EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 4. 2016

COM(2016) 199 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície na rok 2016

1.ÚVOD

Účinné justičné systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní zásad právneho štátu a základných hodnôt Únie. Sú tiež nevyhnutným predpokladom pre investície a vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia. Z tohto dôvodu je zvýšenie účinnosti vnútroštátnych justičných systémov jednou z priorít európskeho semestra – ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pomáha členským štátom dosiahnuť túto prioritu.

Vo štvrtom vydaní porovnávacieho prehľadu sa podrobnejšie rozvíja komplexný prehľad fungovania vnútroštátnych justičných systémov: viacero členských štátov sa zapojilo do zhromažďovania údajov; zaviedli sa nové ukazovatele kvality, napríklad pri normách, školeniach, prieskumoch a právnej pomoci; rozšírili sa ukazovatele nezávislosti vrátane nových prieskumov Eurobarometer a poskytol sa podrobnejší prehľad o niektorých oblastiach, napríklad o elektronickej komunikácii.

2.KONTEXT: POKRAČUJÚCE ÚSILIE ZLEPŠIŤ JUSTIČNÉ SYSTÉMY

Toto vydanie porovnávacieho prehľadu sa uverejňuje v čase, keď mnohé členské štáty prijímajú opatrenia na zlepšenie svojich justičných systémov. V grafe uvedenom nižšie je znázornené, že v roku 2015 takmer všetky členské štáty urobili alebo oznámili zmeny svojich justičných systémov.

Graf 1: Legislatívna a regulačná činnosť týkajúca sa justičných systémov v roku 2015 (prijaté opatrenia/oznámené iniciatívy podľa členských štátov) (zdroj: Európska komisia 4 )

Graf 1 znázorňuje súhrn faktov „kto čo robí“ bez akéhokoľvek kvalitatívneho hodnotenia. Vyplýva z neho, že veľa členských štátov pôsobí v rovnakých oblastiach a mohli by si preto navzájom vymieňať skúsenosti. Zobrazuje tiež dynamiku reforiem súdnictva v celej EÚ pritom, ako sa spolu s opatreniami prijatými v roku 2015 oznámili ďalšie iniciatívy vo viacerých členských štátoch.

Pôsobnosť, rozsah a súčasný stav rôznych iniciatív sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú. Veľký počet členských štátov prijal alebo oznámil zmeny svojho vnútroštátneho procesného práva. Ich činnosti sa naďalej zameriavali na informačné a komunikačné technológie (IKT), ale členské štáty tiež podnikli iniciatívy týkajúce sa právnických povolaní, spôsobov alternatívneho riešenia sporov (ARS), právnej pomoci, správy súdov, súdnych poplatkov, štatútu sudcov, prepracovania mapy súdnictva, špecializácie súdov a Rád pre súdnictvo.

Toto úsilie je súčasťou štrukturálnych reforiem, ktorých prijatie sa podnecuje v kontexte európskeho semestra. V ročnom prieskume rastu na rok 2016 sa zdôraznilo: „Predpokladom prostredia podporujúceho investície a podnikanie je zvyšovanie kvality, nezávislosti a efektívnosti súdnictva členských štátov. Potrebné je zaistiť rýchle súdne konania, riešiť neuzavreté súdne prípady, posilniť záruky nezávislosti súdnictva a zvýšiť kvalitu justície vrátane lepšieho využívania IKT na súdoch a používania štandardov kvality 5 .“ Z rovnakého dôvodu patrí zlepšovanie vnútroštátnych justičných systémov medzi úsilie potrebné na vnútroštátnej úrovni na spojenie s Investičným plánom pre Európu 6 .

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu z roku 2015 spolu s posúdením jednotlivých krajín pre každý z dotknutých členských štátov sa zohľadnili v európskom semestri. Z európskeho semestra 2015 vyplýva, že niektoré členské štáty stále čelia osobitným výzvam 7 . Rada na základe návrhu Komisie konkrétne vydala Odporúčania pre jednotlivé krajiny pre niektoré členské štáty, v ktorých sa poukazuje na spôsoby, ako by mohli zvýšiť účinnosť svojich justičných systémov 8 . Reformy súdnictva v iných členských štátoch, ktoré čelia problémom, sa dôkladne monitorujú prostredníctvom správ o jednotlivých krajinách uverejnených počas európskeho semestra 9 a v členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje program makroekonomických úprav 10 . Navyše, v kontexte tretieho piliera Investičného plánu pre Európu boli justičné systémy v deviatich členských štátoch označené za problematické pre investície 11 .

V období od roku 2014 do roku 2020 EÚ poskytne až do 4,2 miliardy EUR prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na podporu reforiem súdnictva 12 . V programových dokumentoch 14 členských štátov 13 sa súdnictvo označilo ako oblasť, ktorá má byť podporovaná z EŠIF. Komisia zdôrazňuje, že pri čerpaní fondov je dôležité uplatňovať prístup zameraný na dosiahnutie výsledkov: takýto prístup sa vyžaduje aj v nariadení o EŠIF. Komisia rokuje s členskými štátmi o tom, ako najlepšie posúdiť a zhodnotiť vplyv EŠIF na príslušné justičné systémy.

Hospodársky vplyv riadne fungujúcich justičných systémov odôvodňuje toto úsilie. Účinné justičné systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery počas hospodárskeho cyklu. Keď justičné systémy zaručujú presadzovanie práv, veritelia budú s väčšou pravdepodobnosťou poskytovať úvery, podniky to bude odrádzať od špekulácií, transakčné náklady sa znížia a inovatívne podniky, ktoré sú často závislé od nehmotných aktív (napr. právo duševného vlastníctva), budú s väčšou pravdepodobnosťou investovať. Význam účinnosti vnútroštátnych justičných systémov pre MSP bol vyzdvihnutý v prieskume 14 takmer 9 000 európskych MSP o inováciách a právach duševného vlastníctva z roku 2015. Z prieskumu najmä vyplynulo, že náklady a príliš dlhé trvanie súdnych konaní patria medzi hlavné dôvody, ktoré odrádzajú od začatia konania na súde vo veci porušenia práv duševného vlastníctva. Pozitívny vplyv vnútroštátnych justičných systémov na hospodárstvo sa zdôrazňuje v literatúre a vo výskume 15 , ako aj zo strany Medzinárodného menového fondu 16 , Európskej centrálnej banky 17 , OECD 18 , Svetového ekonomického fóra 19 a Svetovej banky.  20

Relevantnosť úsilia členských štátov zameraného na zlepšovanie účinnosti ich justičných systémov potvrdzuje aj sústavne vysoké pracovné zaťaženie súdov v priebehu rokov, aj keď situácia v jednotlivých členských štátoch je odlišná, ako je uvedené v grafoch nižšie.

Graf 2: Počet nových občianskoprávnych, obchodných, správnych a iných prebiehajúcich konaní* (prvý stupeň/na 100 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva 21 )

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva táto kategória zahŕňa všetky občianskoprávne a obchodné sporové a nesporové konania, nesporové katastrálne konania a konania vo veciach obchodného registra, iné nesporové konania, správne konania a iné ako trestné konania. IT: V roku 2013 sa zaviedla odlišná klasifikácia občianskoprávnych konaní, takže porovnanie rôznych rokov by mohlo viesť k chybným záverom. DK: Zlepšenie podnikateľského prostredia údajne vysvetľuje, prečo súdy na všetkých úrovniach dostali menej prípadov.

Graf 3: Počet nových občianskoprávnych a obchodných sporových konaní* (prvý stupeň/na 100 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva sa občianskoprávne a obchodné súdne konania týkajú sporov medzi stranami, napr. sporov o zmluvy. Naopak občianskoprávne (a obchodné) nesporové konania sa týkajú nesporných konaní, napríklad nesporných platobných príkazov. Obchodným konaniam sa v niektorých krajinách venujú špeciálne obchodné súdy, v iných bežné (civilné) súdy. ES: Odchýlky možno údajne vysvetliť zavedením súdnych poplatkov pre fyzické osoby do marca 2014 a vylúčením platobných príkazov. EL: Metodické zmeny zavedené v roku 2014. IT: V roku 2013 sa zaviedla odlišná klasifikácia občianskoprávnych konaní, takže porovnanie rôznych rokov by mohlo viesť k chybným záverom.

3.HLAVNÉ ZISTENIA vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2016

Základné parametre účinného justičného systému sú efektívnosť, kvalita a nezávislosť a porovnávací prehľad obsahuje ukazovatele týkajúce sa všetkých troch parametrov.

3.1 Efektívnosť justičných systémov

Ukazovatele týkajúce sa efektívnosti konaní sú: dĺžka konaní (čas rozsúdenia), miera vyriešenia prípadov a počet prebiehajúcich konaní.

3.1.1 Dĺžka konaní

Dĺžka konaní predstavuje odhadovaný čas (v dňoch) potrebný na vyriešenie prípadu na súde, čiže čas, ktorý potrebuje súd prvého stupňa na vynesenie rozhodnutia. Ukazovateľ „času rozsúdenia“ je počet nevyriešených prípadov vydelený počtom vyriešených prípadov na konci roka a vynásobený 365 (dňami) 22 . Všetky grafy 23 sa týkajú konaní na súde prvého stupňa. Ak boli príslušné údaje k dispozícii, porovnávajú sa údaje za roky 2010, 2012, 2013 a 2014 24 .

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva táto kategória zahŕňa všetky občianskoprávne a obchodné sporové a nesporové konania, nesporové katastrálne konania a konania vo veciach obchodného registra, iné nesporové konania, správne konania a iné ako trestné konania. Porovnania je potrebné uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo kategorizácie (CZ, EE, HR, IT, CY, LV, HU, RO, SI, FI). V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie. PT: Údaje neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 5: Čas potrebný na vyriešenie sporových občianskoprávnych a obchodných konaní*
(prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva sa občianskoprávne a obchodné súdne konania týkajú sporov medzi stranami, napr. sporov o zmluvy. Naopak občianskoprávne (a obchodné) nesporové konania sa týkajú nesporných konaní, napríklad nesporných platobných príkazov. Obchodným veciam sa v niektorých krajinách venujú špeciálne obchodné súdy, v iných bežné (civilné) súdy. Porovnania by sa mali uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (CZ, EE, EL, ES, HR, IT, CY, LV, LU, HU, RO, SI, FI) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny alebo všetky súdy (DE, LU). V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie. NL poskytlo pred rokom 2014 údaj o nameranom „čase rozsúdenia“, ktorý však nevypočítala Európska komisia pre efektívnosť súdnictva. PT: Údaje za rok 2014 neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 6: Čas potrebný na uzavretie správnych konaní* (prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva sa správne konania týkajú sporov medzi občanmi a miestnymi, regionálnymi alebo vnútroštátnymi orgánmi. Správnym konaniam sa v niektorých krajinách venujú špeciálne správne súdy, v iných bežné (civilné) súdy. Porovnania je potrebné uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (HU, FI), reorganizáciu systému správnych súdov (HR v roku 2012) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny, respektíve všetky súdy (DE, LU). V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie. CY: Odchýlky možno údajne vysvetliť nárastom prípadov týkajúcich sa záchrany pomocou kaucie a ich spoločným vyriešením. MT: Odchýlky možno údajne vysvetliť nárastom počtu sudcov.

3.1.2 Miera vyriešenia prípadov

Miera vyriešenia prípadov je pomer počtu vyriešených prípadov k počtu nových prípadov. Meria sa ňou, či sa súd stíha zaoberať novými prípadmi. Keď sa miera vyriešenia prípadov približne rovná 100 % alebo je vyššia, znamená to, že justičný systém je schopný vyriešiť prinajmenšom toľko prípadov, koľko bolo predložených nových prípadov. Keď je miera vyriešenia prípadov nižšia ako 100 %, znamená to, že súdy riešia menej prípadov, ako je počet nových prípadov.

Graf 7: Miera vyriešenia občianskoprávnych, obchodných, správnych a iných konaní*
(prvý stupeň/v % – hodnoty nad 100 % znamenajú, že sa vyrieši viac prípadov, než bolo predložených nových, a hodnoty pod 100 % znamenajú, že sa vyrieši menej prípadov, než bolo predložených nových (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania by sa mali uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo kategorizácie (CZ, EE, IT, CY, LV, HU, SI, FI). Odchýlky v prípade LT a SK možno údajne vysvetliť zmenami nových prípadov. LV: Na odchýlky mali údajne vplyv vonkajšie a vnútorné faktory, napríklad nové konkurzné konania. PT: Údaje neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 8: Miera uzavretia nesporových občianskoprávnych a obchodných konaní* (prvý stupeň/v %) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania je potrebné uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (CZ, EE, EL, IT, CY, LV, HU, SI, FI) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny, respektíve všetky súdy (DE, LU). NL: Pred rokom 2014 sa poskytli údaje o nameranom „čase rozsúdenia“, ktoré však nevypočítala CEPEJ. LU: Odchýlky možno údajne vysvetliť zavedením nových štatistických metód. IE: Slabé výsledky možno údajne vysvetliť historickými postupmi používanými pri zaznamenávaní prebiehajúcich občianskoprávnych konaní. PT: Údaje za rok 2014 neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 9: Miera uzavretia správnych konaní* (prvý stupeň/v %) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania je potrebné uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (HU, FI), reorganizáciu systému správnych súdov (HR v roku 2012) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny, respektíve všetky súdy (DE, LU). LT: Odchýlky možno údajne vysvetliť zmenami nových prípadov. MT: Odchýlky možno údajne vysvetliť nárastom počtu sudcov.

3.1.3 Prebiehajúce konania

Počet prebiehajúcich konaní vyjadruje počet prípadov, ktoré ešte treba riešiť na konci určitého obdobia. Tento faktor vplýva aj na čas rozsúdenia.

Graf 10: Počet občianskoprávnych, obchodných, správnych a iných prebiehajúcich konaní* (prvý stupeň/na 100 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania je potrebné uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo kategorizácie (CZ, EE, IT, CY, LV, HU, RO, SI, FI). V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie. ES: Odchýlky možno údajne vysvetliť zmenami nových prípadov. PT: Údaje neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 11: Počet prebiehajúcich občianskoprávnych a obchodných sporových konaní* (prvý stupeň/na 100 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania by sa mali uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (CZ, EE, EL, IT, CY, LV, HU, RO, SI, FI) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny, respektíve všetky súdy (DE, LU). Odchýlky v prípade DK, EL a ES možno údajne vysvetliť zmenami nových prípadov. V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie. PT: Údaje za rok 2014 neboli k dispozícii z dôvodu technických obmedzení.

Graf 12: Počet prebiehajúcich správnych konaní* (prvý stupeň/na 100 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Porovnania by sa mali uskutočňovať opatrne, keďže niektoré členské štáty oznámili zmeny v metodike zberu údajov alebo ich kategorizácie (HU, FI), reorganizáciu systému správnych súdov (HR v roku 2012) alebo upozornili na možnú neúplnosť údajov, ktoré nemusia zahŕňať všetky spolkové krajiny, respektíve všetky súdy (DE, LU). Odchýlky v prípade ES a CY možno údajne vysvetliť zmenami nových prípadov. V správe CZ a SK nie je možné vybrať prebiehajúce konania na prvom stupni, pretože tieto konania sa považujú za prebiehajúce dovtedy, kým nie je možné žiadne ďalšie konanie.

3.1.4 Efektívnosť v špecifických oblastiach

V tejto časti sú uvedené podrobnejšie informácie o čase, ktorý súdy potrebujú na vyriešenie sporov v špecifických oblastiach práva, a dopĺňajú všeobecné údaje týkajúce sa efektívnosti justičných systémov. Tieto oblasti sa vyberajú na základe ich významu pre jednotný trh, hospodárstvo a podnikateľské prostredie vo všeobecnosti. Údaje o priemernej dĺžke konaní v týchto konkrétnych oblastiach poskytujú presnejšiu predstavu o tom, ako funguje vnútroštátny justičný systém. V porovnávacom prehľade z roku 2016 sa vychádza z predchádzajúcich výsledkov zberu údajov a zameriava sa na oblasť platobnej neschopnosti, súťažného práva, spotrebiteľského práva, práv duševného vlastníctva, elektronickej komunikácie a verejného obstarávania.

Pri uplatňovaní práva EÚ v konkrétnych oblastiach 25 je mimoriadne dôležitý bližší pohľad na fungovanie súdov. Právne predpisy EÚ tvoria spoločný základ v právnych systémoch členských štátov a právny spor vychádzajúci z právnych predpisov EÚ je preto mimoriadne vhodný na získanie porovnateľných údajov. Pri uplatňovaní práva Únie konajú vnútroštátne súdy ako súdy Únie a zabezpečujú účinné presadzovanie práv a povinností stanovených v právnych predpisoch EÚ. Pri bližšom pohľade na osobitné oblasti právnych predpisov EÚ sa objasní účinný spôsob ich presadzovania. Prieťahy v súdnom konaní môžu mať negatívne dôsledky na presadzovanie práv vyplývajúcich z predmetných právnych predpisov EÚ, napr. keď už nie sú dostupné vhodné opravné prostriedky alebo nie je možné vymôcť vážne finančné škody.

Graf 13 Platobná neschopnosť: Čas potrebný na uzavretie konkurzných konaní* (v rokoch) (zdroj: Svetová banka: Podnikanie)

* Čas potrebný na to, aby veritelia získali späť svoj úver. Časové obdobie sa počíta od vzniku omeškania platieb spoločnosti do úhrady časti alebo celej sumy, ktorú dlhuje banke. Zohľadňuje sa aj prípadná odkladacia taktika strán, napríklad podávanie zdĺhavých odvolaní či žiadostí o prolongáciu. Údaje sa získali z dotazníkových odpovedí miestnych odborníkov z praxe na konkurzné konania a sú overené prostredníctvom štúdie zákonov a právnych predpisov, ako aj verejných informácií o konkurzných systémoch. Údaje zhromažďované každý rok v júni.

Graf 14 Hospodárska súťaž: Priemerný čas potrebný na vyriešenie prípadov súdneho preskúmania rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ* 26 (prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: Európska komisia s Európskou sieťou pre hospodársku súťaž)

Jedným z hlavných aspektov atraktívneho podnikateľského prostredia je správne uplatňovanie práva hospodárskej súťaže. Je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby mohli podniky súťažiť za rovnakých podmienok. Zdá sa, že súdne preskúmanie rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž na prvom stupni trvá dlhšie v porovnaní s časom rozsúdenia v správnych konaniach (graf 6) alebo celkovo v občianskoprávnych, správnych alebo iných konaniach (graf 4). Je veľmi pravdepodobné, že tieto výsledky poukazujú na zložitosť a hospodársky význam prípadov, v ktorých sa uplatňovalo právo hospodárskej súťaže EÚ.

* V tomto období neboli zistené žiadne prípady v BG, EE, CY, MT. IE: Na tento graf sa nevzťahuje scenár pre získanie údajov (vnútroštátny orgán pre hospodársku súťaž nedisponuje právomocami prijímať rozhodnutia podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ). AT: Scenár sa nevzťahuje priamo; údaje zahŕňajú všetky prípady, o ktorých rozhodol kartelový súd, vrátane porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ. Čas potrebný na vyriešenie prípadov súdneho preskúmania sa vypočítal na základe dĺžky trvania prípadov, keď súd prijal rozhodnutie v referenčnom roku. Členské štáty sú uvedené na základe váženej priemernej dĺžky súdneho konania v priebehu týchto troch rokov 27 . Počet relevantných prípadov v jednotlivých členských štátoch sa odlišuje, ale v mnohých prípadoch je toto číslo nízke (menej ako tri za rok). V dôsledku toho môže priemerná dĺžka závisieť od dĺžky výnimočne dlhého alebo krátkeho prípadu a mať za následok veľké odchýlky z jedného roka na druhý (napr. BE, DE, PL, UK). Niektoré z najdlhších prípadov zahŕňali návrh na začatie prejudiciálneho konania pre Súdny dvor Európskej únie (napr. CZ).

Graf 15 Elektronická komunikácia: Priemerný čas potrebný na vyriešenie prípadov súdneho preskúmania rozhodnutí regulačných orgánov podľa právnych predpisov EÚ o elektronickej komunikácii* (prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: Európska komisia s Komunikačným výborom).

Právne predpisy v oblasti elektronickej komunikácie sú zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti príslušných trhov a vytváranie investícií, inovácií a rastu. Na dosiahnutie cieľov, akými sú nižšie ceny pre občanov, lepšia kvalita služieb a väčšia transparentnosť, je nevyhnutné aj účinné presadzovanie týchto právnych predpisov. Vo všeobecnosti sa zdá, že priemerné trvanie vyriešenia prípadov súdneho preskúmania v oblasti práva týkajúceho sa elektronickej komunikácie 28 na prvom stupni je dlhšie, než je priemerné trvanie vyriešenia občianskoprávnych, obchodných, správnych a iných prípadov (graf 4). Z porovnania s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže (graf 14) a ochrany spotrebiteľov (graf 17) vyplýva, že existujú väčšie rozdiely v priemernej dĺžke v rámci skupiny prípadov týkajúcich sa elektronickej komunikácie. S najväčšou pravdepodobnosťou je to spôsobené širokým spektrom prípadov, na ktoré sa vzťahuje táto kategória, ktoré siahajú od rozsiahlych preskúmaní „trhovej analýzy“ až po otázky zamerané na spotrebiteľa.

* V tomto období sa nezistili žiadne prípady v LU a LV, v roku 2013 žiadne prípady v FI, v roku 2014 žiadne prípady v IE a MT. Počet príslušných prípadov súdneho preskúmania sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje. V niektorých prípadoch obmedzený počet relevantných prípadov (BE, EE, IE, CY, LT, UK) znamená, že prípady s veľmi dlhým trvaním konania môžu v značnej miere ovplyvniť priemer. AT: V roku 2013 sa zaznamenal nezvyčajne vysoký počet zložitých prípadov trhovej analýzy, o ktorých rozhodne príslušný súd. DK: Kvázi súdny orgán má na starosti odvolania prvého stupňa. V ES, AT, PL sú zodpovedné rôzne súdy v závislosti od predmetu konania.

Graf 16 Ochranná známka Spoločenstva: Priemerná dĺžka trvania prípadov porušenia ochrannej známky Spoločenstva* (prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: Európska komisia s Európskym strediskom pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva)

Práva duševného vlastníctva sú nevyhnutné na podporu investícií do inovácií. Bez účinných prostriedkov presadzovania práv duševného vlastníctva sa však brzdí inovácia a tvorivosť a znižujú sa investície. V grafe 16 sa preto uvádzajú údaje o čase, ktorý potrebujú vnútroštátne súdy na rozhodovanie v prípadoch týkajúcich sa porušenia najbežnejšieho titulu duševného vlastníctva EÚ – ochrannej známky Spoločenstva. V právnych predpisoch EÚ o ochranných známkach Spoločenstva 29 sa pripisuje významná úloha vnútroštátnym súdom, ktoré konajú ako súdy Únie a prijímajú rozhodnutia s vplyvom na oblasť jednotného trhu. Z údajov vyplývajú rozdiely v priemernej dĺžke trvania týchto prípadov v rôznych členských štátoch, čo môže mať vplyv na držiteľov ochranných známok Spoločenstva, ktorí žiadajú o súdnu nápravu vo veciach údajných porušení.

* HR: V tomto období neboli zistené žiadne prípady. V roku 2012 neboli v LU a IE zistené žiadne prípady, ani v roku 2013 v LT a v roku 2014 v EE a FI. Priemerná dĺžka trvania prípadov sa vypočítala na základe štatistických údajov alebo vzorky prípadov, ak boli k dispozícii. Členské štáty sú zoradené na základe váženej priemernej dĺžky súdneho konania v priebehu týchto troch rokov. DK: Údaje za roky 2012 a 2013 zahŕňajú všetky prípady týkajúce sa ochranných známok. EL: Údaje za rok 2014 sú vypočítané ako priemer na základe údajov z rôznych súdov. Odhad súdov sa použil pri údajoch v DE, ES, PT, SE. Počet relevantných prípadov v jednotlivých členských štátoch sa odlišuje. Počet relevantných prípadov bol obmedzený (menej ako päť) v LT v roku 2012, v EE a FI v rokoch 2012 a 2013, v IE a LU v rokoch 2013 a 2014, v HU v rokoch 2012 a 2014. V dôsledku toho môže priemerná dĺžka závisieť od dĺžky výnimočne dlhého alebo krátkeho prípadu a mať za následok veľké odchýlky medzi jednotlivými rokmi.

Graf 17 Ochrana spotrebiteľa: Priemerný čas potrebný na vyriešenie prípadov súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov na ochranu spotrebiteľa podľa právnych predpisov EÚ* (prvý stupeň/v dňoch) (zdroj: Európska komisia so Sieťou spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa).

Účinným presadzovaním právnych predpisov EÚ o ochrane spotrebiteľa 30 sa zabezpečuje, že spotrebitelia môžu využívať svoje práva a že spoločnosti porušujúce práva spotrebiteľov nebudú nespravodlivo zvýhodnené. Orgány na ochranu spotrebiteľa a súdy zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa. Scenár uvedený nižšie zahŕňa členské štáty, v ktorých sú orgány na ochranu spotrebiteľa oprávnené prijímať rozhodnutia, ktorými sa vyhlási porušenie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa 31 . Prípady, ktoré prešetrujú spotrebiteľské orgány, sa často týkajú dôležitých problémov z oblasti ochrany spotrebiteľov. Dlhotrvajúce súdne preskúmanie by mohlo predĺžiť riešenie prípadných porušení spotrebiteľských práv, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre spotrebiteľov a podniky.

* Tento scenár sa nevzťahuje na BE, LU, AT, FI, SE, UK. Počas obdobia, za ktoré boli dostupné údaje, sa nevyskytli žiadne relevantné prípady v IE, CY ani MT. DE: Správne orgány majú právomoc prijímať rozhodnutia len v cezhraničných prípadoch a v tomto období sa nevyskytli žiadne relevantné cezhraničné prípady. FR: Prípady odvolania sa vyskytli v nepodstatnej miere a údaje boli k dispozícii len za rok 2013. ES: V údajoch sa uvádzajú štyri autonómne spoločenstvá za každý rok a pri iných autonómnych spoločenstvách sa môže priemerný počet odlišovať. Počet prípadov v DK, EE, FR, HR, LT, NL, SI za dané obdobie je nízky, čo znamená, že jeden prípad s veľmi dlhým alebo krátkym trvaním môže v značnej miere ovplyvniť priemer a viesť k väčším odchýlkam za každý rok. Niektoré členské štáty poskytli odhad (IT, PL, RO za rok 2013). Údaje vo všeobecnosti nezahŕňajú finančné služby a produkty. Priemerná dĺžka trvania sa vypočítala v kalendárnych dňoch odo dňa, keď sa na súd podala žaloba alebo odvolanie, do dňa, keď súd prijal konečné rozhodnutie.

Iné špecifické oblasti:

Komisia v roku 2015 preskúmala spôsoby zhromažďovania údajov s ACA-Europe – Združením štátnych rád a najvyšších správnych súdov EÚ v oblasti verejného obstarávania. Právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní 32 sú dôležité z hospodárskeho hľadiska, lebo sa v nich stanovujú rýchle a účinné opravné prostriedky pre skutočných a potenciálnych uchádzačov, ktorí spochybňujú zadávanie verejných zákaziek. Z údajov získaných zo 17 členských štátov vyplýva, že v rokoch 2013 – 2014 bola priemerná dĺžka konania vo veci samej v prípadoch verejného obstarávania na súdoch posledného stupňa 33 menej než rok (268 dní) 34 . Účinným súdnym preskúmaním sa zabezpečuje, že uchádzači môžu využiť plný rozsah opravných prostriedkov podľa právnych predpisov EÚ o opravných prostriedkoch vo verejnom obstarávaní a že spoločnosť ako celok nie je ovplyvnená oneskoreným plnením verejných zákaziek.

3.2. Kvalita justičných systémov

Účinné justičné systémy si vyžadujú nielen včasné rozhodnutia, ale aj kvalitu. Nedostatky v týchto oblastiach môžu zvýšiť podnikateľské riziká pre veľké spoločnosti a malé a stredné podniky a ovplyvňovať rozhodnutia spotrebiteľov. Hoci neexistuje jednotný spôsob merania kvality justičných systémov, v porovnávacom prehľade sa kladie dôraz na určité parametre, ktoré sú všeobecne uznávané ako dôležité 36 a ktoré môžu pomôcť zlepšiť kvalitu súdnictva. Sú zoskupené do štyroch kategórií: 1. dostupnosť spravodlivosti pre občanov a podniky; 2. primerané materiálne a ľudské zdroje; 3. zavedenie nástrojov hodnotenia; a 4. používanie noriem kvality.

3.2.1 Dostupnosť

Dostupnosť sa vyžaduje v rámci celého justičného reťazca na uľahčenie získania informácií – o justičnom systéme, spôsobe, ako podať pohľadávku, a súvisiacich finančných aspektoch, ako aj o stave konania až do konca procesu –, aby bol rozsudok rýchlo dostupný na internete.

– Poskytovanie informácií o justičnom systéme –

Základom pre prístup k spravodlivosti je informovanie občanov a podnikov o všeobecných aspektoch justičného systému.

Graf 18: Dostupnosť informácií o justičnom systéme pre širokú verejnosť na internete* (zdroj: Európska komisia 37 )

* V niektorých členských štátoch (SI, RO) sú informácie o zložení trov konania sprístupnené prostredníctvom uverejnenia právnych predpisov, ktoré obsahujú príslušné informácie. BG: Nie na každom webovom sídle jednotlivých súdov nájdete informácie o justičnom systéme, začatí konania, právnej pomoci a trovách konania. CZ: Informácie o začatí konania sú dostupné na webovom sídle Najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu a ústavného sudu. DE: Každá spolková krajina a spolková úroveň rozhoduje o tom, ktoré informácie poskytne na internete.

– Poskytovanie právnej pomoci –

„Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti“ (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 ods. 3). V grafe 19 sú uvedené pridelené rozpočtové prostriedky členských štátov na právnu pomoc na obyvateľa. Všetky členské štáty nahlásili pridelenie rozpočtových prostriedkov.

Graf 19: Ročné verejné prostriedky pridelené na právnu pomoc* (v EUR na obyvateľa) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* V niektorých členských štátoch môžu časť právnej pomoci pokrývať aj právnici, čo sa však v uvedených údajoch neodráža.

Graf 20: Hranica príjmu pre právnu pomoc v prípade konkrétneho spotrebiteľa* (rozdiely v % medzi hranicou chudoby Eurostatu a hranicou príjmu) (zdroj: Európska komisia s Radou advokátskych komôr Európy (CCBE) 38 ).

Pri porovnaní rozpočtov určených na právnu pomoc sa nezohľadňujú odlišné makroekonomické podmienky, ktoré existujú v celej Únii. Pre lepšie porovnanie sa v spolupráci s CCBE preskúmal osobitný špecializovaný scenár spotrebiteľského sporu s cieľom predstaviť oprávnenosť jednotlivcov na právnu pomoc v rámci príjmu a životných podmienok každého členského štátu. Údaje v grafe 20 sa vzťahujú na tento osobitný prípad. Vzhľadom na zložitosť režimov právnej pomoci v členských štátoch by sa malo akékoľvek porovnanie uskutočniť opatrne a nemalo by sa zovšeobecňovať 39 .

Väčšina členských štátov poskytuje právnu pomoc na základe príjmu žiadateľa 40 . V grafe 20 nižšie sa uvádza v percentách porovnanie hraníc príjmu na poskytnutie právnej pomoci 41 s prahovými hodnotami Eurostatu pre riziko chudoby (prahová hodnota Eurostatu) 42 . Ak je napríklad oprávnenosť na poskytnutie právnej pomoci na úrovni 20 %, znamená to, že právnu pomoc môže dostať žiadateľ s príjmom o 20 % vyšším než prahová hodnota Eurostatu. Naopak, ak je oprávnenosť na poskytnutie právnej pomoci na úrovni –20 %, hranica príjmu je o 20 % nižšia než prahová hodnota Eurostatu. Toto poskytuje porovnateľný prehľad hraníc príjmu, ktoré používajú členské štáty na poskytnutie právnej pomoci pri tomto konkrétnom scenári.

Niektoré členské štáty uplatňujú systém právnej pomoci, ktorý zabezpečuje 100 % pokrytie nákladov súvisiacich s právnymi spormi (plná právna pomoc), ktorú dopĺňa systém pokrývajúci časti nákladov (čiastočná právna pomoc). Niektoré členské štáty uplatňujú iba systém úplnej alebo iba systém čiastočnej právnej pomoci.

* Väčšina členských štátov využíva disponibilný príjem na stanovenie hranice oprávnenosti na právnu pomoc, s výnimkou DK, FR, NL, PT, ktoré používajú hrubý príjem. BG: Právna pomoc pokrývajúca 100 % nákladov sa poskytuje osobám, ktoré sú oprávnené prijímať mesačné dávky sociálnej pomoci; DE: Hranica príjmu vychádza z Prozesskostenhilfebekanntmachung 2015 a z priemerných ročných nákladov na bývanie v Nemecku v roku 2013 (SILC); IE: Okrem príjmu musí byť žiadateľ schopný preukázať, že zaplatenie finančného príspevku by mu/jej spôsobilo neprimerané ťažkosti. LV: Rôzne príjmy od 128,06 EUR a 320 EUR v závislosti od miesta bydliska žiadateľa. Sadzba vychádza z aritmetického priemeru. FI: Hranica príjmu vychádza z hranice dostupných prostriedkov jednotlivca bez závislých osôb a z priemerných ročných nákladov na bývanie vo Fínsku v roku 2013 (SILC). UK (SC): Hodnota konania (3 000 EUR) by sa riešila v rámci konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pre ktoré nie je dostupná žiadna plná právna pomoc.

– Elektronické podávanie žalôb –

Elektronické podávanie žalôb a elektronická komunikácia medzi súdmi a právnikmi je ďalším prvkom, ktorý uľahčuje prístup k spravodlivosti a znižuje oneskorenia a náklady. Systémy IKT na súdoch takisto zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v cezhraničnej spolupráci medzi justičnými orgánmi, a tým uľahčujú vykonávanie právnych predpisov EÚ.

Graf 21: Elektronické podávanie žalôb* (0 = dostupné na 0 % súdov; 4 = dostupné na 100 % súdov 43 ) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* PL: Možnosť predložiť prípad súdu elektronickými prostriedkami existuje len pre prípady týkajúce sa platobného príkazu. RO: Prípad sa môže predložiť na súdy prostredníctvom elektronickej pošty. Následne sa vytlačí a zaradí do spisu prípadu.

Graf 22: Referenčné porovnávanie elektronických konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (zdroj: 13. porovnávacia správa o elektronickej verejnej správe, štúdia vypracovaná pre Európsku komisiu, Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie) 44

Zjednodušené spôsoby podávania žalôb vo veciach s nízkou hodnotou sporu, či už na vnútroštátnej, alebo európskej úrovni, majú kľúčový význam na zlepšenie prístupu občanov k spravodlivosti a lepšie využívanie ich spotrebiteľských práv. V dôsledku cezhraničného elektronického obchodu rastie aj význam cezhraničných elektronických konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Jedným z cieľov politiky Európskej komisie je preto zjednodušiť a urýchliť konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu prostredníctvom zlepšenia komunikácie medzi justičnými orgánmi a inteligentného využívania IKT. Konečným cieľom je znížiť administratívne zaťaženie všetkých skupín používateľov: súdov, aktérov z oblasti súdnictva a koncových používateľov. Posúdenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu pre 13. porovnávaciu správu o elektronickej verejnej správe vykonala skupina výskumných pracovníkov (tzv. fiktívnych používateľov) 45 . Cieľom bolo zistiť, či sa ustanovenia týkajúce sa verejných elektronických služieb zameriavajú na potreby používateľov 46 .

* Členské štáty dostali za kategóriu 100 bodov, len ak bola služba úplne dostupná online cez centrálny portál. Ak boli online dostupné len informácie o službe ako takej, dostali 50 bodov.

V porovnaní s údajmi za predchádzajúci rok možno v grafe vidieť zlepšenie dostupnosti vo všetkých siedmich kategóriách. V devätnástich členských štátoch sa v porovnaní s minulým rokom zaznamenalo zlepšenie, pričom v žiadnom nedošlo k zhoršeniu.

– Komunikácia medzi súdmi a právnikmi –

Graf 23: Elektronická komunikácia (0 = dostupné na 0 % súdov; 4 = dostupné na 100 % súdov 47 ) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

– Komunikácia s médiami –

Prostredníctvom prijímania a podávania správ zrozumiteľným spôsobom a včas slúžia médiá ako prostriedok, ktorý prispieva k dostupnosti justičných systémov a činnosti justície.

Graf 24: Vzťahy medzi súdmi a tlačou/médiami* (zdroj: Európska komisia 48 )

* Za každý stupeň súdov (prvý, druhý a tretí) možno udeliť dva body, ak sú zahrnuté občianskoprávne/obchodné aj správne prípady. Ak je pokrytá len jedna kategória prípadov (napr. buď občianskoprávne/obchodné, alebo správne), udelí sa iba jeden bod. DE: Každá spolková krajina má svoje vlastné usmernenia pre sudcov v oblasti komunikácie s tlačou a médiami. SE: Sudcovia sú aktívne nabádaní k tomu, aby svoje rozhodnutia oznamovali médiám. Okrem toho bola založená mediálna skupina pozostávajúca zo sudcov zo všetkých troch stupňov.

– Prístup k rozsudkom –

Poskytovanie rozsudkov na internete prispieva k podpore transparentnosti a pochopeniu justičného systému a pomáha občanom a podnikom prijímať informované rozhodnutia pri prístupe k spravodlivosti. Mohlo by tiež prispieť k zvýšeniu konzistentnosti judikatúry,

Graf 25: Prístup k zverejneným rozsudkom na internete* (v občianskoprávnych, obchodných a správnych konaniach) (zdroj: Európska komisia 49 )

* Pre občianskoprávne/obchodné aj správne konania, v tomto poradí, sa udelil jeden bod za každý stupeň, pri ktorom boli rozsudky dostupné na internete pre širokú verejnosť pre všetky súdy (0,5 bodu, ak boli rozsudky dostupné len pre niektoré súdy). Ak má členský štát len dva stupne, body sa pridelili za tri stupne, pričom odzrkadľujú príslušný vyšší neexistujúci stupeň. Ak má napríklad členský štát len prvý a najvyšší stupeň – na najvyššom stupni sa pridelia dva body, na druhom (neexistujúcom stupni) sa tiež pridelia dva body. V prípade členských štátov, ktoré nerozlišujú medzi správnymi a občianskoprávnymi/obchodnými konaniami, sa rovnaké body prideľujú za obidve oblasti práva. Niektoré členské štáty nemali všetky rozsudky dostupné na internete. CZ: Niektoré rozsudky prvostupňového správneho práva sú dostupné na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu. DE: Každá spolková krajina a Spolková úroveň rozhoduje o dostupnosti rozsudkov svojich príslušných súdov na internete. IT: Rozsudky prvého a druhého stupňa v občianskoprávnych/obchodných konaniach sú dostupné na internete len dotknutým stranám. SE: Verejnosť má právo prečítať si všetky rozsudky alebo rozhodnutia v rozsahu, v akom nie sú klasifikované. RO: Dostupnosť rozsudkov na internete pre širokú verejnosť sa zaviedla v decembri 2015.

Graf 26: Mechanizmy pre elektronické zverejňovanie rozsudkov na všetkých stupňoch* – občianskoprávne/obchodné aj správne konania (zdroj: Európska komisia 50 )

* Za každý stupeň súdov (prvý, druhý a tretí) možno udeliť dva body, ak sú zahrnuté občianskoprávne/obchodné aj správne prípady. Ak je pokrytá len jedna kategória prípadov (napr. buď občianskoprávne/obchodné, alebo správne), udelí sa iba jeden bod za stupeň. V niektorých členských štátoch (IE, MT, EE) sudcovia rozhodli o anonymizácii rozsudkov. IE: Anonymizovali sa konania z oblasti rodinného práva, starostlivosti o deti a iné, v ktorých sa na základe právnej normy vyžaduje rozsudok. MT: Anonymizovali sa všetky rodinné prípady. DE: Uverejnenie vybraných rozsudkov na internete vo väčšine spolkových krajín, označovanie rozsudkov kľúčovými slovami v niektorých spolkových krajinách, systém ECLI na Spolkovom ústavnom súde, Spolkovom správnom súde a Spolkovom pracovnom súde. IT: Rozsudky prvého a druhého stupňa v občianskoprávnych/obchodných konaniach sú dostupné na internete len dotknutým stranám. RO: Dostupnosť rozsudkov na internete pre širokú verejnosť sa zaviedla v decembri 2015 a priebežne sa nahrávajú rozhodnutia, ktoré siahajú až do roku 2007.

– Dostupnosť alternatívnych metód riešenia sporov –

Prístup k spravodlivosti nie je obmedzený na súdy, ale vzťahuje sa aj na iné, mimosúdne cesty. Všetky členské štáty, ktoré poskytli údaje, zaviedli alternatívne postupy riešenia sporov. Podpora a stimulácia ich dobrovoľného používania s cieľom informovať a zvýšiť povedomie prispieva k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti. V grafe 27 sú obsiahnuté všetky ostatné spôsoby riešenia sporov okrem súdnych konaní. Najbežnejšími formami alternatívneho riešenia sporov sú mediácia, zmier a rozhodcovské konanie.

Graf 27: Podpora a stimulácia používania alternatívnych metód riešenia sporov* (zdroj: Európska komisia 51 )

* Súhrnné ukazovatele založené na týchto ukazovateľoch: 1. webové sídlo s informáciami o ARS; 2. osvetové kampane v médiách; 3. brožúry pre širokú verejnosť; 4. súd zabezpečuje na požiadanie osobitné informačné stretnutia o ARS; 5. koordinátor ARS/mediácie na súdoch; 6. uverejnenie hodnotení týkajúcich sa využívania ARS; 7. uverejnenie štatistík o využívaní ARS; 8. právna pomoc pokrýva (čiastočne alebo úplne) náklady spojené s ARS; 9. úplná alebo čiastočná náhrada súdnych poplatkov, vrátane kolkovného, ak je ARS úspešné; 10. pre postup ARS nie je potrebný právnik; 11. sudca môže vystupovať ako mediátor; 12. iné. Za každý z týchto 12 ukazovateľov sa pridelil jeden bod. Za každú oblasť práva možno prideliť maximálne 12 bodov. V niektorých členských štátoch (ES, FR, LT) je v pracovnoprávnych sporoch povinný zmierovací postup pred začatím súdneho konania. V prípade ES je navyše mediácia povinná po začatí súdneho konania. IE: Podpora a stimuly sa týkajú len postupov v rodinných konaniach. IT: Sudcovia môžu vystupovať v úlohe zmierovateľov v konaní a ak sa tak stane, zmierovací postup sa môže presadiť. LV: V pracovnoprávnych sporoch sa neúčtujú žiadne súdne poplatky.

3.2.2 Zdroje

Na dobré fungovanie justičného systému a na zabezpečenie správnych podmienok na súdoch a pracovníkov s dobrou kvalifikáciou sú potrebné primerané zdroje. Bez dostatočného počtu pracovníkov s potrebnou kvalifikáciou a zručnosťami a prístupu k priebežnej odbornej príprave je ohrozená kvalita konaní a rozhodnutí.

– Finančné zdroje –

Na grafoch uvedených nižšie je zobrazený skutočne minutý rozpočet súdov, najprv podľa obyvateľov (graf 28) a potom ako podiel hrubého domáceho produktu (graf 29) 52 .

Graf 28: Celkové výdavky verejnej správy na súdy* (v EUR na obyvateľa) (zdroj: Eurostat)

* Údaje pre ES, LT, LU, NL a SK sú provizórne.

Graf 29: Celkové výdavky verejnej správy na súdy* (ako percentuálny podiel hrubého domáceho produktu) (zdroj: Eurostat)

* Údaje pre ES, LT, LU, NL a SK sú provizórne.

– Ľudské zdroje –

Ľudské zdroje sú dôležitým aktívom justičného systému. Rodová rovnováha medzi sudcami zvyšuje doplňujúce vedomosti, zručnosti a skúsenosti a odráža realitu spoločnosti.

Graf 30: Počet sudcov* (na 100 000 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva táto kategória pozostáva zo sudcov, ktorí pracujú na plný pracovný čas. Nezahŕňa tzv. Rechtspfleger/súdnych úradníkov, ktorí existujú v niektorých členských štátoch. EL: Celkový počet sudcov z povolania zahŕňa v jednotlivých rokoch rôzne kategórie, čo čiastočne vysvetľuje zmeny tohto počtu.

Graf 31: Podiel sudkýň z povolania na súdoch prvého a druhého stupňa a na najvyšších súdoch [zdroj: Európska komisia (najvyššie súdy) 53 a štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (súdy prvého a druhého stupňa)]

Sedem členských štátov uvádza vyvážené zastúpenie mužov a žien 54 medzi sudcami pre obidva stupne a 14 členských štátov uvádza pre najmenej jeden zo stupňov mieru sudkýň presahujúcu rodovú rovnováhu. Na úrovni najvyššieho súdu však 19 členských štátov uvádza mieru sudkýň z povolania menšiu – v niektorých prípadoch omnoho menšiu – ako 40 %.

Graf 32: Zmeny podielu sudkýň z povolania na súdoch prvého aj druhého stupňa v rokoch 2010 – 2014, ako aj na najvyšších súdoch v rokoch 2010 – 2015* (rozdiel v percentuálnych bodoch) [zdroj: Európska komisia (najvyššie súdy) 55 a štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (súdy prvého a druhého stupňa)]

* LU: Podiel sudkýň z povolania na najvyššom súde sa znížil zo 100 % v roku 2010 na 50 % v roku 2015.

Graf 33: Počet advokátov* (na 100 000 obyvateľov) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* Advokát je osoba kvalifikovaná a oprávnená podľa vnútroštátneho práva predkladať súdom podania a konať v mene svojich klientov, vykonávať právnu prax, vystupovať na súde alebo poskytovať právne rady a zastupovať klientov v právnych záležitostiach (odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec(2000) 21 o slobodnom výkone profesie advokáta).

– Odborná príprava –

Podpora odbornej prípravy v rámci politík v oblasti ľudských zdrojov je nástroj potrebný na udržanie a zlepšenie kvality justičných systémov. Odborná justičná príprava vrátane oblasti justičných zručností je dôležitá aj preto, že prispieva ku kvalite súdnych rozhodnutí a justičných služieb poskytovaných občanom. Súbor údajov nižšie zahŕňa odbornú justičnú prípravu v širokej škále oblastí, aj v oblasti komunikácie so stranami a s tlačovými médiami.

Graf 34: Povinná odborná príprava sudcov * (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva 56 )

* Tieto členské štáty neposkytujú odbornú prípravu v určitých kategóriách: MT (počiatočná odborná príprava); DK (špecializované funkcie); EL, IE, MT, ES (riadiace funkcie); BG, EE, MT (používanie počítačových zariadení). Vo všetkých ostatných prípadoch sa môže poskytovať odborná príprava, je však dobrovoľná.

Graf 35: Sudcovia, ktorí sa zúčastňujú na priebežnej odbornej príprave v oblasti práva EÚ alebo práva iného členského štátu* (ako percentuálny podiel celkového počtu sudcov) (zdroj: Európska komisia, Európska odborná justičná príprava 2015 57 )

* V niekoľkých prípadoch oznámených členskými štátmi pomer účastníkov a existujúcich členov právnickej profesie presahuje 100 %, čo znamená, že účastníci sa zúčastňujú viacerých aktivít odbornej prípravy v oblasti práva EÚ.

Graf 36: Percentuálny podiel priebežnej odbornej justičnej prípravy pre rôzne typy justičných zručností* (zdroj: Európska komisia 58 )

* V tabuľke je zobrazená distribúcia priebežnej odbornej justičnej prípravy (t. j. odborná príprava po období počiatočnej prípravy na vykonávanie povolania sudcu) v každej zo štyroch identifikovaných oblastí ako percentuálny podiel celku. Právna odborná príprava nie je zohľadnená. Orgány pre justičnú odbornú prípravu v DK, LU, UK (NI) neposkytovali špecifickú odbornú prípravu pre vybrané zručnosti.

Graf 37: Dostupnosť odbornej prípravy pre sudcov týkajúcej sa komunikácie so stranami a s tlačovými médiami (zdroj: Európska komisia 59 )

3.2.3 Hodnotiace nástroje

Na zlepšenie kvality justičných systémov sú potrebné nástroje na hodnotenie ich fungovania. Monitorovanie a hodnotenie činnosti súdov pomáhajú zlepšiť výkonnosť súdov odhaľovaním nedostatkov a potrieb a zlepšením reakcie justičného systému na súčasné a budúce problémy. Vhodnými nástrojmi IKT možno zabezpečiť správu prípadov v reálnom čase, poskytnúť štandardizované súdne štatistiky, riadenie nevybavených prípadov a automatizované systémy včasného varovania. Prieskumy sú potrebné aj na posúdenie toho, ako justičné systémy fungujú z perspektívy právnikov a účastníkov konaní. Okrem samotnej skutočnosti vykonania prieskumu boli v rámci porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície z roku 2016 dôkladnejšie preskúmané témy a vykonané nadväzujúce opatrenia na prieskumy účastníkov konaní alebo právnikov.

Graf 38: Dostupnosť monitorovania a hodnotenia činnosti súdov* (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva 60 )

* Systém monitorovania je zameraný na posudzovanie každodennej činnosti súdov, predovšetkým pomocou zberu údajov a štatistickej analýzy. Systém hodnotenia sa vzťahuje na výkonnosť súdov, pričom sa vo všeobecnosti používajú ukazovatele a ciele. Všetky členské štáty v roku 2014 uviedli, že majú systém, ktorý im umožňuje monitorovať počet nových prípadov a počet vydaných rozhodnutí, vďaka čomu sú tieto kategórie nepodstatné. Podobne hĺbková práca vypracovaná v roku 2015 je viac ako len jednoduchý odkaz na normy kvality ako kategóriu hodnotenia. To umožnilo zlúčenie zvyšných kategórií do jedného údaju na monitorovanie a hodnotenie. Údaje o „ostatných prvkoch“ zahŕňajú napríklad počet prípadov, v ktorých bolo podané odvolanie (EE, ES, LV), počet vypočutí (SE) alebo počet prípadov uzavretých v rámci určitých lehôt (DK).

Graf 39: IKT použité na správu prípadov a štatistiky činnosti súdov*
(vážený ukazovateľ: min = 0, max = 4 61 ) (zdroj: štúdia Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva)

* IE: Elektronické podávanie prípadov je povinné pre prípady platobnej neschopnosti fyzických osôb iné než bankrot a nepovinné pre akékoľvek veci s nízkou hodnotou sporu.

Graf 40: Témy prieskumov uskutočnených medzi účastníkmi konaní alebo právnikmi* (zdroj: Európska komisia 62 )

* Niektoré členské štáty, ktoré nevykonali prieskumy v roku 2014, ich uskutočnili v roku 2015 (IT) alebo ich plánujú v roku 2016 (IE).

Graf 41: Opatrenia nadväzujúce na prieskumy vykonané medzi účastníkmi konaní alebo právnikmi (zdroj: Európska komisia 63 )

(1)    K dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm.

(2)      S cieľom vypracovať porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície a podporiť výmenu najlepších postupov týkajúcich sa účinnosti justičných systémov Komisia požiadala členské štáty, aby určili dve kontaktné osoby – jednu z oblasti súdnictva a jednu z ministerstva spravodlivosti. Prebiehajú pravidelné stretnutia tejto neformálnej skupiny.

(3)    Dôvody vypracovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny uvádza Komisia každý rok v správach pre jednotlivé krajiny vo forme pracovných dokumentov útvarov Komisie, ktoré sú k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm.

(4)    Údaje boli zozbierané v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy 25 členských štátov. DE a UK nepredložili informácie. DE uviedlo, že pracuje na reforme svojho justičného systému, ktorého pôsobnosť a rozsah sa v 16 spolkových krajinách líšia.

(5)    Ročný prieskum rastu na rok 2016, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 26. novembra 2015, COM(2015) 690 final, s. 13.

(6)      Pracovný dokument útvarov Komisie „Investičné výzvy členských štátov“ z 18. decembra 2015, SWD(2015) 400 final/2.

(7)      BE, BG, IE, ES, HR, IT, CY, LV, MT, PL, PT, RO, SI, SK.

(8)    HR, IT, LV, SI; pozri odporúčanie Rady zo 14. júla 2015, ktoré sa týka národného programu reforiem Chorvátska a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Chorvátska na rok 2015 (2015/C 272/15); odporúčanie Rady zo 14. júla 2015, ktoré sa týka národného programu reforiem Talianska na rok 2015 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Talianska na rok 2015 (2015/C 272/16); odporúčanie Rady zo 14. júla 2015, ktoré sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2015 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Lotyšska na rok 2015 (2015/C 272/17); odporúčanie Rady zo 14. júla 2015, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovinska na rok 2015 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na rok 2015 (2015/C 272/02).

(9)    Správy o krajinách na rok 2015 sú dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/index_sk.htm.

(10)    CY a EL.

(11)    BG, ES, HR, IT, MT, PL, RO, SK, SI; pozri pracovný dokument útvarov Komisie „Investičné výzvy členských štátov“ z 18. decembra 2015, SWD(2015) 400 final/2.

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320

(13)    BG, CZ, EL, ES (len EFRR), HR, IT, LV, LT, MT, PL, PT, RO, SK, SI.

(14)      Porovnávací prehľad MSP v oblasti duševného vlastníctva z roku 2015 vypracovaný pre Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (pripravuje sa).

(15)      Alves Ribeiro Correia/Antas Videira, „Troika’s Portuguese Ministry of Justice Experiment: An Empirical Study on the Success Story of the Civil Enforcement Actions“ (Experiment trojky na portugalskom ministerstve spravodlivosti: empirická štúdia o úspechu opatrení v oblasti presadzovania občianskeho práva), článok uverejnený v Medzinárodnom žurnále pre súdnu správu, zv. 7, č. 1, júl 2015, uvádzajú sa v ňom dôkazy úspechu reforiem prijatých v Portugalsku.

(16)      MMF, „Fostering Growth in Europe Now“ (Okamžitá podpora rastu v Európe), 18. júna 2012.

(17)    K dispozícii na adrese: http://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2013/html/sp130516.en.html.

(18)    Pozri napríklad „What makes civil justice effective?“ (Čo spôsobuje účinnosť občianskej justície?), strategický dokument ekonomického oddelenia OECD z 18. júna 2013, ako aj „The Economics of Civil Justice: New Cross-Country Data and Empirics“ (Ekonómia civilnej justície: nové údaje z jednotlivých krajín a empíria“), pracovný dokument ekonomického oddelenia organizácie OECD, č. 1060.

(19)    World Economic Forum, „The Global Competitiveness Report 2013-2014“, (Svetové hospodárske fórum, Správa o globálnej konkurencieschopnosti za roky 2013 – 2014), dostupná na adrese: http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf.

(20)    K dispozícii na adrese: http://www.doingbusiness.org/reports/global-reports/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB14-Chapters/DB14-Enforcing-contracts.pdf.

(21)      Štúdia z roku 2015 o fungovaní justičných systémov v členských štátoch EÚ, ktorú pre Komisiu vypracoval sekretariát Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva, dostupná na adrese: http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm.

(22)    Dĺžka konaní, miera vyriešenia prípadov a počet prebiehajúcich konaní sú štandardné ukazovatele, ktoré vymedzila Európska komisia pre efektívnosť súdnictva: http://www.coe.int/t/dghl/cooperation/cepej/evaluation/default_en.asp.

(23)      Údaje Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva o konaniach na druhom stupni a na najvyššom súde, ako aj o osobitných kategóriách prípadov (napríklad platobná neschopnosť) nie sú k dispozícii v dostatočnom počte členských štátov.

(24)    V údajoch sú zahrnuté aktualizácie, ktoré urobila Európska komisia pre efektívnosť súdnictva po uverejnení svojich štúdií, ktoré boli predložené Komisii.

(25)      Pri konkrétnych oblastiach sa v porovnávacom prehľade zameriava na údaje prípadov na prvom stupni, ktoré pokrývajú tri roky (dva roky pre elektronické komunikácie). Údaje o druhom a prípadne treťom stupni sa zozbierali, ale neuviedli v tomto porovnávacom prehľade, pretože počet členských štátov, ktoré poskytli údaje, je príliš nízky.

(26)      Pozri http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=SK .

(27)      Prostredníctvom tohto prístupu možno získať vyváženejšiu predstavu o priemernej dĺžke prípadov pri zohľadnení výkyvov medzi rokmi v členských štátoch, kde je nízky počet prípadov.

(28)      Výpočet bol založený na dĺžke prípadov odvolania proti rozhodnutiam vnútroštátneho regulačného orgánu pri uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva regulačný rámec pre elektronické komunikácie [smernica 2002/19/ES (prístupová smernica), smernica 2002/20/ES (smernica o povolení), smernica 2002/21/ES (rámcová smernica), smernica 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe) a iné príslušné právne predpisy EÚ, ako je program politiky rádiového frekvenčného spektra, rozhodnutia Komisie o rádiovom frekvenčnom spektre, s výnimkou smernice 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách].

(29)      Nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva (207/2009/ES).

(30)      V tomto grafe je znázornená priemerná dĺžka odvolaní proti rozhodnutiam vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach v súvislosti so smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (93/13/EHS), smernicou o predaji spotrebného tovaru a zárukách (1999/44/ES), smernicou o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES), smernicou o právach spotrebiteľov (2011/83/ES) a ich vnútroštátnymi vykonávacími ustanoveniami.

(31)      V BE, AT, FI, SE, UK nie sú určité správne orgány na ochranu spotrebiteľa oprávnené prijímať rozhodnutia, ktorými sa vyhlási porušenie príslušných spotrebiteľských pravidiel, a scenár uvedený v grafe 17 sa nepovažuje za uplatniteľný. Právomoci niektorých orgánov na ochranu spotrebiteľa zahŕňajú len časti právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľov (napr. údaje pre PT zahŕňajú len smernicu 2005/29/ES a smernicu 99/44/ES).

(32)      Smernica 89/665/EHS a smernica 92/13/EHS (smernice o opravných prostriedkoch) v znení neskorších právnych predpisov, a to najmä smernice 2007/66/ES.

(33)      V týchto údajoch sa nezohľadňuje trvanie konaní na súdoch nižších stupňov pred podaním odvolania.

(34)      BE, BG, CZ, EL, ES, IE, FR, HR, CY, LV, LT, HU, NL, AT, SI, FI, SE. Údaje sa vzťahujú na dĺžku konania vo veci samej v prípadoch verejného obstarávania na najvyšších správnych súdoch a súdoch na poslednom stupni odo dňa podania odvolania do dňa vydania rozhodnutia, vypočítanú v pracovných dňoch.

(35)      Podľa metodiky Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva ide o všetky občianskoprávne a obchodné sporové a nesporové konania, nesporové katastrálne konania a konania vo veciach obchodného registra, iné nesporové konania, správne konania a iné ako trestné konania.

(36)    Pozri napríklad dokument Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) „Kontrolný zoznam na účely podpory kvality justície a súdov“; Stanovisko č. 6 (2004) Poradného výboru európskych sudcov (CCJE), ktoré je k dispozícii na adrese: https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?p=&Ref=CCJE(2004)OP6&Sector=secDGHL&Language=lanSlovak&direct=true.

(37)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(38)      Údaje sa týkajú roka 2015 a zozbierali sa prostredníctvom dotazníkov určených členom rady CCBE na základe tohto špecifického scenára: Spor jednotlivca voči spoločnosti (hodnota nároku je 3 000 EUR). Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky na poskytnutie právnej pomoci závisia od situácie osoby, sa použil tento scenár: slobodný, 35-ročný zamestnanec bez závislých osôb, s pravidelným príjmom a prenajatým bytom.

(39)      Členské štáty používajú rôzne metódy na stanovenie prahovej hodnoty pre oprávnenosť, napr. rôzne referenčné obdobia (mesačné/ročné príjmy). Okrem hranice príjmu uplatňuje približne polovica členských štátov odlišné finančné a nefinančné kapitálové prahové hodnoty. Kapitálové prahové hodnoty stanovené členskými štátmi sa nezohľadňujú. Systémy právnej pomoci niektorých členských štátov obsahujú záruku spätného vymáhania právnej pomoci, ak príjem/kapitál príjemcu právnej pomoci prekročí určitú prahovú hodnotu v rámci určitého počtu rokov po poskytnutí právnej pomoci. V krajinách BE, BG, IE, ES, FR, HR, LV, LT, LU, MT, NL, PL, PT, RO a UK (SC) sa určité kategórie osôb (napr. jednotlivci, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti, v prípade práceneschopnosti alebo dávky zdravotnej starostlivosti) majú automaticky nárok na poskytnutie právnej pomoci v občianskoprávnych a obchodných sporoch bez toho, aby museli preukazovať svoje finančné prostriedky.

(40)      Dodatočné kritériá, ktoré členské štáty môžu použiť na poskytovanie právnej pomoci jednotlivcom, ako napríklad skutkovú podstatu, nie sú zohľadnené v tomto scenári.

(41)      Údaje sa týkajú hraníc príjmu platných v roku 2015.

(42)      Zdroj: Európsky prieskum o príjmoch a životných podmienkach, tabuľka Eurostatu ilc_li01, http://ec.europa.eu/eurostat/web/income-and-living-conditions/data/database .

(43)

     Údaje sa týkajú roka 2014. Miera vybavenia od 100 % (zariadenie sa úplne využíva) do 0 % (zariadenie neexistuje) označuje funkčnú prítomnosť zariadenia, ktorého sa týka graf, na súdoch podľa tejto stupnice: (100 % = 4 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1,33 bodu za konkrétnu záležitosť; 50 – 99 % = 3 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1 bod za konkrétnu záležitosť; 10 – 49 % = 2 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/0,66 bodu za konkrétnu záležitosť; 1 – 9 % = 1 bod, ak sa vzťahuje na všetky záležitosti/0,33 bodu za konkrétnu záležitosť. Záležitosť sa vzťahuje na typ riešeného právneho sporu (občianskoprávne/obchodné, trestné, správne alebo iné konanie).

(44)      Údaje sa týkajú roka 2015. Bude zverejnené na adrese: http://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/.

(45)

     Fiktívni používatelia sú vyškolení a inštruovaní tak, aby v role potenciálneho používateľa pozorovali, skúsili používať a zmerali proces (verejnej služby).

(46)

     Na tento účel každý výskumný pracovník vystupoval ako bežný občan, pričom na prieskum mal vymedzený čas, t. j. každý fiktívny používateľ mal jeden deň na posúdenie jednej udalosti zo skutočného života. To znamená, že ak určitý prvok nebolo možné nájsť v rámci tejto lehoty, bol zhodnotený negatívne.

(47)

     Údaje sa týkajú roka 2014. Miera vybavenia od 100 % (zariadenie sa úplne využíva) do 0 % (zariadenie neexistuje) označuje funkčnú prítomnosť zariadenia, ktorého sa týka graf, na súdoch podľa tejto stupnice: (100 % = 4 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1,33 bodu za konkrétnu záležitosť; 50 – 99 % = 3 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1 bod za konkrétnu záležitosť; 10 – 49 % = 2 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/0,66 bodu za konkrétnu záležitosť; 1 – 9 % = 1 bod, ak sa vzťahuje na všetky záležitosti/0,33 bodu za konkrétnu záležitosť. Záležitosť sa vzťahuje na typ riešeného právneho sporu (občianskoprávne/obchodné, trestné, správne alebo iné konanie).

(48)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(49)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(50)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(51)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(52)      Zdroj: Celkové (skutočné) výdavky verejnej správy na správu, prevádzku alebo podporu správnych, občianskych a trestných súdov a justičný systém vrátane presadzovania sankcií a právnych urovnaní nariadených súdmi a prevádzky probačných systémov a právnej pomoci – právne zastupovanie a poradenstvo v mene vlády alebo v mene iných poskytnuté vládou v hotovosti alebo vo forme služieb; bez väzenskej správy [údaje z národných účtov, klasifikácia výdavkov verejnej správy podľa funkcie (COFOG), skupina 03.3], tabuľka Eurostatu gov_10a_exp, http://ec.europa.eu/eurostat/data/database .

(53)      Zdroj údajov pre najvyššie súdy: Databáza Európskej komisie o ženách a mužoch v rozhodovacom procese, dostupná na stránke: http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/gender-decision-making/database/index_en.htm.  

(54)

   Za rodovú rovnováhu sa považuje miera medzi 40 – 60 %. Európska komisia, Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019, SWD(2015) 278 final, 3. decembra 2015, dostupná na stránke: http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/document/files/strategic_engagement_sk.pdf.

(55)      Zdroj údajov pre najvyššie súdy: Databáza Európskej komisie o ženách a mužoch v rozhodovacom procese, dostupná na stránke: http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/gender-decision-making/database/index_en.htm.

(56)      Údaje sa týkajú roka 2014.

(57)    V roku 2011 Európska komisia stanovila cieľ, že polovica všetkých právnikov v EÚ by sa mala do roku 2020 zúčastniť na odbornej príprave v oblasti európskeho práva alebo práva iného členského štátu, to znamená v priemere 5 % ročne. V správe o európskej odbornej justičnej príprave za rok 2015 (k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/justice/criminal/files/final_report_2015_en.pdf ) sa opisuje pokrok dosiahnutý pri plnení tohto cieľa. Údaje sa týkajú roka 2014.

(58)    Údaje sa týkajú roka 2014 a boli zhromaždené v spolupráci s Európskou sieťou odbornej justičnej prípravy, ktorá zastupuje inštitúcie odbornej justičnej prípravy EÚ. Priebežná odborná príprava pre spôsobilosť súdiť zahŕňa aktivity, ako sú vedenie vypočúvaní, písanie rozhodnutí alebo rétorika.

(59)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(60)      Údaje sa týkajú roka 2014.

(61)      Údaje sa týkajú roka 2014. Miera vybavenia od 100 % (zariadenie sa úplne využíva) do 0 % (zariadenie neexistuje) označuje funkčnú prítomnosť zariadenia, ktorého sa týka graf, na súdoch podľa tejto stupnice: (100 % = 4 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1,33 bodu za konkrétnu záležitosť; 50 – 99 % = 3 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/1 bod za konkrétnu záležitosť; 10 – 49 % = 2 body, ak sa vzťahujú na všetky záležitosti/0,66 bodu za konkrétnu záležitosť; 1 – 9 % = 1 bod, ak sa vzťahuje na všetky záležitosti/0,33 bodu za konkrétnu záležitosť. Záležitosť sa vzťahuje na typ riešeného právneho sporu (občianskoprávne/obchodné, trestné, správne alebo iné konanie).

(62)    Údaje sa týkajú roka 2014 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(63)    Údaje sa týkajú roka 2014 a boli zhromaždené v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli11. 4. 2016

COM(2016) 199 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície na rok 2016

3.2.4 Štandardy kvality

Štandardy môžu zvýšiť kvalitu justičných systémov 1 . Komisia začala v roku 2015 pracovať so skupinou kontaktných osôb konkrétne na štandardoch týkajúcich sa fungovania justičných systémov. Štandardy kvality zahŕňajú širokú škálu tém o tom, ako sú justičné systémy zriadené a ako fungujú. Viacerí aktéri môžu zohrávať úlohu pri určovaní týchto noriem. 2 V grafe 42 je znázornené všeobecné mapovanie existujúcich štandardov. Vyplýva z neho, že vo veľkom počte členských štátov sú vymedzené štandardy, ktoré sa vzťahujú na mnohé aspekty svojich justičných systémov. Zo zhromaždených informácií tiež vyplýva, že štandardy sú vymedzené najmä v právnych predpisoch. Otázky, ktoré priamo súvisia s operačným fungovaním súdov, sú však stanovené najmä na úrovni súdov vrátane ustálených súdnych postupov. To sa týka najmä riadenia nevybavených prípadov, monitorovania prípadov, zaťaženosti súdov, služieb poskytovaných účastníkom konaní, súdnych zariadení a informovania strán.

Graf 42: Vymedzené štandardy týkajúce sa aspektov súvisiacich s justičným systémom* (zdroj: Európska komisia 3 )

* Poznámka: Chýbajúce odpovede v štandardoch týkajúcich sa správnych konaní môžu byť zapríčinené kategóriou špecifických správnych konaní (napr. IE). PL a UK neposkytli informácie o štandardoch. Vo zvýraznených oblastiach stanovujú štandardy najmä súdy, aj prostredníctvom ustálených súdnych postupov. Pre všetky ostatné oblasti sú štandardy vymedzené prevažne v právnych predpisoch.

V nižšie uvedenom grafe 43 sa skúma šesť špecifických aspektov: čas spracovania (lehoty 4 a časové rozvrhy 5 ), riadenie nevybavených prípadov, aktívne monitorovanie prípadov, informovanie strán, rozsudky a prideľovanie ľudských zdrojov. Z toho vyplýva, že hoci sa oblasti, na ktoré sa vzťahujú štandardy, zdajú byť vo väčšine členských štátov rovnaké, ich obsah sa môže značne líšiť.

Napríklad v obmedzenom počte členských štátov sa v štandardoch o riadení nevybavených prípadov stanovuje maximálne trvanie prebiehajúcich konaní alebo opatrenia na nápravu nevybavených prípadov 6 . Štandardy týkajúce sa poskytovania informácií stranám siahajú od informovania strán o ich prípade v priestoroch súdu po online prístup strán k informáciám alebo automatické poskytovanie informácií 7 . Monitorovanie prípadov a systémy včasného varovania sú málokedy automatizované, hoci vo väčšine členských štátov je prostredníctvom systémov správy prípadov technicky možné mať informácie v reálnom čase. Štandardizované elektronické šablóny dostupné sudcom vo viacerých členských štátoch sa môžu pohybovať od jednoduchých formálnych modelov po vypracovanejší materiál zameraný na uľahčenie vypracúvania rozhodnutí.

Napokon, zdá sa, že určité štandardy boli vymedzené a zavedené v celej krajine, zatiaľ čo iné štandardy sa uplatňujú len na určité súdy, územia alebo na určité typy prípadov či justičné oblasti 8 .

Graf 43: Špecifické štandardy vo vybraných aspektoch týkajúcich sa justičného systému* (zdroj: Európska komisia 9 )

* CY a IE neuviedli žiadne štandardy vo vybraných oblastiach. PL a UK neposkytli informácie o štandardoch. DE: Decentralizované štruktúry znamenajú, že štandardy sa môžu líšiť medzi jednotlivými spolkovými krajinami a medzi jednotlivými súdmi. Svetlejší stĺpec predstavuje celkový počet členských štátov, ktoré vymedzili iné štandardy vo vybraných oblastiach. Štandardy o čase spracovania prípadov zahŕňajú občianske, obchodné a správne konania. 

3.3 Nezávislosť

Nezávislosť justície je jednou z požiadaviek, ktorá vychádza z práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v Charte základných práv EÚ (článok 47) 11 . Dôležitá je aj z hľadiska zabezpečenia atraktívneho investičného prostredia, keďže zaisťuje spravodlivosť, predvídateľnosť a istotu právneho systému, v ktorom podniky pôsobia.

Popri informáciách o vnímanej nezávislosti justície je v porovnávacom prehľade znázornené, ako sú justičné systémy organizované v záujme ochrany nezávislosti justície v určitých typoch situácií, keď by ich nezávislosť mohla byť ohrozená. Po realizácii spolupráce s európskymi justičnými sieťami, najmä Európskou sieťou súdnych rád, sú v porovnávacom prehľade zobrazené aktualizované údaje o štrukturálnej nezávislosti 12 .

V porovnávacom prehľade sú po prvýkrát predstavené výsledky prieskumov Eurobarometer o vnímanej nezávislosti justície z hľadiska občanov a podnikov.

3.3.1 Vnímaná nezávislosť justície

Graf 44: Vnímaná nezávislosť súdov a sudcov zo strany širokej verejnosti (zdroj: Eurobarometer 13 )

Graf 45: Hlavné dôvody širokej verejnosti pre vnímanú nedostatočnú nezávislosť (podiel všetkých respondentov — vyššia hodnota znamená väčší vplyv) (zdroj: Eurobarometer 14 )

V tomto grafe sa uvádzajú hlavné dôvody vnímanej nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov. Respondenti zo širokej verejnosti, ktorí nezávislosť justičného súdu vyhodnotili ako „pomerne zlú“ alebo „veľmi zlú“, si mohli vybrať z troch dôvodov na vysvetlenie svojho hodnotenia. Členské štáty sú v rovnakom poradí ako v grafe 44.

Spomedzi respondentov zo širokej verejnosti, ktorí nezávislosť justičného systému vyhodnotili ako „veľmi dobrú“ alebo „pomerne dobrú“, uviedli takmer tri štvrtiny (39 % všetkých respondentov) ako dôvod svojho hodnotenia záruky, ktoré poskytuje status a postavenie sudcov 15 .

Graf 46: Vnímaná nezávislosť súdov a sudcov zo strany spoločností (zdroj: Eurobarometer 16 )

Graf 47: Hlavné dôvody spoločností pre vnímanú nedostatočnú nezávislosť (miera všetkých respondentov — vyššia hodnota znamená väčší vplyv) (zdroj: Eurobarometer 17 )

V tomto grafe sa uvádzajú hlavné dôvody vnímanej nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov. Respondenti spomedzi spoločností, ktorí nezávislosť justičného súdu vyhodnotili ako „pomerne zlú“ alebo „veľmi zlú“, si mohli vybrať z troch dôvodov na vysvetlenie svojho hodnotenia. Členské štáty sú v rovnakom poradí ako v grafe 46.

Spomedzi spoločností, ktoré nezávislosť justičného systému vyhodnotili ako „veľmi dobrú“ alebo „pomerne dobrú“, uviedli tri štvrtiny (36 % všetkých odpovedajúcich spoločností) ako dôvod svojho hodnotenia záruky, ktoré poskytuje status a postavenie sudcov 18 .

Graf 48: Svetové ekonomické fórum: vnímanie nezávislosti justície podnikmi * (vnímanie – vyššia hodnota znamená pozitívnejšie vnímanie) (zdroj: Svetové ekonomické fórum 19 )

* Číslo v zátvorke je najnovšie poradie spomedzi 140 krajín sveta, ktoré sa zúčastnili prieskumu.

3.3.2 Štrukturálna nezávislosť

Zaistenie štrukturálnej nezávislosti si vyžaduje právne záruky. Väčšina členských štátov poverila úlohou ochrany nezávislosti justície súdnu radu. Grafy 49 a 50 predstavujú rozšírené a aktualizované porovnanie zloženia (podľa postupu menovania) a hlavných právomocí súčasných rád v EÚ. Tento porovnávací prehľad by mohol pomôcť členským štátom, ktoré prijímajú reformy, zaistiť, aby súdne rady fungovali účinne ako nezávislé vnútroštátne inštitúcie s konečnou zodpovednosťou za podporu justície v jej úlohe nezávislého vykonávania spravodlivosti a aby sa zároveň zohľadňovali tradície a špecifiká vnútroštátnych justičných systémov.

V porovnávacom prehľade sa takisto skúma, ako sú justičné systémy organizované na ochranu nezávislosti justície v určitých typoch situácií, keď ich nezávislosť môže byť ohrozená. Z nasledujúcich štyroch ukazovateľov vyplývajú záruky v týchto situáciách: záruky týkajúce sa preloženia sudcov bez ich súhlasu (graf 52), prepustenie sudcov (graf 53), prideľovanie nových prípadov v rámci súdu (graf 54) a vzdávanie sa prípadov a vylučovanie účasti sudcov (graf 55). V odporúčaní Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť z roku 2010 (ďalej len „odporúčanie“) sú stanovené normy určené na zabezpečenie rešpektovania nezávislosti súdnictva v týchto situáciách 20 . V prípadoch, keď sa právny rámec alebo prax v členských štátoch od zverejnenia porovnávacieho prehľadu z roku 2015 zmenili, boli grafy aktualizované. Grafy poskytujú prehľad o právnych zárukách v určitých typoch situácií. Neposkytujú však posúdenie účinnosti záruk či aktuálne kvantitatívne údaje o nej a väčší počet záruk sám osebe nezaručuje účinnosť justičného systému 21 . Treba tiež poznamenať, že na zaručenie nezávislosti justície je potrebné aj vykonávanie politík a postupov na podporu integrity a zamedzenie korupcii v justícii.

Graf 49: Zloženie súdnych rád podľa postupu menovania* 22

V tomto grafe možno vidieť zloženie súdnych rád, 23 ktoré sú členmi Európskej siete súdnych rád, podľa postupu menovania v závislosti od toho, či členov z radov sudcov/prokurátorov volia alebo menujú ich kolegovia alebo či sú menovaní výkonnou alebo zákonodarnou zložkou vlády, prípadne inými orgánmi a úradmi. Najmenej polovicu členov súdnych rád by mali tvoriť sudcovia zvolení ich kolegami zo všetkých úrovní justície a s ohľadom na pluralitu v rámci justície 24 .

* BE: členmi z radov justície sú buď sudcovia, alebo prokurátori; BG: kategória „prokurátorov“ zahŕňa jedného voleného vyšetrovacieho sudcu; DK: všetkých členov oficiálne vymenúva minister spravodlivosti; kategória „menovaný/nominovaný inými orgánmi/úradmi“ zahŕňa dvoch zástupcov súdov (nominovaných odborovým zväzom administratívnych pracovníkov a odborovým zväzom polície); ES: členov rady, ktorí pochádzajú z radov justície, vymenúva parlament – rada oznámi parlamentu zoznam kandidátov, ktorí získali podporu združenia sudcov alebo dvadsiatich piatich sudcov; FR: rada má dve zloženia – jedno s právomocou nad úradujúcimi sudcami a jedno s právomocou nad prokurátormi; rada zahŕňa jedného člena Conseil d'Etat voleného valným zhromaždením Conseil d'Etat; IT-CSM: Consiglio Superiore della Magistratura (príslušná pre občianske a trestné súdy); kategória „sudcov“ zahŕňa dve osoby (sudcov a/alebo prokurátorov) volené z najvyššieho súdu; IT-CPGA: Consiglio di presidenza della giustizia amministrativa (príslušná pre správne súdy); MT: líder opozície menuje jedného z radových členov; NL: členovia sú oficiálne menovaní kráľovským dekrétom na návrh ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti; RO: zvolených sudcov potvrdzuje Senát; SI: členov volí parlament na základe návrhu prezidenta republiky.

Graf 50: Právomoci súdnych rád * 25

Tento graf zobrazuje niektoré hlavné právomoci súdnych rád, ktoré sú členmi Európskej siete súdnych rád, ako je napríklad právomoc menovať sudcov a právomoc ovplyvňujúca ich služobný postup. Rozšíril sa o začlenenie právomoci na hodnotenie sudcov a určitých riadiacich právomocí, ako je napríklad právomoc rozhodovať o počte zamestnancov súdu, vyčleňovať rozpočet pre konkrétne súdy a rozhodovať o používaní IKT na súdoch.

* V grafe sú uvedené len niektoré právomoci a graf nie je úplný. Súdna rada má ďalšie právomoci, ktoré tu nie sú uvedené. IT: v stĺpcoch sú uvedené právomoci pre obe rady – CSM: rada pre občianske a trestné súdy a CPGA: rada pre správne súdy; právomoc v súvislosti s IKT na súdoch má len CPGA, ktorá je poradným orgánom; LV: určité právomoci, napríklad v súvislosti s disciplínou a etikou, vykonávajú iné samosprávne súdne orgány; v niektorých krajinách má výkonný orgán povinnosť, buď na základe zákona, alebo v praxi, postupovať pri menovaní alebo prepustení sudcu podľa návrhu súdnej rady (napríklad ES).

Graf 51: Kritériá na stanovenie finančných zdrojov pre justíciu* 26

Z grafu možno vidieť, ktorá zložka vlády (justícia, zákonodarná alebo výkonná) vymedzuje kritériá slúžiace na stanovenie finančných zdrojov pre justíciu. Takisto sa v ňom uvádzajú tieto kritériá podľa krajiny: sumy sú založené na historických/skutočných nákladoch – alebo menej často na počte nových/uzavretých prípadov, predpokladaných nákladoch alebo potrebách/požiadavkách súdov.

* EL a CY: informácie z porovnávacieho prehľadu z roku 2015; DK: zohľadňuje sa počet nových a uzavretých prípadov na súde prvého stupňa; DE: uvedené platí len pre rozpočet najvyššieho súdu – pokiaľ ide o súdy prvého a druhého stupňa; justičné systémy jednotlivých spolkových krajín sa líšia; EE: počet nových a uzavretých prípadov na súdoch prvého a druhého stupňa; FR: počet nových a uzavretých prípadov na súdoch všetkých stupňov; IT: ministerstvo spravodlivosti určí kritériá pre občianske a trestné súdy a súdna rada (CPGA) určí kritériá pre správne súdy; HU: podľa zákona sa platy sudcov stanovia v zákone o centrálnom rozpočte takým spôsobom, že ich výška nesmie byť nižšia než v predchádzajúcom roku; NL: do úvahy sa berie počet uzavretých prípadov s ohľadom na hodnotenie nákladov pre súdy.

Graf 52: Záruky týkajúce sa preloženia sudcov bez ich súhlasu* 27  (nepreložiteľnosť sudcov)

V grafe je znázornené, či je preloženie sudcov bez ich súhlasu povolené, a ak áno, ktoré orgány o tom rozhodujú, dôvody tohto preloženia a či je možné odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Údaje označujú, koľko sudcov bolo v roku 2014 preložených bez súhlasu z organizačných, disciplinárnych alebo iných dôvodov a koľko z nich sa odvolalo (ak nie je uvedené žiadne číslo, nie sú k dispozícii žiadne údaje) 28 .

* BE: preloženie z organizačných dôvodov len v rámci súdu; CZ: sudcu možno preložiť len na súd rovnakého stupňa, súd o jeden stupeň vyššie alebo nižšie (všetky v tom istom súdnom okrese); DE: preloženie na maximálne tri mesiace a iba v prípade zastupovania; FR: minister spravodlivosti môže preložiť sudcu z organizačných dôvodov v zriedkavých prípadoch, akými je zrušenie súdu, alebo z právnych dôvodov, akými sú zmluvy na určitý čas (v prípade predsedu súdu alebo špecializovaných funkcií); IT: CSM (rada občianskych a trestných súdov) preložila šesť sudcov, z ktorých sa traja proti preloženiu odvolali; dvaja sudcovia preložení CPGA (radou správnych súdov) sa proti preloženiu odvolali; CPGA môže preložiť sudcov len z disciplinárnych dôvodov; LT: dočasné preloženie, ak existuje naliehavá potreba zabezpečiť riadne fungovanie súdu; RO: iba dočasné preloženie na obdobie do jedného roka z dôvodu disciplinárnych sankcií; FI: preloženie v prípade reorganizácie funkcií verejnej správy.

Graf 53: Prepúšťanie sudcov na súdoch prvého a druhého stupňa* 29

Tento graf zobrazuje orgány s právomocou navrhovať a prijímať rozhodnutia o prepúšťaní sudcov na súdoch prvého a druhého stupňa 30 . V hornej časti každého stĺpca je uvedené, ktorý orgán prijíma konečné rozhodnutie 31 a v dolnej časti je uvedené – v náležitých prípadoch –, ktorý orgán navrhuje prepustenie alebo s kým je potrebné konzultovať pred prijatím rozhodnutia. Čísla znázorňujú, koľko sudcov (zo všetkých stupňov súdov) prepustil uvedený orgán v roku 2014 a koľko sa ich proti prepusteniu odvolalo (ak nie je uvedené žiadne číslo, nie sú k dispozícii žiadne údaje).

* IT: CSM (rada pre občianske a trestné súdy) prepustila troch sudcov, ktorí sa odvolali; CPGA (rada pre správne súdy) neprepustila žiadnych sudcov; PT: žiadni sudcovia neboli prepustení, ale traja sudcovia, ktorí povinne odišli do dôchodku, sa proti tomu odvolali; SE: odvolanie sa týkalo rozhodnutia okresného súdu o preskúmaní rozhodnutia národnej komisie pre disciplinárne priestupky z roku 2011; UK (EN+WL): prepustení neboli žiadni sudcovia pracujúci na plný pracovný úväzok, len sudcovia pracujúci na skrátený pracovný úväzok (dostávajúci odmenu za odpracované dni), konkrétne jeden sudca súdneho dvora, piati členovia súdu a desiati členovia súdneho dvora (laici); v niektorých krajinách má výkonný orgán povinnosť, buď na základe zákona, alebo v praxi, postupovať podľa návrhu súdnej rady na prepustenie sudcu (napr. ES, LT).

Graf 54: Prideľovanie prípadov v rámci súdu 32

V grafe sú znázornené úrovne, na akých sa kritériá prideľovania prípadov v rámci súdu vymedzujú, spôsob prideľovania prípadov a ktorý orgán dohliada na prideľovanie 33 . Dôležitý je aj spôsob, akým sa v praxi vykonávajú rôzne systémy, napr. systém náhodného prideľovania prípadov 34 .

Graf 55: Vzdávanie sa prípadov a vylučovanie sudcov 35

V grafe sa uvádza, či sudcovia môžu byť sankcionovaní za nedodržanie povinnosti vzdať sa rozhodovania o spore, v ktorom je spochybnená alebo ohrozená ich nestrannosť, alebo keď existuje dôvod pochybovať o ich nezaujatosti. V grafe sa tiež znázorňuje, ktorý orgán 36 je zodpovedný za prijatie rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti o vylúčenie, ktorú podala strana konania s cieľom vylúčiť sudcu 37 .

3.3.3 Práca justičných sietí v oblasti nezávislosti justície

V porovnávacom prehľade sa uvádza porovnanie určitých právnych záruk zameraných na ochranu nezávislosti justície, ale neuvádza sa hodnotenie ich účinnosti. Komisia v predchádzajúcich porovnávacích prehľadoch povzbudzovala justičné siete v tom, aby dôkladnejšie posúdili účinnosť týchto právnych záruk, a uviedla, že zváži, ako by tieto zistenia mohli byť prezentované v budúcich porovnávacích prehľadoch.

Európska sieť súdnych rád ako prvý krok týmto smerom uskutočnila v roku 2015 štúdiu 38 nezávislosti a zodpovednosti justície, v ktorej sa preskúmali právne záruky formálne ustanovené v právnych predpisoch. V štúdii sa skúmala situácia v členských štátoch, ktorých súdne rady sú členmi Európskej siete súdnych rád. Okrem prieskumu vnímania nezávislosti medzi sudcami obsahuje štúdia aj viaceré ukazovatele týkajúce sa nezávislosti justície, ako sú napríklad organizačná autonómia, financovanie justície, správa súdu, rozhodovanie ľudských zdrojov o sudcoch, nepreložiteľnosť, postup spracovania sťažností, pravidelné podávanie správ, vzťahy s tlačovými médiami, justičná etika, vzdávanie sa prípadov a vylučovanie sudcov. Niektoré z týchto ukazovateľov sa týkajú situácií, ktoré sa prezentujú v grafoch uvedených vyššie, napríklad v súvislosti s nepreložiteľnosťou sudcov a vzdávaním sa prípadov a vylučovaním sudcov.

Graf 56: Príklady záruk preskúmaných Európskou sieťou súdnych rád 39

Graf uvedený nižšie sa týka vzdávania sa prípadov a vylučovania sudcov a nepreložiteľnosti sudcov. Poskytuje prehľad formálnych opatrení ustanovených v právnych predpisoch pre tieto situácie a nemeria ich účinnosť v praxi ani nehodnotí ich používanie. Tento graf konkrétnejšie ukazuje opatrenia súvisiace s dobrovoľným vzdávaním sa prípadov, s porušením povinnosti vzdať sa prípadu, so žiadosťou o vylúčenie, s rozhodujúcim orgánom a so skutočnosťou, či je možné odvolať sa proti rozhodnutiu týkajúcemu sa žiadosti o vylúčenie. V grafe je zobrazené aj opatrenie týkajúce sa možnosti preloženia sudcu (dočasne alebo trvalo, z iných ako disciplinárnych dôvodov) do inej sudcovskej funkcie (na iné súdne povinnosti, súd alebo miesto) bez jeho súhlasu.

Graf 57: Prieskum Európskej siete súdnych rád o vnímaní nezávislosti sudcami (vnímanie — vyššia hodnota znamená lepšie vnímanie) 40

4.ZÁVERY

Štvrté vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície poskytuje ucelený obraz o tom, aký pokrok dosiahli vnútroštátne justičné systémy, pokiaľ ide o ich účinnosť, kvalitu a nezávislosť. Napriek tomu, že situácia sa značne líši v závislosti od príslušného členského štátu a ukazovateľa, v porovnávacom prehľade z roku 2016 sa zistili niektoré pozitívne náznaky toho, že úsilie o zlepšenie justičných systémov pravdepodobne prináša ovocie. Tento vývoj sa v porovnávacom prehľade bude naďalej sledovať a dôjde k jeho prehĺbeniu. Základná úloha justičných systémov týkajúca sa presadzovania zásad právneho štátu si vyžaduje realizáciu tohto úsilia s nasadením a rozhodnosťou.

(1)    V ročnom prieskume rastu na rok 2016 [pozri COM(2015) 690 final] sa odkazuje na potrebu zlepšiť kvalitu justície, a to aj vrátane „používania štandardov kvality“.

(2)      Štandardy môžu byť stanovené právnymi predpismi, súdmi (aj prostredníctvom ustálených súdnych postupov), súdnou radou (alebo iným nezávislým orgánom) alebo inými subjektmi (napr. v CZ ich väčšinou zostavuje ministerstvo spravodlivosti).

(3)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zozbierané v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(4)    Lehoty sú kvantitatívne procesné termíny, všeobecne ustanovené v procesnom práve pre určité typy prípadov alebo procedurálne postupy.

(5)    Časové rozvrhy sú merateľné ciele/postupy na presadenie harmonogramu súdnych konaní, napr. sudcovia súdov prvého stupňa musia odhadnúť dĺžku súdneho konania na začiatku konania, časové rozvrhy sa určujú pri rokovaniach medzi súdmi a ministerstvom spravodlivosti, súdy stanovujú časové normy pre rôzne kategórie prípadov.

(6)    Napríklad v určitých členských štátoch prípady prebiehajúce tri roky bez činnosti strán môžu byť odstránené zo zoznamu prípadov súdu alebo prípady prebiehajúce viac ako dva roky sa považujú za staré a starostlivo sa sledujú. Medzi nápravné opatrenia môže patriť dočasná pomoc špeciálnej jednotky sudcov.

(7)

   Strany môžu napríklad získať informácie o svojich prípadoch cez informačné centrá na súdoch alebo môžu byť automaticky informované o relevantnom vývoji emailom, prostredníctvom textových správ SMS alebo automatizovaného procesu pre používateľov systému elektronických spisov. V DE súdy informujú príslušné strany, a to aj bez žiadosti.

(8)      Napríklad v niektorých členských štátoch je rozsah online prístupu k informáciám obmedzený na určité typy prípadov alebo určitý súd alebo nie je konzistentne vykonávaný.

(9)    Údaje sa týkajú roka 2015 a boli zozbierané v spolupráci so skupinou kontaktných osôb pre vnútroštátne justičné systémy.

(10)      Smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia a obchodníci mohli obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípade všetkých svojich zmluvných sporov v prakticky všetkých hospodárskych odvetviach bez ohľadu na to, kde (doma alebo v zahraničí) a ako (online/offline) bol vykonaný nákup. Cieľom nariadenia o riešení sporov online je uľahčiť používanie alternatívneho riešenia sporov pre spory vyplývajúce z online nákupov.

(11)       http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012P/TXT&from=sk.

(12)    Údaje sú založené na príručke Európskej siete súdnych rád a odpovediach na aktualizovaný dotazník vypracovaný Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede na aktualizovaný dotazník od členských štátov, v ktorých neexistuje súdna rada alebo ktoré nie sú členmi Európskej siete súdnych rád (CZ, DE, EE, EL, CY, LU, AT a FI), sa získali v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Pozri príručku Európskej siete súdnych rád, október 2015, ktorá je k dispozícii na adrese: http://www.encj.eu/images/stories/pdf/workinggroups/guide/encj_guide_version_oct_2015.pdf.

(13)    Prieskum Eurobarometer FL435 uskutočnený 24. a 25. februára 2016; odpovede na otázku: „Podľa toho, čo viete, ako by ste ohodnotili justičný systém v (našej krajine) z hľadiska nezávislosti súdov a sudcov? Povedali by ste, že je veľmi dobrý, pomerne dobrý, pomerne zlý alebo veľmi zlý?“, dostupný na adrese: http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm.

(14)      Prieskum Eurobarometer FL435, odpovede na otázku: „Mohli by ste vysvetliť, v akej miere tieto jednotlivé dôvody vysvetľujú vaše hodnotenie nezávislosti justičného systému v (našej krajine): veľmi, trochu, ani nie, vôbec nie?“

(15)      Prieskum Eurobarometer FL435.

(16)      Prieskum Eurobarometer FL436 uskutočnený od 25. februára do 4. marca 2016; odpovede na otázku: „Podľa toho, čo viete, ako by ste ohodnotili justičný systém v (našej krajine) z hľadiska nezávislosti súdov a sudcov? Povedali by ste, že je veľmi dobrý, pomerne dobrý, pomerne zlý alebo veľmi zlý?“, dostupný na adrese: http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm.

(17)      Prieskum Eurobarometer FL436; odpovede na otázku: „Mohli by ste vysvetliť, v akej miere tieto jednotlivé dôvody vysvetľujú vaše hodnotenie nezávislosti justičného systému v (našej krajine): veľmi, trochu, ani nie, vôbec nie?“

(18)      Prieskum Eurobarometer FL436.

(19)    Ukazovateľ Svetového ekonomického fóra je založený na odpovediach, ktoré boli v rámci prieskumu poskytnuté na otázku: „Do akej miery je vo Vašej krajine justičný systém nezávislý od vplyvov vlády, osôb alebo spoločností? (1 = nie je vôbec nezávislý; 7 = úplne nezávislý)“. Odpovede na prieskum boli získané z reprezentatívnej vzorky podnikov, ktoré zastupujú hlavné sektory hospodárstva (poľnohospodárstvo, výrobný priemysel, nevýrobný priemysel a služby) vo všetkých predmetných krajinách. Prieskum prebieha v rôznych formátoch vrátane osobných alebo telefonických rozhovorov s výkonnými riaditeľmi podnikov, tlačených formulárov zaslaných poštou a online prieskumov, ktoré sú k dispozícii na adrese: http://www.weforum.org/reports/global-competitiveness-report-2015-2016.  

(20)    Odporúčanie CM/Rec(2010) 12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť. 

(21)    V tomto prehľade je znázornený spôsob organizovania justičných systémov. Jeho cieľom nie je zobraziť ich zložitosť a podrobnosti.

(22)    Na základe príručky Európskej siete súdnych rád, október 2015.

(23)      Súdne rady sú nezávislé orgány zriadené na základe zákona alebo ústavy, ktoré majú zabezpečiť nezávislosť justície a jednotlivých sudcov, a tým podporovať efektívne fungovanie justičného systému. Do prehľadu sú zahrnuté všetky tri rady v Spojenom kráľovstve: UK (EN+WL) – Súdna rada Anglicka a Walesu, UK (NI) – Súdna rada pre Severné Írsko, a UK (SC) – Súdna rada pre Škótsko.

(24)    Pozri odporúčanie, odseky 26 – 27.

(25)    Na základe príručky Európskej siete súdnych rád, október 2015.

(26)    Údaje boli zozbierané prostredníctvom aktualizovaného dotazníka vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede od členských štátov, ktoré nemajú súdne rady, boli získané v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Členské štáty sú v grafoch uvedené v abecednom poradí podľa zemepisných názvov v pôvodnom jazyku. Výška jednotlivých stĺpcov nemusí nevyhnutne odrážať účinnosť záruk.

(27)      Údaje boli zozbierané prostredníctvom aktualizovaného dotazníka vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede od členských štátov, ktoré nemajú súdne rady, boli získané v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Členské štáty sú v grafoch uvedené v abecednom poradí podľa zemepisných názvov v pôvodnom jazyku. Výška jednotlivých stĺpcov nemusí nevyhnutne odrážať účinnosť záruk.

(28)    V odseku 52 odporúčania sú uvedené záruky týkajúce sa nepreložiteľnosti sudcov. Sudcovia by nemali byť bez súhlasu preložení do iného justičného úradu, okrem prípadov disciplinárnych sankcií alebo reformy organizácie justičného systému.

(29)    Údaje boli zozbierané prostredníctvom aktualizovaného dotazníka vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede od členských štátov, ktoré nemajú súdne rady, boli získané v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Členské štáty sú v grafoch uvedené v abecednom poradí podľa zemepisných názvov v pôvodnom jazyku. Výška jednotlivých stĺpcov nemusí nevyhnutne odrážať účinnosť záruk.

(30)    V odsekoch 46 a 47 odporúčania sa vyžaduje, aby sa vo vnútroštátnych systémoch zabezpečili záruky týkajúce sa prepustenia sudcov.

(31)    Môže ísť o jeden alebo dva odlišné orgány, v závislosti od dôvodu prepustenia alebo typu sudcu (napr. predseda súdu).

(32)    Údaje boli zozbierané prostredníctvom aktualizovaného dotazníka vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede od členských štátov, ktoré nemajú súdne rady, boli získané v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Členské štáty sú v grafoch uvedené v abecednom poradí podľa zemepisných názvov v pôvodnom jazyku. Výška jednotlivých stĺpcov nemusí nevyhnutne odrážať účinnosť záruk.

(33)    V odseku 24 odporúčania sa vyžaduje, aby systémy rozdeľovania prípadov v rámci súdu vychádzali z vopred stanovených objektívnych kritérií s cieľom zabezpečiť právo na nezávislého a nestranného sudcu.

(34)      Napríklad v najnovšej správe Komisie o pokroku v Bulharsku v rámci mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania bolo BG vyzvané: „vytvoriť kapacity v rámci (Najvyššej súdnej rady) a Justičného inšpektorátu s cieľom monitorovať uplatňovanie [a bezpečnosť] nového systému náhodného prideľovania prípadov na súdoch. Tieto inštitúcie musia byť transparentné, pokiaľ ide o výsledok inšpekcií a následné opatrenia na riešenie zistených problémov.“ COM(2016) 40 final, k dispozícii na adrese: http://ec.europa.eu/cvm/docs/com_2016_40_en.pdf.

(35)    Údaje boli zozbierané prostredníctvom aktualizovaného dotazníka vypracovaného Komisiou v úzkej spolupráci s Európskou sieťou súdnych rád. Odpovede od členských štátov, ktoré nemajú súdne rady, boli získané v spolupráci so Sieťou predsedov najvyšších súdov Európskej únie. Členské štáty sú v grafoch uvedené v abecednom poradí podľa zemepisných názvov v pôvodnom jazyku. Výška jednotlivých stĺpcov nemusí nevyhnutne odrážať účinnosť záruk.

(36)    V niektorých prípadoch môže toto rozhodnutie prijať viac než jeden orgán, v závislosti od úrovne súdu, na ktorom zasadá sudca, ktorý má byť vylúčený.

(37)    V odsekoch 59, 60 a 61 odporúčania sa stanovuje, že sudcovia by mali vo všetkých prípadoch konať nezávisle a nestranne a mali by sa vzdať prípadu alebo odmietnuť pojednávať len vtedy, keď sú na to závažné dôvody vymedzené zákonom.

(38)    Správa Európskej siete súdnych rád na roky 2014 – 2015 o nezávislosti a zodpovednosti justície a prokuratúry. V správe sa používajú ukazovatele, ktoré predstavujú právne a ďalšie objektívne sledovateľné aspekty právneho systému, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislosť a zodpovednosť. Pokiaľ ide o meranie týchto objektívnych aspektov, za bodovanie a kategorizáciu pomocou štandardizovaného dotazníka sú zodpovedné rady alebo v ich neprítomnosti iné riadiace orgány. Ide o vlastné hodnotenie, ktoré sa však týka aspektov, ktoré môže skontrolovať každá osoba, ktorá má znalosti o predmetných právnych systémoch. Ukazovatele predstavujú názory Európskej siete súdnych rád na to, ako by mali vyzerať formálne opatrenia na ochranu nezávislosti justície ustanovené v právnych predpisoch. Pozri s. 16 a 23, správa Európskej siete súdnych rád, dostupná na stránke: http://www.encj.eu/images/stories/pdf/workinggroups/independence/encj_report_ independence_accountability_2014_2015_adopted_ga_corr_2016.pdf.  

(39)    Údaj je odvodený od výsledkov predložených v správe Európskej siete súdnych rád na roky 2014 – 2015 o nezávislosti a zodpovednosti justície a prokuratúry (výsledok je uvedený ako percento štandardizovaného maximálneho počtu bodov).

(40)    Graf je založený na odpovediach, ktoré boli v rámci prieskumu poskytnuté na otázku: „Na stupnici od 0 do 10 (keď 0 znamená ‚nie je vôbec nezávislý‘ a 10 znamená ‚najvyšší možný stupeň nezávislosti‘) sa ako sudca necítim vôbec nezávislý alebo sa cítim úplne nezávislý.“ Celkovo sa na prieskume uskutočnenom v marci 2015 zúčastnilo 4 874 sudcov. Prieskumu sa nezúčastnili títo členovia Európskej siete súdnych rád: FR, MT, HR a HU. SE má status pozorovateľa Európskej siete súdnych rád.