52013PC0769

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Zmena z Dauhy

Všetkých 192 strán Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „dohovor“) na konferencii o zmene klímy v Dauhe v decembri 2012 prijalo zmenu protokolu.[1] Touto „zmenou z Dauhy“ sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, počnúc 1. januárom 2013 a končiac 31. decembrom 2020.

Podľa zmeny z Dauhy sa Európska únia, jej členské štáty a Island zaväzujú obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov (GHG) v rokoch 2013 až 2020 na 80 % svojich emisií v základnom roku (prevažne rok 1990).[2] Tento záväzok je založený na cieľoch zníženia emisií stanovených v klimaticko-energetickom balíku prijatom v roku 2009, predovšetkým na systéme Európskej únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a rozhodnutí o spoločnom úsilí.[3] Pri výpočte záväzku sa zohľadnili rozdiely v rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Európskej únie a druhým záväzným obdobím Kjótskeho protokolu.[4] Tento prístup je v súlade so závermi zasadnutia Rady v marci 2012, v ktorých sa stanovilo, že spoločný záväzok Európskej únie, jej členských štátov a Islandu by mal vychádzať z klimaticko-energetického balíka, ale zároveň aj, že záväzky jednotlivých členských štátov zredukovať svoje emisie v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu „nepresahujú ich záväzky odsúhlasené v právnych predpisoch EÚ“. Tento prístup dodržala Európska únia a členské štáty v dokumentoch, ktoré v apríli 2012 predložili vzhľadom na svoje záväzky v druhom záväznom období.[5]

Na konferencii o zmene klímy v Dauhe sa okrem zmeny z Dauhy prijal aj celý rad rozhodnutí o technických otázkach súvisiacich s vykonávaním zásadných záväzkov v oblasti zmiernenia uvedených v zmene z Dauhy: patria medzi ne rozhodnutia o účtovaní a spravovaní kjótskych jednotiek pri prechode z prvého na druhé záväzné obdobie a počas druhého záväzného obdobia (Rozhodnutie 1/CMP.8 a 2/CMP.8)[6]. Ďalší súbor rozhodnutí, ktorý kompletizuje balík vykonávacích opatrení, sa pripravuje a Európska únia sa zasadzuje za to, aby sa zabezpečilo jeho prijatie na konferencii o zmene klímy vo Varšave v novembri 2013.

Spoločné spĺňanie záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu

Článkom 4 Kjótskeho protokolu sa stranám povoľuje plniť svoje záväzky spoločne. Európska únia a jej členské štáty využili túto možnosť pri ratifikácii Kjótskeho protokolu v roku 2002 a pri vykonávaní jeho prvého záväzného obdobia[7]. Počas rokovaní o zmene z Dauhy Európska únia a jej členské štáty jasne oznámili svoj úmysel plniť svoje záväzky spoločne aj v druhom záväznom období, tentoraz aj s Islandom.

Vychádza sa z predpokladu, že strany, ktoré sa dohodli plniť svoje záväzky spoločne, splnili dané záväzky, ak je splnený spoločný záväzok (na základe agregovaných emisií skleníkových plynov počas záväzného obdobia). V prípade, že sa spoločný záväzok nepodarí splniť, je však každá strana zodpovedná za svoju úroveň emisií stanovenú v dohode o spoločnom plnení záväzkov. V Kjótskom protokole sa preto stranám dohody o spoločnom plnení záväzkov ukladá povinnosť stanoviť konkrétne úrovne emisií pridelené každému členovi dohody o spoločnom plnení záväzkov a nahlásiť ich pri uložení svojej listiny o prijatí.

Podmienky spoločného plnenia záväzkov Európskej únie, jej členov a Islandu sú stanovené v prílohe I k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zmeny z Dauhy ku Kjótskemu protokolu k Rámcovému Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich.[8] Rovnako sa tieto podmienky zahrnú do bilaterálnej dohody s Islandom, vzhľadom na ktorú Komisia v júni 2013 predložila Rade odporúčanie na udelenie mandátu na rokovanie. Po tom, ako sa tieto podmienky odsúhlasia, bude potrebné ich spolu so zodpovedajúcimi úrovňami emisií nahlásiť UNFCCC, keď Európska únia, jej členské štáty a Island spolu budú ukladať svoje listiny o prijatí zmeny z Dauhy.

Účtovanie emisií po roku 2012

V druhom záväznom období Kjótskeho protokolu bude súčasný komplexný systém účtovania emisií pokračovať a do určitej miery sa vylepší s cieľom zabezpečiť transparentnosť výsledkov strán a spĺňanie ich povinností. Základom tohto systému je požiadavka vypočítať pre každú stranu, ktorá prijala záväzok, množstvo, ktoré sa jej pridelí. Toto pridelené množstvo predstavuje množstvo emisií v tonách, ktoré jednotlivé strany môžu vypustiť počas záväzného obdobia, vyjadrené v ekvivalente oxidu uhličitého. Vydáva sa v podobe jednotiek prideleného množstva (AAU) v rámci národného registra každej strany. To znamená, že podľa dohody o spoločnom plnení záväzkov stanovenej v prílohe II k návrhu rozhodnutia Rady sú Európska únia, jej členské štáty a Island jednotlivo zodpovedné za vydanie AAU zodpovedajúcich prideleným množstvám v rámci svojich národných registrov.

Okrem AAU budú národné registre aj viesť a evidovať transakcie jednotiek vyplývajúce z využitia flexibilných mechanizmov Kjótskeho protokolu. K týmto jednotkám patria nielen AAU, ale aj jednotky certifikovaného zníženia emisií (CER) z projektov mechanizmov čistého rozvoja, jednotky zníženia emisií (ERU) na účely projektov spoločného plnenia, ako aj jednotky sekvestrácie (RMU) na emisie odstránené záchytmi. Na transakcie v týchto jednotkách sa budú vzťahovať medzinárodné požiadavky, napríklad kritériá oprávnenosti na účasť vo flexibilných mechanizmoch a kritériá regulujúce rezervu záväzného obdobia (CPR). Tieto požiadavky zabezpečujú, aby členské štáty nepredali nadmerné množstvo jednotiek v prípadoch, keď to nie je opodstatnené skutočným znížením emisií danej strany. Navyše sa na konferencii o zmene klímy v Dauhe odsúhlasili pravidlá prechodu z prvého na druhé záväzné obdobie, predovšetkým vzhľadom na prenesenie (prenesenie medzi obdobiami) nadbytku AAU z prvého záväzného obdobia.

Hoci novoprijaté kjótske pravidlá v zásade nemajú vplyv na fungovanie EU ETS a rozhodnutie o spoločnom úsilí, mala by sa objasniť interakcia medzi systémom účtovania podľa Kjótskeho protokolu a pravidlami účtovania podľa právnych predpisov Európskej únie a vykonávanie kjótskych pravidiel sa musí zladiť s vykonávaním pravidiel vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ. Navyše si vykonávanie dohody o spoločnom plnení záväzkov bude vyžadovať vypracovanie ďalších technických pravidiel.

Právny základ technického vykonávania v Európskej únii

Počas prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu (2008 až 2012) sa medzinárodne dohodnuté požiadavky vykonávali prostredníctvom rozhodnutia o mechanizme sledovania emisií[9] a nariadeniach o registri platných vo fáze dva EU ETS (2008 – 2012).[10] K týmto požiadavkám patrilo účtovanie emisií a jednotiek, spoločné plnenie záväzkov EÚ, spravovanie jednotiek vzhľadom na záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu a ich interakciu so spravovaním jednotiek podľa EU ETS. Nariadenia o registri obsahovali pravidlá účtovania a spravovania jednotiek na účely realizácie EU ETS a vykonávania prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu. Nariadenie o registri platné v súčasnosti[11] obsahuje len ustanovenia o spravovaní jednotiek týkajúce sa vykonávania a realizácie fázy tri EU ETS a rozhodnutia o spoločnom úsilí. Nereguluje požiadavky účtovania na účely technickej realizácie protokolu po roku 2012.

Vykonávanie Kjótskeho protokolu po roku 2012 si vyžaduje vypracovanie súboru pravidiel vykonávania z technického hľadiska pre Európsku úniu, jej členské štáty a Island. Nedávno prijaté nariadenie o mechanizme monitorovania[12] neobsahuje právny základ, ktorý by Komisii umožňoval vypracovať takýto súbor pravidiel vzhľadom na vnútroštátne registre členských štátov. Preto je potrebné zmeniť nariadenie o mechanizme monitorovania tak, aby sa poskytol takýto potrebný právny základ.

2.           Vykonávanie Kjótskeho protokolu z technického hľadiska po roku 2012

V Európskej únii sú potrebné pravidlá technického vykonávania na to, aby sa zabezpečilo technické hľadisko vykonávania Kjótskeho protokolu v Európskej únii po roku 2012, umožnilo účinné fungovanie spoločného plnenia záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu a zabezpečilo zladenie vykonávania protokolu s fungovaním EU ETS a rozhodnutí o spoločnom úsilí. Tieto pravidlá by sa mali vzťahovať na celý rad záležitostí vrátane:

– postupov spravovania jednotiek, ako sú transakcie kjótskych jednotiek (vydávanie, prevod, nadobudnutie, zrušenie, vyradenie, prenesenie, nahradenie alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti) vo vnútroštátnych registroch Európskej únie, jej členských štátov a Islandu a medzi týmito registrami;

– postupov účtovania súvisiacich s prechodom z prvého na druhé záväzné obdobie vrátane prenesenia nadbytku AAU, CER a ERU z prvého do druhého záväzného obdobia;

– vytvorenia a vedenia rezervy nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR) a rezervy záväzného obdobia (CPR) pre každého člena dohody o spoločnom plnení záväzkov;

– odvodov alebo „podielov z tržby“ uplatňovaných pri vydávaní ERU a pri prvom medzinárodnom prenose AAU v druhom záväznom období.

V tomto návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady sa stanovuje základ vykonávania týchto technických záležitostí v Európskej únii prostredníctvom prijatia právnych aktov.

Postupy spravovania jednotiek

Delegované akty plánované v tomto návrhu sú potrebné na zaistenie toho, aby všetky transakcie kjótskych jednotiek vo vnútroštátnych registroch Európskej únie, jej členských štátov a Islandu boli konzistentné so spoločným plnením ich záväzkov. Príkladmi transakcií je vydávanie, prevod, nadobudnutie, zrušenie, prenesenie, nahradenie, zmeny dátumu uplynutia ich platnosti a vyradenie. Rovnako je potrebné zabezpečiť účinné vykonávanie postupov spravovania jednotiek zriadených na účely účtovania emisií a jednotiek podľa EU ETS a rozhodnutia o spoločnom úsilí. Dohoda o spoločnom plnení záväzkov na druhé záväzné obdobie si bude vyžadovať ďalšiu špecifikáciu pravidiel vykonávania Kjótskeho protokolu v Európskej únii.

Navyše je podľa EU ETS i rozhodnutia o spoločnom úsilí možné v obmedzenej miere využívať kjótske jednotky na účely splnenia povinností uložených legislatívou EÚ. Je mimoriadne dôležité, aby vykonávanie pravidiel Kjótskeho protokolu v Európskej únii zabezpečilo úplnú flexibilitu ukotvenú v právnych predpisoch Únie, aby prevádzkovatelia mali prístup k predmetným jednotkám v súlade s ustanoveniami EU ETS a členské štáty úmerne k svojim povinnostiam vyplývajúcim z rozhodnutia o spoločnom úsilí. Rovnako dôležité je aj to, aby sa pri technickom vykonávaní zachovali solídne praktiky účtovania relevantné pre zladenie pravidiel vykonávania Kjótskeho protokolu s EU ETS a rozhodnutím o spoločnom úsilí. To zahŕňa potrebu zabezpečiť, aby sa za každú vytvorenú jednotku EÚ alebo jednotku EÚ použitú na účely súladu vydala alebo vyradila jedna kjótska jednotka.

Navyše sa v delegovaných aktoch plánovaných v tomto návrhu musí vymedziť účinná regulácia vyraďovania jednotiek po roku 2012: splnenie spoločných záväzkov závisí od vyraďovania jednotiek v Európskej únii, každom členskom štáte a na Islande úmerne k ich úrovniam emisií. Jednotný postup vyraďovania jednotiek v Únii, v členských štátoch a na Islande, ako aj jednoznačné určenie jednotiek na vyradenie v každej strane bude zárukou toho, že dodržiavanie právnych predpisov Únie bude zároveň znamenať aj plnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu a naopak. Takýto postup je navyše potrebný aj na zaručenie integrity účtovania podľa EU ETS. Ak budú prevádzkovatelia, na ktorých sa vzťahuje EU ETS, spĺňať vyplývajúce povinnosti, zároveň sa tým zaručí, že nebude potrebné nadobudnúť ďalšie kjótske jednotky na pokrytie súvisiacich emisií na účely dodržania kjótskych požiadaviek súvisiacich s účtovaním v druhom záväznom období. Na tento účel delegované akty plánované v tomto návrhu zabezpečia, aby emisie spadajúce v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 do EU ETS zodpovedali následne vyradeným jednotkám platným v druhom záväznom období podľa kjótskeho protokolu. V podstate zabezpečia, aby sa za každú jednotku odovzdanú v EU ETS za emisie zo zdrojov uvedených v prílohe A ku Kjótskemu protokolu vyradila jedna kjótska jednotka platná v druhom záväznom období. Podobne zabezpečia aj, aby sa kjótske jednotky platné v druhom záväznom období vyraďovali za emisie a odstránené emisie členských štátov a Islandu v sektoroch, na ktoré sa ETS nevzťahuje, do tej miery, do akej sa na predmetné plyny, zdroje a záchyty vzťahuje protokol.

Postupy účtovania v súvislosti s prechodom z prvého na druhé záväzné obdobie

V rozhodnutí 13/CMP.1, ktoré obsahuje kľúčové pravidlá účtovania Kjótskeho protokolu[13] , sa stanovujú ustanovenia, ktoré stranám umožnia preniesť ERU, CER a AAU do nasledujúceho záväzného obdobia po tom, ako sa pri všetkých stranách dokončí posúdenie dodržiavania predpisov. Podľa predmetného rozhodnutia je možné preniesť množstvo ERU a CER siahajúce až po limit zodpovedajúci 2,5 % množstva prideleného danej strane. Jednotky záchytu (RMU), dočasné CER (tCER), dlhodobé CER (lCER) a ERU konvertované z RMU nemožno preniesť. V rozhodnutí 1/CMP.8 sa potvrdzuje uplatňovanie týchto pravidiel po roku 2012 a dopĺňa sa v ňom požiadavka, že prenesené AAU sa musia previesť do rezervy nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR) strany.

Limit percentuálneho podielu prenesených CER a ERU sa uplatňuje na základe prideleného množstva a CER a ERU platné v prvej polovici záväzného obdobia použité na účely dodržania predpisov vo fáze tri EU ETS (2013 – 2020) sa vedú v registri Únie. Z týchto dôvodov bude mimoriadne dôležité, aby sa limit v Európskej únii a jej členských štátoch uplatňoval takým spôsobom, aby sa umožnilo prenesenie jednotiek na ich následné vyradenie. Okrem toho sú v rámci EU ETS majú povinnosť otvoriť a viesť účty jednotiek nielen strany, ale aj súkromné subjekty. Do tej miery, do akej jednotky na týchto účtoch zahŕňajú CER a ERU, bude dôležité stanoviť konzistentné pravidlá, ktoré umožnia optimálne vykonávanie pravidiel ich prenášania. AAU predstavujúce kvóty prenesené z fázy dva do fázy tri EU ETS sa takisto vedú v registri Únie. V delegovaných aktoch sa preto budú musieť stanoviť aj pravidlá uplatňovania pravidiel prenosu AAU, aby sa zabezpečilo zladenie pravidiel vykonávania účtovacieho systému Kjótskeho protokolu so systémom EU ETS a rozhodnutia o spoločnom úsilí.

Vytvorenie a vedenie rezervy záväzného obdobia (CPR) a rezervy nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR) pre každého člena dohody o spoločnom plnení záväzkov

V delegovaných aktoch plánovaných v tomto návrhu sa bude musieť špecifikovať aj fungovanie rezervy záväzného obdobia (CPR) vo vnútroštátnych registroch Európskej únie, jej členských štátov a Islandu. Medzinárodná požiadavka zriadiť a viesť CPR je súčasťou zodpovednosti každej zmluvnej strany pri spravovaní a účtovaní svojho prideleného množstva. Podľa rozhodnutí na medzinárodnej úrovni sa CPR rovná nižšiemu z týchto dvoch množstiev: buď 90 % množstva pôvodne prideleného danej strane alebo 100 % 8-násobku jeho naposledy preskúmanej inventúry. CPR platí v prípade každého člena dohody o spoločnom plnení jednotlivo. Keďže množstvá pridelené členským štátom a Islandu sa vzťahujú len na sektory, ktoré nespadajú do ETS, a množstvá pridelené Únii sa naproti tomu vzťahujú na sektory ETS, v delegovaných aktoch plánovaných v tomto návrhu sa bude musieť určiť jednotná koncepcia presného výpočtu a transparentného nahlasovania daných rezerv záväzného obdobia Európskej únie, jej členských štátov a Islandu.

V rozhodnutí 1/CMP.8 sa každej strane ukladá povinnosť zriadiť vo svojom národnom registri účet na rezervu nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR) a stanovujú sa v ňom tieto súvisiace pravidlá: možnosť prevodu jednotiek medzi účtami PPSR; každá strana môže vyradiť jednotky vo svojom vlastnom PPSR až do úrovne, o ktorú emisie počas druhého záväzného obdobia presahujú pridelené množstvo, a strana môže z PPSR inej strany nadobudnúť množstvo jednotiek zodpovedajúce do 2% jej prideleného množstva v predchádzajúcom záväznom období. Európska únia, jej členské štáty a Island sú zodpovedné za zriadenie a vedenie PPSR v súlade s medzinárodne odsúhlasenými pravidlami a podmienkami spoločného plnenia. Je potrebné vymedziť rozsah každého PPSR podľa vymedzenia úrovní emisií stanového v prílohe I k navrhovanému rozhodnutiu Rady. Rovnako je potrebné stanoviť spoločné pravidlá počiatočnej súvahy[14] a používania a nadobúdania jednotiek v PPSR Európskej únie, jej členských štátov a Islandu.

Podiel z tržby uplatnený na AAU a ERU

V rozhodnutí 1/CMP.8 sa na prvý medzinárodný prevod AAU a vydanie ERU ukladá odvod vo výške 2 % podielu z tržby. Keďže sa tento odvod vzťahuje na vydávanie ERU, spadá do zodpovednosti každého členského štátu a Islandu. Napriek tomu, do tej miery, do akej sa musia udržiavať bilancie AAU, aby sa zaručilo, že za každú jednotku použitú na účely dodržania rozhodnutia o spoločnom úsilí možno vyradiť platnú kjótsku jednotku, delegované akty plánované v tomto návrhu musia zabezpečiť, aby účtovanie uplatnenia odvodu podielu z tržby bolo zladené s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie.

3.           Právne prvky návrhu

Týmto návrhom sa mení právny základ obsiahnutý v nariadení o mechanizme monitorovania, čo Komisii umožní prijímať nelegislatívne akty na stanovenie pravidiel týkajúcich sa nepodstatných prvkov účtovania kjótskych jednotiek po roku 2012 v právnych predpisoch EÚ. Podstatné prvky, pokiaľ ide o záväzky Európskej únie, jej členských štátov a Islandu, ich výklad a spoločné plnenie, sú stanovené v celom rade právnych nástrojov vrátane osobitného návrhu rozhodnutia Rady. Takisto budú jedným z predmetov bilaterálnej dohody s Islandom a sú začlenené v zmene z Dauhy a v sprievodných rozhodnutiach konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu, ako aj v nariadení o mechanizme monitorovania a v delegovaných a vykonávacích aktoch, ktoré sa na jeho základe prijali.

V minulosti sa takéto pravidlá v rámci bývalých nariadení o registroch prijímali podľa postupu regulačného výboru s kontrolou. Boli založené na právnom základe obsiahnutom v rozhodnutí o mechanizme sledovania emisií. Právny základ, ktorý umožňoval vykonávanie technických otázok, týkajúci sa spravovania jednotiek v prvom záväznom období Kjótskeho protokolu prostredníctvom prijatia nariadení o registri bol obsiahnutý v článku 3 ods. 3 a článku 6 ods. 1 rozhodnutia o mechanizme sledovania emisií. Okrem iného sa v ňom uvádzala potreba prijať vykonávacie komitologické ustanovenia vzhľadom na nahlasovanie informácií z národného registra, na vydávanie, nadobudnutie, držbu, prevod, zrušenie, odúčtovanie a prenos jednotiek prideleného množstva, jednotiek záchytu, jednotiek zníženia emisií a certifikovaného zníženia emisií počas predchádzajúceho roka. Takisto sa v ňom stanovovalo prijatie komitologických opatrení vzhľadom na požiadavku na Spoločenstvo a jeho členské štáty „zriadiť a viesť registre s cieľom zabezpečiť presnú evidenciu vydávania, držby, prevodu, nadobúdania, zrušenia a odobratia priznaných množstvových jednotiek, zachytených jednotiek, jednotiek zníženia emisií a certifikovaných znížení emisií a prenos priznaných množstvových jednotiek, jednotiek zníženia emisií a certifikovaných znížení emisií“.

Rozhodnutie o mechanizme sledovania emisií sa zrušilo a nahradilo nariadením o mechanizme monitorovania, ktoré nadobudlo účinnosť 8. júla 2013. Nariadenie o mechanizme monitorovania sa vzťahuje na systém registrov, ktorý umožňuje technické vykonávanie Kjótskeho protokolu vzhľadom na spravovanie jednotiek vo vnútroštátnych registroch v jeho článku 10 („Zriadenie a prevádzka registrov“). Obsahuje podstatné prvky medzinárodnej požiadavky, aby Únia a jej členské štáty zriadili a viedli registre na účely presného účtovania vydávania, držby, prevodu, nadobúdania, zrušenia, vyradenia, prenesenia a nahradenia jednotiek AAU, RMU, ERU, CER, tCER a lCER alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti. Článok 10 ods. 4 obsahuje aj právny základ prijímania delegovaných aktov, ktorými sa vykonávajú nepodstatné prvky technického vykonávania Kjótskeho protokolu vzhľadom na spravovanie jednotiek vo vnútroštátnych registroch, čím nahrádza článok 6 ods. 1 rozhodnutia mechanizme sledovania emisií. Zatiaľ však čo sa článok 6 ods. 1 rozhodnutia o mechanizme sledovania emisií uplatňoval na všetky otázky spravovania jednotiek „v registroch Spoločenstva a jeho členských štátov“, rozsah uplatňovania tohto ustanovenia sa v nariadení o mechanizme monitorovania zúžil. Právny základ prijímania delegovaných aktov sa teraz vzťahuje na „zriadenie“ (a nie zriadenie a vedenie) „registra Únie“ (a nie registrov Únie a členských štátov).

S cieľom vytvoriť účinný systém registrov, v ktorom by sa realizovali nové požiadavky na spravovanie jednotiek v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu je preto potrebné zmeniť článok 10 mechanizmu monitorovania. Rozsah jeho uplatňovania sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňal všetky otázky technického vykonávania vzhľadom na spravovanie jednotiek vo vnútroštátnych registroch, ako sa vyžaduje v Kjótskom protokole, v zmene z Dauhy a rozhodnutiach prijatých na ich základe na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu.

Na základe obsahu pravidiel, ktoré je potrebné prijať v právnych aktoch naplánovaných v tomto návrhu podľa uvedených skutočností, sa dané právne akty musia prijať ako delegované akty podľa článku 290 ZFEÚ, rovnako, ako sa už stanovilo v článku 10 ods. 4 nariadenia o mechanizme monitorovania.

Delegované akty dopĺňajú podstatné pravidlá tým, že špecifikujú ich podstatu a regulujú ďalšie podrobnosti. Odlišujú sa od vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ, ktorými sa stanovujú jednotné podmienky vykonávania právnych predpisov Únie členskými štátmi. Ako sa znázornilo, požiadavky účtovania, ktoré sa majú vykonávať po roku 2012 nevyplývajú len z právnych predpisov EÚ, ale sú do veľkej miery založené na medzinárodne dohodnutých pravidlách. Nevykonávajú ich len členské štáty samotné, ale rovnako sa vzťahujú aj na Európsku úniu ako takú, čo znamená, že sa nimi ukladajú povinnosti inštitúciám EÚ. Ako sa stanovuje v článku 290 ZFEÚ, delegovanými aktmi plánovanými v tomto návrhu sa neharmonizuje vykonávanie žiadnych podstatných pravidiel, ale stanovujú sa v nich ďalšie konkrétne technické podrobnosti vykonávania Kjótskeho protokolu po roku 2012.

2013/0377 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013, pokiaľ ide o technické vykonávanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému Dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[15],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[16],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Rada prijala rozhodnutie o schválení zmeny z Dauhy Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich.[17] Rozhodnutím sa v mene Únie uzatvára zmena z Dauhy Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“), ktorou sa v mene Únie stanovuje druhé záväzné obdobie a stanovujú sa v ňom podmienky spoločného plnenia záväzkov Únie, jej členských štátov a Islandu v súlade s článkom 4 Kjótskeho protokolu.

(2)       Uzavretie zmeny z Dauhy, vykonávanie sprievodných rozhodnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu a podmienky spoločného plnenia záväzkov v Únii, jej členských štátoch a na Islande si vyžadujú stanovenie pravidiel na zabezpečenie technického vykonávania Kjótskeho protokolu v Únii po roku 2012, na umožnenie účinného fungovania spoločného plnenia záväzkov Únie, jej členských štátoch a Islandu a na zabezpečenie jeho zladenia s fungovaním systémom Únie na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES[18] a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES.[19]

(3)       Počas prvého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu sa medzinárodne dohodnuté požiadavky na účtovanie a spravovanie emisií a jednotiek, ako aj spoločné plnenie záväzkov v Únii a jej členských štátoch vykonávali podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES[20] a podľa tzv. nariadeniach o registri[21]. Nariadenia o registri platné v minulosti sa nahradili nariadením Komisie (EÚ) č. 389/2013[22], ktoré teraz obsahuje ustanovenia o spravovaní jednotiek súvisiacimi s vykonávaním a prevádzkou EU ETS a rozhodnutia 406/2009/ES.[23] Novoprijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013[24] už neobsahuje právny základ potrebný na prijatie delegovaných právnych predpisov na vykonávanie pravidiel druhého záväzného obdobia.

(4)       Na druhé záväzné obdobie sa množstvo pridelené Únii týka emisií skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, do tej miery, do akej sa na ne vzťahuje Kjótsky protokol, a množstvá pridelené členským štátom a Islandu sa týkajú všetkých ostatných emisií skleníkových plynov zo zdrojov a emisií odstránených záchytmi, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol.

(5)       Rozhodnutím 1/CMP.8[25] sa menia pravidlá určovania oprávnenosti na účasť vo flexibilných mechanizmoch podľa Kjótskeho protokolu. Takisto sa v ňom vymedzujú limity týkajúce sa jednotiek prenesených z prvého do druhého záväzného obdobia vrátane požiadavky, aby každá strana vytvorila rezervu nadbytku z predchádzajúceho obdobia (PPSR). Okrem toho sa v uvedenom rozhodnutí stanovuje odvod vo výške 2 % podielu z tržby z prvých medzinárodných prevodov pridelených množstiev jednotiek (AAU) a z vydávania jednotiek zníženia emisií (ERU) na účely projektov spoločného plnenia záväzkov okamžite pri konverzii AAU alebo jednotiek záchytu (RMU), ktoré predtým mali v držbe strany, na ERU. V súčasnosti prebiehajú rokovania o ďalších pravidlách vykonávania druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu.

(6)       S cieľom stanoviť jednotné pravidlá na zabezpečenie technického vykonávania Kjótskeho protokolu v Únii po roku 2012, umožniť účinné fungovanie spoločného plnenia záväzkov Únie, jej členských štátov a Islandu a zabezpečiť jeho zladenie s fungovaním EU ETS a rozhodnutí o spoločnom úsilí by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Komisia by pri príprave a zostavovaní delegovaných aktov mala zabezpečiť ich konzistenciu s medzinárodne dohodnutými požiadavkami účtovania, podmienkami spoločného plnenia záväzkov stanovenými v rozhodnutí […] a príslušnými právnymi predpismi Únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa mení takto:

1.           V článku 3 sa dopĺňajú body 13a a 13b:

„13a. „rezerva záväzného obdobia“ alebo „CPR“ je rezerva zriadená podľa prílohy k rozhodnutiu 11/CMP.1 alebo k iným príslušným rozhodnutiam UNFCCC alebo orgánov Kjótskeho protokolu;

„13b. „rezerva nadbytku z predchádzajúceho obdobia“ alebo „PPSR“ je rezerva zriadená podľa rozhodnutia 1/CMP.8 alebo iného príslušného rozhodnutia UNFCCC alebo orgánov Kjótskeho protokolu;“

2.           Článok 10 sa mení takto:

a)       v článku 10 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Únia a členské štáty vo svojich registroch účtujú prevod jednotiek požadovaný v Kjótskom protokole, rozhodnutí 1/CMP.8 alebo iných príslušných rozhodnutiach UNFCCC alebo orgánov Kjótskeho protokolu ako odvod podielu z tržby z vydania ERU a z prvého medzinárodného prevodu AAU.“

b)       V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5.        Komisia je takisto splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 s cieľom zabezpečiť prostredníctvom registrov Únie a členských štátov technické vykonávanie Kjótskeho protokolu, umožniť účinné fungovanie spoločného plnenia záväzkov Únie, členských štátov a Islandu a zabezpečiť jeho zladenie s fungovaním smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 406/2009/ES vrátane:

(a) postupov spravovania jednotiek, ako sú transakcie AAU, CER vrátane lCER a tCER, ERU a RMU (vydávanie, prevod, nadobudnutie, zrušenie, vyradenie, prenesenie, nahradenie alebo zmeny dátumu uplynutia ich platnosti) vo vnútroštátnych registroch Európskej únie, jej členských štátov a Islandu a medzi týmito registrami;

(b) postupov účtovania súvisiacich s prechodom z prvého na druhé záväzné obdobie vrátane prenesenia nadbytku AAU, CER a ERU z prvého do druhého záväzného obdobia;

(c) vytvorenia a vedenia rezervy nadbytku z predchádzajúceho obdobia a rezervy záväzného obdobia pre Úniu a členské štáty;

(d) účtovania odvodu podielu z tržby, ako sa stanovuje v odseku 1 tohto článku.

Komisia pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku zabezpečuje jednotné vykonávanie medzinárodne dohodnutých požiadaviek na účtovanie, optimalizuje transparentnosť a zabezpečuje presnosť účtovania kjótskych jednotiek v Únii a členských štátoch, pričom minimalizuje administratívnu záťaž a náklady.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Rozhodnutie 1/CMP.8, prijaté na konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu, FCCC/KP/CMP/2012/13/Add.1.

[2]               V prvom záväznom období sa ako základný rok určili tieto roky: v prípade CO2, CH4 a N2O všetky členské štáty používajú rok 1990 ako základný rok s výnimkou: Bulharska – 1988, Maďarska – priemer obdobia od roku 1985 do roku 1987, Slovinska – 1986, Poľska – 1988, Rumunska – 1989. V prípade fluorovaných plynov všetky členské štáty používajú rok 1995 ako základný rok s výnimkou: Rakúska, Francúzska, Talianska a Slovenska – 1990 a Rumunska – 1989.

[3]               Právne predpisy prijaté 23. apríla 2009 vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020, (Ú. v. L 140, 5.6.2009).

[4]               Tieto rozdiely v rozsahu pôsobnosti sú podrobne objasnené v pracovnom dokumente útvarov Komisie „Preparing the EU's Quantified Emission Limitation or Reduction Objective (QELRO) based on the EU Climate and Energy Package“ (Príprava kvantifikovaného cieľa obmedzenia alebo zníženia emisií (QELRO) EÚ na základe klimaticko-energetického balíka EÚ), SWD(2012) 18 final z 13.2.2012.

[5]               Dokumenty Dánska a Európskej komisie v mene Európskej únie a jej členských štátov z 19. apríla 2012 poskytujúce informácie o kvantifikovanom cieli obmedzenia alebo zníženia emisií (QELRO) na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu („Information on the quantified emission limitation or reduction objectives (QELROs) for the second commitment period under the Kyoto Protocol“), FCCC/KP/AWG/2012/MISC.1.

[6]               Poznámka pod čiarou 1.

[7]               Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému Dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130/1, 15.5.2002, s. 1).

[8]               COM(2013) 768 final.

[9]               Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1).

[10]             Nariadenie Komisie (ES) č. 2216/2004 z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú. v. L 386, 29.12.2004, s. 1) a nariadenie Komisie (ES) č. 920/2010 zo 7. októbra 2010 o normalizovanom a zabezpečenom systéme registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú v. L 270, 14.10.2010, s.1).

[11]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011, Ú. v. L 122, 3.5.2013, s.1.

[12]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. L 165, 18.6.2013, s.13).

[13]             Rozhodnutie 13/CMP/1 o spôsoboch účtovania pridelených množstiev podľa článku 7 ods. 4 Kjótskeho protokolu v: FCCC/KP/CMP/2005/8/Add.2.

[14]             Pôvodnú súvahu PPSR Európskej únie, ktorá sa má stanoviť v registri Únie, budú tvoriť predovšetkým AAU držané v registri Únie v súlade s článkom 56 nariadenia 920/2010/ES, ktoré predstavujú kvóty EU ETS prenesené medzi obdobiami v súlade s článkom 57 nariadenia 920/2010/ES. Pôvodnú súvahu každého PPSR členských štátov a Islandu budú tvoriť AAU prenesené do každého národného registra.

[15]             Ú. v. EÚ C […], [...], s. [...].

[16]             Ú. v. EÚ C […], [...], s. [...].

[17]             Ú. v. EÚ L […],[…], s.[…].

[18]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275/32, 25.10.2003).

[19]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009).

[20]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu (Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1).

[21]             Nariadenie Komisie (ES) č. 2216/2004 z 21. decembra 2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú. v. L 386, 29.12.2004, s. 1) a nariadenie Komisie (ES) č. 920/2010 zo 7. októbra 2010 o normalizovanom a zabezpečenom systéme registrov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES (Ú. v. L 270, 14.10.2010, s.1).

[22]             Nariadenie Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a č. 1193/2011, (Ú. v. L 122, 3.5.2013, s.1).

[23]             Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009. s. 136).

[24]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. L 165, 18.6.2013, s.13).

[25]             Rozhodnutie 1/CMP.8, prijaté na konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu, FCCC/KP/CMP/2012/13/Add.1.