This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0133
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a framework for maritime spatial planning and integrated coastal management
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny
/* COM/2013/0133 final - 2013/0074 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny /* COM/2013/0133 final - 2013/0074 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Všeobecný kontext Cieľom Európskej únie je stať sa do
roku 2020 inteligentným, udržateľným a inkluzívnym hospodárstvom.
Námorné odvetvia ponúkajú priestor pre inováciu, udržateľný rast
a zamestnanosť, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu
uvedeného cieľa. Ministri krajín EÚ zodpovední za námorné záležitosti
prijali v októbri 2012 tzv. Vyhlásenie z Limassolu, ktoré má
podporiť stratégiu Európa 2020[1] pevným námorným pilierom.
Ako sa uvádza v oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre
udržateľný rast v morskom a námornom odvetví[2],
predmetný legislatívny návrh je zásadnou súčasťou úsilia
o rozvoj európskeho modrého hospodárstva. Širšie využívanie pobrežných a námorných
oblastí, ako aj dôsledky zmeny klímy, prírodné katastrofy a erózia, však
takisto vyvíjajú tlak na pobrežné a morské zdroje. Vyžadujú si integrované
a súdržné riadenie v záujme zabezpečenia udržateľného rastu
a zachovania pobrežných a morských ekosystémov pre budúce generácie. Námorné priestorové plánovanie sa všeobecne
chápe ako verejný proces zameraný na analýzu a plánovanie priestorového
a časového rozloženia ľudských činností v morských
oblastiach s cieľom dosiahnuť hospodárske, ekologické
a sociálne ciele. Konečným cieľom námorného priestorového plánovania
je vypracovanie plánov, ktorými sa určí využitie námorného priestoru na
rôzne spôsoby využitia mora. V roku 2008 bolo zverejnené oznámenie
Európskej komisie Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie
spoločných zásad v EÚ[3], na ktoré nadviazalo
oznámenie z roku 2010 Námorné priestorové plánovanie v EÚ —
dosiahnuté výsledky a budúci vývoj[4]. Uvedené
oznámenia tvoria základ pre predmetný návrh. Integrovaný manažment pobrežnej zóny
predstavuje nástroj na integrované riadenie všetkých politických procesov
týkajúcich sa pobrežnej zóny, ktorý rieši otázky vzájomného pôsobenia pevniny
a mora koordinovaným spôsobom v záujme zabezpečenia
udržateľného rozvoja pobrežných a morských oblastí. Zaručuje
súdržné prijímanie rozhodnutí v oblasti riadenia alebo rozvoja vo všetkých
odvetviach. Zásady riadneho pobrežného plánovania a riadenia, ako aj
najlepšie spôsoby ich realizácie sú vymedzené v odporúčaní, ktoré sa
týka integrovaného manažmentu pobrežnej zóny z roku 2002. Európska únia je
okrem toho zmluvnou stranou Barcelonského dohovoru, ktorým sa stanovil protokol
o integrovanom manažmente pobrežnej zóny, ktorý nadobudol
účinnosť v marci 2011. Z protokolu vyplýva povinný
integrovaný manažment pobrežnej zóny v členských štátoch
hraničiacich so Stredozemným morom. Námorné priestorové plánovanie a integrovaný
manažment pobrežnej zóny sú nástrojmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
Ich geografický rozsah sa prelína v pobrežných a výsostných vodách
členských štátov, pričom námornými priestorovými plánmi sa mapujú
prebiehajúce ľudské činnosti a určuje sa ich najúčinnejší
budúci priestorový rozvoj, kým stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej
zóny sa zabezpečuje integrovaný manažment daných činností. Vďaka
ich súbežnému uplatňovaniu sa zlepšuje plánovanie a manažment rozhrania
medzi činnosťami na pevnine a na mori. 1.2. Dôvody a ciele návrhu Hlavným cieľom navrhovanej smernice je
podporiť udržateľný rast námorných a pobrežných činností
a udržateľné využívanie pobrežných a morských zdrojov
prostredníctvom ustanovenia rámca pre účinnú realizáciu námorného
priestorového plánovania vo vodách EÚ a integrovaného manažmentu pobrežnej
zóny v pobrežných oblastiach členských štátov. Intenzívnejšie a nekoordinované
využívanie pobrežných a námorných oblastí vedie k súťaži
o námorný a pobrežný priestor a k neefektívnemu
a neudržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov.
Neurčitosť a nepredvídateľnosť, pokiaľ ide
primeraný prístup k námornému priestoru, vytvárajú nepriaznivú
podnikateľskú atmosféru pre investorov, čo môže potenciálne
spôsobiť stratu pracovných miest. Zabezpečenie optimálneho rozdelenia
námorného priestoru medzi príslušné zúčastnené strany
a koordinovaného manažmentu pobrežnej zóny má zásadný význam
z hľadiska naplnenia potenciálu súbežných činností. Ukázalo sa,
že znižuje náklady na predbežný prieskum, ako aj transakčné,
administratívne a prevádzkové náklady a zvyšuje právnu istotu,
predovšetkým MSP. V záujme zabezpečenia udržateľnosti
a ochrany životného prostredia pri rôznych spôsoboch využitia sa pri
námornom priestorovom plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny
bude musieť vychádzať z prístupu založeného na ekosystémoch,
ktorý zabezpečí ochranu prírodných zdrojov poskytujúcich základ pre
realizáciu rôznych činností. Navrhované opatrenie sa teda netýka konkrétneho
odvetvia, ale zahŕňa všetky oblasti politiky Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ZFEÚ) a ovplyvňuje pobrežia, moria aj oceány.
Podporuje prebiehajúce vykonávanie politík týkajúcich sa mora
v členských štátoch prostredníctvom efektívnejšej koordinácie
a vyššej transparentnosti. Námorné priestorové plány a stratégie
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu v počiatočnej fáze
zlepšiť vyjadrenie a obmedziť konflikty medzi hospodárskymi
cieľmi a právnymi predpismi na ochranu životného prostredia. Povaha operačných cieľov tejto
smernice je procesná. Od členských štátov sa bude požadovať
vypracovanie a realizácia súdržných procesov s cieľom
naplánovať ľudské využívanie námorného priestoru, zabezpečenie
udržateľného manažmentu pobrežnej zóny a nadviazanie primeranej
cezhraničnej spolupráce. Najdôležitejšou pridanou hodnotou predmetného
návrhu je, že podporuje prepojenie medzi pevninou a morom, keďže sa
v ňom vyžaduje súdržnosť medzi námorným priestorovým plánovaním
a integrovaným manažmentom pobrežnej zóny. Plánovanie podrobností a určenie
cieľov manažmentu sa ponecháva členským štátom. Európska únia sa na
týchto procesoch nebude podieľať. Návrhom sa nezasahuje do výhradného
práva členských štátov v oblasti plánovania miest a vidieka
(suchozemské plánovanie). 1.3. Súlad s ostatnými
politikami Európski zákonodarcovia prijali ambiciózne
politické iniciatívy týkajúce sa oceánov, morí a pobreží, ktoré sa majú
vykonať v nasledujúcich 10 až 20 rokoch. Patrí medzi ne rámcová
smernica o morskej stratégii[5], smernica o podpore
využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie[6],
iniciatíva týkajúca sa morských diaľnic[7] a smernica
o biotopoch[8]. Predpokladá sa, že
v roku 2013 Európska únia prijme reformovanú spoločnú rybársku
politiku a v rámci nových finančných výhľadov revidované
štrukturálne fondy (spoločný strategický rámec). Hlavným cieľom
predmetného návrhu je podporiť súdržné a udržateľné vykonávanie
týchto iniciatív prostredníctvom integrovaného procesu či procesov. Predmetným
návrhom sa nemení ani neupravuje acquis v žiadnej politickej
oblasti ZFEÚ. Členské štáty majú príležitosť na
zefektívnenie vykonávania a zníženie administratívneho zaťaženia pri
realizácii námorných priestorových plánov a stratégii integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny prostredníctvom integrovaného uplatňovania acquis.
Posúdenie vplyvu námorných priestorových
plánov a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na životné prostredie sa
musí uskutočniť v súlade s ustanoveniami smernice 2001/42/ES[9].
Strategické posúdenie vplyvu na životné prostredie zabezpečí komplexné
zohľadnenie vplyvu (vrátane kumulatívneho vplyvu) rôznych ľudských
činností v počiatočnej fáze, čím sa uľahčí
realizácia budúcich projektov. Ak budú potrebné ďalšie posúdenia vplyvu na
životné prostredie pre jednotlivé projekty, osobitné posúdenie bude môcť
čerpať z predchádzajúcich analýz vypracovaných v rámci
strategického environmentálneho plánovania, čím sa predíde zdvojeniu
posudzovania a súvisiaceho administratívneho zaťaženia. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU 2.1. Verejná konzultácia Európska komisia zorganizovala verejnú
konzultáciu, ktorá trvala od marca do mája 2011 a ktorej cieľom bolo
zhromaždiť názory zúčastnených strán na postavenie
a budúcnosť námorného priestorového plánovania a integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny v Európskej únii. Na základe výsledkov sa potvrdilo, že stále
častejšie dochádza ku konfliktom pri využívaní morského priestoru,
a zároveň z nich vyplýva podpora spoločného prístupu pri
vykonávaní námorného priestorového plánovania vo vodách Európskej únie, s
prihliadnutím na osobitosti jednotlivých regiónov. Poukázalo sa na význam
zabezpečenia primeranej koordinácie procesov námorného priestorového
plánovania so stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Ukázala sa
mimoriadna užitočnosť krokov EÚ v cezhraničných
záležitostiach, nebola však predložená jasná odpoveď, pokiaľ ide
o najlepší výber nástroja. 2.2. Posúdenie vplyvu V rámci posúdenia vplyvu sa posudzovala
účinnosť a hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv
nasledujúcich troch možností: (1) usmernenia a rozvoj osvedčených
postupov, (2) nezáväzné opatrenia a (3) právne záväzné opatrenia vrátane
smernice „rámcového typu“ alebo nariadenia. V záveroch posúdenia vplyvu sa uvádza, že
nezáväzné možnosti síce prinášajú určité výhody, najvhodnejším nástrojom
je však právne záväzný prístup v podobe smernice, ktorý dokáže
zabezpečiť predvídateľnosť, stabilitu
a transparentnosť námorného priestorového plánovania a integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny a zároveň zohľadniť zásadu
proporcionality a subsidiarity, a to tak, že ponechá členským
štátom flexibilitu pri vykonávaní smernice a nebude zasahovať do ich
právomocí. Smernica okrem toho predstavuje najvhodnejšiu možnosť, ktorou
sa dá zabezpečiť zosúladenie lehôt vykonávania s harmonogramami
ďalších relevantných právnych predpisov a politických iniciatív EÚ
(napr. smernice o podpore obnoviteľných zdrojov energie, rámcovej
smernice o morskej stratégii, cieľov stratégie Európa 2020 apod.),
ako aj podpora rastu hospodárskych činností na mori v kontexte
čoraz intenzívnejšej súťaže o priestor. Výbor pre posudzovanie vplyvu predložil svoje
konečné stanovisko k posúdeniu vplyvu 30. apríla 2012. Správa
o posúdení vplyvu a zhrnutie posúdenia vplyvu sa zverejňujú
s predmetným návrhom spoločne so stanoviskom výboru pre posudzovanie
vplyvu. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Zhrnutie navrhovaného
opatrenia Návrhom sa ustanovuje rámec pre námorné
priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny
v podobe systematického, koordinovaného, inkluzívneho
a cezhraničného prístupu k integrovanému riadeniu námorných
záležitostí. Členským štátom sa ukladá povinnosť vykonávať
námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny
v súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi.
Cieľom opatrenia je, aby členské štáty začali proces či
procesy, ktorých súčasťou bude celý cyklus vymedzenia problémov,
zberu informácií, plánovania, rozhodovania, riadenia, monitorovania vykonávania
a zapojenia zúčastnených strán. Námornými priestorovými plánmi
a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa nestanovujú nové
ciele odvetvových politík. Účelom uvedených plánov a stratégií je
odzrkadľovať, integrovať a prepájať ciele vymedzené na
základe vnútroštátnych alebo regionálnych odvetvových politík, určiť
kroky na zabránenie konfliktom medzi jednotlivými odvetviami, prípadne na ich
zmiernenie, a prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej únie
v oblasti odvetvových politík súvisiacich s morom a pobrežím.
Medzi najdôležitejšie požiadavky návrhu patrí požiadavka, aby členské
štáty prijali opatrenia zamerané na dosiahnutie súdržnosti manažmentu medzi
úmoriami, a to prostredníctvom cezhraničnej spolupráce
v rovnakom morskom regióne alebo subregióne a v súvisiacej pobrežnej
zóne, ako aj primeraného zberu a výmeny údajov. Vykonávacími aktmi sa zabezpečí jednotné
vykonávanie smernice v celej EÚ a zjednoduší sa podávanie správ zo
strany členských štátov Komisii a v relevantných prípadoch aj
výmena údajov medzi členskými štátmi a s Komisiou. 3.2. Právny základ Návrhom sa podporuje vykonávanie integrovanej
námornej politiky Európskej únie (INP) vrátane rámcovej smernice o morskej
stratégii, ktorá predstavuje jej environmentálny pilier. Cieľom INP je
zabezpečiť súdržné vykonávanie odvetvových politík Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré sa týkajú námorného priestoru,
v záujme dosiahnutia viacerých súbežných cieľov hospodárskej,
environmentálnej a sociálnej povahy. Návrh sa zakladá na článku 43 ods. 2,
článku 100 ods. 2, článku 192 ods. 1 a článku 194 ods. 2
ZFEÚ. Činnosti zahrnuté do týchto politík súťažia o námorný
priestor a využitie pobrežných zdrojov. Procesy, ktoré sa majú
ustanoviť, by mali byť zamerané na zabezpečenie toho, aby sa
činnosti plánované pre jednotlivé odvetvia nerealizovali jedna na úkor
druhej, aby dosiahli jednotlivé ciele a zároveň spoločne
prispeli k udržateľnému rastu námorných a pobrežných
hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných
zdrojov. 3.3. Zásada subsidiarity
a pridaná hodnota Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity
stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).
O otázkach, ako napríklad výber konkrétnych opatrení, umiestnenie
investícií, stanovenie priorít a určenie riešení, sa rozhoduje na
vnútroštátnej alebo miestnej úrovni. Plánovaním ako takým by sa mali
zaoberať orgány členských štátov v súlade s vnútroštátnym
usporiadaním správy vecí verejných, ústavnými systémami a národnými
prioritami odvetvových politík, pričom by v maximálnej možnej miere
mali vychádzať z existujúcich mechanizmov a politík. Pridaná hodnota opatrení EÚ spočíva
v (1) zabezpečení a zjednodušení opatrení členských štátov
v oblasti námorného priestorového plánovania a integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny, čím sa zaručí konzistentné a súdržné
vykonávanie v celej Európskej únii a (2) zabezpečení rámca pre
spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré majú spoločné morské regióny
a subregióny, pri námornom priestorovom plánovaní a integrovanom
manažmente pobrežnej zóny. Cezhraničná spolupráca v oblasti námorného
priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v morských
regiónoch a subregiónoch EÚ má zásadný význam, keďže morské ekosystémy,
rybolovné oblasti, chránené morské oblasti, ako aj námorné infraštruktúry, ako
sú káble, potrubia, lodné trasy, plynové a ropné zariadenia, veterné elektrárne
atď., prekračujú štátne hranice. 3.4. Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou
proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ. Návrh sa obmedzuje na to, že ukladá členským
štátom, aby zaviedli alebo zachovali proces či procesy v oblasti
námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej
zóny. Do návrhu je zahrnutý súbor minimálnych požiadaviek na uvedené procesy,
ktorý vychádza z doterajších skúseností členských štátov,
umožňuje ich začlenenie a pokračovanie podľa
spoločného rámca EÚ. Požiadavky na podávanie správ sa obmedzujú na
minimum potrebné na posúdenie vykonávania smernice. Komisia zabezpečí
maximálne využitie existujúcich požiadaviek na podávanie správ. Využije
informácie poskytnuté členskými štátmi, ako aj všetky ďalšie
relevantné informácie dostupné na základe právnych predpisov Európskej únie
vrátane článku 19 ods. 3 smernice 2008/56/ES a bude informovať
Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice. V súlade so spoločným politickým
vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim
dokumentom[10] Komisia preskúmala,
či na vykonanie jej úlohy pri dohľade nad transpozíciou tejto
smernice budú potrebné vysvetľujúce dokumenty. Preto sa náležite
zohľadnila smernica, zásada proporcionality a možné dodatočné
administratívne zaťaženie. Vzhľadom na nízky počet právnych
záväzkov v tejto smernici Komisia zastáva názor, že nebude mať žiadne
ťažkosti s dohľadom nad jej správnou transpozíciou. Komisia preto od
členských štátov nevyžaduje, aby k oznámeniu o svojich
transpozičných opatreniach pripájali dokumenty vysvetľujúce
vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami
vnútroštátnych transpozičných opatrení. 3.5. Výber nástroja V smernici navrhnutej Komisiou sa
vyžaduje, aby členské štáty vypracovali námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, zároveň sa však
rešpektuje prednostné právo členských štátov upraviť obsah týchto
plánov a stratégií podľa konkrétnych hospodárskych, sociálnych
a environmentálnych priorít, cieľov vnútroštátnych odvetvových
politík a právnych tradícií. Posúdenie návrhu z hľadiska
subsidiarity a proporcionality viedlo k záveru o nevhodnosti
nariadenia. Procedurálnej a procesnej povaha nástroja najlepšie zodpovedá
smernica rámcového typu. Naopak by nebol vhodný nezáväzný nástroj, keďže
by nedosiahol niektoré politické ciele, konkrétne by nebola splnená požiadavka
uplatňovania námorného priestorového plánovania a integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny všetkými pobrežnými členskými štátmi, ani
požiadavka zabezpečenia cezhraničnej spolupráce. Napokon legislatívny
prístup zaručuje aj to, že sa uvedené procesy zrealizujú podľa
schválených harmonogramov. 3.6. Podrobné vysvetlenie návrhu Návrh obsahuje dve časti – smernicu
a prílohu smernice. 3.6.1. Smernica V článku 1 sa vymedzuje
predmet smernice. V článku 2 sa vymedzuje
rozsah pôsobnosti smernice. V článku 3 sa vymedzujú pojmy
používané v smernici. V článku 4 sa rozoberá vypracovanie
námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny na úrovni členských štátov. V článku 5 sa hovorí
o cieľoch námorných priestorových plánov a stratégií
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na úrovni členských štátov. V článku 6 sa stanovujú
minimálne spoločné požiadavky na námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. V článku 7 sa stanovujú
minimálne požiadavky na námorné priestorové plány. V článku 8 sa stanovujú
požiadavky na stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. V článku 9 sa stanovuje
účasť verejnosti na vypracúvaní námorných priestorových plánov
a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. V článku 10 sa upravuje zber
údajov a výmena informácií na účely podpory námorných priestorových
plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. V článku 11 sa stanovuje
posúdenie vplyvu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny na životné prostredie. V článku 12 sa rieši otázka
dvojstrannej a viacstrannej spolupráce medzi členskými štátmi
v záujme zabezpečenia konzistentného vykonávania v pobrežných
zónach a morských regiónoch alebo subregiónoch. Článok 13 sa
týka spolupráce s tretími krajinami. Článok 14
obsahuje ustanovenia o poverení príslušných orgánov vykonávaním smernice. V článku 15 je uvedená
požiadavka, aby členské štáty podávali Komisii správy o vykonávaní
a aby Komisia podávala Európskemu parlamentu a Rade správy
o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní predmetnej smernice. V článku 16 sa opisujú
operačné špecifikácie a kroky pri vykonávaní predmetnej smernice, pre
ktoré môže Komisia prijať vykonávacie akty. V článku 17 sa stanovujú
mechanizmy, ktoré umožnia členským štátom kontrolovať
uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisie. V článku 18 sa stanovujú
pravidlá transpozície tejto smernice členskými štátmi. V článku 19 sa uvádza, že
táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej
uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V článku 20 sa uvádzajú
členské štáty ako adresáti smernice. 3.6.2. Príloha V prílohe I je uvedený zoznam
jednotlivých informácií o príslušných orgánoch, ktoré sú členské
štáty povinné poskytnúť Komisii. 2013/0074 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné
priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä jej článok 43 ods. 2, článok 100 ods. 2,
článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[11], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12], konajúc v súlade s riadnym
legislatívnym postupom, keďže: (1) Vysoký a prudko rastúci
dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na
výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, námorná lodná
doprava a rybolov, ochrana ekosystémov, cestovný ruch a zariadenia
pre akvakultúru, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje vyžadujú
integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu. (2) Takýto prístup
k riadeniu oceánov bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej
politiky Európskej únie[13] vrátane smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa
ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej
environmentálnej politiky[14] a ktorá je
environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom integrovanej námornej
politiky je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov
a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti
odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy,
pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane
stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií. (3) Námorné priestorové
plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny sa v rámci
integrovanej námornej politiky vymedzujú ako prierezové politické nástroje pre
orgány štátnej správy a zúčastnené strany, ktoré umožňujú
uplatňovanie koordinovaného a integrovaného prístupu.
Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore
udržateľného rastu námorných a pobrežných hospodárstiev
a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov. (4) Námorné priestorové
plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny podporujú
a zjednodušujú vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[15],
schválenej Európskou radou v júni 2010[16], ktorá je
zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, produktivity
a sociálnej súdržnosti vrátane podpory konkurencieschopnejšieho
a ekologickejšieho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Pobrežné
a námorné odvetvia majú veľký potenciál z hľadiska
udržateľného rastu a zásadný význam pre vykonávanie stratégie. (5) V nedávno uverejnenom
oznámení Komisie Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast
v morskom a námornom odvetví[17] sa uvádza
prehľad viacerých súčasných iniciatív Európskej únie, ktorých
účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V oznámení sa
takisto vymedzuje niekoľko odvetvových činností, na ktoré by sa
v budúcnosti mali zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré
treba primerane podporiť námornými priestorovými plánmi a stratégiami
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. (6) Vykonávanie námorného
priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny je
podporené a zjednodušené prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1255/2011, ktorým sa zriaďuje program na
podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky. Na základe tohto
nariadenia sa poskytujú primerané financie na projekty v oblasti námorného
priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny na
obdobie rokov 2011 – 2013. Primerané financie pre uvedené projekty na
obdobie rokov 2014 – 2020 sú zabezpečené na základe nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. XXXX/XX o Európskom námornom a
rybárskom fonde[18]. (7) V preambule dohovoru
Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) sa uvádza, že
otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia
a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je
logickým krokom vpred pri členení využívania práv vyplývajúcich
z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha
členským štátom pri plnení povinností. (8) V záujme primeraného
rozdelenia námorného priestoru medzi relevantné možnosti využívania
a koordinovaného manažmentu pobrežných zón treba ustanoviť rámec,
ktorý zahrnie aspoň vypracovanie a vykonávanie námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny
zo strany členských štátov. (9) Výsledkom námorného
priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny bude
zlepšenie koordinácie námorných a pobrežných činností, čo môže
mať zásadný hospodársky prínos vďaka zabezpečeniu
transparentnosti, predvídateľnosti a stability pre investorov, ako aj
zníženiu koordinačných a transakčných nákladov. (10) V záujme
zabezpečenia konzistentnosti a právnej jasnosti treba vymedziť
geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania
a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v súlade
s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Európskej únie
a medzinárodným námorným právom. (11) Geografický rozsah morských
vôd a pobrežných zón sa prelína v pobrežných a výsostných vodách
členských štátov. Námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment
pobrežnej zóny sú nástrojmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, keďže
jednými sa mapujú prebiehajúce a potenciálne ľudské činnosti na
účely vypracovania námorných priestorových plánov v morských vodách
a druhými sa určujú opatrenia na integrovaný manažment daných
činností v pobrežných vodách. Vďaka súdržnému uplatňovaniu
námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny sa zlepší plánovanie a manažment rozhrania medzi
činnosťami na pevnine a na mori. (12) Je síce vhodné, aby Európska
únia stanovila pravidlá týkajúce sa námorných priestorových plánov
a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, no členské štáty
a ich príslušné orgány majú aj naďalej zodpovednosť za návrhy
a určenie obsahu uvedených plánov a stratégií (v rámci vlastných
morských vôd a pobrežných zón) vrátane rozdelenia námorného priestoru
medzi jednotlivé odvetvové činnosti. (13) V záujme dodržania zásady
proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného
administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto
smernice mali v maximálnej možnej miere vychádzať z existujúcich
vnútroštátnych pravidiel a mechanizmov. Stratégie integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny by sa mali zakladať na zásadách a prvkoch uvedených
v odporúčaní Rady 2002/413/ES a rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ. (14) Ekosystémy a morské
a pobrežné zdroje v morských vodách a pobrežných zónach sú
vystavené veľkému tlaku. Ľudská činnosť, ale aj dôsledky
zmeny klímy, prírodné katastrofy a zmeny pobrežia (napríklad erózia
a nánosy) môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rozvoj a rast pobrežného
hospodárstva, ako aj pobrežných a morských ekosystémov a viesť
k zhoršeniu environmentálneho stavu, strate biodiverzity a degradácii
ekosystémových služieb. Uvedeným rôznym tlakom treba pri vypracovaní námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny
venovať náležitú pozornosť. Ak sa navyše zdravé pobrežné
a morské ekosystémy a ich viacnásobné služby začlenia do
rozhodnutí o plánovaní, môžu byť veľmi prínosné
z hľadiska výroby potravín, oddychu a cestovného ruchu, zmiernenia
zmeny klímy a adaptácie na ňu, regulácie zmien pobrežia
a predchádzania katastrofám. (15) Pri námornom priestorovom
plánovaní a integrovanom manažmente pobrežnej zóny treba
uplatňovať prístup založený na ekosystémoch opísaný
v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES s cieľom
zabezpečiť, aby sa celkový tlak všetkých činností udržiaval na
úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu
a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na
zmeny spôsobené človekom, pričom sa súčasným aj budúcim
generáciám umožní udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb
súvisiacich s morom. (16) Námorné priestorové plánovanie
a integrovaný manažment pobrežnej zóny prispejú okrem iného
k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES
z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie
z obnoviteľných zdrojov energie[19], nariadenia Rady
2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo
udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci
spoločnej politiky v oblasti rybolovu[20],
rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 884/2004/ES, ktorým sa mení
a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných usmerneniach
Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete[21],
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000,
ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva
v oblasti vodného hospodárstva, smernice 2008/56/ES Európskeho parlamentu
a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť
Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky, stratégie
EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020[22], plánu pre
Európu efektívne využívajúcu zdroje[23], stratégie Európskej
únie na prispôsobenie sa zmene klímy[24], ako aj vhodných
cieľov regionálnej politiky EÚ vrátane stratégie pre úmoria
a makroregionálnej stratégie. (17) Námorné a pobrežné
činnosti spolu často úzko súvisia. To vyžaduje koordináciu alebo
integráciu námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny s cieľom zaručiť udržateľné
využívanie námorného priestoru a manažmentu pobrežných oblastí, pri ktorom
sa zohľadnia sociálne, hospodárske a environmentálne činitele. (18) Námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny by mali v záujme
dosiahnutia cieľov tejto smernice zahrnúť celý cyklus vymedzenia
problémov, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania
a monitorovania vykonávania a mali by vychádzať
z najlepších dostupných vedeckých poznatkov. Treba čo najlepšie
využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych
predpisoch vrátane rozhodnutia 2010/477/EÚ o kritériách a metodických
normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd alebo
iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020[25]. (19) Hlavným cieľom námorného
priestorového plánovania je vymedzenie a riadenie spôsobov využívania
priestoru a konfliktov v námorných oblastiach. V záujme
dosiahnutia tohto cieľa musia členské štáty zabezpečiť
minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli k vytvoreniu
súbornej mapy určujúcej rôzne spôsoby využívania námorného priestoru,
pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy. (20) Členské štáty by mali
v súlade s právami a povinnosťami členských štátov
a tretích krajín, ktoré vyplývajú z európskych a medzinárodných
právnych predpisov, konzultovať a koordinovať svoje plány
a stratégie s príslušným orgánmi členského štátu alebo tretej
krajiny v príslušnom morskom regióne alebo subregióne alebo
v príslušnej pobrežnej zóne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi
členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje
určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch.
Členské štáty teda musia vymenovať príslušný orgán alebo orgány
zodpovedné za spoluprácu s inými členskými štátmi alebo tretími
krajinami. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi
alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa
v tejto smernici podrobne stanovoval spôsob fungovania týchto mechanizmom
spolupráce. (21) V pobrežných zónach sa
uplatňujú rozmanité opatrenia v rámci rôznych politík. Členské
štáty by mali v záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice
pripraviť revíziu uvedených opatrení a zanalyzovať potrebu
doplnkových činností, napríklad opatrení na prevenciu erózie
a regulácie nánosov, na adaptáciu na zmenu klímy, boj proti odpadu na
pobreží aj v mori, rozvoj ekologickej infraštruktúry a pomoc pri
predchádzaní prírodným katastrofám. Mali by sa uplatňovať
koordinovaným a integrovaným spôsobom. Členské štáty by zároveň
mali zvážiť všetky relevantné pobrežné činnosti a venovať
osobitnú pozornosť vzájomnému pôsobeniu týchto činností
z medziodvetvového hľadiska a hľadiska vzájomných
vzťahov medzi činnosťami na pevnine a na mori. (22) Riadenie námorných
a pobrežných oblastí je zložité a zahŕňa orgány,
hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych
úrovniach. V záujme zaručenia efektívneho udržateľného rozvoja
je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových
plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny v rámci
tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány
a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi
predpismi EÚ. Vhodné príklady ustanovení o verejných konzultáciách možno
nájsť v článku 2 ods. 2 smernice 2003/35/ES. (23) Členské štáty môžu
prostredníctvom námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny znížiť administratívne zaťaženie
a náklady s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie
ďalších relevantných právnych predpisov Únie. Časové lehoty námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny
by sa mali zosúladiť s harmonogramami stanovenými v ďalších
relevantných právnych predpisoch, predovšetkým v smernici 2009/28/ES, kde
sa vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili minimálne 20 % podiel
energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej spotrebe energie
v roku 2020 a vymedzuje sa vymedzuje koordinácia postupov
schvaľovania, vydávania osvedčení a plánovania, vrátane
priestorového plánovania, ako dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov
EÚ týkajúcich sa obnoviteľnej energie; v smernici 2008/56/ES
a bode 6 prílohy A k rozhodnutiu 2010/477/EÚ, kde sa členským
štátom ukladá povinnosť prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie
alebo zachovanie dobrého environmentálneho stavu morského životného prostredia
do roku 2020 a vymedzuje sa námorné priestorové plánovanie ako nástroj na
podporu prístupu založeného na ekosystémoch pri riadení ľudských
činností s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav;
v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES, ktorým
sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1692/96/ES o základných
usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, kde
sa vyžaduje vybudovanie transeurópskej dopravnej siete do roku 2020
prostredníctvom integrácie európskych pozemných, námorných a leteckých
dopravných infraštruktúrnych sietí. (24) Dôležitým
a osvedčeným nástrojom začlenenia environmentálneho
hľadiska do vypracovania a prijatia plánov a programov je
environmentálne posúdenie. Keďže námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu zásadným spôsobom
ovplyvniť životné prostredie, mali by sa na ne uplatňovať
ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES
o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na
životné prostredie[26]. V prípade,
že námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny zahŕňajú lokality sústavy Natura 2000, takéto
environmentálne posúdenie možno spojiť s požiadavkami článku 6
smernice 92/43/EHS s cieľom predísť zdvojeniu. (25) Aby sa zabezpečilo, že sa
pri vypracovaní námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny vychádza zo spoľahlivých údajoch a aby sa
predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby
členské štáty zbierali najlepšie dostupné údaje a informácie a
využívali pri tom existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje
vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020. (26) Členské štáty by mali
Komisii predkladať národné správy na účely monitorovania vykonávania
tejto smernice. V záujme minimalizácie administratívneho zaťaženia by
sa členským štátom malo umožniť, aby využívali správy vypracované
podľa relevantných právnych predpisov vrátane správ predložených
podľa smernice 2008/56/ES. Komisia využije informácie nahlásené
členskými štátmi, ako aj všetky ďalšie relevantné informácie dostupné
na základe právnych predpisov Európskej únie, a bude informovať
Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice. (27) V záujme
zabezpečenia jednotného vykonávania tejto smernice, predovšetkým
pokiaľ ide o spravovanie údajov a operačné opatrenia na
účely vypracovania, vykonávania a podávania správ v súvislosti
s námornými priestorovými plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny, vrátane technických formátov na výmenu údajov, je potrebné
Komisii zveriť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali
vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým
sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého
členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[27]. (28) Vzhľadom na to, že EÚ
prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020
a ktoré má táto smernica podporiť, má včasná transpozícia
ustanovení tejto smernice zásadný význam. Z uvedeného dôvodu by sa mal
prijať najkratší možný termín transpozície predmetnej smernice. PRIJALI TÚTO SMERNICU: KAPITOLA I VŠEOBECNÉ
USTANOVENIA Článok 1 Predmet úpravy 1. Touto smernicou sa ustanovuje
rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej
zóny s cieľom podporiť udržateľný rast námorných
a pobrežných hospodárstiev a udržateľné využívanie morských a pobrežných
zdrojov. 2. Tento rámec zabezpečuje v kontexte
integrovanej námornej politiky Európskej únie vypracovanie a vykonávanie
námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny zo strany členských štátov na účely dosiahnutia
cieľov uvedených v článku 5. Článok 2 Rozsah
pôsobnosti 1. Ustanovenia tejto smernice sa
uplatňujú na morské vody a pobrežné zóny. 2. Táto smernica sa
neuplatňuje na činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo
národná bezpečnosť. Jednotlivé členské štáty sa však snažia zabezpečiť,
aby sa takéto činnosti vykonávali spôsobom, ktorý je v súlade
s cieľmi tejto smernice. 3. Ustanoveniami tejto smernice
sa neporušujú právomoci členských štátov v oblasti plánovania miest
a vidieka. Článok 3 Vymedzenie
pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňuje
toto vymedzenie pojmov: 1. „pobrežná zóna“ je
geomorfologická oblasť na oboch stranách pobrežnej oblasti, pričom
hranicu smerom k moru predstavuje vonkajšia hranica výsostných vôd
členských štátov a hranicu smerom k pevnine predstavuje hranica
vymedzená členskými štátmi v príslušných stratégiách integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny; 2. „integrovaná námorná
politika“ je politika Európskej únie zameraná na podporu koordinovaného
a súdržného rozhodovania s cieľom čo najviac posilniť
udržateľný rozvoj, hospodársky rast a sociálnu súdržnosť
členských štátov, najmä s ohľadom na pobrežné, ostrovné
a najvzdialenejšie regióny v Únii, ako aj s ohľadom na
námorné odvetvia, a to prostredníctvom súdržných politík súvisiacich
s námornými záležitosťami a náležitej medzinárodnej spolupráce; 3. „morský región alebo
subregión“ sú morské regióny a subregióny uvedené v článku 4
smernice 2008/56/ES; 4. „morské vody“ sú vody, morské
dno a podložie v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/56/ES; 5. „verejnosť“ je jedna
alebo viacero fyzických osôb alebo právnických osôb a v súlade
s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou aj ich združenia,
organizácie alebo skupiny; 6. „odvetvové činnosti“ sú
činnosti patriace pod politiky Únie uvedené v tretej časti
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré majú vplyv na morské vody
a pobrežné zóny; 7. „dobrý environmentálny stav“
je environmentálny stav uvedený v článku 3 ods. 5 smernice 2008/56/ES. KAPITOLA II
Námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej
zóny Článok 4 Vypracovanie
a vykonávanie námorných priestorových plánov a stratégií
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny 1. Každý členský štát
vypracuje a zrealizuje námorný priestorový plán alebo plány
a stratégiu alebo stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. Tieto
plány a stratégie možno pripraviť ako samostatné dokumenty. 2. Námornými priestorovými
plánmi a stratégiami integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa sledujú
ciele uvedené v článku 5 a plnia sa nimi minimálne požiadavky uvedené
v článkoch 6, 7 a 8. 3. Pri vypracúvaní námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny
členské štáty venujú náležitú pozornosť osobitostiam regiónov
a subregiónov, činnostiam v rámci príslušných odvetví, predmetným
morským vodám a pobrežným zónam a možnému vplyvu zmeny klímy. 4. Námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny môžu obsahovať
mechanizmy, ktoré boli pripravené alebo sa pripravujú pred nadobudnutím
účinnosti tejto smernice, alebo môžu z takýchto mechanizmov
vychádzať, a to pod podmienkou, že ich obsah zodpovedá minimálnym
požiadavkám uvedeným v článkoch 6, 7 a 8. Článok 5 Ciele
námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny Námorné priestorové plány a stratégie
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny uplatňujú prístup založený na
ekosystémoch s cieľom zjednodušiť koexistenciu
konkurenčných odvetvových činností v morských vodách a
pobrežných zónach a predísť konfliktom medzi nimi a majú prispievať
k týmto cieľom: a) zabezpečenie dodávok energie
pre Európsku úniu prostredníctvom podpory rozvoja morských energetických
zdrojov, vývoja nových a obnoviteľných foriem energie, prepojenia
energetických sietí a energetickej efektívnosti; b) podpora rozvoja námornej dopravy a zabezpečenie
efektívnych a nákladovo efektívnych lodných trás v celej Európe
vrátane prístupnosti prístavov a bezpečnosti dopravy; c) podpora udržateľného rozvoja
a rast odvetvia rybolovu a akvakultúry vrátane zamestnanosti
v odvetví rybolovu a súvisiacich odvetviach; d) zabezpečenie zachovania,
ochrany a zlepšenia stavu životného prostredia, ako aj obozretné
a racionálne využívanie prírodných zdrojov, predovšetkým
s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav, zastaviť
stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb a znížiť
riziká znečistenia morí; e) zabezpečenie odolnosti
pobrežných a morských oblastí voči zmene klímy. Článok 6 Spoločné
minimálne požiadavky na námorné priestorové plány a stratégie
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny 1. V rámci námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny
sa stanovia operačné opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených
v článku 5 s prihliadnutím na všetky relevantné činnosti
a opatrenia. 2. Námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny pritom
spĺňajú aspoň tieto požiadavky: a) sú navzájom skoordinované, pokiaľ
nie sú integrované; b) zabezpečujú účinnú
cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi
vnútroštátnymi orgánmi a zúčastnenými stranami relevantných
odvetvových politík; c) identifikujú cezhraničný vplyv
námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu
pobrežnej zóny na morské vody alebo pobrežné zóny, ktoré patria pod
zvrchovanosť alebo právomoc tretích krajín v rovnakom morskom regióne
alebo subregióne a v súvisiacich pobrežných zónach a riešia
dôsledky tohto vplyvu v spolupráci s príslušnými orgánmi tretích
krajín v súlade s článkami 12 a 13; 3. Preskúmanie námorných
priestorových plánov a stratégií integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa
uskutočňuje aspoň každých 6 rokov. Článok 7 Osobitné
minimálne požiadavky na námorné priestorové plány 1. Námorné priestorové plány
obsahujú aspoň mapy morských vôd, v ktorých je vymedzené skutočné
a potenciálne priestorové a časové rozdelenie všetkých
relevantných námorných činností v záujme dosiahnutia cieľov
stanovených v článku 5. 2. Pri vypracúvaní námorných
priestorových plánov členské štáty zohľadňujú aspoň tieto
prvky a) zariadenia na získavanie energie a výrobu
obnoviteľnej energie; b) lokality a infraštruktúry na
ťažbu ropy a zemného plynu; c) námorné dopravné trasy; d) podmorské káblové a potrubné
rozvody; e) oblasti rybolovu; f) akvakultúrne prevádzky na mori; g) chránené územia. Článok 8 Osobitné
minimálne požiadavky na stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny 1. Stratégie integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny obsahujú aspoň prehľad existujúcich
opatrení uplatňovaných v pobrežných zónach a analýzu potreby
doplňujúcich opatrení v záujme dosiahnutia cieľov stanovených
v článku 5. Prostredníctvom stratégií sa zabezpečuje integrované
a medziodvetvové vykonávanie politík a zohľadňujú vzájomné
vzťahy medzi činnosťami na pevnine a na mori. 2. Pri vypracúvaní stratégií
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny členské štáty zohľadňujú
aspoň tieto činnosti: a) využívanie špecifických prírodných
zdrojov vrátane zariadení na získavanie energie a výrobu obnoviteľnej
energie; b) budovanie infraštruktúry,
energetických zariadení, dopravnej kapacity, prístavov, námorných diel a iných
stavieb vrátane zelenej infraštruktúry; c) poľnohospodárstvo a priemysel; d) rybolov a akvakultúra; e) ochrana, obnova a riadenie
pobrežných ekosystémov, ekosystémových služieb a prírody, ako aj
pobrežných krajín a ostrovov; f) zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na
ňu. Článok 9 Účasť
verejnosti 1. Členské štáty stanovia
formu účasti všetkých zainteresovaných strán v ranej fáze
vypracúvania námorných priestorových plánov a stratégií integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny. 2. Účasťou verejnosti
sa zabezpečí, že relevantné zúčastnené strany a orgány, ako aj
dotknutá verejnosť, budú mať možnosť vyjadriť sa
k návrhom plánov a stratégií a získajú prístup k výsledkom
hneď, ako budú k dispozícii. 3. Pri stanovovaní formy
verejných konzultácií členské štáty konajú v súlade
s relevantnými ustanoveniami ostatných právnych predpisov Európskej únie. Článok 10
Zber údajov a výmena
informácií 1. Členské štáty organizujú
zber najlepších dostupných údajov a výmenu informácií potrebných pre
námorné priestorové plány a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej
zóny. 2. K údajom uvedeným
v odseku 1 patria: a) environmentálne, sociálne
a hospodárske údaje k bodom uvedeným v článkoch 7 a 8,
zozbierané podľa ustanovení právnych predpisov Únie; b) námorné fyzické údaje pre morské vody
a geomorfologické údaje pre pobrežné zóny. 3. Pri organizácii zberu
a výmeny údajov podľa odseku 1 členské štáty v maximálnej
možnej miere využívajú nástroje, ktoré vznikli v rámci integrovanej
námornej politiky. Článok 11 Posúdenie
vplyvu na životné prostredie Pre námorné priestorové plány a stratégie
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny platia ustanovenia smernice 2001/42/ES. Článok 12 Spolupráca
s ostatnými členskými štátmi
1. Každý členský štát hraničiaci
s pobrežnou zónou alebo námornou oblasťou iného členského štátu
spolupracuje pri zabezpečení súdržnosti a koordinácie námorných
priestorových plánov a stratégií manažmentu pobrežnej zóny v celej
príslušnej pobrežnej zóne alebo v celom príslušnom morskom regióne
a/alebo subregióne. V rámci uvedenej spolupráce sa
zohľadňujú predovšetkým záležitosti nadnárodnej povahy, napríklad
cezhraničná infraštruktúra. 2. Spoluprácu uvedenú
v odseku 1 možno nadviazať prostredníctvom: a) systémov regionálnej inštitucionálnej
spolupráce pre príslušné pobrežné zóny alebo príslušné morské regióny alebo
subregióny, alebo b) vyhradenej siete príslušných orgánov
členských štátov pre príslušný morský región a/alebo subregión. Článok 13 Spolupráca
s tretími krajinami Členské štáty
hraničiace s pobrežnou zónou alebo námornou oblasťou tretej
krajiny vynaložia maximálne úsilie na koordináciu svojich námorných
priestorových plánov a stratégií manažmentu pobrežnej zóny
s príslušnou treťou krajinou v príslušnom morskom regióne alebo
subregióne a príslušnej súvisiacej pobrežnej zóne. KAPITOLA III VYKONÁVANIE Článok 14 Príslušné
orgány 1. Každý členský štát
vymenuje pre všetky príslušné pobrežné zóny a príslušné morské regióny
alebo subregióny príslušný orgán alebo orgány, ktoré zodpovedajú za vykonávanie
tejto smernice vrátane zabezpečovania spolupráce s ostatnými
členskými štátmi v zmysle článku 12 a spolupráce
s tretími krajinami v zmysle článku 13. 2. Každý členský štát
predloží Komisii zoznam príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými
v prílohe I tejto smernice. 3. Každý členský štát
zároveň zašle Komisii zoznam svojich príslušných orgánov zodpovedných za
medzinárodné subjekty, na ktorých činnosti sa podieľajú a ktoré
sú relevantné pre vykonávanie tejto smernice. 4. Každý členský štát
informuje Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytnutých
podľa odseku 1, a to do šiestich mesiacov od nadobudnutia
účinnosti takejto zmeny. Článok 15 Monitorovanie
a predkladanie správ 1. Každý členský štát
predloží Komisii správu o vykonávaní tejto smernice, pričom použije
a prípadne uvedie odkaz na správy, informácie a údaje dostupné
v rámci iných právnych predpisov EÚ. 2. Uvedená správa obsahuje
aspoň informácie o vykonávaní článkov 6 až 13. 3. Komisia predloží Európskemu
parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto
smernice. Článok 16 Vykonávacie
akty 1. Komisia môže prostredníctvom
vykonávacích aktov prijať ustanovenia k týmto bodom: a) operačné špecifikácie pre
spravovanie údajov uvedených v článku 10, pokiaľ nie sú
stanovené iným právnym predpisom EÚ, napríklad smernicou 2007/2/ES alebo 2008/56/ES,
ktoré sa týkajú: ·
výmeny údajov a prepojení s existujúcimi
procesmi spravovania a zberu údajov a b) operačné opatrenia na vypracovanie
a predkladanie správ o námorných priestorových plánoch
a stratégiách integrovaného manažmentu pobrežnej zóny, ktoré sa týkajú: ·
súdržnosti záväzkov týkajúcich sa predkladania
správ, ktoré vyplývajú z tejto smernice, s ostatnými relevantnými
právnymi predpismi Únie; ·
cyklov monitorovania a revízie; ·
spôsobov cezhraničnej spolupráce; ·
verejných konzultácií. 2. Vykonávacie
akty uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom
uvedeným v článku 17 ods. 2. Článok 17 Postup výboru 1. Komisii pomáha výbor. Týmto
výborom je výbor v zmysle nariadenia č. 182/2011[28]. 2. Ak sa odkazuje na odsek 1,
uplatňuje sa článok 5 nariadenia č. 182/2011. KAPITOLA IV
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 18 Transpozícia 1. Jednotlivé členské štáty
uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné
na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18 mesiacov po
nadobudnutí jej účinnosti. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto
ustanovení. 2. Členské štáty uvedú
priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich
úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu alebo pri ich úradnom uverejnení
odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 3. Orgán alebo orgány uvedené
v článku 14 ods. 1 sa vymenujú do 18 mesiacov po nadobudnutí
účinnosti tejto smernice. 4. Námorné priestorové plány
a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny uvedené
v článku 4 ods. 1 sa vypracujú v lehote 36 mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tejto smernice. 5. Správy uvedené
v článku 15 ods. 1 sa predkladajú najneskôr 42 mesiacov po nadobudnutí
účinnosti smernice a následne každých šesť rokov. 6. Správa o pokroku uvedená
v článku 15 ods. 3 sa predkladá najneskôr šesť mesiacov odo
dňa uvedeného v odseku 5 a následne každých šesť rokov. Article 19 Nadobudnutie
účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie. Článok 20 Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda PRÍLOHA
I Príslušné
orgány (1)
Názov a adresa príslušného orgánu alebo
orgánov – úradný názov a adresa určeného príslušného orgánu alebo
orgánov. (2)
Právne postavenie príslušného orgánu alebo orgánov
– stručný opis právneho postavenia príslušného orgánu alebo orgánov. (3)
Povinnosti – stručný opis právnych
a správnych povinností príslušného orgánu alebo orgánov a jeho/ich
úloh súvisiacich s predmetnými morskými vodami. (4)
Členstvo – ak príslušný orgán alebo orgány
vystupujú v úlohe koordinačných orgánov pre iné príslušné orgány,
požaduje sa zoznam týchto príslušných orgánov spolu so zhrnutím
inštitucionálnych vzťahov vytvorených na zabezpečenie koordinácie. (5)
Koordinácia regiónov a subregiónov – požaduje
sa prehľad mechanizmov vytvorených na účely zabezpečenia
koordinácie medzi členskými štátmi v prípade, že ich vody patria do
pôsobnosti tejto smernice a do toho istého morského regiónu alebo subregiónu. LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Smernica
Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné
priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny 1.2. Príslušné oblasti politiky
v rámci ABM/ABB[29] Námorné
záležitosti a rybárstvo; životné
prostredie 1.3. Druh návrhu/iniciatívy x Návrh/iniciatíva
sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[30] ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka akcie presmerovanej na novú akciu 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Podporiť
udržateľný hospodársky rast v morských vodách a pobrežných
zónach EÚ. 1.4.2. Konkrétne ciele
a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Konkrétny
cieľ: činnosť
MARE 11.09: podporiť udržateľný rast prostredníctvom politických
iniciatív, ktoré sú hybnou silou modrého hospodárstva, vytvoriť opatrenia
na účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi regulačnými
orgánmi a zúčastnenými stranami a zabezpečiť
účinné spravovanie morí, pobrežia a oceánov. Ukazovateľ
výsledkov: úroveň cezhraničnej spolupráce pri námornom priestorovom
plánovaní (NPP); merateľné skrátenie času pri plánovaní projektov
a zníženie nákladov v úmoriach EÚ. Cieľ: ustanoviť
transparentný, predvídateľný a stabilný rámec pre plánovanie a riadenie
využívania morí v celej EÚ s následným zásadným zvýšením
účinnosti. Činnosť
ENV: 587-D2: podpora a ďalší rozvoj politiky EÚ v oblasti
integrovaného manažmentu pobrežnej zóny (IMPZ) s cieľom podporiť
racionálne a účinné využitie pobrežných zdrojov a zvýšiť
odolnosť pobrežnej zóny voči rizikám a vplyvom zmeny klímy. Ukazovateľ
výsledkov: úroveň vykonávania národných stratégií IMPZ rozpracovaných do
odporúčaní EÚ o IMPZ (ukazovateľ pokroku IMPZ).
Cieľ: v roku 2012 návrh Komisie týkajúci sa efektívneho dlhodobého
rámca na podporu vykonávania IMPZ v EÚ. 1.4.3. Očakávané výsledky
a vplyv Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Konečným
cieľom návrhu je zabezpečiť udržateľný hospodársky rast
morských a pobrežných hospodárstiev a zároveň umožniť
rozmanité a udržateľné využívanie námorných a pobrežných
zdrojov, a to zohľadnením hospodárskeho, sociálneho
a environmentálneho piliera udržateľnosti v súlade
s prístupom založeným na ekosystémoch. Tým by sa (okrem iného) mal zabezpečiť:
- udržateľný a integrovaný rozvoj námorných a pobrežných
činností, ktorý bude efektívny z hľadiska zdrojov, -
zlepšenie investičného ovzdušia, -
lepšia adaptácia na environmentálne riziká, ako je napríklad zmena klímy,
a zabránenie dôsledkom prírodných katastrof a/alebo ich zmiernenie. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov
a vplyvu Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu
návrhu/iniciatívy. -
Ukazovatele výstupu: dostupnosť riadiaceho rámca pre námorné priestorové
plánovanie a stratégie integrovaného manažmentu pobrežnej zóny;
úroveň cezhraničnej spolupráce. -
Ukazovatele výsledku: modely priestorového rozvoja, obmedzenie konfliktov
a súdnych sporov týkajúcich sa rozvoja infraštruktúry, udržateľné
využívanie morských a pobrežných zdrojov, koordinované námorné priestorové
plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny a cezhraničná
spolupráca. -
Ukazovatele vplyvu: zachovanie/obnovenie biodiverzity alebo potenciálu
ekosystémových služieb v pobrežných zónach a morských vodách,
zvýšenie pridanej hodnoty a zníženie sezónnych výkyvov v námorných
a pobrežných hospodárstvach, zvýšená odolnosť voči zmene klímy,
rast v kľúčových hospodárskych odvetviach, koexistencia
hospodárskych činností. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Požiadavky, ktoré sa majú
splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte -
stanoviť integrovaný proces plánovania námorných činností
a procesy integrovaného manažmentu pre pobrežné zóny, a to spojením
vnútroštátnych orgánov a zúčastnených strán príslušných odvetvových
politík, - zabezpečiť
efektívnu cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi pri prijímaní
opatrení týkajúcich sa námorného priestorového plánovania a integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny, - zabezpečiť
koordináciu a integráciu medzi námorným priestorovým plánovaním
a procesmi integrovaného manažmentu pobrežnej zóny. 1.5.2. Pridaná hodnota zapojenia EÚ Cezhraničné
pobrežné a námorné využitia a ekosystémy. Navrhované opatrenie by
prinieslo pridanú hodnotu, keďže by zabezpečilo súdržnosť
opatrení, ktoré sú zamerané na tento aspekt. Opatrením na úrovni Európskej únie
by sa predovšetkým predišlo rozdielnym prístupom a odlišným úrovniam
pokroku. 1.5.3. Poznatky získané
z podobných skúseností v minulosti V záveroch
hodnotenia správ členských štátov o pokroku v oblasti IMPZ na
základe odporúčania o IMPZ (2002/413/ES) sa uvádza, že tento prístup
má jasnú pridanú hodnotu pri integrácii politík v jednotlivých odvetviach
v pobrežných zónach s cieľom zabezpečiť
udržateľné využívanie pobrežných zdrojov. Námorné priestorové plánovanie
patrí k široko uznávaným nástrojom na zabezpečenie jednotného
plánovania námorného priestoru. 1.5.4. Súlad a možná synergia
s inými príslušnými nástrojmi NPP
aj IMPZ sa vymedzujú ako nástroje integrovaného manažmentu v rámci INP
(modrá kniha 2007). Poskytujú pomoc pri zabezpečení integrovanejšieho
rozhodovania a koordinujú odvetvové politiky, ktoré by si mohli
konkurovať. Námorné priestorové plánovanie a stratégie integrovaného
manažmentu pobrežnej zóny pomôžu dosiahnuť a zjednotiť ciele
a opatrenia v rámci ďalších relevantných politík vrátane
energetiky, životného prostredia, námornej dopravy a rybárstva. 1.6. Trvanie a finančný
vplyv ¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným
trvaním · ¨ Návrh/iniciatíva
s účinnosťou od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR · ¨ Finančný
vplyv od roku RRRR do roku RRRR x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním · Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR · a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu. 1.7. Plánované metódy hospodárenia[31] ¨ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie ¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: · ¨ výkonné agentúry · ¨ subjekty zriadené
spoločenstvami[32] · ¨ národné
verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby · ¨ osoby poverené
realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii
a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49
nariadenia o rozpočtových pravidlách x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami ¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte) V prípade
viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“
presnejšie vysvetlenie. Poznámky: 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Pravidlá monitorovania a
predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky. Členské
štáty predložia Komisii do 31. marca 2016 a následne každých šesť
rokov národnú správu o vykonávaní ustanovení tejto smernice. Správa bude
založená na národnom monitorovaní vykonávania. 2.2. Systémy riadenia
a kontroly 2.2.1. Zistené riziká Neuvádza
sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových
prostriedkov. 2.2.1. Plánované metódy kontroly Neuvádza
sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových
prostriedkov. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam totožné s bodom 2.2 Uveďte existujúce
a plánované preventívne a ochranné opatrenia. Neuvádza
sa – návrh si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových
prostriedkov. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov Existujúce rozpočtové riadky výdavkov V poradí,
v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([33]) || krajín EZVO[34] || kandidátskych krajín[35] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 5 || 11.0101 – Výdavky týkajúce sa zamestnancov aktívne zamestnaných v oblasti politiky námorných záležitosti a rybného hospodárstva 07 01 01 – Výdavky týkajúce sa zamestnancov aktívne zamestnaných v politickej oblasti opatrení v oblasti životného prostredia a klímy || NRP || NIE || NIE || NIE || NIE Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného
finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách || || || || || || 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca || Číslo || GR: <…….> || || || Rok N[36] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || || || || || || || || Platby || (2) || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || Platby || (2a) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[37] || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || || || || || || || || Platby || =2+2a +3 || || || || || || || || Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Ak má
návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca || 5 || Administratívne výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 a ďalej || || || || NEOBMEDZENÉ TRVANIE || SPOLU GR: <ENV/MARE> || Ľudské zdroje || 0,508 || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 0,054 0,022 || || || || || || || GR ENV/MARE SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,584 || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,584 || || || || || || || v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 a ďalej || || || || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,584 || || || || || || || Platby || 0,584 || || || || || || || 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky · x Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie prevádzkových rozpočtových prostriedkov, ako sa
uvádza v tejto tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU VÝSTUPY Druh výstupu[38] || Priemerné náklady výstupu || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[39]… || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 1 – medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 2 – medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || || 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie · ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov · x Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako sa
uvádza v tejto tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok 2014 a ďalej || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 0,508 || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || 0,076 || || || || || || || Medzisúčet pre OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Mimo OKRUHU 5[40] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || Medzisúčet mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || SPOLU || 0,584 || || || || || || || 3.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov · ¨ Návrh/iniciatíva
si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako sa uvádza v tejto
tabuľke: odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla
(alebo najviac na jedno desatinné miesto) || Rok 2014 a ďalej || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) 11 01 01 01 + 07 01 01 01(sídlo a zastúpenia Komisie) || 4 || || || || || || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času FTE)[41] 11 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || || XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, DZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || XX 01 04 rr [42] || - sídlo[43] || || || || || || || - delegácie || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || SPOLU || 4 || || || || || || XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie
akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade
potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR
v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti
od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Monitorovať vykonávanie smernice na vnútroštátnej úrovni Externí zamestnanci || 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom · x¨ Návrh/iniciatíva je v súlade
s platným viacročným finančným rámcom · ¨ Návrh/iniciatíva
si bude vyžadovať zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní
a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. · ¨ Návrh/iniciatíva
si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila
revízia viacročného finančného rámca[44] Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné
okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. 3.2.5. Účasť tretích strán
na financovaní · xNávrh/iniciatíva
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami · Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami,
podľa odhadu uvedeného v tejto tabuľke: Rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || || 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy · x Návrh/iniciatíva
nemá finančný vplyv na príjmy · ¨ Návrh/iniciatíva
má tento finančný vplyv: ·
¨ vplyv na vlastné zdroje ·
¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[45] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte taký počet stĺpcov, aký je potrebný na vyjadrenie trvania vplyvu (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky výdavkov. Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. [1] KOM(2010)
2020 v konečnom znení. [2] COM(2012)
494 final. [3] KOM(2008) 791 v konečnom znení. [4] KOM(2010) 771 v konečnom znení. [5] Smernica
2008/56/ES, Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19 – 40. [6] Smernica
2009/28/ES, Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16 – 62. [7] Rozhodnutie
884/2004/ES, Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1 – 38. [8] Smernica Rady 92/43/EHS, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7
– 50. [9] Ú. v.
ES L 197, 21.7.2001, s. 30 – 37. [10] Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s.14. [11] Ú. v. EÚ C , , s. . [12] Ú. v. EÚ C , , s. . [13] KOM(2007) 575
v konečnom znení. [14] Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008. [15] KOM(2010) 2020 v konečnom
znení. [16] Závery Rady zo 17. júna 2010. [17] COM(2012) 494 final. [18] Návrh KOM(2011) 804, v konečnom znení. [19] Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16 – 62. [20] Ú. v.
ES L 358, 31.12.2002, s. 59 – 80. [21] Ú.
v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1 – 38. [22] KOM(2011) 244 v konečnom znení. [23] KOM(2011) 571 v konečnom znení. [24] COM(2013) XXX. [25] KOM(2010) 461 v konečnom znení. [26] Ú. v. ES L 197, 21.7.2001. [27] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [28] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011. [29] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie
rozpočtu podľa činností. [30] Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b)
nariadenia o rozpočtových pravidlách. [31] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na
nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii
na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [32] Podľa článku 185 nariadenia
o rozpočtových pravidlách. [33] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky. [34] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [35] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny západného Balkánu. [36] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva
začína realizovať. [37] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení Európskej
únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [38] Výstupy znamenajú dodané výrobky a poskytnuté služby,
(napríklad: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty
v km atď.). [39] Ako sa uvádza v časti 1.4.2. „Konkrétne ciele...
“. [40] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo opatrení Európskej
únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [41] ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr
dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ =
miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert. [42] Pod stropom pre externých zamestnancov
z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové
riadky „BA“). [43] Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky
fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo
(EFRH). [44] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [45] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.