17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 423/41

1.

Považuje za dôležité, že Komisia si stanovila lepšiu právnu reguláciou ako politickú prioritu s cieľom priniesť občanom lepšie výsledky. Inovatívne metódy konzultácie medzi inštitúciami môžu pomôcť vytvoriť súbor jasných a účinných právnych predpisov EÚ, ktoré budú rešpektovať základné princípy EÚ.

2.

Domnieva sa, že dobrá tvorba právnych predpisov, t. j. prijímanie jednoduchých, kvalitných právnych predpisov, ktoré sú jasné, riadne zahrnuté do právnych predpisov členských štátov a v prípade potreby sa preskúmajú, prispieva k prehlbovaniu jednotného trhu, obmedzovaniu byrokracie a vytváraniu pridanej hodnoty pre občanov a podniky.

3.

Je presvedčený, že väčšina európskych občanov považuje EÚ za inštitúciu, ktorá upevňuje a zaručuje právo na kvalitu života, bezpečnosť životného prostredia a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

4.

Súhlasí s úsilím Komisie posilniť svoju angažovanosť v prospech lepšej regulácie na základe Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti a s cieľom znížiť byrokraciu a odstrániť regulačnú záťaž, prispievajúc tak k vytvoreniu prostredia priaznivého pre investície. Súhlasí so zjednodušením a znížením administratívnej záťaže pre súkromných prevádzkovateľov, ak sa zároveň zabezpečí potrebný súlad aspektov zjednodušenia s udržiavaním kvality životného prostredia a ochranou práv a záujmov jednotlivcov, pracovníkov, spotrebiteľov a užívateľov. Zdôrazňuje, že dobrá tvorba právnych predpisov a obmedzovanie zbytočnej administratívnej záťaže by nemali byť zámienkou na dereguláciu alebo neregulovanie v odvetviach, v ktorých majú občania oprávnené očakávania, ako sa uvádza vyššie, alebo na vyhnutie sa zásahom v oblastiach, kde zo zmlúv EÚ pre inštitúcie EÚ jasne vyplýva povinnosť konať.

5.

Pripomína, že lepšia regulácia by sa mala presadzovať v duchu viacúrovňového riadenia, koordinovanou činnosťou EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovne.

6.

Víta skutočnosť, že sa lepšej tvorbe právnych predpisov pripisuje väčší význam z politického hľadiska, keďže zodpovednosť za tento postup bola pridelená prvému podpredsedovi Komisie, a očakáva zlepšenie z kvalitatívneho hľadiska vďaka vytváraniu právnych predpisov, ktoré spĺňajú očakávania európskych občanov týkajúce sa dosiahnutia ambiciózneho cieľa stanoveného v oblasti dodržiavania základných zásad a vysokej úrovne politiky EÚ.

7.

Kladne hodnotí, že Komisia sa pomocou inovatívnych metód a postupov, ktoré sú teraz medzinárodne považované za osvedčené postupy a sú príkladom pre členské štáty, ujala vedenia v úsilí začleniť zásady dobrej tvorby právnych predpisov do celého legislatívneho cyklu, vrátane značnej časti sekundárnych právnych predpisov.

8.

Požaduje väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov prostredníctvom Výboru regiónov v rámci špecifických konzultácií vo fáze legislatívnej iniciatívy tak, aby sa zohľadňoval územný rozmer, s cieľom ponúknuť praktické riešenia hospodárskej krízy, umožniť stanovenie cieľov na nižšej než celoštátnej úrovni v závislosti od jednotlivých situácií na konkrétnych územiach. Dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené prostredníctvom VR do vymedzovania cieľov a vykonávania stratégií, keďže majú úlohu vykonávať a uplatňovať európske právne predpisy, a zároveň chrániť miestne špecifiká, pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity.

9.

Víta rozšírenie konzultácií a zahrnutie zainteresovaných strán, miestnych samospráv a občanov do predbežných legislatívnych etáp a implementácie právnych predpisov. Ich zapojenie od počiatočnej fázy zrodu regulačných iniciatív môže priniesť väčšiu podporu dokončeným právnym predpisom a uľahčiť ich transpozíciu a uplatňovanie vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi samosprávami.

10.

Dúfa, že Komisia bude rozlišovať medzi inštitúciami zastupujúcimi regionálne a miestne zainteresované strany (inštitucionálne zainteresované strany) a súkromnými subjektmi (súkromné zainteresované strany), keďže iba prvé z nich, demokraticky zvolené, demokraticky zastupujú skutočné potreby občanov vrátane tých, ktorí nie sú jednotlivo schopní vyjadriť svoj názor. Je preto vhodné posilniť štruktúrovaný dialóg Komisie s Výborom regiónov, ako aj so zástupcami regionálnych a miestnych samospráv s cieľom zabezpečiť demokratickú povahu participatívneho procesu tvorby právnych predpisov EÚ, v presvedčení, že inštitúcie EÚ by mali územným orgánom, ako zástupcom záujmov všetkých sociálno-ekonomických skupín, venovať pozornosť prednostne pred veľkými spoločnosťami, a to aj v konzultáciách.

11.

Osobitne chváli novú platformu „Lighten the Load – Have Your Say“ („Obmedzte záťaž – vyjadrite sa“) a záväzok Komisie rozširovať jej funkcie a služby. Výbor konštatuje, že zatiaľ čo otvorené internetové konzultácie môžu byť užitočné pre organizované skupiny a účastníkov s pokročilými počítačovými zručnosťami, často pôsobia obmedzujúco na povahu a rozsah diskutovaného návrhu, a preto popri platforme by sa nemali vylučovať tradičné metódy komunikácie s Komisiou.

12.

Navrhuje účinne využívať nástroje cielených konzultácií (konferencie, panely odborníkov, semináre a stretnutia so zainteresovanými subjektmi), keďže zabezpečia priamu účasť zainteresovaných strán, a nabáda Komisiu, aby rozšírila ich podobu a využitie (vytvorením špecializovaných skupín alebo skupín užívateľov a skúšobných panelov atď.).

13.

Upozorňuje na skutočnosť, že verejné vypočutia nesmú predstavovať náhradu, ale len doplnok konzultácií so sociálnymi partnermi zakotvenými v článku 154 ods. 2 ZFEÚ.

14.

Keďže konzultačný proces priamo závisí od reprezentatívnosti účastníkov a kvality ich príspevku, konzultácie by sa v praxi mali vykonávať tak, aby uľahčili účasť zainteresovaných subjektov, ktoré sú priamo zapojené do šírenia informácií o rozhodnutí, ktoré sa má prijať, a to najmä v prípade vysoko technických legislatívnych ustanovení, ktoré si vyžadujú značné znalosti.

15.

Konštatuje, že v každej fáze konzultácie by sa mali aspoň základné dokumenty preložiť do všetkých úradných jazykov EÚ, nakoľko to uľahčí účasť viacerých zainteresovaných subjektov a občanov na procese.

16.

Vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie skupín expertov, kedy a v ktorých oblastiach politiky sa budú využívať a kto bude zastúpený v expertných skupinách, a najmä pokiaľ ide o výberový postup Komisie pri vytváraní takýchto expertných skupín.

17.

V súlade s konštatovaniami v nedávnom stanovisku VR o REFIT (CIVEX-V-040) zdôrazňuje, že konzultačný proces sa ešte dá vylepšiť, zahrnutím primeranejšieho informovania o výsledkoch konzultácie, lepšieho zviditeľnenia konzultačného procesu a potreby venovať väčšie úsilie kvantifikovaniu výsledkov. Nalieha na Komisiu, aby v novom postupe zohľadnila všetky odporúčania VR.

18.

Zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv, zainteresovaných strán a občanov do konzultácií prostredníctvom ich inštitucionálnych zástupcov, ako sú napr. VR a EHSV, ktorých treba jasne odlišovať od ostatných zainteresovaných strán, prispeje k dosiahnutiu cieľa lepšej regulácie, najmä vzhľadom na skutočnosť, že časové rámce sú často obmedzené a je jednoduchšie získať odpoveď od uvedených orgánov, ktoré majú rozsiahle siete. Ich aktívna a zmysluplná účasť na procese dobrej tvorby právnych predpisov je predpokladom vysokej kvality výsledkov.

19.

Poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia cieľa partnerstva a lepšej a účinnejšej regulácie by sa mali zaviesť niektoré operačné usmernenia, ktoré by sa mali zahrnúť do monitorovania uplatňovania zásady subsidiarity pri príprave nových právnych predpisov.

20.

Víta záväzok Komisie rozsiahle preskúmať podporu posúdení vplyvu v priebehu celého legislatívneho cyklu.

21.

Navrhuje, aby Komisia v záujme transparentnosti a posilnenia zodpovednosti zverejnila všetky posúdenia vplyvu ex ante, a to aj pri iniciatívach, ktoré sa nepremietli do legislatívnych návrhov. Uverejnenie počiatočného posúdenia vplyvu na začiatku cyklu politiky sa považuje za dobrý prvý krok k poskytnutiu spätnej väzby a vyjadreniu výhrad týkajúcich sa subsidiarity.

22.

Zastáva názor, že mnohostranné posúdenia vplyvu sú užitočné, keďže sa neobmedzujú len na hospodársky rozmer, ale v rovnakej miere sa zameriavajú aj na ochranu životného prostredia a prírody, ochranu spotrebiteľov, zdravia a pracovníkov, a ako aj na sociálnu ochranu a pracovné právo. Okrem toho je v nich zahrnutá aj možnosť absencie regulácie, a v prípade tvorby právnych predpisov sa v nich skúmajú aj dôsledky z hľadiska dodržania základných zásad EÚ a ich vplyv na sociálnu a územnú súdržnosť.

23.

Trvá osobitne na tom, že pre každý nový alebo sekundárny právny predpis je potrebné vykonať posúdenie územného vplyvu. Výbor bude k tomu vďaka svojmu know-how aktívne prispievať, a to i prostredníctvom platforiem a sietí, ktoré sú vhodným miestom pre poskytnutie prístupu miestnym a regionálnym samosprávam. Vzhľadom na záväzok Komisie zachovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť EÚ (1) požaduje preverovať aj dosah na konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

24.

Uznáva význam malých a stredných podnikov ako hybnej sily rastu v EÚ, vyjadruje však poľutovanie nad nedbalým posudzovaním dôsledkov právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o obmedzovanie administratívnej záťaže miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú zodpovedné za implementáciu väčšiny právnych predpisov EÚ.

25.

Domnieva sa, že modernizácia právnych predpisov musí byť v súlade so súborom právnych predpisov EÚ, čo sa týka dodržiavania zásad EÚ. Žiada preto, aby sa pri implementácii Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) dbalo na dodržiavanie prísnych noriem EÚ v sociálnej a environmentálnej oblasti a dosiahnutie cieľ prehĺbenia jednotného trhu. Chcel by zdôrazniť, že cieľom programu REFIT nie je deregulácia, ale zlepšenie regulácie a zvýšenie jej účinnosti obmedzením zbytočnej administratívnej záťaže, lepším prepojením prostriedkov a cieľov a zapojením zainteresovaných subjektov do rozhodovania vždy, keď je to možné.

26.

Trvá na tom, že pri vykonávaní hodnotení vplyvu by sa malo v menšej miere spoliehať na prácu externých konzultantov, najmä v otázkach priameho miestneho a regionálneho záujmu. Namiesto toho VR a orgány zastupujúce miestne a regionálne samosprávy majú lepšie predpoklady na poskytnutie podkladov o konkrétnej situácii na mieste.

27.

Zdôrazňuje, že najmä v prípade MSP musia výnimky zo všeobecného pravidla dbať na dosiahnutie rovnováhy medzi výhodami pre príjemcov a ochranou spoločného európskeho záujmu a nesmú ohroziť vysokú úroveň ochrany (pracovníkov, resp. životného prostredia).

28.

Žiada rozvoj štruktúrovanejšej konzultácie so zástupcami miestnej a regionálnej úrovne v predlegislatívnej fáze, pričom sa možno inšpirovať existujúcou metodikou európskeho sociálneho dialógu, ktorý zapája Komisiu a sociálne organizácie do prípravy právnych predpisov EÚ, ktoré sa ich priamo týkajú.

29.

Pozitívne vníma vyhlásenie Komisie, že má v úmysle zvážiť zjednodušenie nariadení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky a európskych štrukturálnych a investičných fondov, a opakuje svoj návrh na kontrolu vhodnosti právnych predpisov v oblastiach relevantných pre miestne a regionálne orgány, vrátane mestskej politiky, právnych predpisov v oblasti životného prostredia, sektoru dopravy a opatrení na zníženie administratívnej záťaže, ako sú postupy udeľovania licencií a povolení.

30.

Konštatuje, že program REFIT môže tiež uvoľnením ľudských a finančných zdrojov a podporou konkurencieschopnosti EÚ prispieť k zlepšeniu pomeru nákladov a prínosov pre miestne a regionálne samosprávy, ako aj pre podniky.

31.

Domnieva sa, že nový výbor pre kontrolu regulácie s rozšíreným mandátom vzhľadom na svoju trvalú povahu a zloženie čiastočne zohľadňuje obavy VR týkajúce sa jeho účinnosti a prízvukuje, že tento výbor pre kontrolu regulácie by mohol v ideálnom prípade pozostávať z nezávislých externých odborníkov, ako je to v prípade podobných orgánov v niektorých členských štátoch, pričom by zároveň rešpektoval nezávislosť Komisie, ktorá zastupuje všeobecné záujmy.

32.

Zdôrazňuje, že aspoň jeden z externých odborníkov výboru pre kontrolu regulácie by mal mať skúsenosti z oblasti miestnej, resp. regionálnej samosprávy a riadenia.

33.

Víta, že na jeho žiadosť Komisia rozhodla zapojiť zástupcu VR do novej platformy REFIT. Chce však znovu zdôrazniť, že inštitucionálna úloha výboru by sa nemala zamieňať s úlohou iných zainteresovaných subjektov v platforme.

34.

Pripomína, že zmluvy uznávajú miestny a regionálny rozmer zásady subsidiarity, ako aj úlohu VR, a požaduje zahrnutie Výboru regiónov do novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii. Opakuje svoje obavy týkajúce sa úrovne konzultácií s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri tvorbe politiky EÚ a ich potreby včasných a úplných informácií, aby mohli vyjadriť svoje názory. Niektorí poslanci Európskeho parlamentu už požadovali aktívnejšie zapojenie VR a využitie jeho skúseností a know-how v ranom štádiu prípravy právnych predpisov.

35.

Víta skutočnosť, že platforma programu REFIT vzniká prostredníctvom verejnej výzvy. Výbor regiónov napriek tomu žiada rozšíriť túto otvorenú výzvu tak, aby sa výslovne umožnilo zástupcom európskych a národných organizácií miestnych a regionálnych samospráv priamo sa angažovať a byť v nej zastúpení.

36.

Vyzýva generálne riaditeľstvá Komisie a spoluzákonodarcov, aby uznali úlohu VR a jeho členov ako inštitucionálneho partnera a pri vykonávaní posúdení vplyvu dôslednejšie konzultovali s VR i miestnymi a regionálnymi samosprávami.

37.

Konštatuje, že členské štáty neuplatňujú postupy lepšej právnej regulácie rovnako. Znamená to, že sa nedá jednoznačne rozlíšiť medzi účinkami právnych predpisov EÚ vyplývajúcich z ich spôsobu implementácie a medzi účinkami, ktoré sú priamym dôsledkom právneho predpisu EÚ, čo sťažuje komplexné monitorovanie životného cyklu legislatívnych aktov.

38.

Žiada členské štáty, aby venovali pozornosť výzvam Komisie na lepšiu implementáciu postupov dobrej tvorby právnych predpisov, a to tak v Rade ako aj vo vnútroštátnych administratívach.

39.

Vyzýva členské štáty, aby zaistili vnútroštátny konzultačný postup EÚ, do ktorého by boli včas a vo všetkých fázach zapojené miestne a regionálne samosprávy, napríklad aj prostredníctvom svojich vnútroštátnych organizácií. Tieto orgány majú komplexné odborné znalosti, odbornosť a skúsenosti spojené s uplatňovaním právnych predpisov.

40.

Nalieha na Komisiu, aby preskúmala dôvody, prečo členské štáty neskoro alebo nedostatočne uplatňujú právne predpisy EÚ, hľadala riešenie tohto dôležitého problému vrátane zdôvodnenia výberu medzi smernicou a nariadením a zintenzívnila svoje úsilie posilnením mechanizmov podpory, kontroly a presadzovania.

41.

Zdôrazňuje, že transpozícia smerníc do vnútroštátneho práva je vnútroštátny proces, v ktorom sa celoštátne, ako aj regionálne a miestne administratívne opatrenia musia prispôsobiť. To si vyžaduje dostatok času a manévrovacieho priestoru. VR sa domnieva, že zámer Komisie zverejňovať plány implementácie právnych predpisov a usmernení, a to nielen pre formálnu, ale aj praktickú transpozíciu ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov, je popri kontrolách krokom správnym smerom.

42.

Zdôrazňuje, že právne predpisy, ktoré sú jasné, zrozumiteľné a ľahko dodržateľné, a zároveň sú doplnené o dôkladné posúdenie vplyvu a plán implementácie, umožnia rýchlejšiu a efektívnejšiu transpozíciu do práva členských štátov a zlepšia dodržiavanie predpisov.

43.

Uznáva právo krajín klásť vyššie požiadavky, ako stanovuje právny predpis EÚ. To by sa však nemalo zamieňať s praxou tzv. pozlacovania legislatívy („gold plating“), keď členské štáty pridávajú ďalšie právne alebo administratívne požiadavky v rámci transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov. Je dôležité, aby verejnosť jasne chápala, ktoré požiadavky pochádzajú od EÚ a ktoré sú výsledkom tzv. pozlacovania legislatívy v členských štátoch, a Výbor regiónov preto žiada členské štáty, aby jasne identifikovali a zdôvodnili akékoľvek dodatočné ustanovenia nimi prijaté pri transpozícii právnych predpisov EÚ.

44.

Konštatuje, že tzv. pozlacovanie definujú inak inštitúcie [ako VR (2) a Európska komisia], a inak ďalšie subjekty. Výbor opakuje svoj návrh prijať spoločnú definíciu, aby sa zabezpečila právna jednoznačnosť pri transponovaní a implementácii právnych predpisov EÚ a umožnilo referenčné porovnávanie medzi členskými štátmi.

45.

Zdôrazňuje, že je potrebné včas, presne a účinne transponovať právne predpisy EÚ do legislatívy členských štátov.

46.

Vyjadruje spokojnosť so záväzkom Komisie dôsledne kontrolovať dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity v legislatívnych návrhoch a v tejto súvislosti pripomína, že úloha VR a parlamentov členských štátov je právne zakotvená.

47.

Zdôrazňuje, že vnútroštátne, regionálne a miestne správy nesú zodpovednosť za uplatňovanie mnohých pravidiel a predpisov, vychádzajúcich z právnych predpisov EÚ, takže je dôležité, aby sa pri nových právnych predpisoch EÚ zabezpečilo, že ich implementácia bude čo najjednoduchšia a po administratívnej stránke čo najhladšia, aby príslušné orgány verejnej správy nemuseli pri implementácii plytvať zdrojmi a vytvárať zbytočné náklady.

48.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že balíček o lepšej právnej regulácii zrejme nezlepší hodnotenie dodržiavania zásady subsidiarity z hľadiska zabezpečenia, aby sa rozhodnutia prijímali na najnižšej možnej úrovni verejnej správy, v súlade so súborom nástrojov Výboru regiónov na hodnotenia dodržiavania zásady subsidiarity.

49.

Uvedomuje si, že účasť na rozhodovacom procese EÚ je v mnohých členských štátoch naďalej nedostatočná. Preto zdôrazňuje potrebu zapojiť do legislatívneho procesu regionálne a miestne samosprávy ako úrovne verejnej správy, ktoré sú najbližšie k občanom, ako aj význam transparentnosti, zodpovednosti a ústretového prístupu k občanom a podnikom, ktorý by sa mal v inštitúciách EÚ presadzovať.

50.

Navrhuje, aby – pokiaľ je to možné – všetky generálne riaditeľstvá Komisie, Európsky parlament a Rada prijali a implementovali zosúladené pravidlá na posúdenie vplyvu vo všetkých fázach legislatívneho procesu, pretože to prispeje k vzájomnému porozumeniu a zvýšeniu kvality.

51.

Chce vyzvať spoluzákonodarcov, aby reagovali na výzvu Komisie na rýchle prijatie novej medziinštitucionálnej dohody a následné vykonávanie záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, s cieľom umožniť modernizáciu postupov lepšej tvorby právnych predpisov vo všetkých európskych inštitúciách a zaistiť u občanov podporu implementácie právnych predpisov EÚ.

52.

Zdôrazňuje, že úzka spolupráca s EHSV v podvýbore „Lepšia právna regulácia“ by bola prínosná, pretože by zabezpečila lepšiu koordináciu postojov občianskej spoločnosti a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv.

53.

Domnieva sa, že stiahnutie legislatívnych návrhov, ktorých zrod trvá veľmi dlho, by mohlo prispieť k dobrému európskemu riadeniu, ale treba k nemu pristupovať uvážlivo, aby sa nestalo nástrojom nátlaku na spoluzákonodarcov. Spoluzákonodarcovia, keďže je to jednoznačne v ich právomoci, by mali mať v primeranej lehote a vo všeobecnosti možnosť vyjadriť svoj názor na návrhy, ktoré sa majú stiahnuť.

54.

Súhlasí s návrhom Európskeho parlamentu, aby Komisia zvážila zavedenie doložiek o ukončení platnosti do legislatívnych iniciatív s obmedzeným trvaním za predpokladu, že by tak nevznikli žiadne medzery, ako aj doložiek o preskúmaní v primeranej lehote po nadobudnutí účinnosti opatrenia, aby sa existujúce opatrenia mohli hodnotiť. Komisia by mala nabádať členské štáty, aby zaviedli doložky o ukončení platnosti aj pri hodnotení svojich právnych predpisov, najmä ak niečo bráni hladkej transpozícii právnych predpisov EÚ.

55.

Poznamenáva, že dôsledky právnych predpisov by sa mali preskúmať nielen v čase návrhu Komisie, ale aj po zásadných zmenách zo strany spoluzákonodarcov. Poukazuje však na to, že netreba spochybňovať demokratickú legitímnosť legislatívneho procesu, a že tieto posúdenia vplyvu nesmú viesť k zúženiu manévrovacieho priestoru, ktorý majú k dispozícii spoluzákonodarcovia, a preto nepodporuje návrh vykonať akékoľvek ďalšie posúdenia vplyvu v období medzi uzavretím rokovaní a záverečným hlasovaním.

56.

Konštatuje, že chýba akýkoľvek odkaz na samoreguláciu a spolureguláciu, ako pružnejšie postupy spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v neustále sa meniacom svete, v ktorom právne predpisy môžu zaostať za regulačnými potrebami.

57.

Zdôrazňuje, že je dôležité diverzifikovať konzultácie a vytvoriť stabilné konzultačné a monitorovacie siete pre otázky, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, ako aj účinne využívať účastníkov na konzultácie po prijatí právneho predpisu, najmä pokiaľ ide o kontrolu a monitorovanie implementácie.

58.

Považuje za pozitívne, že Komisia chce zaviesť jednoznačnejšie kritériá o tom, kedy bude využívať delegované akty, resp. vykonávacie akty. Rovnako je pozitívne, že Komisia môže zainteresované strany požiadať o konzultáciu pred predložením návrhov delegovaných aktov. Vyzýva preto Komisiu, aby tento postup uplatňovala vo všetkých oblastiach, a nielen vtedy, keď v tom ona vidí prínos.

59.

Je presvedčený, že Komisia vynaloží všetko úsilie na úplnú implementáciu ustanovení oznámenia napriek zvýšeniu administratívnej záťaže a prípadnej potrebe ľudských zdrojov.

60.

Upozorňuje, že je nutné zabrániť ďalším zdržaniam vo vytváraní právnych predpisov v dôsledku nových postupov dobrej tvorby práva.

61.

Zdôrazňuje povinnosť informovať verejnosť v členských štátoch a podporovať proces konzultácií mobilizovaním miestnych a regionálnych samospráv, aby sa zvýšila informovanosť a účasť občanov a zainteresovaných strán a zároveň posilnil demokratický rozhodovací proces.

62.

Podujíma sa informovať miestne a regionálne samosprávy o novom postupe lepšej tvorby právnych predpisov v záujme dosiahnutia lepších výsledkov a prispievať k lepšej implementácii právnych predpisov na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov.