legislatívnych, ako aj nelegislatívnych iniciatívach. Cieľ analýzy je dvojaký: po prvé, posúdiť, či je opatrenie na vnútroštátnej úrovni dostatočné na dosiahnutie príslušného cieľa, po druhé, posúdiť, či by opatrenie na úrovni Únie poskytlo pridanú hodnotu v porovnaní s opatreniami prijatými členskými štátmi.

Podľa nových usmernení a súboru nástrojov je kľúčovou súčasťou analýzy posúdenie tzv. relevantnosti Únie v prípade zvažovanej iniciatívy. Čím väčšia je relevantnosť, tým je pravdepodobnejšie, že opatrenia len na úrovni členských štátov by boli nedostatočné. Hlavné úvahy sú: geografický rozsah, počet podnikov alebo iných dotknutých účastníkov, počet dotknutých členských štátov a hospodársky vplyv. Okrem toho sa v analýze určuje z kvalitatívneho – a v možnom rozsahu z kvantitatívneho – hľadiska, či existuje významný cezhraničný problém. Napríklad hodnotenie, do akej miery je environmentálny problém spôsobený činnosťami iných členských štátov. K relevantným situáciám patria cezhraničné vplyvy (ako je znečistenie) alebo prekážky vo voľnom pohybe osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Analýza sa vzťahuje na výhody, ako aj nevýhody, ktoré by opatrenie na úrovni Únie mohlo mať v porovnaní s opatrením na úrovni členských štátov.

Analýza proporcionality

Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma opatrenia Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv 5 . Dodržiavanie zásady proporcionality sa týka zabezpečenia toho, aby prístup a sila politiky boli v súlade s cieľom. Na proporcionalitu sa jasne odkazuje v posúdeniach vplyvu 6 , hodnoteniach a kontrolách vhodnosti 7 .

Nové usmernenia a súbor nástrojov v oblasti lepšej právnej regulácie vyžadujú, aby útvary Komisie zvážili:

či sú opatrenia v súlade so zásadou proporcionality,

či neprekračujú rámec nevyhnutný na riešenie problému a uspokojivo sa nimi dosahuje cieľ,

či je iniciatíva obmedzená na aspekty, ktoré členské štáty nemôžu uspokojivo dosiahnuť samy, a či to EÚ môže urobiť lepšie,

či činnosť alebo výber nástroja sú čo najjednoduchšie a v súlade s uspokojivým dosiahnutím cieľa a účinného presadzovania,

či sú náklady udržané na minime a primerané cieľu, ktorý sa má dosiahnuť,

či existuje riadne odôvodnenie výberu nástroja (nariadenie, smernica alebo alternatívne regulačné metódy) a

či sú dodržiavané dobre etablované vnútroštátne opatrenia a osobitné okolnosti v jednotlivých členských štátoch.

Posúdenia vplyvu

Ak sa vyžaduje posúdenie vplyvu – ktoré sa vyžaduje vždy, ak sa očakáva významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv –, zainteresované strany sú vyzvané, aby predložili pripomienky k potrebe opatrenia a k možným riešeniam identifikovaných problémov. Na základe odpovedí na túto konzultáciu a iných relevantných vstupných informácií sa v posúdeniach vplyvu analyzuje, ako sa v preskúmaných možnostiach dodržiavajú zásady subsidiarity a proporcionality. V usmerneniach o lepšej právnej regulácii prijatých v máji 2015 sa poskytujú podrobnejšie usmernenia na posúdenie potreby opatrenia na európskej úrovni a pridanej hodnoty, ktorú by to prinieslo.

Výbor pre posudzovanie vplyvu (nezávislý výbor, ktorý posudzuje všetky posúdenia vplyvu Komisie) bol reformovaný novým balíkom opatrení lepšej právnej regulácie v roku 2015 a 1. júla 2015 bol nahradený novým výborom pre kontrolu regulácie. Výbor pozostáva zo šiestich členov na plný úväzok vrátane troch, ktorí nepatria do Komisie. Predseda je menovaný na úrovni generálneho riaditeľstva. Všetci členovia sú nezávislí a pôsobia v rámci osobnej spôsobilosti na základe svojich individuálnych odborných znalostí. Výbor pre kontrolu regulácie okrem posúdení vplyvu takisto posudzuje hlavné hodnotenia a kontroly vhodnosti.

Subsidiarita a proporcionalita sú súčasťou kvality kontroly, ktorú výbor vykonáva v posúdeniach vplyvu. V mnohých stanoviskách výboru sa kladú otázky a uvádzajú odporúčania k spôsobu, ktorým bol vymedzený problém, o ktorom sa uvažuje. Opis problému je často priamo alebo nepriamo spojený s právom EÚ konať, a preto sa týka zásady subsidiarity. Okrem toho je debata o politických možnostiach a ich možnom vplyve úzko spojená s uplatňovaním zásady proporcionality, keďže účelom je vždy nájsť možnosť, ktorá je najprimeranejšia so zreteľom na daný politický problém a vzhľadom na uvedené ciele.

V roku 2015 výbor pre posudzovanie vplyvu a následne výbor pre kontrolu regulácie posúdili 30 posúdení vplyvu. Sedem z nich (23 %) bolo posúdených ako vyžadujúcich si zlepšenia v oblasti subsidiarity alebo proporcionality, alebo v oboch oblastiach. Z prípadov z roku 2015 je vhodné uviesť osobitne tieto:

Vo veci návrhu smernice o požiadavkách na dostupnosť produktov a služieb 8  výbor žiadal o lepšie odôvodnenie, prečo boli zamietnuté možnosti vlastnej regulácie výrobným odvetvím a prijatie dobrovoľných európskych noriem. Výbor požiadal o presvedčivejšie dôkazy – a o lepšie vykazovanie názorov zainteresovaných strán – pokiaľ ide o to, prečo sa tieto možnosti nepovažovali za prijateľné. Okrem toho sa výbor domnieval, že sa v správe dostatočne neodôvodnila navrhovaná doložka o proporcionalite. K správe bolo vydané záporné stanovisko. Správa bola následne vylepšená a výboru bolo predložené zmenené znenie.

V prípade návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o interoperabilite a výmene údajov o preprave plynu, 9  výbor vyzval, aby bola potreba opatrenia na úrovni Európskej únie lepšie preukázaná. Odporučil, aby posúdenie vplyvu obsahovalo viac dôkazov o problémoch identifikovaných v dohodách o prepojení, výmene údajov, kvalite plynu, jednotkách a odorizácii a ich zápornom vplyve na obchodovanie s plynom a integráciu trhu v Európskej únii. Výbor usúdil, že základný scenár treba podrobnejšie rozvinúť, aby sa lepšie zohľadnila klesajúca výroba plynu v Európe, zvýšená rozmanitosť zdrojov dovozu a tretí energetický balík o cezhraničnom obchode s plynom a kvalite plynu v Európskej únii. Pripomienky výboru boli zohľadnené v konečnom znení.

V prípade návrhu nariadenia o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb 10 výbor žiadal, aby sa v posúdení vplyvu predložilo viac dôkazov na potvrdenie potreby EÚ konať. Odporúčalo sa v ňom náležite zohľadniť iné iniciatívy digitálneho jednotného trhu a názory zainteresovaných strán na túto problematiku. Výbor takisto požiadal o ďalšie dôkazy o tom, či by trh s online obsahovými službami mohol časom vyriešiť zistené cezhraničné problémy bez právnych predpisov. Pripomienky výboru boli do veľkej miery zohľadnené v konečnom znení.

Ako preukazujú tieto príklady, výbor pre posudzovanie vplyvu a výbor pre regulačnú kontrolu prispeli k zlepšeniu analýzy toho, ako boli v návrhoch dodržané zásady subsidiarity a proporcionality. Poskytli pritom kritické informácie pre politický rozhodovací proces Komisie.

Hodnotenia a kontroly vhodnosti

Subsidiarita a proporcionalita boli kľúčové aj pre spätné hodnotenia a kontroly vhodnosti, ktoré sa vykonali v roku 2015. Hodnotilo sa v nich, či európske opatrenia prinášajú očakávané výsledky z hľadiska efektívnosti, účinnosti, vzájomného súladu, relevantnosti a európskej pridanej hodnoty. Takisto sa v nich skúmalo, či sú tieto opatrenia naďalej nevyhnutné, alebo či ciele možno výhodnejšie dosiahnuť iným spôsobom. Komisia dodržiava zásadu „najprv vyhodnotiť“ – inými slovami, pred zvažovaním možných legislatívnych zmien analyzuje minulé skúsenosti. Tým, že zbiera dôkazy a zisťuje ponaučenia, ktoré môžu byť nápomocné v rozhodovacom procese, EÚ zabezpečuje, že hodnotenie je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou tvorby jej politiky.

Komisia každoročne zvyčajne vypracuje od 100 do 120 hodnotení (v roku 2015 to bolo 122). Od prvej kontroly vhodnosti, ktorá sa vykonala v roku 2012 Komisia vykonala 7 takýchto kontrol, z nich dve v roku 2015. Nasledujúce príklady poukazujú na hodnotenia, v ktorých boli nastolené otázky subsidiarity, európskej pridanej hodnoty a proporcionality:

Programy Fiscalis a Clá 2013 – programy Fiscalis a Clá podporujú IT systémy umožňujúce výmenu a dostupnosť informácií medzi daňovými a colnými správami členských štátov rýchlym a bezpečným spôsobom. Touto spoločnou sieťou sa zabezpečuje, že každá vnútroštátna správa sa potrebuje pripojiť len raz, aby si mohla vymieňať informácie s ktorýmkoľvek z členských štátov. V hodnoteniach 2015 sa potvrdila výrazná európska pridaná hodnota programov. Ak by takáto infraštruktúra nebola k dispozícii, členský štát by sa musel pripájať 27-krát k vnútroštátnym systémom každého z ostatných členských štátov. Spôsobilo by to podstatne vyššie administratívne náklady 11 .

Verejné obstarávanie – V hodnotení pravidiel verejného obstarávania Európskej únie z roku 2011 sa zistilo, že úspory generované smernicami o európskom verejnom obstarávaní výrazne prekročili náklady pre verejných obstarávateľov a dodávateľov. V hodnotení sa však takisto uviedlo, že v určitých oblastiach môžu byť náklady prebiehajúcich regulovaných postupov neúmerné prínosu. Komisia preto navrhla škálu opatrení na zjednodušenie požiadaviek a zaviedla väčšiu flexibilitu, aby členské štáty mohli zvýšiť efektívnosť a strategickosť verejného obstarávania. Návrhy Komisie boli všeobecne prijaté Európskym parlamentom a Radou a zmenené právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť v apríli 2014, sú v súčasnosti v procese implementácie členskými štátmi. V piatich členských štátoch bola úspora nákladov odhadnutá v rozsahu od 29 do 58 %.

Prospekt – smernica o prospekte bola hodnotená v roku 2015 v súvislosti s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti 12 . Z veľkej časti šlo o reakciu na obavy zainteresovaných strán týkajúce sa vysokých nákladov na vypracúvanie prospektov. Posúdil sa aj primeraný režim zverejňovania, zavedený v roku 2011, na zmiernenie záťaže pre malé a stredné podniky. Hodnotením sa zistilo, že režim pre malé a stredné podniky sa nepoužíval v očakávanom rozsahu, keďže požiadavky na zverejňovanie boli príliš zaťažujúce. V reakcii na konci roka 2015 – na základe hodnotenia a posúdenia vplyvu – Komisia prijala revidovaný návrh na zlepšenie požiadaviek smernice. V revidovanom návrhu sa znižuje administratívna záťaž pre spoločnosti (najmä malé a stredné podniky) a z prospektu sa stáva hodnotnejší informačný nástroj pre potenciálnych investorov. Odhadované možné úspory pre malé a stredné podniky sú v rozsahu 45 až 67 miliónov EUR ročne.

2.2.     Následné opatrenia nadväzujúce na odôvodnené stanoviská národných parlamentov

V roku 2015 dostala Komisia od národných parlamentov osem odôvodnených stanovísk týkajúcich sa zásady subsidiarity 13 . Ide o pokles o 62 % v porovnaní s 21 stanoviskami doručenými v roku 2014. Odôvodnené stanoviská doručené v roku 2015 predstavovali oveľa nižší podiel (2 %) celkového počtu stanovísk, ktoré Komisia dostala v tom istom roku v rámci politického dialógu (350).

Počet odôvodnených stanovísk doručený v roku 2015 je najnižší za kalendárny rok od zavedenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Takisto treba uviesť, že celkový počet stanovísk predložených národnými parlamentmi v roku 2015 v rámci politického dialógu klesol tiež významne 14 .

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, forma odôvodnených stanovísk sa líšila. Argumenty predkladané národnými parlamentmi v prospech ich záverov o porušení zásady subsidiarity sa takisto líšili. Osem odôvodnených stanovísk vydaných v roku 2015 sa týkalo troch návrhov Komisie. Návrh, ktorý vyvolal najviac odôvodnených stanovísk, konkrétne návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia, 15  generoval päť odôvodnených stanovísk. Dve odôvodnené stanoviská boli vydané k návrhu, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území 16 , a jedno odôvodnené stanovisko bolo vydané k návrhu, ktorým sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní 17 . Podrobnejšie informácie sú uvedené v oddiele 3 a v prílohe k tejto správe.

Významný pokles celkového počtu odôvodnených stanovísk vydaných v roku 2015 sa premietol do podstatného poklesu počtu odôvodnených stanovísk vydaných v jednotlivých komorách. V roku 2015 vydalo odôvodnené stanoviská 8 zo 41 komôr (v porovnaní s 15 v roku 2014). Odôvodnené stanoviská vydal český senát, česká poslanecká sněmovna, španielsky Congreso de los Diputados/Senado, maďarský Országgyűlés, holandská Tweede Kamer, rumunská Camera Deputaților, švédsky Riksdag a Slovenská národná rada. Žiadna komora nevydala viac ako jedno odôvodnené stanovisko.

Napriek malému počtu odôvodnených stanovísk predložených v roku 2015 niekoľko komôr pokračovalo vo svojej výzve o posilnenie mechanizmu na kontrolu subsidiarity. V januári zorganizovala holandská Tweede Kamer neformálne zasadnutie v Bruseli o úlohe národných parlamentov, na ktorom sa rokovalo aj o spôsoboch zlepšenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity. V máji a októbri sa stretla neformálna pracovná skupina národných parlamentov vo Varšave, resp. v Luxemburgu, aby prerokovala možné zlepšenia mechanizmu. Na základe rokovaní v uvedenej pracovnej skupine konferencia LIV COSAC vyzvala Komisiu, aby zvážila vylúčenie prestávky počas Vianoc/Nového roka, ako aj obdobia prázdnin v inštitúciách EÚ z výpočtu osemtýždňového obdobia, v rámci ktorého môžu národné parlamenty vydať odôvodnené stanovisko. Vyzvala nadchádzajúce predsedníctvo konferencie COSAC, aby predložilo nadväzné opatrenia v tejto veci konferencii COSAC. Takisto vyzvala Komisiu, aby posilnila úsilie o zabezpečenie kvalitnejších a včasnejších reakcií na odôvodnené stanoviská národných parlamentov. Nakoniec konferencia COSAC poukázala na širokú podporu pre zdokonalenú formu politického dialógu – známeho aj ako zelená karta – v rámci ktorého by skupina národných parlamentov mohla vyzvať Komisiu, aby predložila návrhy nových alebo zmenených právnych predpisov.

2.3.    Európsky parlament a Rada

a) Európsky parlament

V roku 2015 Európsky parlament formálne dostal 254 podaní od národných parlamentov. Osem z nich predstavovali odôvodnené stanoviská a zvyšných 246 boli príspevky (t. j. podania, ktoré sa nevenujú otázkam týkajúcim sa dodržiavania zásady subsidiarity). Tieto číselné údaje znamenajú nevýrazný pokles v porovnaní s rokom 2014, keď bolo Európskemu parlamentu oficiálne zaslaných 18 odôvodnených stanovísk a 269 príspevkov.

Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci (výbor JURI) nesie zodpovednosť za monitorovanie súladu so zásadou subsidiarity. Výbor JURI menuje tzv. stáleho spravodajcu pre subsidiaritu na obdobie šiestich mesiacov na základe rotácie medzi politickými skupinami. Laura Ferrara (EFDD/IT) bola stálou spravodajkyňou počas prvého polroka 2015. Po nej nastúpil Sajjad Karim (ECR/UK) na druhý polrok uvedeného roka. Spravodajca monitoruje prijaté odôvodnené stanoviská. Nastolené otázky môžu byť prediskutované vo výbore JURI a môžu viesť k možným odporúčaniam pre výbor zodpovedný za predmet daného návrhu.

Výbor JURI takisto pravidelne vypracúva správu k výročnej správe Komisie o subsidiarite a proporcionalite. Výbor prijal 13. októbra 2015 správu, ktorú vypracoval Sajjad Karim, o výročných správach Komisie za roky 2012 a 2013. Výbor takisto prispieva k polročným správam COSAC o otázkach týkajúcich sa subsidiarity. Ako výbor zodpovedný za overovanie právneho základu návrhov, ako aj lepšiu právnu reguláciu a REFIT výbor JURI takisto venuje dôslednú pozornosť dodržiavaniu zásady proporcionality.

Okrem toho výskumná služba Európskeho parlamentu pokračovala v asistovaní Európskemu parlamentu v zohľadňovaní zásad subsidiarity a proporcionality v jeho práci:

–    systematickou kontrolou aspektov subsidiarity a proporcionality posúdení vplyvu Komisie a upriamovaním pozornosti na akékoľvek vyjadrené obavy, najmä národnými parlamentmi a Výborom regiónov,

–    zabezpečením toho, aby boli tieto zásady plne rešpektované vo vlastnej práci Európskeho parlamentu, napríklad vo vykonávaní posúdení vplyvu vlastných vecných zmien alebo analyzovaní pridanej hodnoty parlamentných návrhov nových právnych predpisov, na základe článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a nákladov v prípade neexistencie opatrenia na európskej úrovni,

–    kontrolou aspektov subsidiarity a proporcionality pri vypracúvaní posúdení vplyvu so zameraním sa na pridanú hodnotu EÚ v porovnaní s vnútroštátnymi výdavkami alebo opatreniami.

V roku 2015 Európsky parlament vypracoval 13 počiatočných hodnotení, jedno posúdenie vplyvu podstatných pozmeňujúcich návrhov Parlamentu a šesť posúdení vplyvu ex-post. Okrem toho vypracoval štyri správy o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a dve posúdenia európskej pridanej hodnoty.

Európsky parlament takisto začal nový, všeobecnejší prístup k hodnoteniu pridanej hodnoty opatrení na európskej úrovni vypracúvaním správy o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ 18 , mapujúcej prínosy, ktoré možno získať vďaka činnosti na európskej úrovni navrhovanej Európskym parlamentom.

b) Rada

Povinnosti Rady voči kontrole subsidiarity národných parlamentov spočívajú najmä v tom, že národným parlamentom postupuje návrhy legislatívnych aktov, ktoré nepochádzajú od Komisie alebo Európskeho parlamentu. Na tomto základe Rada posiela všetky návrhy legislatívnych aktov pochádzajúce zo skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky 19 .

Rada postúpila 4. decembra 2015 národným parlamentom návrh Súdneho dvora, ktorého predmetom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o presune právomoci konať na prvom stupni v sporoch medzi EÚ a jej zamestnancami na Všeobecný súd 20 .

V dôsledku uvedenej povinnosti Rada postupuje všetky stanoviská národných parlamentov k legislatívnym návrhom pochádzajúcim od skupiny členských štátov daným navrhujúcim členským štátom. Podobne Rada postupuje príslušnej inštitúcii stanoviská doručené od národných parlamentov k legislatívnym návrhom pochádzajúcim od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky. Rada nedostala v roku 2015 žiadne stanoviská od národných parlamentov k uvedenému návrhu od Súdneho dvora.

Okrem toho Rada informuje členské štáty o stanoviskách národných parlamentov k legislatívnym návrhom Komisie. V roku 2015 sekretariát Rady distribuoval delegáciám 9 odôvodnených stanovísk 21 a 86 stanovísk vydaných v rámci politického dialógu k legislatívnym návrhom Komisie.

Rada nakoniec v rámci svojej legislatívnej práce kontroluje súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality pri skúmaní posúdení vplyvu, ktoré sú sprievodnými dokumentmi k návrhom Komisie.

2.4.    Výbor regiónov

V roku 2015 Výbor regiónov prijal a vykonával svoj tretí pracovný program v oblasti subsidiarity 22 . Výbor vybral z pracovného programu Komisie na rok 2015 niekoľko prioritných iniciatív na účel monitorovania z hľadiska subsidiarity a proporcionality, s použitím týchto kritérií:

   a) iniciatívy by mali prezentovať jasný politický záujem pre miestne a regionálne orgány,

   b) iniciatívy by sa mali týkať oblastí právomoci miestnych a regionálnych orgánov,

   c) iniciatívy by potenciálne mali mať rozmer subsidiarity.

K vybraným prioritným iniciatívam patril návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území 23 . Vo veci tohto návrhu Výbor regiónov vykonal konzultácie so svojou expertnou skupinou pre subsidiaritu, ktorá je zložená z 13 odborníkov z praxe na miestnej a regionálnej úrovni. Skupina dospela k záveru, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, aj keď niekoľko odborníkov nastolilo otázky o tom, či by návrh v skutočnosti umožňoval členským štátom zákonne ukladať vnútroštátne zákazy a reštriktívne opatrenia v oblasti geneticky modifikovaných potravín a krmív. Výbor zopakoval túto obavu, keď vo svojom stanovisku uviedol, že „možnosť vydať zákaz je spojená s neprimerane vysokými prekážkami, ktoré členský štát musí prekonať skôr, než môže na štátnej úrovni túto možnosť využiť a vydať zodpovedajúci zákaz, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o subsidiaritu, a naznačuje, že podľa tohto návrhu by bola jasne porušovaná zásada proporcionality“ 24 .

Výbor regiónov takisto prijal štyri stanoviská podľa svojho rokovacieho poriadku 25 , v ktorých posudzuje, či sú legislatívne návrhy v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality:

Vo svojom stanovisku k návrhu na vytvorenie programu pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov 26 Výbor regiónov dospel k záveru, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. Výbor však poznamenal, že „na to, aby sa mohli plne dosiahnuť ciele programu ISA2 a aby sa mohlo zaručiť systematické rešpektovanie zásady subsidiarity počas uplatňovania programu, bude nevyhnutné efektívne zapojenie členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov“ 27 .

V stanovisku Výboru regiónov k návrhu Komisie týkajúceho sa Európskeho fondu pre strategické investície 28 sa takisto dospelo k záveru, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. V tomto smere Výbor uviedol: „Keďže jeho hlavným cieľom je zvýšiť investície na európskej úrovni s jasnými nadnárodnými aspektmi, VR sa domnieva, že návrh nariadenia je v súlade so zásadou subsidiarity. Keďže jeho hlavným cieľom je zvýšiť investície na európskej úrovni s jasnými nadnárodnými aspektmi, VR sa domnieva, že návrh nariadenia je v súlade so zásadou subsidiarity.“ 29

Vo svojom stanovisku 30 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov 31 Výbor regiónov konštatoval, „že hoci sú usmernenia v oblasti zamestnanosti adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala realizovať v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ktoré majú vzhľadom na svoje kompetencie a kapacity v oblastiach, ktorých sa tieto usmernenia týkajú, a v súlade so zásadou subsidiarity zásadný význam pri príprave a realizácii národných reformných plánov, ako aj v celkovej komunikácii o stratégii“. 32

Nakoniec, vo svojom stanovisku 33 k balíku opatrení daňovej transparentnosti 34  bol výbor presvedčený vďaka „absolútne presvedčivým argumentom, pokiaľ ide o prínos legislatívy na európskej úrovni“ uvedených v dôvodovej správe sprevádzajúcej legislatívny návrh a dospel k záveru, že návrh dodržiava zásadu subsidiarity a proporcionality.

Hlavnou udalosťou týkajúcou sa subsidiarity v roku 2015 bola 7. medziinštitucionálna konferencia o subsidiarite, ktorú spoločne organizoval Výbor regiónov a flámsky parlament. Konferencia sa konala 17. novembra 2015 vo flámskom parlamente v Bruseli. Zišlo sa na nej viac ako 200 účastníkov z rôznych členských štátov a inštitúcií EÚ zastupujúcich všetky príslušné úrovne riadenia. Konferencia, ktorá sa koná každé dva roky a jej cieľom je posilniť medziinštitucionálny dialóg Európskej únie o kontrole subsidiarity, umožnila jedinečnú výmenu názorov medzi všetkými účastníkmi zapojenými do procesu monitorovania subsidiarity. Konferencia bola príležitosťou na diskusiu o tom, ako zabezpečiť uskutočnenie balíka Komisie pre lepšiu právnu reguláciu z mája 2015 v praxi. Na konferencii sa zišli hlavní inštitucionálni aktéri vrátane prvého podpredsedu Fransa Timmermansa, ministra zastupujúceho luxemburské predsedníctvo Rady Nicolasa Schmita a predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci Pavla Svobodu (EPP/CZ). Z diskusie jasne vyplynulo, že lepšia právna regulácia a jej uplatňovanie v praxi je otázkou prvoradého záujmu nielen pre inštitúcie EÚ a členské štáty, ale aj pre miestne a regionálne orgány, ktoré prinášajú jedinečnú pridanú hodnotu tvorbe európskych politík a legislatívnemu procesu. Takisto sa dospelo k záveru, že pre lepšiu právnu reguláciu je potrebné správne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality. Okrem toho konferencia vyvolala výmenu praktických skúseností medzi aktérmi z rôznych úrovní riadenia a poskytla príležitosť vytvoriť prepojenie medzi činnosťami luxemburského predsedníctva a víziou nadchádzajúceho holandského predsedníctva 35 .

Podrobnejší opis činností týkajúcich sa subsidiarity je uvedený vo výročnej správe o subsidiarite za rok 2015, ktorú vydal Výbor regiónov 36 .

2.5.    Súdny dvor Európskej únie

Hlavný rozsudok v roku 2015 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality vydal Súdny dvor Európskej únie 18. júna 2015 vo veci C-508/13, Estónska republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie 37 . V tejto veci Estónsko žiadalo, aby Súdny dvor zrušil určité ustanovenia smernice 2013/34/EÚ 38 z dôvodu porušovania zásad subsidiarity a proporcionality a povinnosti odôvodnenia.

Vo svojom rozsudku súd uviedol, že overenie dodržania zásady subsidiarity sa malo uskutočniť pre smernicu ako celok, nie na úrovni každého jej ustanovenia osobitne (bod 51). Po druhé, súd objasnil, že zásada subsidiarity nepresadzuje obmedzenie právomoci Únie v závislosti od situácie niektorého z členských štátov. Zásadou sa len stanovuje, že plánované opatrenie možno z dôvodu jeho rozsahu alebo dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie (bod 53). Po tretie, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, súd zopakoval, že je dostatočné zverejniť základný cieľ presadzovaný inštitúciou. Bolo by zbytočné požadovať osobitné odôvodnenie každej vykonanej technickej voľby (bod 60). Okrem toho, ako účastník legislatívneho konania vedúceho k prijatiu smernice nemohlo Estónsko účinne namietať, že nebolo v pozícii, aby mohlo poznať dôvody voľby opatrení (bod 61).

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, súd zopakoval svoju jednotnú judikatúru, podľa ktorej musí byť zákonodarcovi EÚ poskytnutá široká miera voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych, ako aj sociálnych rozhodnutí a v rámci ktorej sa vyžaduje vykonanie komplexných posúdení. Znamená to, že len zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje, môže ovplyvniť platnosť opatrení prijatých v danej oblasti (bod 29). Súd zamietol dôvod žaloby Estónska týkajúci sa porušenia zásady proporcionality vzhľadom na to, že Estónsko nestanovilo, že rôzne voľby prijaté zákonodarcom EÚ preukázateľne prekročili obmedzenia jeho voľnej úvahy (body 32 až 38). Súd konkrétne zamietol argument, že bola porušená zásada proporcionality, pretože zákonodarca EÚ nevzal do úvahy osobitnú situáciu Estónska ako členského štátu, ktorý pokročil v oblasti elektronickej správy. Uviedol, že napadnutá smernica má vplyv vo všetkých členských štátoch a predpokladá zabezpečenie rovnováhy medzi rozdielnymi existujúcimi záujmami. Pre súd hľadanie takejto rovnováhy, ktorá nezohľadňuje len osobitnú situáciu jedného členského štátu, ale všetkých štátov Únie, nemôže byť považované za v rozpore so zásadou proporcionality (bod 39).

Nakoniec Všeobecný súd vydal 26. novembra 2015 rozsudok vo veci T-461/13, Španielske kráľovstvo/Európska komisia, 39 v ktorom sa potvrdzuje, že zásada subsidiarity sa neuplatňuje v oblasti preskúmania štátnej pomoci (bod 182).

3.    hlavné prípady, v ktorých boli vyjadrené obavy v súvislosti so zásadami subsidiarity a proporcionality

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov 40 .

V reakcii na utečeneckú krízu a v súlade so svojou európskou migračnou agendou 41 Komisia prijala 9. septembra 2015 návrh 42 krízového mechanizmu premiestnenia, ktorého cieľom je zaviesť štruktúrovaný mechanizmus solidarity. Komisia by ho mohla kedykoľvek aktivovať, aby pomohla ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý sa nachádza v krízovej situácii a pod extrémnym tlakom na jeho azylový systém v dôsledku veľkého a neúmerného prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín. Takéto budúce núdzové situácie by Komisia stanovovala na základe objektívnych a overiteľných kritérií. Je to súčasť balíka návrhov, ktorý zahŕňa núdzové premiestnenie 120 000 utečencov z Grécka, Maďarska a Talianska 43 , spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu 44 a zefektívnenie politiky návratu 45 .

Národné parlamenty vydali k návrhu päť odôvodnených stanovísk 46 , čo predstavovalo sedem hlasov. Národné parlamenty v týchto stanoviskách argumentovali takto: že navrhovaný mechanizmus predstavuje neprijateľné zasahovanie do azylových systémov členských štátov, že odôvodnenie je nedostatočné a že zavedením trvalého záväzného kľúča na prerozdelenie namiesto dočasných opatrení sa návrhmi porušuje zásada subsidiarity. Bolo spochybnené aj odôvodnenie výberu článku 78 ods. 2 písm. e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako právneho základu.

Vo svojich odpovediach Komisia pripomenula, že utečenecká kríza spôsobila tlak na azylové systémy členských štátov, čo by mohlo ohroziť uplatňovanie dublinských pravidiel. Súčasný systém v tejto súvislosti neumožňuje žiadnu výnimku z kritérií zodpovednosti, čím vytvára stavy nerovnováhy a v niektorých prípadoch zhoršuje krízu.

Komisia ďalej argumentovala, že krízový mechanizmus pre premiestnenie žiadateľov by EÚ umožnil reagovať na naliehavú situáciu a pomôcť členským štátom, ktoré čelia núdzovej situácii, bez toho, aby sa zakaždým musel absolvovať zdĺhavý procesom prijímania. Komisia zdôraznila, že opatrenia jednotlivých členských štátov by na riešenie týchto situácií nestačili. Uplatňovaním nekoordinovaných riešení by sa nepodarilo dosiahnuť komplexnú reakciu na neúmerný prílev osôb ani spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území 47

Keď sa Jean-Claude Juncker uchádzal o podporu Európskeho parlamentu pre svoje zvolenie do funkcie predsedu Európskej komisie, vyjadril svoj zámer preskúmať právne predpisy týkajúce sa povolenia geneticky modifikovaných organizmov. V súčasnom systéme sa členským štátom nikdy nepodarilo dosiahnuť kvalifikovanú väčšinu v prospech alebo proti takémuto povoleniu, čím vždy ponechali konečné rozhodnutie o povolení na Komisiu. Komisia prijala 22. apríla 2015 návrh na revíziu existujúceho nariadenia, ktorou by sa umožnilo členským štátom prijímať rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni – obmedzenie alebo zákaz používania geneticky modifikovaných potravín alebo krmív – po ich povolení na európskej úrovni. Takéto rozhodnutia by boli prijaté iba pod podmienkou, že vnútroštátne rozhodnutia o odmietnutí alebo zákaze by boli v súlade s právom Únie a nesúviseli by so zdravotnými a environmentálnymi dôvodmi. Tieto posudzuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

Komisii boli doručené dve odôvodnené stanoviská, v ktorých sa na jednej stane uvádzalo, že návrhom sa neposkytol členským štátom dostatočný priestor pre vnútroštátny zákaz geneticky modifikovaných organizmov vzhľadom na to, že ide o citlivú verejnú otázku 48 , a na druhej strane, že presunutie rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze používania geneticky modifikovaných organizmov na členské štáty nie je v súlade so zásadou subsidiarity, pretože členské štáty nie sú vždy schopné prijímať tieto rozhodnutia spôsobom, ktorý neohrozuje fungovanie jednotného trhu 49 .

Komisia vo svojich odpovediach uviedla, že návrhom sa nepresúva celá právomoc rozhodovať o povolení geneticky modifikovaných organizmov na členské štáty, ale poskytuje sa len možnosť prijať opatrenia obmedzujúce alebo zakazujúce používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území po vydaní povolenia zo strany EÚ. Z toho dôvodu podľa Komisie návrh nemá vplyv na aspekty povoľovania geneticky modifikovaných organizmov, ktoré sa lepšie riešia na európskej úrovni.

Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

Komisia predstavila 18. marca 2015 v rámci svojho programu na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb a škodlivej daňovej konkurencii v rámci Európskej únie balík opatrení v oblasti daňovej transparentnosti. Balík zahŕňal návrh o zavedení automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o ich daňových rozhodnutiach 50 . V návrhu sa vyžaduje, aby vnútroštátne daňové orgány pravidelne nahlasovali iným členským štátom cezhraničné daňové rozhodnutia, ktoré vydali. Členské štáty by potom mohli požiadať o podrobnejšie informácie o konkrétnom rozhodnutí. Automatická výmena informácií o daňových rozhodnutiach by potom umožnila členským štátom zistiť nezákonné daňové praktiky spoločností a prijať v reakcii na to potrebné opatrenia. Okrem toho je cieľom návrhu podnietenie zdravšej daňovej konkurencie, keďže daňové orgány zrejme menej pravdepodobne poskytnú spoločnostiam selektívne daňové zaobchádzanie po jeho sprístupnení na účel kontroly zo strany ich partnerov.

Komisia dostala jedno odôvodnené stanovisko 51 . Uvádzalo sa v ňom, že určité časti návrhu vrátane všeobecného znenia povinnosti poskytnúť informácie o bilaterálnom a viacstrannom určovaní cien v rámci vzájomných dohôd medzi dotknutými štátmi prekročilo minimum nevyhnutné na dosiahnutie želaných cieľov a že návrh nebol v súlade so zásadou subsidiarity.

Vo svojej odpovedi Komisia uviedla, že boj proti škodlivým daňovým postupom, ktoré ohrozujú fungovanie jednotného trhu, bol dôvodom, prečo Komisia použila všeobecné hľadisko, pokiaľ ide o to, na aký typ informácií by sa mal návrh vzťahovať. Z toho dôvodu je minimalizovaný priestor na voľnú úvahu o tom, ktoré rozhodnutia môžu byť škodlivé, a mali by sa vymieňať. Takto by sa takisto zabezpečilo, že smernica bude mať reálny praktický účinok.

Návrh Komisie bol prijatý Radou 8. decembra 2015 52 .

4.    záver

Rok 2015 bol prvým úplným rokom novej Komisie, ktorá sa zaviazala, že subsidiarita bude ústredná v európskom demokratickom procese. V danom roku bol zaznamenaný aj najnižší počet odôvodnených stanovísk doručených od národných parlamentov od zavedenia mechanizmu na kontrolu subsidiarity Lisabonskou zmluvou v roku 2009.

V roku 2015 sme však zaznamenali zvýšený záujem národných parlamentov o diskusiu o zmenách v mechanizme kontroly subsidiarity. Program lepšej právnej regulácie prijatý v máji takisto poskytol nové usmernenia, ktorými sa zabezpečuje, že nové návrhy sú v plnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality.

Európsky parlament sa naďalej zaoberal otázkami subsidiarity a proporcionality v kontexte svojej práce na legislatívnych návrhoch a pokračoval vo svojom všeobecnom prístupe k posudzovaniu európskej pridanej hodnoty vypracovaním správy o nákladoch nekonania na úrovni EÚ. Výbor regiónov pokračoval vo svojej práci v otázkach subsidiarity, a to najmä prijatím a vykonaním svojho tretieho pracovného programu v oblasti subsidiarity a organizovaním 7. konferencie o subsidiarite.

(1)

     COM(2016) 471 final.

(2)

     Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu – Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu ( http://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/pg_sk.pdf ).

(3)

      http://ec.europa.eu/smart-regulation/roadmaps/index_sk.htm .

   Úvodné posúdenia vplyvu sa vypracúvajú len pre iniciatívy, v ktorých sa predpokladá významný vplyv a v prípade ktorých bude preto iniciatíva sprevádzaná posúdením vplyvu.

(4)

      http://ec.europa.eu/priorities/democratic-change/better-regulation/feedback/index_en.htm .

(5)

     Článok 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii.

(6)

     V súvislosti s posúdeniami vplyvu je proporcionalita kľúčovým kritériom, ktoré treba zvážiť v porovnávaní možností politiky.

(7)

     Kontrola vhodnosti je komplexné hodnotenie oblasti politiky, ktoré sa zvyčajne týka toho, ako niekoľko súvisiacich legislatívnych aktov prispelo (alebo neprispelo) k dosiahnutiu politických cieľov. Kontroly vhodnosti sú osobitne vhodné na identifikáciu prekrývania, nekonzistentnosti, synergií a kumulatívnych vplyvov regulácie.

(8)

     COM(2015) 615 final z 2. decembra 2015 – návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb.

(9)

     C(2015) 2823.

(10)

     COM(2015) 627 final z 9. decembra 2015 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zaistení cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu.

(11)

     SWD(2015) 124 final z 26. júna 2015 – pracovný dokument útvarov Komisie o príkladoch pridanej hodnoty EÚ, sprievodný dokument k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení financií Únie na základe dosiahnutých výsledkov.

(12)

     COM(2014) 368 final z 18. júna 2014 – oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti.

(13)

     Pozri prílohu k tejto správe.

(14)

     350 v porovnaní s 506 v roku 2014.

(15)

     COM(2015) 450 final z 9. septembra 2015 – návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

(16)

     COM(2015) 177 final z 22. apríla 2015 – návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, pokiaľ ide o možnosť členských štátov obmedziť alebo zakázať používanie geneticky modifikovaných potravín a krmív na svojom území.

(17)

     COM(2015) 135 final z 18. marca 2015 – návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.

(18)

Mapping the Cost of Non-Europe (Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ) 2014 – 2019, tretie vydanie: apríl 2015, oddelenie posudzovania európskej pridanej hodnoty http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/536364/EPRS_STU%282015 %29536364_EN.pdf .

(19)

     Článok 6 protokolu č. 2.

(20)

     Dokument č. 14306/15.

(21)

     Vrátane jedného prijatého po 8-týždňovej lehote.

(22)

      CdR 01517/2015 , prijatý predsedníctvom Výboru regiónov 15. apríla 2015.

(23)

     COM(2015) 177 final z 22. apríla 2015.

(24)

      CdR 03636/2015 .

(25)

     Článok 55 ods. 2.

(26)

     COM(2014) 367 final z 26. júna 2014 – Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2): Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora

(27)

      CdR 05514/2014 .

(28)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013, COM(2015) 10 final.

(29)

      CdR 00943/2015 .

(30)

      CdR 01419/2015 .

(31)

     COM(2015) 98 final z 2. marca 2015 – Návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov.

(32)

     Uznesenie Výboru regiónov na tému „Lepšie nástroje na implementáciu stratégie Európa 2020: integrované usmernenia pre hospodársku politiku a politiku zamestnanosti v členských štátoch a Európskej únii, (CoR 175/2010 fin).

(33)

      CdR 02697/2015 .

(34)

     COM(2015) 129 final z 18. marca 2015 – Návrh smernice Rady, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2003/48/ES, a COM(2015) 135 final z 18. marca 2015.

(35)

     Správa o kľúčových informáciách z konferencie je k dispozícii na stránke: http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/Pages/default.aspx .

(36)

     Dostupná po prijatí predsedníctvom Výboru regiónov v júni 2016 na stránke: http://portal.cor.europa.eu/subsidiarity/Pages/default.aspx .

(37)

     EU:C:2015:403.

(38)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.

(39)

     EU:T:2015:891.

(40)

     COM(2015) 450 final z 9. septembra 2015.

(41)

     COM(2015) 240 final z 13. mája 2015.

(42)

     COM(2015) 450 final z 9. septembra 2015.

(43)

     Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015.

(44)

     COM(2015) 452 final z 9. septembra 2015.

(45)

     COM(2015) 453 final a C(2015) 6250 final.

(46)

     Česká poslanecká sněmovna, český Senát, maďarský Országgyűlés, rumunská Camera Deputaților a Slovenská národná rada.

(47)

     COM(2015) 177 final z 22. apríla 2015.

(48)

     Holandská Tweede Kamer.

(49)

     Španielsky Congreso de los Diputados a Senado.

(50)

     COM(2015) 135 final z 18. marca 2015.

(51)

     Švédsky Riksdag.

(52)

     Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní – Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1 – 10.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2016

COM(2016) 469 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

Výročná správa za rok 2015
o subsidiarite a proporcionalite

Príloha

Zoznam dokumentov Komisie, ku ktorým národné parlamenty vydali v roku 2015 odôvodnené stanoviská 1 týkajúce sa dodržiavania zásady subsidiarity

(1)

     Aby bolo stanovisko označené ako odôvodnené stanovisko podľa vymedzenia v protokole č. 2, musí sa v ňom uviesť, prečo sa národný parlament domnieva, že legislatívny návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, a musí byť zaslané Komisii v lehote ôsmich týždňov od predloženia legislatívneho návrhu národným parlamentom.

(2)

     Podľa protokolu č. 2 má každý národný parlament dva hlasy, pričom v prípade dvojkomorového systému má každá komora jeden hlas. Ak odôvodnené stanoviská predstavujú aspoň tretinu (v prípade návrhov podľa článku 76 ZFEÚ štvrtinu) všetkých hlasov pridelených národným parlamentom, je dosiahnutý prah na uplatnenie postupu žltej karty a návrh legislatívneho aktu sa musí preskúmať. Tretinu všetkých pridelených hlasov predstavuje 19 z 56 hlasov.

(3)

     Z ktorých jeden pochádzal spoločne od dvoch komôr španielskeho Congreso de los Diputados a Senado.