EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 2. 2016

COM(2016) 112 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU DVORU AUDÍTOROV, RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Odpovede členských štátov na výročnú správu Európskeho dvora audítorov za rok 2014

{SWD(2016) 48 final}

OBSAH

1.Rozsah správy

2.Hlavné prvky správy Európskeho dvora audítorov za rok 2014

3.Zhrnutie odpovedí členských štátov

3.1Meranie výsledkov v oblasti výkonnosti

3.2Druhy vyčísliteľných chýb – porušenia pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania

3.3Riadne finančné hospodárenie

4.Záver

SPRÁVA KOMISIE

Odpovede členských štátov na výročnú správu Európskeho dvora audítorov za rok 2014

1.Rozsah správy

V súlade s článkom 162 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách 1 Komisia po uverejnení výročnej správy Dvora audítorov za rozpočtový rok 2014 riadne informovala členské štáty o podrobnostiach správy.

Tieto informácie boli poskytnuté formou listu a troch príloh, ktoré mal každý členský štát vyplniť, ako aj sprievodných usmernení týkajúcich sa prípravy a prezentácie odpovedí na dotazníky. Prílohu I predstavoval dotazník o bodoch, ktoré sa týkali jednotlivých členských štátov, prílohu II predstavoval dotazník o zisteniach auditu, ktoré sa týkali každého členského štátu, a prílohu III predstavoval dotazník o aktuálnych zisteniach týkajúcich sa zdieľaného hospodárenia v súvislosti s vyhlásením o vierohodnosti („DAS“) za rok 2014.

Boli určené tri hlavné témy tohtoročnej správy. Ide o tieto témy: 1. meranie výsledkov v oblasti výkonnosti; 2. druhy vyčísliteľných chýb – porušenia pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania; 3. riadne finančné hospodárenie. Správa je doplnená pracovným dokumentom útvarov Komisie (SWD), ktorý tvoria odpovede členských štátov na otázky v prílohách I a III.

2.Hlavné prvky správy Európskeho dvora audítorov za rok 2014

Vo výročnej správe za rok 2014 Dvor audítorov aktualizoval svoj audítorský prístup a štruktúru správy. Hlavnou zmenou jeho prístupu je vyčísľovanie závažných porušení pravidiel verejného obstarávania a príslušné úpravy číselných údajov za roky 2013 a 2012 s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť výsledkov. 2 Nová štruktúra správy – kapitoly 5 – 9 – odráža okruhy viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (VFR).

Vo výsledkoch auditu Európskeho dvora audítorov za rok 2014 sa uvádza, že účtovná závierka nebola ovplyvnená podstatnými skresleniami údajov, a preto Dvor audítorov vydal kladné stanovisko k vierohodnosti vedenia účtov 3 , aké vydáva od roku 2007. V prípade výdavkov Dvor audítorov zistil odhadovanú chybovosť v súvislosti s platbami za rok 2014 na úrovni 4,4 %, čo je blízko k hodnote 4,5 % z roku 2013. 4 Okrem okruhu 5 (Administratíva) viacročného finančného rámca sa vo výdavkoch v rámci všetkých zostávajúcich okruhov vyskytli významné chyby. V prípade okruhov Konkurencieschopnosť, Súdržnosť a Globálna Európa bola odhadovaná chybovosť v uvedenom poradí 5,6 %, 5,7 % a 2,7 %, čo predstavuje zvýšenie oproti príslušným výsledkom z roku 2013. 5 V prípade okruhu Prírodné zdroje bola odhadovaná chybovosť 3,6 %, čo je pokles oproti príslušným výsledkom za rok 2013. Okruh Súdržnosť k celkovej chybovosti prispel najviac, nasledovaný okruhmi Prírodné zdroje, Konkurencieschopnosť a Globálna Európa. V grafe je znázornené, akou mierou sa jednotlivé okruhy viacročného finančného rámca v roku 2014 podieľali na celkovej odhadovanej chybovosti. 6

V správe Európskeho dvora audítorov boli určené aj dva druhy výdavkových programov – programy založené na nárokoch a systémy úhrady nákladov – s rozdielnymi modelmi rizika. 7 Medzi zistenými chybami v roku 2014 podľa správy dominujú chyby oprávnenosti v systémoch úhrady nákladov. Medzi chyby v kategórii chýb pri úhrade nákladov patria väčšinou závažné porušenia pravidiel verejného obstarávania v jeho priebehu a počas plnenia zmluvy. Medzi typické chyby v prípade programov založených na nárokoch patrí nadmerné vykazovanie poľnohospodármi a administratívne chyby ovplyvňujúce platby poľnohospodárom. 8 V nasledujúcom grafe je znázornený podiel na celkovej odhadovanej chybovosti podľa typu chýb.

3.Zhrnutie odpovedí členských štátov

3.1Meranie výsledkov v oblasti výkonnosti

Dvor audítorov v kapitole 3 svojej výročnej správy s názvom „Rozpočet EÚ a výsledky“ 9 analyzuje výkonnosť z hľadiska stratégie Európa 2020 a skúma výkonnostné aspekty zavedené novým viacročným finančným rámcom na roky 2014 – 2020. Členské štáty boli požiadané, aby uviedli, či už používajú alebo či plánujú používať spoločné ukazovatele zavedené pre päť fondov EÚ. Z odpovedí vyplynulo, že v prípade štyroch fondov (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV, Európsky námorný a rybársky fond – ENRF, Európsky sociálny fond – ESF a Európsky fond regionálneho rozvoja – EFRR) takmer všetky členské štáty už používajú alebo plánujú používať spoločné ukazovatele. V prípade Kohézneho fondu 57 % členských štátov uviedlo, že spoločné ukazovatele používa, a 14 % uviedlo, že používanie spoločných ukazovateľov sa neuplatňuje. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené podrobnosti týkajúce sa odpovedí členských štátov.

Pokiaľ ide o používanie dodatočných alebo doplňujúcich ukazovateľov, niekoľko členských štátov – Francúzsko, Grécko, Litva, Luxembursko, Španielsko a Spojené kráľovstvo 10 – odpovedalo, že používajú ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy alebo dodatočné ukazovatele často vymedzené riadiacimi orgánmi a začlenené do výkonnostného rámca operačného programu. V niektorých prípadoch sú spoločné ukazovatele doplnené ukazovateľmi na vnútroštátnej úrovni. Napríklad v prípade EFRR/KF/ESF Poľsko 11 používa:

„súbor ukazovateľov na úrovni projektov založených na spoločnom zozname kľúčových ukazovateľov vypracovaných ministrom pre regionálny rozvoj. Tento zoznam obsahuje spoločné ukazovatele na európskej úrovni stanovené v predpisoch týkajúcich sa fondu a kľúčové ukazovatele na vnútroštátnej úrovni.“

Portugalsko 12 zdôraznilo skutočnosť, že ukazovatele, ktoré sa majú použiť v prípade operačných programov s podobnými cieľmi na roky 2014 – 2020, boli harmonizované, a že „okrem zoznamu spoločných ukazovateľov Spoločenstva existuje aj zoznam harmonizovaných vnútroštátnych ukazovateľov“.

Členské štáty poskytli aj zoznamy alebo podrobnejšie informácie o rôznych ukazovateľoch špecifických pre programy používané v prípade rôznych fondov. Švédsko 13 uviedlo, že v prípade deviatich programov EFRR existuje približne tridsaťpäť ukazovateľov výstupov a „približne tridsať ukazovateľov výkonnosti, ktoré súvisia s investičnými prioritami a konkrétnymi cieľmi v rámci programov“. Dánsko 14 poskytlo svoj zoznam ukazovateľov vplyvu, výstupov a výsledkov pre fondy EPFRV, ESF a ENRF. Slovensko 15 uviedlo zoznam ukazovateľov vypracovaných centrálnym koordinačným orgánom, ktoré sa vzťahujú sa na rozličné programy, a poskytlo aj zoznam ukazovateľov pre európske štrukturálne a investičné fondy – EŠIF.

A napokon boli členské štáty požiadané, aby uviedli, či budú môcť poskytnúť údaje o ukazovateľoch s primeranou výpovednou hodnotou, ktoré by boli k dispozícii na preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania naplánované na rok 2017. Niektoré členské štáty vrátane Dánska, Francúzska a Grécka 16 uviedli, že nebudú môcť poskytnúť údaje s primeranou výpovednou hodnotou do roku 2017, najmä z dôvodu, že úroveň plnenia niektorých operačných programov je príliš nízka a údaje by boli bezvýznamné. Grécko 17 o uviedlo, že:

„Informácie o dosiahnutí vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020 budú k dispozícii v správe o pokroku EŠS 18 v roku 2017 (a v roku 2019). Keďže sa však vykonávanie operačných programov nedokončí pred predložením správy v roku 2017, predpokladá sa, že na preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania nebudú k dispozícii žiadne významné údaje.“

Portugalsko 19 a Poľsko 20 upozornili na to, že bol zavedený komplexný systém podávania správ, ktorým sa zabezpečilo pravidelné podávanie správ o kvalite. Ako však poukázalo Poľsko 21 :

„nie je možné zhrnúť vplyv finančných prostriedkov EÚ vo finančnom výhľade na roky 2014 – 2020, kým sa nedosiahne dostatočný pokrok – v roku 2017 bude príliš skoro na vypracovanie súhrnných záverov.“

Niekoľko ďalších členských štátov, napríklad Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Írsko a Slovinsko 22 , vyjadrilo istotu, že v roku 2017 bude možné poskytnúť údaje s primeranou výpovednou hodnotou za programy v rámci niektorých fondov. Česká republika 23 uviedla, že:

„bude môcť poskytnúť spoľahlivé údaje na základe systému vytvoreného v Českej republike na vykazovanie zhodnotenia situácie, pokroku a vývoja“.

Chorvátsko tiež uviedlo, že poskytne komplexné údaje a že okrem toho:

„sa môžu využiť výsledky hodnotení, čo by malo prispieť k lepšiemu a potenciálne zjednodušenému systému riadenia a kontroly“.

3.2Druhy vyčísliteľných chýb – porušenia pravidiel štátnej pomoci a verejného obstarávania

Dvor audítorov vo výročnej správe za rok 2014 uviedol, že v prípade 14 projektov EFRR/KF v ôsmich členských štátoch došlo k porušeniu pravidiel štátnej pomoci EÚ. Podľa Európskeho dvora audítorov tvoria vyčísliteľné chyby týkajúce sa porušení pravidiel štátnej pomoci približne 1,5 percentuálneho bodu odhadovanej chybovosti v oblasti regionálnej a mestskej politiky. 24 Členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o porušeniach pravidiel štátnej pomoci a o akýchkoľvek prijatých preventívnych opatreniach.

Z odpovedí členských štátov vyplynulo, že v niektorých prípadoch, napríklad vo Francúzsku, v Lotyšsku a Slovinsku 25 , sa nevyskytli žiadne systémové problémy alebo nedostatky týkajúce sa pravidiel štátnej pomoci v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov, hoci mohlo dôjsť k ojedinelým prípadom porušenia. Bulharsko 26 upozornilo na dva takéto prípady porušenia pravidiel, oba odhalené v priebehu auditov. Prvý sa týkal operačného programu „Rozvoj konkurencieschopnosti bulharského hospodárstva 2007 – 2013“ a druhý systémov riadenia zriadených v rámci iniciatívy Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky (JEREMIE). V oboch prípadoch orgán auditu odporučil riadiacemu orgánu a finančným sprostredkovateľom vhodné nápravné opatrenia.

Hoci systémové problémy alebo nedostatky neboli podľa všetkého rozšírené, niektoré členské štáty informovali o prijatých preventívnych opatreniach.

Maďarsko 27 uviedlo, že:

„v prípade výziev na predkladanie návrhov a prioritných projektov vykonáva predbežné preskúmanie súladu s pravidlami štátnej pomoci Úrad pre dohľad nad štátnou pomocou v rámci úradu predsedu vlády resp. súlad s pravidlami overujú v rámci prvostupňových kontrol sprostredkovateľské orgány/riadiace orgány na základe vyhlásení uchádzačov.“

Francúzsko 28 upozornilo na to, že komisariát CGET 29 prijal v rámci programového obdobia 2014 – 2020 mnoho opatrení vrátane národného programu odbornej prípravy a vytvorenia siete regionálnych odborníkov, ktorí sa špecializujú na pravidlá štátnej pomoci.

Luxembursko a Slovinsko 30 odkázali na kontrolné zoznamy ako na kľúčové súčasti svojich preventívnych opatrení, kým Španielsko 31 uviedlo, že popri kontrolných zoznamoch sa použila aj „matica posudzovania rizika“.

Dvor audítorov aktualizoval spôsob, ktorým vyčísľuje závažné porušenia pravidiel verejného obstarávania, a chyby pri verejnom obstarávaní sú hlavným zdrojom chybovosti v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti 32 . Členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o vnútroštátne nariadených opatreniach na posudzovanie a vyčísľovanie porušenia pravidiel verejného obstarávania. Niektoré členské štáty – Írsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko a Slovinsko 33 – uviedli, že vnútroštátne právne predpisy existujú a že veľmi často sa právne predpisy EÚ transponovali alebo podporili vnútroštátnymi právnymi predpismi. V Litve 34 úrad pre verejné obstarávanie prevzal zodpovednosť za pomoc pri zabezpečovaní riadneho vykonávania operačného programu v súlade s požiadavkami nariadení EÚ a zabraňuje nezrovnalostiam. Lotyšsko 35 uviedlo, že:

„verejné obstarávanie prebieha v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré boli vypracované na základe/transpozíciou ustanovení právnych predpisov EÚ.“

A napokon Írsko 36 uviedlo, že:

„Ďalej, pokiaľ ide o otázku dohľadu pri zadávaní verejných zákaziek, na postupy verejného obstarávania sa vzťahuje audit a kontrola podľa zákona o generálnom kontrolórovi a audítorovi z roku 1993 [Comptroller and Auditor General (Amendment) Act 1993] a zákona o reforme miestnej správy z roku 2014 (Local Government Reform Act 2014) a účtovníci sú zodpovední za vynaložené výdavky.“

Dvor audítorov vo svojej správe upozornil na prípady nedodržiavania pravidiel verejného obstarávania v určitých členských štátoch. 37 Dotknuté členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o možných chybách a nedostatkoch vo svojich systémoch vnútornej kontroly, ktoré mohli spôsobiť tieto nezrovnalosti, ako aj informácie o prijatých nápravných opatreniach. Bulharsko a Francúzsko 38 poukázali na to, že nezrovnalosti vyplynuli z komplexných postupov verejného obstarávania a nedostatku vyškoleného personálu zaoberajúceho sa otázkami verejného obstarávania. Rumunsko 39 uviedlo, že:

„zavedené systémy vnútornej kontroly v oblasti verejného obstarávania na úrovni príjemcov sú roztrieštené, čiastočne nadbytočné a sústreďujú sa viac na formálne aspekty súvisiace s riadnosťou procesu bez toho, aby objektívne posudzovali kvalitatívne aspekty.“

Rumunsko na nápravu situácie zaviedlo „národnú stratégiu pre verejné obstarávanie na obdobie rokov 2014 – 2020“, ktorou sa „stanovujú opatrenia na zabezpečenie riadnosti a kvality postupu verejného obstarávania“.

Francúzsko, Poľsko a Španielsko 40 uviedli, že konkrétne programy odbornej prípravy vytvorené pre zamestnancov zaoberajúcich sa otázkami verejného obstarávania predstavovali hlavné opatrenie na zabezpečenie lepšieho riadenia verejného obstarávania.

3.3Riadne finančné hospodárenie

Členské štáty pokračovali vo svojom úsilí na podporu riadneho finančného hospodárenia prostredníctvom rozsiahleho využívania možností zjednodušeného vykazovania nákladov (SCO), lepšieho overovania riadenia a lepšieho podávania správ o finančných nástrojoch.

Dvor audítorov v kapitole 6 41  odporúča členským štátom, aby lepšie využívali možnosti uvedené v nariadení o spoločných ustanoveniach a nariadení o ESF na roky 2014 – 2020, pokiaľ ide o možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov.

Väčšina členských štátov, medzi nimi Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Spojené kráľovstvo 42 , uviedla, že v programovom období 2014 – 2020 v prípade všetkých fondov čo najviac využívajú možnosti zjednodušeného vykazovania nákladov. Litva 43 uviedla, že v roku 2015 riadiaci orgán usporiadal konferenciu s názvom Možnosti využitia zjednodušeného postupu na úhradu výdavkov v rokoch 2014 – 2020 s cieľom informovať účastníkov o:

„možnostiach využívať zjednodušený postup na úhradu výdavkov a ich prínose k procesu spravovania štrukturálnych fondov EÚ.“

Grécko 44 poukázalo na to, že všetkým prevádzkovateľom poskytuje aktuálne informácie a odbornú prípravu vo využívaní možností zjednodušeného vykazovania nákladov, kým Poľsko 45 vyhlásilo, že hoci sa vykonali prípravy na využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov, „ich využívanie je nepovinné a konečné rozhodnutie v tejto veci prijíma každý riadiaci orgán.“

Švédsko 46 zdôraznilo skutočnosť, že už zaviedlo zjednodušený model pre ESF a že „vláda aktívne podporuje zjednodušovanie.“

A napokon Portugalsko 47 zriadilo v Agentúre pre rozvoj a súdržnosť stredisko pre zjednodušenie. Jeho cieľom je „informovať riadiaci orgán o dôležitých aspektoch v tejto oblasti s cieľom presadzovať rozsiahle využívanie možností zjednodušeného vykazovania nákladov v rôznych kohéznych fondoch (EFRR, ESF a Kohézny fond)“.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch v prípade regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí 48 Európsky dvor audítorov uviedol, že v prípade veľkej časti transakcií, ktorých sa týkali vyčísliteľné chyby, mali orgány členských štátov k dispozícii dostatok informácií, aby chybám predišli, odhalili a napravili ich skôr, ako tieto výdavky osvedčili Komisii. Členské štáty boli požiadané, aby poskytli informácie o tom, či zaviedli opatrenia na zlepšenie overovania riadenia a zvýšenie účinnosti kontrol vykonávaných pred osvedčením výdavkov Komisii.

Pokiaľ ide o niektoré zlepšenia týkajúce sa overení riadenia, Luxembursko 49 poskytlo zoznam opatrení v rámci fondov EFRR a ESF, ktorý obsahuje nový kontrolný zoznam ex post, usmernenie, odbornú prípravu a stretnutia zamerané na zvyšovanie informovanosti o možnostiach zjednodušeného vykazovania nákladov.

Portugalsko 50 odkázalo na plnenie akčného plánu v určitých prípadoch a okrem toho uviedlo, že certifikačný orgán pred predložením žiadostí o platbu Európskej komisii vykonáva sériu kontrol. Ak existujú pochybnosti o:

„zákonnosti a riadnosti výdavkov, ktoré majú byť osvedčené, predmetné sumy sa odpočítajú ako preventívne opatrenie, kým sa vyriešia dané problémy.“

Španielsko 51 tiež uviedlo, že sa vykonávajú akčné plány a že:

„zlepšenia boli zahrnuté do postupov na výber a potvrdenie úhrad, na zlepšenie kontrolných zoznamov, kontrolu súťažných podkladov pre rôzne miestne subjekty a tak ďalej.“

Cyprus 52 uviedol, že väčšina chýb existovala

„najmä v zmluvách o zhotovení uzatvorených miestnymi orgánmi a v zmluvách na vývoj softvéru uzatvorených verejnými univerzitami a že verejní obstarávatelia sa odkazujú na ústredný výbor pre odchýlky a nároky, ak chcú preskúmať žiadosti o zmenu týchto zmlúv, ak potrebujú usmernenia a stanovisko, ako aj na sprostredkovanie riešenia sporov s príslušnými dodávateľmi.“

Pokiaľ ide o kvalitu podávania správ o finančných nástrojoch, niektoré členské štáty (napríklad Cyprus, Slovinsko a Švédsko 53 ) odpovedali, že sa riadili usmerneniami Komisie, používali nové vzory a že v niektorých prípadoch neboli potrebné žiadne zlepšenia, pretože kvalita podávaných správ sa považovala za dobrú.

Ostatné členské štáty uviedli dosiahnuté zlepšenia. Francúzsko 54 v novembri 2015 vytvorilo pracovnú skupinu pre finančné nástroje s cieľom sledovať pokrok nástrojov a zabezpečiť konsolidáciu informácií. Bulharsko 55 zaviedlo rozsiahly systém na polročné a ročné podávanie správ za finančný nástroj, JESSICA.

4.Záver

Komisia sa už zaviazala plniť rozpočet EÚ zameraný na výsledky. Je to v súlade s „celkom novým prístupom“ k investíciám a výdavkom EÚ, ktorý Dvor audítorov požadoval vo svojej výročnej správe za rok 2014. 56 Jednou z hlavných charakteristík tohto nového prístupu je výkonnosť, ktorá sa posudzuje na základe zásad riadneho finančného hospodárenia. 57

Z odpovedí členských štátov na prílohy vyplýva, že záväzok týkajúci sa riadneho finančného hospodárenia sa priebežne plní prostredníctvom aktívnej podpory využívania možností zjednodušeného vykazovania nákladov, zlepšenia overovaní riadenia a podávania správ o finančných nástrojoch. Podľa mnohých členských štátov sa otázky v oblasti verejného obstarávania riešia aj prostredníctvom aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ. V prípadoch, keď sa odhalia nedostatky, medzi opatrenia prijaté na ich nápravu patria programy odbornej prípravy, častejšie kontroly na mieste a vymáhanie vyplatených súm, o čom svedčia príklady Českej republiky, Chorvátska, Belgicka, Fínska a Nemecka. 58

Odpovede členských štátov v tomto roku takisto naznačujú, že sa zvyšuje informovanosť o potrebe vytvoriť skutočnú kultúru výkonnosti a zamerať sa na výsledky. Takmer všetky členské štáty uviedli, že na meranie výkonnosti používajú ukazovatele – spoločné a osobitné – pri všetkých fondoch na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Napriek tomu nízke úrovne vykonávania programov by mohli znamenať, že údaje o výkonnosti s primeranou výpovednou hodnotou nebudú k dispozícii včas na preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici trvania naplánované na rok 2017. Údaje s väčšou výpovednou hodnotou budú zrejme k dispozícii v súlade s rámcami výkonnosti mnohých programov naplánovaných na rok 2018 alebo 2019. Lotyšsko 59 zhrnulo situáciu v tomto vyhlásení:

„množstvo údajov o dosiahnutých výsledkoch sa môže medzi rozličnými prioritnými osami líšiť v závislosti od toho, o ktorý fond ide, od plnenia podmienok ex ante a vývoja zákonnej právnej úpravy na vnútroštátnej úrovni.“

Vo svojom záverečnom vyhlásení Dánsko zopakovalo zjavný záväzok členských štátov v súvislosti s výkonnosťou a rozpočtom EÚ zameraným na výsledky 60 :

„Rozhodujúci prvok uspokojivého plnenia rozpočtu EÚ je vytvorenie výsledkov a zabezpečenie, aby tieto výsledky podporovali všeobecné politické ciele. Preto je pre Dánsko dôležité, aby dôraz zostal na vytvorení rámca systému orientovaného na výsledky s väčším zameraním na výsledky a vplyv projektov EÚ. Preto pozitívne hodnotíme väčší dôraz, ktorý sa vo výročnej správe kladie na túto otázku.“

(1) Článok 162 ods. 5: Ihneď po tom, ako Európsky dvor audítorov odovzdá výročnú správu, Komisia bezodkladne informuje dotknuté členské štáty o podrobnostiach uvedenej správy, ktoré sa týkajú hospodárenia s finančnými prostriedkami, za ktoré sú podľa platných pravidiel zodpovedné. Členské štáty odpovedia Komisii do 60 dní po doručení týchto informácií. Komisia zašle súhrn odpovedí Európskemu dvoru audítorov, Rade a Európskemu parlamentu do 28. februára nasledujúceho roku.

(2)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 20 – 21.

(3)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 15.

(4)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 17.

(5)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 26 – 27.

(6)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 22.

(7)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 19.

(8)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 22 – 23.

(9)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 83.

(10)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 149, 159, 171, 175, 204, 207.

(11)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 180.

(12)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 186.

(13)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 206.

(14)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 144.

(15)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 196.

(16)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 144, 149, 159.

(17)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 159.

(18)  EŠS – Európsky štatistický systém.

(19)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 186.

(20)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 180 – 181.

(21)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 181.

(22)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 107, 122, 130, 164, 201.

(23)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 130.

(24)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov za rok 2014, s. 182.

(25)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 152, 170, 203.

(26)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 120 – 121.

(27)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 169.

(28)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 153.

(29)  CGET – Commissariat général à l’égalité des territoires.

(30)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 170. a s. 203.

(31)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 205.

(32)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 176.

(33)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 165, 169, 172, 179, 183, 202 – 203.

(34)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 172.

(35)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 169.

(36)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 165 – 166.

(37)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 240.

(38)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 116, 150.

(39)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 191.

(40)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 150 – 151, 181 – 182, 205.

(41)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 203.

(42)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 129, 148, 153, 158, 163, 170, 174, 176, 209.

(43)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 174 – 175.

(44)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 161.

(45)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 184.

(46)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 207.

(47)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 188.

(48)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 185 a 202.

(49)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 176.

(50)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 188.

(51)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 203.

(52)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 128.

(53)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 128, 202, 206.

(54)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 150.

(55)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 115.

(56)  Príhovor predsedu Európskeho dvora audítorov Caldeiru pred výborom CONT v Bruseli 10.11.2015.

(57)  Výročná správa Európskeho dvora audítorov, s. 84.

(58)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 55, s. 122 – 126, s. 64.

(59)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 168.

(60)  Pracovný dokument útvarov Komisie, s. 211 – 212.