This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0213
GREEN PAPER on the insurance of natural and man-made disasters
ZELENÁ KNIHA o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou
ZELENÁ KNIHA o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou
/* COM/2013/0213 final */
ZELENÁ KNIHA o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou /* COM/2013/0213 final */
ZELENÁ KNIHA o poistení proti prírodným katastrofám a katastrofám
spôsobeným ľudskou činnosťou 1. Úvod Európsku úniu, podobne ako mnohé ďalšie
regióny sveta, ohrozujú takmer všetky druhy prírodných katastrof. Katastrofy
nezapríčiňujú len straty na ľudských životoch, ale každoročne spôsobujú aj
škody za niekoľko miliárd eur, čo ovplyvňuje hospodársku stabilitu a rast.
Katastrofy môžu mať cezhraničné účinky a môžu potenciálne ohroziť celé oblasti
v susedných krajinách. Aj ak sú náklady spôsobené rozsiahlymi katastrofami
sústredené na jednom mieste, ak nie sú primerane kryté poistením, potom môžu
jednotlivé členské štáty znášať značné fiškálne zaťaženie, ktoré by mohlo
spôsobiť vnútorné a vonkajšie nerovnováhy. Ide preto o dôležitú otázku pre
občanov, spoločnosti a vlády v rámci Únie. V roku 2010 Rada vyzvala Komisiu, aby
zhodnotila potenciál Európskej únie uľahčovať a podporovať zvýšené krytie
náležitého poistenia rizík v prípade katastrof a trhy na presuny
finančného rizika, ako aj regionálne spájanie poistenia, z hľadiska
prenosu poznatkov, spolupráce alebo štartovacieho financovania a
aby o ňom podala správu[1].
Komisia následne zorganizovala Konferenciu o prevencii prírodných
katastrof a poistení proti nim[2]
a vypracovala štúdiu s názvom „Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík
a poistné krytie v Európskej únii“[3].
Táto zelená kniha predstavuje niekoľko otázok
týkajúcich sa primeranosti a dostupnosti náležitého poistenia proti
katastrofám a je sprievodným dokumentom oznámenia s názvom „Stratégia
EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“. Cieľom je zvýšiť povedomie a posúdiť, či
by kroky na úrovni EÚ mohli byť primerané, alebo opodstatnené na zlepšenie trhu
s poistením proti katastrofám v Európske únii alebo nie. Všeobecnejšie sa týmto
procesom rozšíri aj znalostná základňa, prispeje sa k podpore poistenia
ako nástroja na riadenie katastrof, a tým sa podporí posun smerom k všeobecnej
kultúre v oblasti prevencie a zmierňovania rizík katastrof a zabezpečia sa
ďalšie údaje a informácie. Nasledujúce grafy znázorňujú prehľad výskytu
prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou
v Európskej únii počas posledných rokov. Graf 1: Prírodné katastrofy v štátoch
EHP (1980 – 2011) Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena
klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na
ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012. Prudké víchrice, riečne alebo bleskové povodne
sú jedným z hlavných rizík prírodných katastrof, ktorým čelí Európa (napríklad
v roku 2012 záplavy v Spojenom kráľovstve, Írsku a Rumunsku, v rokoch
2002, 2005 a 2010 záplavy v celej Európe). Graf 2: Záplavy – historicky najvyššie
straty Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia
(2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie
v EÚ, na základe dostupných údajov[4]. Členské štáty sa každoročne musia vyrovnávať
aj s hrozbou, ktorú predstavujú lesné požiare. Podľa záznamov v roku 2003
zasiahla Európu vlna horúčav s najvyššími teplotami aspoň od roku 1500[5]. V posledných rokoch spôsobilo závažné škody v
európskych krajinách aj niekoľko zimných a veterných víchric. Graf 3: Víchrice – historicky najvyššie
straty Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia
(2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ,
na základe dostupných údajov. Zemetrasenia v Aquile v roku 2009
a v regióne Emilia Romagna v roku 2012 spôsobili úmrtia a
zranenia a zničili obytné a komerčné nehnuteľnosti. Zemetrasenia môžu
v Európe vyvolať aj cunami (ako napríklad v roku 1908 v Messine alebo
v roku 1755 v Lisabone). Graf 4: Zemetrasenie – historicky najvyššie
straty Zdroj: Spoločné výskumné centrum, Európska komisia
(2012), Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ,
na základe dostupných údajov. Sopečná erupcia Eyjafjallajökull v marci 2010
názorne predviedla, aké ďalekosiahle môžu byť následky prírodnej katastrofy. Zo
skúseností vyplynulo, že takáto nepravdepodobná udalosť môže mať dlhotrvajúce
a vážne následky na iné časti Európy a sveta. V období od roku 1980 do roku 2011 si
prírodné katastrofy vyžiadali hospodárske straty, ktoré sa v celej Európe
vyšplhali v cenách z roku 2011 na 445 miliárd EUR. Asi polovicu
všetkých strát možno pripísať niekoľkým väčším udalostiam, ako boli víchrice
Lothar v roku 1999, Kyrill v roku 2007 a Xynthia v roku 2010
a záplavám v strednej Európe v roku 2002 a v Spojenom
kráľovstve v roku 2007. Náklady na škody vyplývajúce z extrémnych
klimatických javov sa od 80. rokov 20. storočia zvýšili z 9 miliárd EUR na viac
ako 13 miliárd EUR v prvom desaťročí 21. storočia (hodnoty upravené o infláciu
v roku 2011)[6].
Graf 5: Prírodné katastrofy v štátoch
EHP – udalosti vedúce k stratám, úmrtia a straty (1980 – 2011) Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena
klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na
ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012. V súvislosti so zmenou klímy sa bude
využívať poistenie na krytie čoraz častejších a intenzívnejších udalostí.
Zmeny klímy, demografická štruktúra a koncentrácia obyvateľstva, rast v
oblastiach vystavených katastrofám a zvyšujúce sa hodnoty bohatstva
a majetku zvyšujú expozíciu a zraniteľnosť hospodárskych aktív a
závažnosť strát[7].
Z krátkodobého hľadiska nemusí byť vplyv zmeny klímy na poistenie až taký
významný. Z dlhodobejšieho hľadiska, najmä v odvetviach
alebo v oblastiach, v ktorých nebolo poistenie bežné, by zmena klímy
mohla mať vplyv na prístupnosť a finančnú dostupnosť poistenia. Možné
straty vo výraznej miere závisia od zmien v expozícii a od
zraniteľnosti. Očakáva sa, že pravdepodobnosť väčšiny druhov extrémnych
klimatických javov výrazne vzrastie[8].
V dôsledku narastajúcich rizík sa poistenie v určitých oblastiach môže
stať neprístupné alebo finančne nedostupné. Nedostupné poistenie, jeden
z faktorov, ktorý prispieva k zraniteľnosti, môže zhoršiť citlivosť
spoločnosti a spôsobiť, že možné veľké finančné expozície zostanú na
pleciach vlád. Katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ako
napríklad priemyselné havárie s nebezpečnými látkami, môžu mať takisto
cezhraničný vplyv veľkého rozsahu (t. j. nehoda v Mexickom zálive
v roku 2010 spojená s námornou ťažbou ropy, pretrhnutie hrádze na
odkalisku v Ajke, Maďarsko). Okrem toho môžu prírodné nebezpečenstvá a
katastrofy, napríklad blesky, nízke teploty alebo zemetrasenia, vyvolať
katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou („natech“ – prírodné nebezpečenstvá
spôsobujúce technologické katastrofy, Natural Hazard Triggering Technological
Disasters), ako napríklad atmosférické úniky, úniky kvapalín alebo požiare[9] (t. j. jadrová katastrofa vo
Fukušime, Japonsko, v roku 2011). Tieto zložené katastrofy „natech“ sa môžu
objavovať častejšie z dôvodu zvýšeného výskytu extrémnych prírodných javov
a zvýšenej zložitosti a prepojenosti priemyselných systémov. Priemyselné havárie v štátoch EHP
nahlásené do systému na ohlasovanie závažných havárií Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Mapovanie vplyvov
prírodných rizík a technologických havárií v Európe, technická správa EHP
č. 13/2010. Súkromným poistením sa môže vyriešiť niekoľko
súvisiacich politických obáv a môže sa ním prispieť k udržateľnosti verejných
financií[10].
Poistenie je jedným z nástrojov na riadenie rizík v prípade katastrof
spolu s predchádzaním rizikám, opatreniami pripravenosti a reakcie:
Fungovanie poistného systému proti rizikám v prípade katastrof môže byť nad
rámec rozdelenia rizika funkčné na všetkých úrovniach cyklu riadenia rizík, od
určenia rizika a modelovania rizika po presun rizika a odškodnenie.
Poistenie plní špecifickú úlohu: Nezabraňuje stratám na životoch alebo majetku,
ale pomáha znížiť hospodársky vplyv a uľahčuje obnovu po katastrofách. Dobre
navrhnuté poistné zmluvy môžu fungovať aj ako trhový nástroj na odradenie od
rizikového správania a podporovanie informovanosti o rizikách, ako aj na
uplatňovanie hľadiska ochrany pred katastrofami v hospodárskych a finančných rozhodnutiach. 2. Prenikanie poistenia proti
prírodným katastrofám na trh Veľké prírodné katastrofy majú rozsiahle
a významné nepriaznivé účinky na hospodársku činnosť, a to jednak
z hľadiska svojho okamžitého vplyvu, ako a aj z dlhodobejšieho
hľadiska. Najmä nepoistené straty vedú k následným makroekonomickým
nákladom, pričom dostatočne poistené prípady sú z hľadiska strateného
zisku bezvýznamné[11].
Z nedávneho analytického výskumu, ktorý
uskutočnilo Spoločné výskumné centrum, na základe dostupných údajov vyplynulo,
že miera prenikania poistenia proti katastrofám na trh je v niektorých
členských štátoch nízka[12].
V analýze sa poukazuje na to, že riziko záplav, víchric a zemetrasení je
podľa očakávaní v jednotlivých členských štátoch rôzne. Na základe dostupných
údajov však existujú prípady, keď trhy s poistením proti katastrofám zrejme
nevedia v plnej miere zvládnuť existujúce riziká. Podľa dostupného výskumu je
miera prenikania poistenia proti víchriciam na trh vysoká vo väčšine členských
štátov. V prípade záplav a zemetrasení je však miera prenikania poistenia na
trh vysoká iba vtedy, keď sú tieto riziká viazané s inými rizikami. Graf 7: Prírodné katastrofy v štátoch
EHP (1980 až 2011) – celkové a poistené straty Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Zmena
klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na
ukazovateľoch, Správa EHP č. 12/2012. (1) Otázky (1) Aký je váš názor na mieru prenikania poistenia proti katastrofám na trh v Európskej únii? Uveďte, prosím, podrobnosti a údaje na podporu vašich argumentov. Je potrebný ďalší prieskum na pochopenie akýchkoľvek možných medzier v ponuke poistenia a dopyte po ňom, v dostupnosti a krytí poistenia? 2.1. Viazanie produktov Poistením sa prerozdeľuje a znižuje finančné
riziko spojené s nepriaznivými udalosťami rozdelením nákladov medzi viac
jednotlivcov alebo v čase. Poistením sa prenášajú jednotlivé riziká do súboru,
ktorý spravuje poisťovateľ. Nahromadením alebo združovaním rizík je možné
znížiť náklady na katastrofy v ktoromkoľvek konkrétnom období. Krytie, ktoré poskytuje trh súkromného
poistenia, je financované poistným a kryté kapitálom akcionárov, aby sa
pokryli pravdepodobné odchýlky od očakávaných strát. V poistnom sa
odrážajú očakávané straty poisteného jednotlivca, rozpätie neistoty pre oblasť
poisťovacej činnosti, poplatok za kapitál akcionárov, podiel nákladov na
spracovanie, t. j. administratívne a iné náklady spojené s uzatváraním
poistných zmlúv, a zisk. Poistné sa investuje na finančných trhoch, kde
investičné riziká nesmú byť prepojené s upisovacím rizikom alebo musia byť
zaistené s cieľom vybrať určité riziko zo súboru. Týmto spôsobom poistenie
rozkladá riziko hospodárskej straty v rámci spoločnosti a regiónov. Osobitným znakom katastrof je, že dokážu naraz
zničiť veľké množstvo majetku v koncentrovanej oblasti: Zemetrasenia sa
vyskytujú pozdĺž seizmických zlomov, záplavy sa vyskytujú v nízko
položených oblastiach a veterné víchrice sú veľmi často sústredené na
pobrežiach. Táto skutočnosť kontrastuje s inými druhmi rizika, na ktoré sa
poskytuje poistné krytie, ako napríklad krádež alebo požiar. Je
nepravdepodobné, hoci nie nemožné, aby bola vykradnutá naraz celá štvrť. Používajú sa dva hlavné spôsoby, ktorými sa
umožňuje riešenie prepojených rizík pomocou poistenia. Prvým je rozšírenie
súboru tak, aby bolo veľmi nepravdepodobné, že by boli jednotlivé riziká vo
veľkej miere prepojené prostredníctvom akejkoľvek možnej katastrofy. Ďalšou
rozšírenou technikou je viazanie niekoľkých druhov neprepojených
nebezpečenstiev do jednej poistnej zmluvy napríklad požiar a záplavu,
víchricu alebo zemetrasenie[13].
Keďže každé nebezpečenstvo je nezávislé od akéhokoľvek ďalšieho nebezpečenstva
v poistnej zmluve, viazaním sa znížia akumulované riziká ktoréhokoľvek
nebezpečenstva v poistnej zmluve. Viazanie produktov predstavuje všeobecnú
solidaritu medzi klientmi. Viazanie produktov sa preto niekedy zavádza pomocou
povinného rozšírenia jednoduchých rizík, ako napríklad poistenia proti požiaru
alebo poistenia motorových vozidiel o krytie proti prírodným katastrofám.
V ideálnom prípade by sa v systéme malo uznávať, že niektoré poistené osoby
nepredstavujú žiadne alebo len minimálne riziká v porovnaní s osobami
z rizikových oblastí, napríklad prostredníctvom zliav z poistného. Otázky (2) Aké ďalšie kroky by sa mohli naplánovať v tejto oblasti? Predstavovalo by povinné viazanie produktov vhodný spôsob, ako zvýšiť poistné krytie proti rizikám katastrof? Existujú okrem povinného viazania produktov iné, menej reštriktívne spôsoby, ktoré by mohli predstavovať primeraný spôsob ako zvýšiť poistné krytie proti rizikám katastrof? 2.2. Povinné poistenie proti
katastrofám Klienti sa nemusia prikláňať k poisteniu
proti rizikám, v prípade ktorých nie je pravdepodobné, že postihnú
konkrétne ich. Ľudia a podniky často podceňujú skutočné riziko katastrofy,
ktoré im hrozí (krátkozrakosť voči rizikám), a nie sú dobre pripravení
vyrovnať sa s finančnými následkami. Spoliehajú sa na sociálne siete
alebo vládnu pomoc. Iným problémom môže byť nesprávny výber.
Vzťahuje sa na jav v poistení, v ktorom si skupiny ľudí, ktoré cítia,
že sú vystavené vyššiemu riziku, vo veľkej miere kupujú poistenie, pričom
ľudia, ktorí nevnímajú toto riziko ako vysoké, nebudú pociťovať potrebu kúpiť
si poistenie. Nesprávny výber je problémový najmä v oblasti poistenia proti
katastrofám. Ak si kúpia poistenie len tí, ktorí sú riziku vystavení vo veľkej
miere, poistné bude nedostupne drahé a súbor bude príliš malý, aby sa
dokázal vyrovnať s katastrofami, keďže bude chýbať rezerva od členov
súboru, ktorých sa katastrofy nedotkli. Povinným poistením proti katastrofám by sa
mohli prekonať uvedené problémy. Výsledkom bude vysoká miera prenikania na trh
a veľký súbor poistených osôb. Takto sa uľahčí rozdelenie rizika a znížia
sa administratívne náklady na poistnú zmluvu, pričom sa zároveň zníži následná
vládna pomoc. Otázky (3) Aké povinné poistenie proti katastrofám existuje (prípadne) v členských štátoch? Sú tieto poistné produkty všeobecne spojené s povinným viazaním produktov alebo povinnosťou poisťovateľov poskytovať krytie? Dopĺňa povinné poistenie proti katastrofám všeobecne právo klienta na výber niektorých rizík katastrof? Aké sú výhody/možné nevýhody? Boli by kroky EÚ v tejto oblasti užitočné? 2.3. Súbory poistení proti
katastrofám Súbory poistení
proti katastrofám môžu rozšíriť absorpčnú kapacitu rizík poistného trhu. Môžu
poskytnúť krytie na nahromadené expozície a riziká, ktoré nie sú poistiteľné z
dôvodu morálneho hazardu, malej veľkosti daného trhu alebo nadmerných nákladov
na poistné plnenie. Súbory môžu dopĺňať systémy s povinným viazaním produktov
alebo povinným poistením. Komisia prostredníctvom úprav
spolupoisťovacích a spoluzaisťovacích združení obnovila výnimku
v nariadení o skupinových výnimkách v oblasti poistenia č.
267/2010[14].
Uznala, že rozdelenie rizík v prípade určitých druhov rizík, v rámci
ktorých jednotlivé poisťovne nie sú ochotné alebo schopné poistiť celé samotné
riziko, je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo krytie všetkých takýchto rizík. Nariadením sa umožňuje spolupráca
prostredníctvom súborov len za určitých podmienok. Obmedzuje sa teda len na
dohody, ktoré zainteresovaným podnikom neposkytujú príležitosť na vylúčenie
hospodárskej súťaže v súvislosti s podstatnou časťou daných
produktov. Súbory mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia nie sú z dôvodu
vysokých trhových podielov zakázané, ale musia urobiť vlastné hodnotenie podľa
pravidiel hospodárskej súťaže, pretože môžu zahŕňať výhody, ktorými by sa
odôvodnila výnimka podľa článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. 2.4. Vlády ako zaisťovatelia a
poisťovatelia a zaisťovatelia a poisťovatelia poslednej inštancie Verejné orgány môžu pôsobiť ako poisťovatelia
alebo môžu finančne podporovať štátom poverené súbory poistenia. Takéto poistné
programy môžu zmierniť politický tlak na prideľovanie významných vládnych
zdrojov na odstránenie dôsledkov prírodnej katastrofy. Je však potrebné, aby
rámec zabránil problémom morálneho hazardu, t. j. aby poistencov nepovzbudzoval
k rizikovejšiemu správaniu, keby vedeli, že aj tak sa všetko bude kryť z
verejných zdrojov, či sa vopred poistia alebo nie. Prostredníctvom verejno-súkromných
partnerstiev môžu poisťovatelia ponúknuť svoju odbornosť a nástroje (ako
napríklad informačné platformy o rizikách) na posúdenie rizík, uzatváranie
poistiek a v niektorých prípadoch konzultácie pre vlády v oblasti ich
investičných rozhodnutí. Od poisťovateľov sa takisto môže vyžadovať, aby
poskytli poistné krytie na stredne veľké straty; vláda obmedzuje svoje
vystavenie rizikám a poisťovatelia znášajú úroveň rizika, ktorá je v rámci ich
možností. Vlády môžu spravovať aj programy zaistenia.
Môžu vyžadovať, aby súkromný trh vzal na seba určitú časť rizika a zaplatil za
ňu, t. j. zmluvy o rozdelení kvót. Vlády môžu pôsobiť ako (zaisťovatelia)
poisťovatelia poslednej inštancie prijatím rizík nad určitú úroveň škody
spôsobenú katastrofou, t. j. zaistenie na zamedzenie strát (stop-loss).
V tomto prístupe sa spája kapacita rozloženia možného rizika vlády
a schopnosť trhu uplatniť zásady poistenia a takisto využiť
svoju administratívnu kapacitu, t. j. vyberanie poistného, uvádzanie na trh
a riešenie nárokov. Verejnými programami sa preto môže poskytnúť krytie na
najvyšších úrovniach rizika a zároveň si súkromný trh môže zachovať
niektoré alebo všetky nižšie úrovne rizika. Otázky (4) Ako sú štátne alebo štátom schválené programy (zaistenia) poistenia proti katastrofám navrhnuté a financované, aby sa predišlo morálnemu hazardu? 2.5. Poistenie proti nepriaznivým
poveternostným podmienkam založené na parametrickom indexe a iné inovačné
riešenia 2.5.1. Poistenie proti nepriaznivým
poveternostným podmienkam založené na parametrickom indexe V tradičných systémoch poistenia súvisiaceho s
poveternostnými podmienkami, ako napríklad poistenie majetku alebo
zodpovednosti, bude poistná náhrada vyplatená na základe posúdenia strát
poistenej strany. Po dokončení a odsúhlasení posúdenia straty dostane
poistená strana vyplatenú náhradu. V systéme poistenia založeného na
parametrickom indexe sa straty vyplývajúce z prípadov extrémnych
poveternostných javov kompenzujú, keď sa vopred určený index nepriaznivých poveternostným
podmienok odchýli od historického priemeru bez ohľadu na skutočnú
stratu. Uvedený typ poistenia spočíva v posúdení cieľa a nezávislého indexu,
ktorý je vysoko prepojený so skutočnou stratou. Tradičné poistenia založené na
náhrade a parametrické poistenia sa môžu kombinovať. Na základe ponaučení a skúseností
z rôznych regionálnych iniciatív[15]
by sa mohlo parametrické poistenie považovať za riešenie pre súkromné aj
verejné odvetvia, napríklad pre kritickú verejnú infraštruktúru. Môže sa ním
zlepšiť finančná dostupnosť poistenia znížením administratívnych nákladov,
pretože nezahŕňa proces likvidácie podľa nárokov. Urýchľuje aj vyplatenia
a môže sa spájať s jednoduchšími poistnými zmluvami. Parametrické krytia
môžu prispieť k zníženiu asymetrie v oblasti informácií medzi poisťovateľmi a
klientmi. Na druhej strane tieto zmluvy predstavujú významné bázické riziko, t.
j. vyplatenie nároku na poistné nezodpovedá skutočnej vzniknutej škode
a poistenci nemusia byť nevyhnutne schopní posúdiť ju. Poistenie predstavuje zásadnú požiadavku na
rozvoj, pretože nepoistené strany môžu rozšíriť kolobeh chudoby a brániť
hospodárskemu rastu. Alternatívne, zjednodušené nástroje na presun rizika sa
vyvíjajú v rozvojových krajinách ako produkty mikropoistenia. Programy
parametrického poistenia podporované Komisiou boli zavedené aj v tretích
krajinách, ktoré sú osobitne vystavené rizikám zlých poveternostných podmienok
a katastrof, ako sú suchá, zemetrasenia a víchrice[16]. 2.5.2. Meteorologický výskum Zložitosť parametrického návrhu a bázické
riziko môžu predstavovať významné obmedzenia v rozširovaní týchto systémov.
V rámci meteorologického výskumu sa musia určiť funkčné indexy. Môže sa
rozšíriť na všeobecné krytie v prípade, že existuje systematické pokrytie
územia meteorologickými stanicami v dostatočnej blízkosti poistených osôb
a sú zmapované rizikové zóny. Okrem fyzickej prítomnosti meteorologických
staníc je potrebné zhromažďovať, uchovávať, vymieňať si a archivovať údaje, aby
boli ihneď k dispozícii vo vzťahu k poistným udalostiam. Využívanie satelitných
údajov v spojení s numerickými analýzami a predpoveďami už
vyústilo do neustále sa zvyšujúcich schopností požadovaných na zostavovanie
meteorologických predpovedí počasia. Podobne možno preskúmať možnosti súvisiace so
satelitnými indexmi, ktoré využívajú nástroje diaľkového snímania. Veľa
hospodárskych odvetví je citlivých na klimatické podmienky, teda na
meniacu sa klímu. Výhody investovania do infraštruktúry súvisiacej s počasím sa
preto rozšíria za hranicu rozvoja produktov poistenia založených na indexe,
najmä na lesné a poľnohospodárske produkty. Komisia v súčasnosti
vedie konzultácie zamerané na budúce vykonávanie služby monitorovania zmeny
klímy ako súčasti európskeho programu monitorovania Zeme (GMES)[17]. 2.5.3. Cenné papiere viazané na
poistné udalosti Cenné papiere viazané na poistné udalosti, ako
napríklad dlhopisy vydané na krytie katastrof alebo iné alternatívne nástroje
na presun rizika, možno vnímať ako účinný spôsob na zvýšenie kapacity poistenia
proti vysoko nepravdepodobným, zriedkavo sa vyskytujúcim, veľmi závažným
prípadom prírodných katastrof. Poisťovateľom, zaisťovateľom a podnikom
dlhopisy poskytujú viacročnú ochranu proti prírodným katastrofám s minimálnym
kreditným rizikom protistrany. Investorom ponúkajú potenciál diverzifikovať
a znížiť riziko portfólia, pretože zlyhania dlhopisov nie sú vzájomne
prepojené s väčšinou iných cenných papierov. Otázky (5) Vidíte akékoľvek ťažkosti, prekážky alebo obmedzenia v používaní informácií na vytvorenie parametrického poistenia? Ktoré faktory by mohli zvýšiť propagáciu a využívanie týchto inovačných poistných riešení? 3. Povedomie o rizikách
katastrof, ich prevencia a zmierňovanie V Európskej únii je silné politické
povedomie týkajúce sa potreby rozvoja a vykonávania politík na riadenie
rizík v prípade katastrof, ktorých cieľom je vybudovať odolnosť voči
katastrofám a zmierniť ich najvážnejšie vplyvy[18] v Únii, ako aj v jej
vonkajšej činnosti. Na medzinárodnej úrovni bola odolnosť
a znižovanie rizika katastrof označené za hlavnú tému medzinárodných
samitov, ako bol samit v Riu o udržateľnom rozvoji v roku 2012,
iniciatíva krajín G20 v oblasti riadenia rizík katastrof
a vypracovanie metodického rámca určeného na pomoc vládam pri vyvíjaní
účinnejších stratégií na riadenie rizík v prípade katastrof a najmä
finančných stratégií, opierajúc sa o posilnené posúdenie rizík a ich
financovanie[19].
Okrem toho sa v procese k novému medzinárodnému rámcu pre zníženie
rizík katastrof (Akčný rámec z Hjóga na obdobie po roku 2015) zvýšený
dôraz kladie na aspekty financovania týkajúce sa riadenia rizík katastrof
a na ekonomické náklady katastrof. Riadenie rizík z prírodných katastrof si
vyžaduje lepšie riadenie expozície voči prirodzeným nebezpečenstvám, a to
prostredníctvom mestského a územného plánovania. Je potrebné, aby politika
riadenia v prípade katastrof zahŕňala prevenciu, odolnosť a zníženie
zraniteľnosti jednotlivcov, ako aj posilnenie ekosystémov.
V rizikových oblastiach budú musieť vlastníci nehnuteľností ešte viac
investovať do opatrení na zníženie rizika vzniku škôd na majetku. Riadenie rizík v prípade katastrof môže
prispieť k nenarušenému hospodárskemu rozvoju a prosperite: ·
Z krátkodobého hľadiska môže byť investovanie
do riadenia rizík prostriedkom urýchľovacích akcií pre rast a zamestnanosť
(nové technológie, výskum a vývoj, odolné budovy a infraštruktúra,
inovačné finančné nástroje), ·
Zo strednodobého hľadiska lepšie posudzovanie
katastrof a odolnosť voči nim prispieva k zameraniu sa na
štrukturálnu udržateľnosť verejných a súkromných financií
a k zlepšeniu makroekonomickej stability znížením nepriaznivého
vplyvu prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou na
verejné a súkromné rozpočty. ·
Z dlhodobého hľadiska má investovanie do riadenia
rizík vysokú návratnosť a prispieva k udržateľnému hospodárskemu
rozvoju. Posúdenie rizík (vrátane analýzy expozície
a zraniteľnosti) je dôležitým a základným krokom na účel poskytnutia
informácií pre riadenie rizík katastrof, proces plánovania a pridelenie
finančných zdrojov. Posúdenia viacerých rizík so zohľadnením možných interakcií
medzi nebezpečenstvami a zraniteľnosťou môžu takisto pomôcť riešiť
prepojené riziká a dominové efekty. Budovanie odolnosti je dlhodobým úsilím, ktoré
je potrebné začleniť do vnútroštátnych politík a plánovania: Stratégie na
zvyšovanie odolnosti sú takisto súčasťou procesu rozvoja a prispievajú
k rôznym dlhodobým politikám, najmä prispôsobeniu sa zmene klímy
a potravinovej bezpečnosti. 3.1. Stanovovanie cien poistenia
ako poistný trhový stimul na podporu prevencie v oblasti povedomia o
rizikách a ich zmierňovania Vlády by mohli naďalej znášať veľký podiel
nákladov na zmiernenie a pomoc verejnosti tým, že by naďalej štedro
odškodňovali obete. Takto sa však pravdepodobne prehĺbia rozpočtové ťažkosti
vlád a podnieti sa nechcený vývoj v rizikových oblastiach. Prípadne
by mohli verejné orgány čerpať zdroje z tejto oblasti, kontrolovať vývoj
v rizikových oblastiach a výraznejšie sa spoliehať na trhové sily,
aby sa podnietila individuálna zodpovednosť za zníženie strát a poistenie
voči nim. Poisťovatelia môžu poskytovať trhové stimuly
na predchádzanie riziku. Stanovovanie cien na základe rizika môže poistené
osoby motivovať k tomu, aby prijali individuálne opatrenia na zníženie zraniteľnosti
svojho majetku. Ak sa do poistného náležite premieta úroveň rizika spolu
so zľavami primeranými riziku pre poistené osoby, ktoré investujú do zníženia
straty, motivuje ich to, aby prijali opatrenia na zníženie rizika. Náklady na
zníženie rizika ex ante pre jednotlivcov však často nie sú hospodárne
v porovnaní s jednoduchým poistením proti riziku alebo prijatím
opatrení na prevenciu rizika na obecnej úrovni. Keby sa v poistnom
odzrkadľovali skutočné riziká, vysoko rizikové správanie by bolo nedostupne
drahé. Z toho dôvodu by sa vždy mali zohľadňovať príslušné úlohy verejného
a súkromného sektora pri prijímaní opatrení na predchádzanie rizikám. Podľa ustálenej judikatúry môžu poisťovatelia
slobodne určovať poistné[20].
Stanovovanie cien na základe rizika[21] si vyžaduje sofistikovaný
proces upisovania. Vyžaduje si vysokú mieru informovanosti a vyplývajú
z neho administratívne náklady pre poisťovateľov. Stanovovanie cien na
základe rizika môže odradiť ľudí od bývania v rizikových oblastiach alebo
si vyžaduje verejnú intervenciu. Diferenciácia poistného podľa rizika zahŕňa
takisto administratívne náklady, ale pravdepodobne usporí budúce nároky,
pretože poistné motivuje k zníženiu rizika katastrofy. Stanovovanie cien na základe rizika však môže
znevýhodňovať určité vysoko rizikové skupiny. Môžu sa vyskytnúť riziká, ktoré
sú nepoistiteľné, alebo riziká, ktoré by si vyžadovali zvýšené poistné alebo
poistné na cenovo nedostupnej úrovni. Súkromná zodpovednosť za riziká katastrof môže
takisto plniť úlohu pri poskytovaní trhových stimulov pre individuálne
opatrenia na prevenciu strát a pri odrádzaní od rozvoja
vo vysoko rizikových oblastiach. Základná problematika týkajúca sa majetku
a sociálnej solidarity vyplynie pri pridelení zodpovednosti, a to
najmä v chudobných a zraniteľných regiónoch. Verejné orgány sa môžu rozhodnúť, že zavedú
využívanie poistného so sadzbou na obecnej úrovni alebo s paušálnou
sadzbou, výsledkom čoho je krížové subvencovanie od ľudí žijúcich
v oblastiach s nízkym rizikom. Stanovenie sadzieb môže zvýšiť pomernú
mieru záujmu klientov z rizikových oblastí. Takéto stanovenie sadzieb však
zhoršuje externality využívania pôdy: V prípade poistného s paušálnou
sadzbou poistené osoby neplatia za riziko, ktoré vytvárajú tým, že žijú v exponovaných
oblastiach. Všetky povolené lokality predstavujú rovnaké náklady na poistenie
pre domácnosti. Kombinovaním solidarity s prísnymi stavebnými obmedzeniami
a normami sa čiastočne napraví nedokonalá internalizácia rizika
a zvýši sa efektívnosť. Stanovenie sadzby poistného môže byť diferencované
aj medzi rizikovými zónami ako čiastočné zohľadnenie odlišných mier rizika. Otázky (6) Mohlo by stanovovanie cien na základe rizika stimulovať klientov a poisťovateľov k prijímaniu opatrení na znižovanie a riadenie rizík? Bol by vplyv tvorby cien založenej na riziku odlišný, keby bolo poistenie proti katastrofám povinné? Prispôsobujú poisťovatelia všeobecne poistné po uplatnení opatrení na prevenciu rizík? (7) Existujú osobitné katastrofy, v prípade ktorých by sa malo navrhnúť poistné s paušálnou sadzbou? Malo by byť poistné s paušálnou sadzbou spojené s hranicami vyplatení? (8) Aké ďalšie riešenia by sa mohli poskytnúť klientom s nízkymi príjmami, ktorí by inak mohli byť vylúčení z produktov poistenia proti katastrofám? 3.2. Dlhodobé poistné zmluvy proti
katastrofám Riziká prírodných katastrof sú v zásade
kryté ročnými zmluvami. Ročné zmluvy poskytujú flexibilitu a možnosť
výberu; Klienti môžu pravidelne meniť konkurenčných poisťovateľov
a produkty. Dlhodobá poistná zmluva s transparentným
stanovovaním ceny na základe rizika a zľavami z poistného za zníženie
rizika by mohla posilniť hospodárske stimuly tak, že by sa investovanie do
zníženia rizika stalo prospešným pre obe zmluvné strany (poisťovateľa
i poisteného). Dlhodobá zmluva za garantovanú cenu alebo cena
s vopred vymedzenými podmienkami týkajúcimi sa stropov ceny, alebo
pravidelné úpravy o infláciu by mohli poisteným osobám zabezpečiť finančnú
a zmluvnú istotu. Mohli by sa tak znížiť aj administratívne a transakčné
náklady pre obe strany, pretože by nebolo potrebné rokovať o zmluvách
každý rok. Väčšia neistota a nejednoznačnosť sa však
môže vyskytnúť v súvislosti s podkladovými rizikami. Zdá sa, že ročné
poistné viacročnej zmluvy je pravdepodobne vyššie ako poistné rovnocennej
ročnej zmluvy. V dôsledku toho by boli kapitálové požiadavky a výnosy
z kapitálu požadované investormi takisto vyššie. Na druhej strane
v rámci Solventnosti II sa dlhodobými poistnými zmluvami zvyšuje kapitál
poisťovateľa, pretože očakávaný zisk za celé obdobie platnosti zmluvy je
zohľadnený na jej začiatku. Poisťovatelia v súčasnosti ponúkajú
dlhodobé zmluvy v oblasti životného poistenia alebo zdravotného poistenia.
Zatiaľ však nie je jasné, či môže byť poistenie majetku dlhodobé a zároveň
poskytovať krytie za dostupnú cenu. Otázky (9) Existuje prípad podporovania dlhodobých zmlúv týkajúcich sa katastrof? Aké by boli výhody/nevýhody pre poisťovateľov a pre poistené osoby? 3.3. Predzmluvné a zmluvné
požiadavky na informácie Je potrebné, aby
klienti jasne chápali, aký druh krytia majú a ako by fungovalo
v prípade katastrofy a ako sa v rámci poistenia riešia
nezvyčajné vplyvy, nie bežné straty. Z nedávneho výskumu, ktorý vykonalo
Spoločné výskumné centrum, vyplýva, že klienti nemajú tendenciu kupovať si
poistenie proti katastrofám s nízkou pravdepodobnosťou a vysokou
závažnosťou[22].
Je takisto pravdepodobné, že súčasná zložitá finančná situácia mnohých
domácností v niekoľkých členských štátoch odrádza od kúpy poistenia proti
katastrofám. Na rozdiel od
smernice o životnom poistení 2002/83/ES[23]
prvá, druhá a tretia smernica o neživotnom poistení 73/239/EHS[24], 88/357/EHS[25], 92/49/EHS[26] neobsahujú žiadne pravidlá
o predzmluvných a zmluvných informáciách pre poistencov. Ani smernica
o Solventnosti II 2009/138/ES[27]
neobsahuje takéto pravidlá pre riziká neživotného poistenia. V sektore
neživotného poistenia sa preto požiadavky na informácie od poisťovateľov,
pokiaľ ide o ochranu klientov, výrazne líšia. Kľúčové je zvýšiť dôveru
klientov stanovením jasných pravidiel a odstránením právnych neistôt.
Poistný trh s dobre informovanými klientmi núti poisťovateľov súťažiť, aby
ich zaujali a udržali si ich. Harmonizované požiadavky na predzmluvné
a zmluvné informácie by takisto zvýšili dôveru klientov a podnietili ich,
aby nakupovali bezpečne v rámci celej Európskej únie. Otázky (10) Myslíte si, že treba harmonizovať požiadavky na predzmluvné a zmluvné informácie na úrovni EÚ? Ak áno, malo by ísť o prístup úplnej alebo minimálnej harmonizácie? Aké požiadavky týkajúce sa záväzku by mali byť zahrnuté, napríklad: – charakter poistených rizík, – opatrenia prispôsobenia a prevencie na minimalizovanie poistených rizík, – vlastnosti a výhody (ako je nahradenie úplných nákladov náhrady ceny alebo amortizovaných, časovej hodnoty majetku), – vylúčenia alebo obmedzenia, – podrobné údaje na oznámenie nároku, napríklad ak musí strata a jej oznámenie pripadnúť do rovnakého zmluvného obdobia, – kto a v akom rozsahu znáša náklady na vyšetrovanie a určovanie straty, – zmluvné dôsledky neposkytnutia príslušných informácií zo strany poisťovateľa, – nápravy, náklady a postupy uplatnenia práva na odstúpenie, – obnovenia zmluvy, – riešenie sťažností? 3.4. Zmluvné podmienky poistenia Morálny hazard zodpovedá zmene správania
jednotlivca, ktorý má po uzavretí poistenia menej stimulov na predchádzanie
výskytu straty, a preto je vyššia pravdepodobnosť výskytu negatívnych
vplyvov poistnej udalosti. Toto by sa zhoršilo, ak by neexistoval mechanizmus
na premietnutie týchto strát do následného poistného. Na zníženie účinkov morálneho hazardu sa ako
súčasť poistných zmlúv využívajú rôzne druhy zmluvných podmienok
a vylúčení poistenia, ktoré sú určené na vyvolanie správania, ktorým sa
zmierňujú riziká. Odpočítateľné položky alebo spoluúčasť
spôsobujú, že poistené strany sú povinné znášať časť straty samy, keďže daná
suma sa odpočíta z nárokovanej sumy. Dôvodom ich existencie je eliminácia
malých nárokov. Spolupoistenie je opatrenie, pri ktorom sa o stratu delí
poistený a poisťovateľ na základe predpísaného percentuálneho podielu.
Zmluvy môžu obsahovať aj obmedzenia krytia (buď hornú hranicu, alebo vylúčenie
určitých zraniteľných položiek, napríklad nepevných konštrukcií). Opísané zmluvné opatrenia môžu presahovať
rámec schopnosti, kontroly alebo zodpovednosti poistenej strany a nemusia
byť vhodné alebo účinné na podnietenie opatrení na zníženie rizík. Ak sa na
riešenie ďalších rizík týkajúcich sa katastrof teda použije zvýšenie
odpočítateľných položiek, spoluúčasť a spolupoistenie, môžu sa dotknúť
poistených osôb s nízkymi príjmami, ktoré si nárokujú náhradu za
„nepodstatnú“ škodu. Otázky (11) Zabraňuje sa účinne morálnemu hazardu používaním odpočítateľných položiek, spoluúčasti, spolupoistením a inými vylúčeniami? Aké alternatívne zmluvné podmienky by mohli byť vhodné v prípade poistenia proti katastrofám vzhľadom na to, že poistená strana nemusí byť schopná prijať opatrenia na účinné zníženie rizík v prípade katastrofy? 3.5. Údaje, výskum a informácie Predtým, ako poisťovatelia ponúknu krytie
proti neistej udalosti, musí sa identifikovať a vyčísliť jej
pravdepodobnosť a dôsledky. Ak by bolo isté alebo takmer isté, že by sa
v určitom období a regióne vyskytla určitá strata, rizikový prvok by
chýbal a preto by nebola poistiteľná. Udalosti s mimoriadne nízkou
frekvenciou výskytu takisto možno sotva považovať za poistiteľné alebo
nepoistiteľné v ich celistvosti, pretože poisťovateľom môžu chýbať údaje
na správne posúdenie rizík. Asymetria informácií medzi poisteným
a poisťovateľom určuje proces upisovania. Poisťovatelia potrebujú získať
primerané informácie, aby správne vymedzili rizikové skupiny a zabránili
nepriaznivému výberu. Ak chýbajú náležité informácie o riziku, je zložité
vypočítať poistné na základe rizika. Všeobecný nedostatok
a nejednoznačnosť údajov je prekážkou v ďalšom rozvoji poistenia
proti katastrofám. Neistotu by pomohli znížiť lepšie informácie. Agentúry verejného sektora môžu poskytnúť
zainteresovaným stranám vrátane poisťovateľov cenovo dostupný prístup k
spoľahlivým a presným údajom o minulých a budúcich prírodných nebezpečenstvách,
t. j. ako verejné blaho z vnútroštátnych meteorologických ústavov, agentúr
pre riadenie povodní alebo pozorovateľní katastrof.Pre výskumných pracovníkov
a agentúry verejného sektora, ako sú agentúry pre riadenie povodní, je
dôležité mať lepší prístup k hlavným technológiám a sieťam,
dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov, ako aj prístup k údajom
o poistených (a nepoistených) stratách z uplynulých katastrof a ich
porovnateľnosť. Vďaka tomu sa prispeje k zlepšeniu výskumu vplyvov minulých
a budúcich prírodných rizík a môže sa prispieť k zlepšeniu
stratégií na riadenie rizík v prípade katastrof a opatrení, ktoré
vypracúvajú a vykonávajú agentúry verejného sektora. Porovnateľné súhrnné
údaje o stratách zhromaždené z odvetvia poisťovníctva (vrátane
nástrojov vizualizácie alebo platforiem informácií o rizikách) sa takisto
môžu vymieňať s agentúrami verejného sektora, ako aj súkromným sektorom,
na zlepšenie posúdenia rizík. Aj klienti čelia prekážkam. Jednou z nich
sú nedostatočné alebo žiadne informácie – chýbajúca informovanosť
o skutočných rizikách by mohla znamenať, že riziko, ktoré vníma
jednotlivec, sa odlišuje od jeho skutočného rizika. Mnohí jednotlivci vnímajú
pravdepodobnosť výskytu katastrofy spôsobujúcej škodu na ich majetku ako dostatočne
nízku, takže si nevedia odôvodniť investovanie do zmierňovania. Je potrebné,
aby klienti pri prijímaní rozhodnutí, ktoré zahŕňajú vynakladanie nákladov,
vzali do úvahy možné výhody investovania počas dlhšieho obdobia. Informácie
o nebezpečenstve a rizikách v jednoducho čitateľnom formáte, ako
sú zmapované informácie o nebezpečenstvách alebo rizikách vo vymedzenej
oblasti, alebo matica rizík či krivka rizík znázorňujúca možné udalosti
a ich pravdepodobnosť, očakávaný vplyv a mieru vystavenia, môžu vzdelávať
klientov a zvýšiť ich informovanosť. Zverejnenie rizík týkajúcich sa klímy
a poveternostných podmienok je potrebné preto, lebo umožňuje investorom
a klientom začleniť do svojich investičných a nákupných rozhodnutí
ďalšie informácie. Okrem lepších informácií a lepšieho prístupu
k údajom by kvalitu analýz zvýšila vyššia úroveň štandardizácie údajov
(napríklad spoločné vymedzenia pojmov). Európska platforma pre adaptáciu na zmenu
klímy (CLIMATE-ADAPT)[28]
by sa mohla využiť na zhromažďovanie a sprístupňovanie informácií
o systémoch poistenia alebo prístupoch k posudzovaniu rizík
týkajúcich sa počasia v členských štátoch. Ďalším prístupom by mohlo byť
poskytovanie týchto informácií ako súčasť komplexného balíka informácií
o zvládaní katastrof. Poisťovatelia by mohli vypracovať usmernenia
pre tvorcov rozhodnutí a projektantov a projektových manažérov
o tom, ako používať poistenie na podporu adaptácie a zvládania
katastrof. Usmernenia by mohli obsahovať opis, ako používať poistenie v stratégii
zvládania rizík, t. j. ako vyčísliť a vymedziť, ktorým rizikám sa dá
zabrániť a ako a ktoré riziká by sa mohli poistiť nákladovo
efektívnym spôsobom. Takto by sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť
tvorby politiky, plánovania a projektového riadenia. Otázky (12) Ako by sa mohli zlepšiť údaje o vplyvoch minulých katastrof (napríklad použitím štandardných formátov; zlepšením prístupu k údajom od poisťovateľov a iných organizácií a zlepšením ich porovnateľnosti)? (13) Ako by sa mohlo zlepšiť mapovanie súčasných a plánovaných/budúcich rizík v prípade katastrof (napríklad prostredníctvom súčasných prístupov EÚ v mapovaní rizika povodní v rámci smernice o povodniach 2007/60/ES[29], spoluprácou v oblasti civilnej ochrany[30] a propagovaním usmernení EÚ o rizikách[31])? (14) Ako by sa mohla podnietiť lepšia výmena údajov, analýzy rizík a metódy modelovania rizík? Mali by sa dostupné údaje zverejniť? Mala by EÚ v tejto oblasti prijať opatrenia? Ako je možné podnietiť v tejto oblasti ďalší dialóg medzi odvetvím poisťovníctva a politickými činiteľmi? 3.6. Podporovanie iniciatív na
financovanie rizík ako súčasť politiky rozvojovej spolupráce EÚ Z celosvetového hľadiska zohráva
poistenie hlavnú úlohu v pomoci krajinám a regiónom, ktoré sú pri
katastrofách zvlášť zraniteľné, aby sa vytvorili účinné finančné mechanizmy pre
nepredvídané udalosti na riešenie rastúcich hospodárskych nákladov katastrof
a celosvetových otrasov. Alternatívne, zjednodušené nástroje na presun
rizika sa vyvíjajú v rozvojových krajinách ako produkty mikropoistenia.
Programy parametrického poistenia podporované Komisiou boli zavedené aj
v tretích krajinách, ktoré sú osobitne vystavené rizikám zlých
poveternostných podmienok a katastrof, ako sú suchá, zemetrasenia
a víchrice. Osobitnú pozornosť treba venovať posilneniu
spolupráce s hlavnými medzinárodnými partnermi (napríklad so Svetovou
bankou, s Medzinárodnou finančnou korporáciou) a zvyšovaniu vonkajšej
podpory Únie pre rozvojové krajiny na vyvinutie inovatívnych riešení
financovania rizík poistením, zaistením alebo dlhopismi vydávanými na obnovu
oblastí postihnutých katastrofou. Komisia nedávno navrhla, že vypracuje akčný
plán o opatreniach, ktoré sa majú prijať na zlepšenie odolnosti
v rozvojových krajinách a ktorý by zahŕňal aj inovačné prístupy
k riadeniu rizík a rozšíril by existujúce osvedčené postupy do tejto
oblasti[32]. Otázky (15) Ako môže Únia najúčinnejšie pomôcť rozvojovým krajinám vytvárať riešenia na finančnú ochranu proti katastrofám a otrasom a aké by mali byť prioritné opatrenia? Aké druhy partnerstiev so súkromným sektorom a medzinárodnými inštitúciami by sa mali na tento účel presadzovať? 4. Katastrofy spôsobené ľudskou
činnosťou Priemyselné nebezpečenstvá sa takisto
vyvíjajú, nielen z dôvodu technického pokroku, ale aj z dôvodu
vyvíjajúcich sa prírodných rizík. Prírodné nebezpečenstvá a katastrofy
môžu spôsobovať havárie „natech“. Prírodné katastrofy a katastrofy
spôsobené ľudskou činnosťou sa môžu spájať alebo sa navzájom zhoršovať. 4.1. Environmentálna zodpovednosť
a straty spôsobené priemyselnými haváriami V smernici 2004/35/ES o environmentálnej
zodpovednosti[33]
sa prevádzkovatelia v oblasti priemyslu povzbudzujú, ale nie sú zaviazaní k
tomu, aby mali primerané finančné zabezpečenie na odstránenie environmentálnych
škôd, ktoré môžu spôsobiť ich činnosti. Komisia môže opätovne preskúmať možnosť
povinného finančného zabezpečenia počas preskúmania smernice naplánovaného na
rok 2014 v spojení so správou Komisie podľa článku 18 ods. 2 smernice o
environmentálnej zodpovednosti 2004/35/ES[34].
Smernica sa však nevzťahuje na environmentálne škody spôsobené „prírodným javom
výnimočnej, neodvratnej a neodolateľnej povahy.“ Smernica sa nevzťahuje
ani na škody na životnom prostredí spôsobené predpísaným opatrením
s cieľom ochrany proti prírodnej katastrofe. Poistenie je jedným zo spôsobov získania
finančnej bezpečnosti. Produkty však často nepokrývajú celú škálu zodpovedností
podľa smernice a v praxi nezabezpečujú neobmedzené krytie. Pre
poisťovateľov je naďalej zložité vypracúvať osobitné produkty, keďže informácie
o škodových udalostiach a vyplývajúcich nákladoch na nápravu nie sú
ešte všeobecne dostupné[35].
Priemyselné subjekty by takisto nemuseli vedieť o možnom rozsahu škôd. Otázky (16) Aké sú najdôležitejšie aspekty, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní finančného zabezpečenia a poistenia podľa smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti? (17) Sú k dispozícii dostatočné údaje a nástroje na vykonanie integrovanej analýzy príslušných a vznikajúcich priemyselných rizík? Ak sa dá zabezpečiť dostupnosť, výmena a nástrojová transparentnosť údajov? Ako sa môže posilniť spolupráca medzi poisťovateľmi, podnikmi a príslušnými orgánmi, aby sa zlepšila znalostná základňa v súvislosti so zodpovednosťou a stratami v prípade priemyselných havárií? 4.2. Poistenie zodpovednosti
tretej strany za jadrové škody V článku 98 Zmluvy o Euratome sa uvádza, že
členské štáty „prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie uzatvárania
poistných zmlúv kryjúcich jadrové riziká“. Na zníženie morálneho hazardu a
zabezpečenie ochrany obetí v rôznych členských štátoch je v Európskej únii
potrebný právny súlad a vplyv na fungovanie vnútorného trhu z dôvodu
rozmanitých finančných záväzkov prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré
môžu viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. V súčasnosti existuje veľa rôznych predpisov o
jadrovej zodpovednosti tretích strán v rámci Európskej únie. Ustanovenia vo
väčšine členských štátov EÚ 15 vychádzajú z Parížskeho dohovoru o zodpovednosti
tretích strán v oblasti jadrovej energie a z Bruselského dodatkového dohovoru
pod záštitou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Väčšinu
členských štátov EÚ 12 však tvoria signatári Viedenského dohovoru o
občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou pod
záštitou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Niektoré členské
štáty nie sú signatármi žiadneho dohovoru o zodpovednosti za jadrové škody.
Komisia preto nedávno navrhla zaujať európsky prístup k režimom jadrovej
zodpovednosti[36]. V súčasnosti je poistenie proti jadrovým
haváriám súčasťou národných súborov poistení (alebo súboru vnútroštátnych
prevádzkovateľov). Pre poisťovateľov môže byť zložité poistiť prevádzkovateľov
jadrových zariadení nad určité obmedzené sumy v prípade niektorých kategórií
škôd (napríklad environmentálnych škôd) alebo dlhého obdobia premlčania
(napríklad 30 rokov v prípade škody na živote a zdraví). Národné súbory
poistení alebo prevádzkovateľov sú zároveň prvým kontaktným miestom pre obete
jadrovej havárie. Komisia v súčasnosti túto otázku ďalej
analyzuje a zakrátko otvorí verejnú konzultáciu. Na základe výsledkov tejto
analýzy sa určí potreba ďalších krokov, ktoré budú zamerané na zlepšenie
odškodňovania obetí v prípade jadrových havárií a na znižovanie rozdielov v
poistných sumách, ktoré platia jadrové elektrárne v rôznych členských štátoch. 4.3. Poistná zodpovednosť
prevádzkovateľov ťažby ropy a zemného plynu na mori V smernici o licenciách na ťažbu uhľovodíkov
94/22/ES[37]
sa vymedzujú podmienky udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie,
prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Touto smernicou sa pre prevádzkové subjekty
zavádzajú aj objektívne a nediskriminačné požiadavky týkajúce sa finančnej
spôsobilosti. Týmito požiadavkami sa stanovujú všeobecné zásady na zabezpečenie
spravodlivej hospodárskej súťaže v štádiu udeľovania licencie, ale bez
zamerania na riadenie rizík, bezpečnosť alebo ochranu životného prostredia.
Komisia preto navrhla ďalšie požiadavky týkajúce sa riadenia rizík,
environmentálnej zodpovednosti a finančných schopností nadobúdateľov licencií a
prevádzkovateľov[38]. Odvetvie ťažby ropy a zemného plynu na mori
vypracovalo rôzne možnosti, ako zabezpečiť a preukázať dostatočnú a primeranú
finančnú spôsobilosť. Tieto mechanizmy majú rôzne podoby, a to od súkromných a
samopoistných až po bezpečnostné mechanizmy, napríklad režim Združenia pre
zodpovednosť za znečisťovanie na mori (OPOL)[39]
v severovýchodnej oblasti Atlantiku. Z počiatočných konzultácií s odvetvím
ťažby ropy a zemného plynu na mori a s poisťovateľmi vyplýva, že v
súčasnosti neexistuje žiadna možnosť, ktorá by bola univerzálne vhodná pre
všetkých prevádzkovateľov ťažby ropy a zemného plynu. Zdá sa, že poistné
produkty v rámci Európskej únie[40]
nemôžu poskytnúť krytie pre rozsiahle havárie v hodnote niekoľkých miliárd EUR[41]. Takisto sa zdá, že väčší
prevádzkovatelia by mohli podporovať a zabezpečiť samopoistenie prostredníctvom
kaptívneho subjektu, keďže menší prevádzkovatelia si z finančného hľadiska
nemôžu toto riešenie dovoliť. V tomto odvetví preto v rámci rizikového
financovania neexistuje rovnaký postup pre všetkých. Súčasné interné a externé
riešenia na pokrytie tohto typu a rozsahu rizika sú ešte stále v štádiu vývoja.
Niektoré subjekty na finančnom a poisťovacom trhu však urýchlene zavádzajú nové
riešenia. Zostávajú však otázky týkajúce sa vhodnosti a primeranosti týchto
mechanizmov, ako aj spôsobu, akým by odvetvie ťažby ropy a zemného plynu
reagovalo na potenciálne nové poistné produkty ako by ich využívalo (napríklad
na produkty prevádzkového poistenia). Finančná sila prevádzkovateľov ťažby ropy
a zemného plynu na mori je hlavným stimulom, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutia
o najvhodnejších mechanizmoch. Bez ohľadu na zvolený postup by sa pri tomto
riešení malo do veľkej miery zohľadniť možný morálny hazard a mala by sa
zaručiť zásada „znečisťovateľ platí“. Otázky (18) Aký druh inovačných poistných mechanizmov by mohol byť vhodný vzhľadom na osobitosti ťažby ropy a zemného plynu na mori? Existujú spôsoby, pomocou ktorých by odvetvie poisťovníctva mohlo znížiť neistotu týkajúcu sa posudzovania rizík a výpočtu poistného? Aký typ informácií by mal byť verejne dostupný na podporu rozvoja trhu s poistnými produktmi zameranými na krytie veľkých havárií? 4.4. Práva obetí katastrof
spôsobených ľudskou činnosťou na informácie Škody spôsobené prírodnými katastrofami sú
kryté z poistenia prvej strany, zatiaľ čo škody vyplývajúce z katastrof
spôsobených ľudskou činnosťou sú kryté z poistenia tretej strany. Prvý typ
zvyčajne hradia jednotliví vlastníci majetku, druhý typ jednotlivé priemyselné
spoločnosti. Ak poistená strana nesie zodpovednosť voči
tretej strane, poškodená tretia strana sa bude môcť spravidla obrátiť na
zodpovednú stranu a túto zodpovednosť následne ponesie poisťovateľ. Spracovanie
žiadostí o platbu by však mohlo byť pragmatickejšie: Poškodená strana môže túto
žiadosť predložiť priamo poisťovateľovi. Na tento účel by poškodená strana mala
mať právo zverejnenia voči poistenému. Poistené strany by preto mali byť zo
zákona povinné poskytovať podrobné informácie o svojom poistnom krytí. Podľa smernice o environmentálnej zodpovednosti
je každá fyzická alebo právnická osoba oprávnená predložiť príslušnému orgánu
informácie a pozorovania týkajúce sa prípadov environmentálnych škôd
vyplývajúcich z katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou a požiadať o prijatie
nápravného opatrenia. Príslušný orgán následne informuje tieto osoby o
prijatých opatreniach alebo môže toto opatrenie zamietnuť a uviesť dôvod jeho
zamietnutia[42].
Tieto informácie a pozorovania môžu obsahovať údaje o nákladoch na škodu,
poistení dostupnom na financovanie náprav atď. V nedávno prijatej smernici
Seveso III 2012/18/EÚ[43]
sa stanovuje pre prevádzkovateľov povinnosť zahrnúť do svojich bezpečnostných
správ opis všetkých technických a netechnických opatrení, ktoré sú významné z
hľadiska zníženia dôsledkov závažnej havárie. Mohli by sa sem zahrnúť aj
informácie o poistení. V smernici sa okrem toho uvádza, že táto bezpečnostná
správa sa musí na požiadanie sprístupniť verejnosti. Otázky (19) Mali by sa zmluvné podmienky uvedené v poistných zmluvách o zodpovednosti tretej strany zverejňovať tretím stranám v prípade katastrof spôsobených ľudskou činnosťou? Ak áno, ako? 5. Likvidácia poistných
udalostí Činnosť a profesia likvidátorov poistných
udalostí je v súčasnosti vylúčená z rozsahu pôsobnosti smernice o
sprostredkovaní poistenia 2002/92/ES[44].
Na základe navrhovanej revízie smernice[45]
sa zaradia do jej rozsahu pôsobnosti a stanovia sa zjednodušené postupy
v oblasti dohľadu. Likvidácia
poistnej udalosti v dôsledku katastrofy si vyžaduje rýchlu a koordinovanú
akciu. Rozhodujúca je schopnosť rýchlo vybaviť vysoký počet žiadostí a
žiadateľov, z ktorých mnohí mohli utrpieť osobnú fyzickú ujmu. Likvidácia
poistnej udalosti v oblasti cezhraničných katastrof spôsobených ľudskou
činnosťou má ďalší rozmer, keďže ide o záležitosť poisťovne dotknutej osoby
alebo jej zástupcov, ktorí majú podľa tohto vymedzenia sídlo v inom členskom
štáte. Otázky (20) Existujú osobitné aspekty likvidácie poistnej udalosti, ktoré by sa harmonizáciou zlepšili? Ak áno, ktoré? Majú likvidátori poistnej udalosti praktické ťažkosti pri cezhraničnej činnosti? 6. Všeobecné poznámky Otázka (21) Tento dokument obsahuje osobitné aspekty súvisiace s prevenciou a poistením prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Vyskytli sa nejaké dôležité aspekty, ktoré boli vynechané alebo nedostatočne zastúpené? Ak áno, ktoré? 7. Aké budú ďalšie kroky? Komisia vyzýva zúčastnené strany, aby
predložili pripomienky ku všetkým predmetom uvedeným v tejto zelenej knihe a
aby odpovedali na niektoré alebo všetky uvedené otázky. Komisia na základe výsledku tejto konzultácie
rozhodne o najvhodnejšom postupe, ktorý sa príjme v súvislosti s aspektmi
uvedenými v tejto zelenej knihe, v prípade potreby aj vrátane legislatívnych
opatrení. Získané odpovede budú zverejnené na webovej
stránke Komisie, pokiaľ nebude osobitne požiadané o zachovanie ich dôvernosti,
a Komisia uverejní zhrnutie výsledkov tejto konzultácie. Zúčastnené strany môžu poslať svoje
pripomienky do 30. júna 2013 na túto e-mailovú adresu: markt-consultation-disasterinsurance@ec.europa.eu. [1] Závery Rady o inovačných riešeniach financovania
prevencie katastrof (3043. zasadnutie Rady v Bruseli 8. a 9. novembra
2010). [2] http://ec.europa.eu/internal_market/insurance/consumer/natural-catastrophes/index_en.htm
[3] Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2012),
Prírodné katastrofy: Relevantnosť rizík a poistné krytie v EÚ. [4] Podľa Spoločného výskumného centra je hlavným zdrojom
údajov týkajúcich sa historických celkových strát databáza mimoriadnych
udalostí (EMDAT). Obsahuje základné kľúčové údaje o výskyte a účinkoch viac než
18 000 hromadných prírodných a technických katastrof na svete od roku 1900 po
súčasnosť. Pre všetky zaznamenané udalosti však informácie nie sú k dispozícii:
V získanom súbore údajov sú napríklad informácie o hospodárskych stratách v
prípade 318 udalostí (ako sú povodne, búrky, zemetrasenia a suchá) z 561
zaznamenaných udalostí od roku 1990 do roku 2010. [5] Luterbacher, J., Dietrich, D., Xoplaki, E., Grosjean,
M., Wanner, H. (2004), European seasonal and annual temperature variability,
trends, and extremes since 1500, Science, 303, 1499 – 1503. [6] Európska environmentálna agentúra, Zmena klímy, vplyvy
a zraniteľnosť v Európe 2012, Správa založená na ukazovateľoch,
Správa EEA č. 12/2012. [7] Medzivládny panel o zmene klímy (2012), Zmeny
v extrémoch klímy a ich vplyv na prírodné fyzické prostredie
v riadení rizík extrémnych udalostí a katastrof s cieľom
pokročiť v prispôsobení sa zmene klímy; Európska environmentálna agentúra
(2010), Mapovanie vplyvov prírodných nebezpečenstiev a technologických
havárií v Európe, prehľad za uplynulé desaťročie. [8] Medzivládny panel o klíme (2012) Kapitola 3: Zmeny
v klimatických extrémoch a ich vplyv na prírodné fyzické prostredie
v riadení rizík extrémnych udalostí a katastrof s cieľom
pokročiť v prispôsobení sa zmene klímy. [9] Spoločné výskumné centrum, Európska komisia (2010),
Analýza zníženia rizík natech v členských štátoch EÚ
s použitím prieskumu pomocou dotazníka. [10] Medzinárodný menový fond (2006), Poisťovanie verejných
financií proti prírodným katastrofám – prieskum možností a nedávne
iniciatívy, pracovný dokument MMF WP/06/199. [11] Banka pre medzinárodné zúčtovanie (2012), Hrozné
katastrofy? Nové dôkazy o makroekonomických nákladoch prírodných
katastrof, pracovné dokumenty BIS č. 394. [12] Spoločné výskumné centrum (2012). [13] V prílohe A k prvej smernici o neživotnom poistení
73/239/EHS sa zavádza klasifikácia rizík do rôznych tried poistenia, ktoré
určujú napríklad rozsah licencie poisťovateľa a produktové rady. Trieda
poistenia č. 8 „požiar a prírodné živly“ sa týka škôd na majetku (máš tak hned
v dalsoej vete) alebo straty majetku v dôsledku jednotlivých rizík, a to
požiaru, výbuchu, víchrice, prírodných živlov okrem víchrice, jadrovej energie
a zosuvu pôdy. Trieda poistenia č. 9 „iné škody na majetku“ zahŕňa všetky škody
na majetku alebo straty majetku spôsobené krupobitím alebo mrazom. [14] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 267/2010 z 24. marca 2012
o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na
niektoré kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov
v odvetví poisťovníctva (Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 1). [15] Ako napríklad karibský nástroj poistenia proti rizikám
katastrof (Caribbean Catastrophe Risk Insurance Facility – CCRIF), tichomorské
posúdenie rizika katastrof (Pacific Catastrophe Risk Assessment)
a finančná iniciatíva (Financing initiative – PCRAFI). [16] Napríklad globálny nástroj indexovaného poistenia (Global
Index Insurance Facility), ktorý zaviedla Svetová banka. [17] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 911/2010
z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho
počiatočnej prevádzke (2011 – 2013). (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1). [18] Oznámenie Komisie s názvom „Prístup Spoločenstva
k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“ (KOM(2009)
82 v konečnom znení); závery Rady o rámci Spoločenstva pre prevenciu
katastrof v EÚ (2979. zasadnutie Rady, Brusel 30. novembra 2009) a oznámenie
Komisie s názvom „Stratégia EÚ na podporu znižovania rizika katastrof
v rozvojových krajinách“ (KOM(2009) 84 v konečnom znení). [19] Metodický rámec G20/OECD o posúdení rizík katastrof
a ich financovania. [20] Rozsudok z roku 2003 vo veci
C-59/01, Komisia/Taliansko, Zb. s. I-1759. V rozsudku z roku 2004 vo veci C-347/02, Komisia/Francúzsko,
Zb. s. I-7557, Súdny dvor objasňuje, že systém, v ktorom poisťovatelia
môžu slobodne určovať výšku základného poistného je zlučiteľný so zásadou
určovania poistného. V rozsudku
z roku 2009 vo veci C-518/06, Komisia/Taliansko, Zb. s.I-3491,
Súdny dvor ďalej objasňuje, že ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch
opisuje technický rámec, v ktorom musia poisťovatelia počítať svoje
poistné, toto obmedzenie slobody určovať sadzby nie je zakázané treťou
smernicou o neživotnom poistení č. 92/49/EHS. [21] Podľa Spoločného výskumného centra
(2012) nie je poistné na základe rizika prijaté v rozsiahlej miere,
pretože sa systematicky používa len v šiestich členských štátoch na
poistenie proti povodniam, v piatich členských štátoch proti búrkam
a v štyroch členských štátoch proti zemetraseniu. [22] Spoločné výskumné centrum (2012). [23] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002,
s. 1). [24] Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24.
júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou
životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3). [25] Druhá
smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia
s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody
poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (Ú.
v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1). [26] Smernica
Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia
s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc
73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení)
(Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1). [27] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2009/138/ES zo 25. novembra 2009 o začatí
a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II),
(Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1). [28] http://climate-adapt.eea.europa.eu/ [29] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2007/60/ES z 9. decembra 2002 o z 23. októbra 2007 o hodnotení a
manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 9, 6.11.2007, s. 27). [30] Návrh smernice Európskeho parlamentu
a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (COM(2011) 934 v konečnom
znení). [31] Pracovný dokument útvarov Komisie s
názvom „Usmernenia pre posudzovanie a mapovanie rizík, ktoré sa budú využívať
pre potreby zvládania katastrof“ [SEK(2010) 1626 v konečnom znení]. [32] Napríklad karibský nástroj poistenia
rizika v prípade katastrof (12,5 milióna EUR) a globálny nástroj
indexovaného poistenia (24,5 milióna EUR). [33] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej
zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd
(Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.). [34] Správa Komisie podľa článku 14 ods. 2
smernice 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a
odstraňovaní environmentálnych škôd [KOM(2010) 0581 v konečnom znení]. [35] KOM(2010) 0581 v konečnom znení
a http://ec.europa.eu/environment/legal/liability/index.htm. [36] Oznámenie Komisie s názvom „Energia
2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“
[KOM(2010) 0639 v konečnom znení]; oznámenie Komisie o priebežnej správe o komplexnom posudzovaní rizík a
bezpečnosti („záťažových testoch“) jadrových elektrární v Európskej únii
[KOM(2011) 0784 v konečnom znení], oznámenie Komisie o komplexných
posúdeniach rizík a bezpečnosti („záťažových testoch“) vykonávaných v jadrových
elektrárňach v Európskej únii a o súvisiacich činnostiach [KOM(2012) 571 v
konečnom znení]. [37] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
č. 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení
na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164 , 30.6.1994, s.
3); pozri aj http://ec.europa.eu/energy/oil/licensing_en.htm. [38] Návrh nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného
plynu na mori [KOM(2011) 0688 v konečnom znení]. [39] http://www.opol.org.uk/ [40] V Mexickom zálive je v súčasnosti k
dispozícii poistné krytie až do výšky 10 miliárd USD pre prípad náhleho
úniku ropy. V ostatných častiach
sveta poskytuje tradičné poistenie na mori krytie až do výšky 1 –
2 miliardy USD. [41] Komisia vykonáva štúdiu, v ktorej
skúma možnosť vytvorenia fondu, ktorý by kryl environmentálnu zodpovednosť a
straty vyplývajúce z priemyselných havárií. [42] Pozri článok 12 smernice 2004/35/ES. [43] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s
prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje
smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1). [44] Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9,
15.1.2003, s. 3). [45] Návrh smernice Európskeho parlamentu
a Rady o sprostredkovaní poistenia (prepracované znenie) [COM(2012) 360 final].