This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0573
Proposal for a COUNCIL IMPLEMENTING REGULATION imposing a definitive countervailing duty and collecting definitively the provisional duty imposed on imports of certain stainless steel wires originating in India
Návrh VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii
Návrh VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii
/* COM/2013/0573 final - 2013/0275 (NLE) */
Návrh VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii /* COM/2013/0573 final - 2013/0275 (NLE) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. Kontext návrhu · Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia
Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými
dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva
(ďalej len „základné nariadenie“), v antisubvenčnom konaní týkajúcom
sa dovozu určitých tyčí z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii. · Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte vykonávania
základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v
súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. · Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadením Komisie (EÚ) č. 419/2013 Európska
komisia uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých drôtov z
nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii. · Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. 2. Konzultácie so
zainteresovanými stranami a posúdenie vplyvu · Konzultácie so zainteresovanými stranami Zainteresované strany, ktorých sa konanie týka,
mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania v súlade
s ustanoveniami základného nariadenia. · Získavanie a využívanie expertízy Externá expertíza nebola potrebná. · Posúdenie vplyvu Tento návrh je výsledkom vykonávania základného
nariadenia. Základné nariadenie neobsahuje ustanovenie
vyžadujúce všeobecné posúdenie vplyvu, obsahuje však úplný zoznam podmienok,
ktoré sa musia posúdiť. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU · Zhrnutie navrhovaného opatrenia Pripojený návrh nariadenia Rady sa zakladá na
konečných zisteniach o subvencovaní, ujme, príčinných
súvislostiach a záujme Únie. Navrhuje sa preto, aby Rada prijala pripojený
návrh nariadenia, ktoré by sa malo uverejniť najneskôr 7. septembra
2013. · Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009
z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín,
ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva. · Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Európskej
únie. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. · Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z
týchto dôvodov: Forma opatrenia je opísaná v uvedenom
základnom nariadení a neponecháva žiaden priestor na prijímanie rozhodnutí
členskými štátmi. Uvedenie toho, ako sa finančná a
administratívna záťaž EÚ, národných vlád, regionálnych a miestnych
orgánov, hospodárskych subjektov a občanov udržiava na čo najnižšej
úrovni, primeranej cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. · Výber nástrojov Navrhované nástroje: nariadenie. Iné prostriedky by neboli primerané z tohto
dôvodu: Iné prostriedky by neboli primerané, pretože v
základnom nariadení sa nestanovujú alternatívne možnosti. 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie. 2013/0275 (NLE) Návrh VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie
clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz
určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Rady (ES)
č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z
krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné
nariadenie“), a najmä na jeho článok 15, so zreteľom na návrh, ktorý predložila
Európska komisia (ďalej len „Komisia“) po porade s poradným výborom, keďže: 1. POSTUP 1.1. Dočasné opatrenia (1) Komisia uložila dočasné
vyrovnávacie clo na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom
v Indii nariadením (EÚ) č. 419/2013[2]
(ďalej len „dočasné nariadenie“). (2) Prešetrovanie sa začalo
na základe podnetu podaného 28. júna 2012 Európskou konfederáciou pre
železiarsky a oceliarsky priemysel (European Confederation of Iron and
Steel Industries, Eurofer) [ďalej len „navrhovateľ“] v mene
výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac ako 50 % celkovej výroby
určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele v Únii. (3) V paralelnom
antidumpingovom prešetrovaní Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na
dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii
nariadením (EÚ) č. 418/2013[3].
1.2. Strany, ktorých sa
prešetrovanie týka (4) V predbežnej fáze prešetrovania
sa vykonal výber vzorky indických vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie
a neprepojených dovozcov. Keďže však dvaja z dovozcov vybraných do
vzorky nezaslali späť vyplnené dotazníky, výber vzorky v prípade
dovozcov nemohol ďalej pokračovať. Aby sa dospelo ku
konečným zisteniam, najmä pokiaľ ide o záujem Únie, použili sa všetky
dostupné informácie týkajúce sa spolupracujúcich dovozcov. (5) Sedem indických vyvážajúcich
výrobcov nezaradených do vzorky požiadalo o individuálne preskúmanie. Na
dotazník odpovedali dvaja z nich. Päť neodpovedalo na dotazník.
Z dvoch, ktorí odpovedali na dotazník, jeden stiahol svoju žiadosť
o individuálne preskúmanie. V dôsledku toho Komisia preskúmala
žiadosť jedného indického vyvážajúceho výrobcu nezaradeného do vzorky: – KEI Industries Limited, New Delhi (KEI). (6) Okrem uvedeného sa potvrdzujú
odôvodnenia 5 až 8, 10 až 12 a 14 dočasného nariadenia. 1.3. Obdobie prešetrovania a
posudzované obdobie (7) Ako sa ustanovuje v
odôvodnení 20 dočasného nariadenia, prešetrovanie subvencovania
a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012
(ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov
relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od
1. januára 2009 do 31. marca 2012 (ďalej len „posudzované obdobie“). 1.4. Následný postup (8) Po odhalení podstatných
skutočností a úvah, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uložení
dočasných vyrovnávacích opatrení (ďalej len „dočasné
zverejnenie“), niektoré zainteresované strany, konkrétne 2 vyvážajúci
výrobcovia, navrhovateľ a 11 používateľov, predložili
pripomienky. Stranám, ktoré o to požiadali, bolo poskytnuté vypočutie.
Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za
potrebné pre konečné zistenia. Všetky doručené pripomienky sa zvážili
a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili. (9) Komisia informovala
zainteresované strany o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe
ktorých sa zamýšľalo odporučiť uloženie konečného
vyrovnávacieho cla na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s
pôvodom v Indii a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom
dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Stranám bola
takisto poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému
zverejneniu predložiť pripomienky. Všetky doručené pripomienky sa
zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili. 2. Príslušný
výrobok a podobný výrobok (10) Ako sa uvádza
v odôvodnení 21 predbežného nariadenia, príslušný výrobok je vymedzený ako
drôty z nehrdzavejúcej ocele obsahujúce v hmotnosti: –
- 2,5 % alebo viac niklu okrem drôtov obsahujúcich
v hmotnosti 28 % alebo viac, ale maximálne 31 % niklu a 20 % alebo viac,
ale maximálne 22 % chrómu, –
- menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu obsahujúceho v
hmotnosti 13 % alebo viac, ale maximálne 25 % chrómu a 3,5 % alebo viac,
ale maximálne 6 % hliníka, ktorý je v súčasnosti zatriedený do
číselných znakov KN 7223 00 19 a 7223 00 99 s pôvodom
v Indii. (11) Niektorí
používatelia vyjadrili obavy týkajúce sa evidentne nedostatočného
rozlišovania medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku a podobného výrobku,
pretože v rámci všetkých druhov výrobku existuje široký sortiment
výrobkov. Osobitná obava sa týkala toho, ako by sa v prešetrovaní mohlo
zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi všetkými druhmi. Tak ako
v prípade väčšiny prešetrovaní, vymedzenie príslušného výrobku sa
vzťahuje na širokú škálu druhov výrobku, ktoré majú rovnaké alebo podobné
základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť,
že sa tieto vlastnosti môžu medzi jednotlivými druhmi výrobku líšiť, môžu
naozaj viesť k tomu, že sa budú vzťahovať na širokú škálu
druhov. To je prípad súčasného prešetrovania. Komisia zohľadnila
rozdiely medzi druhmi výrobku a zabezpečila spravodlivé porovnanie.
Každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému indickými vyvážajúcimi
výrobcami a každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému výrobným
odvetvím Únie bolo pridelené jedinečné kontrolné číslo výrobku (PCN).
Číslo záviselo od hlavných vlastností výrobku, v tomto prípade od
triedy ocele, pevnosti v ťahu, povlaku, povrchu, priemeru a tvaru.
Z toho dôvodu sa druhy drôtov vyvážaných do Únie porovnávali na základe
PCN s výrobkami vyrobenými a predávanými výrobným odvetvím Únie
s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami. Všetky tieto druhy patrili
do rozsahu vymedzenia príslušného výrobku a podobného výrobku v oznámení
o začatí konania[4] a v dočasnom nariadení. (12) Jedna strana zopakovala svoje
tvrdenie, že takzvané „vysoko technické“ druhy výrobkov sa odlišujú od
ostatných druhov príslušného výrobku a nie sú s nimi
zameniteľné. Z toho dôvodu by mali byť vylúčené
z vymedzenia výrobku. Podľa judikatúry platí, že pri určovaní
toho, či sú výrobky podobné, aby mohli tvoriť súčasť
rovnakého výrobku, treba posúdiť, či majú rovnaké technické
a fyzikálne vlastnosti, či majú rovnakých základných koncových
používateľov a rovnaký pomer ceny a kvality. V tomto
ohľade by sa mala posúdiť aj zameniteľnosť
a hospodárska súťaž medzi uvedenými výrobkami[5]. Prešetrovaním sa zistilo, že
„vysoko technické“ druhy výrobku, na ktoré sa odvolávala strana, majú základné
fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné výrobky, ktoré sú
predmetom prešetrovania. Sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele a sú to
drôty. Predstavujú polovýrobok z ocele (ktorý sa následne vo väčšine
prípadov transformuje s cieľom vyrobiť širokú škálu konečných
výrobkov) a výrobný proces je podobný, používajú sa pri ňom podobné stroje,
takže výrobcovia môžu vyrábať rôzne varianty výrobku na základe dopytu.
Preto, aj keď rôzne druhy drôtov nie sú priamo zameniteľné
a nekonkurujú si priamo, výrobcovia súťažia o zákazky týkajúce
sa širokej škály drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho tieto druhy
výrobku vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci
výrobcovia, s použitím podobnej výrobnej metódy. Toto tvrdenie preto nie
je možné akceptovať. (13) V reakcii na konečné zverejnenie
jedna strana tvrdila, že analýza, ktorú vykonala Komisia, pokiaľ ide o
stanovenie toho, či by sa takzvané vysoko technické druhy výrobku mali
zahrnúť do prešetrenia, bola nedostatočná. Tento argument sa zamieta.
Prešetrením sa stanovilo, že vysoko technický druh výrobku spadá do vymedzenia
výrobku ako sa uvádza v odôvodnení (11). Strana nesprávne predpokladá, že
všetky kritériá, ktoré sa uvádzajú v judikatúre, sa musia splniť naraz. To
je nesprávne. Podľa judikatúry Komisia disponuje širokou mierou
voľnej úvahy pri určovaní rozsahu výrobku[6] a musí toto posúdenie
založiť na súbore kritérií vypracovaných Súdnym dvorom. Pritom niektoré
kritériá môžu byť, tak ako je to aj v tomto prípade, zamerané jedným
smerom a iné iným smerom. V takej situácii musí Komisia vykonať celkové
posúdenie, tak ako to spravila v tomto prípade. Táto zainteresovaná strana
preto nesprávne predpokladá, že druh výrobku musí mať všetky vlastnosti,
aby spadal do rovnakého vymedzenia výrobku. (14) Niektorí používatelia tvrdili,
že z rozsahu výrobku by sa mali vylúčiť tzv. drôty
z nehrdzavejúcej ocele „série 200“. Konkrétne tvrdili, že výrobné odvetvie
Únie údajne sotva vyrábalo tento druh. Toto tvrdenie však nie je opodstatnené.
Po prvé, skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nevyrába určitý
druh výrobku, nie je dostatočným dôvodom na to, aby bol vylúčený
z rozsahu prešetrovania v prípade, že je výrobný proces taký, že by
výrobcovia v Únii mohli začať vyrábať dotknutý druh
výrobku. Po druhé, v súvislosti s vysoko technickými drôtmi [pozri odôvodnenie (11)],
sa zistilo, že tieto druhy príslušného výrobku majú rovnaké alebo podobné
základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné druhy podobného
výrobku, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie preto nie
je možné akceptovať. (15) Používatelia prípadne tvrdili,
že do vymedzenia príslušného výrobku by mal byť zahrnutý valcovaný drôt.
Valcovaný drôt je však surovinou, ktorá sa používa na výrobu príslušného
výrobku, ale môže sa použiť aj na výrobu iných výrobkov, ako sú spojovacie
materiály a klince. Na rozdiel od prešetrovaného výrobku preto
nepredstavuje hotový oceľový výrobok. Pomocou výrobného procesu tvarovania
za studena sa valcovaný drôt popri iných výrobkoch môže zmeniť na príslušný
výrobok alebo podobný výrobok. Na uvedenom základe valcovaný drôt nemožno
zaradiť do rozsahu výrobku v zmysle základného nariadenia. (16) Na základe uvedeného sa týmto
potvrdzuje vymedzenie príslušného výrobku a podobného výrobku uvedené
v odôvodneniach 21 až 24 dočasného nariadenia. 3. SUBVENCOVANIE 3.1. Úvod (17) V odôvodnení
25 dočasného nariadenia sa odkazuje na tieto systémy, súčasťou
ktorých je údajné poskytovanie subvencií podliehajúcich vyrovnávacím
opatreniam: a) systém úverových colných knižiek
(ďalej len „DEPBS“, Duty Entitlement Passbook Scheme); b) systém vrátenia cla (ďalej len
„DDS“, Duty Drawback Scheme); c) systém predbežných povolení (ďalej
len „AAS“, Advance Authorisation Scheme); d) systém podpory vývozu kapitálového tovaru
(ďalej len „EPCGS“, Export Promotion Capital Goods Scheme); e) systém vývozných úverov (ďalej len
„ECS“, Export Credit Scheme); f) Systém orientovaný na trh (ďalej
len „FMS“, Focus Market Scheme); g) Osobitné hospodárske zóny/jednotky
orientované na vývoz (ďalej len „SEZ/EOU“, Special Economic Zones/Export
Oriented Units). (18) Výrobné odvetvie Únie tvrdilo,
že Komisia nezohľadnila viacero systémov subvencovania, najmä
regionálnych, a preto sa domnieva, že sa podcenil význam subvencií, o ktorých
sa zistilo, že ich indickí výrobcovia dostali. Toto tvrdenie je neopodstatnené.
Komisia prešetrila všetky vnútroštátne a miestne systémy subvencovania, ktoré
boli zahrnuté v podnete. Komisia však zistila, že počas OP vyvážajúci
výrobcovia zaradení do vzorky dostali dotácie len v súvislosti so
systémami uvedenými v odôvodnení 14. (19) Výrobné
odvetvie Únie takisto tvrdilo, že keďže sa v paralelnom antidumpingovom
prešetrovaní zistilo, že údaje predložené indickými výrobcami zaradenými do
vzorky nie sú spoľahlivé a uplatnil sa článok 18 nariadenia Rady
(ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými
dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[7], v súčasnom prešetrovaní sa mal takisto uplatňovať
článok 28 základného nariadenia. Článok 28 základného nariadenia sa
však uplatňuje len v prípade splnenia podmienok, ktoré neboli
v tomto prípade splnené, pokiaľ ide o informácie poskytnuté
indickými výrobcami zaradenými do vzorky. Toto tvrdenie preto nie je možné
akceptovať. (20) Z prešetrovania vyplynulo,
že DEPBS, DDS a AAS tvoria súčasť jedného mechanizmu
subvencovania, ktorým je mechanizmus vrátenia cla. India má už dlho rôzne druhy
tohto mechanizmu, pričom často upravuje jednotlivé čiastkové
mechanizmy. Z prešetrovania vyplynulo, že je vhodné analyzovať tieto
čiastkové mechanizmy spolu, pretože si vývozcovia zvyčajne musia
spomedzi nich vybrať (navzájom sa vylučujú) a v prípade, že
sa jeden z čiastkových mechanizmov preruší, prejdú na iný. (21) Vzhľadom na to, že neboli
predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 25 až 28 dočasného
nariadenia sa potvrdzujú. 3.2. Systém úverových colných
knižiek (ďalej len „DEPBS“, Duty Entitlement Passbook Scheme) (22) Jeden z indických
vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že DEPBS by sa nemal
považovať za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam, keďže
účelom systému je vyrovnať dovozné clo. Ďalej sa tvrdilo, že
v prípade prešetrovaného výrobku neexistuje domáca výroba vstupov, takže
existuje opodstatnený predpoklad, že všetok dovoz bol zdanený na úrovni 5 %
a strop stanovený indickou vládou zabezpečuje, že nedochádza
k nadmernému vyrovnaniu. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 38
dočasného nariadenia, tento systém nemožno považovať za prípustný
systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle
článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže
nespĺňa pravidlá stanovené v prílohe I bode i), v prílohe II
(vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá
náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca čerpajúci výhody
v rámci DEPBS predovšetkým nemá povinnosť skutočne
spotrebovať tovar dovezený bez cla vo svojom výrobnom procese a výška
úveru sa nevypočítava vo vzťahu ku skutočnej hodnote využitých
vstupov. Vývozca je napokon oprávnený mať výhody v rámci systému
DEPBS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby
vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez
preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu.
Indická vláda nezaviedla systém, ktorý spája sumu oslobodenú od cla na
dovezených vstupoch s ich spotrebou vo vyvážaných výrobkoch. Spoločnosti
čerpajúce výhody z tohto systému zo svojej strany takisto nemali zavedený
mechanizmus, ktorým by sa preukázalo, že nedostávali nadmerný odpočet.
Okrem toho, pokiaľ ide o neexistenciu nadmerného vyrovnania
v tomto konkrétnom prípade, spoločnosť nepreukázala, že to tak
bolo, mohla napríklad čerpať výhody z vyrovnania za iný dovezený
tovar alebo mohla čerpať výhody z vyrovnania za dovezené vstupy
bez toho, aby ich spotrebovala na výrobu príslušného výrobku. Treba takisto
uviesť, že vyhlásenie, že neexistuje domáca výroba vstupov, je nesprávne,
pretože aspoň jedna z prešetrovaných spoločností ich vyrábala na
domácom trhu, pričom ďalšie dve prešetrované spoločnosti
nakupovali od domáceho výrobcu a nie od domáceho dovážajúceho obchodníka.
Tieto argumenty sa teda nemôžu prijať. (23) Jedna strana tvrdila, že
v prípade predaja licencie DEPBS bola skutočná predajná cena nižšia
ako hodnota licencie, a preto bola výhoda, ktorá podlieha vyrovnávacím
opatreniam, nižšia ako predbežne stanovená výhoda. Výhoda získaná v rámci tohto
systému však bola vypočítaná na základe výšky úveru poskytnutého v rámci
tejto licencie bez ohľadu na to, či sa licencia použila na vyrovnanie
dovozného cla, alebo bola skutočne predaná. Akýkoľvek predaj licencie
za nižšiu cenu, ako je jej nominálna hodnota, je čisto obchodné
rozhodnutie, ktoré nemení výšku výhody získanej v rámci tohto systému. Tento
argument sa preto nemôže prijať. (24) Indická vláda tvrdila, že
systém DEPBS bol počas OP zrušený, a preto by nemal podliehať
vyrovnávacím opatreniam. Okrem toho tvrdila, že keďže vrátenie cla nie je
následnícky program DEPB, DEPB nesmie podliehať vyrovnávacím opatreniam.
DEPBS skutočne prestal existovať 30. septembra 2011 počas OP.
Subvencovanie však naďalej existovalo. Zistilo sa, že ako alternatívu
k DEPBS vývozcovia čerpali výhody v rámci AAS a najmä DDS.
Ako sa opisuje v odôvodneniach 42 až 44 dočasného nariadenia, AAS
a DDS boli prispôsobené tak, aby sa zorganizoval bezproblémový prechod
z DEPBS. Okrem toho, charakter výhod v rámci troch uvedených
systémov, t. j. ušlý zisk vo forme oslobodenia od uhradenia cla, je úplne
rovnaký. Spoločnosti teda majú na výber, ktorý systém využijú na
kompenzáciu cla. Z toho dôvodu napriek tomu, že DEPBS prestal
v polovici OP existovať, subvencie poskytnuté indickou vládou
počas OP by mali podliehať vyrovnávacím opatreniam, pretože ústredný
systém výhod pokračoval, z dôvodov uvedených v odôvodnení (19),
keďže všetky systémy vrátenia cla tvoria jeden mechanizmus subvencovania s
rôznymi, často sa meniacimi čiastkovými mechanizmami. Toto tvrdenie
preto nie je možné prijať. (25) V reakcii na konečné
zverejnenie indická vláda znovu zopakovala svoje argumenty týkajúce sa stiahnutia
DEPBS po konečnom zverejnení. Keďže sa však nepredložili žiadne nové
argumenty, ktoré by viedli k zmene záveru, podľa ktorého bolo subvencovanie
v rámci zrušeného DEBPS nahradené upraveným DDS, nemožno toto tvrdenie
prijať. (26) Vzhľadom na to, že neboli
predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 29 až 47 dočasného
nariadenia sa potvrdzujú. (27) Okrem toho sa zistilo, že
indický vyvážajúci výrobca KEI využíval DEPBS počas OP. Miera subvencií
dosiahla 0,50 %. 3.3. Systém vrátenia cla
(ďalej len „DDS“, Duty Drawback Scheme) (28) Indická vláda tvrdila, že DDS
by sa nemal považovať za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam,
keďže účelom systému je vyrovnať dovozné clo a spotrebné
dane uhradené na vstupoch. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 58 až 60
dočasného nariadenia, tento systém nemožno považovať za prípustný
systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku
3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa
pravidlá stanovené v prílohe I bode i), v prílohe II (vymedzenie a pravidlá
vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k
základnému nariadeniu. Predovšetkým nie je zavedený žiadny systém ani postup,
prostredníctvom ktorého by sa dalo zistiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo
výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných
ciel v nadmernej výške v zmysle písmena i) prílohy I a príloh II a III k
základnému nariadeniu. Vývozca je okrem toho oprávnený mať výhody
v rámci systému DDS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupné
materiály dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho
vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakých vstupov.
Uvedené sa potvrdilo zisteniami v navštívených spoločnostiach
a na základe príslušných právnych predpisov, konkrétne obežníka indickej
vlády č. 24/2001, ako je objasnené v odôvodnení 60 dočasného
nariadenia. Okrem toho indická vláda vo svojom podaní sama v odseku 32
priznala, že DDS môže viesť k nadmernému odpočtu. Tento argument sa preto
nemôže prijať. (29) Indická vláda ďalej tvrdila,
že napriek tomu, že systém overovania spotreby vstupov nebol dokončený,
čo bolo zapríčinené najmä vysokým počtom príjemcov
a administratívnou záťažou súvisiacou s kontrolou ich všetkých, zavedený
mechanizmus overovania založený na výbere vzorky by sa mal akceptovať.
Toto tvrdenie však nemožno akceptovať, pretože sa v článku 3
ods. 1 písm. a) bode ii), prílohe I položke i), prílohe II (vymedzenie
vrátenia cla a jeho pravidlá) a prílohe III (vymedzenie náhradného
vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu nestanovuje. (30) Vzhľadom na to, že neboli
predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 48 až 64 dočasného
nariadenia sa potvrdzujú. (31) Okrem toho sa zistilo, že
indický vyvážajúci výrobca, KEI Industries, využíval DDS počas OP. Miera
subvencií dosiahla 0,29 %. 3.4. Systém predbežných povolení
(ďalej len „AAS“, Advance Authorisation Scheme) (32) Jeden z indických
vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky tvrdil, že AAS by sa mal
považovať za systém vrátenia cla, pretože dovezené materiály sa používajú
na výrobu vyvážaného tovaru. Ako sa objasňuje v odôvodnení 76
dočasného nariadenia, podsystém využívaný v tomto prípade nie je
prípustný systém vrátenia cla ani systém náhradného vrátenia cla v zmysle
článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Podsystém
nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II
(vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá
náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda
účinným spôsobom neuplatňovala kontrolný systém alebo postup na
potvrdenie, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe
vyvážaného výrobku (bod 4 oddiel II prílohy II k základnému nariadeniu a v
prípade systémov náhradného vrátenia cla bod 2 oddiel II prílohy III k
základnému nariadeniu). Okrem toho, štandardné normy vstupov/výstupov („SION“,
Standard Input Output Norms) pre príslušný výrobok neboli dostatočne
presné a nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej
spotreby. Návrh uvedených štandardných noriem neumožňuje indickej vláde
dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali
na výrobu vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala ani žiadne
ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, ako sa
objasnilo v odôvodnení 73 dočasného nariadenia, aj keď by to za
normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného systému
kontroly bolo potrebné (bod 5 oddiel II prílohy II a bod 3 oddiel II
prílohy III k základnému nariadeniu). Podsystém preto podlieha
vyrovnávacím opatreniam a tvrdenie sa zamieta. (33) Vzhľadom na to, že neboli
predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 65 až 80 dočasného
nariadenia sa potvrdzujú. (34) Nezistilo sa, že indický
vyvážajúci výrobca, KEI Industries, používal AAS počas OP. 3.5. Systém podpory vývozu
kapitálového tovaru (ďalej len „EPCGS“, Export Promotion Capital Goods
Scheme) (35) Podľa konečného zverejnenia
predložil jeden indický vyvážajúci výrobca pripomienku týkajúcu sa chyby vo
výpočte. Táto pripomienka bola čiastočne odôvodnená a zohľadnila
sa vo výpočte sumy subvencie. Keďže celkové rozpätie subvencií pre
túto spoločnosť bolo nižšie ako je úroveň de minimis už
pred opravou, úpravou sa nemení konečná úroveň vyrovnávacieho cla
tejto spoločnosti, ani sa ňou neovplyvňuje priemerné rozpätie subvencií
vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky alebo
rozpätie subvencií pre celú krajinu. (36) Okrem uvedeného sa odôvodnenia
81 až 91 dočasného nariadenia sa potvrdzujú. (37) Zistilo sa, že indický
vyvážajúci výrobca, KEI Industries, nečerpal výhody z EPCGS v OP
v súvislosti s príslušným výrobkom. 3.6. Systém vývozných úverov
(ďalej len „ECS“, Export Credit Scheme) (38) Indická
vláda namietala, že v odôvodnení 92 dočasného nariadenia Komisia
nesprávne uviedla právny základ ECS. Indická vláda uviedla, že hlavný obežník
(Master Circular) DBOD č. DIR(Exp.) BC 01/04.02.02/2007-2008 (ďalej
len „MC 07-08“) a hlavný obežník DBOD č. DIR(Exp.) BC
09/04.02.02/2008-09 (ďalej len „MC 08-09“) boli aktualizované
a právny základ pre ECS v rámci OP predstavovali hlavný obežník DBOD
č. DIR(Exp.) BC 06/04.02.002/2010-11 (ďalej len „MC 10-11“)
a hlavný obežník DBOD č. DIR.(Exp.) BC 04/04.02.002/2011-2012
(ďalej len „MC 11-12“). Pripomienka indickej vlády je v tomto ohľade
správna. (39) Indická vláda ďalej
namietala, že ak by sa zohľadnil správny aktualizovaný právny základ,
Komisia by musela zohľadniť skutočnosť, že maximálny strop
úrokovej sadzby vzťahujúcej sa na vývozné úvery, ktorý zaviedla banka Reserve
Bank of India (ďalej len „RBI“) ako povinný pre obchodné banky, prestal
existovať pred OP, pokiaľ ide o vývozné úvery v rupiách.
Z toho dôvodu tento systém v súvislosti s úvermi v rupiách
už nemožno považovať za subvenciu. Prešetrovaním sa preukázalo, že uvedené
dve spoločnosti zaradené do vzorky čerpali v praxi výhody
z vývozných úverov od bánk v súkromnom vlastníctve s nižšími
sadzbami, ako je referenčná sadzba stanovená Bank of India. Prešetrovaním
sa neodhalilo komerčné opodstatnenie toho, prečo tieto banky
v súkromnom vlastníctve poskytujú úvery za diskontované a evidentne
stratové sadzby. Táto prax bánk v poskytovaní úverov by mohla
naznačovať, že ešte dochádza k zapojeniu vlády. Prešetrovaním sa však
nedospelo k dôkazom na takej úrovni, ktorá sa vyžaduje podľa
pravidiel WTO, aby sa preukázalo pokračujúce poverenie alebo smerovanie
obchodných bánk. Komisia sa preto rozhodla nepočítať výhodu
z diskontovaných sadzieb za subvenciu v rámci tohto podsystému bez
dostatočných dôkazov o usmernení a/alebo finančnom príspevku
indickej vlády. (40) Nakoniec
indická vláda namietala, že najväčšou aktualizáciou hlavného obežníka –
DBOD č. DIR(Exp.) BC. 06/04.02.002/2012-13 (ďalej len „MC 12-13“),
ktorý nadobudol účinnosť dva mesiace po skončení OP, sa
odstránili maximálne stropy úrokových sadzieb vývozných úverov aj so
zreteľom na úvery v cudzej mene. S odvolaním sa na článok
15 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia indická vláda namieta, že
v takom prípade by ani tento prvok systému vývozných úverov nemal byť
predmetom vyrovnávacích opatrení, pretože vládne usmerňovanie bánk sa
odstránilo. Napriek tomu, že predložený MC 12-13 obsahuje ustanovenie, ktorým
sa obchodným bankám umožňuje slobodne určovať úrokové sadzby
vývozných úverov v cudzej mene s účinnosťou od mája 2012,
ako tvrdila indická vláda, takáto zmena pokynov RBI súkromným bankám počas
prešetrovania by bola nedostatočná na vylúčenie tohto systému,
pretože vládne usmerňovanie môže pokračovať neformálne, čo
by muselo byť predmetom ďalšieho prešetrovania. Vzhľadom na
uvedený záver o podsystéme týkajúcom sa vývozných úverov v rupiách sa
však Komisia rozhodla nevyrovnávať v tejto fáze podsystém,
pokiaľ ide o úvery v cudzej mene. (41) V súvislosti
s uvedeným sa sadzby cla v príslušných prípadoch upravia. 3.7. Systém orientovaný na trh
(ďalej len „FMS“, Focus Market Scheme) (42) Podľa konečného
zverejnenia predložila indická vláda pripomienky k FMS. Indická vláda
argumentovala, že systém je geograficky prepojený s krajinami, ktoré nie
sú súčasťou EÚ a EÚ naň teda nemôže uplatňovať
vyrovnávacie opatrenia. Indická vláda však nedokázala spochybniť ani
praktické uplatnenie systému ani to, že výhoda v rámci FMS sa môže
použiť na príslušný výrobok, konkrétne skutočnosť, že úvery na
clo v rámci FMS sa dajú voľne presunúť a môžu sa použiť na
zaplatenie cla na následný dovoz akýchkoľvek vstupov alebo tovaru, vrátane
kapitálového majetku. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť, keďže
prešetrením sa zistilo, že príslušný výrobok pri vývoze do EÚ môže
využívať aj využíva tento systém. (43) Vzhľadom na to, že neboli
predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 101 až 111
dočasného nariadenia sa potvrdzujú. (44) Nezistilo sa, že indický
vyvážajúci výrobca, KEI Industries, používal FMS počas OP. 3.8. Systém jednotiek orientovaných
na vývoz (ďalej len „EOUS“) (45) Podľa konečného
zverejnenia jediný vyvážajúci výrobca, ktorého sa týkalo prešetrovanie
a využíval EOUS, predložil pripomienky k tomuto systému.
Spoločnosť tvrdila, že Komisia by mala použiť inú metódu na
výpočet výhody, ktorú spoločnosť v rámci EOUS získala.
Spoločnosť argumentovala, že k niektorým výhodám v rámci systému EOUS
by sa malo pristupovať ako k prípustným systémom vrátenia cla v zmysle
príloh II a III základného nariadenia, a preto by sa na ne nemali
uplatňovať vyrovnávacie opatrenia. (46) Zistilo sa však, že bez
ohľadu na použitú metódu výpočtu, by sadzba subvencovania
neprekročila 0,95 %, čo znamená, že celkové subvenčné rozpätie
pre túto spoločnosť by ostalo pod úrovňou de minimis.
Nepovažovalo sa preto za potrebné v kontexte tohto prešetrovania ďalej
toto tvrdenie analyzovať. (47) Vzhľadom na to, že neboli
predložené žiadne iné pripomienky, odôvodnenie 112 dočasného nariadenia sa
potvrdzuje. (48) Zistilo sa, že indický
vyvážajúci výrobca, KEI Industries, nečerpal výhody z EOUS počas OP. 3.9. Výška subvencií podliehajúcich
vyrovnávacím opatreniam (49) Podľa
rozhodnutia nepočítať výhody v rámci ESC za subvencie, ako sa opisuje
v odôvodneniach 38 až 41, a oprave výpočtu výhody EPCGS pre jednu zo
spoločností ako sa opisuje v odôvodnení 35, sa sadzby cla tam, kde to bolo
vhodné, upravili. Definitívne výšky subvencií podliehajúcich vyrovnávacím
opatreniam v súlade s ustanoveniami základného nariadenia vyjadrené ad
valorem dosahujú teraz od 0,79 % do 3,72 %. Schéma pomoci || Spoločnosť || Raajratna || Skupina Venus || Viraj || KEI DEPBS (*) || 0,58% || 0,93%, 1,04%, 1,32%, 2,04% || - || 0,50% DDS (*) || 0,61% || 1,14%, 1,77%, 1,68%, 1,91% || - || 0,29% AAS (*) || 2,43% || 0,15%, 0%, 0%, 0% || - || - EPCGS(*) || 0,09% || 0,02%, 0%, 0%, 0% || 0,03% || - ECS (*) || - || - || - || - FMS (*) || - || 0,13%, 0,71%, 0,07%, 0% || - || - EOU (*) || - || - || 0,95% || - SPOLU || 3,72% || 3,03% (**) || 0,98 %(***) || 0,79 %(***) (*) Subvencie označené znakom * sú vývozné
subvencie. (**) Celkové subvenčné rozpätie na základe
konsolidovaného výpočtu pre danú skupinu. (***) de minimis (50) Prepočítaný rozsah
subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti nezahrnuté do
vzorky je 3,41 %. (51) Prepočítaná sadzba
subvenčného rozpätia pre celú krajinu je 3,72 %. 4. Výrobné odvetvie Únie 4.1. Výrobné odvetvie Únie (52) Niektorí používatelia
spochybnili počet výrobcov v Únii, ktorý sa uvádza v odôvodení 116
dočasného nariadenia. Tvrdia, že počet výrobcov bol nesprávne
posúdený a v skutočnosti je na trhu v Únii prítomných menej
výrobcov. (53) Komisia upozorňuje, že
uvedené tvrdenie nebolo odôvodnené a potvrdzuje, po overení informácií
uvedených v odôvodnení 116 dočasného nariadenia, konkrétne že 27
výrobcov z Únie vyrábalo v Únii počas OP príslušný výrobok. Toto
číslo sa určilo na základe podnetu, v súčasnej fáze a počas
prešetrovania. Komisia sa obrátila na všetkých známych výrobcov z Únie
a získala údaje, ktoré sa použili v súvislosti so súčasným
prešetrovaním. 4.2. Výroba v Únii
a odber vzoriek výrobcov z Únie (54) Vzhľadom na to, že neboli
predložené pripomienky, odôvodnenia 117 až 119 dočasného nariadenia sa
potvrdzujú. 5. UJMA 5.1. Spotreba v Únii (55) Niektorí používatelia tvrdili,
že v analýzach ujmy sa nemali zohľadniť údaje týkajúce sa roku
2009, pretože finančná kríza, ktorá v tom roku nastala, mala
narúšajúce účinky najmä na spotrebu v Únii. Ak by sa však rok 2009
vylúčil z analýzy, aj tak by ešte existoval rastúci trend pre
spotrebu (+5 %), čo naznačuje zlepšujúci sa trh. Okrem toho,
nepriaznivé účinky finančnej krízy sa uznali v odôvodnení 120
dočasného nariadenia, ale dospelo sa k záveru, že situácia na trhu sa
zlepšila. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky,
odôvodnenie 120 dočasného nariadenia sa potvrdzuje. 5.2. Dovoz z príslušnej krajiny do
Únie (56) Subvenčné rozpätie
stanovené pre KEI Industries sa nachádza pod hranicou de minimis
stanovenou v článku 14 ods. 5 základného nariadenia (pozri
odôvodnenie ). Z toho dôvodu sa usudzuje, že tento vyvážajúci výrobca
počas obdobia prešetrovania nečerpal výhody zo systémov subvencovania
v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods.
2 základného nariadenia. V dôsledku toho boli jeho objemy dovozu
vylúčené z objemu subvencovaného dovozu z Indie. Ďalší
vyvážajúci výrobca, konkrétne skupina Venus, uviedol, že určité transakcie
boli omylom počítané dvakrát. Komisia s vyvážajúcim výrobcom
súhlasila, preto boli tieto transakcie odstránené z celkového objemu
subvencovaného dovozu z Indie. Zodpovedajúcim spôsobom boli revidované
objem, podiel na trhu a priemerná cena subvencovaného dovozu. (57) Objem a podiel
subvencovaného dovozu: || 2009 || 2010 || 2011 || OP Objem (v MT) || 11 620 || 20 038 || 25 326 || 24 415 Index (2009 = 100) || 100 || 172 || 218 || 210 Podiel na trhu || 8,8% || 10,7% || 12,9% || 12,4% Index (2009 = 100) || 100 || 121 || 146 || 140 Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky (58) KEI Industries vyviezla
počas OP obmedzené množstvá príslušného výrobku a uvedené transakcie
skupiny Venus takisto predstavovali obmedzené množstvá, preto odpočítanie
týchto objemov dovozu z celkového objemu subvencovaného dovozu
z Indie nevyústi do zmien týkajúcich sa trendov opísaných
v odôvodneniach 123 a 124 dočasného nariadenia. Tieto
odôvodnenia dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú. (59) Priemerná cena subvencovaného
dovozu: || 2009 || 2010 || 2011 || OP Priemerná cena (euro/MT) || 2 419 || 2 856 || 3 311 || 3 259 Index (2009 = 100) || 100 || 118 || 137 || 135 Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky (60) Ako sa objasnilo, K.E.I
Industries vyvážala obmedzené množstvá počas OP a odstránenie
určitých transakcií skupiny Venus sa týkalo len obmedzených množstiev.
Vylúčenie objemov vývozu spoločnosti KEI Industries a uvedených
transakcií skupiny Venus z celkového objemu subvencovaného dovozu
z Indie preto nevyústi do významnej zmeny priemernej ceny subvencovaného
dovozu z Indie alebo cenového podhodnotenia. Prepočítaná sadzba
podhodnotenia je 11,7 %. V prípade zvyšku sa potvrdzujú závery vyvodené zo
zistení opísaných v odôvodneniach 128 až 130 dočasného nariadenia. (61) V reakcii na konečné
zverejnenie indická vláda argumentovala, že Komisia uplatnila zníženie pro
rata subvencovaného dovozu len na objem dovozu spolupracujúcich
vyvážajúcich výrobcov, aby zohľadnila zistenia de minis týkajúce sa
KEI a odstránenie niektorých omylom dvakrát počítaných transakcií skupiny
Venus. Tento podnet vychádza z nesprávneho pochopenia. Komisia uplatnila
zníženie pro rata na celý objem dovozu, vrátane nespolupracujúcich
dovozcov. Tento podnet sa teda musí zamietnuť. 5.3. Hospodárska situácia výrobného
odvetvia Únie (62) Niektoré
strany tvrdili, že výsledky, ktoré dosiahlo výrobné odvetvie Únie, by sa mali
považovať za primerane kladné v súvislosti s celosvetovou
hospodárskou krízou a že s výnimkou jedného ukazovateľa ujmy,
konkrétne trhového podielu, žiadne iné ukazovatele nenaznačovali
existenciu ujmy. (63) Jedna
strana tvrdila, že priemerné cenové stropy výrobného odvetvia Únie sa zvýšili
približne o 34 %, čo je oveľa viac ako ich výrobné náklady,
ktoré sa za rovnaké obdobie zvýšili o 13 %. V tomto smere treba
uviesť, že na začiatku posudzovaného obdobia, konkrétne v roku
2009, výrobné odvetvie Únie predávalo pod úrovňou výrobných nákladov
a dokázalo predávať nad úrovňou výrobných nákladov až od roku
2011. (64) Z prešetrovania
vyplynulo, že napriek tomu, že niektoré ukazovatele ujmy, ako sú objemy výroby
a využitie kapacít, sa vyvíjali kladne alebo zostali stabilné, ako
zamestnanosť, niekoľko ďalších ukazovateľov týkajúcich sa
finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, konkrétne ziskovosť,
peňažný tok, investície a návratnosť investícií, sa počas
posudzovaného obdobia nevyvíjali uspokojivo. Zatiaľ čo sa
ukazovateľ súvisiaci s investíciami v roku 2010 zlepšil,
v roku 2011 a počas OP klesol pod úroveň číselných
údajov z roku 2009. Aj keď je pravda, že návratnosť investícií
sa od roku 2009 do roku 2011 zlepšila a dosiahla 6,7 %, počas OP
opäť klesla na 0,8 %. Podobne, ukazovatele týkajúce sa ziskovosti
a peňažného toku sa zlepšovali do roku 2011 a počas OP sa
začali zase zhoršovať. Z toho dôvodu možno dospieť
k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa po roku 2009 začalo
zlepšovať, ale jeho oživenie sa následne spomalilo subvencovaným dovozom
z Indie. (65) Na žiadosť
zainteresovanej strany sa potvrdzuje, že úrovne zásob stanovené
v odôvodnení 153 dočasného nariadenia sa týkali činnosti
spoločností z Únie zaradených do vzorky. (66) Výrobné odvetvie Únie tvrdilo,
že cieľová zisková marža 5 % stanovená v predbežnej fáze bola príliš
nízka. Strana svoje tvrdenie dostatočne nepodložila. V odôvodnení 148
dočasného nariadenia sa objasňuje, že dôvody výberu tejto ziskovej marže
a prešetrovanie neodhalili žiadne iné dôvody na jej zmenu. Z toho
dôvodu sa zachováva cieľový zisk 5 % na účely konečných zistení. (67) Jeden vyvážajúci výrobca
tvrdil, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie sú zväčša
zapríčinené štrukturálnymi problémami. Z toho dôvodu bola
cieľová zisková marža 5 % takisto nerealistická. (68) Pripomína sa, že podľa
judikatúry[8]
je potrebné, aby inštitúcie stanovili ziskovú maržu, s ktorou by výrobné
odvetvie Spoločenstva mohlo opodstatnene počítať za normálnych
podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie subvencovaného
dovozu. V tomto prípade sa preukázalo, že nie je možné vykonať túto
analýzu výrobného odvetvia Únie pre príslušný výrobok z týchto dôvodov.
Dostupné informácie na výpočet ziskových marží príslušného výrobku sú
k dispozícii až od roku 2007. V roku 2007 bola zisková marža 3,7 %;
od roku 2008 bola z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy
záporná. Navrhovateľ tvrdil a prešetrovaním sa zistilo, že
subvencovaný dovoz začal prúdiť na trh Únie od roku 2007, keď sa
objem dovozu zvýšil zo 17726 ton v roku 2006 na 24811,3 tony. Z toho
dôvodu inštitúcie stanovili cieľové ziskové marže na základe
skutočných ziskov zaznamenaných v iných oblastiach oceliarskeho
priemyslu, ktoré netrpeli z dôvodu dumpingového a subvencovaného
dovozu[9]. 5.4. Záver o ujme (69) Komisia preto dospela
k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP značnú ujmu. 6. Príčinná súvislosť 6.1. Účinok subvencovaných
dovozov (70) Jeden vyvážajúci výrobca
tvrdil, že v dočasnom nariadení sa nezohľadnilo, že výrobné
odvetvie Únie mohlo mať prospech zo zvýšenia spotreby od roku 2009
a že Komisia sa nemôže domnievať, že výrobné odvetvie Únie si bude
schopné udržať svoj trhový podiel na neurčito. (71) V reakcii na tieto
tvrdenia treba uviesť, že prešetrovaním sa odhalilo, že trhový podiel
subvencovaného dovozu z Indie rástol vyšším tempom ako spotreba na trhu
Únie. Objem indického subvencovaného dovozu sa zvýšil o 110 %, zatiaľ
čo spotreba sa za rovnaké obdobie zvýšila o 50 %. Prešetrením sa
okrem toho ukázalo aj to, že počas rovnakého obdobia bola priemerná
indická cena neustále nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie a
počas OP podhodnotila priemernú cenu výrobného odvetvia Únie o 11,7 %. V dôsledku
toho síce výrobné odvetvie Únie skutočne malo do istej miery výhody zo
zvýšenej spotreby a dokázalo aj zvýšiť svoj objem predaja o 40 %, nemohlo
si však udržať svoj trhový podiel tak, ako by sa dalo očakávať
za zlepšených trhových podmienok a so zreteľom na voľnú výrobnú
kapacitu výrobného odvetvia Únie. 6.2. Vplyv ostatných faktorov 6.2.1. Nesubvencovaný dovoz (72) Niektoré zainteresované strany
tvrdili, že je potrebné znovu posúdiť vpyv nesubvencovaného dovozu
vzhľadom na skutočnosť, že KEI Industries získala de minimis
rozpätie subvencií a na skutočnosť, že niektoré transkacie Venus
group sa z analýzy odstránili, pretože boli omylom počítané dvakrát.
Argumentovali tiež, že dané ceny nesubvencovaného dovozu boli nižšie, ako ceny
subvencovaného dovozu. (73) Tabuľka ukazuje vývoj
objemu nesubvencovaného vývozu a ceny počas príslušného obdobia. Ich objem
predstavoval približne tretinu indického vývozu počas OP a sledoval
rovnaký trend ako subvencovaný dovoz. || 2009 || 2010 || 2011 || OP Objem (v MT) || 5227 || 9015 || 11 394 || 10 938 Volume (Index) || 100 || 172 || 218 || 210 Priemerná cena || 2268 || 2678 || 3105 || 3056 Average price (Index) || 100 || 118 || 137 || 135 Zdroj: Odpovede na dotazník a Eurostat (74) Konštatovanie, že ceny
nesubvencovaného dovozu boli nižšie ako ceny subvencovaného dovozu, je teda
správne. Objem nesubvencovaného dovozu však predstavuje len tretinu objemu
subvencovaného dovozu. Ujma spôsobená nesubvencovaným dovozom teda neprerušuje
príčinnú súvislosť medzi subvencovaným dovozom z Indie
a nespôsobuje materiálnu ujmu výrobnému odvetviu Únie počas OP. 6.2.2. Dovoz z tretích krajín (75) Jeden indický vyvážajúci
výrobca a indická vláda zopakovali tvrdenie, že do prešetrovania mala
byť zaradená Čínska ľudová republika a že vplyv, ktorý mal
dovoz z Čínskej ľudovej republiky na trh Únie a výrobné
odvetvie Únie, sa podcenil. (76) Ako sa uvádza
v odôvodnení 170 dočasného nariadenia, ani vo fáze otvorenia, ani
v konečnej fáze neexistujú dôkazy o subvencovaní, ktorými by sa
mohlo odôvodniť začatie antisubvenčného prešetrovania dovozu
s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Tvrdenie, že
Čínska ľudová republika by sa mala zahrnúť do rozsahu
prešetrovania, je preto neopodstatnené a zamieta sa. (77) Dovoz z Čínskej
ľudovej republiky však vykázal rastúci trend počas posudzovaného
obdobia a dosiahol v OP trhový podiel 8,3 %, ako sa uvádza
v odôvodnení 168 dočasného nariadenia. Okrem toho, čínske
dovozné ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a ceny indických
vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie. Z toho dôvodu sa ďalej
prešetrovalo, či dovoz z Čínskej ľudovej republiky mohol
prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie,
a prerušiť príčinnú súvislosť medzi uvedenou ujmou
a indickým subvencovaným dovozom. (78) Z dostupných informácií
v predbežnej fáze vyplývalo, že sortiment výrobkov čínskeho dovozu
bol odlišný a že sortimenty prítomných čínskych výrobkov boli
v porovnaní s výrobkami predávanými výrobným odvetvím Únie alebo aj
výrobkami s pôvodom v Indii, ktoré sa predávali na trhu Únie,
odlišné. (79) Po uverejnení dočasného
opatrenia boli Komisii doručené viaceré podnety poukazujúce na
možnosť, že čínske nízke ceny dovozu počas OP mohli
prerušiť príčinnú súvislosť medzi dotovaným indickým dovozom
a spôsobiť materiálnu ujmu výrobnému odvetviu Únie. (80) Z analýzy vykonanej na základe
štatistík o dovoze, ktorá sa týkala dvoch číselných znakov KN
v rámci prešetrovania, vyplynulo, že 29 % čínskeho dovozu sa
uskutočnilo pre menej náročný trh (pod číselným znakom KN 7223
00 99). Týmto sa čiastočne
objasňuje, prečo sú čínske ceny v priemere nižšie ako ceny
výrobného odvetvia Únie alebo ceny indických vyvážajúcich výrobcov. Zo štatistiky pre číselný znak KN 7223 00 99
takisto vyplynulo, že zákazníci čínskych výrobcov boli sústredení
v Spojenom kráľovstve, v ktorom v zásade nebolo prítomné
výrobné odvetvie Únie. Objem (v MT) || 2009 || 2010 || 2011 || OP 7223 00 19 || 2 974 || 3 286 || 3 436 || 2 995 7223 00 99 || 765 || 1 458 || 1 472 || 1 320 Zdroj: Eurostat (81) Pokiaľ ide
o číselný znak KN 7223 00 19, z analýz vykonaných na základe PCN
vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí výrobcovia, súťažili
najmä v náročnejšej oblasti trhu, v ktorej mohli byť ceny až
štyrikrát vyššie ako ceny v menej náročnej oblasti trhu v rámci
rovnakého KN[10].
Z prešetrovania takisto vyplynulo, že všeobecne sa cenové odchýlky spájajú
s druhom výrobku a obsahom niklu. Z prešetrovania ďalej
vyplynulo, že čínski vývozcovia na trhu v Únii predávajú prevažne
druhy výrobku s nižšou kvalitou, ktoré patria pod uvedený číselný
znak KN. Sortiment výrobkov sa preto stal prevládajúcim faktorom vo
vyhodnocovaní čínskeho dovozu. (82) Pokiaľ ide o cenovú
úroveň dovozu z Čínskej ľudovej republiky, je potrebné
upozorniť, že od roku 2009 do OP zostala priemerná cena čínskeho
dovozu nad úrovňou dotovaných cien indických vyvážajúcich výrobcov ako to
vyplýva z tejto tabuľky priemernej ceny dotovaného indického dovozu, ktorý
patrí do číselného znaku KN 7223 00 19. Priemerná cena (euro/MT) || 2009 || 2010 || 2011 || OP || IP+1 7332 00 19 || 2974 || 3286 || 3436 || 2995 || 3093 Zdroj: Eurostat (83) V OP klesla priemerná
čínska dovozná cena po prvýkrát pod indickú dovoznú cenu subvencovaného
dovozu. Zistilo sa však, že ide len o dočasný jav, pretože rok po OP
čínske ceny rástli a boli opäť vyššie ako indické ceny. (84) Okrem toho porovnanie objemov
dovozu z Indie a Čínskej ľudovej republiky vykázalo, že
v ktoromkoľvek okamihu počas posudzovaného obdobia a najmä
počas OP bol dovoz z Čínskej ľudovej republiky na
oveľa nižších úrovniach ako dovoz z Indie. Objemy dovozu
z Čínskej ľudovej republiky dosiahli v zásade menej ako
polovicu celkového dovozu z Indie. (85) Na základe uvedeného sa
potvrdilo, že významný podiel čínskeho dovozu počas OP je odlišný od
sortimentu výrobkov výrobného odvetvia Únie a že akákoľvek priama
hospodárska súťaž s výrobkami vyrábanými a predávanými výrobným
odvetvím Únie je obmedzená. (86) Dovoz z Čínskej
ľudovej republiky preto nemohol ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia
Únie v takom rozsahu, aby sa prerušila príčinná súvislosť medzi
subvencovaným dovozom z Indie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie
Únie. Odôvodnenie 168 dočasného nariadenia sa teda potvrdzuje. 6.2.3. Konkurencia zo strany ostatných
výrobcov v Únii (87) Jedna strana tvrdila, že zlé
finančné výsledky výrobcov v Únii mohli byť spôsobené
hospodárskou súťažou iných výrobcov v Únii, ktorí neboli
navrhovateľmi alebo ktorí nevyjadrili podporu prešetrovaniu pri otvorení
prípadu. (88) Trhový podiel ostatných
výrobcov v Únii sa vyvíjal takto: || 2009 || 2010 || 2011 || OP Objem (v MT) || 34 926 || 55 740 || 55 124 || 55 124 Index (2009 = 100) || 100 || 160 || 158 || 158 Trhový podiel ostatných výrobcov z Únie || 26,6% || 29,8% || 28,1% || 2,9% Zdroj: Podnet (89) Výrobcovia z Únie, ktorí
neboli navrhovateľmi a ktorí osobitne nevyjadrili podporu
prešetrovaniu, tvorili 44 % celkových tržieb v Únii uvedených v odôvodnení
139 dočasného nariadenia. Ich objem tržieb sa zvýšil o 58 % z odhadovaných
34926 ton v roku 2009 na 55124 ton počas posudzovaného obdobia.
Takýto rast je však pomerne mierny v porovnaní s rastom
subvencovaného dovozu z Indie za rovnaké obdobie (+110 %). Okrem toho,
trhový podiel uvedených výrobcov z Únie zostal počas posudzovaného
obdobia pomerne stabilný a nezistil sa žiadny náznak toho, že by ich ceny
boli nižšie ako ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Dospelo sa
preto k záveru, že ich tržby na trhu Únie neprispeli k ujme
spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. 6.3. Záver o príčinnej
súvislosti (90) Vzhľadom na to, že neboli
predložené pripomienky, odôvodnenia 176 až 179 dočasného nariadenia sa
potvrdzujú. 7. ZÁUJEM ÚNIE 7.1. Všeobecné úvahy (91) Vzhľadom na to, že neboli
predložené pripomienky, odôvodnenie 180 dočasného nariadenia sa
potvrdzuje. 7.2. Záujem výrobného odvetvia Únie (92) Vzhľadom na to, že neboli
predložené pripomienky, odôvodnenia 181 až 188 dočasného nariadenia sa
potvrdzujú. 7.3. Záujem používateľov (93) Po uložení dočasných
opatrení sa sedem používateľov a jedno združenie používateľov
obrátilo na Komisiu a prejavili záujem o spoluprácu na prešetrovaní.
Na základe ich žiadosti im boli v apríli 2013 zaslané dotazníky. Len dvaja
používatelia však predložili úplne vyplnený dotazník a celkovo predstavovali
spolupracujúci používatelia 12 % celkového dovozu z Indie počas OP
a 2,5 % celkovej spotreby Únie. Ekonomický vplyv opatrení na
používateľov bol znovu posúdený na základe nových dostupných údajov z
vyplnených dotazníkov a dvaja používatelia boli navštívení na účel
overenia poskytnutých informácií. (94) Používatelia tvrdili, že
úroveň ziskovosti 9 %, uvedená v odôvodnení 191 dočasného
nariadenia, je príliš vysoká a nie je pre odvetvie používateľov
reprezentatívna. Po prijatí ďalších vyplnených dotazníkov bola priemerná
ziskovosť všetkých spolupracujúcich používateľov prepočítaná
a stanovená na úrovni 2 % z obratu. (95) Takisto sa zistilo, že
pokiaľ ide o spolupracujúcich používateľov, nákupy z Indie
tvorili priemerne 44 % celkových nákupov príslušného výrobku a že India
predstavovala výhradný zdroj zásobovania pre dvoch spolupracujúcich
používateľov. Počas OP predstavoval obrat výrobku
zahŕňajúceho príslušný výrobok priemerne 14 % celkového obratu
spolupracujúcich používateľov. (96) Za predpokladu, že by došlo k
najhoršiemu možnému scenáru pre trh Únie, t. j. že potenciálne zvýšenie ceny by
sa nemohlo preniesť na distribučný reťazec a že používatelia by
naďalej nakupovali z Indie v predošlých objemoch, vplyv cla na ziskovosť
používateľov z činností s použitím alebo zahrnutím
príslušného výrobku by znamenal priemerné zníženie o 0,25 percentuálneho
bodu na 1,75 %. (97) Komisia uznáva, že vplyv bude
dôležitejší na individuálnej úrovni pre používateľov, pre ktorých je
zdrojom celého dovozu dovoz z Indie. Ich počet je však pomerne nízky
(dvaja zo spolupracujúcich používateľov). Okrem toho, majú možnosť,
za predpokladu, že indický výrobca spolupracuje, požadovať vrátenie cla
podľa článku 21 základného nariadenia, ak sú splnené všetky podmienky
pre toto vrátenie. (98) Niektorí používatelia
zopakovali obavu, že opatrenia by zasiahli určitý druh drôtov, ktoré sa
v Európe nevyrábajú, konkrétne druhy zahrnuté do takzvanej série 200,
ktorá je opísaná v odôvodnení 194 dočasného nariadenia. Podľa
používateľov neexistujúca výroba v Únii je spôsobená nízkym dopytom
a špecifickosťou výrobného procesu. (99) Z prešetrovania však
vyplynulo, že taký druh drôtov z nehrdzavejúcej ocele výrobné odvetvie
Únie vyrába a predstavuje na trhu Únie malý podiel. Pre používateľov
z krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové alebo
antisubvenčné opatrenia, je k dispozícii aj alternatívny zdroj
dodávok. Dvaja indickí vyvážajúci vývozcovia okrem toho dostali sadzbu
vyrovnávacieho cla 0 %, preto nebude mať uloženie opatrení významné
účinky na dodávky od nich. Okrem toho, na rovnaké účely je možné
použiť iné druhy drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Z toho dôvodu nemôže
mať uloženie opatrení významný vplyv na trh Únie a na týchto
používateľov. Toto tvrdenie sa preto zamieta. (100) Niektorí používatelia
upozornili na dlhý čas dodania pre podobný výrobok od výrobcov z Únie
v porovnaní s časom dodania príslušného výrobku z Indie.
Možnosť obchodníkov naskladňovať výrobky a mať ich
rýchlo k dispozícii však nevyvracia skutkový dôkaz o negatívnych
vplyvoch subvencovaného dovozu. Tento argument sa preto musí zamietnuť. (101) So zohľadnením uvedeného
platí, že aj keby niektorí používatelia boli pravdepodobne nepriaznivo
ovplyvnení opatreniami týkajúcimi sa dovozu z Indie viac ako iní, usudzuje
sa, že celkovo bude mať trh Únie prospech z uloženia opatrení. Konkrétne
sa usudzuje, že obnovenie podmienok spravodlivého obchodu na trhu Únie by
výrobnému odvetviu Únie umožnilo prepojiť ceny s výrobnými nákladmi,
udržať výrobu a zamestnanosť, získať späť predtým
stratený trhový podiel a využívať výhody zo zvýšených úspor
z rozsahu. to keep production and employment; to regain the market share
previously lost and to benefit from increased economies of scale. This should
allow the industry to reach reasonable profit margins that will permit it to
operate efficiently in the medium and long term. Zároveň sa v odvetví
zlepší celková finančná situácia. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že
opatrenia budú mať celkovo obmedzený vplyv na používateľov
a neprepojených dovozcov. Dospelo sa preto k záveru, že celkový
prospech opatrení zrejme prevažuje nad vplyvom na používateľov príslušného
výrobku na trhu Únie. 7.4. Záujem neprepojených dovozcov (102) Vzhľadom na to, že neboli
predložené pripomienky, odôvodnenia 197 až 199 dočasného nariadenia sa
potvrdzujú. 7.5. Záver týkajúci sa záujmu Únie (103) Vzhľadom na vedené sa
potvrdzuje posúdenie v odôvodneniach 200 a 201 dočasného nariadenia. 8. Konečné vyrovnávacie
opatrenia 8.1. Úroveň odstránenia ujmy (104) Vzhľadom na to, že neboli
predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 203 až 206 dočasného nariadenia
sa potvrdzujú. 8.2. Záver o úrovni odstránenia
ujmy (105) Pre KEI Industries nebolo
vypočítané individuálne rozpätie ujmy, pretože konečné subvenčné
rozpätie tejto spoločnosti bolo na úrovni de minimis, ako sa uvádza
v odôvodnení (49). (106) Metodika použitá v
dočasnom nariadení sa týmto potvrdzuje. 8.3. Konečné opatrenia (107) Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a v súlade s článkom 15 ods. 1
základného nariadenia by sa malo konečné vyrovnávacie clo uložiť na
úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej subvencovaným dovozom
tak, aby neprekročilo výšku zisteného subvenčného rozpätia. (108) Sadzby vyrovnávacieho cla sa
preto stanovili na základe porovnania rozpätí ujmy a subvenčných
rozpätí. Navrhované sadzby vyrovnávacieho cla sú teda takéto: Spoločnosť || Subvenčné rozpätie || Rozpätie ujmy || Sadzba vyrovnávacieho cla Raajratna Metal Industries || 3,7% || 17,2% || 3,7% Skupina Venus || 3,0% || 23,4% || 3,0% Viraj Profiles Vpl. Ltd. || 0,9% || neuvá-dza sa || 0,0% KEI Industries Limited || 0,7% || neuvá-dza sa || 0,0% Spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky || 3,4% || 19,3% || 3,4% Všetky ostatné spoločnosti || 3,7% || 23,4% || 3,7% (109) Sadzby vyrovnávacieho cla pre
jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto pracovnom dokumente sa
stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odráža sa v nich preto
situácia, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami
počas daného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho
cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú
uplatňovať výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii, ktoré
vyrábajú uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané
akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza
v normatívnej časti tohto pracovného dokumentu vrátane subjektov
prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby
nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe
uplatniteľnej na „všetky iné spoločnosti“. (110) Každú žiadosť
o uplatňovanie sadzieb vyrovnávacieho cla pre jednotlivé
spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových
výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii[11] spolu so všetkými náležitými
informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnostiach
spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom
a vývozným predajom, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so
zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie,
ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo, sa zodpovedajúcim spôsobom
zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa
vzťahujú individuálne colné sadzby. 8.4. Konečný výber
dočasného vyrovnávacieho cla (111) Vzhľadom na rozsah
zisteného subvenčného rozpätia a vzhľadom na úroveň ujmy
spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa s
konečnou platnosťou vybrali sumy zabezpečené prostredníctvom
dočasného vyrovnávacieho cla uloženého dočasným nariadením
v rozsahu sumy uloženého konečného cla. PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 9. Ukladá sa konečné
vyrovnávacie clo na dovoz drôtu z nehrdzavejúcej ocele obsahujúceho
v hmotnosti: - 2,5 % alebo viac niklu okrem drôtov
obsahujúcich v hmotnosti 28 % alebo viac, ale maximálne 31 % niklu a 20 %
alebo viac, ale maximálne 22 % chrómu, - menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu
obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale maximálne 25 % chrómu a 3,5
% alebo viac, ale maximálne 6 % hliníka, ktorý je v súčasnosti zatriedený pod
číselné znaky KN 7223 00 19 a 7223 00 99
a s pôvodom v Indii. 10. Sadzba konečného
vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie
pred preclením je pre výrobok opísaný v odseku 1 a vyrábaný uvedenými
spoločnosťami takáto: Spoločnosť || Clo (v %) || Doplnkový kód TARIC Raajratna Metal Industries, Ahmadábád, Gudžarát || 3,7 || B775 Venus Wire Industries Pvt. Ltd, Mumbai, Maharashtra || 3,0 || B776 Precision Metals, Bombaj, Maháraštra || 3,0 || B777 Hindustan Inox Ltd., Bombaj, Maháraštra || 3,0 || B778 Sieves Manufacturer India Pvt. Ltd., Mumbai, Maharashtra || 3,0 || B779 Viraj Profiles Vpl. Ltd., Thane, Maháraštra || 0,0 || B780 KEI Industries Limited, New Delhi || 0,0 || B925 Spoločnosti uvedené v prílohe || 3,4 || B781 Všetky ostatné spoločnosti || 3,7 || B999 11. Pokiaľ nie je uvedené
inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel. Článok 2 Sumy zabezpečené prostredníctvom
dočasného vyrovnávacieho cla uloženého podľa nariadenia (EÚ) č.
419/2013 na dovoz drôtov z nehrdzavejúcej ocele s hmotnostným
obsahom: - 2,5 % alebo viac niklu okrem drôtov
obsahujúcich v hmotnosti 28 % alebo viac, ale maximálne 31 % niklu a 20 %
alebo viac, ale maximálne 22 % chrómu, - menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu
obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale maximálne 25 % chrómu a 3,5
% alebo viac, ale maximálne 6 % hliníka, ktorý je v súčasnosti zatriedený pod
číselné znaky KN 7223 00 19 a 7223 00 99
a s pôvodom v Indii, sa s konečnou platnosťou
vyberajú. Sumy zabezpečené nad rámec definitívnych sadzieb vyrovnávacieho
cla sa uvoľnia. Článok 3 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli Za
Radu predseda PRÍLOHA:
Indickí spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky Doplnkový kód TARIC B781 Obchodné meno spoločnosti || Mesto Bekaert Mukand Wire Industries || Lonand, Tal. Khandala, Satara District, Maharastra Bhansali Bright Bars Pvt. || Bombaj, Maháraštra Bhansali Stainless Wire || Bombaj, Maháraštra Chandan Steel || Bombaj, Maháraštra Drawmet Wires || Bhiwadi, Radžastan Garg Inox Ltd || Bahadurgarh, Harijána Jyoti Steel Industries Ltd. || Bombaj, Maháraštra Macro Bars and Wires || Bombaj, Maháraštra Mukand Ltd. || Thane Nevatia Steel & Alloys Pvt. || Bombaj, Maháraštra Panchmahal Steel Ltd. || Panchmahals, Gudžarát [1] Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009,
s. 93. [2] Ú. v. EÚ L 126, 8.5.2013,
s. 19. [3] Ú. v. EÚ L 126, 8.5.2013,
s. 1. [4] Ú. v. EÚ C 240, 10.8.2012,
s. 6. [5] Vec C-595/11 Steinel [2013] nyr.
bod 44. [6] Vec T- 170/94 Shanghai Bycicles [1997] ECR II-1383, bod 64. [7] Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009,
s. 51. [8] Vec T-210/95 Európske združenie
výrobcov hnojív (EFMA)/Rada, Zb. 1999, s. II-3291, bod 60. [9] Nariadenie Rady (EÚ) č.
383/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo
a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na
dovoz určitých predpínacích a dodatočne napínacích drôtov a
splietaných laniek z nelegovanej ocele (PSC drôty a splietané lanká)
s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 118,
13.5.2009 s.1; nariadenie Komisie
(EÚ) č. 1071/2012 zo 14. novembra 2012, ktorým sa ukladá dočasné
antidumpingové clo na dovoz liateho príslušenstva so závitom na rúry alebo
rúrky z kujnej liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej
republike a Thajsku, Ú. v. EÚ L 318, 15.11.2012 s. 10; nariadenie Komisie (EÚ) č. 845/2012
z 18. septembra 2012, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na
dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom
v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 252, 19.9.2012 s. 33 [10] Konštatuje sa však, že výrobné
odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci výrobcovia, sú takisto prítomní v
menej náročnej oblasti trhu, aj keď v menšej miere. [11] European Commission,
Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brusel, Belgicko.