EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 11. 2015

COM(2015) 574 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Posúdenie pokroku členských štátov pri plnení národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ podľa článku 24 ods. 3 smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ

{SWD(2015) 245 final}

Obsah

1.    Úvod    

2.    Pokrok pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020    

3.    Národné ciele    

4.    Trendy spotreby energie a posúdenie národných opatrení podľa sektorov    

4.1.    Priemysel    

4.2.    Sektor bývania    

4.3.    Sektor služieb    

4.4.    Verejný sektor    

4.5.    Sektor dopravy    

4.6.    Sektor výroby energie    

4.7.    Stav transpozície smernice o energetickej efektívnosti    

4.8.    Financovanie    

4.9.    Úspory konečnej spotreby energie v roku 2016 požadované smernicou 2006/32/ES o energetických službách    

5.    ZÁVER    

Príloha I    

Príloha II    

1.Úvod

V stratégii energetickej únie 1 odznela výzva na dôkladné prehodnotenie energetickej efektívnosti s cieľom začať ju vnímať ako samostatný zdroj vyčíslený hodnotou ušetrenej energie. Zameranie na energetickú efektívnosť ako prostriedok zníženia dopytu po energii plní ciele bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a udržateľnosti a vedie k úsporám nákladov pre spotrebiteľov a priemysel.

V stratégii energetickej únie sa potvrdil cieľ energetickej efektívnosti vo výške 20 % do roku 2020, čo znamená konečnú spotrebu energie menej než 1086 Mtoe alebo primárnu energetickú spotrebu menej než 1483 Mtoe. Je to základ, z ktorého sa dá postupovať k zníženiu najmenej o 27 % do roku 2030, čo sa má do roku 2020 prehodnotiť, so zreteľom na hodnotu 30 %.

V roku 2014 dospela Komisia vo svojom oznámení o energetickej efektívnosti [COM(2014) 520 final] k záveru, že EÚ dosiahne v roku 2020 úspory energie vo výške 18 – 19 %. Odvtedy členské štáty vynaložili zvýšené úsilie na vykonanie právnych predpisov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti a stanovili ambicióznejšie ciele energetickej efektívnosti (úspory primárnej energie do roku 2020 teraz zvýšili na 17,6 %, v porovnaní s minulým rokom, keď bol cieľ stanovený na úspory vo výške 16,4 %). Na základe uvedeného je Komisia naďalej optimistická v tom, že cieľ vo výške 20 % sa dosiahne za predpokladu úplného vykonávania existujúcich právnych predpisov EÚ, a že členské štáty zvýšia svoje ambície a investičné podmienky na to, aby sa energetická efektívnosť naďalej zlepšovala v celej Európe.

Táto správa obsahuje posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol pri plnení tohto cieľa, ako aj pri vykonávaní smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti. Obsahuje niekoľko odporúčaní pre členské štáty 2 a vychádza z výročných správ členských štátov a národných akčných plánov energetickej efektívnosti. K tejto správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie 3 , ktorý obsahuje podrobný opis použitých ukazovateľov výkonnosti.

2.Pokrok pri dosahovaní cieľa EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020

Dosiahol sa výrazný pokrok pri znižovaní spotreby energie na úrovni EÚ. Celková konečná spotreba energie klesla v rozpätí rokov 2005 až 2013 o 7 %. Primárna energetická spotreba sa v tom istom období znížila o 8 % a predbežné odhady naznačujú pokračovanie tohto klesajúceho trendu na úroveň 1516 Mtoe aj v roku 2014 4 .

Konečná spotreba energie 5 v EÚ-28 klesla zo 1186 Mtoe v roku 2005 na 1102 Mtoe v roku 2012, ale v roku 2013 stúpla na 1105 Mtoe. Zvýšenie v roku 2013 bolo spôsobené najmä nárastom v Belgicku, Českej republike, Nemecku, Írsku, Francúzsku, Maďarsku, Holandsku, Rakúsku, na Slovensku a v Spojenom kráľovstve 6 .

Spotreba energie v priemysle sa v absolútnych číslach znížila z 327 Mtoe v roku 2005 na 275 Mtoe v roku 2012 (16 %). Celkovo k tomuto klesajúcemu trendu významne prispeli hospodárska kríza, reštrukturalizácia európskeho hospodárstva a opatrenia v prospech energetickej efektívnosti. Spotreba energie sa však v roku 2013 zvýšila na 277 Mtoe. Príčinou bol nárast v niekoľkých priemyselných pododvetviach, pričom najvyšší bol 6 %-ný nárast v ťažobnom a baníckom priemysle.

V sektore bývania klesla konečná spotreba energie v roku 2013 v porovnaní s úrovňou z roku 2005 o 3 %.

V sektore služieb vzrástla konečná energetická spotreba od roku 2005 do roku 2013 o 6 %, ale pridaná hodnota vytvorená v tomto odvetví sa v rovnakom období zvýšila o 11 %, čo malo za následok zlepšenie energetickej náročnosti.

Konečná spotreba energie v sektore dopravy sa v rovnakom období znížila o 6 %. V roku 2013 predstavovala najväčší podiel na konečnej spotrebe energie doprava (32 %). Po nej nasledovali sektory bývania (27 %), priemyslu (25 %) a služieb (14 %). O zvyšné 2 % sa podelili ostatné sektory.

Primárna spotreba energie 7 v EÚ-28 klesla zo 1709 Mtoe v roku 2005 na 1567 Mtoe v roku 2013. Predbežné odhady naznačujú, že pokles primárnej spotreby energie bude pokračovať aj v roku 2014 na úroveň 1516 Mtoe 8 . Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Poľsko, Portugalsko a Slovensko však v roku 2013 zaznamenali zvýšenie primárnej spotreby energie v porovnaní s rokom 2012.

Celkovo bol pokles primárnej spotreby energie v EÚ-28 od roku 2005 do roku 2013 spôsobený hlavne poklesom spotreby konečnej energie a ovplyvnili ho aj štrukturálne zmeny v sektore výroby energie smerom k energii z obnoviteľných zdrojov. Energetická spotreba odvetvia energetiky sa v uvedenom období znížila o 13 % a straty pri prenose o 8 %.

Množstvo tepla vyrábaného v kogeneračných zariadeniach sa v rámci EÚ-28 znížilo o 9 %, zo 46 Mtoe z roku 2005 na 42 Mtoe v roku 2013.

3.Národné ciele

V roku 2013 vymedzili členské štáty orientačné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti 9 . Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Slovensko a Španielsko si odvtedy v národných akčných plánoch energetickej efektívnosti na rok 2014 stanovili v oblasti konečnej spotreby energie ambicióznejšie ciele, ktoré sa zameriavajú na výraznejšie zníženie dopytu v sektoroch služieb, bývania, priemyslu a dopravy. Len Malta a Poľsko informovali Komisiu o menej ambicióznych cieľoch v oblasti konečnej spotreby energie. Cieľom energetickej efektívnosti je oddeliť vďaka zvýšeniu efektívnosti hospodársky rast od spotreby energie. Úroveň orientačných cieľov, ktoré si stanovili Chorvátsko, Cyprus, Fínsko, Grécko, Taliansko, Portugalsko a Rumunsko, nie je v tejto súvislosti dostatočne ambiciózna, pretože sa očakáva, že konečná spotreba energie v období od roku 2014 do roku 2020 bude vyššia než predpokladaný vývoj HDP 10 .

Pokiaľ ide o primárnu spotrebu energie, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Malta, Španielsko a Švédsko si vo svojich národných akčných plánoch energetickej efektívnosti na rok 2014 stanovili v porovnaní s pôvodným cieľmi ambicióznejšie orientačné ciele. Najmä Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Malta, Holandsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo si stanovili ambiciózne ciele vzhľadom na očakávaný rast HDP v rokoch 2014 až 2020. Bulharsko, Chorvátsko a Slovensko úroveň svojich ambícií znížili. V prípade Chorvátska, Fínska, Grécka a Rumunska by orientačné ciele v oblasti primárnej spotreby energie na rok 2020 umožnili zvýšenie primárnej spotreby energie, a to vyšším tempom, než by bol ich predpokladaný priemerný rast HDP v rokoch 2014 až 2020 11 .

Členské štáty celkovo nedokázali stanoviť národné ciele energetickej efektívnosti, ktoré by boli dostatočne ambiciózne na to, aby dosiahli 20 %-ný cieľ na úrovni EÚ. Súčet národných orientačných cieľov zodpovedá úsporám primárnej energie vo výške 17,6 % v porovnaní s prognózami na rok 2020. Hoci to predstavuje vítané zlepšenie oproti prvému súboru oznámených cieľov, nepodarí sa splniť cieľ EÚ, ktorým je dosiahnutie 20 % úspor primárnej energie v porovnaní s prognózami v roku 2020. Údaje o súčasnom pokroku však naznačujú, že je možné dospieť k optimistickejšiemu záveru.

4.Trendy spotreby energie a posúdenie národných opatrení podľa sektorov

Na posúdenie pokroku členských štátov pri plnení ich orientačných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti analyzovala Komisia ich národné akčné plány energetickej efektívnosti (NEEAP), výročné správy a súbor ukazovateľov, ktoré sú podrobnejšie opísané v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 12 . Z tejto analýzy vyplýva, že väčšina členských štátov znížila v rokoch 2005 až 2013 svoju primárnu a konečnú spotrebu energie rýchlejšie než tempo zníženia, ktoré by bolo v období rokov 2005 až 2020 potrebné na splnenie ich cieľov v oblasti primárnej a konečnej spotreby energie do roku 2020. Výnimkou sú tieto štáty: Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko,, Poľsko a Švédsko (v prípade spotreby primárnej energie) a Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Malta, Nemecko, Rakúsko a Slovensko (v prípade konečnej spotreby energie) 13 .

Primárna energetická náročnosť 14 v prípade celého hospodárstvo sa v období rokov 2005 až 2013 vo všetkých členských štátoch znížila, s výnimkou Estónska.

4.1.Priemysel

Konečná spotreba energie v priemysle sa v absolútnych číslach znížila z 327 Mtoe v roku 2005 na 277 Mtoe v roku 2013 (-15 %). Pokles medzi rokom 2008 a 2012 možno vysvetliť znížením priemyselnej činnosti a zmeny v štruktúre priemyslu. K tomuto pozitívnemu trendu však najviac prispelo zlepšenie energetickej efektívnosti, a to s takmer trikrát väčším vplyvom 15 . 

Keďže sa v najbližších rokoch vo väčšine členských štátov očakáva hospodársky rast, na zabezpečenie oddelenia spotreby energie od hospodárskeho rastu bude potrebné vynaložiť väčšie úsilie. Okrem toho by nižšie ceny ropy a plynu mohli znížiť motiváciu na investície do energetickej efektívnosti v tomto sektore, keďže sa predlžuje doba návratnosti.

V oblasti energetickej náročnosti priemyslu sú medzi jednotlivými členskými štátmi veľké rozdiely, konkrétne sedemnásobný rozdiel medzi energeticky najnáročnejším členským štátom Bulharskom a štátmi s najnižšou energetickou náročnosťou – Dánskom a Írskom. Väčšina členských štátov energetickú náročnosť v sektore priemyslu a stavebníctva medzi rokmi 2005 a 2013 znížila, s výnimkou Grécka, Írska, Maďarska a Lotyšska.

Dôležitým stimulom investícií do energetickej efektívnosti v energeticky náročných priemyselných odvetviach bol európsky systém obchodovania s emisiami. Väčšina členských štátov okrem toho podporuje energetickú efektívnosť v priemysle prostredníctvom finančných stimulov a daňových opatrení. Ďalším spoločným politickým nástrojom pre sektor priemyslu sú dobrovoľné dohody. Takéto dohody so subjektmi v sektore priemyslu zaviedlo deväť členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Úspory energie v priemysle sa dosahujú aj pomocou trhových nástrojov, napr. v Taliansku prostredníctvom systému bielych osvedčení a v Dánsku prostredníctvom povinného systému zvyšovania úspor energie.

Vykonávanie ustanovení článku 8 ods. 4 smernice o energetickej efektívnosti, v súlade s ktorým musia veľké podniky absolvovať od roku 2015 energetické audity, môže sektoru priemyslu pomôcť určiť nákladovo efektívne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti. Približne polovica členských štátov však doteraz Komisii neoznámila vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa táto požiadavka smernice o energetickej efektívnosti požiadavky transponuje; Komisia preto voči týmto krajinám začala konanie o nesplnení povinnosti.

Členské štáty by svoje politiky zamerať aj na malé a stredné podniky s cieľom odstrániť prekážky trhu a umožniť im využiť zostávajúci potenciál energetickej efektívnosti.

4.2.Sektor bývania

Konečná spotreba energie v sektore bývania sa v absolútnych číslach znížila z 306 Mtoe v roku 2005 na 296 Mtoe v roku 2013 (-3 %), hoci sa medzi rokmi 2012 a 2013 mierne zvýšila. Celkový pokles bol spôsobený najmä opatreniami v oblasti energetickej efektívnosti, najmä vo vzťahu k spotrebe energie na vykurovanie 16 .

Spotreba energie na štvorcový meter sa medzi rokmi 2005 a 2013 vo všetkých členských štátoch znížila, s výnimkou Talianska, kde sa zvýšila o 10 %, a Estónska, kde bola konštantná 17 . Nižšiu spotrebu energie na štvorcový meter možno vysvetliť prísnejšími požiadavkami na energetickú efektívnosť budov, spotrebičov a technológií vykurovania, čiastočne vďaka postupnému zavádzaniu smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Členské štáty nedávno pripravili prvú dlhodobú stratégiu v oblasti obnovovania pre celý fond budov, ako sa to vyžaduje v článku 4 smernice o energetickej efektívnosti 18 . Hoci pri niektorých stratégiách určité informácie chýbali, napríklad o nebytových budovách, investičných nákladoch a zdrojoch financovania, očakáva sa, že sa kvalita dlhodobých stratégií v oblasti obnovovania v rámci ďalšej aktualizácie, ktorá sa má uskutočniť v roku 2017, zlepší.

Na zlepšenie kvality obnovovania je potrebné poskytnúť odbornú prípravu inštalatérom a remeselníkom a je potrebné zlepšiť ich zručnosti v nových a účinnejších technológiách, ktoré by mohli nahradiť existujúce zariadenia a procesy pri výstavbe a obnovovaní. Vykonávanie vnútroštátnych plánov odbornej prípravy a kvalifikácie, ktoré boli vypracované v rámci projektu EÚ „BUILD UP Skills“, sa v 21 členských štátoch začalo už v rokoch 2013 a 2014 19 . V akčných plánoch boli okrem toho opísané ďalšie vnútroštátne opatrenia týkajúce sa odbornej prípravy, v tejto oblasti je však potrebné ďalšie cielené úsilie.

Energetická efektívnosť v sektore bývania má úžitok zo širokej škály politických opatrení, napríklad regulačných a finančných/daňových opatrení, ako aj informačných a osvetových kampaní, dobrovoľných dohôd, investícií do infraštruktúry (zavádzanie inteligentných meračov), trhových nástrojov atď. Regulačné opatrenia sa zväčša týkali vykonávania smernice o energetickej hospodárnosti budov vrátane minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, certifikátov pre nové a existujúce budovy a inšpekcií kotlov a klimatizačných systémov, ako aj smernice o ekodizajne vrátane noriem energetickej efektívnosti pre spotrebiče a zariadenia.

Súčasťou finančných a daňových opatrení na podporu zlepšenia energetickej efektívnosti sú granty a dotácie. Niekoľko členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Grécko, Holandsko a Portugalsko) ponúka programy pôžičiek. Daňové úľavy v súvislosti s energetickou efektívnosťou pre domácnosti boli oznámené v prípade Dánska, Fínska, Francúzska, Nemecka, Grécka, Talianska, Holandska a Portugalska. Šesť členských štátov (Rakúsko, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko a Švédsko) zaviedlo dane z energie zamerané na zmenu správania a na investície do energetickej efektívnosti. Inteligentné merače pre zákazníkov v domácnostiach sa zaviedli v Rakúsku, na Cypre, v Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Lotyšsku, na Malte a v Spojenom kráľovstve.

Povinné systémy energetickej efektívnosti sa väčšinou zameriavajú na sektor bývania s cieľom dosiahnuť ročné úspory energie na úrovni koncových odberateľov vo výške 1,5 %, ako sa vyžaduje v článku 7 smernice o energetickej efektívnosti. Celkovo 16 krajín prijalo alebo plánuje prijať povinný systém energetickej efektívnosti. Väčšina členských štátov sa rozhodla uplatniť povolené výnimky, aby sa dosiahlo maximálne povolené zníženie o 25 % (okrem Dánska, Portugalska a Švédska) 20 . To znižuje objem úspor energie, ktoré sa dosiahnu do roku 2020. Komisia zistila aj slabé uplatňovanie tohto článku v niektorých krajinách, keďže sa mnohé členské štáty spoliehajú na staré opatrenia, vykonávanie oznámených opatrení sa oneskoruje, očakávané úspory sú nadhodnotené alebo nie sú správne zohľadnené prekrývajúce sa účinky rôznych politík. Komisia bude preto ďalšie vykonávanie tohto článku podrobne sledovať.

Členské štáty musia spotrebiteľov lepšie informovať o možnostiach energetickej efektívnosti a ďalej zlepšovať investičné podmienky pre súkromných spotrebiteľov v záujme urýchlenia miery obnovovania existujúcich budov v Európe, ktorá je v súčasnosti veľmi nízka. V tomto sektore sú potrebné cielené opatrenia, keďže domácnosti sú na rastúce ceny energie menej citlivé než napr. energeticky náročné priemyselné odvetvia. Okrem toho sú v prípade zraniteľných spotrebiteľov potrebné cielenejšie opatrenia na riešenie energetickej chudoby a na zlepšenie životnej úrovne, prínos by mali napríklad bezúročné pôžičky a riešenie dilemy medzi nájomníkmi a prenajímateľmi.

4.3.Sektor služieb

Konečná energetická spotreba v sektore služieb sa v absolútnych číslach zvýšila zo 144 Mtoe v roku 2005 na 153 Mtoe v roku 2013 (6 %). Spotreba energie však rástla pomalšie ako pridaná hodnota za rovnaké obdobie (11 %). Energetická náročnosť sektora služieb v EÚ (normalizovaná s ohľadom na počet vykurovacích stupňodní) sa v období rokov 2005 až 2013 vo všeobecnosti znížila o 4 %, predovšetkým v Rakúsku (20 %), Maďarsku (26 %), Írsku (37 %) a Portugalsku (21 %), čo je veľmi pozitívny vývoj. Bulharsko, Chorvátsko, Fínsko, Grécko, Taliansko, Luxembursko a Španielsko však svoju energetickú náročnosť v roku 2013 v porovnaní s úrovňami z roku 2005 zvýšili.

Väčšina regulačných opatrení uplatňovaných v sektore bývania sa uplatňuje aj v sektore služieb.

Keďže sektor služieb má podľa očakávaní rásť, členské štáty budú musieť tieto problémy riešiť primeranými opatreniami, aby sa zachoval pozitívny trend znižovania energetickej náročnosti v celej EÚ.

4.4.Verejný sektor

V článku 5 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti sa od členských štátov vyžaduje, aby obnovovali 3 % celkovej podlahovej plochy vykurovaných a chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy, alebo aby dosiahli rovnocenné ročné úspory. Osemnásť členských štátov bude plniť požiadavky článku 5 prostredníctvom alternatívnych opatrení (napríklad opatrenia, ktoré vytvárajú stimuly na zmenu správania užívateľov); ostatné štáty sa rozhodli pre štandardný prístup obnovovania 3 % celkovej podlahovej plochy. Členské štáty sú povinné vo svojich výročných správach informovať o celkovej podlahovej ploche budov, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 5 ods. 1 smernice o energetickej efektívnosti, a o obnovenej podlahovej ploche alebo objeme úspor energie dosiahnutých podľa článku 5 ods. 1 a ods. 6 smernice o energetickej efektívnosti v predchádzajúcom roku. Určité informácie na túto tému poskytla vo svojich výročných správach 2015 väčšina členských štátov; Grécko, Francúzsko, Maďarsko, Holandsko a Slovinsko žiadne takéto informácie neposkytli 21 . Údaje o celkovej podlahovej ploche budov, ktoré nesplnili požiadavky energetickej hospodárnosti podľa článku 5, boli poskytnuté vo väčšine prípadov, vo väčšine výročných správ však chýbali alebo neboli jednoznačné údaje o úsporách dosiahnutých prostredníctvom obnovovania (alebo alternatívnych opatrení) budov vo vlastníctve ústrednej vlády, ktoré sú od 1. januára 2014 povinné. Preto zatiaľ nie je možné posúdiť, či členské štáty v roku 2014 splnili svoje záväzky v súlade s článkom 5 smernice o energetickej efektívnosti, Komisia však bude ich riadne plnenie pozorne sledovať.

Podľa článku 6 smernice o energetickej efektívnosti musia členské štáty zabezpečiť, aby ústredné orgány štátnej správy obstarávali iba výrobky, služby a budovy s vysokou energetickou efektívnosťou. Potrebné opatrenia, ktorými sa zaručí uplatnenie tohto postupu, predložili všetky členské štáty, v akčných plánoch Belgicka, Talianska a Španielska však chýbali opatrenia, ktoré by ostatné verejné subjekty motivovali k tomu, aby konali rovnako. Komisia začala realizovať štúdiu s cieľom posúdiť účinnosť tohto ustanovenia. Predbežné výsledky naznačujú, že nie všetci zadávatelia plne chápu požiadavky na energetickú efektívnosť vo verejnom obstarávaní a že transpozícia požiadaviek stanovených v článku 6 smernice o energetickej efektívnosti nie je v niektorých krajinách stále dokončená. K ďalším prekážkam podľa názoru členských štátov patria: nedostatočné zručnosti a praktické znalosti orgánov v oblasti energetickej účinnosti verejného obstarávania; chýbajúce jasné usmernenia a nedostatok praktických nástrojov a nejasné kritériá hodnotenia pre verejné obstarávanie. Komisia bude preto skúmať spôsoby, ako členským štátom lepšie pomôcť pri realizácii tohto ustanovenia.

4.5.Sektor dopravy

Konečná spotreba energie v doprave 22 sa v EÚ-28 znížila z 370 Mtoe v roku 2005 na 349 Mtoe v roku 2013 (-6 %). To odráža nárast o 4 % v priebehu rokov 2005 až 2007, avšak rýchly pokles po tomto období (–9 % v období 2007 až 2013).

Odhaduje sa, že približne 40 % zníženia spotreby z obdobia rokov 2007 – 2013 je dôsledkom hospodárskej krízy so stabilizáciou osobnej dopravy a poklesom objemu nákladnej dopravy. Zvyšných 60 % vyplýva predovšetkým zo zlepšenia energetickej efektívnosti osobných automobilov v dôsledku prísnejších noriem emisií CO2 a z cielených dopravných politík v členských štátoch (ktoré boli v niektorých prípadoch oznámené aj ako opatrenia v oblasti dopravy podľa článku 7 smernice o energetickej efektívnosti na zníženie konečnej spotreby energie) 23 .

Najvyššie zníženie konečnej spotreby energie v odvetví dopravy bolo v období rokov 2005 – 2013 zaznamenané v Grécku, Írsku a Španielsku. V Chorvátsku, Fínsku a Nemecku sa spotreba mierne zvýšila a značný nárast bol zaznamenaný v Litve, na Malte, v Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku 24 .

V roku 2013 sa podiel hromadnej osobnej dopravy zvýšil v polovici členských štátov: Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Luxembursku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Portugalsku, Slovinsku, Španielsku a Švédsku. V ostatných členských štátoch sa zvýšil podiel osobných automobilov 25 . Pokiaľ ide o nákladnú dopravu, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko zaznamenali v roku 2013 vyšší podiel železničnej a vnútrozemskej vodnej nákladnej dopravy v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Členské štáty podporujú efektívnosť v súkromnej i verejnej doprave prostredníctvom vyššej efektívnosti vozidiel a nižších emisií CO2 v súlade s normami EÚ týkajúcimi sa emisií CO2, prechodu na dopravné prostriedky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu (napr. železničnú dopravu alebo iné verejné dopravné prostriedky), informovania spotrebiteľov a zmeny ich správania.

Pokiaľ ide o verejnú dopravu, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Lotyšsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko oznámili vo svojich akčných plánoch opatrenia zamerané na železničnú dopravu. V Dánsku boli stanovené požiadavky na energetickú efektívnosť pre taxíky. Rozšírenie podzemnej dopravy oznámilo Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Grécko a Taliansko. Podporu prechodu na iné druhy dopravy a motiváciu na využívanie verejnej dopravy alebo jazdy na bicykli a pešej chôdze uviedlo Belgicko, Írsko a Portugalsko. Opatrenia v oblasti súkromnej dopravy zahŕňajú zvýšenie efektívnosti vozového parku, opatrenia na podporu využívania vozidiel s elektrickým alebo vodíkovým pohonom alebo palivovo účinnejších automobilov, rozvoj cyklistických chodníkov atď. Finančné stimuly na nákup energeticky efektívnych vozidiel poskytuje Chorvátsko, Luxembursko a Španielsko (pre automobily na elektrický pohon) a Holandsko, zatiaľ čo Dánsko poskytuje vlastníkom vozidiel s elektrickým a vodíkovým pohonom a vlastníkom, ktorí si zaobstarajú vozidlá s nižšou spotrebou paliva, daňové stimuly. Opatrenia týkajúce sa zmien správania uvádza aj Fínsko, Holandsko (školenie vodičov) a Spojené kráľovstvo. Prechod od nákladnej dopravy na ekologickejšie druhy dopravy, napr. železničnú, námornú dopravu či vnútrozemskú vodnú dopravu sa plánuje aj vo Francúzsku.

4.6.Sektor výroby energie

Zníženie spotreby primárnej energie počas minulých rokov bolo dôsledkom zníženia konečnej spotreby energie, zavedenia európskeho systému obchodovania s emisiami a štrukturálnych zmien v sektore výroby energie. V posledných rokoch došlo najmä k štrukturálnym zmenám spočívajúcim v prechode od výroby elektriny v tepelných elektrárňach k väčšej výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Efektívnosť v sektore výroby elektriny má kľúčový význam pre dosiahnutie cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020. Energetická efektívnosť v sektore výroby významne prispieva k bezpečnosti dodávok a dekarbonizácii. Okrem európskeho systému obchodovania s emisiami môžu cielené politiky energetickej efektívnosti zvýšiť energetickú efektívnosť v tomto odvetví, napr. prostredníctvom zvýšenia podielu výroby tepla a elektriny vyrobenej v zariadeniach vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (CHP), diaľkového vykurovania a chladenia, ako aj energie z obnoviteľných zdrojov.

Pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov, členské štáty v posledných rokoch svoje úsilie zvýšili. V roku 2013 dosiahol spoločný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 15 % a v odhade na rok 2014 sa udáva 15,3% podiel, čo prispelo k zníženiu spotreby primárnej energie, keďže väčšina obnoviteľných zdrojov energie má 100% účinnosť premeny energie 26 .

V článku 24 ods. 6 smernice o energetickej efektívnosti sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli informácie o teple a elektrine vyrobených z tepelných elektrární, a najmä zo zariadení kombinovanej výroby tepla a elektriny. V EÚ-28 sa objem tepla vyrobeného v zariadeniach na kombinovanú výrobu znížil o 9 % zo 46 Mtoe z roku 2005 na 42 Mtoe v roku 2013. Vzhľadom na zvýšenie efektívnosti a prínos k priemyselnej produktivite je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie členských štátov, najmä na zvýšenie podielu zariadení vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie.

V článku 14 smernice o energetickej efektívnosti sa stanovuje rámec na oživenie investícií do účinného diaľkového vykurovania a chladenia. Pozitívny vývoj možno pozorovať v deviatich členských štátoch, kde sa transformačný výkon teplární v období rokov 2005 až 2013 v priemere zvýšil. V ostatných 12 členských štátoch s diaľkovým vykurovaním však možno pozorovať klesajúci trend 27 . Na plné využitie potenciálu energetickej efektívnosti v sektore výroby energie má preto zásadný význam úplné uplatňovanie článku 14 a komplexné posúdenie, ktoré sú členské štáty povinné uskutočniť do konca roka 2015 (analyzujúce ich potenciál, pokiaľ ide o uplatňovanie vysoko účinnej kogenerácie a účinného diaľkového vykurovania a chladenia).

Rámček 1: Príklady osvedčených postupov v členských štátoch