DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Súvislosti a história

Nedávna celosvetová hospodárska a finančná kríza mala vážny vplyv na hospodárstva našich štátov a na verejné financie. Pokiaľ ide o príčiny hospodárskej krízy, významnú úlohu tu zohral finančný sektor, zatiaľ čo náklady znášali vlády a občania európskych štátov vo všeobecnosti. V rámci Európy aj na medzinárodnej úrovni existuje jasná zhoda v tom, že vzhľadom na náklady na zvládanie krízy a súčasné nedostatočné zdaňovanie sektora by mal finančný sektor prispievať spravodlivejším podielom. Niektoré členské štáty EÚ už prijali rôzne opatrenia v oblasti zdaňovania finančného sektora.

Komisia preto 28. septembra 2011 predložila návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES[1]. Právnym základom navrhnutej smernice Rady bol článok 113 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), keďže navrhnuté ustanovenia sa zameriavajú na harmonizáciu právnych predpisov o zdanení finančných transakcií do miery potrebnej na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi a na zamedzenie narúšaniu hospodárskej súťaže. V tomto právnom základe je stanovená jednomyseľnosť Rady v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po konzultácií s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom.

Hlavné ciele tohto návrhu boli:

– harmonizácia právnych predpisov o nepriamom zdanení finančných transakcií, ktorá je potrebná na to, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu pre transakcie s finančnými nástrojmi, a na zamedzenie narúšaniu hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, subjektmi a trhmi v Európskej únii a zároveň

– zaistenie toho, aby finančné inštitúcie spravodlivým a značným podielom prispievali k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou, a vytvorenie rovnakých podmienok v porovnaní s ostatnými sektormi, pokiaľ ide o zdaňovanie[2], a

– vytvorenie vhodných demotivačných faktorov týkajúcich sa transakcií, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov, čím sa dopĺňajú regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam.

Vzhľadom na mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny transakcií, ktoré majú byť potenciálne zdanené, bolo a je naďalej dôležité zabrániť narušeniam, ktoré spôsobilo jednostranné vypracovanie daňových pravidiel členskými štátmi. Len prostredníctvom opatrenia na úrovni EÚ sa naozaj môže zabrániť roztrieštenosti finančných trhov vo všetkých činnostiach a štátoch, ako aj medzi produktmi a subjektmi, a zaistiť rovnaké zaobchádzanie s finančnými inštitúciami v EÚ a v konečnom dôsledku aj riadne fungovanie vnútorného trhu. Vypracovaním spoločného systému dane z finančných transakcií v EÚ sa znižuje riziko narušenia trhov vyvolaného geografickým premiestnením činností z dôvodu zdanenia. Okrem toho môže takýto spoločný systém zaistiť takisto daňovú neutralitu prostredníctvom harmonizácie so širokým rozsahom pôsobnosti, najmä zahrnutím aj veľmi mobilných produktov, ako sú deriváty, mobilných subjektov a trhov, čím sa takisto prispieva k obmedzeniu dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia.

Návrhom sa preto stanovila harmonizácia daní z finančných transakcií v členských štátoch s cieľom zaistiť hladké fungovanie jednotného trhu, a vytýčiť tak základné prvky spoločného systému široko pojatej dane z finančných transakcií v EÚ.

Argumenty pre harmonizáciu ďalej podporil vývoj situácie od času pôvodného návrhu Komisie: Francúzsko od 1. augusta 2012 zaviedlo vnútroštátnu daň z určitých finančných transakcií a Španielsko, Taliansko a Portugalsko nedávno tiež ohlásili zavedenie takýchto vnútroštátnych daní – všetky s rôznymi rozsahmi pôsobnosti, sadzbami a rôznou technickou koncepciou.

Európsky parlament zaujal k pôvodnému návrhu Komisie kladné stanovisko 23. mája 2012[3] a Hospodársky a sociálny výbor 29. marca 2012[4]. Aj Výbor regiónov prijal kladné stanovisko, a to 15. februára 2012[5].

O návrhu a jeho variantoch sa intenzívne diskutovalo na zasadnutiach Rady, ktoré sa začali počas poľského predsedníctva[6] a pokračovali v zrýchlenom tempe počas dánskeho predsedníctva, ale z dôvodu zásadných a nepreklenuteľných rozdielov medzi členskými štátmi sa preň nepodarilo získať potrebnú jednomyseľnú podporu.

Na zasadnutiach Rady 22. júna a 10. júla 2012 sa konštatovalo, že naďalej pretrvávajú zásadné rozdiely v názoroch, pokiaľ ide o potrebu vytvoriť spoločný systém dane z finančných transakcií na úrovni EÚ, a že zásada harmonizovanej dane z finančných transakcií nedostane v blízkej budúcnosti v Rade jednomyseľnú podporu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že ciele spoločného systému dane z finančných transakcií, o ktorých sa diskutovalo v Rade na základe pôvodného návrhu Komisie, nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase.

Na základe žiadosti jedenástich členských štátov (Belgicka, Nemecka, Estónska, Grécka, Španielska, Francúzska, Talianska, Rakúska, Portugalska, Slovinska a Slovenska) Komisia predložila Rade návrh[7] , ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií.

Všetky členské štáty vo svojich žiadostiach spresnili, že rozsah a ciele legislatívneho návrhu Komisie, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca, by mali vychádzať z pôvodného návrhu dane z finančných transakcií, ktorý predložila Komisia. Ďalej uviedli, že sa musí zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušovaniu hospodárskej súťaže a prevodom do iných jurisdikcií.

Súčasný návrh smernice sa týka vykonávania posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií v súlade s povolením Rady z 22. januára 2013 vydaným na základe súhlasu Európskeho parlamentu udeleného 12. decembra 2012.

V tomto novom kontexte posilnenej spolupráce sa vyššie uvedený návrh Komisie z roku 2011 stal bezpredmetným, a Komisia ho preto chce stiahnuť.

V návrhu Komisie na rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 29. júna 2011[8], zmenenom a doplnenom 9. novembra 2011[9], sa stanovuje, že časť príjmov získaných z dane z finančných transakcií tvorí vlastný zdroj rozpočtu EÚ. To by znamenalo, že zdroje založené na HND získané od zúčastnených členských štátov by sa primerane znížili.

1.2. Ciele návrhu

Všeobecné ciele tohto návrhu sú také isté ako ciele pôvodného návrhu Komisie z roku 2011. Nedávna a pretrvávajúca celosvetová hospodárska a finančná kríza mala vážny vplyv na hospodárstva a verejné financie v EÚ. Pokiaľ ide o príčiny hospodárskej krízy, významnú úlohu tu zohral finančný sektor, zatiaľ čo náklady znášali vlády a občania európskych štátov vo všeobecnosti. Napriek tomu, že sa finančný sektor skladá zo širokého spektra účastníkov trhu, počas posledných dvoch desaťročí zaznamenal vysokú ziskovosť, ktorá by mohla byť čiastočne dôsledkom (implicitnej alebo explicitnej) záchrannej siete, ktorú poskytli vlády, v spojení s reguláciou finančného sektora a oslobodením od DPH.

Za týchto okolností začali niektoré členské štáty zavádzať dodatočné formy zdaňovania finančného sektora, zatiaľ čo iné členské štáty už mali v prípade finančných transakcií zavedené osobitné daňové režimy. Súčasná situácia vedie k týmto nežiaducim dôsledkom:

– roztrieštenie zdaňovania na vnútornom trhu pre finančné služby – berúc do úvahy narastajúci počet nekoordinovaných vnútroštátnych daňových opatrení, ktoré sa zavádzajú – s následnou možnosťou narušovania hospodárskej súťaže medzi finančnými nástrojmi, subjektmi a trhmi v celej Európskej únii, ako aj dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia;

– finančné inštitúcie neprispievajú k pokrytiu nákladov súvisiacich s nedávnou krízou spravodlivo a podstatne a nie sú zaistené rovnaké podmienky v porovnaní s ostatnými sektormi, pokiaľ ide o zdanenie;

– daňová politika ani neprispieva k poskytovaniu demotivačných faktorov pre transakcie, ktorými sa nezvyšuje efektívnosť finančných trhov, ale ktorými by sa mohli len odčerpávať prostriedky z nefinančného sektora hospodárstva do finančných inštitúcií, a tak vyvolať nadmerné investovanie do činností, ktoré nezvyšujú blahobyt, ani neprispieva spolu s pokračujúcimi opatreniami regulácie a dohľadu k tomu, aby sa v sektore finančných služieb zabránilo ďalším krízam.

Vykonávanie spoločného systému dane z finančných transakcií v dostatočnom počte členských štátov by vzhľadom na finančné transakcie, na ktoré sa vzťahuje posilnená spolupráca, prinieslo okamžité hmatateľné výhody vo všetkých uvedených troch bodoch. V spojitosti s týmito tromi bodmi by sa zlepšila pozícia zúčastnených členských štátov, pokiaľ ide o riziko premiestnenia, daňové príjmy a efektívnosť finančného trhu a zamedzenie dvojitého zdanenia alebo nezdanenia.

V rozhodnutí, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, sa konštatovalo, že sú splnené všetky požiadavky zmlúv týkajúce sa takejto spolupráce, a najmä to, že právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených členských štátov sú zachované. V tomto návrhu sa stanovuje v súlade s ustanoveniami zmluvy nevyhnutná podstata takto povolenej spolupráce.

1.3.        Všeobecný prístup a vzťah k pôvodnému návrhu Komisie

Tento návrh vychádza z pôvodného návrhu Komisie z roku 2011 a dodržiava všetky jeho základné zásady. Vykonali sa však určité úpravy:

– aby sa zohľadnil nový kontext posilnenej spolupráce; to predovšetkým znamená, že oblasť pôsobnosti dane z finančných transakcií je obmedzená na zúčastnené členské štáty, že transakcie vykonávané v zúčastnenom členskom štáte, ktoré by sa zdaňovali podľa pôvodného návrhu, zostávajú zdaniteľné, a že je zaistené, aby smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu[10], ktorej zmena a doplnenie boli navrhnuté v pôvodnom návrhu, zostala nedotknutá;

– niektorých navrhnutých ustanovení v záujme zrozumiteľnosti a

– na ďalšie posilnenie opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; dosiahne sa to prostredníctvom predpisov, pričom zdanenie sa v krajnom prípade riadi „zásadou emisie“, ktorá dopĺňa „zásadu usadenia“, ktorá je zachovaná ako hlavná zásada. V tomto doplnení sa premietajú predovšetkým žiadosti zainteresovaných členských štátov, ktoré uviedli potrebu zamedziť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, narušeniu hospodárskej súťaže a prevodom do iných jurisdikcií. Doplnením zásady miesta pobytu o prvky zásady emisie bude skutočne menej výhodné premiestniť činnosti a usadenia mimo oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií, keďže obchodovanie s finančnými nástrojmi, ktoré podliehajú zdaneniu podľa poslednej uvedenej zásady, a vydanými v oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií, bude tak či tak zdaniteľné.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

2.1.        Externá konzultácia a expertíza

Pôvodný návrh bol vypracovaný na základe širokej škály externých príspevkov. Tieto príspevky mali formu spätnej väzby získanej v priebehu verejnej konzultácie o zdanení finančného sektora, cielených konzultácií s členskými štátmi, odborníkmi a zainteresovanými stranami z finančného sektora, ako aj formu troch rôznych externých štúdií zadaných na účely posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k pôvodnému návrhu. Do tohto posúdenia vplyvu sa premietli výsledky konzultačného procesu a externé príspevky.

Súčasný návrh sa výrazne neodlišuje od návrhu Komisie zo septembra 2011 a sú v ňom ponechané rovnaké riešenia zásady pre spoločný systém dane z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce (napr. pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti dane, usadenie finančnej inštitúcie zapojenej do transakcie ako kolízne kritérium, daňový základ a sadzby a osobu povinnú zaplatiť daň daňovým úradom), a preto Komisia nezačala žiadne nové osobitné konzultácie.

Komisia však ťažila aj z konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami počas posledného roka (ako sú členské štáty, Európsky parlament a národné parlamenty, zástupcovia finančného sektora z Európskej únie a z iných krajín, akademická obec, mimovládne organizácie) a z výsledkov ad hoc externých štúdií, ktoré boli zverejnené následne po predložení pôvodného návrhu Komisie na spoločný systém dane z finančných transakcií pre celú Európsku úniu.

Zástupcovia Komisie sa zúčastnili na početných verejných podujatiach v celej Európe a aj mimo nej týkajúcich sa vytvorenia spoločného systému dane z finančných transakcií. Komisia sa aktívne zúčastnila aj na dialógu s národnými parlamentmi a ich príslušnými výbormi, ktoré chceli diskutovať o pôvodnom návrhu Komisie.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Útvary Komisie vykonali posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k jej pôvodnému návrhu prijatému 28. septembra 2011. Ďalšia dodatočná technická analýza tohto návrhu je predstavená na webovej stránke Komisie[11]. Ako vyžadovali členské štáty, ktoré požiadali o povolenie posilnenej spolupráce, rozsah pôsobnosti a ciele tohto návrhu vychádzajú z pôvodného návrhu Komisie. Základné stavebné kamene druhého návrhu sa preto nemenia, takže nové posúdenie vplyvu týkajúce sa rovnakej oblasti sa nepovažuje za náležité.

Členské štáty však zvážili rôzne alternatívne možnosti politiky v rámci pôvodného návrhu Komisie. Tento nový návrh je určený na vykonávanie posilnenej spolupráce na rozdiel od pôvodného návrhu smernice, ktorú mali uplatňovať všetky členské štáty, a členské štáty prejavili konkrétne záujem o to, aby sa dozvedeli viac o konkrétnych mechanizmoch, ktoré by mohli v tomto kontexte fungovať, a o ich hlavných účinkoch. Útvary Komisie preto vykonali ďalšiu analýzu týchto možností politiky a vplyvov, ktorá dopĺňa a v náležitých prípadoch preveruje zistenia posúdenia vplyvu, ktoré bolo sprievodným dokumentom k pôvodnému návrhu z roku 2011.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Rozhodnutím Rady 2013/52/EÚ z 22. januára 2013, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií[12], sa povoľuje členským štátom uvedeným v jeho článku 1 nadviazať posilnenú spoluprácu v oblasti dane z finančných transakcií.

Príslušným právnym základom navrhovanej smernice je článok 113 ZFEÚ. Návrh sa zameriava na harmonizáciu právnych predpisov týkajúcich sa nepriameho zdanenia finančných transakcií, ktorá je potrebná na zaistenie riadneho fungovania vnútorného trhu, a na zamedzenie narušeniu hospodárskej súťaže. Finančné inštitúcie z nezúčastnených členských štátov budú z posilnenej spolupráce ťažiť, keďže budú namiesto množstva systémov konfrontované len s jedným spoločným systémom dane z finančných transakcií uplatňovaným v zúčastnených členských štátoch.

3.2.        Subsidiarita a proporcionalita

Harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa zdanenia finančných transakcií potrebná na riadne fungovanie vnútorného trhu a na zamedzenie narušeniu hospodárskej súťaže, aj keď len medzi zúčastnenými členskými štátmi, sa dá dosiahnuť len prostredníctvom aktu Únie, t. j. prostredníctvom jednotného vymedzenia základných prvkov dane z finančných transakcií. Spoločné pravidlá sú potrebné na to, aby sa zabránilo nenáležitému premiestňovaniu transakcií a trhových účastníkov a nahradzovaniu finančných nástrojov.

Jednotné vymedzenie by z rovnakého dôvodu mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní existujúcej roztrieštenosti vnútorného trhu, aj pokiaľ ide o rôzne produkty finančného sektora, ktoré často slúžia ako blízke náhrady. Neharmonizovaná daň z finančných transakcií vedie k daňovej arbitráži a potenciálnemu dvojitému alebo nijakému zdaneniu. Nielenže to bráni uskutočňovaniu finančných transakcií za rovnakých podmienok, ale ovplyvňuje to aj príjmy členských štátov. Navyše tým vznikajú dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov vo finančnom sektore vyplývajúce z príliš rozdielnych daňových režimov. Tieto zistenia sú naďalej platné aj v kontexte posilnenej spolupráce, aj keď takáto spolupráca znamená obmedzenejší geografický záber ako podobná schéma prijatá na úrovni všetkých 27 členských štátov.

Tento návrh sa preto zameriava na stanovenie spoločnej štruktúry dane a spoločných ustanovení, pokiaľ ide daňovú povinnosť. Návrh teda ponecháva zúčastneným členským štátom dostatočný manévrovací priestor, keď ide o samotné stanovenie daňových sadzieb nad minimum. Na druhej strane sa navrhuje udeliť Komisii delegované právomoci, pokiaľ ide o stanovenie povinností týkajúcich sa registrácie, účtovníctva, vykazovania a iných povinností, ktorými sa má zaistiť, že daň z finančných transakcií splatná daňovým úradom sa skutočne zaplatí. Pokiaľ ide o jednotné metódy výberu splatnej dane z finančných transakcií, navrhuje sa udeliť Komisii vykonávacie právomoci.

Spoločný rámec pre daň z finančných transakcií preto dodržiava zásadu subsidiarity a proporcionality stanovenú v článku 5 ZEÚ. Cieľ tohto návrhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa z dôvodu zaistenia riadneho fungovania vnútorného trhu dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, v prípade potreby prostredníctvom posilnenej spolupráce.

Navrhovaná harmonizácia v podobe smernice (a nie nariadenia) neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčených cieľov, a to predovšetkým v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu. Je preto v súlade so zásadou proporcionality.

3.3.        Podrobné vysvetlenie návrhu

3.3.1.     Kapitola I (Predmet úpravy a vymedzenie pojmov)

V tejto kapitole je vymedzený predmet úpravy tejto navrhovanej smernice, ktorá obsahuje návrh vykonávania posilnenej spolupráce v oblasti dane z finančných transakcií. Okrem toho sú v tejto kapitole vymedzené hlavné pojmy používané v tomto návrhu.

3.3.2.     Kapitola II (Rozsah pôsobnosti spoločného systému dane z finančných transakcií)

V tejto kapitole sa vymedzuje základný rámec navrhovaného spoločného systému dane z finančných transakcií v rámci posilnenej spolupráce. Cieľom tejto dane z finančných transakcií je zdanenie hrubých transakcií pred prípadným vysporiadaním.

Rozsah pôsobnosti dane je veľký, pretože jej cieľom je pokryť transakcie vzťahujúce sa na všetky typy finančných nástrojov, keďže sú často navzájom blízkymi náhradami. Preto rozsah pôsobnosti zahŕňa nástroje, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, nástroje peňažného trhu (s výnimkou platobných nástrojov), podiely alebo akcie v podnikoch kolektívneho investovania – ktoré zahŕňajú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a alternatívne investičné fondy (AIF)[13] a derivátové zmluvy. Okrem toho rozsah pôsobnosti dane nie je obmedzený na obchod na organizovaných trhoch, ako sú regulované trhy, mnohostranné obchodné systémy alebo systematickí internalizátori, ale zahŕňa aj iné typy obchodov vrátane mimoburzových obchodov. Nie je obmedzený ani na prevod vlastníctva, ale predstavuje skôr prijatý záväzok, v ktorom sa odzrkadľuje to, či dotknutá strana preberá riziko vyplývajúce z daného finančného nástroja („nákup a predaj“).

Okrem toho ak sú finančné nástroje, ktorých nákup a predaj podlieha zdaneniu, predmetom prevodu medzi samostatnými subjektmi skupiny, tento prevod je zdaniteľný, aj keby nešlo o nákup alebo predaj.

V rozsahu pôsobnosti dane sú jasne zahrnuté výmeny finančných nástrojov a zmluvy o spätnej kúpe a o spätnom predaji, ako aj zmluvy o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov. Z dôvodu zabránenia vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam sa výmeny finančných nástrojov považujú za dve finančné transakcie. Na druhej strane, prostredníctvom zmlúv o spätnej kúpe a o spätnom predaji a zmlúv o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov sa finančný nástroj dal danej osobe k dispozícii na určitý čas. Všetky takéto zmluvy by sa preto mali považovať za spôsobujúce vznik len jednej finančnej transakcie.

V záujme zabránenia vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa navyše každá podstatná zmena zdaniteľnej finančnej transakcie mala považovať za novú zdaniteľnú finančnú transakciu rovnakého typu ako pôvodná transakcia. Navrhuje sa pridať neobmedzujúci zoznam toho, čo sa môže považovať za podstatnú zmenu.

Takisto v prípade, keď z derivátovej zmluvy vyplýva dodanie finančných nástrojov, je okrem zdaniteľnej derivátovej zmluvy predmetom zdanenia aj dodanie týchto finančných nástrojov, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa zdanenia.

Príslušný regulačný rámec na úrovni EÚ poskytuje jasné, úplné a uznané vymedzenie pojmov pre finančné nástroje, ktoré môžu byť predmetom zdaniteľnej finančnej transakcie[14]. Z použitých vymedzení pojmov vyplýva, že spotové menové transakcie nie sú zdaniteľné finančné transakcie, zatiaľ čo menové derivátové zmluvy nimi sú. Daň sa vzťahuje aj na derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, zatiaľ čo na fyzické transakcie s komoditami sa nevzťahuje.

Štruktúrované produkty, teda obchodovateľné cenné papiere alebo iné finančné nástroje, ktoré sa ponúkajú prostredníctvom sekuritizácie, môžu takisto predstavovať predmet zdaniteľnej finančnej transakcie. Takéto produkty sú porovnateľné s akýmikoľvek inými finančnými nástrojmi, a teda sa na ne musí vzťahovať pojem finančný nástroj tak, ako sa používa v tomto návrhu. Ich vylúčením z rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií by vznikla možnosť vyhnúť sa daňovým povinnostiam. Táto kategória produktov zahŕňa najmä určité zmenky, opčné listy a certifikáty, ako aj bankovú sekuritizáciu, pri ktorej sa obvykle prevádza na trh veľká časť kreditného rizika spojeného s aktívami, ako sú hypotéky alebo úvery, ako aj poisťovaciu sekuritizáciu, ktorá zahŕňa prevody iných druhov rizika, napríklad riziko upisovania.

Rozsah pôsobnosti dane sa však zameriava na finančné transakcie vykonávané finančnými inštitúciami, ktoré konajú ako strana finančnej transakcie, buď na svoj vlastný účet, alebo na účet iných osôb, alebo ktoré konajú v mene strany transakcie. Takýmto prístupom sa zaisťuje komplexné uplatňovanie dane z finančných transakcií. V praxi je výskyt finančných transakcií zvyčajne zrejmý prostredníctvom príslušných položiek v účtovníctve. Zavedenie dane z finančných transakcií by nemalo negatívne ovplyvniť možnosti refinancovania finančných inštitúcií a štátov, ani menové politiky všeobecne alebo správu verejného dlhu. Transakcie s Európskou centrálnou bankou, Európskym nástrojom finančnej stability, Európskym mechanizmom pre stabilitu, Európskou úniou v prípade, keď vykonáva funkciu správy svojho majetku, úverov na podporu platobnej bilancie alebo podobné činnosti, a centrálnymi bankami členských štátov by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice

Ustanovenia smernice Rady 2008/7/ES sú naďalej plne uplatniteľné. Článok 5 ods. 1 písm. e) a článok 5 ods. 2 uvedenej smernice sa týkajú oblasti, na ktorú sa vzťahuje súčasná smernica, a zakazuje sa v nich uloženie akejkoľvek dane na transakcie tam uvedené, s výhradou článku 6 ods. 1 písm. a) tej istej smernice. Do tej miery, v akej sa smernicou 2008/7/ES zakazuje alebo by sa mohlo zakázať uloženie daní z určitých transakcií, najmä finančných transakcií v rámci reštrukturalizačných operácií alebo vydania cenných papierov v zmysle tejto smernice, by sa na ne nemala vzťahovať daň z finančných transakcií. Cieľom je zabrániť akémukoľvek možnému rozporu so smernicou 2008/7/ES bez toho, aby bolo potrebné vymedziť presné hranice povinností stanovených v uvedenej smernici. Navyše nezávisle od rozsahu, v akom sa v smernici 2008/7/ES zakazuje zdanenie vydávania akcií a podielov podnikov kolektívneho investovania, si zohľadnenie daňovej neutrality vyžaduje jednotné zaobchádzanie s vydávaniami všetkých týchto podnikov. Odkúpenie takto vydaných akcií a podielov však svojou povahou nie je transakciou na primárnom trhu, a preto by malo byť zdaniteľné.

Okrem vylúčenia primárnych trhov, ako je vysvetlené vyššie, zostáva väčšina bežných finančných činností, ktoré sa týkajú občanov a podnikov, aj naďalej mimo rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií. To je prípad uzatvárania poistných zmlúv, hypotekárnych úverov, spotrebiteľských úverov, úverov pre podniky, platobných služieb atď. (aj keď ich následné obchodovanie prostredníctvom štruktúrovaných produktov je zahrnuté). Mimo rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií sú aj menové transakcie na spotových trhoch, vďaka čomu sa zachováva voľný pohyb kapitálu. Na derivátové zmluvy na základe menových transakcií sa však daň z finančných transakcií vzťahuje, keďže nie sú menové transakcie ako také.

Vymedzenie finančných inštitúcií je široké a v podstate zahŕňa investičné spoločnosti, organizované trhy, úverové inštitúcie, poisťovne a zaisťovne, podniky kolektívneho investovania a ich správcov, dôchodkové fondy a ich správcov, holdingové spoločnosti, finančné lízingové spoločnosti, účelovo vytvorené subjekty a pokiaľ možno odkazuje na vymedzenia pojmov stanovené v príslušných právnych predpisoch EÚ prijatých na regulačné účely. Navyše by sa za finančné inštitúcie mali považovať aj iné podniky, inštitúcie, subjekty alebo osoby, ktoré vykonávajú určité finančné činnosti s významnou ročnou priemernou hodnotou finančných transakcií. V súčasnom návrhu sa stanovuje prahová hodnota 50 % celkového priemerného čistého ročného obratu dotknutého subjektu.

V navrhovanej smernici sa stanovujú ďalšie technické údaje týkajúce sa výpočtu hodnoty finančných transakcií a priemerných hodnôt v súvislosti so subjektmi, ktoré sa môžu považovať za finančné inštitúcie len z dôvodu hodnoty finančných transakcií, ktoré uskutočňujú, a zohľadňujú sa situácie, keď sa tieto subjekty už nepovažujú za finančné inštitúcie.

Centrálne protistrany, centrálni depozitári cenných papierov (CDCP), medzinárodní centrálni depozitári cenných papierov, členské štáty a verejné orgány, ktorým bola zverená funkcia správy verejného dlhu, sa pri vykonávaní uvedenej funkcie nepovažujú za finančné inštitúcie, ak sa nezúčastňujú na obchodnej činnosti ako takej. Zohrávajú aj kľúčovú úlohu z hľadiska efektívnejšieho a transparentnejšieho fungovania finančných trhov a riadnej správy verejného dlhu. Z dôvodu ich kľúčovej úlohy by však mali naďalej platiť určité povinnosti týkajúce sa zaistenia platby dane daňovým orgánom a overenia platby.

Územné uplatňovanie navrhovanej dane z finančných transakcií a práva zúčastnených členských štátov týkajúce sa zdaňovania sú vymedzené na základe pravidiel stanovených v článku 4. V tomto ustanovení sa uvádza pojem „usadenie“. V podstate vychádza zo zásady „miesta pobytu“ doplnenej o prvky zásady emisie s cieľom hlavne posilniť prvky proti premiestňovaniu (podrobné údaje týkajúce sa tohto aspektu sú uvedené ďalej v texte).

Aby finančná transakcia bola zdaniteľná v zúčastnených členských štátoch, jedna zo strán transakcie musí byť usadená na území zúčastneného členského štátu podľa kritérií článku 4. Zdanenie sa uskutoční v zúčastnenom členskom štáte, na území ktorého je finančná inštitúcia usadená pod podmienkou, že táto inštitúcia je stranou transakcie, ktorá koná buď na svoj vlastný účet, alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie.

V prípade, že sú rôzne finančné inštitúcie, ktoré sú stranami transakcie alebo konajú v mene takýchto strán, usadené na území rôznych zúčastnených členských štátov podľa kritérií článku 4, každý z týchto rôznych členských štátov bude oprávnený uložiť také sadzby dane z transakcie, ktoré stanovil v súlade s týmto návrhom. Keď sa dotknuté usadenia nachádzajú na území štátu, ktorý nie je zúčastneným členským štátom, transakcia nepodlieha dani z finančných transakcií v zúčastnenom členskom štáte, ak jedna zo strán transakcie nie je usadená v zúčastnenom členskom štáte; v takomto prípade sa finančná inštitúcia, ktorá nie je usadená v zúčastnenom členskom štáte, bude takisto posudzovať ako inštitúcia usadená v uvedenom zúčastnenom členskom štáte a transakcia tam bude zdaniteľná.

Jedna osobitná zmena zapríčinená novou koncepciou posilnenej spolupráce sa týka bývalého článku 3 ods. 1 písm. a) pôvodného návrhu. V rámci uvedeného návrhu zahŕňal odkaz na finančnú inštitúciu „oprávnenú“ členským štátom oprávnenie ústredia a oprávnenie udelené dotknutým členským štátom, pokiaľ ide o transakcie vykonávané finančnými inštitúciami z tretích krajín bez fyzickej prítomnosti na území uvedeného členského štátu. V predchádzajúcom usporiadaní môžu byť transakcie v závislosti od prípadu pokryté „pasom“ uvedeným v právnych predpisoch EÚ. Jediné „oprávnenie“ je potom oprávnenie udelené ústrediu finančnej inštitúcie. V rámci posilnenej spolupráce sa môže vyskytnúť nové usporiadanie, a to v prípade inštitúcií s ústredím v nezúčastnenom členskom štáte, ktorý v jurisdikcii dane z finančných transakcií pôsobí na základe „pasu“ (pozri napr. článok 31 smernice 2004/39/ES). Posledne uvedená situácia by sa mala prispôsobiť situácii, keď inštitúcie tretích krajín pôsobia na základe osobitného oprávnenia udeleného členským štátom, ktorého sa transakcia dotýka.

Zásadu miesta pobytu dopĺňajú v krajnom prípade aj prvky „zásady emisie“ s cieľom zlepšiť odolnosť systému proti premiestňovaniu. Doplnením zásady miesta pobytu o zásadu emisie bude skutočne menej výhodné premiestniť činnosti a usadenia mimo oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií, keďže obchodovanie s finančnými nástrojmi, ktoré podliehajú zdaneniu podľa poslednej uvedenej zásady, a vydanými v oblasti pôsobnosti dane z finančných transakcií, bude tak či tak zdaniteľné. To platí v prípade, keď by na základe kritérií stanovených v pôvodnom návrhu Komisie žiadna zo strán transakcie nebola „usadená“ v zúčastnenom členskom štáte, ale ak tieto strany obchodujú s finančnými nástrojmi vydanými v uvedenom členskom štáte. Týka sa to v zásade akcií, dlhopisov a ekvivalentných cenných papierov, nástrojov peňažného trhu, štruktúrovaných produktov, podielov a akcií v podnikoch kolektívneho investovania a derivátov obchodovaných na organizovaných obchodných miestach alebo platformách. V prípade zásady emisie, ktorá tvorí takisto základ určitých existujúcich vnútroštátnych daní pre finančný sektor, je transakcia spojená so zúčastneným členským štátom, v ktorom je emitent umiestnený. Osoby zapojené do takýchto transakcií sa budú považovať za osoby usadené v uvedenom členskom štáte z dôvodu tohto spojenia a príslušná finančná inštitúcia (príslušné finančné inštitúcie) bude (budú) musieť zaplatiť daň z finančných transakcií v uvedenom štáte.

Všetkých vyššie uvedených kritérií sa týka všeobecné pravidlo v prípade, keď osoba povinná zaplatiť daň preukáže, že medzi ekonomickou podstatou transakcie a územím akéhokoľvek zúčastneného členského štátu neexistuje žiadna spojitosť. V takom prípade sa finančná inštitúcia alebo iná osoba nemôže považovať za inštitúciu alebo osobu usadenú v zúčastnenom členskom štáte.

Prostredníctvom týchto vybraných kolíznych kritérií v kombinácii s vyššie uvedeným všeobecným pravidlom sa celkovo zaisťuje, že zdanenie sa môže uskutočniť len v prípade existencie dostatočnej spojitosti medzi transakciou a územím, na ktorom sa uplatňuje daň z finančných transakcií. Rovnako ako v platných právnych predpisoch EÚ v oblasti nepriamych daní sa plne dodržiavajú zásady teritoriality.

3.3.3.     Kapitola III (daňová povinnosť, daňový základ a sadzby)

Daňová povinnosť vzniká v okamihu uskutočnenia finančnej transakcie. Následné zrušenie nemôže byť dôvodom vylúčenia daňovej povinnosti okrem prípadov, keď došlo k omylu.

Keďže transakcie s derivátmi a s finančnými nástrojmi inými ako deriváty majú rozdielnu povahu a vlastnosti, musia byť priradené k rôznym daňovým základom.

Na nákup a predaj finančných nástrojov (iných než derivátov) sa obvykle určí cena alebo iná forma protiplnenia. Toto protiplnenie logicky treba definovať ako daňový základ. Aby sa však zabránilo narušeniam trhu, sú nevyhnutné osobitné pravidlá pre prípady, keď je protiplnenie nižšie ako trhová cena, alebo pre transakcie, ktoré sa uskutočňujú medzi subjektmi skupiny a na ktoré sa nevzťahuje pojem „nákup“ a „predaj“. V týchto prípadoch je daňovým základom trhová cena stanovená na základe zásady trhového odstupu v čase, keď vznikla daňová povinnosť v súvislosti s daňou z finančných transakcií. Takéto transakcie medzi subjektmi skupiny pravdepodobne zahŕňajú prevody bez protiplnenia, zatiaľ čo prevody za protiplnenie zodpovedajú pojmom „nákup“ a „predaj“.

Pokiaľ ide o nákup/predaj, prevod, výmenu, uzatváranie derivátových zmlúv a ich podstatné zmeny, daňový základ dane z finančných transakcií predstavuje pomyselnú hodnotu uvedenú v derivátovej zmluve v čase, keď sa kupuje/predáva, prevádza, vymieňa, uzatvára alebo keď sa dotknutá operácia podstatne zmení. Tento prístup by umožnil priame a ľahké uplatnenie dane z finančných transakcií na derivátové zmluvy pri zaistení nízkych nákladov na dodržiavanie predpisov a administratívnych nákladov. Tento prístup zároveň sťažuje umelé znižovanie daňového zaťaženia prostredníctvom tvorivého návrhu zmluvy pre derivátovú zmluvu, pretože by neexistoval daňový motivačný faktor napríklad na uzatvorenie zmluvy iba o rozdieloch v cenách alebo hodnotách. Okrem toho tento prístup znamená zdanenie v okamihu nákupu/predaja, prevodu, výmeny, uzatvorenia zmluvy alebo podstatnej zmeny dotknutej operácie na rozdiel od zdaňovania peňažných tokov v rôznych okamihoch počas životného cyklu zmluvy. Sadzba, ktorá sa má použiť v takomto prípade, bude musieť byť skôr nízka, aby určovala primerané daňové zaťaženie.

Na zabránenie podvodom a daňovým únikom by mohli byť v zúčastnených členských štátoch potrebné osobitné ustanovenia a navrhuje sa všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu (pozri aj oddiel 3.3.4). Toto pravidlo by sa napríklad mohlo uplatňovať v prípadoch, keď je pomyselná hodnota umelo rozdelená: pomyselná hodnota swapu by sa napríklad mohla vydeliť ľubovoľne veľkým deliteľom a všetky platby by sa mohli vynásobiť týmto istým číslom. Tým by sa peňažné toky nástroja nezmenili, svojvoľne by sa však zmenšila veľkosť základu dane.

Osobitné ustanovenia sú potrebné na určenie daňového základu, pokiaľ ide o transakcie, pri ktorých je daňový základ alebo jeho časti vyjadrený v inej mene, než je mena zúčastneného členského štátu, ktorý daň vymeriava.

Transakcie s derivátmi a transakcie s inými finančnými nástrojmi majú rozdielnu podstatu. Navyše trhy budú pravdepodobne reagovať inak na daň z finančných transakcií uplatňovanú na každú z týchto dvoch kategórií. Z týchto dôvodov a s cieľom zaistiť všeobecne rovné zdanenie by sa mali v prípade týchto dvoch kategórií uplatňovať odlišné sadzby.

Pri sadzbách by sa mali zohľadniť aj rozdiely v uplatňovaných metódach stanovenia daňových základov.

Vo všeobecnosti sa navrhuje stanoviť minimálne daňové sadzby (nad ktorými existuje manévrovací priestor pre vnútroštátne politiky) na dostatočne vysokej úrovni, aby sa dosiahol cieľ harmonizácie tejto smernice. Navrhované sadzby sú súčasne dostatočne nízke na to, aby sa minimalizovali riziká premiestnenia.

3.3.4.     Kapitola IV (Úhrada dane z finančných transakcií, súvisiace povinnosti a predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu)

V tomto návrhu sa vymedzuje rozsah pôsobnosti dane z finančných transakcií odkazom na finančné transakcie, ktorých stranou je finančná inštitúcia usadená na území dotknutého zúčastneného členského štátu (ktorá koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby), alebo transakcie, pri ktorých inštitúcia koná v mene strany. V skutočnosti finančné inštitúcie vykonávajú prevažnú časť transakcií na finančných trhoch a daň z finančných transakcií by sa mala sústrediť na finančný sektor ako taký, a nie na občanov. Preto by tieto inštitúcie mali byť povinné platiť daň daňovým orgánom tých zúčastnených členských štátov, na ktorých území sa tieto finančné inštitúcie považujú za usadené. Aby sa však zabránilo určitému kaskádovému efektu dane v prípade, keď finančná inštitúcia koná v mene alebo na účet inej finančnej inštitúcie, mala by platiť daň len uvedená iná finančná inštitúcia.

Navrhuje sa takisto čo možno najviac zaistiť, aby sa daň z finančných transakcií efektívne uhrádzala. Preto podľa podmienok tohto návrhu v prípade, že daň z finančných transakcií splatná z transakcie nebola včas zaplatená, každá strana uvedenej transakcie by mala byť spoločne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie dane. Zúčastnené členské štáty by navyše mali mať možnosť považovať ostatné osoby spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie dane, a to aj v prípadoch, keď má strana transakcie ústredie mimo územia zúčastnených členských štátov.

V tomto návrhu sa stanovujú aj časové limity na úhradu dane z finančných transakcií na účty určené zúčastnenými členskými štátmi. Väčšina finančných transakcií sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami. V týchto prípadoch by daň z finančných transakcií mala byť zaplatená ihneď v okamihu vzniku daňovej povinnosti. V ostatných prípadoch by daň z finančných transakcií mala byť zaplatená v lehote, ktorá bude síce dostatočne dlhá na to, aby umožnila manuálne spracovanie platby, zabráni však nárastu neoprávnených výhod vyplývajúcich pre príslušnú finančnú inštitúciu z hľadiska peňažných tokov. V tomto zmysle možno považovať za vhodné obdobie lehotu troch pracovných dní od okamihu vzniku daňovej povinnosti.

Zúčastnené členské štáty by mali mať povinnosť prijať vhodné opatrenia týkajúce sa registrácie, účtovníctva a vykazovania a iných povinností, ktorými sa má zaistiť, aby sa daň z finančných transakcií odvádzala správne a včas a aby sa daňovým orgánom efektívne zaplatila. V tejto súvislosti sa navrhuje splnomocniť Komisiu na stanovenie ďalších podrobností. Je to potrebné na zaistenie toho, aby sa harmonizovanými opatreniami pre subjekty znížili náklady na dodržiavanie predpisov, a na umožnenie rýchlych technických úprav v prípade potreby. V tejto súvislosti by zúčastnené členské štáty mali využiť existujúce a pripravované právne predpisy EÚ o finančných trhoch, ktoré zahŕňajú povinnosti týkajúce sa vykazovania a uchovávania údajov o finančných transakciách.

V navrhnutej smernici by sa členským štátom uložila aj povinnosť prijať opatrenia na zabránenie podvodom a daňovým únikom.

Okrem toho sa s cieľom riešiť riziko zneužívania, ktoré by mohlo narušiť riadne fungovanie spoločného systému, navrhuje v smernici stanoviť niekoľko podrobností. Návrh preto obsahuje všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu založené na podobnej doložke zahrnutej v odporúčaní Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním[15], ako aj ustanovenie založené na rovnakých zásadách, ale zaoberajúce sa konkrétnymi problémami spojenými s depozitnými certifikátmi a podobnými cennými papiermi.

S cieľom zabrániť komplikáciám pri výbere dane zapríčineným odlišnými metódami výberu a vyplývajúcim zbytočným nákladom na dodržiavanie predpisov, by mali byť metódy uplatňované zúčastnenými členskými štátmi pri výbere splatnej dane z finančných transakcií jednotné v rozsahu potrebným na uvedené účely. Takéto jednotné metódy by prispeli aj k rovnému zaobchádzaniu so všetkými daňovníkmi. V navrhnutej smernici sa preto Komisia splnomocňuje prijímať vykonávacie opatrenia na tento účel.

Zúčastnené členské štáty by na zjednodušenie správy dane mohli zaviesť vnútroštátne (verejne prístupné) registre pre subjekty v súvislosti s daňou z finančných transakcií. V praxi by mohli využiť existujúce kódy, napr. identifikačné kódy spoločností (BIC/ISO 9362) pre finančné aj nefinančné inštitúcie, klasifikáciu finančných nástrojov (CFI/ISO 10962) pre finančné nástroje a identifikačný kód trhu (MIC/ISO 10383) pre rôzne trhy.

Popri diskusiách o definícií jednotných metód výberu v príslušnom výbore by Komisia mohla organizovať pravidelné stretnutia expertov s cieľom diskutovať so zúčastnenými členskými štátmi o fungovaní smernice po jej prijatí, konkrétne o spôsoboch zaistenia riadnej úhrady dane a overenia platby, ako aj o otázkach týkajúcich sa zabránenia daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu daní.

Návrh smernice sa nezaoberá otázkami administratívnej spolupráce, na ktoré sa vzťahujú existujúce nástroje týkajúce sa stanovovania a vymáhania daní, najmä smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS[16] (platná od 1. januára 2013) a smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení[17] (platná od 1. januára 2012). Navrhovaná smernica uvedené nástroje ani nedopĺňa, ani neobmedzuje ich rozsah pôsobnosti. Naďalej sa uplatňujú na všetky dane akéhokoľvek druhu vyberané členským štátom alebo v jeho mene[18], a to vrátane dane z finančných transakcií, ako aj na ktorúkoľvek inú takto vyberanú daň. Tieto nástroje sa uplatňujú na všetky členské štáty, ktoré by mali poskytovať pomoc v rámci ich obmedzení a podmienok. Medzi ďalšie nástroje, ktoré sú v tejto súvislosti dôležité, patrí viacstranný dohovor OECD – Rady Európy pre vzájomnú administratívnu spoluprácu v oblasti daní[19].

Spolu s koncepčným prístupom, ktorý je základom dane z finančných transakcií (široký rozsah pôsobnosti, široko definovaná zásada miesta pobytu, žiadne výnimky), uvedené pravidlá umožňujú, aby sa minimalizovali daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a zneužívanie.

3.3.5.     Kapitola V (Záverečné ustanovenia)

Z harmonizačného cieľa tohto návrhu vyplýva, že zúčastnené členské štáty by nemali mať možnosť zachovať ani zavádzať iné dane z finančných transakcií podľa vymedzenia v tomto návrhu, než je daň z finančných transakcií, ktorá je predmetom navrhovanej smernice, alebo DPH. Pokiaľ ide o DPH, aj naďalej sa uplatňuje právo voľby v otázke zdanenia podľa článku 137 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty[20]. Iné dane, ako napríklad dane z poistného atď., majú samozrejme inú povahu, rovnako ako registračné poplatky z finančných transakcií, ak predstavujú skutočnú náhradu nákladov alebo protiplnenie za poskytnutú službu. Na takéto dane a poplatky sa preto tento návrh nevzťahuje.

Navrhuje sa, aby zúčastnené členské štáty Komisii oznámili znenie ustanovení, ktorými sa transponuje navrhovaná smernica do vnútroštátnych právnych predpisov. Vzhľadom na obmedzený počet článkov v návrhu a vyplývajúce povinnosti členských štátov nie sú v tomto ohľade navrhnuté žiadne vysvetľujúce dokumenty.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Z predbežných odhadov vyplýva, že v prípade, že by sa pôvodný návrh pre EÚ-27 použil pre EÚ-11, v závislosti od reakcií trhu by príjmy z dane vo všetkých zúčastnených členských štátoch mohli ročne predstavovať 30 až 35 miliárd EUR. Keď sa však zoberú do úvahy čisté účinky úprav vykonaných v porovnaní s pôvodným návrhom, predovšetkým skutočnosti, že (i) emisia podielov a akcií PKIPCP a AIF sa už nepovažuje za transakciu na primárnom trhu a že (ii) ustanovenia zásady miesta pobytu zabraňujúce premiestňovaniu sa oproti pôvodnému vymedzeniu posilnili doplnením o prvky zásady emisie, z predbežných odhadov vyplýva, že príjmy z dane by mohli byť približne vo výške 31 miliárd EUR ročne.

V návrhu Komisie na rozhodnutie Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 29. júna 2011[21], zmenenom a doplnenom 9. novembra 2011[22], sa stanovuje, že časť príjmov získaných z dane z finančných transakcií tvorí vlastný zdroj rozpočtu EÚ. Zdroje založené na HND získané od zúčastnených členských štátov by sa primerane znížili.

Európska rada vyzvala na svojom zasadnutí 7. a 8. februára 2013 zúčastnené členské štáty, aby preskúmali, či by sa daň z finančných transakcií mohla stať základom pre nový vlastný zdroj rozpočtu Únie.

2013/0045 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/52/EÚ z 22. januára 2013, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií[23],

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[24],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[25],

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       V roku 2011 Komisia konštatovala, že na všetkých úrovniach prebieha diskusia o ďalšom zdanení finančného sektora. Táto diskusia vychádza zo želania zaistiť, aby sa finančný sektor spravodlivo a podstatne podieľal na nákladoch spôsobených krízou a aby bol v budúcnosti zdanený spravodlivým spôsobom v porovnaní s inými sektormi, aby finančné inštitúcie nemali motiváciu na nadmerne rizikové činnosti, doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam a vytvoriť dodatočné príjmy do všeobecných rozpočtov alebo na osobitné politické účely.

(2)       Rada rozhodnutím 2013/52/EÚ povolila posilnenú spoluprácu medzi Belgickom, Nemeckom, Estónskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom, Portugalskom, Slovinskom a Slovenskom (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) v oblasti dane z finančných transakcií.

(3)       S cieľom zabrániť narušeniam zapríčineným opatreniami jednostranne prijatými zúčastnenými členskými štátmi, berúc do úvahy mimoriadne vysokú mobilitu väčšiny príslušných finančných transakcií, a tým zlepšiť riadne fungovanie vnútorného trhu je dôležité, aby boli základné prvky dane z finančných transakcií v zúčastnených členských štátoch harmonizované na úrovni Únie. Tým by sa malo zabrániť podnecovaniu daňovej arbitráže medzi zúčastnenými členskými štátmi a narušeniu rozdelenia medzi finančné trhy v uvedených štátoch, ako aj možnostiam dvojitého zdanenia alebo nijakého zdanenia.

(4)       V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu, najmä na zabránenie narušeniu medzi zúčastnenými členskými štátmi, by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na široko určenú škálu finančných inštitúcií a transakcií, na obchodovanie so širokou škálou finančných nástrojov vrátane štruktúrovaných produktov, a to tak na organizovaných, ako aj „mimoburzových trhoch“, a tiež na uzatváranie všetkých derivátových zmlúv a podstatné zmeny dotknutých operácií.

(5)       V podstate každý dohodnutý prevod jedného alebo viacerých finančných nástrojov je spojený s určitou transakciou, ktorá by následne mala podliehať dani z finančných transakcií z takto dohodnutého prevodu. Keďže výmena finančných nástrojov vedie k vzniku dvoch takýchto prevodov, každá takáto výmena by sa mala považovať za výmenu vedúcu k vzniku dvoch transakcií, aby sa zabránilo vyhnutiu sa daňovým povinnostiam. Prostredníctvom zmlúv o spätnej kúpe a o spätnom predaji a zmlúv o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov sa finančný nástroj dáva danej osobe k dispozícii na určité časové obdobie. V prípade všetkých týchto zmlúv, ako aj v prípade ich podstatných zmien, by sa malo vychádzať z toho, že vedú len k jednej transakcii.

(6)       V záujme zachovania efektívneho a transparentného fungovania finančných trhov alebo správy verejného dlhu je potrebné vylúčiť niektoré subjekty z rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií, ak vykonávajú funkcie, ktoré sa nepovažujú za obchodnú činnosť ako takú, ale skôr za uľahčenie obchodu alebo ochranu správy verejného dlhu. Subjekty výslovne vylúčené z dôvodu ich kľúčovej úlohy pre fungovanie finančných trhov alebo správy verejného dlhu by mali podliehať predpisom, ktorými sa zaisťuje riadne zaplatenie dane daňovým orgánom a overenie platby.

(7)       Uloženie dane z finančných transakcií by nemalo negatívne ovplyvniť možnosti refinancovania finančných inštitúcií a štátov, ani menové politiky vo všeobecnosti. Transakcie s Európskou centrálnou bankou, Európskym nástrojom finančnej stability, Európskym mechanizmom pre stabilitu, Európskou úniou v prípade, keď vykonáva funkciu správy svojho majetku, úverov na podporu platobnej bilancie alebo podobné činnosti, a centrálnymi bankami členských štátov by nemali podliehať dani z finančných transakcií.

(8)       S výnimkou uzatvorenia alebo podstatnej zmeny derivátových zmlúv by sa z rozsahu pôsobnosti dane z finančných transakcií mali vylúčiť obchody na primárnych trhoch a transakcie týkajúce sa občanov a podnikov, ako sú uzatváranie poistných zmlúv, hypotekárne úvery, spotrebiteľské úvery alebo platobné služby, aby sa nenarušilo zvyšovanie kapitálu spoločnosťami a vládami a aby sa zabránilo vplyvu na domácnosti.

(9)       Ustanovenia smernice Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu[26] sa naďalej uplatňujú v plnom rozsahu. Článok 5 ods. 1 písm. e) a článok 5 ods. 2 uvedenej smernice sa týkajú oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, a s výhradou článku 6 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice sa nimi zakazuje uloženie akejkoľvek dane na transakcie uvedené v ich ustanoveniach. Transakcie, v súvislosti s ktorými sa smernicou 2008/7/ES zakazuje alebo by sa mohlo zakázať uloženie daní, by preto nemali dani z finančných transakcií podliehať. Nezávisle od rozsahu, v akom sa v smernici 2008/7/ES zakazuje zdanenie vydávania akcií a podielov podnikov kolektívneho investovania, si zohľadnenie daňovej neutrality vyžaduje jednotné zaobchádzanie s vydávaniami všetkých týchto podnikov. Odkúpenie takto vydaných akcií a podielov však svojou povahou nie je transakciou na primárnom trhu, a preto by malo byť zdaniteľné.

(10)     S cieľom predísť narušeniu vnútorného trhu by sa mal harmonizovať vznik daňovej povinnosti a daňový základ.

(11)     Okamih vzniku daňovej povinnosti by sa nemal zbytočne odkladať a mal by sa zhodovať s okamihom, keď dôjde k finančnej transakcii.

(12)     S cieľom umožniť čo najjednoduchšie stanovenie daňového základu, aby sa obmedzili náklady pre podniky a daňové správy, mal by sa v prípade finančných transakcií iných ako transakcie súvisiace s derivátovými zmluvami uviesť obyčajne aj odkaz na poskytnuté protiplnenie v kontexte transakcie. Ak sa neposkytuje protiplnenie alebo ak je poskytnuté protiplnenie nižšie ako trhová cena, malo by sa odkázať na trhovú cenu ako verný odraz hodnoty transakcie. Rovnako z dôvodov jednoduchosti výpočtu by sa mala použiť pomyselná hodnota uvedená v zmluve v prípade, keď sa nakupujú/predávajú, prevádzajú, vymieňajú, uzatvárajú derivátové zmluvy alebo ak sa tieto operácie podstatne zmenili.

(13)     V záujme zásady rovnakého zaobchádzania by sa mala uplatňovať jednotná daňová sadzba v rámci každej kategórie transakcií, konkrétne pre obchody s finančnými nástrojmi inými ako deriváty a podstatné zmeny dotknutých operácií na jednej strane a pre nákup/predaj, prevod, výmenu, uzatváranie derivátových zmlúv a podstatnú zmenu týchto operácií na druhej strane.

(14)     S cieľom zamerať zdaňovanie na finančný sektor ako taký a nie na občanov, a vzhľadom na to, že finančné inštitúcie vykonávajú prevažnú väčšinu transakcií na finančných trhoch, daň by sa mala uplatňovať na tieto inštitúcie, či už obchodujú vo vlastnom mene, v mene iných osôb, na vlastný účet alebo na účet iných osôb.

(15)     Z dôvodu vysokej mobility finančných transakcií a s cieľom pomôcť zmierniť potenciálne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam by sa daň z finančných transakcií mala uplatňovať na základe zásady miesta pobytu. Pri súčasnom zachovaní jedného odkazu na „usadenie“ pre jednoduchšie uplatňovanie by sa táto zásada v záujme ďalšej minimalizácie rizika premiestnenia transakcií mala doplniť o prvky zásady emisie. V prípade transakcií s určitými finančnými nástrojmi by sa teda zapojené osoby mali považovať za osoby usadené v zúčastnenom členskom štáte, v ktorom bol nástroj vydaný.

(16)     Na dosiahnutie cieľa harmonizácie spoločnej dane z finančných transakcií by sa minimálne daňové sadzby mali stanoviť na dostatočne vysokej úrovni. Zároveň musia byť dostatočne nízke na to, aby sa minimalizovali riziká premiestnenia.

(17)     Malo by sa zabrániť tomu, aby ktorákoľvek strana jednej transakcie bola zdanená viac než raz. Preto v prípade, keď finančná inštitúcia koná v mene alebo na účet inej finančnej inštitúcie, by daň mala zaplatiť len uvedená iná finančná inštitúcia.

(18)     S cieľom vyberať daň z finančných transakcií správne a včas by zúčastnené členské štáty mali mať povinnosť prijať potrebné opatrenia.

(19)     Zúčastnené členské štáty by v záujme zabránenia daňovým podvodom a únikom mali byť povinné prijať primerané opatrenia.

(20)     Aby sa zabránilo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu prostredníctvom umelých schém, je potrebné stanoviť všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu. Malo by sa doplniť osobitné pravidlo založené na rovnakých zásadách s cieľom riešiť konkrétne problémy spojené s depozitnými certifikátmi a podobnými cennými papiermi.

(21)     S cieľom umožniť prijatie podrobnejších pravidiel v určitých technických oblastiach týkajúcich sa povinností registrácie, účtovníctva, vykazovania a iných povinností zameraných na zaistenie toho, aby daň z finančných transakcií splatná daňovým orgánom bola účinne zaplatená daňovým orgánom, a ich prípadnej včasnej úpravy by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o stanovenie opatrení potrebných na tento účel. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Rade.

(22)     Na zaistenie jednotných podmienok vykonávania tejto smernice, pokiaľ ide o výber dane v zúčastnených členských štátoch, by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[27].

(23)     Keďže subjekty na trhu budú potrebovať určitý čas, aby sa prispôsobili novým pravidlám, malo by sa medzi prijatím vnútroštátnych pravidiel potrebných na dodržiavanie tejto smernice a ich uplatňovaním poskytnúť primerané obdobie.

(24)     Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizovať základné prvky dane z finančných transakcií v zúčastnených členských štátoch na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni týchto členských štátov, ale z dôvodu zlepšenia riadneho fungovania jednotného trhu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Kapitola I  Predmet úpravy a vymedzenie pojmov

Článok 1 Predmet úpravy

1.           Touto smernicou sa vykonáva posilnená spolupráca povolená rozhodnutím 2013/52/EÚ, a to stanovením ustanovení pre harmonizovanú daň z finančných transakcií.

2.           Zúčastnené členské štáty ukladajú daň z finančných transakcií v súlade s touto smernicou.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

1.           Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „zúčastnený členský štát“ je členský štát, ktorý sa v čase, keď vzniká daňová povinnosť z finančných transakcií podľa tejto smernice, zúčastňuje na posilnenej spolupráci v oblasti dane z finančných transakcií na základe rozhodnutia 2013/52/EÚ alebo na základe rozhodnutia prijatého v súlade s druhým alebo tretím pododsekom článku 331 ods. 1 ZFEÚ;

(2) „finančná transakcia“ je:

a)      nákup a predaj finančného nástroja pred vysporiadaním alebo vyrovnaním;

b)      prevod medzi subjektmi skupiny týkajúci sa práva nakladať s finančným nástrojom ako vlastník a každá rovnocenná operácia zahŕňajúca prenos rizika spojeného s finančným nástrojom v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a);

c)      uzatvorenie derivátových zmlúv pred vysporiadaním alebo vyrovnaním;

d)      výmena finančných nástrojov;

e)      zmluva o spätnej kúpe, zmluva o spätnom predaji, zmluva o požičiavaní a vypožičiavaní cenných papierov;

(3) „finančné nástroje“ sú finančné nástroje vymedzené v oddiele C prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[28] a štruktúrované produkty;

(4) „derivátová zmluva“ je finančný nástroj vymedzený v bodoch 4 až 10 oddielu C prílohy I k smernici 2004/39/ES, ako sa vykonáva článkami 38 a 39 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006[29];

(5) „zmluva o spätnej kúpe“ a „zmluva o spätnom predaji“ je zmluva vymedzená v článku 3 ods. 1 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES[30];

(6) „zmluva o požičiavaní cenných papierov“ a „zmluva o vypožičiavaní cenných papierov“ je zmluva uvedená v článku 3 smernice 2006/49/ES;

(7) „štruktúrovaný produkt“ sú obchodovateľné cenné papiere alebo iné finančné nástroje ponúkané formou sekuritizácie v zmysle článku 4 ods. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES[31] alebo formou rovnocenných transakcií zahŕňajúcich prenos iných rizík, než je kreditné riziko;

(8) „finančná inštitúcia“ je:

a)      investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2004/39/ES;

b)      regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES a každé iné organizované obchodné miesto alebo platforma;

c)      úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

d)      poisťovňa a zaisťovňa vymedzené v článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES[32];

e)      podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) vymedzený v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES[33] a správcovská spoločnosť vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES;

f)       dôchodkový fond alebo inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vymedzená v článku 6 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES[34], správca investičného portfólia takéhoto fondu alebo inštitúcie;

g)      alternatívny investičný fond (AIF) a správca alternatívneho investičného fondu (správca AIF) v zmysle článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ[35];

h)      účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou vymedzená v článku 4 ods. 44 smernice 2006/48/ES;

i)       účelovo vytvorený subjekt vymedzený v článku 13 ods. 26 smernice 2009/138/ES;

j)       akýkoľvek iný podnik, inštitúcia, subjekt alebo osoba vykonávajúce jednu alebo viac týchto činností, v prípade, že priemerná ročná hodnota ich finančných transakcií predstavuje viac ako päťdesiat percent ich celkového priemerného čistého ročného obratu podľa článku 28 smernice Rady 78/660/EHS[36]:

i)       činnosti uvedené v bodoch 1, 2, 3 a 6 prílohy I k smernici 2006/48/ES;

ii)       obchodovanie na vlastný účet alebo na účet zákazníkov alebo v ich mene v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom;

iii)      nadobúdanie účastí v podnikoch;

iv)      účasť na finančných nástrojoch alebo ich vydávanie;

v)      poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťami uvedenými v bode iv);

(9) „centrálna protistrana“ je centrálna protistrana vymedzená v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012[37];

(10) „vysporiadanie“ je vysporiadanie vymedzené v článku 2 písm. k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES[38];

(11) „finančný nástroj uvedený v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES a štruktúrované produkty vydané na území zúčastneného členského štátu“ je taký finančný nástroj, ktorý vydala osoba, ktorá má svoje registrované sídlo, alebo v prípade fyzickej osoby svoje trvalé bydlisko, alebo ak nie je možné určiť trvalé bydlisko, miesto svojho obvyklého pobytu, v uvedenom štáte;

(12) „pomyselná hodnota“ je podkladová nominálna alebo menovitá hodnota, ktorá sa používa na výpočet platieb vykonaných v súvislosti s danou derivátovou zmluvou.

2.           Každá z operácií uvedených v odseku 1 bode 2 písm. a), b), c) a e) sa považuje za operáciu, pri ktorej vzniká jedna finančná transakcia. Každá výmena uvedená v odseku 1 bode 2 písm. d) sa považuje za výmenu, pri ktorej vznikajú dve finančné transakcie. Každá podstatná zmena operácie uvedenej v odseku 1 bode 2 písm. a) až e) sa považuje za novú operáciu rovnakého typu ako pôvodná operácia. Zmena sa považuje za podstatnú najmä vtedy, ak pri nej dochádza k nahradeniu aspoň jednej strany, v prípade, že sa zmení cieľ alebo rozsah pôsobnosti operácie, vrátane jej časovej pôsobnosti, alebo dohodnuté protiplnenie, alebo ak by z pôvodnej operácie vyplývala vyššia daň, ak by bola uzavretá v zmenenej forme.

3.           Na účely odseku 1 bodu 8 písm. j):

a)      priemerná ročná hodnota uvedená v uvedenom bode sa vypočíta buď za tri predchádzajúce kalendárne roky, alebo v prípade kratšieho obdobia predchádzajúcej činnosti za uvedené kratšie obdobie;

b)      hodnota každej transakcie podľa článku 6 je daňovým základom podľa vymedzenia v uvedenom článku;

c)      hodnota každej transakcie podľa článku 7 predstavuje desať percent daňového základu podľa vymedzenia v uvedenom článku;

d)      ak priemerná ročná hodnota finančných transakcií v dvoch za sebou idúcich kalendárnych rokov nepresiahne päťdesiat percent celkového priemerného čistého ročného obratu podľa článku 28 smernice 78/660/EHS, dotknutý podnik, inštitúcia, subjekt alebo osoba má nárok na to, aby na požiadanie nebol považovaný alebo ďalej považovaný za finančnú inštitúciu.

Kapitola II  Rozsah pôsobnosti spoločného systému dane z finančných transakcií

Článok 3 Rozsah pôsobnosti

1.           Táto smernica sa uplatňuje na všetky finančné transakcie pod podmienkou, že aspoň jedna strana transakcie je usadená na území zúčastneného členského štátu a že finančná inštitúcia usadená na území zúčastneného členského štátu je stranou transakcie, ktorá koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby alebo ktorá koná v mene strany transakcie.

2.           Táto smernica sa s výnimkou článku 10 ods. 3 a 4 a článku 11 ods. 1 až 4 neuplatňuje na tieto subjekty:

a)      centrálne protistrany, ak vykonávajú funkciu centrálnej protistrany;

b)      centrálnych depozitárov cenných papierov (CDCP) a medzinárodných centrálnych depozitárov cenných papierov, ak vykonávajú funkciu centrálneho depozitára cenných papierov alebo medzinárodného centrálneho depozitára cenných papierov;

c)      členské štáty, vrátane verejných orgánov poverených funkciou správy verejného dlhu, pri výkone uvedenej funkcie.

3.           Ak subjekt nie je zdaniteľný podľa odseku 2, nebráni to zdaniteľnosti jeho protistrany.

4.           Táto smernica sa neuplatňuje na tieto transakcie:

a)      transakcie na primárnom trhu uvedené v článku 5 písm. c) nariadenia (ES) č. 1287/2006 vrátane činnosti upisovania a následného prideľovania finančných nástrojov v rámci ich vydávania;

b)      transakcie s centrálnymi bankami členských štátov;

c)      transakcie s Európskou centrálnou bankou;

d)      transakcie s Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu, transakcie s Európskou úniou týkajúce sa finančnej pomoci poskytnutej podľa článku 143 ZFEÚ a finančnej pomoci poskytnutej podľa článku 122 ods. 2 ZFEÚ, ako aj transakcie s Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu týkajúce sa správy ich majetku;

e)      bez toho, aby bolo dotknuté písmená c) a d), transakcie s Európskou úniou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, Európskou investičnou bankou a orgánmi zriadenými Európskou úniou alebo Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu, na ktoré sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, v rozsahu a za podmienok stanovených v uvedenom protokole, dohodách o sídle alebo vo všetkých ďalších dohodách uzatvorených na vykonávanie protokolu;

f)       transakcie s medzinárodnými organizáciami alebo subjektmi, inými než sú uvedené v písmenách c), d) a e), ktoré sú uznané ako také verejnými orgánmi hostiteľského štátu, v rozsahu a za podmienok stanovených medzinárodnými dohovormi o založení týchto subjektov alebo dohodami o sídle;

g)      transakcie vykonávané ako súčasť reštrukturalizačných operácií uvedených v článku 4 smernice Rady 2008/7/ES[39].

Článok 4 Usadenie

1.           Na účely tejto smernice sa finančná inštitúcia považuje za usadenú na území zúčastneného členského štátu, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)      ako takej jej bolo orgánmi uvedeného členského štátu vydané povolenie konať v súvislosti s transakciami, na ktoré sa vzťahuje uvedené povolenie;

b)      jej bolo udelené povolenie alebo je inak oprávnená pôsobiť s ohľadom na územie uvedeného členského štátu zo zahraničia ako finančná inštitúcia v súvislosti s transakciami, na ktoré sa takéto povolenie alebo oprávnenie vzťahuje;

c)      má svoje registrované sídlo v uvedenom členskom štáte;

d)      jej trvalé sídlo, alebo ak nie je možné určiť adresu jej trvalého sídla, jej obvyklé sídlo sa nachádza v uvedenom členskom štáte;

e)      má pobočku v uvedenom členskom štáte, pokiaľ ide o transakcie vykonávané uvedenou pobočkou;

f)       je stranou finančnej transakcie s inou finančnou inštitúciou usadenou v uvedenom členskom štáte podľa písmen a), b), c), d) alebo e) alebo so stranou, ktorá je usadená na území uvedeného členského štátu a ktorá nie je finančnou inštitúciou, a koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie;

g)      je stranou finančnej transakcie so štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území uvedeného členského štátu okrem nástrojov uvedených v bodoch 4 až 10 uvedeného oddielu, s ktorými sa neobchoduje v organizovanej platforme, a koná na vlastný účet alebo na účet inej osoby, alebo koná v mene strany transakcie.

2.           Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou, sa považuje za usadenú v zúčastnenom členskom štáte, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)      jej registrované sídlo, alebo v prípade fyzickej osoby jej trvalé bydlisko, alebo ak nie je možné určiť trvalé bydlisko, miesto jej obvyklého pobytu sa nachádza v uvedenom štáte;

b)      má pobočku v uvedenom štáte, pokiaľ ide o finančné transakcie vykonávané uvedenou pobočkou;

c)      je stranou finančnej transakcie so štruktúrovaným produktom alebo s jedným z finančných nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES vydaným na území uvedeného členského štátu, s výnimkou nástrojov uvedených v bodoch 4 až 10 uvedeného oddielu, s ktorými sa neobchoduje v organizovanej platforme.

3.           Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa finančná inštitúcia alebo osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou, nepovažuje za usadenú v zmysle uvedených odsekov, ak osoba povinná zaplatiť daň z finančných transakcií preukáže, že medzi ekonomickou podstatou transakcie a územím akéhokoľvek zúčastneného členského štátu neexistuje žiadna spojitosť.

4.           Ak je splnená viac ako jedna z podmienok uvedených na zozname v odsekoch 1 a 2, na určenie zúčastneného členského štátu usadenia je relevantná tá splnená podmienka, ktorá je na zozname uvedená ako prvá, a to v zostupnom poradí.

Kapitola III  Daňová povinnosť, daňový základ a sadzby spoločnej dane z finančných transakcií

Článok 5  Daňová povinnosť v súvislosti s daňou z finančných transakcií

1.           Povinnosť zaplatiť daň z finančných transakcií vzniká u každej finančnej transakcie v okamihu uskutočnenia tejto transakcie.

2.           Následné zrušenie alebo oprava finančnej transakcie nemá žiadny vplyv na vznik daňovej povinnosti okrem prípadov, keď došlo k omylu.

Článok 6  Daňový základ dane z finančných transakcií v prípade finančných transakcií, ktoré sa netýkajú derivátových zmlúv

1.           V prípade finančných transakcií, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. c), a, s ohľadom na derivátové zmluvy, finančných transakcií, ktoré nie sú uvedené v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. a), bode 2 písm. b) a bode 2 písm. d), je daňovým základom všetko, čo predstavuje protistranou alebo treťou stranou zaplatené alebo dlžné protiplnenie za prevod.

2.           Bez ohľadu na odsek 1 v prípadoch uvedených v uvedenom odseku je daňovým základom trhová cena určená v čase vzniku povinnosti zaplatiť daň z finančných transakcií:

a)      ak je protiplnenie nižšie ako trhová cena;

b)      v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. b).

3.           Na účely odseku 2 trhová cena je celá suma, ktorá by bola zaplatená ako protiplnenie za dotknutý finančný nástroj v nezávislej transakcii.

Článok 7  Daňový základ v prípade finančných transakcií týkajúcich sa derivátových zmlúv

V prípade finančných transakcií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. c) a, s ohľadom na derivátové zmluvy, finančných transakcií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 2 písm. a), bode 2 písm. b) a bode 2 písm. d) je daňovým základom dane z finančných transakcií pomyselná hodnota uvedená v derivátových zmluvách v čase finančnej transakcie.

Ak sa určí viac ako jedna pomyselná hodnota, na účely stanovenia daňového základu sa použije najvyššia hodnota.

Článok 8  Spoločné ustanovenia o daňovom základe

Na účely článkov 6 a 7, ak je hodnota relevantná pre určenie daňového základu vyjadrená celkovo alebo čiastočne v inej mene, než je mena zdaňujúceho zúčastneného členského štátu, výmenný kurz, ktorý sa má uplatňovať, je najaktuálnejší predajný kurz zaznamenaný v čase vzniku povinnosti zaplatiť daň z finančných transakcií na najreprezentatívnejšom devízovom trhu dotknutého zúčastneného členského štátu, alebo výmenný kurz stanovený odkazom na uvedený trh, v súlade s pravidlami stanovenými uvedeným členským štátom.

Článok 9  Uplatňovanie, štruktúra a výška sadzieb

1.           Zúčastnené členské štáty uplatňujú sadzby dane z finančných transakcií platné v čase vzniku daňovej povinnosti.

2.           Sadzby stanovuje každý zúčastnený členský štát ako percento daňového základu.

Tieto sadzby nesmú byť nižšie ako:

a)      0,1 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 6;

b)      0,01 % v prípade finančných transakcií uvedených v článku 7.

3.           Zúčastnené členské štáty uplatňujú rovnakú sadzbu na všetky finančné transakcie patriace do rovnakej kategórie podľa ods. 2 písm. a) a b).

Kapitola IV  Úhrada spoločnej dane z finančných transakcií, súvisiace povinnosti a predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zneužívaniu

Článok 10  Osoby povinné zaplatiť daň z finančných transakcií daňovým orgánom

1.           Vo vzťahu ku každej finančnej transakcii zaplatí daň z finančných transakcií každá finančná inštitúcia, ktorá spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)      je stranou transakcie a koná buď na vlastný účet, alebo na účet inej osoby;

b)      koná v mene strany transakcie;

c)      transakcia sa vykonala na jej účet.

Daň z finančných transakcií je splatná daňovým orgánom zúčastneného členského štátu, na území ktorého je finančná inštitúcia považovaná za usadenú.

2.           V prípade, keď finančná inštitúcia koná v mene alebo na účet inej finančnej inštitúcie, povinnosť zaplatiť daň z finančných transakcií sa vzťahuje len na uvedenú inú finančnú inštitúciu.

3.           Ak sa splatná daň nezaplatila v rámci časovej lehoty stanovenej v článku 11 ods. 5, všetky strany transakcie vrátane osôb, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, sa stávajú spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie dane splatnej finančnou inštitúciou v dôsledku uvedenej transakcie.

4.           Zúčastnené členské štáty môžu stanoviť, že osoba iná ako osoby povinné zaplatiť daň z finančných transakcií v zmysle v odsekov 1, 2 a 3 je spoločne a nerozdielne povinná zaplatiť túto daň.

Článok 11  Ustanovenia týkajúce sa lehôt na zaplatenie dane z finančných transakcií, povinností, ktorými sa má zaistiť platba, a overenia platby

1.           Zúčastnené členské štáty stanovia povinnosti týkajúce sa registrácie, účtovníctva a vykazovania a iné povinnosti na účely zaistenia efektívneho zaplatenia splatnej dane z finančných transakcií daňovým orgánom.

2.           Komisia môže v súlade s článkom 16 prijať delegované akty, v ktorých stanoví opatrenia, ktoré majú zúčastnené členské štáty prijať v súlade s odsekom 1.

3.           Zúčastnené členské štáty prijmú opatrenia na zaistenie toho, aby každá osoba povinná zaplatiť daň z finančných transakcií predložila daňovým orgánom daňové priznanie, v ktorom sa uvedú všetky údaje potrebné na výpočet dane z finančných transakcií, v prípade ktorej vznikla daňová povinnosť v priebehu jedného mesiaca, vrátane celkovej hodnoty transakcií zdanených podľa jednotlivých sadzieb. Daňové priznanie týkajúce sa dane z finančných transakcií sa predkladá do desiateho dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť daň z finančných transakcií.

4.           Zúčastnené členské štáty zaistia, aby finančné inštitúcie uchovávali pre potrebu daňových orgánov po dobu aspoň piatich rokov príslušné údaje týkajúce sa všetkých finančných transakcií, ktoré uskutočnili, či už vo vlastnom mene, alebo v mene inej osoby, na vlastný účet alebo na účet inej osoby. Pri stanovení uvedenej povinnosti prípadne zohľadnia povinnosti, ktoré už uložili finančným inštitúciám so zreteľom na článok 25 ods. 2 smernice 2004/39/ES.

5.           Zúčastnené členské štáty zaistia, aby každá splatná daň z finančných transakcií bola zaplatená na účty určené zúčastnenými členskými štátmi v týchto termínoch:

a)      v prípade elektronicky vykonanej transakcie v okamihu vzniku daňovej povinnosti;

b)      vo všetkých ostatných prípadoch do troch pracovných dní od okamihu vzniku daňovej povinnosti.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví jednotné spôsoby výberu splatnej dane z finančných transakcií. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 18 ods. 2.

6.           Zúčastnené členské štáty zaistia, aby daňové orgány overili, či bola daň riadne zaplatená.

Článok 12 Predchádzanie podvodom a daňovým únikom

Zúčastnené členské štáty prijmú opatrenia na predchádzanie daňovým podvodom a únikom.

Článok 13 Všeobecné pravidlo na zabránenie zneužívaniu

1.           Umelé opatrenie alebo umelý súbor opatrení, ktoré boli zavedené s hlavným zámerom vyhnúť sa zdaneniu a ktoré vedú k daňovej výhode, sa neberú do úvahy. Zúčastnené členské štáty pristupujú k týmto opatreniam na daňové účely podľa ich ekonomickej podstaty.

2.           Na účely odseku 1 opatrenie znamená akúkoľvek transakciu, schému, akciu, operáciu, dohodu, grant, dohovor, prísľub, záväzok alebo udalosť. Opatrenie môže tvoriť viacero krokov alebo častí.

3.           Na účely odseku 1 je opatrenie alebo súbor opatrení umelý, ak mu chýba obchodná podstata. Zúčastnené členské štáty pri určovaní toho, či opatrenie alebo súbor opatrení sú umelé, zvážia najmä to, či zahŕňajú jednu alebo viaceré z týchto situácií:

a)      právna charakteristika jednotlivých krokov, ktoré tvoria opatrenie, nie je konzistentné s právnou podstatou opatrenia ako celku;

b)      opatrenie alebo súbor opatrení sa vykonávajú spôsobom, ktorý by sa bežne nepoužil pri konaní, ktoré sa považuje za rozumné podnikateľské konanie;

c)      opatrenie alebo súbor opatrení obsahujú prvky, ktoré majú vzájomný kompenzačný alebo rušivý účinok;

d)      uzavreté transakcie majú cyklický charakter;

e)      z opatrenia alebo súboru opatrení vyplýva značná daňová výhoda, čo sa však neodráža v podnikateľských rizikách, ktoré podstúpil daňovník, alebo v jeho peňažných tokoch.

4.           Na účely odseku 1 účelom opatrenia alebo súborov opatrení je vyhnúť sa zdaneniu vtedy, keď bez ohľadu na akékoľvek subjektívne zámery daňovníka maria cieľ, ducha a účel daňových ustanovení, ktoré by sa inak uplatňovali.

5.           Na účely odseku 1 sa daný účel považuje za hlavný, ak akýkoľvek iný účel pripísaný, alebo ktorý by mohol byť pripísaný opatreniu alebo súboru opatrení, sa javí ako nanajvýš zanedbateľný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu.

6.           Pri určovaní toho, či opatrenie alebo súbor opatrení viedli k daňovej výhode podľa odseku 1, porovnajú zúčastnené členské štáty výšku dane, ktorú má daňovník zaplatiť s ohľadom na uvedené opatrenie (uvedené opatrenia), s výškou dane, ktorú by ten istý daňovník dlžil za rovnakých okolností pri neexistencii uvedeného opatrenia (uvedených opatrení).

Článok 14 Zneužívanie v prípade depozitných certifikátov a podobných cenných papierov

1.           Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, sa depozitný certifikát alebo podobný cenný papier vydaný v podstate na účely vyhýbaniu sa dani z transakcií s podkladovým cenným papierom vydaným v zúčastnenom členskom štáte považuje za vydaný v uvedenom zúčastnenom členskom štáte v prípade, že by inak vznikla daňová výhoda.

2.           Na účely odseku 1 sa uplatňuje článok 13 ods. 4, 5 a 6.

3.           Pri uplatňovaní odseku 1 sa prihliada na rozsah, v akom obchod s depozitným certifikátom alebo podobným cenným papierom nahradil obchod s podkladovým cenným papierom. Ak takéto nahradenie bolo významného rozsahu, musí osoba povinná zaplatiť daň z finančných transakcií preukázať, že depozitný certifikát alebo podobný cenný papier neboli vydané v podstate na účely vyhýbaniu sa dani z transakcie s podkladovým cenným papierom.

Kapitola V  Záverečné ustanovenia

Článok 15 Iné dane z finančných transakcií

Zúčastnené členské štáty nezachovajú ani nezavedú dane z finančných transakcií iné ako daň z finančných transakcií, ktorá je predmetom tejto smernice, alebo daň z pridanej hodnoty podľa smernice Rady 2006/112/ES[40].

Článok 16  Vykonávanie delegovania právomoci

1.           Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.           Delegovanie právomocí uvedených v článku 11 ods. 2 sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu uvedeného v článku 19.

3.           Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 ods. 2 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.           Komisia oznamuje delegovaný akt Rade hneď po jeho prijatí.

5.           Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 17  Informovanie Európskeho parlamentu

Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti týmto aktom alebo o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Článok 18 Postup výboru

1.           Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 19  Doložka o preskúmaní

Každých päť rokov a prvý raz do 31. decembra 2016 Komisia predloží Rade správu o uplatňovaní tejto smernice a prípadne návrh.

V uvedenej správe Komisia aspoň preskúma vplyv dane z finančných transakcií na riadne fungovanie vnútorného trhu, finančné trhy a reálne hospodárstvo a zohľadní pokrok dosiahnutý v oblasti zdaňovania finančného sektora v medzinárodnom kontexte.

Článok 20 Transpozícia

1.           Zúčastnené členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. septembra 2013 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2014.

Zúčastnené členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia zúčastnené členské štáty.

2.           Zúčastnené členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21  Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22 Adresáti

Táto smernica je určená zúčastneným členským štátom.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Smernica Rady, ktorou sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

14 05 Daňová politika

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

Návrh sa týka novej akcie

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročný strategický cieľ Komisie, ktorý je predmetom návrhu

Finančná stabilita

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 3 Vyvinúť nové daňové iniciatívy a opatrenia na podporu politických cieľov EÚ Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Hlava 14 Dane a colná únia; ABB 05 Daňová politika

1.4.3.     Očakávané výsledky

Zabrániť roztriešteniu vnútorného trhu s finančnými službami so zreteľom na rastúci počet zavádzaných nekoordinovaných vnútroštátnych daňových opatrení. Zaistiť, aby sa finančné inštitúcie spravodlivo a podstatne podieľali na nákladoch súvisiacich s nedávnou krízou, a zaistiť vyvážené zdanenie sektora vzhľadom na iné sektory. Vytvoriť vhodné demotivačné faktory pre transakcie, ktorými sa nezvyšuje blahobyt alebo efektívnosť finančných trhov, a doplniť regulačné opatrenia zamerané na zamedzenie budúcim krízam.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Prispieť k celkovému cieľu stability v EÚ v období po finančnej kríze

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Roztrieštenosti finančných trhov vo všetkých činnostiach a štátoch sa dá zabrániť a rovné zaobchádzanie s finančnými inštitúciami v EÚ, a v konečnom dôsledku riadne fungovanie vnútorného trhu, sa dá zaistiť len opatrením na úrovni EÚ a v prípade potreby posilnenou spoluprácou.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Ukázalo sa, že zavedenie široko založenej dane z finančných transakcií na vnútroštátnej úrovni, ktorá by umožnila splniť tri uvedené ciele bez vážnych účinkov v podobe premiestňovania, je sotva možné (príklad Švédska).

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Dane sú súčasťou globálneho rámca riešenia. Uloženie dane z finančných transakcií by uľahčilo úsilie o rozpočtovú konsolidáciu v zúčastnených členských štátoch. Okrem toho Komisia navrhla využiť časť príjmov z dane z finančných transakcií ako budúci vlastný zdroj – ak by sa mali použiť na financovanie rozpočtu EÚ, vnútroštátne príspevky zúčastnených členských štátov založené na HND by sa znížili.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

Návrh s neobmedzeným trvaním

1.7.        Plánovaný spôsob hospodárenia

N/A.

2.           Opatrenia v oblasti riadenia

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Zúčastnené členské štáty musia prijať primerané opatrenia vrátane opatrení v oblasti overovania, aby sa daň z finančných transakcií vyberala náležite a včas. Stanovenie primeraných opatrení na zaistenie platenia daní a monitorovanie a overovanie správnosti platby je ponechané na zúčastnené členské štáty.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

1. Oneskorená transpozícia smernice na úrovni zúčastnených členských štátov 2. Riziko daňových únikov, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívania 3. Riziko premiestnenia

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

V článku 11 smernice sa uvádzajú osobitné ustanovenia týkajúce sa predchádzania daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu: delegované akty a administratívna spolupráca v daňových otázkach. Riziká premiestnenia rieši výber vhodného súboru daňových sadzieb a široké vymedzenie daňového základu.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP[41] || krajín EZVO[42] || kandidátskych krajín[43] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || DRP/NRP || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Názov………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || [Názov….……………...…………………………………………….]

GR: <…….> || || || Rok N[44] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || || || || || || || ||

Platby || (2) || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || ||

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[45] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Platby || =2+2a+3 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Platby || (5) || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Platby || =5+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || ||

Ÿ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Platby || =5+ 6 || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017

GR: TAXUD ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,040 || 0,036 || 0,036 || 0,036 || 0,036

GR TAXUD SPOLU || || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || Rok 2013 || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Od roku 2017

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

Platby || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– X  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok  2013 || Rok  2014 || Rok  2015 || Rok  2016 || Od roku 2017

               

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762

Ostatné administratívne výdavky || 0,040 || 0,036 || 0,036 || 0,036 || 0,036

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

Mimo OKRUHU 5[46] viacročného finančného rámca || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || N/A || N/A || N/A || N/A || N/A

SPOLU || 0,294 || 0,798 || 0,798 || 0,798 || 0,798

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– X  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

|| Rok  2013 || Rok  2014 || Rok  2015 || Rok  2016 || Od roku 2017

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || || || ||

14 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762

14 01 01 02 (delegácie) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

14 01 05 01 (nepriamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

10 01 05 01 (priamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[47] || || || || ||

14 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

14 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

XX 01 04 yy[48] || - ústredie[49] || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

- delegácie || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || p.m. || p.m. || p.m. || p.m. || p.m.

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || ||

SPOLU || 0,254 || 0,762 || 0,762 || 0,762 || 0,762

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

14 predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Súčasné pridelenie pracovníkov GR TAXUD nezohľadňuje celkovú otázku spoločného systému dane z finančných transakcií a bude si vyžadovať interné prerozdelenie. Hlavné úlohy pridelených úradníkov budú: vypracovať technické podrobnosti v súvislosti s praktickým fungovaním dane s cieľom uľahčiť proces rokovaní, monitorovať následné vykonávanie, pripraviť právne výklady a pracovné dokumenty, prispievať k delegovaným aktom okrem iného v súvislosti s ustanoveniami proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam/zneužívaniu daní, pripraviť prípadné konania vo veci porušenia predpisov atď.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– X  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– X  Návrh/iniciatíva ako taký/taká nemá finančný vplyv na príjmy. Ak by sa však časť príjmov z dane z finančných transakcií použila ako vlastný zdroj, čím by sa znížili zostatkové vlastné zdroje založené na HND získané od zúčastnených členských štátov, malo by to vplyv na zloženie zdrojov príjmov.

[1]               KOM(2011) 594 v konečnom znení.

[2]               V priebehu rokov 2008 až 2012 finančné inštitúcie vo veľkom využívali, či už priamo alebo nepriamo, pomoc zo záchranných a zabezpečovacích operácií (pred)financovaných európskymi daňovníkmi. Tieto operácie spoločne so stagnujúcou hospodárskou činnosťou spôsobenou rozšírením neistoty týkajúcej sa stability celkového ekonomického a finančného systému spôsobili zhoršenie salda verejných financií v celej Európe o viac ako 20 % HDP. Väčšina finančných a poisťovacích služieb je tiež oslobodená od povinnosti platiť DPH.

[3]               P7_TA-(2012)0217.

[4]               ECO/321 – CESE 818/2012 (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 55).

[5]               CDR 332/2011 (Ú. v. EÚ C 113, 18.4.2012, s. 7).

[6]               Daň z finančných transakcií bola po prvýkrát na programe Rady pre hospodárske a finančné záležitosti 8. novembra 2011 a potom na troch nasledujúcich zasadnutiach v marci, júni a júli 2012. Od decembra 2011 do júna 2012 bolo tejto téme venovaných sedem zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre daňové otázky – nepriame zdanenie.

[7]               COM(2012) 631 final/2.

[8]               KOM(2011) 510 v konečnom znení. http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/proposal_council_own_resources_en.pdf

[9]               KOM(2011) 739 v konečnom znení.

                http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/COM_2011_0739_EN.pdf

[10]             Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11.

[11]             http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/other_taxes/financial_sector/index_en.htm.

[12]             Ú. v. EÚ L 22, 25.1.2013, s. 11.

[13]             Odkaz na vymedzenie pojmu finančné nástroje v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1). Toto vymedzenie zahŕňa podiely v podnikoch kolektívneho investovania. V dôsledku toho sú finančnými nástrojmi akcie a podielové listy podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32) a alternatívne investičné fondy (AIF) vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

[14]             Konkrétne smernica 2004/39/ES (pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou).

[15]             Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41.

[16]             Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

[17]             Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010, s. 1.

[18]             S určitými výnimkami v prípade smernice 2011/16/EÚ, ktoré však tu nie sú relevantné.

[19]                http://www.oecdilibrary.org/docserver/download/fulltext/2311331e.pdf?expires=1309623132&id=id&accname=ocid194935&checksum=37A9732331E7939B3EE154BB7EC53C41

[20]             Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1.

[21]             KOM(2011) 510 v konečnom znení. http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/proposal_council_own_resources_en.pdf

[22]             KOM(2011) 739 v konečnom znení.

                http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/fin_fwk1420/COM_2011_0739_EN.pdf

[23]               Ú. v. EÚ L 22, 25.1.2013, s. 11.

[24]               Ú. v. EÚ C ..., ..., s. . .

[25]               Ú. v. EÚ C..., ..., s. .

[26]               Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s. 11.

[27]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[28]               Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[29]               Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1.

[30]               Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

[31]               Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

[32]             Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.

[33]             Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32.

[34]             Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

[35]             Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1.

[36]             Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

[37]             Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1.

[38]             Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45.

[39]             Ú. v. EÚ L 46, 21.2.2008, s.11.

[40]             Ú. v. ES L 347, 11.12.2006, s. 1.

[41]               DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[42]               EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[43]               Kandidátske krajiny a prípadne kandidátske krajiny západného Balkánu.

[44]               Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína realizovať.

[45]               Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[46]               Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[47]               ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert.

[48]               Pod stropom pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)

[49]               Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).