52014SC0401

Obsah

Zhrnutie... 3

1............ Úvod. 5

2............ Posúdenie výziev a politickej agendy eurozóny. 5

2.1......... Politika štrukturálnych reforiem.. 5

2.2......... Fiškálna politika. 11

2.3......... Politika finančného sektora. 15

Zhrnutie

Existujú jasné signály, že v súčasnosti prebieha v eurozóne trvalé oživenie. Oživenie, aj keď je nestabilné, postupne silnie a šíri sa po celej EÚ. V priebehu posledného roka nadobudol rast kladné hodnoty vo veľkej väčšine členských štátov a dokonca aj v zraniteľnejších členských štátoch sa zlepšili hospodárske vyhliadky. Predpokladá sa, že rast reálneho HDP v eurozóne sa v roku 2014 miernym tempom zvýši a v roku 2015 ešte naberie rýchlosť. Podmienky na trhu práce sa začali zlepšovať a nezamestnanosť by mala naďalej klesať, i keď vo väčšine členských štátov veľmi mierne. Súhrnný fiškálny obraz eurozóny sa aj naďalej zlepšuje, keďže rozsiahle konsolidačné úsilie vynaložené v ťažkých hospodárskych podmienkach počas uplynulých rokov začína prinášať pozitívne výsledky.

Vysoký verejný aj súkromný dlh a s tým súvisiace tlaky na znižovanie zadlženosti v prostredí utlmenej inflácie, slabé možnosti investícií do výroby v obnovujúcom sa a fragmentovanom finančnom systéme a neprijateľne vysoká miera nezamestnanosti sú však následkami krízy a vytvárajú výzvy na návrat od nestabilného oživenia k silnému a udržateľnému rastu a zamestnanosti. Pri plnení týchto výziev kladie vysoká úroveň vzájomnej prepojenosti a potenciálne veľké účinky presahovania medzi členskými štátmi eurozóny aj naďalej osobitnú zodpovednosť na tieto členské štáty, aby prijali ambiciózne a koordinované opatrenia v uvedených oblastiach, ktoré sú osobitne dôležité pre riadne fungovanie HMÚ.

Členské štáty eurozóny aj inštitúcie EÚ dosiahli značný pokrok pri plnení odporúčaní pre eurozónu z roku 2013. Členské štáty, hlavne tie zraniteľné, pokračovali vo fiškálnej konsolidácii a štrukturálnych reformách, kým na úrovni EÚ sa urobili významné kroky na prehĺbenie HMÚ, najmä v oblasti bankovej únie a pri uplatňovaní posilneného rámca správy hospodárskych a rozpočtových záležitostí. Vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé členské štáty eurozóny a eurozónu ako celok je však neúplné a v tejto oblasti aj naďalej pretrvávajú výzvy. Pre členské štáty eurozóny sú potrebné ambiciózne a koordinované opatrenia v mnohých oblastiach:

· Politika štrukturálnych reforiem: obnovovanie rovnováhy v eurozóne prebieha, ale bolo doteraz asymetrické a nedosiahol sa pokrok v úprave prebytkov bežného účtu. V mnohých členských štátoch eurozóny má znižovanie zadlženosti v súkromnom sektore ešte stále pred sebou dlhú cestu. Miery nezamestnanosti sú aj naďalej zvýšené, v niektorých členských štátoch eurozóny na neprijateľne vysokú úroveň. Vzhľadom na vysokú vzájomnú prepojenosť v eurozóne pretrváva potreba ambicióznych štrukturálnych reforiem potrebných na zabezpečenie dobrého fungovania HMÚ, podporu konvergencie a ďalšie zmiernenie rizík pre stabilitu, budúci potenciál rastu a sociálnu súdržnosť v eurozóne, pričom sa musia zohľadňovať potenciálne veľké účinky presahovania takýchto reforiem.

· Fiškálna politika: vďaka veľkému úsiliu v uplynulých rokoch môže fiškálna konsolidácia pokračovať miernejším tempom. Na zníženie vysokých úrovní dlhu a postup smerom k strednodobým cieľom je však potrebné vynaložiť nepretržité úsilie. Je kľúčové, aby sa úpravy vykonávali spôsobom, ktorý je čo najpriaznivejší pre rast, čo znamená takú kombináciu výdavkov a príjmov, ktorá viac podporuje rast, a zároveň to znamená zvýšenie efektívnosti výdavkov. Členské štáty eurozóny majú v tejto súvislosti osobitnú zodpovednosť vzhľadom na zabezpečenie vhodnej orientácie celkovej politiky eurozóny a potenciálne veľké účinky presahovania medzi členskými štátmi eurozóny týkajúce sa udržateľnosti verejných financií.

· Finančný sektor: prístup k financovaniu, hlavne pre MSP, zostáva v mnohých členských štátoch eurozóny náročný, čo predstavuje riziko oslabenia hospodárskeho oživenia a ohrozuje aj riadne fungovanie HMÚ. V kontexte pokračujúcich tlakov na znižovanie zadlženosti a stále značnej fragmentácie trhu, ktorá bráni riadnemu fungovaniu EÚ, zostáva vážne riziko likvidnej medzery pre investície do výroby. Okrem vytvorenia bankovej únie je potrebné množstvo iniciatív týkajúcich sa dlhodobého financovania hospodárstva. Ďalšie ozdravenie súvah bánk a pokračujúce posilňovanie kapitálovej rezervy tam, kde je to potrebné, ďalej prispeje k ozdraveniu úverového kanálu.

1. Úvod

Očakáva sa, že hospodárske oživenie eurozóny, ktoré sa začalo v druhom štvrťroku 2013, sa bude naďalej rozširovať v jednotlivých krajinách a získa na sile, pričom sa zároveň rovnomernejšie využijú hnacie sily rastu. Oživenie je však nestabilné, čo je typické pre obdobie po hlbokých finančných krízach. V tomto kontexte sa charakter výziev, ktorým čelí eurozóna, mení. Len pred niekoľkými rokmi sa hlavné problémy politiky týkali vybudovania rozpočtovej hodnovernosti v dôsledku rozmáhajúcich sa deficitov a rýchlo rastúceho verejného dlhu, zastavenia negatívnych slučiek spätnej väzby medzi štátmi a bankovým sektorom a riešenia problémov reálneho hospodárstva, ktoré sa vyznačovalo neudržateľnými deficitmi bežného účtu, znepokojujúcimi stratami konkurencieschopnosti, rastúcimi súkromnými dlhmi a vysokými cenami nehnuteľností. Ambiciózne opatrenia politiky, a to na úrovni EÚ a členských štátov, posunuli eurozónu za tieto problémy. Hlavné výzvy eurozóny sa v súčasnosti týkajú pretrvávajúcich vplyvov tlakov na znižovanie zadlženosti v mnohých krajinách na strednodobý rast a neprijateľne vysoké miery nezamestnanosti a nerovnosti; udržateľnosti súkromného a verejného dlhu v kontexte kompetitívnej dezinflácie; potreby poskytovať úvery pre životaschopné investície v zraniteľných hospodárstvach v obnovujúcom sa finančnom systéme. Na uvedené výzvy by sa nemalo pozerať oddelene, ale ako na zložitý systém vzájomne sa ovplyvňujúcich ekonomických premenných, čo podčiarkuje dôležitosť jednotného a koordinovaného súboru politík na národnej úrovni a na úrovni eurozóny.

V nasledujúcom oddiele sa posudzuje osobitná politická agenda pre eurozónu pri zabezpečovaní dobre fungujúcej HMÚ s osobitným dôrazom na otázky štrukturálnych reforiem, fiškálnej politiky a politík týkajúcich sa finančného sektora.

2. Posúdenie výziev a politickej agendy eurozóny

2.1         Politika štrukturálnych reforiem

Obnovovanie rovnováhy v eurozóne prebieha dobrým tempom. V krajinách na periférii eurozóny, ktoré zaznamenali vysoký deficit bežného účtu pred začiatkom finančnej krízy, sa uskutočnili významné úpravy. Tieto zraniteľné krajiny ako celok v skutočnosti zaznamenali v roku 2013 prebytok na úrovni približne 1,3 % svojho HDP a v roku 2015 sa očakáva jeho ďalšie zvýšenie na 2,0 %. Veľká časť týchto úprav je necyklická a ako taká sa nerozptýli, keď sa celková hospodárska situácia zlepší. Ich hybnou silou bol štrukturálny pokles domáceho dopytu a v čoraz väčšom rozsahu aj zvýšený vývoz. Pokiaľ k úpravám došlo v dôsledku nižšieho domáceho dopytu v súvislosti so znížením potenciálnej produkcie, prinášajú so sebou vysoké hospodárske aj sociálne náklady. Vzhľadom na vysokú súkromnú a verejnú zadlženosť v týchto krajinách a s tým súvisiaci zaťažujúci faktor pre domáci dopyt bude budúci rast závisieť predovšetkým od vývozu, čo pomôže udržať silné vonkajšie pozície. V tejto súvislosti dosiahla väčšina zraniteľných krajín významný pokrok na ceste smerom k nahradeniu strát nákladovej konkurencieschopnosti, ktoré sa nahromadili pred krízou.

Proces obnovovania rovnováhy ani zďaleka nie je dokončený, pretože sa stále prejavujú následky dlhov. Napriek úpravám tokov je miera vonkajšej zadlženosti vo väčšine zraniteľných krajín veľmi vysoká. V tejto súvislosti nahradila dichotómia medzi „dlžníckymi“ krajinami a „veriteľskými“ krajinami eurozóny tradičnú dichotómiu medzi „deficitnými“ a „prebytkovými“ krajinami. Zlepšenia bežných účtov neviedli k pomerným zníženiam pomerov čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP v dôsledku žalostného rastu nominálnej produkcie a v niektorých prípadoch aj značne negatívnych účinkov oceňovania (pokiaľ takéto účinky oceňovania odrážajú zvýšenie hodnoty zahraničných záväzkov, napr. zvýšenie cien domáceho kapitálu, ktorý vlastnia cudzinci, môžu byť prejavom dôvery trhov v príslušné hospodárstva). Obrázok 1 ukazuje, že krajiny eurozóny s najvyššou mierou čistých vonkajších záväzkov sú skutočne tie, kde boli rast a/alebo inflácia veľmi nízke. To účinne oslabuje dva z hlavných kanálov, ktoré sa v minulosti osvedčili ako kľúčové pri riešení vysokej miery zadlženosti. Na zníženie veľmi vysokej miery vonkajšieho zadlženia na udržateľnejšiu úroveň je teda potrebné v budúcnosti udržať zlepšenie sáld bežného účtu a v niektorých prípadoch budú potrebné ďalšie zlepšenia. Hoci všetky zraniteľné krajiny v súčasnosti zaznamenávajú saldá bežného účtu, ktoré sú v súlade so zabezpečovaním stabilného vývoja ich pomerov čistej medzinárodnej investičnej pozície k HDP, primerane rýchle zníženie týchto pomerov by v niektorých prípadoch vyžadovalo ešte vyššie obchodné prebytky a prebytky bežného účtu.

Okrem toho sú úpravy asymetrické a pri úprave prebytkov bežného účtu sa nedosiahol pokrok. V ich dôsledku sa bežný účet eurozóny dostal do prebytku na úrovni približne 2,2 % v roku 2013 a očakáva sa, že v rokoch 2014 a 2015 sa mierne zvýši na úroveň 2,3 % (pozri obrázok 2). Riziká vyplývajúce z takéhoto prebytku sú tlak na domáci dopyt, a teda na schopnosť rastu eurozóny, ale aj možnosť zhodnotenia eura. Toto by prostredníctvom vplyvu na zahraničný dopyt a na úpravy cien a nákladov mohlo narušiť úsilie krajín periférie znovu nadobudnúť konkurencieschopnosť, zatiaľ čo prostredníctvom vplyvu na disponibilný príjem by to zároveň spôsobilo rozšírenie dezinflácie.

Obrázok 1: Vonkajšia zadlženosť a nominálny rast || Obrázok 2: Geografické rozloženie salda bežného účtu eurozóny

||

Poznámka: IT, LV, LU (3. štvrťrok 2013), MT (2. štvrťrok 2013), FR (4. štvrťrok 2012); čistá medzinárodná investičná pozícia vynásobená –1. Zdroj:: Eurostat, AMECO || Zdroj: Eurostat

Rastúci prebytok bežného účtu eurozóny je znakom slabého celkového domáceho dopytu. Keďže úrokové sadzby sú takmer na nulovej dolnej hranici, menová politika má obmedzený až žiadny priestor na podporu dopytu. Podobne je vo väčšine krajín obmedzená aj fiškálna politika. Aj vzhľadom na obmedzené možnosti zvýšenia domáceho dopytu v krajinách periférie je vyšší domáci dopyt zo strany prebytkových krajín jediným ďalším spôsobom, ako odstrániť produkčnú medzeru eurozóny ako celku. Okrem toho má pokles domáceho dopytu v eurozóne ako celku tendenciu vyvíjať tlak na pohyb cien smerom nadol. V prostredí nízkej inflácie – s mierou inflácie nižšou, ako je definícia cenovej stability ECB tesne pod úrovňou 2 percent – je pre krajiny periférie oveľa náročnejšie dosiahnuť potrebné úpravy relatívnych cien. V tejto súvislosti a vzhľadom na nominálnu nepružnosť by mohla pretrvávajúca veľmi nízka inflácia takisto predstavovať prekážku pre potrebné úpravy reálnych miezd, čo má dôležité následky pre zamestnanosť a nezamestnanosť. Symetrickejšie úpravy v eurozóne by znamenali hladký priebeh a menšie náklady celkových úprav a takisto by zmiernili prebytok eurozóny ako celku.

V mnohých európskych krajinách má znižovanie zadlženosti v nefinančnom súkromnom sektore pred sebou ešte stále dlhú cestu. Vysoký vonkajší dlh v zraniteľných krajinách odzrkadľuje vysoké zadlženie domáceho súkromného aj verejného sektora. V súčasnej situácii sú to najmä tlaky na znižovanie zadlženosti v súkromnom sektore, ktoré majú vplyv na domácnosti, ako aj na podniky, čo brzdí spotrebu a investície. Ako vidno na obrázku 3, úrovne dlhu v mnohých krajinách eurozóny sú veľmi vysoké a v mnohých prípadoch sa od začiatku krízy nezaznamenalo žiadne zníženie. Najmä znižovanie zadlženosti v podnikovom sektore bolo veľmi pomalé a zadlženosť podnikov klesla len v niekoľkých krajinách. Dokonca aj v prípadoch, keď sa určité znižovanie zadlženosti udialo, rozsah doposiaľ zaznamenaných úprav v pomere dlhu k HDP predstavuje iba malú časť predkrízového zvýšenia, čo naznačuje, že zníženie zostávajúceho súkromného dlhu je ešte stále v počiatočnom štádiu. Napriek utlmenému rastu nových úverov pôsobil stagnujúci alebo dokonca negatívny rast HDP proti zníženiu pomerov zadlženosti.

Obrázok 3 Zadlženosť súkromného sektora, nefinančné spoločnosti (vľavo) a domácnosti (vpravo), % HDP

||

3. Zdroj: Eurostat. Poznámka: konsolidované údaje za nefinančné spoločnosti. Do dlhu sa započítavajú úvery a cenné papiere okrem akcií, s výnimkou finančných derivátov. Na obrázku o zadlženosti nefinančných spoločností sa neuvádza Luxembursko.

Nezamestnanosť dosiahla 12 % v roku 2013, čo odráža nárast o 0,7 percentuálneho bodu od roku 2012. Miera nezamestnanosti sa výrazne zvýšila v 1/3 členských štátov eurozóny vrátane viacerých krajín, v ktorých bola táto miera už aj tak veľmi vysoká. Tempo úprav je stále pomalé, podiel dlhodobej nezamestnanosti naďalej stúpal a v roku 2013 dosiahol 50 % celkovej nezamestnanosti, čím sa zvýšilo riziko, že nezamestnanosť má čoraz štrukturálnejší charakter. Reálne jednotkové náklady práce rástli v krajinách s vyššou mierou nezamestnanosti pomalšie, čo zmiernilo straty pracovných miest a zároveň obmedzilo rozdiely v nezamestnanosti medzi jednotlivými krajinami eurozóny. Napriek tomu pretrváva riziko, že nezamestnanosť bude čoraz menej reagovať na dynamiku miezd. Proces prerozdelenia zdrojov začal prinášať výsledky, keďže nominálne mzdy v neobchodovateľnom sektore klesli výraznejšie v porovnaní s obchodovateľných sektorom, čo je vývoj príznačný pre podmienky, v ktorých dochádza k presunu pracovnej sily z neobchodovateľného do obchodovateľného sektora. Toto prerozdelenie a mobilita pracovnej sily vo všeobecnosti sú mimoriadne dôležité pre udržateľné zlepšenie vonkajších pozícií v krajinách, ktoré za posledný rok vytvorili prevažne negatívne čisté investičné pozície.

Sociálna situácia v eurozóne sa počas krízy zhoršila a v roku 2012 (v ktorom sa odrazili príjmy za rok 2011) došlo k zhoršeniu takmer všetkých sociálnych ukazovateľov, okrem podielu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. Situácia sa obzvlášť zhoršila najmä pre obyvateľstvo v produktívnom veku, ktoré bolo najviac zasiahnuté zhoršením podmienok na trhu práce. Všetky súčasné úrovne sú nad úrovňami spred krízy. Miera rizika chudoby sa nachádza na úrovni 17 %, miera závažnej materiálnej deprivácie na 7,6 %, podiel ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce na 10,5 %, miera chudoby zamestnaných osôb na úrovni 10,6 % a napokon rozdiel medzi bohatými a chudobnými na 23,4 %. Od roku 2010 v krajinách, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou, miera závažnej materiálnej deprivácie prudko vzrástla, zatiaľ čo vo viacerých členských štátoch sa udržala väčšina ukazovateľov chudoby na stabilnej úrovni. Existuje množstvo potenciálnych účinkov zmien v sociálnej oblasti na dlhodobý rast a udržateľnosť verejného dlhu[1]. V skutočnosti je chudoba dôležitá pre produktivitu prostredníctvom prístupu k vzdelaniu a zdravotníckym službám, pričom nerovnosť má dynamické účinky na rast prostredníctvom kumulácie súkromného dlhu a rastu spotreby. Okrem toho môže vyššia miera chudoby a nezamestnanosti ovplyvniť „únavu z reforiem“, ktorá môže výrazne narušiť potrebné oživenie v eurozóne, a tým ovplyvniť udržateľnosť verejných financií v zraniteľných krajinách.

Pri zmierňovaní týchto problémov pre riadne fungovanie eurozóny je kľúčové ambiciózne vykonávanie štrukturálnych reforiem, ktoré vedú k flexibilnejšiemu hospodárstvu. Štrukturálne reformy môžu nielen prispieť k trvalému procesu obnovovania rovnováhy, ale takisto zoslabiť negatívne vplyvy znižovania zadlženosti domácností: silnejšie úpravy reálnych miezd vedú k hladšej reakcii zamestnanosti a následne na to aj reálnej produkcie, zatiaľ čo rýchlejšie úpravy cien umožňujú takisto rýchlejšie úpravy reálnych úrokových sadzieb smerom k rovnovážnej úrovni. Reformy sú dôležité pre obnovenie udržateľného a inkluzívneho rastu a na podporu zamestnanosti, čo zase prispieva k udržateľnosti súkromného a verejného dlhu a chráni systémy sociálneho zabezpečenia v čase fiškálnej konsolidácie.

Vzhľadom na vysokú vzájomnú prepojenosť medzi členskými štátmi eurozóny sa s vykonávaním štrukturálnych reforiem spájajú potenciálne veľké účinky presahovania. Obchod a konkurencieschopnosť patria k hlavným kanálom šírenia účinkov presahovania. Reformy trhu s výrobkami, službami a trhu práce, ako aj určité daňové reformy môžu ovplyvniť zamestnanosť a rast v členskom štáte, ktorý ich realizuje, a tým aj dopyt po výrobkoch a službách z iných členských štátov. Niektoré reformy môžu viesť k účinkom presahovania prostredníctvom finančných trhov, keď reformy zvýšia schopnosť členského štátu odolávať vonkajším otrasom a zmenšia nebezpečenstvo šírenia rizikových prirážok v prípade obáv v súvislosti s udržateľnosťou dlhu. Okrem toho v oblastiach, kde sú vo väčšine krajín eurozóny potrebné štrukturálne reformy, môže koordinovaná reforma pomôcť poskytovať informácie o širších priaznivých účinkoch štrukturálnych reforiem, zatiaľ čo referenčné porovnávanie, vzájomné učenie sa a výmena najlepších postupov môžu poskytnúť ďalšie výhody.

Zraniteľné členské štáty nedávno presadili pôsobivé štrukturálne reformy. Navzdory týmto dosiahnutým úspechom je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok na vytvorenie investičných príležitostí, ktoré pomôžu pri presune zdrojov smerom k výrobe obchodovateľných tovarov a služieb, čím sa zvýši vonkajšia konkurencieschopnosť a produktivita. V členských štátoch jadra eurozóny bolo reformné úsilie doposiaľ vo všeobecnosti menej ambiciózne. Primerané reformy v krajinách jadra a väčšia symetria pri úpravách by teda boli vhodné na podporu domáceho dopytu vo veriteľských krajinách, ako aj v celej eurozóne, a uľahčili by úsilie na obnovu konkurencieschopnosti a rast v krajinách periférie. Rozhodujúce sú najmä politiky, ktoré prispievajú k rastu investícií, pretože zvyšujú dopyt v krátkodobom horizonte a zvyšujú rastový potenciál v budúcnosti. Tu by reformy trhu s výrobkami zamerané na zlepšenie hospodárskej súťaže v neobchodovateľných sektoroch značne podporili investície a uľahčili rozvoj týchto odvetví.

Vo všeobecnosti bolo úsilie o štrukturálne reformy na trhu s výrobkami obmedzené. Dosiahol sa len veľmi obmedzený pokrok pri vykonávaní odporúčaných opatrení v oblasti služieb vrátane reforiem na odstránenie neopodstatnených obmedzení prístupu k povolaniam a výkonu povolaní a na zníženie prekážok vstupu do maloobchodného predaja. Dosiahol sa len obmedzený pokrok v reformách podnikateľského prostredia (napr. byrokracia, vymáhateľnosť zmluvného plnenia, začatie podnikania, podpora MSP, konkurzné konania, meškanie platieb). Prijali sa určité opatrenia na zlepšenie rámca pre hospodársku súťaž, ale v niektorých krajinách je potrebné prijať ďalšie opatrenia na posilnenie nezávislosti a účinnosti orgánov pre hospodársku súťaž. Ďalšie reformy sú potrebné aj v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a v sieťových odvetviach, najmä v železničnej doprave.

V mnohých členských štátoch existuje priestor a potreba zlepšiť štruktúru zdaňovania presunutím daňového zaťaženia z práce a príjmu právnických osôb na menej škodlivé daňové základy, ako sú spotreba, životné prostredie a periodické dane z nehnuteľností. Zloženie daní v eurozóne sa vo veľkej miere zameriava na zdanenie práce. Daňovo-odvodové zaťaženie v eurozóne je viac ako 45 %, čo je omnoho viac ako v neeurópskych členských krajinách OECD (pozri tabuľku 1).

Tabuľka 1. Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie na slobodnú osobu bez dieťaťa pri 100 % priemerného príjmu (%)                     

|| 2013 || Zmena 2013 – 2009

Eurozóna || 46,5 || –0,2

Priemer OECD || 35,9 || 0,7

Austrália || 27,4 || 0,7

Kanada || 30,7 || 0,5

Japonsko || 31,6 || 2,5

Nový Zéland || 16,9 || –1,2

Švédsko || 42,9 || –0,3

Spojené štáty americké || 31,3 || 1,3

Spojené kráľovstvo || 31,5 || –0,9

OECD (2010): „Taxing Wages: Comparative tables“ (Zdanenie miezd: porovnávacie tabuľky), daňové štatistiky OECD – (databáza). Priemerné daňovo-odvodové zaťaženie eurozóny vypočítané ako vážený priemer 15 členských štátov eurozóny, ktoré sú členmi OECD.

Proces prerozdelenia zdrojov by mali uľahčiť prispôsobivé trhy práce na úrovni členských štátov aj eurozóny. V mnohých krajinách eurozóny sa v minulých rokoch uskutočnili reformy na podporu úprav trhu práce, ako je napr. zavedenie zmien vo vymedzení regulárneho rozviazania pracovného pomeru a výške odstupného, ale aj reformy na zlepšenie flexibility v prípade ukončenia pracovného pomeru prostredníctvom prepracovania predpisov o rozviazaní pracovného pomeru. Zaviedli sa osobitné opatrenia, ktoré zvyšujú negatívne stimuly pre uzatváranie zmlúv na dobu určitú a atypických zmlúv, s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce, ktorá je aj naďalej významnou výzvou trhu práce pre budúcnosť. Administratívna záťaž možností prerozdelenia v prípade rozviazania pracovného pomeru sa tiež vo viacerých krajinách znížila.

Reformy systémov dávok v nezamestnanosti by mali podporovať návrat do práce, v prvom rade pomocou úpravy koncepcie dávok v nezamestnanosti počas obdobia nezamestnanosti a v niektorých prípadoch pomocou silnejšieho naviazania na podmienku hľadania si zamestnania. Medzi opatrenia zamerané na stimuly patrí zníženie maximálnej úrovne dávok, prispôsobenie koncepcie dávok počas obdobia nezamestnanosti, zníženie trvania poberania dávok a prísnejšie kritériá oprávnenosti.

Viaceré členské štáty posilnili svoje systémy aktívnych politík trhu práce, najmä prostredníctvom lepšie cielenej pomoci pri hľadaní zamestnania spolu so sprísnením požiadaviek na pokračovanie poberania dávok. Popri aktivačných opatreniach niektoré krajiny v úsilí riešiť chudobu takisto reformujú svoje systémy sociálnej pomoci.

2.2.        Fiškálna politika

Súhrnný fiškálny obraz eurozóny sa aj naďalej zlepšuje: rozsiahle konsolidačné úsilie vynaložené v ťažkých hospodárskych podmienkach uplynulých rokov začína s podporou zlepšujúcich sa hospodárskych podmienok prinášať pozitívne výsledky. V skutočnosti sa očakáva, že nominálny deficit v eurozóne v roku 2014 klesne pod 3 % HDP, čo by bolo prvýkrát od roku 2009, keď bol na úrovni 2,5 %. Okrem toho sa v roku 2014 očakáva, že verejný dlh v eurozóne sa konečne stabilizuje, aj keď na vysokej úrovni 96 % HDP, čím sa ukončí nepretržite rastúci trend posledných rokov. Prognózy dlhu a deficitu eurozóny sú teda podstatne pozitívnejšie ako v prípade iných významných ekonomík vrátane Spojených štátov a Japonska. Z jarnej hospodárskej prognózy Komisie vyplýva, že tempo fiškálnej konsolidácie v eurozóne bude v roku 2014 pomalšie ako minulý rok a očakáva sa, že bude pod ¼ percentuálneho bodu HDP.

Musia sa uznať dosiahnuté fiškálne výsledky, ale úsilie o udržateľné rozpočtové pozície by malo pokračovať. Počas posledných niekoľkých rokov sa vyvinulo významné konsolidačné úsilie, ktoré umožnilo znížiť deficity a zastaviť rast dlhu. Okrem toho sa zlepšujú hospodárske vyhliadky, a teda aj prognózy, pokiaľ ide o pomer deficitu a dlhu k HDP. Z procedurálneho hľadiska to bolo viditeľné v členských štátoch pri náprave nadmerného deficitu udržateľným spôsobom a ukončení postupu pri nadmernom deficite. Mnohé členské štáty však ešte stále majú deficity nad referenčnou hodnotou 3 % a úroveň dlhu nad 60 % a naďalej musia pokračovať vo svojom úsilí o zníženie deficitov a zabezpečenie stabilne klesajúcej tendencie dlhu v súlade s referenčnou hodnotou pre zníženie dlhu, ktorá sa zaviedla v reformovanom Pakte stability a rastu. Okrem toho mnohé členské štáty, ktoré napravili svoje nadmerné deficity, nedosiahli udržateľné rozpočtové pozície, ako je definované v strednodobých cieľoch.

Musí sa zabrániť chybám z obdobia pred krízou. Jednou z hlavných inovácií fiškálneho rámca EÚ, ktorú zaviedol balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí, bolo posilnenie preventívnej časti Paktu stability a rastu. Toto sa zakladá na poučení z krízy, že nedostatočné dodržiavanie preventívnej časti Paktu stability a rastu bolo jedným z hlavných dôvodov existencie vysokých fiškálnych deficitov a prudkého nárastu dlhu počas krízy, aj keď v skutočnosti už analýza, ktorá predchádzala reforme Paktu stability a rastu v roku 2005, naznačila, že nedodržiavanie preventívnej časti bolo jedným z hlavných zdrojov neskorších fiškálnych problémov. Na odstránenie týchto nedostatkov balík šiestich legislatívnych aktov o správe hospodárskych záležitostí ozrejmil posudzovanie dodržiavania strednodobého cieľa alebo postupu úprav smerujúcich k jeho dosiahnutiu a zaviedol sankcie pre členské štáty eurozóny v prípade jeho nedodržiavania. Na posilnenie významu štrukturálne vyrovnaných rozpočtov podpísali členské štáty Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ktorá presadila vo vnútroštátnych právnych predpisoch na ústavnej, resp. zodpovedajúcej úrovni požiadavku dodržiavania strednodobého cieľa. Je preto mimoriadne dôležité, aby členské štáty zabezpečili úplný súlad s požiadavkami preventívnej časti. Zlepšenie hospodárskych podmienok by sa malo posudzovať ako príležitosť na pokračovanie v postupe úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa a na vybudovanie fiškálnych rezerv pred tým, ako sa cyklické faktory znovu otočia. Z tohto pohľadu štrukturálne konsolidačné úsilie na úrovni menej než ¼ percentuálneho bodu HDP v roku 2014 poukazuje na celkovo nedostatočnú reakciu na fiškálne problémy eurozóny. Platí to najmä vzhľadom na to, že pre členské štáty, ktoré sa v roku 2014 ešte stále nachádzajú v postupe pri nadmernom deficite, sa priemerné štrukturálne úsilie odporúčané na rok 2014 v odporúčaniach v rámci postupu pri nadmernom deficite rovná 1 % HDP, zatiaľ čo v prípade členských štátov v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu sa vyžaduje štrukturálna úprava na úrovni 0,5 % HDP smerom k strednodobému cieľu ako referenčnej hodnote. Len štyri krajiny eurozóny dosiahli strednodobý cieľ. Tento záver však treba spresniť vzhľadom na to, že štrukturálne saldo môže podceniť východiskové fiškálne úsilie z dôvodu nižšej reakcie príjmov na hospodársky rast, než je bežné, ako aj z dôvodu súčasného utlmeného rastu potenciálnej produkcie v strednodobom horizonte.

Komisia od zavedenia stratégie Európa 2020 dôsledne vyzývala členské štáty, aby pri konsolidácii svojich verejných rozpočtov uprednostňovali politiky podporujúce rast. Významnými prvkami fiškálnej politiky podporujúcej rast sú diferenciácia úsilia o fiškálnu konsolidáciu, dlhodobá udržateľnosť (obidve sa posudzujú vyššie), zloženie a štruktúra príjmov a výdavkov a stabilný fiškálny rámec.

Celková kvalita výdavkov je výsledkom kombinácie dvoch hlavných aspektov: i) zloženia výdavkov a najmä váhy výdavkových položiek podporujúcich rast a ii) efektívnosti výdavkov, t. j. ako dobre sa verejné zdroje transformujú na služby občanom a podnikom.

Pokiaľ ide o zacielenie na oblasti výdavkov, ktoré by mali v zásade priaznivo ovplyvniť rast, sú kategórie výdavkov, na ktoré sa bežne zameriava pozornosť, verejné investície, vzdelávanie a výskum a vývoj. Najnovší vývoj v zložení výdavkov v eurozóne od začiatku hospodárskej a finančnej krízy poukazuje na všeobecné zvýšenie podielu sociálnej ochrany sprevádzané znížením v niekoľkých ďalších oblastiach vrátane vzdelávania, ako aj na všeobecnú tendenciu znižovania verejných investícií, ktoré sa často považujú za jednoduchý terč konsolidácie. Napríklad priemerné výdavky na tvorbu kapitálu v eurozóne predstavovali 2,1 % HDP a 4,3 % celkových výdavkov v roku 2013 v porovnaní s 2,6 % a 5,7 % v roku 2007 (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2. Verejné investície (tvorba hrubého fixného kapitálu) vyjadrené ako % HDP a celkových výdavkov

|| THFK (% HDP) || || || THFK (% celkových výdavkov) || ||

|| 2007 || 2014 || zmena || 2007 || 2014 || zmena

BE || 1,6 || 1,6 || 0,0 || 3,2 || 2,9 || -0,3

DE || 1,5 || 1,6 || 0,1 || 3,4 || 3,5 || 0,1

EE || 5,1 || 4,0 || -1,1 || 14,9 || 10,3 || -4,5

IE || 4,7 || 1,6 || -3,1 || 12,7 || 3,9 || -8,8

EL || 3,4 || 2,6 || -0,8 || 7,1 || 5,5 || -1,6

ES || 4,0 || 1,3 || -2,7 || 10,3 || 3,0 || -7,3

FR || 3,3 || 3,0 || -0,2 || 6,2 || 5,3 || -0,8

IT || 2,3 || 1,6 || -0,7 || 4,9 || 3,3 || -1,6

CY || 3,0 || 2,3 || -0,7 || 7,3 || 4,8 || -2,4

LV || 5,7 || 3,7 || -2,0 || 15,8 || 10,5 || -5,3

LU || 3,3 || 3,1 || -0,2 || 9,1 || 7,2 || -1,9

MT || 3,7 || 2,7 || -1,0 || 8,8 || 6,2 || -2,7

NL || 3,3 || 3,3 || 0,0 || 7,3 || 6,6 || -0,7

AT || 1,1 || 1,0 || -0,1 || 2,2 || 1,9 || -0,3

PT || 2,7 || 1,8 || -0,9 || 6,1 || 3,8 || -2,3

SI || 4,2 || 4,2 || 0,0 || 10,0 || 8,4 || -1,6

SK || 1,9 || 1,9 || 0,0 || 5,5 || 5,0 || -0,5

FI || 2,4 || 2,9 || 0,4 || 5,1 || 4,8 || -0,3

EZ-18 || 2,6 || 2,0 || -0,6 || 5,7 || 4,1 || -1,5

Zdroj: útvary Komisie (Ameco)

V eurozóne taktiež existuje široký priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o efektívnosť výdavkov. Túto skutočnosť možno pozorovať v oblasti sociálnych výdavkov. Obrázok 2 znázorňuje vzťah medzi znížením nerovnosti príjmov a sociálnymi výdavkami. Hoci zníženie nerovnosti nie je jediným cieľom výdavkov v oblasti sociálneho zabezpečenia, z údajov vyplýva, že verejné financie je možné zlepšiť bez zvýšenia nerovnosti príjmov, ak je možné identifikovať spôsoby zvýšenia efektívnosti.

Obrázok 1. Vzťah medzi znížením nerovnosti trhových príjmov a výdavkami v oblasti sociálneho zabezpečenia, 2000 – 2011

Zdroj: Eurostat a normalizovaná databáza o nerovnosti príjmov vo svete. Poznámka: zníženie nerovnosti trhových príjmov je percentuálny rozdiel medzi Giniho koeficientom po zaplatení daní a transferov a Giniho koeficientom pred zaplatením daní a transferov.

Pokiaľ ide o fiškálne rámce, za posledných niekoľko rokov sa v celej eurozóne dosiahol pokrok. Bolo to podnietené potrebou prezentovať a dodržiavať prísnejšiu fiškálnu disciplínu, ktorej zodpovedajú prísnejšie požiadavky v rámci európskej správy fiškálnych záležitostí, čoho príkladom je okrem iného nadobudnutie účinnosti smernice o vnútroštátnych rozpočtových rámcoch[2] na začiatku roku 2014 v 28 členských štátoch EÚ. Tento vývoj smerom k lepšej správe fiškálnych záležitostí je obzvlášť naliehavý v eurozóne, v ktorej sa prijali ďalšie záväzky na podporu fiškálnej disciplíny. Počas roku 2013 sa rámec pre eurozónu sfunkčnil prostredníctvom nadobudnutia účinnosti balíka dvoch legislatívnych aktov[3] (pozri vyššie) a tzv. „fiškálnej dohody“[4], ktoré sa v plnej miere uplatňujú na všetky členské štáty eurozóny.

Rok 2014 bude kľúčovým z hľadiska dodržiavania nových požiadaviek na fiškálne rámce. Za dodržiavania kombinácie uvedených novo stanovených legislatívnych prvkov musia členské štáty eurozóny zabezpečiť čo najskôr súlad so všetkými právnymi predpismi, ktoré sú teraz v plnej miere účinné, pričom Komisia v súčasnosti vykonáva hodnotenie súladu v prípade transpozície smernice a fiškálnej dohody. Hlavnými oblasťami, na ktoré by sa mala v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať pozornosť členských štátov eurozóny by malo byť zabezpečenie účinného stanovenia a fungovania fiškálnych pravidiel, najmä pravidiel štrukturálneho rozpočtového salda, a ich monitorovania nezávislými fiškálnymi inštitúciami, ako aj plné začlenenie nového spoločného rozpočtového harmonogramu vrátane návrhov rozpočtových plánov a strednodobých fiškálnych plánov do vnútroštátneho rámca na základe nezávisle vypracovaných alebo schválených prognóz.

2.3         Politika finančného sektora

Rôznorodosť úverových podmienok je aj naďalej veľmi vysoká a je v kontraste s nízkou finančnou fragmentáciou v iných segmentoch trhu, ako je napr. segment štátneho a podnikového dlhu. V prieskume bankových úverov uskutočnenom ECB banky eurozóny uznali, že rozptýlenie napätia okolo štátneho dlhu prispelo v priemere k zlepšeniu podmienok financovania bánk, zatiaľ čo vplyv zmiernenia krízy štátneho dlhu na úverové podmienky bánk zostáva tlmený. To svedčí o skutočnosti, že banky zatiaľ nepretavili lepšie podmienky financovania do lepších úverových podmienok. V posledných pár mesiacoch sa v krajinách jadra ako Nemecko a Francúzsko zastavil pokles úrokových sadzieb v prípade úverov podnikom a v najzraniteľnejších krajinách ako Grécko a Portugalsko tieto úrokové sadzby mierne poklesli. Rozdiely v úrokových sadzbách v prípade úverov podnikom medzi krajinami ako Taliansko alebo Španielsko a Nemecko sa v skutočnosti nezačali ešte stierať. Úverové toky tiež zostávajú slabé. Najnovšie údaje o bankových úveroch potvrdzujú, že oživenie hospodárstva, ktoré momentálne zaznamenávame, je v zásade bezúverové. Úverové toky do súkromného sektora sa v priebehu niekoľkých posledných mesiacov znížili v dôsledku toho, že do nefinančného podnikového sektora spoločností smerujú stále veľmi nízke objemy úverov. Takéto úverové obmedzenia môžu zabrzdiť oživenie, a to najmä v zraniteľných krajinách, a posilniť dezinflačné tlaky.

Oslabenie poskytovania úverov do reálnej ekonomiky možno pripísať na vrub faktorom na strane dopytu a ponuky. Pokiaľ ide o ponuku, na kreditné riziko vplýva súhra dlhodobého hospodárskeho oslabenia a zdedených problémov v oblasti súvahy, a to v kontexte pokračujúcich korekcií na trhoch s obytnými a komerčnými nehnuteľnosťami v niektorých krajinách. To má za následok zhoršenie kreditnej kvality a zvyšovanie podielov zlyhaných úverov v prípade bánk eurozóny. Okrem toho podľa niektorých účastníkov trhu sú problémy s kvalitou aktív naliehavejšie, než bolo vykázané, vzhľadom na to, že banky voči dlžníkom s nízkou kreditnou kvalitou uplatňujú odklad splátok. To zase môže znížiť kapacitu bánk poskytovať nové úvery produktívnym podnikom, keďže vysoký podiel zlyhaných úverov a úverov, pri ktorých sú banky voči dlžníkom uplatňujú odklad splátok, zväzuje kapitál a finančné prostriedky. Posúdenie kvality aktív, ktoré uskutočňuje ECB a na ktoré nadväzuje záťažový test v rámci celej EÚ, má podľa očakávania odhaliť všetky nepriznané straty bánk a ďalej podporiť dokončenie potrebnej korekcie bankových súvah. Na druhej strane pretrvávajúci previs dlhu súkromného sektora a jeho znižovanie, slabé hospodárske prostredie a zlé hospodárske vyhliadky v eurozóne nepriaznivo vplývajú na schopnosť dlžníkov splácať dlh, ako aj na dopyt po úveroch. V niektorých krajinách eurozóny tlmí pomalý pokrok pri reštrukturalizácii podnikového sektora dopyt po nových úveroch.

Banky eurozóny aj napriek pomerne náročnému ekonomickému prostrediu pokračujú v posilňovaní svojich kapitálových pozícií. V dôsledku toho sú podiely vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) podľa pravidiel Bazilej III veľkých bánk eurozóny zhruba porovnateľné s podielmi CET1 ich globálnych partnerov. Mnoho veľkých bánk, ktoré už vykazujú podiely CET1 podľa pravidiel Bazilej III, tiež dosiahlo alebo presiahlo úroveň 9 % do septembra 2013. V dôsledku toho zostávajú aj napriek trvalému navyšovaniu rezerv na krytie úverových strát podiely kapitálu v bankách eurozóny celkovo stabilné a v mnohých členských štátoch eurozóny dokonca narastajú. Pomery krytia však zostávajú v niektorých krajinách pomerne nízke v dôsledku toho, že objem zlyhaných úverov narastá rýchlejšie než rezervy. Zlepšenie podielov kapitálu bánk eurozóny sa dosiahlo prostredníctvom kombinácie zvyšovania kapitálu a znižovania rizikovo vážených aktív. Vzhľadom na neistotu účastníkov finančného trhu ohľadom výpočtu rizikovo vážených aktív sa čoraz viac používa jednoduchý ukazovateľ finančnej páky ako doplnkový ukazovateľ na meranie sily bankového sektora. Pri takomto meraní je pokrok bánk eurozóny menej výrazný.

Pri pohľade dopredu je zrejmé, že by bolo možné ďalej znížiť finančnú fragmentáciu, ak by sa dosiahol pokrok pri riešení základných príčin. V tejto súvislosti sa uskutočňujú rôzne politické iniciatívy v záujme riešenia tejto otázky, ako aj krehkosti bankového systému. Iniciatívy v rámci bankovej únie sú aj naďalej kľúčovými bodmi politického programu EÚ. Banková únia vytvorí odolnejší finančný sektor v rámci eurozóny, ktorý v prvom rade prinesie väčšiu bezpečnosť všetkých bánk vďaka predchádzaniu krízam, pričom centralizácia dohľadu pod záštitou jednotného mechanizmu dohľadu zníži riziká korupcie dohľadu. Ak budú mať banky problémy so solventnosťou, s likviditou alebo so životaschopnosťou, subjekty dohľadu môžu v záujme ich riešenia zasiahnuť v skorom štádiu, a ak stále nebude možné náležite riešiť problémy, bude k dispozícii rámec, ktorý umožní riadne vyriešenie situácie inštitúcií, ktoré čelia problémom.

ECB dosiahla značný pokrok pri preberaní zodpovednosti za dohľad nad bankami v eurozóne. ECB uskutočňuje najmä komplexné posúdenie najväčších bánk v eurozóne (128 úverových inštitúcií v 18 členských štátoch, na ktoré pripadá približne 85 % celkových aktív bánk eurozóny), ktoré chce ukončiť pred tým, než v novembri 2014 začne vykonávať úlohu orgánu jednotného dohľadu. Toto posúdenie zahŕňa posúdenie rizika v prípade každej banky a posúdenie kvality aktív (AQR – asset quality review) a následne záťažový test (ZT), ktorý sa v úzkej spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA – European Banking Authority) vykoná vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. Práca na AQR výrazne napreduje. Metodika bola uverejnená na konci marca a očakáva sa, že proces AQR bude ukončený v júli. Zároveň sa uskutočňujú prípravy na záťažové testy a EBA 29. apríla uverejnil príslušné scenáre a metodiku. EBA a ECB koordinovane oznámili kľúčové prvky procesu posudzovania vrátane kapitálových prahov, ktoré sú na úrovni 8 % CET1 v prípade základného scenára a 5,5 % CET1 v prípade nepriaznivého scenára. Na rozdiel od posúdení vykonaných v minulosti nebude rozhodnutia v oblasti dohľadu, ktoré sa týkajú výsledkov záťažových testov a dôsledkov na výsledky bánk, koordinovať EBA, ale touto úlohou sa poveria príslušné orgány vrátane ECB. Dôveryhodnosť záťažových testov potvrdzuje niekoľko skutočností, najmä ak si uvedomíme, že východiskový bod je dôveryhodnejší a prísnejší z toho dôvodu, že mu predchádza AQR. Medzi ďalšie takéto skutočnosti patria i) predĺženie časového horizontu tohto posúdenia z 2 na 3 roky, ii) lepšie harmonizované definície dôležitých parametrov ako zlyhané úvery a iii) spoločný prístup k štátnym dlhopisom v záťažovom teste bez možnosti voľného uváženia na úrovni jednotlivých členských štátov. Okrem toho miera transparentnosti tohto postupu a jeho komplexnosť sú zárukou pre inštitúcie a účastníkov trhu. Vďaka veľmi priaznivým podmienkam na trhu môžu banky navyše tiež ľahšie a lacnejšie získať kapitál alebo za lepších podmienok predať aktíva, ktoré môžu byť počas tohto postupu penalizované.

V apríli 2014 spoluzákonodarcovia schválili jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM – Single Resolution Mechanism). SRM sa bude uplatňovať na všetky banky v eurozóne a v ostatných členských štátoch, ktoré sa rozhodnú do mechanizmu zapojiť. Rozhodovacie postupy v rámci SRM boli dôkladne nastavené tak, aby bolo možné v riešenom prípade rozhodnúť v priebehu víkendu. Fokálnym bodom SRM bude silný Spoločný výbor pre riešenie krízových situácií, ktorý bude pozostávať zo stálych členov, ako aj zo zástupcov Komisie, Rady, ECB a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za riešenie takýchto situácií. Vo väčšine prípadov, v ktorých je potrebné riešiť problémy banky v eurozóne alebo banky so sídlom v členskom štáte zapojenom do bankovej únie, ECB oznámi vec spoločnému výboru, Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom na riešenie krízových situácií. V rámci bankovej únie sa vnútroštátne finančné prostriedky na riešenie krízových situácií postupne zlúčia do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, do ktorého budú od roku 2016 prispievať všetky banky z krajín bankovej únie a ktorý do roku 2024 dosiahne hodnotu 55 miliárd EUR. Nariadenie o SRM však zatiaľ neustanovuje spoločný zabezpečovací mechanizmus pre fond, ktorý sa vytvorí počas nadchádzajúcich rokov.

Prístup MSP k financovaniu je v mnohých členských štátoch aj naďalej problematický, v dôsledku čoho hrozí oslabenie hospodárskeho oživenia. Popri tom sa potreba investícií do dopravy, energetiky a širokopásmových infraštruktúrnych sietí odhaduje na obdobie do roku 2020 na 1 bilión EUR. V kontexte pokračujúcich tlakov na znižovanie zadlženosti a stále značnej fragmentácie trhu (pozri vyššie) pretrváva v Európe naliehavé riziko likvidnej medzery. Okrem vytvorenia bankovej únie sa prijalo alebo sa plánuje prijať niekoľko iniciatív týkajúcich sa dlhodobého financovania hospodárstva.

Existuje široký konsenzus o tom, že zdroje financovania je potrebné diverzifikovať vzhľadom na to, že pre Európu je charakteristický systém s prevládajúcim bankovým sprostredkovaním. Európske kapitálové trhy sú pomerne slabo rozvinuté a v súčasnosti nepostačujú na zaplnenie likvidnej medzery, ktorá vznikla v dôsledku znižovania zadlženosti bánk. Existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia tomu, aby sa ujalo financovanie prostredníctvom kapitálových trhov. Mohli by sa upraviť stimuly, ktoré majú inštitucionálnych aktérov, napríklad poisťovateľov, podnietiť k zapojeniu sa do dlhodobého financovania. Prístup MSP na kapitálové trhy v súčasnosti brzdí informačná asymetria a neexistencia likvidného trhu so sekuritizáciou. Ak má dôjsť k oživeniu trhu so sekuritizáciou, mali by sme pripisovať kľúčový význam „rozlišovaniu“ medzi dobrou a zlou sekuritizáciou, čo by následne umožnilo zlepšiť prudenciálny rámec pre dobrú sekuritizáciu. Pokiaľ ide o trh s financovaním infraštruktúry, účastníci finančného trhu často poukazujú na to, že nedostatok transparentnosti pri príprave projektov bráni v predvídateľnejšom financovaní, napríklad v prípade verejno-súkromného partnerstva. Dostupnejšie informácie o vnútroštátnych infraštruktúrnych a investičných plánoch a o projektoch podporovaných vnútroštátnymi orgánmi by mohli prilákať investície z kapitálových trhov pre projekty v Európe. Trhové financovanie brzdí napokon aj niekoľko prierezových faktorov týkajúcich sa riadenia spoločností, problémov v oblasti účtovníctva a daní a právnych otázok. Oznámenie Komisie o dlhodobom financovaní prijaté koncom marca 2014 sa zameriava na konkrétny akčný plán, v rámci ktorého sa majú už v tomto roku prijať viaceré opatrenia na riešenie týchto problémov a otázok.

[1] Darvas, Z. a Wolff, G. (2014): „Europe's social problem and its implication for economic growth“, Bruegel policy brief, číslo 03.

[2] Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov, súčasť balíka šiestich legislatívnych aktov.

[3] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne.

[4] Fiškálnu dohodu predstavuje fiškálna kapitola v Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.