52014DC0446

1.         Úvod

V stratégii Európa 2020 sa uznáva, že pri zabezpečovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu zohráva hlavnú úlohu prechod k ekologickému a nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, ako aj sociálne vylúčenie a nerovnosti predstavujú pre dlhodobý hospodársky rast výzvy a alternatívny model rastu „nad rámec HDP“ je na programe už dlhé roky.[1]

Model ekologického rastu, ktorého výsledkom je nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívne využívajúce zdroje, slúži na zobrazenie štruktúrnej hospodárskej zmeny podnietenej hlavne nedostatkom zdrojov, technickými zmenami a inováciami, novými trhmi a zmenami v modeloch požiadaviek priemyslu a zákazníkov[2]. Ceny zdrojov, surovín a energie[3] už ovplyvňujú nákladovú štruktúru spoločností, pretože v dôsledku narastajúcej spotreby v rozvíjajúcich sa ekonomikách bude globálny dopyt po týchto zdrojoch naďalej rásť. Dnešný lineárny model, ktorý je založený na princípe „využiť-vyrobiť-spotrebovať-odstrániť“,bude postupne prechádzať na obehový model, ktorý vďaka šetreniu, opätovnému používaniu a recyklácii materiálov poskytne väčšiu pridanú hodnotu a väčší úžitok z každej tony materiálu, každého joulu energie a každého hektára pôdy, a v rámci ktorého bude produktivita zdrojov určovať budúcu konkurencieschopnosť[4].

Ekologický rast je výzvou a zároveň príležitosťou pre trh práce a zručnosti, ktoré sú zasa kľúčovými faktormi umožňujúcimi ekologický rast. Prechod prinesie zásadné zmeny v celom hospodárstve a v celom rade odvetví: vytvoria sa ďalšie pracovné miesta, niektoré pracovné miesta sa nahradia a iné predefinujú[5]. V tejto súvislosti je pre vytvorenie podmienok potrebných na podporu zelených pracovných miest, na vyriešenie problému spojeného s nedostatkom zručností a pracovných síl, ako aj na predvídanie zmeny v potrebách ľudského kapitálu nevyhnutné lepšie zacielenie a koordinácia opatrení a nástrojov pracovného trhu.

Komisia vo svojom balíku v oblasti zamestnanosti z roku 2012 predkladá rámec na oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest, pričom kladie dôraz na potrebu ďalšieho rozvíjania nástrojov pracovného trhu a vymedzenia potrebných zručností s cieľom podporiť prechod k ekologickému hospodárstvu a postupne napĺňať ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti.[6]

V ročných prieskumoch rastu z rokov 2013 a 2014 sa podčiarkol potenciál ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta a potreba rozvíjať strategické rámce, v ktorých politika pracovného trhu a politika zameraná na zručnosti zohrávajú aktívnu úlohu pri podpore vytvárania pracovných miest.[7] Napriek tomu existujú integrované politické rámce spájajúce ekologický rast a zamestnanosť len v niekoľkých členských štátoch a väčšina z nich má nejednotný a fragmentovaný prístup[8].

V 7. environmentálnom akčnom programe sa navyše uvádza, že využívanie plného potenciálu ekologického hospodárstva zabezpečiť rast a vytvárať pracovné miesta závisí od zlepšenia environmentálnej integrácie a súdržnosti politík, ktoré umožňujú rozvoj a vykonávanie sektorových politík na úrovni Únie a členských štátov[9]. V roku 2014 sa v rámci Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov (EREP) takisto zdôraznila potreba rozvinúť rozsiahlu stratégiu pre „zelenšie“ pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie, a EÚ bola vyzvaná k tomu, aby do svojich politík začlenila ciele udržateľnosti, identifikovala nástroje pracovného trhu pre tento prechod, mobilizovala finančné prostriedky EÚ, podporila výmenu osvedčených postupov, zvyšovanie povedomia a zaangažovanosť a zabezpečila opatrenia nadväzujúce na európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík[10].

Cieľom tohto oznámenia je vymedziť podmienky strategického rámca, aby politika pracovného trhu a politika zameraná na zručnosti mohli zohrávať aktívnu úlohu pri podpore zamestnanosti a vytváraní pracovných miest v ekologickom hospodárstve. Navrhujú sa v ňom cielené politické reakcie a nástroje, ktoré majú zabezpečiť, aby sa programy v oblasti zamestnanosti a životného prostredia zbližovali a prispievali k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

2.         Smerom k ekologickému hospodárstvu – príležitosti a výzvy pre pracovný trh

Ekologizácia hospodárstva je podnietená najmä dlhodobým globálnym trendom narastajúceho nedostatku zdrojov a zvyšujúcich sa cien za energiu a suroviny, čo je dôsledkom silnejúcej závislosti Európy od ich dovozu. V rámci riešenia týchto problémov vykonáva EÚ množstvo politík a stratégii, ktorých cieľom je podporiť prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, a zároveň posilniť konkurencieschopnosť EÚ. Jedným z najdôležitejších opatrení je klimaticko-energetický balík 2020. V rámci tohto balíka sa stanovujú ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje energie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Všeobecne sa zastáva názor, že úspešný prechod k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje a energiu, pretvorí pracovné trhy. Aby bolo možné lepšie predvídať a zvládnuť štrukturálne úpravy, je preto nevyhnutné pochopiť, ako uvedené faktory vplývajú na pracovný trh[11].

V environmentálnom priemyselnom odvetví došlo k významnému vytváraniu pracovných miest, často označovaných ako „zelené pracovné miesta“, a to aj počas hospodárskej krízy. V období rokov 2002 – 2011 sa miera zamestnanosti v EÚ zvýšila z 3 miliónov na 4,2 milióna, pričom počas recesie narástla o 20 %[12].

Dôležitý je potenciál vytvárať pracovné miesta spojené s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, energetickou efektívnosťou, odpadovým hospodárstvom a hospodárením s vodami, kvalitou ovzdušia, obnovou a zachovaním biologickej diverzity a rozvojom zelenej infraštruktúry, ktorý je odolný voči zmenám v hospodárskom cykle.

Napríklad 1 %-né zvýšenie rýchlosti rastu v odvetví vodného hospodárstva v Európe môže viesť k vytvoreniu 10 000 až 20 000 nových pracovných miest[13]. Odhaduje sa, že cestovný ruch a rekreácia v lokalitách sústavy Natura 2000 priamo podporia približne 8 miliónov pracovných miest, čo zodpovedá 6 % celkovej zamestnanosti v EÚ[14]. Vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa predchádzania vzniku odpadu a odpadového hospodárstva by mohlo viesť k vytvoreniu viac ako 400 000 nových pracovných miest[15] a revízia právnych predpisov v oblasti odpadu, ktorú v súčasnosti navrhuje Komisia, by podľa odhadov mohla viesť k vytvoreniu ďalších 180 000 pracovných miest[16], pričom by sa otvorili nové trhy, lepšie využívali zdroje, znížila závislosť od dovozu surovín a znížil by sa tlak na životné prostredie[17].

Vnútorná transformácia a nová definícia pracovných miest ovplyvnia sektory s vysokým podielom emisií (ktoré sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov v EÚ v takejto miere: energetika – 33 %, doprava – 20 %, poľnohospodárstvo – 12 % a stavebníctvo – 12 % ).[18] Zvýšené investície do izolácie a energetickej efektívnosti bude mať pravdepodobne pozitívny vplyv na vytváranie pracovných miest v odvetví stavebníctva, v ktorom si viac ako štyri milióny pracovníkov bude musieť zvýšiť kvalifikáciu.[19] Pracovné miesta by sa mali vytvárať aj v odvetviach v biomasy a biopalív.[20] Novozavedené ekologické prvky v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pomáhajú zlepšiť poskytovanie služieb vo verejnom záujme uvedenými odvetviami a zároveň v týchto odvetviach zabezpečiť ekologický rast. V odvetví poľnohospodárstva existujú možnosti vytvárať pracovné miesta najmä prostredníctvom akostných výrobkov, ekologického poľnohospodárstva, riadenia krajinotvorby, ekologických fariem/ekoturizmu, environmentálne vhodných služieb a/alebo infraštruktúry vo vidieckych oblastiach.

V energeticky náročných priemyselných odvetviach (napr. v odvetví chemického priemyslu alebo železa a ocele) je situácia zložitejšia, pretože tieto odvetvia čelia výzvam aj možnostiam vyplývajúcim z potreby znížiť emisie a z rozvoja nových odvetví a tovaru. Pri riešení problematiky konkurencieschopnosti priemyselných odvetví, ktoré sú vystavené riziku premiestnenia v dôsledku vplyvu politík v oblasti zmeny klímy, Komisia zaviedla opatrenia na predchádzanie „úniku uhlíka“[21]. Pokiaľ ide o odvetvie chemického priemyslu, odhaduje sa, že ekologickejší charakter chemického priemyslu povedie k vytvoreniu väčšieho počtu pracovných miest ako v prípade ropného priemyslu a chemického priemyslu v súčasnej podobe[22]. Oceliarsky priemysel zaznamenáva vďaka používaniu recyklovaných materiálov, ako napríklad oceľový šrot, veľké úspory energie, čo má pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť tohto odvetvia.

V prípade širšieho hospodárstva môžu spoločnosti vďaka zvýšeniu efektívnosti výrobných procesov, prijímaniu inovačných riešení v záujme šetrenia zdrojov, vyvíjaniu nových obchodných modelov alebo ponuke udržateľnejších výrobkov a služieb rozširovať svoje trhy a vytvárať nové pracovné miesta, pričom existujúce pracovné miesta môžu prejsť transformáciou. Produktivita zdrojov v EÚ sa v období rokov 2000 – 2011 zvýšila o 20 %. Zachovanie tejto miery by viedlo k ďalšiemu zvýšeniu o 30 % do roku 2030 a mohlo by viesť aj k zvýšeniu HDP o takmer 1 %. Zároveň by pomohlo vytvoriť viac ako 2 milióny pracovných miest.

3.         Politické reakcie

Dynamické a dobre fungujúce pracovné trhy musia zohrávať kľúčovú úlohu v procese uľahčenia prechodu k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Opatrenia na úrovni EÚ by sa mali zamerať na:

- riešenie problému spojeného s nedostatkom zručností,

- predvídanie zmien, zabezpečenie prechodu a podporu mobility,

- podporu vytvárania pracovných miest,

- zvýšenie kvality údajov.

3.1       Riešenie problému spojeného s nedostatkom zručností

Hoci ekologické hospodárstvo vytvorí nové pracovné miesta a otvorí nové trhy, konkurencieschopnosť Európy, jej inovačná kapacita a produktivita budú vo veľkej miere závisieť od dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov. To znamená, že je potrebné podporiť rozvoj zručností (3.1.1); a lepšie predvídať potrebné zručnosti medzi sektormi a priemyselnými odvetviami, aby sa príslušné orgány a zúčastnené strany mohli prispôsobiť zmenám (3.1.2).

3.1.1    Podpora rozvoja zručností

Zatiaľ čo členské štáty vytvárajú kategórie „zelených“ zručností[23], je už známe, že prechod k ekologickejšiemu hospodárstvu bude mať výrazný vplyv na potreby zručností, čo sa odzrkadlí vo zvýšenom dopyte po kvalifikovanej pracovnej sile v rozvíjajúcich sa environmentálnych priemyselných odvetviach, zvyšovaní kvalifikácií pracovníkov v rámci daných odvetví a po rekvalifikácii pracovníkov v odvetviach citlivých na reštrukturalizáciu[24]. Intenzita ekologických inovácií bude premenlivo ovplyvňovať požiadavky na zručnosti potrebné pre dané pracovné miesta naprieč sektormi a priemyselnými odvetviami.

Ak sa nové pracovné miesta vytvárajú na pozadí intenzívnych inovácií, budú si vyžadovať všeobecné zručnosti, ale aj zručnosti v oblasti vedy, technológie a matematiky (STEM), ktoré sa nadobudnú v rámci povinného a terciárneho vzdelávania. Na získanie nových zručností a znalostí, ako sú napríklad vedomosti o nových izolačných materiáloch, nových postupoch pri stavebných materiáloch, projektoch, znalosti v oblasti inžinierstva, znalosti právnych predpisov atď., bude potrebné zvyšovanie kvalifikácií vo všetkých odvetviach a povolaniach. Zručnosti súvisiace s ekologickým hospodárstvom nie sú vždy úplne nové ani „jedinečné“. Spájajú súbory prierezových kompetencií a „špecifických“ zručností. V niektorých prípadoch budú určité úlohy a povinnosti, ktoré si vyžadujú osobitné kombinácie zručností a znalostí, tvoriť nové profesijné profily.

Na to, aby bolo možné upraviť pracovné sily a systémy vzdelávania a odbornej prípravy, je potrebná cielená intervencia verejných orgánov, ktorou sa zabráni nedostatku zručností, podporia sa profesijné zmeny a zlepší sa schopnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na vznikajúce požiadavky na zručnosti a kvalifikácie. Vyžaduje si to preskúmanie a aktualizáciu kvalifikácií a príslušných učebných plánov vo vzdelávaní a v odbornej príprave[25].

V záujme lepšieho zosúladenia programov poskytovaných v rámci odborného vzdelávania a prípravy (OVP) s potrebami pracovného trhu by sa mali vyvinúť sektorové normy kvality odbornej prípravy podporované mechanizmami zabezpečenia kvality a akreditačnými systémami v rámci OVP. Certifikácia ekologických zručností získaných informálne a podložených flexibilnou odbornou prípravou, na základe ktorej možno získať kvalifikácie, môže takisto prispieť k tomu, že pracovníci, na ktorých mala reštrukturalizácia dosah, budú môcť zmeniť zamestnanie. Mechanizmy riadenia pre OVP lepšie využívajú prognózy zručností. Sektoroví sociálni partneri by sa mali vo väčšej miere zapojiť do procesu navrhovania a kontroly programov odbornej prípravy, kvalifikácií a akreditačných systémov.

3.1.2    Lepšie predvídanie potrebných zručností

Keďže štrukturálne zmeny v hospodárstve budú predstavovať nové požiadavky na zručnosti a nové povolania, je potrebné lepšie posúdiť vývoj pracovných miest a zručností s cieľom uľahčiť prechod k ekologickému hospodárstvu. Na identifikáciu chýbajúcich zručností možno použiť systémy klasifikácie ako Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO). Projekt Panoráma zručností EÚ (EU Skills Panorama), ktorý Komisia spustila v roku 2012, poskytuje prehľad o európskych, národných a sektorových zisteniach, pokiaľ ide o krátkodobé až strednodobé vyhliadky týkajúce sa pracovných miest a potrebných zručností.

Verejné služby zamestnanosti (VSZ) poskytujú hodnotné informácie o požadovaných zručnostiach na trhu práce. V niektorých členských štátoch vytvorili VSZ nástroje na monitorovanie dopytu po ekologických zručnostiach v rôznych odvetviach hospodárstva vrátane ekologických odvetví[26]. V tejto súvislosti je dôležitou úlohou použiť existujúce údaje na zmenu alebo prispôsobenie ponuky programov odbornej prípravy, dostupnosti a formátu, ako aj dráh odbornej prípravy.

Preto je mimoriadne dôležité, aby sa vypracovali stratégie na zhromažďovanie informácií so zameraním na predpokladané potreby súvisiace s náborom a vymedzenie požadovaných zručností. Vzhľadom na to je nevyhnutná úzka spolupráca medzi vládou, priemyselným odvetvím, sociálnymi partnermi a subjektmi v oblasti výskumu. Komisia podporuje rady pre sektorové zručnosti a aliancie sektorových zručností, a to najmä v prípade odvetví automobilového, stavebného a chemického priemyslu.

Ako sa uvádza v zelenom akčnom pláne Komisie pre MSP[27], rozvoj pracovných síl predstavuje pre MSP osobitnú výzvu, pretože majú k dispozícii menej zdrojov na to, aby dokázali reagovať na potreby transformácie. Preto by MSP mala by poskytnutá podpora a usmernenia, aby mohli lepšie predvídať potrebné zručnosti a riešiť problémy spojené s nedostatkom ekologických zručností. Mali by sa vypracovať nástroje, ako sú schémy diaľkového vzdelávania, konzultačné a poradenské služby, ktoré MSP pomôžu dosiahnuť väčšiu energetickú efektívnosť a efektívnejšie využívať zdroje, a zároveň uľahčia využívanie noriem environmentálneho riadenia[28].

S cieľom pomôcť vyriešiť existujúce problémy spojené s nedostatkom zručností bude Komisia:

- spolupracovať so zainteresovanými stranami na sektorovej úrovni (najmä s radami pre sektorové zručnosti a alianciami sektorových zručností) s cieľom podporiť rozvoj informačného systému zameraného na ekologické zručnosti a posilniť väzby s ESCO a Panorámou zručností EÚ;

- podporovať výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa stratégií založených na zručnostiach v rámci programu vzájomného učenia európskej stratégie zamestnanosti a v spolupráci s Cedefop;

- podporovať výmenu osvedčených postupov v rámci európskej siete VSZ v súvislosti s využívaním informácií a prognóz týkajúcich sa pracovného trhu a podporou partnerstiev so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v záujme lepšieho predvídania potrieb ekologických zručností zo strany spoločností;

- spolupracovať so spoločenstvom InnoEnergy a znalostným a inovačným spoločenstvom v oblasti klímy Európskeho inovačného a technologického inštitútu s cieľom poskytovať inovačné modely vzdelávania so zameraním na oblasti energie z udržateľných zdrojov a klímy, a to tak na vysokoškolskej ako aj na postgraduálnej úrovni, a ďalej rozvíjať svoje nové nástroje na zakladanie podnikov, čím sa má posilniť podnikanie v oblasti klímy.

- podporovať najlepšie postupy v rámci Európskej siete pre rozvoj vidieka a siete európskeho partnerstva v oblasti inovácií (EIP) v poľnohospodárskej produktivite a udržateľnosti podľa Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Členské štáty sa vyzývajú, aby preskúmali a aktualizovali kvalifikácie a zodpovedajúce učebné plány vo vzdelávaní a odbornej príprave tak, aby dokázali reagovať na nové požiadavky trhu.

3.2       Predvídanie zmien, zabezpečenie prechodu a podpora mobility

Procesy transformácie, najmä z upadajúcich činností na rozvíjajúce sa činnosti, si vyžadujú včasné predvídanie a riadenie. Reštrukturalizácia by sa mala realizovať sociálne zodpovedným spôsobom, predovšetkým s cieľom zachovať ľudský kapitál (3.2.1); inštitúcie trhu práce musia napomáhať uľahčenie a zabezpečenie prechodu (3.2.2); a mala by sa naďalej posilňovať geografická a profesijná mobilita (3.2.3).

3.2.1    Predvídanie zmien a riadenie reštrukturalizácie

EÚ má komplexný právny rámec na reguláciu spôsobu, akým by sa mal sociálny dialóg zaoberať predvídaním zmien a reštrukturalizáciou. Okrem toho rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizáciu[29] zahŕňa určité zásady a osvedčené postupy súvisiace s predvídaním zmien a riadením reštrukturalizácie. V takejto forme má zo sociálno-ekonomického hľadiska význam aj pre úspešné riadenie ekologickej transformácie. Včasné predvídanie zmien a potrebných zručností prispieva ku konkurencieschopnosti podnikov a zamestnateľnosti pracovníkov. Predvídanie zmien by malo zahŕňať nepretržité zvyšovanie kvalifikácií pracovníkov na pracovisku. Učenie sa prácou môže tiež napomáhať ekologickú inováciu, najmä s podporou vhodných validačných systémov.

Je nevyhnutné vyvinúť špecifické usmernenia pre odvetvia, v ktorých sa očakáva významný nárast, zníženie alebo transformácia zamestnanosti. Na podporu cieľov zameraných na efektívne využívanie zdrojov a energie boli vyvinuté niektoré sektorové iniciatívy (ako napr. CARS 2020, Construction 2020), pričom sa zohľadnili aspekty zamestnanosti a zručností.

Aby ekologická transformácia viedla k lepším pracovným miestam, musia sa zohľadniť aj zdravotné a bezpečnostné aspekty, najmä vznikajúce riziko súvisiace s rozvojom ekologických technológií. Hoci udržateľnejšie technológie, výrobky a procesy pravdepodobne znížia riziko škodlivého vystavenia pracovníkov, musia sa starostlivo posúdiť potenciálne nové riziká a začleniť do stratégií prevencie na predvídanie, identifikáciu, hodnotenie a kontrolu vznikajúcich nebezpečenstiev a rizík[30].

3.2.2    Prispôsobenie inštitúcií pracovného trhu s cieľom uľahčiť a zabezpečiť prechod

VSZ sa čoraz viac zapájajú do stratégií a programov zameraných na vytváranie zelených pracovných miest[31]. Združujú zamestnávateľov a inštitúcie odbornej prípravy v rámci miestnych alebo regionálnych programov zameraných na nezamestnané a zraniteľné skupiny osôb, a vďaka zavedeniu certifikácie zručností, systémov prenosnosti a databáz potrieb zamestnávateľov vytvárajú stimuly na podporu geografickej a profesijnej mobility.

VSZ majú čoraz väčší význam vzhľadom na poskytovanie služieb profesijného poradenstva a konzultačných služieb, ako aj kvalifikačných plánov a validácie neformálneho a informálneho učenia.

3.2.3    Podpora mobility

Podpora mobility pracovníkov, tak medzi regiónmi ako aj medzi členskými štátmi, môže prispieť k splneniu bezprostredných požiadaviek pracovného trhu. Zatiaľ čo v niektorých sektoroch, ako je napr. stavebníctvo, využíva mobilitu nadpriemerný počet osôb, iné sektory, napr. verejné služby (zásobovanie vodou, kanalizácia, elektrina), mobilitu nezaznamenávajú. Komisia uľahčuje mobilitu v rámci EÚ prostredníctvom Európskej siete služieb zamestnanosti EURES. Takisto podporí cielené schémy mobility v záujme obsadiť  problematické pracovné miesta, a špecifické voľné pracovné miesta v rôznych sektoroch a povolaniach, predovšetkým v oblasti ekologického hospodárstva.[32] Posilnenie mobility si bude vyžadovať aj investície do zosúlaďovania kompetencií s potrebami pracovného trhu na úrovni EÚ prostredníctvom ESCO a ďalšiu snahu o vytvorenie Európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie.  Okrem toho by sa v záujme zohľadnenia zručností potrebných v ekologickom hospodárstve mali profesijné profily neustále aktualizovať.

S cieľom predvídať zmeny, zabezpečiť prechod a podporiť mobilitu bude Komisia:

- vychádzať zo skúseností získaných z prebiehajúcich sektorových iniciatív zameraných na predvídanie a riadenie reštrukturalizácie a posudzovať možnosť ich rozšírenia na ďalšie odvetvia s potenciálom ekologizácie,

- spolupracovať s VSZ v rámci európskej siete VSZ na podporu profesijnej mobility s cieľom plniť špecifické potreby pracovného trhu, a najmä povolaní, ktoré si vyžadujú ekologické zručnosti

- podporovať v rámci európskej stratégie zamestnanosti vzájomné učenie a partnerské hodnotenia primeraných politík pracovného trhu;

- využívať cielené schémy mobility pracovníkov v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na podporu mobility pracovníkov medzi uchádzačmi o prácu,

- prostredníctvom ESCO (Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní) podporovať zosúlaďovanie kompetencií s potrebami pracovného trhu a analýzu trendov v dopyte po ekologických zručnostiach a ich ponuke na základe súboru voľných pracovných miest a životopisov dostupných na portáli EURES.

Členské štáty a sociálni partneri sa vyzývajú, aby podporili široké využívanie európskeho rámca pre kvalitu na účely predvídania zmien a reštrukturalizáciu v súvislosti s ekologizáciou hospodárstva.

3.3.      Podpora vytvárania pracovných miest

Na podporu ekologickej transformácie by sa mali využiť fondy EÚ (3.3.1). Okrem toho posun zdaňovania od práce k environmentálnym daniam (3.3.2), zelené verejné obstarávanie (3.3.3) a ekologické podnikanie (3.3.4) predstavujú rovnako dôležité oblasti, ktoré podporujú vytváranie zelených pracovných miest.

3.3.1    Účinné využívanie fondov EÚ

Kľúčovým zdrojom investície do podpory udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest sú Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). Kľúčové finančné nástroje EÚ na podporu programov zameraných na získanie zručností, vytváranie pracovných miest a transformácie v rámci ekologizácie hospodárstva zahŕňajú:

- Európsky sociálny fond (ESF), z ktorého sa spolufinancujú aktivačné opatrenia pracovného trhu, opatrenia zamerané na hladký prechod do pracovného pomeru a zvyšovanie úrovne vedomostí a zručností. ESF môže podporiť prechod pracovnej sily k zelenším pracovným miestam, pomôcť pri riešení problému spojeného s nedostatkom zručností a zlepšiť systémy OVP (aj úpravou učebných plánov).

- Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý podporuje investície do efektívneho využívania energie a zdrojov, do energie z obnoviteľných zdrojov, odpadového hospodárstva a hospodárenia s vodami, do zelenej infraštruktúry, do zachovania a ochrany biologickej diverzity, do ekologických inovácií, do infraštruktúry vzdelávania a do výskumu, ako aj do rozvoja a inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií. Regióny budú musieť investovať do opatrení súvisiacich s nízkouhlíkovým hospodárstvom minimálnu sumu predstavujúcu takýto podiel na zdrojoch EFRR: 20 % v prípade rozvinutejších regiónov, 15 % v prípade prechodných regiónov a 12 % v prípade menej rozvinutých regiónov.

- Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý podporuje investície do poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, životného prostredia, podnikania na vidieku a do infraštruktúry, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, do hospodárenia so zdrojmi (voda, odpad, pôda atď.) a do inovácií. Členské štáty budú musieť do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a opatrení súvisiacich so životným prostredím investovať sumu predstavujúcu 30 %-ný podiel na celkovom príspevku z EPFRV.

- Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) a rámcový program Horizont 2020, ktorých cieľom je prispievať k hospodárskemu rastu a zamestnanosti podporou projektov zameraných na inovácie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, obnovy ekosystému energetickej efektívnosti a návratu prírody do miest.

- Program LIFE, ktorý podporuje množstvo cielených inovačných projektov v oblasti životného prostredia a klímy ovplyvňujúcich pracovné miesta a zručnosti, a to aj prostredníctvom nástroja na financovanie prírodného kapitálu a nástroja Súkromné financovanie energetickej efektívnosti.

Komisia vyzýva k zavedeniu a vykonávaniu finančných nástrojov spolufinancovaných európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi pomocou technickej poradnej platformy (FI-TAP) a iných spoločných nástrojov so skupinou EIB, a zároveň tieto nástroje podporuje. Tieto nástroje môžu pôsobiť ako pákový efekt pre dodatočné súkromné investície do ekologizácie hospodárstva a takisto môžu pomôcť realizovať potenciál vytvárať príslušné pracovné miesta.

Mali by sa ďalej rozvíjať súčinnosti medzi programami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

3.3.2    Posun zdaňovania od práce k environmentálnym daniam

Posun zdaňovania od práce k zdaňovaniu, ktoré je menej škodlivé pre rast, ako napr. spotrebné dane, dane z nehnuteľného majetku a environmentálne zdaňovanie (a odstraňovanie škodlivých dotácií), môže viesť k nárastu zamestnanosti, ako aj k zníženiu emisií a znečistenia. Tento vplyv bude najzreteľnejší v členských štátoch s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Priestor na takýto posun zdaňovania existuje v jednej tretine členských štátov, zatiaľ čo ďalšia tretina má priestor na to, aby zlepšila systém existujúceho zdaňovania v súvislosti so životným prostredím[33].

Pri takýchto reformách by sa mali zohľadniť vplyvy cieleného zníženia nákladov práce na zamestnanosť (ako napr. v prípade nízkokvalifikovaných pracovníkov) v porovnaní s celkovými škrtmi, ako aj distribučný vplyv posunu k „zeleným“ daniam. Mnohé členské štáty dostali v tejto oblasti v rámci európskeho semestra odporúčania pre jednotlivé krajiny. Okrem toho by členské štáty mohli na zníženie nákladov práce využiť niektoré aukčné príjmy z emisných kvót podľa schémy obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie, čo môže celkovo pozitívne ovplyvniť zamestnanosť.

3.3.3    Zlepšovanie administratívnej kapacity a podpora zeleného verejného obstarávania

Niektoré členské štáty majú medzery vo svojej administratívnej kapacite na vypracúvanie integrovanejších riešení na hospodárske, sociálne a environmentálne problémy, pri ktorých sa zohľadňujú širšie náklady a prínosy pre spoločnosť. Na podporu rastu v ekologickom hospodárstve možno využiť predovšetkým verejné obstarávanie. Na základe nových smerníc EÚ o verejnom obstarávaní je možné používať označenia, explicitne zohľadňovať výrobný proces a zavádza sa koncept kalkulácie nákladov na životný cyklus. Tieto predpoklady majú potenciál zvýšiť mieru využívania zeleného verejného obstarávania a tým by mohli posilniť ekologický rast a vytváranie zelených pracovných miest.

3.3.4    Podpora podnikania

Prístup k financiám predstavuje problém pre každý začínajúci podnik a výnimkou nie sú ani subjekty aktívne v ekologickom hospodárstve. Komisia spolu s Európskou investičnou bankou zriadila nástroj na financovanie prírodného kapitálu, ktorý má okrem iného podporiť projekty súvisiace s prírodným kapitálom a malé inovačné podniky, ktorých záujmom je ochrana biologickej biodiverzity a adaptácia na zmenu klímy. Nedávny nárast objemu činností v oblasti mikrofinancovania v Európe viedol k viac ako 30 % poskytovateľov mikroúverov poskytujúcich zelené mikroúvery a ďalším 10 %, ktorí v súčasnosti takéto úvery rozvíjajú[34].

Sociálna ekonomika a sociálne podniky majú významný potenciál poskytnúť vysokokvalitné zamestnanie v oblastiach ako energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov, ekologické poľnohospodárstvo a ekoturizmus alebo obehové hospodárstvo s činnosťami súvisiacimi s opätovným používaním, opravou a recykláciou.  Stanovenie účinných stratégií rozširovania zelených sociálnych podnikov a zvyšovanie povedomia o príležitostiach by mohli k podnikaniu inšpirovať aj ostatných.

Podľa posledných odhadov má 42 % MSP aspoň jedného „zeleného“ zamestnanca na plný alebo kratší pracovný čas, čo je o 5 % viac ako v roku 2012. Tento počet predstavuje viac ako 20 miliónov pracovných miest v celej EÚ. Zelený akčný plán pre MSP zahŕňa opatrenia na podporu zeleného podnikania pre inovačné a obehové obchodné modely v spoločnostiach budúcnosti.

S cieľom posilniť vytváranie pracovných miest bude Komisia:

- podporovať vývoj metodík týkajúcich sa zručností a posudzovania vplyvu investícií na zamestnanosť, najmä formou technickej podpory, výmeny najlepších postupov, pilotných projektov a opatrení zameraných na zvyšovanie povedomia v rokoch 2014 a 2015,

- naďalej realizovať opatrenia nadväzujúce na reformu environmentálnej dane v členských štátoch v rámci európskeho semestra,

- podporovať budovanie kapacít v oblasti zeleného verejného obstarávania prostredníctvom usmernení k jeho najlepšiemu využitiu podľa nedávno prijatej reformy verejného obstarávania a uľahčovať vytváranie sietí subjektov verejného sektora v oblasti zeleného verejného obstarávania,

- uľahčovať sociálnym podnikom prístup k financovaniu vrátane podnikov vyvíjajúcich činnosť v oblasti ekologického hospodárstva a ekologizovať mikrofinancovanie v rámci programu EaSI,

- povzbudzovať organizácie na európskej úrovni k tomu, aby podporili výmenu skúseností medzi poskytovateľmi mikrofinancovania v oblasti ekologického mikrofinancovania,

- posilňovať cielenú podporu v rámci zeleného akčného plánu pre SME prostredníctvom financovania na úrovni EÚ a podporných sietí MSP (napr. sieť Enterprise Europe Network), najmä s cieľom aktualizovať ekologické zručnosti svojej pracovnej sily.

Členské štáty a regióny sú vyzvané k tomu, aby posilnili rozmer zamestnanosti a zručností vo svojich programoch finančnej podpory zameranej na ekologické investície a technológie a aby pomohli zeleným sociálnym podnikom pripraviť sa na to, že sa budú „rozvíjať“ a že budú „reprodukovať a upravovať“. Členské štáty a regióny sú vyzvané aj k tomu, aby zabezpečili efektívne využívanie zdrojov EŠIF v záujme toho, aby ekologická transformácia bola v súlade s cieľom poskytnúť 20 % rozpočtu na opatrenia súvisiace s klímou.

3.4.      Zvyšovanie kvality údajov

Ekologické hospodárstvo, ekologický rast a zelené pracovné miesta sú predmetom rôznych definícií podporovaných rozmanitými štatistickými údajmi.[35] Pravidelný zber harmonizovaných štatistických údajov by umožnil, aby  tvorba politík a monitorovanie boli viac založené na dôkazoch, a zlepšil by predvídanie vplyvov transformácie na pracovný trh a vymedzenie potrebných zručností.

Komisia vyvíja spolu s členskými štátmi ukazovatele na monitorovanie pokroku pri dosahovaní ekologického rastu v kontexte európskeho semestra[36]. Okrem toho sa na úrovni EÚ zbierajú údaje o odvetví environmentálnych tovarov a služieb (EGSS) v záujme poskytnutia harmonizovaných európskych informácií o činnostiach súvisiacich so zamestnanosťou, ktoré sa realizujú na environmentálne účely[37]. Komisia navyše vyvíja ekonometrický model (FIDELIO)[38] na posúdenie vplyvov politiky v oblasti životného prostredia a iných politík na hospodárstvo, životné prostredie a zamestnanosť.

Na medzinárodnej úrovni boli počas 19. medzinárodnej konferencie štatistikov práce prijaté „usmernenia týkajúce sa štatistickej definície zamestnanosti v odvetví životného prostredia“, ktoré majú krajinám pomôcť vyvinúť štatistické normy a metódy pre zelené pracovné miesta, ekologické hospodárstvo a zamestnanosť v odvetví životného prostredia a zlepšiť medzinárodnú porovnateľnosť[39].

S cieľom zvýšiť kvalitu údajov bude Komisia:

- poskytovať podporu národným štatistickým úradom pri zbere údajov a rozvíjaní environmentálneho účtovníctva v Európskom štatistickom systéme formou existujúcej finančnej podpory a podpory v podobe odbornej prípravy,

- posilňovať využívanie kvantitatívnych nástrojov na modelovanie, ktoré umožňujú podrobnejšiu analýzu vplyvov na pracovný trh na úrovni EÚ, jednotlivých členských štátov a na regionálnej úrovni,

- vychádzať z rámca zamestnanosti a environmentálnych ukazovateľov, ktoré vyvinul Výbor pre zamestnanosť, podporovať monitorovanie politík v kontexte stratégie Európa 2020.

Členské štáty sa vyzývajú, aby skrátili obdobie prechodu pri zavádzaní modulu pre EGSS a čas potrebný na prenos údajov na minimum.

4.         Podpora sociálneho dialógu

Zapojenie sociálnych partnerov na všetkých úrovniach je predpokladom uľahčenia ekologizácie hospodárstva.

Prostredníctvom spoločných alebo samostatných iniciatív sociálni partneri na úrovni EÚ už prispeli k debate EÚ o zelených pracovných miestach zameraním sa na zásadu spravodlivého prechodu, o súčinnosti medzi klimaticko-energetickým balíkom do roku 2030 a priemyselnou politikou EÚ, ako aj o potrebných zručnostiach pre zelené pracovné miesta[40]. Keďže prechod k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, má silný vplyv na úrovni jednotlivých odvetví, sociálni partneri majú priamy záujem zapojiť sa svojou prácou do odvetvového sociálneho dialógu EÚ.

Komisia bude povzbudzovať európskych sociálnych partnerov, aby vyvíjali ďalšie spoločné iniciatívy v kontexte európskeho sociálneho dialógu, a to na medziodvetvovej aj odvetvovej úrovni, a aby zohľadnili odporúčania EREP s cieľom naďalej zabezpečovať maximálne zaangažovanie pracovníkov do záležitostí súvisiacich s environmentálnym riadením, využívaním zdrojov a energie a vznikajúcimi rizikami na pracovisku, posilňovať práva pracovníkov na informácie a konzultácie a rozvíjať plány efektívneho využívania zdrojov pre celé odvetvia.

5.         Posilňovanie medzinárodnej spolupráce

V súlade so závermi konferencie OSN Rio+20 o trvalo udržateľnom rozvoji sa EÚ zaviazala realizovať spravodlivý globálny prechod k inkluzívnemu ekologickému hospodárstvu v spolupráci s ostatnými medzinárodnými partnermi. Na to je potrebné zohľadniť sociálny rozmer politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a ich vnútorné prepojenia v kontexte rámca rozvoja na obdobie roku 2015 a cieľov udržateľného rozvoja.

EÚ úzko spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) na riešení výziev súvisiacich so zelenými pracovnými miestami, ktoré zahŕňajú: zabezpečenie, aby zelené pracovné miesta boli dôstojnými pracovnými miestami; uplatňovanie pracovných noriem, najmä v súvislosti s inšpekciou práce a ochranou zdravia a bezpečnosťou pri práci v ekologickom hospodárstve; boj proti tieňovej ekonomike v ekologických odvetviach, ako je napr. odpadové hospodárstvo; predvídanie zručností, ktoré budú potrebné v budúcnosti, a prijímanie politík v oblasti odbornej prípravy, ktoré umožňujú uspokojiť dopyt po ekologických zručnostiach.

Prechod k inkluzívnemu ekologickému hospodárstvu býva takisto predmetom bilaterálnych dialógov so strategickými partnermi EÚ, ako sú USA, Kanada a Čína, a v budúcnosti zostane témou diskusií aj s ostatnými partnerskými krajinami. EÚ bude v rámci svojej politiky v oblasti rozvojovej spolupráce a prostredníctvom celého radu programov a nástrojov, ktoré financuje, povzbudzovať aj partnerské krajiny k tomu, aby prijali integrovaný prístup v prospech ekologizácie svojich politík.

Komisia sa bude angažovať v platforme znalostí o ekologickom raste, globálnej sieti výskumných pracovníkov a expertov na vývoj, ktorá zisťuje a rieši hlavné nedostatky v teoretických aj praktických vedomostiach v oblasti ekologického rastu, spustenej v roku 2012 Inštitútom pre globálny zelený rast (Global Green Growth Institute), OECD, UNEP a Svetovou bankou.

6.         Záver

Prechod k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, je predovšetkým príležitosť zlepšiť celkovú európsku konkurencieschopnosť, zabezpečiť dobré podmienky pre budúce generácie a podporiť udržateľné a vysokokvalitné pracovné miesta, pričom sa prispeje k oživeniu hospodárstva v následnosti na nedávnu hospodársku krízu.

Politika zamestnanosti a politika trhu práce musia vo všeobecnosti zohrávať aktívnejšiu rolu pri podpore vytvárania pracovných miest a zosúlaďovaní pracovných miest s požadovanými zručnosťami v súvislosti s prechodom k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. S týmto cieľom by sa mali presadiť tieto priority:

- zlepšenie integrácie a koordinácie existujúcich politík a iniciatív na európskej i národnej úrovni,

- ďalšie rozvíjanie štruktúr riadenia a metodických nástrojov, ktoré majú uľahčiť prechod k ekologickému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, lepšie koordinovať politiky a zabezpečiť konzistentné monitorovanie reformných opatrení, a vytvorenie užšieho pracovného vzťahu a dialógu so sociálnymi partnermi zameraného na výzvy v oblasti zamestnanosti v prospech ekologizácie hospodárstva,

- ďalšie posilňovanie existujúcich informačných nástrojov a sietí Komisie, ktoré sú zamerané na zručnosti, s cieľom lepšie predvídať a monitorovať vývoj v jednotlivých odvetviach a povolaniach súvisiacich s ekologickým rastom a obehovým hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje,

- zabezpečenie, aby programy a politiky financovania EÚ a členských štátov podporovali vytváranie pracovných miest v ekologickom hospodárstve,

- monitorovanie pokroku spojeného s vytváraním zelených pracovných miest v kontexte spoločnej správy o zamestnanosti,

- snaha o vytvorenie rovnakých medzinárodných podmienok pri podpore ekologického a inkluzívneho rastu,

- nadviazanie na odporúčania EREP v záujme rozvoja rozsiahlej stratégie pre zelené pracovné miesta, zručnosti a vzdelávanie.

Komisia vyzýva Radu, Európsky parlament, Európsky hospodársky a sociálny výbor  a Výbor regiónov, aby schválili túto iniciatívu na podporu zelených pracovných miest a prispeli k ďalšiemu rozvoju opatrení na dosiahnutie integrovaného prístupu k udržateľnému rastu a udržateľným pracovným miestam v EÚ.

[1] KOM(2009) 433 v konečnom znení; pozri aj COM SWD(2013)303 final Progress on "GDP and beyond" actions (Pokrok pri opatreniach zameraných na „HDP a nad jeho rámec“).

[2] Pozri okrem iného OECD (2011), Towards green growth (Smerom k ekologickému rastu); UNEP (2011), Towards a green economy (Smerom k ekologickému hospodárstvu).

[3] Pozri aj správu COM(2014) 15 final, oznámenie pod názvom Politický rámec v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030; a COM(2014) 021 final, oznámenie pod názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe.

[4] COM(2014)…, Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu.

[5] OECD (2012), The jobs potential of a shift towards a low carbon economy (Potenciál prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu vytvárať pracovné miesta); OECD (2012), OECD Employment Outlook 2012 (Vyhliadky zamestnanosti v roku 2012), pozri kapitolu 4 "What green growth means for workers and labour market policies: an initial assessment" („Čo znamená ekologický rast pre pracovníkov a politiky pracovného trhu: počiatočné posúdenie“; ILO (2011), Skills for green jobs, a global view (Zručnosti pre zelené pracovné miesta, globálny pohľad).

[6] V usmernení politík zamestnanosti č. 7 sa zdôrazňuje, že členské štáty by mali podporovať vytváranie pracovných miest vo všetkých oblastiach vrátane zelených pracovným miest.

[7] COM(2013) 800 final.

[8] Návrh spoločnej správy o zamestnanosti COM(2013)801. Pozri aj EC (2013), Promoting green jobs throughout the crisis: a handbook of best practices in Europe (Podpora zelených pracovných miest počas krízy: príručka s najlepšími postupmi v Európe), revízia EEO. V príručke sa vymedzujú národné a/alebo regionálne stratégie alebo opatrenia jednotlivých politík na podporu zamestnanosti v ekologických odvetviach.

[9] Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013.

[10] http://ec.europa.eu/environment/resource_efficiency/documents/erep_manifesto_and_policy_recommendations_31-03-2014.pdf.

[11] Cambridge Econometrics, GHK and the Warwick Institute for Employment Research (2011), Studies on sustainability issues — Green jobs; trade and labour (Štúdie o otázkach udržateľnosti - zelené pracovné miesta; trh a práca) (štúdia vypracovaná pre GR EMPL).

[12] Údaje Eurostatu o environmentálnom priemyselnom odvetví.

[13] Ecorys, Acteon (2014), Potential for sustainable growth in the water industry sector in the EU and the marine sector – Input to the European Semester (Potenciál udržateľného rastu v odvetví vodného hospodárstva v EÚ a námorníctva – prínos pre európsky semester).

[14] Bio Intelligence Service (2011), Estimating the economic value of the benefits provided by the tourism/recreation and employment supported by Natura 2000 (Odhad hospodárskej hodnoty prínosov cestovného ruchu, rekreácie a zamestnanosti s podporou Natura 2000).

[15] Bio Intelligence Service (2012), Implementing EU waste legislation for green growth (Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu v záujme ekologického rastu).

[16] Posúdenie vplyvu revízie právnych predpisov v oblasti odpadu v roku 2014 - pracovný dokument útvarov Komisie.

[17] Bio Intelligence Service (2012), Implementing EU waste legislation for green growth (Vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu v záujme ekologického rastu).

[18] Pozri Cambridge Econometrics, and al. (2013), Employment effects of selected scenarios from the Energy roadmap 2050, (Vplyvy scenárov vybraných z Plánu postupu v energetike do roku 2050 na zamestnanosť, záverečná správa pre EK), (GR ENER), http://ec.europa.eu/energy/observatory/studies/doc/2013_report_employment_effects_roadmap_2050.pdf

[19] COM, BUILD UP Skills (2013), Preliminary findings from Member States Roadmaps (Budovanie zručností (2013), predbežné zistenia na základe plánov jednotlivých členských štátov).

[20] http://www.energies-renouvelables.org/observ-er/stat_baro/barobilan/barobilan13-gb.pdf

[21] Pozri http://ec.europa.eu/clima/policies/ets/cap/leakage/index_en.htm.

[22] http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---sector/documents/publication/wcms_226385.pdf.

[23] Pozri napr. Ecorys (2010), Programmes to promote environmental skills (Programy na podporu environmentálnych zručností).

[24] OECD (2012); ILO (2012); Cambridge Econometrics, and al. (2011), Studies on sustainability issues — Green jobs; trade and labour (Štúdie o otázkach udržateľnosti - zelené pracovné miesta; trh a práca).

[25] CEDEFOP (2012), Green skills and environmental awareness in vocational education and training (Ekologické zručnosti a environmentálne povedomie v odbornom vzdelávaní a príprave).

[26] GR EMPL (2013), PES to PES Dialogue, Public employment services and green jobs (Dialóg medzi VSZ, verejné služby zamestnanosti a zelené pracovné miesta).

[27] COM (2014)..., oznámenie Komisie o „Zelenom akčnom plán pre MSP“.

[28] napr. schéma EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) ISO 14001.

[29] COM(2013) 882 final.

[30] COM(2014) 332 final, Oznámenie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 ; pozri aj Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (2013), Green jobs and occupational safety and health (Zelené pracovné miesta a ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci).

[31] DG EMPL (2013), PES to PES Dialogue, Public employment services and green jobs (Dialóg medzi VSZ, verejné služby zamestnanosti a zelené pracovné miesta).

[32] Nariadenie (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013.

[33] EK (2013), Tax reforms in EU Member States 2013. Tax policy challenges for economic growth and fiscal sustainability. (Daňové reformy v členských štátoch EÚ v roku 2013. Výzvy v oblasti daňovej politiky pre hospodársky rast a udržateľnosť verejných financií).

[34] Európska mikrofinančná sieť (EMN) (2013), European Green Microfinance. A first look. (Európske ekologické mikrofinancovanie. Prvý pohľad.).

[35] Pozri platformu znalostí o ekologickom raste (GGGI, OECD, UNEP, Svetová banka) (2013), Moving towards a common approach on green growth indicators (Smerom k spoločnému prístupu k ukazovateľom ekologického rastu).

[36] Pozri Výbor pre zamestnanosť (2010) Towards a greener labour market - The employment dimension of tackling environmental challenges (Smerom k zelenšiemu pracovnému trhu - dimenzia zamestnanosti na riešenie environmentálnych problémov) záverečná správa, v ktorej sa stanovujú ukazovatele v šiestich oblastiach: zelené pracovné miesta, ekologické zručnosti, zelené pracoviská, ekologická transformácia, zelené pracovné trhy a ekologický rast.

[37] Nariadenie (EÚ) č. 538/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch.

[38] FIDELIO 1: Fully Interregional Dynamic Econometric Long-term Input-Output Model for the EU27 JRC 2013 (Model plne medziregionálneho dynamického dlhodobého vstupu/výstupu pre EÚ-27 JRC 2013).

[39] http://www.ilo.org/global/statistics-and-databases/standards-and-guidelines/guidelines-adopted-by-international-conferences-of-labour-statisticians/WCMS_230736/lang--en/index.htm.

[40] Pozri napr. ETUC, BusinessEurope, CEEP, UEAPME (2014), Skills needs in greening economies (Zručnosti potrebné pri ekologizácii hospodárstiev).