52013DC0832

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Štvrtá polročná správa o fungovaní schengenského priestoru za obdobie od 1.mája do 31. októbra 2013

1. Úvod

Ako uviedla Komisia 16. septembra 2011 v oznámení o posilnení správy schengenského priestoru[1] a po získaní súhlasu Rady 8. marca 2012, Komisia predkladá polročné správy o fungovaní schengenského priestoru Európskemu parlamentu a Rade. Táto štvrtá správa sa týka obdobia od 1. mája do 31. októbra 2013.

2. Situačný prehľad 2.1. Situácia na vonkajších schengenských hraniciach [2]

Od apríla do júna 2013 bolo odhalených 24 805  neoprávnených prekročení hraníc, čo predstavuje nárast o 7,4 % v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012 a 155 % nárast v porovnaní s prvým štvrťrokom. Ide o najväčší zaznamenaný nárast za dva po sebe nasledujúce štvrťroky od roku 2008, s najväčšou pravdepodobnosťou spojený na jednej strane so zlepšenými poveternostnými podmienkami v oblasti Stredozemného mora a na druhej strane so zmenami azylovej politiky v Maďarsku.

Od januára 2013 sú žiadatelia o azyl v Maďarsku posielaní skôr do otvorených než uzavretých zariadení a v mnohých prípadoch často zakrátko tieto zariadenia neoprávnene opustili a odcestovali do iných členských štátov. Počet odhalených neoprávnených prekročení hraníc narástol z 911 v poslednom štvrťroku 2012 a 2 405 v prvom štvrťroku 2013 na 8 775 osôb v druhom štvrťroku 2013. Od apríla do júna 2013 bolo v Maďarsku odhalených najviac prípadov protiprávneho prekročenia hraníc zo všetkých členských štátov EÚ, t. j. 35 % z celkového počtu v EÚ. Za Maďarskom sa umiestnilo Taliansko a Grécko s 26 % z celkového počtu prípadov protiprávneho prekročenia hraníc v obidvoch štátoch. V júli 2013 však Maďarsko znovu zmenilo pravidlá, pričom sa opätovne vo zvýšenej miere používajú uzatvorené zariadenia. Odvtedy počet prípadov protiprávneho prekročenia hraníc poklesol. Podľa maďarských orgánov tento pokles môže byť aj dôsledkom posilnenej spolupráce s Kosovom[3].

Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, väčšinu prípadov protiprávneho prekročenia hraníc tvorili migranti z Kosova – v období od apríla do júna 2013 išlo o 4 456 osôb. Počet migrantov z Albánska dosiahol 3 098 osôb, odhalených predovšetkým v Grécku.

Počet občanov Sýrie odhalených pri protiprávnom prekročení hraníc narástol z 2 024 v druhom štvrťroku 2012 na 2 784 v druhom štvrťroku 2013, predovšetkým v Egejskom mori (1 322 osôb), Po spustení gréckej operácie Aspida narástol aj počet odhalení na hranici medzi Bulharskom a Tureckom zo 159 v druhom štvrťroku 2012 na 1059 v rovnakom štvrťroku 2013. V priebehu leta 2013 naďalej rástol počet odhalených občanov Sýrie (1 840 v júli 2013 a 3 413 v auguste 2013), predovšetkým na talianskej morskej hranici, ako aj na pozemnej hranici medzi Bulharskom a Tureckom. Občania Sýrie, ktorí vstúpia do schengenského priestoru, okrem iného v Grécku, majú často namierené do Švédska alebo Nemecka s cieľom požiadať o azyl. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že švédsky úrad pre migráciu 2. septembra vyhlásil nové právne stanovisko, podľa ktorého sa občanom Sýrie, ktorým bolo pôvodne udeľované trojročné povolenie na pobyt, v súčasnosti udeľuje trvalý pobyt. Osoby s povolením na trvalý pobyt môžu následne požiadať o zlúčenie rodiny[4].

V dôsledku značného nárastu počtu prichádzajúcich migrantov v centrálnom Stredozemí od leta 2013 a tragickej nehody lode pri pobreží talianskeho ostrova Lampedusa Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na zasadnutí 7. – 8. októbra 2013 rozhodla o vytvorení pracovnej skupiny s cieľom v budúcnosti predchádzať takýmto tragédiám. Komisia sa ujala vedenia tejto pracovnej skupiny, ktorá by mala zistiť, aké nástroje má EÚ k dispozícii, a ktoré by mohli byť využité účinnejšie. To okrem iného zahŕňa posilnenie spoločných operácií agentúry Frontex v Stredozemí.

2.2. Situácia v rámci schengenského priestoru

V období od apríla do júna 2013 bolo odhalených viac ako 80 000 prípadov protiprávneho pobytu, z ktorých väčšina bola odhalená vo vnútrozemí a nie na vonkajších hraniciach. Väčšina odhalení bola nahlásená v Nemecku (11 683), nasledovalo Francúzsko (8 563) a Španielsko (8 156)[5].

Zhromažďovanie informácií o migračných tokoch v rámci EÚ/schengenského priestoru nazvané operácia Perkunas sa uskutočnilo od 30. septembra do 13. októbra 2013 v 23 členských štátoch EÚ[6], ako aj v Nórsku a Švajčiarsku. Jedným z cieľov operácie bolo preskúmať prepojenie medzi neoprávnenými prekročeniami hraníc na vonkajších hraniciach a sekundárnymi pohybmi v rámci EÚ/schengenského priestoru. Podľa informácií poskytnutých litovským predsedníctvom bolo zaistených 10 459 protiprávnych migrantov, z toho 4 800 v Taliansku a 1 606 v Nemecku.

Sieť policajných služieb, pohraničnej stráže a ostatných príslušných útvarov na presadzovanie práva činných na letiskách (AIRPOL) počas troch týždňov od marca do mája 2013 koordinovala akciu zameranú na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, používaniu falošných dokladov, krádeži totožnosti a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Na 17 zúčastnených letiskách v 14 krajinách sa v priebehu 24 hodín uskutočnili cielené opatrenia zamerané na rizikové lety v rámci EÚ a výsledky sa predložili sieti AIRPOL na ďalšiu analýzu. Počas operácie bolo skontrolovaných 122 letov, pričom bolo zaistených 26 osôb, predovšetkým na letoch z Budapešti do Berlína.

Hoci uvedené údaje sú užitočné, stále je potrebné ďalej zlepšovať zhromažďovanie a analýzu údajov o protiprávnych migračných pohyboch v rámci EÚ. Agentúra Frontex s cieľom riešiť túto potrebu z iniciatívy Komisie a na základe dostupných informácií predložených členskými štátmi do polovice novembra 2013 pripraví špecificky prispôsobenú analýzu rizík v súvislosti s migračnými pohybmi v rámci EÚ. Okrem toho sa predpokladá, že v polovici decembra 2013 budú v rámci siete agentúry Frontex pre analýzu rizík dohodnuté indikátory pre tieto migračné pohyby, pričom s pravidelným zhromažďovaním týchto indikátorov sa začne od januára 2014.

3. Uplatňovanie schengenského acquis 3.1. Prípady dočasne obnovených kontrol na vnútorných hraniciach

V článku 23 Kódexu schengenských hraníc[7] sa uvádza, že členský štát môže v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti výnimočne obnoviť kontrolu na svojich vnútorných hraniciach. V období od 1. mája do 31. októbra 2013 žiadny členský štát neobnovil kontroly na svojich vnútorných hraniciach.

3.2. Zachovanie neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach

V rámci schengenského acquis existujú dve oblasti, v ktorých často dochádza k údajným prípadom porušenia, konkrétne ide o to, či vykonávanie policajných kontrol v blízkosti vnútorných hraníc má rovnaký účinok ako hraničné kontroly (článok 21 Kódexu schengenských hraníc), a o povinnosť odstrániť prekážky plynulej premávky, ako napr. obmedzenia rýchlosti, na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach (článok 22 Kódexu schengenských hraníc) V období od 1. mája do 31. októbra 2013 si Komisia vyžiadala informácie o možnom porušení článkov 21 a/alebo 22 Kódexu schengenských hraníc v jednom novom prípade (týkajúcom sa Španielska), uzavrela dva prípady (týkajúce sa Lotyšska a Litvy) a pokračovala vo vyšetrovaní šiestich otvorených prípadov (týkajúcich sa Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Slovenska a Švédska).

3.3. Údajné porušenie ďalších ustanovení schengenského acquis

Transpozícia smernice o návrate (2008/115/ES) do vnútroštátnych právnych predpisov

Lehota na transpozíciu smernice o návrate (2008/115/ES) uplynula 24. decembra 2010. Všetky členské štáty EÚ viazané smernicou a všetky pridružené krajiny okrem Islandu oznámili plnú transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Komisia podrobne skúma právnu transpozíciu a praktické uplatňovanie smernice v členských štátoch a do konca roka 2013 predloží prvú správu o jej uplatňovaní ako súčasť oznámenia o politike EÚ v oblasti návratu.

Vykonávanie nariadenia o malom pohraničnom styku (ES č. 1931/2006)

Komisia sleduje vykonávanie režimu malého pohraničného styku od roku 2006, keď nadobudol účinnosť. V súvislosti s predchádzajúcou správou Komisia požiadala o informácie dva členské štáty (Maďarsko a Slovensko) a pokračovala vo vyšetrovaní v súvislosti s tromi členskými štátmi (Lotyško, Poľsko a Slovinsko), zamerané na bilaterálne dohody, ktoré tieto krajiny uzavreli so susednými tretími krajinami.

Konanie Komisie v týchto prípadoch je čiastočne založené na rozsudku Súdneho dvora z 21. marca 2013 vo veci C-254/11 (Shomodi). Podľa rozsudku Súdneho dvora držiteľ povolenia na malý pohraničný styk sa môže pohybovať sa v pohraničnej oblasti po dobu troch mesiacov, pokiaľ jeho pobyt nebol prerušený, a po každom prerušení pobytu mu prináleží nové právo na pobyt v dĺžke troch mesiacov. Okrem toho sa pobyt držiteľa povolenia na malý pohraničný styk musí považovať za prerušený od okamihu, keď  sa príslušná osoba vráti do svojej krajiny pobytu, a to bez ohľadu na počet prekročení hranice a ich frekvenciu.

3.4. Nedostatky zistené v rámci mechanizmu schengenského hodnotenia

Odborníci z členských štátov, Generálny sekretariát Rady a Komisia pravidelne hodnotia uplatňovanie schengenského acquis členskými štátmi v rámci súčasného mechanizmu schengenského hodnotenia[8].

V období od 1. mája do 31. októbra 2013 boli vykonané schengenské hodnotenia zamerané na pozemné hranice v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku, ako aj na systém SIS/Sirene v Českej republike, na Malte, Slovensku a v Slovinsku. Správy sa dokončujú a očakáva sa, že budú obsahovať pozitívne aj negatívne pripomienky a odporúčania týkajúce sa takých otázok ako vzdelávanie, využívanie analýzy rizík, výmena informácií, medzinárodná spolupráca a infraštruktúra na hraničných priechodoch. Tak ako v prípade predchádzajúcich šiestich mesiacov, aj teraz vo všeobecnosti existuje priestor na zlepšenie, no neboli nájdené žiadne nedostatky, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah zo strany Komisie.

Komisia v nadväznosti na poslednú misiu v Grécku v októbri 2013 zaznamenala pokrok dosiahnutý pri riadení vonkajších hraníc krajiny, vyzýva Grécko, aby pokračovalo vo vykonávaní schengenského akčného plánu a potvrdzuje svoj záväzok podporiť úsilie Grécka, okrem iného prostredníctvom Fondu pre vonkajšie hranice, budúceho Fondu pre vnútornú bezpečnosť a prostredníctvom podpory poskytovanej agentúrou Frontex.

Orientačný harmonogram schengenských hodnotení za november 2013 až apríl 2014 je uvedený v prílohe I.

Pokiaľ ide o samotný mechanizmus schengenského hodnotenia, Rada 7. októbra 2013 rozhodla o prijatí nového mechanizmu schopného odhaliť nedostatky v ranom štádiu a zabezpečiť vhodnú nápravu, nadväzujúce opatrenia a transparentnosť. V rámci nového mechanizmu bude mať Komisia koordinačnú úlohu, bude pripravovať hodnotenia spoločne s expertmi členských štátov a prevezme zodpovednosť za schvaľovanie správ a navrhovanie odporúčaní na možné zlepšenia. Okrem toho bude Komisia plánovať neohlásené inšpekcie, napríklad na vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru.

Napriek tomu môžu vzniknúť veľmi výnimočné situácie, keď odporúčania na vykonanie nápravných opatrení nebudú stačiť na patričnú alebo dostatočne rýchlu nápravu možných pretrvávajúcich závažných nedostatkov pri kontrolovaní vonkajších hraníc členskými štátmi. Nový mechanizmus preto umožňuje na podnet Komisie rozhodnúť o dočasnom obnovení kontrol na vnútorných hraniciach, pokiaľ štát zlyháva pri riadení svojich vonkajších hraníc. To predstavuje výnimočnú poslednú možnosť v skutočne kritickej situácii s cieľom zabezpečiť riešenie problémov a minimalizovať vplyv na voľný pohyb.

Nariadenie o novom mechanizme schengenského hodnotenia nadobudne účinnosť dvadsať dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa uskutočnilo 6. novembra 2013. S ohľadom na súčasné členské štáty schengenského priestoru sa bude v praxi uplatňovať až o rok neskôr. Pre ostatné členské štáty EÚ, ktoré sa snažia vstúpiť do schengenského priestoru, sa toto nariadenie začne uplatňovať najneskôr od 1. januára 2016. Je potrebné poznamenať, že schengenské hodnotenia Bulharska a Rumunska boli dokončené, a v rámci nového mechanizmu sa nebudú hodnotiť opäť. Po vstupe Chorvátska do EÚ 1. júla 2013 a po oznámení jeho pripravenosti budú vypracované plány schengenského hodnotenia v súlade s novým postupom.

3.5. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom

V nadväznosti na závery Rady z júna 2011 stanovujúce, že Bulharsko a Rumunsko spĺňajú kritériá potrebné na uplatňovanie schengenského acquis v plnej miere, sa implementovali ďalšie opatrenia, ktoré prispejú k pristúpeniu týchto krajín. Rada síce stále nemohla prijať rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s týmito krajinami,  má však v úmysle túto otázku prehodnotiť na zasadnutí 7. – 8. decembra 2013. Komisia naďalej plne podporuje pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru.

3.6. Technické zmeny Kódexu schengenských hraníc atď.

Na základe dohody o balíku predpisov týkajúcich sa správy schengenského priestoru z mája 2013 Európsky parlament schválil a Rada v júni 2013[9] prijala zmeny Kódexu schengenských hraníc, ktoré následne nadobudli účinnosť 19. júla 2013. Účelom týchto zmien bolo odstrániť rôznorodé interpretácie Kódexu schengenských hraníc a reagovať na praktické problémy, ktoré vznikli od nadobudnutia účinnosti Kódexu. Hlavnými zmenami sú zavedenie jasného vymedzenia metódy výpočtu „pobytov, ktorých dĺžka nepresahuje 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia“ (t. j. krátke pobyty) občanov tretích krajín v rámci schengenského priestoru a objasnenie v súvislosti s požadovaným obdobím platnosti cestovných dokladov občanov tretích krajín.

4. Sprievodné opatrenia 4.1. Používanie Schengenského informačného systému

Druhá generácie Schengenského informačného systému (SIS II) vstúpila do prevádzky 9. apríla 2013. Po tom, ako bez incidentov uplynulo následné jednomesačné obdobie intenzívneho monitorovania, bolo operačné riadenie systému SIS II odovzdané Európskej agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA). Od vstupu do prevádzky funguje SIS II bez problémov. Vďaka posilneným funkciám a celkovej výkonnosti systém zásadným spôsobom prispieva k zaručeniu bezpečnosti a voľného pohybu osôb v schengenskom priestore. Počet zápisov v systéme SIS II neustále rastie.

Prvé neformálne posúdenie implementácie systému SIS II vykonané v júli 2013 ukázalo, že členské štáty vo všeobecnosti využívajú nové kategórie  a funkcie zápisov, vďaka čomu došlo k značnému nárastu pozitívnych lustrácií zaznamenaných v mnohých členských štátoch. Táto situácia nastala predovšetkým v členských štátoch, ktoré vyhľadávajú priamo v centrálnom systéme. Naproti tomu niektoré členské štáty zaznamenali pokles pozitívnych lustrácií počas prvých dvoch mesiacov prevádzky systému SIS II v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012. Dostupné dôkazy nasvedčujú tomu, že tento fenomén vznikol v dôsledku stále pokračujúcich úprav vnútornej organizácie v členských štátoch v súlade s prostredím systému SIS II, nedostatočne vyškolenými koncovými používateľmi alebo neúplnou implementáciou systému SIS II. Nie všetky členské štáty v skutočnosti plne implementovali nové kategórie údajov a funkcie v rámci systému SIS II. Vzhľadom na kľúčovú dôležitosť systému SIS II pre fungovanie schengenského priestoru má naďalej rozhodujúci význam plná implementácia a zabezpečená a neprerušená prevádzka tohto systému. S cieľom ďalej vyhodnotiť situáciu a dosiahnutý pokrok pri implementácii systému SIS II a popri prebiehajúcich schengenských hodnoteniach má Komisia v úmysle vykonať ďalšie preskúmanie v poslednom štvrťroku 2013, v rámci ktorého preskúma okrem iného štatistiky členských štátov v súvislosti s pozitívnymi lustráciami.

4.2. Používanie vízového informačného systému

Vízový informačný systém (VIS)[10]je systém na výmenu informácií o krátkodobých vízach. Od konca posledného hodnoteného obdobia (30. apríla 2013) sa začala prevádzka systému VIS v šiestom (východná Afrika) a siedmom regióne (južná Afrika). V ôsmom regióne (južná Amerika)[11] bol zavedený 5. septembra 2013. Okrem toho je na 14. novembra 2013 plánované začatie prevádzky systému VIS v deviatom (stredná Ázia), desiatom (juhovýchodná Ázia) a jedenástom regióne (Palestína). Diskusie o určení tretieho a posledného súboru regiónov pre zavedenie boli ukončené a príslušné vykonávacie rozhodnutie bolo prijaté 30. septembra 2013.

Systém VIS funguje dobre a do 31. októbra 2013 sa prostredníctvom neho spracovalo 5,0 milióna žiadostí, pričom bolo vydaných 4,2 milióna víz. Napriek pokračujúcemu úsiliu členských štátov aj naďalej zostáva hlavnou problémovou otázkou strednodobý až dlhodobý vplyv neoptimálnej kvality údajov (biometrických aj alfanumerických), ktoré konzulárne orgány členských štátov vkladajú do systému VIS.

4.3. Vízová politika a readmisné dohody

Mechanizmus monitorovania krajín západného Balkánu po liberalizácii vízového režimu

Podľa údajov agentúry Frontex celkový počet žiadostí o azyl zo západobalkánskych krajín vyňatých z vízovej povinnosti v najviac dotknutých členských štátoch EÚ/schengenského priestoru v období od januára 2013 do septembra 2013 poklesol o 5,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Takmer rovnaké sezónne výkyvy je možné jednoznačne pozorovať aj tento rok, pričom od mája 2013 počet podaných žiadosti postupne rastie. Tieto výkyvy sú spôsobené občanmi Srbska a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko. Hlavnou cieľovou krajinou zostáva aj naďalej Nemecko, za ním nasleduje Švédsko, Belgicko, Švajčiarsko a Luxembursko.

Readmisné dohody

S cieľom uľahčiť readmisiu osôb s neoprávneným pobytom v členskom štáte do krajiny pôvodu bola 18. apríla 2013 podpísaná readmisná dohoda s Kapverdmi. Európsky parlament túto dohodu schválil 11. septembra a rozhodnutie Rady potrebné na uzatvorenie dohody bolo prijaté 9. októbra 2013. Teraz má dôjsť k výmene oznámení o ratifikácii medzi EÚ a Kapverdmi, pričom dohoda (spoločne s dohodou o zjednodušení vízového režimu) by mala nadobudnúť platnosť vo veľmi krátkom čase. Readmisná dohoda s Tureckom bola parafovaná v júni 2012 a očakáva sa podpis tejto dohody a začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu. V októbri 2012 bola parafovaná readmisná dohoda s Arménskom, ktorá bola podpísaná 19. apríla 2013 a očakáva sa, že čoskoro nadobudne platnosť. Okrem toho boli ukončené rokovania s Azerbajdžanom týkajúce sa dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisnej dohody a obidve dohody boli parafované 29. júla 2013. V Rade a Európskom parlamente sa bude zanedlho diskutovať o návrhoch rozhodnutí Rady na podpísanie a uzatvorenie týchto dohôd.

[1]               KOM(2011) 561 v konečnom znení

[2]               Štvrťročná analýza rizík agentúry Frontex za obdobie od apríla do júna 2013.

[3]              Týmto označením nie sú dotknuté pozície k  štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

[4]               Webová stránka švédskeho úradu pre migráciu, 5. septembra 2013.

[5]               Štvrťročná analýza rizík agentúry Frontex za obdobie od apríla do júna 2013.

[6]               Chorvátsko, Grécko, Írsko, Luxembursko a Švédsko sa na operácii nezúčastnilo.

[7]               Nariadenie (ES) č. 562/2006 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zmenené nariadením (EÚ) č. 610/2013.

[8]               SCH/Com-ex (98) 26 def.

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013 ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 a (ES) č. 539/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 a (ES) č. 810/2009.

[10] Rozhodnutie Rady z 8. júna 2004 , ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) (2004/512/ES).

[11] Vykonávacie rozhodnutie Komisie z  21. septembra 2011, ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v prvom regióne (2011/636/EÚ), Vykonávacie rozhodnutie Komisie z  21. septembra 2012 , ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v treťom regióne (2012/512/EÚ), Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 7. marca 2013, ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) vo štvrtom a v piatom regióne (2013/122/EÚ), Vykonávacie rozhodnutie Komisie z  5. júna 2013 , ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v šiestom a siedmom regióne (2013/266/EÚ), Vykonávacie rozhodnutie Komisie z  20. augusta 2013 , ktorým sa určuje dátum začatia prevádzky vízového informačného systému (VIS) v ôsmom regióne (2013/441/EÚ).