52015PC0137

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach[1] bol prijatý v máji 2001 v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP). Európska únia a jej členské štáty[2] sú zmluvnými stranami tohto dohovoru[3], ktorého ustanovenia sa do právnych predpisov EÚ zaviedli nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS[4] (ďalej len „nariadenie o perzistentných organických znečisťujúcich látkach“).

Celkovým cieľom Štokholmského dohovoru je ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred perzistentnými organickými látkami. Osobitne sa odkazuje na prístup založený na predbežnej opatrnosti ustanovený v zásade č. 15 Deklarácie z Ria o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. Uvedená zásada sa zavádza do praxe v článku 8 dohovoru, v ktorom sa ustanovujú pravidlá zahrnutia ďalších chemických látok do príloh k tomuto dohovoru.

Na siedmej konferencii zmluvných strán (COP7) v máji 2015 by sa mali prijať tri rozhodnutia, na základe ktorých sa do príloh A (vylúčenie) a C (neúmyselná výroba) doplnia polychlórované naftalény (PCN) a hexachlórbutadién (HCBD) a do prílohy A aj pentachlórfenol (PCP). Všetky tri látky navrhla EÚ v roku 2011. Na tejto konferencii sa okrem toho posúdi, či sú aj naďalej potrebné osobitné výnimky a prijateľné účely v prípade kyseliny perfluóroktán-sulfónovej a jej derivátov (PFOS).

Pokiaľ ide o tri nové látky, ich výroba, uvádzanie na trh, používanie a neúmyselné uvoľňovanie sa v Únii už skončili alebo sa prísne obmedzili, nie je však vylúčené, že sa naďalej vyrábajú, uvádzajú na trh, používajú a/alebo vo väčšom rozsahu neúmyselne uvoľňujú v iných krajinách. Z dôvodu možného diaľkového prenosu týchto chemických látok do životného prostredia nie sú opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a ľudského zdravia dostatočné, a preto je potrebné konať v širšom medzinárodnom kontexte.

Odporúčania Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok

Na svojom deviatom zasadnutí prijal Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok (POPRC) hodnotenie riadenia rizík hexachlórbutadiénu (HCBD). Pri hodnotení riadenia rizík sa okrem iného dospelo k záveru, že:

– Nie je známe, že by sa v súčasnosti HCBD úmyselne vyrábal alebo používal, preto je dôležité, aby sa zabránilo jeho opätovnému zavedeniu a aby sa riadili riziká spojené s jeho neúmyselným uvoľňovaním.

– HCBD vzniká ako neúmyselný vedľajší produkt z priemyselných výrobných procesov (najmä pri výrobe ostatných chlórovaných uhľovodíkov a výrobe horčíka). V krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Štokholmského dohovoru, sú opatrenia na minimalizáciu uvoľňovania počas výroby známe a už sa uplatňujú.

– HCBD vzniká neúmyselne počas spaľovania a iných tepelných a priemyselných procesov. Opatrenia na zníženie neúmyselného uvoľňovania perzistentných organických znečisťujúcich látok z takýchto procesov povedú k ďalšiemu zníženiu uvoľňovania HCBD. Monitorovaním HCBD môžu vzniknúť dodatočné náklady.

HCBD sa v neznámom množstve uvoľňuje aj z bývalých skládok odpadu. Kontrolné opatrenia na minimalizáciu takýchto uvoľňovaní sú k dispozícii. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok na svojom 9. zasadnutí v októbri 2013 odporučil zaradenie HCBD do prílohy A a prílohy C k dohovoru bez výnimky.

Pokiaľ ide o polychlórované naftalény (PCN), pri hodnotení riadenia rizík sa okrem iného dospelo k záveru, že:

– Nie je známe, že by sa v súčasnosti PCN úmyselne vyrábali alebo používali, je však dôležité obmedziť možné pokračujúce používanie PCN a zabrániť ich opätovnému zavedeniu.

– PCN vznikajú neúmyselne pri priemyselných procesoch spojených s vysokou teplotou (najmä pri spaľovaní odpadu, ale aj pri iných procesoch, o ktorých je známe, že pri nich vznikajú polychlórované dibenzo-p-dioxíny/polychlórované dibenzofurány (PCDD/PCDF). Opatreniami na zníženie uvoľňovania PCDD/PCDF sa zníži aj uvoľňovanie PCN. Monitorovaním PCN môžu vzniknúť dodatočné náklady.

– PCN sa v neznámom množstve uvoľňujú aj z bývalých skládok odpadu a skladísk starých spotrebičov. Opatreniami, ktoré platia v súvislosti so zásobami polychlórovaného bifenylu, sa účinne zníži aj uvoľňovanie PCN zo skladovacích miest.

Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok na svojom 9. zasadnutí v októbri 2013 odporučil zaradenie PCN do prílohy A a prílohy C k dohovoru bez výnimky.

Na svojom desiatom zasadnutí v októbri 2014 prijal Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok hodnotenie riadenia rizík v súvislosti s pentachlórfenolom (PCP), jeho soľami a estermi. Pri hodnotení riadenia rizík sa okrem iného dospelo k záveru, že:

– Výroba PCP sa obmedzí, s jedinou výnimkou používania na účely priemyselnej konzervácie dreva pri ošetrovaní stĺpov a ramien stĺpov elektrického vedenia.

Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok na svojom desiatom zasadnutí v októbri 2014 rozhodol odporučiť zaradenie PCP do prílohy A k dohovoru s osobitnou výnimkou používania PCP na stĺpoch a ramenách stĺpov elektrického vedenia.

V súlade s článkom 8 ods. 9 dohovoru Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok predložil tieto odporúčania na posúdenie konferencii zmluvných strán na zasadnutí, ktoré sa uskutoční v máji 2015.

Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok prijal aj odporúčania týkajúce sa alternatív k používaniu PFOS v otvorených aplikáciách. Informácie o komerčnej dostupnosti a účinnosti bezpečnejších alternatív k PFOS sú už k dispozícii pre tieto aplikácie: koberce, kože a odevy, textílie a čalúnenie, nátery a náterové prídavné látky, insekticídy na boj proti dovezeným červeným mravcom a termitom, hmyzové návnady na boj proti listožravým mravcom druhu Atta spp. a Acromyrmex spp. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok okrem toho nabáda zmluvné strany, aby obmedzili používanie PFOS pri pokovovaní tvrdými kovmi (na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje osobitná výnimka) len na uzavreté systémy. Uvedené systémy sa podľa dohovoru považujú za „prijateľný účel“.

HCBD a právne predpisy EÚ

HCBD je jednou z prioritných nebezpečných látok podľa rámcovej smernice o vode (2000/60/ES)[5]. Okrem toho je HCBD uvedený v Protokole o perzistentných organických znečisťujúcich látkach k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP), a preto sa od zmluvných strán žiada, aby jeho výrobu a využívanie zastavili. Nariadením Komisie (EÚ) č. 519/2012 z 19. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, pokiaľ ide o prílohu I[6], sa uvedený zákaz vykonáva v právnych predpisoch EÚ. Stále však nie sú vyriešené otázky súvisiace s odpadom a kontaminovanou pôdou, ani forma opatrení, ktoré by mali zabrániť opätovnému zavedeniu tejto látky.

Hoci sa výroba HCBD v Európe skončila, táto látka sa môže stále vyrábať neúmyselne pri niektorých priemyselných činnostiach. Ak tieto činnosti spĺňajú prahy stanovené v smernici o priemyselných emisiách (IED; 2010/75/EÚ[7]), musia sa pri nich uplatniť najlepšie dostupné techniky (BAT) na prevenciu a zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok. Na to, aby mohlo priemyselné zariadenie začať prevádzku, musí získať povolenie od príslušného orgánu členského štátu. Tieto povolenia musia obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe II k smernici o priemyselných emisiách, ako aj pre ďalšie látky, ktoré by sa vzhľadom na ich povahu a možnosti prenosu znečisťujúcich látok z jednej zložky životného prostredia do druhej mohli emitovať vo významných množstvách.

PCN a právne predpisy EÚ

PCN sú uvedené v Protokole o perzistentných organických znečisťujúcich látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, a preto sa od zmluvných strán žiada, aby ich výrobu a využívanie zastavili. Výroba PCN a jeho používanie sú v EÚ zakázané na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 519/2012. Za najvýznamnejší súčasný zdroj sa považuje neúmyselná výroba prostredníctvom spaľovania (primárne spaľovanie odpadu).

Hoci sa výroba PCN v Európe skončila, tieto látky sa môžu stále vyrábať neúmyselne pri niektorých priemyselných činnostiach. Ak tieto činnosti spĺňajú prahy stanovené v smernici o priemyselných emisiách (IED; 2010/75/EÚ), musia sa pri nich uplatniť najlepšie dostupné techniky (BAT) na prevenciu a zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok. Na to, aby mohlo priemyselné zariadenie začať prevádzku, musí získať povolenie od príslušného orgánu členského štátu. Tieto povolenia musia obsahovať limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe II k smernici o priemyselných emisiách, ako aj pre ďalšie látky, ktoré by sa vzhľadom na ich povahu a možnosti prenosu znečisťujúcich látok z jednej zložky životného prostredia do druhej mohli emitovať vo významných množstvách.

            PCP a právne predpisy EÚ

Uvádzanie na trh alebo používanie pentachlórfenolu ako látky, ako zložky iných látok alebo zmesí v koncentráciách rovnajúcich sa alebo vyšších ako 0,1 % hmotnosti sa obmedzuje podľa bodu 22 v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH)[8]. Okrem toho je uvádzanie na trh a používanie pentachlórfenolu ako prípravku na ochranu rastlín zakázané nariadením (ES) č. 1107/2009[9] a ako biocídneho výrobku nariadením (EÚ) č. 528/2012[10].

Opatrenia nadväzujúce na rozhodnutia siedmeho zasadnutia konferencie zmluvných strán

Látky uvedené v prílohách A, B a/alebo C ku Štokholmského dohovoru sa budú musieť zahrnúť do nariadenia o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, aby sa zabezpečilo, že vykonávanie dohovoru v rámci EÚ zodpovedá medzinárodným záväzkom[11].

HCBD a PCN boli do prílohy I k nariadeniu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach pridané v roku 2012. Ich zaradenie do prílohy C ku Štokholmskému dohovoru si bude vyžadovať, aby boli zaradené aj do prílohy III.

Po zaradení PCP do prílohy A ku Štokholmského dohovoru ho bude potrebné doplniť aj do prílohy I k nariadeniu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach. Keďže následkom toho sa jeho súčasné zaradenie v prílohe XVII k nariadeniu REACH stane bezpredmetným, bude sa iniciovať jeho odstránenie z uvedenej prílohy.

PFOS a právne predpisy EÚ

Na štvrtom zasadnutí konferencie zmluvných strán Štokholmského dohovoru, ktoré sa uskutočnilo v máji 2009, sa dohodlo, že PFOS a jej deriváty sa zaradia do prílohy B k dohovoru s viacerými osobitnými výnimkami a prijateľnými účelmi. Vykonávacie právne predpisy EÚ sú reštriktívnejšie než Štokholmský dohovor, keďže neobsahujú výnimky a prijateľné účely, ktoré už boli v EÚ zakázané podľa nariadenia REACH. Urobilo sa tak v záujme zabezpečenia súladu so všeobecnou zásadou, ktorá neumožňuje znížiť úroveň ochrany životného prostredia v EÚ.

Postup na doplnenie nových perzistentných organických znečisťujúcich látok a na zmenu príloh k dohovoru

Podľa článku 8 dohovoru môžu zmluvné strany predkladať sekretariátu návrhy na zaradenie danej chemickej látky do prílohy A, B a/alebo C. Tieto návrhy skúma Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok.

Pokiaľ sa pri preskúmaní dospeje k záveru, že chemická látka by v dôsledku svojho dlhodobého prenosu v rámci životného prostredia mohla mať závažné škodlivé účinky na ľudské zdravie a/alebo na životné prostredie, a to v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje prijatie opatrenia na celosvetovej úrovni, návrh sa prerokuje a vypracuje sa hodnotenie riadenia rizík vrátane analýzy možných kontrolných opatrení. Na základe toho Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok odporučí konferencii zmluvných strán, či má zvážiť zaradenie danej chemickej látky do zoznamu v prílohe A, B a/alebo C alebo nie. Konečné rozhodnutie prijíma konferencia zmluvných strán.

Pre EÚ nadobúdajú zmeny príloh A, B a/alebo C účinnosť jeden rok odo dňa, keď depozitár oznámi ich prijatie konferenciou zmluvných strán.

Odporúčania Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok a právne predpisy EÚ

Ak sa na zasadnutí konferencie zmluvných strán v máji 2015 schváli odporúčanie Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok, povedie to k medzinárodným zákazom výroby, uvádzania na trh, importu / exportu a používania látok PCN, HCBD a PCP, s výnimkou výroby a používania PCP na stĺpoch a ramenách stĺpov elektrického vedenia.

Zaradenie HCBD a PCN do prílohy A a prílohy C a látky PCP do prílohy A k dohovoru si vyžiada zmenu nariadenia o perzistentných organických znečisťujúcich látkach. Podľa článku 14 ods. 1 uvedeného nariadenia sa pri doplnení látok do príloh k dohovoru môžu vykonať zmeny v prílohách k uvedenému nariadeniu, a to v súlade s postupmi výboru ustanovenými v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES[12] so zreteľom na ustanovenia článku 10 a 11 nariadenia (EÚ) č. 182/2011[13].

Pokiaľ ide o PFOS a jej deriváty, zrušenie osobitných výnimiek uvedených v správe Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok nebude mať žiaden vplyv na právne predpisy EÚ, pretože príslušné výnimky buď neboli v nariadení o perzistentných organických znečisťujúcich látkach vykonané, alebo už uplynula ich platnosť. Jedinou výnimkou z uvedeného pravidla je výnimka na používanie PFOS pri pokovovaní tvrdými kovmi v otvorených systémoch, na ktorú sa v súčasnosti vzťahuje výnimka podľa nariadenia o perzistentných organických znečisťujúcich látkach v prípade jej používania ako zvlhčovača v kontrolovaných systémoch na elektrolytické pokovovanie. Táto výnimka z nariadenia o perzistentných organických znečisťujúcich látkach však platí len do 26. augusta 2015.

            Stanovisko EÚ

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mala Európska únia na siedmej konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru podporiť pridanie PCN a HCBD do príloh A a C k Dohovoru a PCP do prílohy A. Keďže PCP je už v EÚ zakázaný, osobitná výnimka pre výrobu a používanie PCP na stĺpoch a ramenách stĺpov elektrického vedenia nie je potrebná, ale môže sa akceptovať ako súčasť celkového kompromisu. Európska únia by mala okrem toho podporiť zrušenie príslušných osobitných výnimiek a prijateľných účelov aj v prípade PFOS a jej derivátov vrátane výnimky na používanie ako zvlhčovačov v kontrolovaných systémoch na elektrolytické pokovovanie, vzhľadom na to, že zrušenie tejto výnimky nadobudne účinnosť až potom, ako v EÚ v auguste 2015 skončí jej platnosť.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVOV

Keďže PCN a HCBD sú už uvedené v nariadení (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, nepovažujú sa ďalšie konzultácie za nevyhnutné. Keďže uvádzanie na trh a používanie PCP je už v EÚ zakázané tým, že bol zaradený na zoznam v prílohe XVII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (REACH) a že nebol schválený podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ani v tomto prípade sa ďalšie konzultácie nepovažovali za potrebné. Všetky látky boli počas hodnotenia Výborom pre posudzovanie perzistentných organických látok predmetom otvorených konzultácií so zainteresovanými stranami z celého sveta a zainteresované strany mali prístup aj na rokovania revízneho výboru.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Návrh pozostáva z rozhodnutia Rady založeného na článku 192 ods. 1 a článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktorým sa určuje stanovisko, ktoré sa má prijať v mene EÚ na siedmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, pokiaľ ide o návrhy na zmeny príloh A, B a C.

Článok 218 ods. 9 ZFEÚ je vhodným právnym základom, keďže akt, ktorý sa má prijať na siedmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán, je rozhodnutím, ktorým sa mení príloha ku Štokholmskému dohovoru a ktoré má právne účinky.

2015/0069 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o stanovisku, ktoré sa má prijať v mene Európskej únie na siedmej konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, pokiaľ ide o návrhy na zmeny príloh A, B a C

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 191 ods. 1 v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

keďže:

(1)       Dňa 14. októbra 2004 bol v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2006/507/ES[14] schválený Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach („dohovor“).

(2)       Únia vykonala záväzky vyplývajúce z uvedeného dohovoru do svojich právnych predpisov prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004[15].

(3)       Únia kladie veľký dôraz na nevyhnutnosť postupného rozširovania príloh A, B a/alebo C k dohovoru o nové látky, ktoré spĺňajú kritériá na označenie ako perzistentné organické znečisťujúce látky, a to pri zohľadnení zásady predbežnej opatrnosti, so zámerom dosiahnuť cieľ dohovoru a splniť záväzok minimalizovať škodlivé účinky chemických látok do roku 2020, ktorý prijali vlády na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002.

(4)       Podľa článku 22 dohovoru sa na zasadnutí konferencie zmluvných strán môžu prijímať rozhodnutia, ktorými sa menia prílohy A, B a/alebo C k dohovoru. Takéto rozhodnutia nadobúdajú účinnosť jeden rok odo dňa, keď depozitár oznámi prijatie zmeny, pričom sa nevzťahujú na tie zmluvné strany dohovoru („zmluvné strany“), ktoré sa rozhodli dané zmeny neprijať.

(5)       Po tom, ako Únia predložila v roku 2011 návrh na zaradenie pentachlórfenolu (PCP)[16], Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok zriadený podľa dohovoru svoju prácu v súvislosti s PCP ukončil. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok dospel k záveru, že PCP spĺňa kritériá dohovoru na zaradenie do prílohy A. Očakáva sa, že konferencia zmluvných strán na svojom siedmom zasadnutí rozhodne o zaradení PCP do prílohy A k dohovoru.

(6)       Uvádzanie na trh a používanie PCP je zakázané položkou 22 prílohy XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (REACH)[17]. Uvádzanie na trh a používanie PCP ako prípravku na ochranu rastlín je zakázané nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009[18] a ako biocídneho výrobku nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012[19]. Keďže PCP má potenciál dlhodobého prenosu v životnom prostredí, postupné celosvetové vyradenie tejto látky z používania by bolo pre občanov EÚ prospešnejšie než jej zákaz v Únii.

(7)       Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok odporúča zaradenie PCP do dohovoru s osobitnou výnimkou používania PCP na stĺpoch a ramenách stĺpov elektrického vedenia. Únia túto osobitnú výnimku nepotrebuje, ale mala by ju na siedmej konferencii zmluvných strán akceptovať, ak to bude potrebné na zabezpečenie zaradenia PCP do dohovoru.

(8)       Na základe návrhu na zaradenie chlórovaných naftalénov, ktorý Únia predložila v roku 2011, dospel Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok k záveru, že polychlórované naftalény spĺňajú kritériá dohovoru na zaradenie do príloh A a C. Očakáva sa, že konferencia zmluvných strán na svojom siedmom zasadnutí rozhodne o zaradení PCN do príloh A a C k dohovoru.

(9)       V Únii sa PCN nevyrábajú, ale môžu vznikať neúmyselne, najmä pri spaľovaní (predovšetkým spaľovaní odpadu). Na takéto činnosti sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ[20] a vyžadujú si uplatňovanie určitých opatrení na riadenie emisií.

(10)     Uvádzanie na trh a používanie PCN je v Únii zakázané na základe nariadenia (ES) č. 850/2004 v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 519/2012[21]. Keďže PCN má potenciál dlhodobého prenosu v životnom prostredí, postupné celosvetové vyradenie tejto látky z používania by bolo pre občanov EÚ prospešnejšie než jej zákaz v Únii na základe nariadenia (ES) č. 850/2004.

(11)     Na základe návrhu na zaradenie hexachlórbutadiénu (HCBD), ktorý Únia predložila v roku 2011, dospel Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok k záveru, že HCBD spĺňa kritériá dohovoru na zaradenie do príloh A a C. Očakáva sa, že konferencia zmluvných strán na svojom siedmom zasadnutí rozhodne o zaradení HCBD do príloh A a C k dohovoru.

(12)     Výroba HCBD sa v Únii ukončila, ale táto látka môže vznikať neúmyselne pri niektorých priemyselných činnostiach. Na takéto činnosti sa vzťahuje smernica 2010/75/EÚ a vyžadujú si uplatňovanie určitých opatrení na riadenie emisií.

(13)     Uvádzanie na trh a používanie HCBD je v Únii zakázané na základe nariadenia (ES) č. 850/2004 v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 519/2012. Keďže HCBD má potenciál dlhodobého prenosu v životnom prostredí, postupné celosvetové vyradenie tejto látky z používania by bolo pre občanov EÚ prospešnejšie než jej zákaz v Únii na základe nariadenia (ES) č. 850/2004.

(14)     Kyselina perfluóroktán-sulfónová a jej deriváty (PFOS) sú už uvedené v prílohe A k dohovoru s niekoľkými osobitnými výnimkami. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok po preskúmaní týchto výnimiek vyzýva zmluvné strany, aby prestali používať PFOS v kobercoch, kožiach a odevoch, textíliách a čalúnení, náteroch a náterových prídavných látkach a insekticídoch na boj proti dovezeným červeným mravcom a termitom. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok ďalej zmluvné strany vyzýva, aby obmedzili používanie PFOS pri pokovovaní tvrdými kovmi, na ktoré sa v súčasnosti uplatňuje osobitná výnimka, len na pokovovanie v uzavretých systémoch, čo sa podľa dohovoru považuje za „prijateľný účel“. Výbor pre posudzovanie perzistentných organických látok okrem toho zmluvné strany vyzýva, aby prestali používať PFOS v hmyzových návnadách na boj proti listožravým mravcom druhu Atta spp. a Acromyrmex spp., čo sa v súčasnosti považuje za „prijateľný účel“.

(15)     Únia by mala podporiť vypustenie „osobitnej výnimky“ a „prijateľných účelov“ pre PFOS a jej deriváty v súlade s návrhom Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok vrátane výnimky v prípade používania ako zvlhčovača v kontrolovaných systémoch na elektrolytické pokovovanie, ktorá sa v Únii zaviedla na základe nariadenia (ES) č. 850/2004 v znení nariadenia (EÚ) č. 757/2010[22] a ktorej platnosť vyprší 26. augusta 2015,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Stanoviskom, ktoré má Únia prijať na siedmej konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru, je v súlade s odporúčaniami Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok[23] podporiť:

– zaradenie pentachlórfenolu (PCP)[24] do prílohy A k dohovoru. V prípade potreby môže Únia akceptovať „osobitnú výnimku“ na výrobu a používanie PCP na stĺpoch a ramenách stĺpov elektrického vedenia;

– zaradenie polychlórovaných naftalénov (PCN)[25] do prílohy A a C k dohovoru bez výnimky;

– zaradenie hexachlórbutadiénu (HCBD) do príloh A a C k dohovoru bez výnimky;

– zrušenie týchto výnimiek a prijateľných účelov uvedených pri kyseline perfluóroktán-sulfónovej (PFOS) a jej derivátoch v prílohe B k dohovoru: koberce; kože a odevy; textílie a čalúnenie; nátery a náterové prídavné látky; insekticídy na boj proti dovezeným červeným mravcom a termitom; a hmyzové návnady na boj proti listožravým mravcom druhu Atta spp. a Acromyrmex spp.;

– vypustenie osobitnej výnimky pre PFOS pri pokovovaní, okrem pokovovania tvrdými kovmi len v uzavretých systémoch, ktoré sa v dohovore uvádza ako „prijateľný účel“.

O ďalších úpravách tohto stanoviska sa v závislosti od vývoja na siedmom zasadnutí konferencie zmluvných strán Štokholmského dohovoru môžu dohodnúť zástupcovia Únie prítomní na tomto zasadnutí po vzájomnej konzultácii na mieste, bez toho, aby k tomu Rada vydávala ďalšie rozhodnutie.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

[1]               http://www.pops.int/documents/convtext/convtext_en.pdf.

[2]               Dva z členských štátov EÚ zatiaľ tento dohovor neratifikovali (Taliansko a Malta).

[3]               Ú. v. EÚ L 209, 31.7.2006, s. 1.

[4]               Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7.

[5]               Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

[6]               Ú. v. EÚ L 159, 20.6.2012, s. 1.

[7]               Ú. v. EÚ L 334, 30.4.2010, s. 17.

[8]               Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

[9]               Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

[10]             Ú. v. EÚ L 167, 27.06.2012, s. 1.

[11]             To isté sa vzťahuje na látky doplnené do príloh I, II a/alebo III k Protokolu EHK OSN o perzistentných organických znečisťujúcich látkach.

[12]             Rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu, Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[13]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[14]             Rozhodnutie Rady 2006/507/ES zo 14. októbra 2004 o uzavretí Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 209, 31.7.2006, s. 1).

[15]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7).

[16]             Nominácia UNEP/POP/POP RC-7/4.

[17]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

[18]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s.1).

[19]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.06.2012, s. 1).

[20]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

[21]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 519/2012 z 19. júna 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, pokiaľ ide o prílohu I (Ú. v. EÚ L 159, 20.06.2012, s. 1).

[22]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 757/2010, Ú. v. EÚ L 223/29, z 25. 8. 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, pokiaľ ide o prílohy I a III.

[23]             Rozhodnutie POP RC-10/1, POP RC-9/1, POP RC-9/2.

[24]             Pentachlórfenol, jeho soli a estery.

[25]             Dichlórované naftalény, trichlórované naftalény, tetrachlórované naftalény, pentachlórované naftalény, hexachlórované naftalény, heptachlórované naftalény a oktachlórované naftalény individuálne alebo ako zložky chlórovaných naftalénov.