8.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/1

(1)

Štátne financovanie, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), predstavuje štátnu pomoc a podľa článku 108 ods. 3 zmluvy sa musí Komisii notifikovať. Podľa článku 109 zmluvy však Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od tejto notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Podľa nariadenia (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže predstavovať jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá tomu istému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu, považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a nevzťahuje sa na ňu teda notifikačná povinnosť.

(2)

Komisia v mnohých rozhodnutiach objasnila pojem pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia takisto vysvetlila svoju politiku, pokiaľ ide o strop pomoci de minimis, v rámci ktorej sa na takúto pomoc neprekračujúcu tento strop neuplatňuje článok 107 ods. 1 zmluvy, a to najprv vo svojom oznámení o pravidle pomoci de minimis pri štátnej pomoci (3), neskôr v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 (4) a v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 (5). Vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1998/2006 sa zdá byť vhodné vykonať revíziu niektorých podmienok stanovených v uvedenom nariadení a uvedené nariadenie nahradiť.

(3)

Je vhodné zachovať strop 200 000 EUR pre výšku pomoci de minimis, ktorú na jednotlivý členský štát môže jeden podnik dostať za každé obdobie troch rokov. Uvedený strop je naďalej potrebný na zabezpečenie toho, že žiadne opatrenie patriace do pôsobnosti tohto nariadenia nebude mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi a/alebo narúšať hospodársku súťaž či hroziť jej narušením.

(4)

Na účely pravidiel hospodárskej súťaže uvedených v zmluve je podnikom každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob jeho financovania (6). Súdny dvor stanovil, že všetky subjekty, ktoré sú kontrolované (právne alebo de facto) tým istým subjektom, by sa mali pokladať za jeden podnik (7). V záujme právnej istoty a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by toto nariadenie malo poskytovať vyčerpávajúci zoznam jasných kritérií na určovanie toho, či sa dva alebo viaceré subjekty majú považovať za jeden podnik. Komisia vybrala z ustálených kritérií na vymedzenie „prepojených podnikov“ z vymedzenia pojmu MSP v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 800/2008 (8) tie kritériá, ktoré sú vhodné na účely tohto nariadenia. Predmetné kritériá verejné orgány už poznajú a mali by sa vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia uplatňovať na MSP, ako aj na veľké podniky.

(5)

S cieľom zohľadniť malú priemernú veľkosť podnikov pôsobiacich v sektore cestnej nákladnej dopravy je vhodné stanoviť strop pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu na 100 000 EUR. Poskytovanie integrovaných služieb, pri ktorých doprava tvorí len jeden prvok, ako sú sťahovacie služby, poštové a kuriérne služby alebo zber odpadu a jeho spracovanie, by sa nemalo pokladať za dopravné služby. Vzhľadom na nadbytočné kapacity sektora cestnej nákladnej dopravy a na ciele dopravnej politiky, pokiaľ ide o dopravné zápchy a nákladnú dopravu, by mala byť z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia vylúčená pomoc na nadobúdanie vozidiel cestnej nákladnej dopravy podnikmi vykonávajúcimi cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu. Vzhľadom na vývoj v sektore cestnej osobnej dopravy už nie je vhodné uplatňovať na tento sektor nižší strop.

(6)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektoroch prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov, rybolovu a akvakultúry a vzhľadom na riziko, že aj objem pomoci nepresahujúci strop stanovený v tomto nariadení by mohol spĺňať kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uvedené sektory.

(7)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych výrobkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych výrobkov za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. V tejto súvislosti by sa za spracovanie alebo marketing nemali považovať poľnohospodárske činnosti potrebné na prípravu výrobku na prvý predaj ako zber, sekanie a mlátenie obilnín alebo balenie vajec, ani prvotný predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom. Súdny dvor stanovil (9), že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, sú členské štáty povinné zdržať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených výrobkov alebo výrobkov umiestnených na trhu. Rovnako by sa nemalo vzťahovať na podporu, na ktorú sa viaže povinnosť deliť sa o pomoc s prvovýrobcami.

(8)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc na vývoz ani na pomoc uprednostňujúcu domáce výrobky pred dovážanými výrobkami. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo s poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového alebo existujúceho výrobku na nový trh obvykle nepredstavuje pomoc na vývoz.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na podniky v ťažkostiach, keďže nie je vhodné poskytovať finančnú pomoc podnikom v ťažkostiach mimo plánu reštrukturalizácie. Okrem toho existujú ťažkosti súvisiace so stanovením ekvivalentu hrubého grantu pomoci poskytnutej tomuto druhu podnikov. Aby sa zabezpečila právna istota, je vhodné stanoviť jasné kritériá, ktoré si na určenie toho, či sa podnik pokladá za podnik v ťažkostiach na účely tohto nariadenia, nevyžadujú posúdenie všetkých konkrétnych aspektov situácie podniku.

(10)

Trojročné obdobie, ktoré je potrebné zohľadniť na účely tohto nariadenia, by sa malo hodnotiť priebežne, pretože pre každý nový grant pomoci de minimis je potrebné zohľadniť celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutú počas príslušného fiškálneho roka, ako aj počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(11)

Ak podniky pôsobia v sektoroch, ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ako aj v iných sektoroch alebo ak vykonávajú iné činnosti, toto nariadenie by sa malo uplatňovať na tieto iné sektory alebo činnosti za predpokladu, že členské štáty zabezpečia pomocou primeraných prostriedkov, ako je oddelenie činností alebo rozlíšenie nákladov, že činnosti vykonávané v rámci vylúčeného sektora nebudú podporované z pomoci de minimis. Tá istá zásada by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak podniky pôsobia v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomoci de minimis. Ak nie je možné zabezpečiť, aby činnosti vykonávané v sektoroch, na ktoré sa uplatňujú nižšie stropy pomoci de minimis, boli podporované z pomoci de minimis iba v rámci týchto nižších stropov, mal by sa na všetky činnosti podniku uplatniť najnižší strop.

(12)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá na zabezpečenie toho, aby nebolo možné obchádzať maximálne intenzity pomoci stanovené v špecifických nariadeniach alebo rozhodnutiach Komisie. Mali by sa tu stanoviť aj jasné a jednoducho uplatniteľné kumulačné pravidlá.

(13)

Toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy na základe iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že spĺňa zásadu podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov.

(14)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného monitorovania by sa toto nariadenie malo uplatňovať len na pomoc de minimis, pri ktorej je možné vopred presne vypočítať ekvivalent hrubého grantu bez akejkoľvek potreby vykonať posúdenie rizika („transparentná pomoc“). Takýto presný výpočet sa môže urobiť napríklad v prípade grantov, bonifikácie úrokových sadzieb a obmedzených oslobodení od dane či iných nástrojov so stanovenou hornou hranicou, ktorá zaručuje, že nebude prekročený príslušný strop. Stanovenie hornej hranice znamená, že pokiaľ nie je známa alebo ešte nie je známa presná výška pomoci, členský štát musí vychádzať z predpokladu, že výška pomoci sa rovná hornej hranici, aby sa zabezpečilo, že viacero opatrení pomoci spolu nepresiahne strop stanovený v tomto nariadení, a aby sa dodržali kumulačné pravidlá.

(15)

Na účely transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a správneho uplatňovania stropu de minimis by všetky členské štáty mali uplatňovať tú istú metódu výpočtu. S cieľom uľahčiť tento výpočet je vhodné, aby sumy pomoci, ktoré sa neposkytujú formou hotovostného grantu, boli prekonvertované na ich ekvivalent hrubého grantu. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu v prípade transparentných druhov pomoci iných než granty a v prípade pomoci splatnej v niekoľkých splátkach si vyžaduje používanie trhových sadzieb platných v čase poskytnutia takejto pomoci. S cieľom zabezpečiť jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by uplatniteľnými trhovými sadzbami na účely tohto nariadenia mali byť referenčné sadzby, ktoré sú stanovené v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (10).

(16)

Pomoc v rámci úverov by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis, keď ekvivalent hrubého pomoci je vypočítaný na základe trhových úrokových sadzieb platných v čase poskytnutia grantu. Aby sa zjednodušilo nakladanie s malými krátkodobými úvermi, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku úveru a dĺžku jeho trvania. Na základe skúseností Komisie možno úvery, ktoré sú zabezpečené zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a ktoré nepresahujú buď 1 000 000 EUR a dĺžku trvania päť rokov, alebo 500 000 EUR a dĺžku trvania desať rokov, považovať za úvery, ktorých ekvivalent hrubého grantu sa rovná stropu de minimis.

(17)

Pomoc vo forme kapitálových injekcií by sa nemala pokladať za transparentnú pomoc de minimis, s výnimkou prípadu, keď celková výška vkladu z verejných zdrojov nepresahuje strop de minimis. Pomoc obsiahnutá v opatreniach rizikového financovania vo forme kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, ako je uvedené v (nových usmerneniach o rizikovom financovaní), by sa nemala považovať za transparentnú pomoc de minimis s výnimkou prípadu, keď príslušné opatrenie poskytuje kapitál nepresahujúci strop pomoci de minimis pre každý cieľový podnik.

(18)

Pomoc v podobe záruk by sa mala pokladať za transparentnú, ak ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie pre druh dotknutého podniku. V prípade malých a stredných podnikov je to napríklad oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (11), kde sú uvedené úrovne ročných poplatkov, pričom pri ich prekročení by sa štátna záruka nepokladala za pomoc. Aby sa zjednodušilo nakladanie s krátkodobými zárukami zabezpečujúcimi maximálne 80 % relatívne malého úveru, malo by byť v tomto nariadení uvedené jasné a jednoducho uplatniteľné pravidlo, ktoré zohľadňuje výšku príslušného úveru a dĺžku trvania záruky. Toto pravidlo by sa nemalo uplatňovať na záruky príslušných transakcií, ktoré nepredstavujú úver, ako sú záruky na majetkové transakcie. Ak záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 1 500 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, možno záruku považovať za záruku, ktorej ekvivalent hrubého grantu sa rovná stropu de minimis. Rovnaké pravidlo platí v prípadoch, keď záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru, garantovaná suma nepresahuje 750 000 EUR a trvanie záruky nepresahuje desať rokov.

(19)

Ak úver alebo záruka predstavujú nižšiu sumu alebo majú kratšie trvanie, než je špecifikované v odôvodneniach 16 a 18, ekvivalent hrubého grantu by sa mal vypočítať vynásobením pomeru medzi skutočnou sumou a maximálnou sumou uvedenou v odôvodneniach 16 a 18 pomerom medzi skutočným trvaním a dobou trvania päť rokov a následným vynásobením sumou 200 000 EUR. Tak by sa napríklad vychádzalo z toho, že úver vo výške 500 000 EUR na 2,5 roka má ekvivalent hrubého grantu 50 000 EUR.

(20)

Komisia môže na základe oznámenia členského štátu preskúmať, či opatrenie, ktoré sa neskladá z grantu, úveru, záruky, kapitálovej injekcie alebo opatrenia rizikového financovania v podobe kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií, vedie k ekvivalentu hrubého grantu, ktorý nepresahuje strop de minimis, a preto by mohlo spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(21)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci a v súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by mali členské štáty uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom vytvorenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis poskytnutá jednému podniku v rámci pravidla de minimis nepresiahla celkový povolený strop.

(22)

Členské štáty by mali pred poskytnutím pomoci de minimis za svoj členský štát overiť, že novou pomocou de minimis nebude prekročený strop pomoci de minimis a že boli dodržané ostatné podmienky uvedené v tomto nariadení.

(23)

Aby sa zabezpečilo, že členské štáty majú správne, spoľahlivé a úplné údaje na zaistenie toho, že sa poskytnutím novej pomoci de minimis nepresiahne strop, ktorý sa uplatňuje na predmetný podnik, malo by sa od členských štátov požadovať, aby vytvorili centrálnu evidenciu pomoci de minimis, ktorá bude obsahovať úplné informácie o každej pomoci de minimis poskytnutej v súlade s týmto nariadením akýmkoľvek orgánom v rámci členského štátu. Členské štáty by mali mať možnosť navrhnúť vlastnú koncepciu svojej evidencie a rozhodnúť o vhodnom mechanizme jej vytvorenia v súlade s ich ústavnou a administratívnou štruktúrou za predpokladu, že zabezpečia, že evidencia umožní všetkým verejným orgánom v členskom štáte skontrolovať sumu pomoci de minimis, ktorú každý podnik dostal. Členským štátom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na vytvorenie takejto evidencie.

(24)

Kým členský štát nevytvorí centrálnu evidenciu, ktorá pokrýva obdobie troch rokov, členský štát by mal s výslovným odkazom na toto nariadenie informovať príslušný podnik o výške poskytnutej pomoci de minimis a o tom, že ide o pomoc de minimis. Okrem toho by mal príslušný členský štát pred poskytnutím takejto pomoci získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo iné predpisy o pomoci de minimis a ktorú podnik prijal počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov.

(25)

Aby Komisia mohla monitorovať uplatňovanie tohto nariadenia a zistiť možné narušenie hospodárskej súťaže, malo by sa od členských štátov vyžadovať, aby každoročne poskytovali základné informácie o sumách poskytovaných v súlade s týmto nariadením. Ak členský štát informoval Komisiu o tom, kde sú verejne prístupné informácie, ktoré je potrebné uvádzať v správach, nemalo by sa od neho požadovať predloženie správy Komisii.

(26)

So zreteľom na skúsenosti Komisie, a najmä na častú potrebu revidovať politiku v oblasti štátnej pomoci, malo by sa obdobie uplatňovania tohto nariadenia obmedziť. Ak by sa účinnosť tohto nariadenia skončila bez jej predĺženia, členské štáty by mali mať šesťmesačné obdobie na prispôsobenie sa, pokiaľ ide o pomoc de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie,

a)

pomoci v prospech podnikov pôsobiacich v sektore rybolovu a akvakultúry, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 (12);

b)

pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov;

c)

pomoci poskytovanej podnikom zaoberajúcim sa spracovaním a marketingom poľnohospodárskych výrobkov, a to v týchto prípadoch:

d)

pomoci na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoci priamo súvisiacej s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

e)

pomoci, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným;

f)

pomoci v prospech podnikov v ťažkostiach, ako sú definované v článku 2 písm. e).

a)

„poľnohospodárske výrobky“ sú výrobky vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu a akvakultúry uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. [ešte nebolo prijaté; pozri návrh Komisie KOM(2011) 416] o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry;

b)

„spracovanie poľnohospodárskych výrobkov“ je akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky výrobok, výsledkom ktorého je taktiež poľnohospodársky výrobok, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného výrobku na prvý predaj;

c)

„marketing poľnohospodárskych výrobkov“ je prechovávanie alebo vystavovanie výrobku na účely jeho predaja, ponúkanie výrobku na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob umiestňovania výrobku na trh, s výnimkou prvého predaja od prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akejkoľvek činnosti, ktorou sa výrobok pripravuje na takýto prvý predaj, predaj od prvovýrobcu konečným spotrebiteľom sa považuje za marketing, ak sa uskutoční v osobitných prevádzkach vyhradených na tento účel;

d)

„jeden podnik“ na účely tohto nariadenia predstavuje všetky subjekty, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:

Subjekty, medzi ktorými je ktorýkoľvek z uvedených vzťahov prostredníctvom jedného alebo viacerých ďalších subjektov, sa takisto považujú za jeden podnik,

e)

„podnik v ťažkostiach“ je podnik, ktorý spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:

Na účely písm. e) prvého pododseku sa MSP existujúci kratšie než tri roky nepovažuje za podnik v ťažkostiach, ak nespĺňa podmienku stanovenú v bode iii) uvedeného písmena.

a)

je úver zabezpečený zábezpekou, ktorá kryje aspoň 50 % úveru, a úver nepresahuje buď 1 000 000 EUR (alebo 500 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a dĺžku trvania päť rokov, alebo 500 000 EUR (alebo 250 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a dĺžku trvania desať rokov. Ak je úver nižší ako uvedené sumy a/alebo sa poskytuje na obdobie kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu úveru sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel príslušného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 alebo

b)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe referenčnej sadzby uplatniteľnej v čase poskytnutia grantu.

a)

záruka nepresahuje 80 % príslušného úveru a buď garantovaná suma nepresahuje 1 500 000 EUR (alebo 750 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a trvanie záruky nepresahuje päť rokov, alebo garantovaná suma nepresahuje 750 000 EUR (alebo 375 000 EUR pre podniky vykonávajúce cestnú nákladnú dopravu) a trvanie záruky nepresahuje desať rokov. Ak je garantovaná suma nižšia než uvedené sumy a/alebo záruka má obdobie trvania kratšie ako päť alebo desať rokov, ekvivalent hrubého grantu záruky sa vypočíta ako zodpovedajúci podiel uplatniteľného stropu stanoveného v článku 3 ods. 2 alebo

b)

ekvivalent hrubého grantu bol vypočítaný na základe prémií typu „bezpečný prístav“ stanovených v oznámení Komisie (14) alebo

c)

ešte pred jej uplatnením bola metodika na výpočet ekvivalentu hrubého grantu záruky podľa akéhokoľvek predpisu prijatého Komisiou v oblasti štátnej pomoci platného v danom čase oznámená Komisii a schválená Komisiou a táto schválená metodika výslovne upravuje druh záruky a druh príslušnej transakcie v kontexte uplatňovania tohto nariadenia.

a)

celkovú výšku pomoci de minimis poskytnutej v príslušnom členskom štáte v súlade s týmto nariadením v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, s rozdelením podľa sektorov hospodárstva a veľkosti príjemcov (malé, stredné alebo veľké podniky);

b)

celkový počet príjemcov, ktorým sa v príslušnom členskom štáte poskytla pomoc de minimis v súlade s týmto nariadením v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, s rozdelením podľa sektorov hospodárstva a veľkosti príjemcov (malé, stredné alebo veľké podniky);

c)

akékoľvek iné informácie o uplatňovaní tohto nariadenia, ktoré vyžaduje Komisia a ktoré sú špecifikované v dostatočnom predstihu pred predložením správy.