(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 (4) sa zriadil systém Spoločenstva na ochranu a udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej rybárskej politiky.

(2)

Do rozsahu pôsobnosti spoločnej rybárskej politiky patrí ochrana morských biologických zdrojov a riadenie a využívanie rybného hospodárstva so zreteľom na ne . Okrem toho v súvislosti s trhovými opatreniami a finančnými opatreniami na podporu jej cieľov zahŕňa sladkovodné biologické zdroje a akvakultúru akvakultúrne činnosti , ako aj spracovanie a marketing produktov rybolovu a akvakultúry, keď sa takéto činnosti vykonávajú na území členských štátov alebo vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín a zaregistrovaných v týchto krajinách, alebo činností vykonávaných rybárskymi plavidlami Únie alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov, bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu a pri zohľadnení ustanovení článku 117 Dohovoru OSN o morskom práve. [PDN 2]

(3)

Spoločnou rybárskou politikou by sa malo zaistiť, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti prispeli k dlhodobo udržateľným environmentálnym, hospodárskymi a sociálnym podmienkam dlhodobej environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti . Takisto by sa ňou malo prispieť k zvýšeniu produktivity, primeranej životnej úrovni mali stanoviť pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť sledovateľnosť, bezpečnosť a kvalitu produktov dovážaných do Únie, primeranú životnú úroveň v rámci odvetvia rybolovu, stabilným trhom, potravinovú bezpečnosť a stabilné trhy, ďalej by sa ňou malo zaistiť, aby boli zdroje dostupné a aby sa ponuka dostala k spotrebiteľom za rozumné ceny. [PDN 3]

(4)

Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 (Unclos) (5) a ratifikovala Dohodu OSN o vykonávaní ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve z 10. decembra 1982 týkajúcu sa ochrany a využívania transzonálnych zásob rýb a druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. augusta 1995 (Dohovor OSN o riadení zásob rýb) (6). Takisto prijala Dohodu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z 24. novembra 1993 (Dohoda FAO o dodržiavaní opatrení) (7). V týchto medzinárodných nástrojoch sa počíta najmä s povinnosťami v oblasti ochrany, vrátane okrem iného povinnosťami prijať ochranné a riadiace opatrenia navrhnuté tak, aby sa morské zdroje zachovali alebo obnovili v takej miere, ktorá dokáže poskytnúť maximálny udržateľný výnos, tak v rámci morských oblastí patriacich pod súdnu právomoc jednotlivých štátov, ako aj na šírom mori, a aby sa na tento účel spolupracovalo s ostatnými štátmi, povinnosťami uplatňovať pri ochrane, riadení a využívaní zásob rýb prístup založený na zásade predchádzania škodám, povinnosťou zaistiť súlad s ochrannými a riadiacimi opatreniami, keď sa morské zdroje nachádzajú v morským oblastiach s inou úpravou súdnej právomoci a povinnosťami náležite zohľadniť iné oprávnené využívanie morí. Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispieť k riadnemu plneniu medzinárodných povinností Únie vyplývajúcich z týchto medzinárodných nástrojov. Ak členské štáty prijmú ochranné alebo riadiace opatrenia, na ktorých prijatie boli splnomocnené v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by takisto postupovať spôsobom, ktorý je v plnom súlade s medzinárodnými povinnosťami v oblasti ochrany a spolupráce vyplývajúcimi z uvedených medzinárodných nástrojov.

(5)

Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu úpadku mnohých populácií rýb. Únia by preto mala zlepšiť svoju spoločnú rybársku politiku, aby zaistila, že úrovne využívania zásob morských biologických zdrojov sa prioritne obnovia a zachovajú na úrovniach schopných priniesť maximálne udržateľné výnosy z populácií lovených zásob, a to sa prioritne zabezpečilo, že sa do roku 2015 rybolovná úmrtnosť dostane na úroveň, ktorá by najneskôr do roku 2020 umožnila obnovu populácií rýb nad úroveň, ktorá je schopná poskytovať maximálny udržateľný výnos, a aby sa všetky obnovené populácie udržali na tejto úrovni . V prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, si to môže vyžadovať uplatňovanie náhrad za maximálny udržateľný výnos. [PDN 5]

(5a)

Koncepcia maximálneho udržateľného výnosu, zakotvená v dohovore Unclos, je právne záväzným cieľom v oblasti riadenia rybárstva v Únii od ratifikácie tohto dohovoru v roku 1998. [PDN 6]

(5b)

Schválenie rybolovnej úmrtnosti na úrovniach nižších, než sú tie, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie populácií rýb nad úrovňami, keď sú schopné priniesť maximálny udržateľný výnos, je jediný spôsob, ako zaručiť, že sa odvetvie rybolovu stane z dlhodobého hľadiska hospodársky životaschopným bez spoliehania sa na verejnú pomoc. [PDN 232]

(5c)

Viacročné plány by mali byť hlavným nástrojom na to, aby sa zabezpečilo, že sa do roku 2015 rybolovná úmrtnosť dostane na úrovne, ktoré by najneskôr do roku 2020 umožnili obnovu populácií rýb nad úrovne, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, a ktoré by mali umožniť udržať všetky obnovené populácie na takýchto úrovniach. Iba jasná a záväzná povinnosť dodržať tieto dátumy môže zabezpečiť, aby sa prijali okamžité opatrenia a aby nedošlo k ďalšiemu oneskoreniu procesu obnovy. V prípade tých populácií, pre ktoré ešte nebol prijatý viacročný plán, je nutné zabezpečiť, aby sa Rada pri stanovovaní rybolovných možností pre tieto populácie v plnej miere riadila cieľmi spoločnej rybárskej politiky. [PDN 7]

(5d)

S cieľom vytvoriť stabilnejšie podmienky pre odvetvie rybárstva by malo byť tiež možné, aby viacročné plány obsahovali aj ustanovenia, ktoré obmedzujú ročné výkyvy celkového povoleného výlovu obnovených populácií. Presné limity týchto výkyvov by sa mali stanoviť vo viacročných plánoch. [PDN 8]

(5e)

V rozhodnutiach v oblasti riadenia týkajúcich sa maximálneho udržateľného výnosu v zmiešanom rybolove by sa mala zohľadniť skutočnosť, že je ťažké loviť všetky populácie pri zmiešanom rybolove na úrovni maximálne udržateľného výnosu súčasne v prípadoch, kde sa vo vedeckých odporúčaniach uvádza, že zvýšením selektívnosti využívaných rybárskych zariadení je ťažké zabrániť tomu, že sa vyčerpaním kvóty pre jeden druh zamedzí loveniu iných druhov („choke species“). Za takýchto okolností by sa malo požiadať o radu ICES a Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF), aby poskytli odporúčania o primeraných úrovniach rybolovnej úmrtnosti . [PDN 9]

(5f)

Ak je potrebné významne znížiť rybolovné možnosti počas prechodného obdobia s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, Únia a členské štáty by mali zabezpečiť, že ak sa prijmú primerané sociálne a finančné opatrenia, aby sa udržal dostatočný počet podnikov naprieč výrobným reťazcom s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi kapacitou flotily a dostupnými zdrojmi pri dosiahnutí maximálneho udržateľného výnosu. [PDN 10]

(6)

Ciele pre rybné hospodárstvo sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020 (8), v rámci spoločnej rybárskej politiky by sa mal zaistiť súlad s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada (9), a cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“ (10), najmä s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

(7)

Udržateľné využívanie morských biologických zdrojov by sa malo vždy zakladať na prístupe založenom na zásade predbežnej opatrnosti, ktorý sa musí odvodiť od zásady predbežnej opatrnosti uvedenej v článku 191 ods. 2 prvom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pričom treba zohľadňovať dostupné vedecké údaje . [PDN 12]

(8)

Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispieť k ochrane morského prostredia, k udržateľnému riadeniu všetkých obchodne využívaných druhov, a najmä k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu najneskôr do roku 2020, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (11). [PDN 13]

(8a)

Spoločná rybárska politika by tiež mala prispievať k zásobovaniu trhu Únie potravinami s vysokou výživovou hodnotou a k zníženiu potravinovej závislosti vnútorného trhu atiež k priamej a nepriamej tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rozvoju v pobrežných oblastiach. [PDN 14]

(9)

Je potrebné vykonávať ekosystémový prístup k riadeniu rybárstvaenvironmentálny vplyv rybolovných činností by sa mal obmedziť a neželané úlovky by sa mali znížiť s cieľom pomáhať zabezpečiť, aby ľudská činnosť mala minimálny vplyv na morský ekosystém a aby sa predchádzalo nechceným úlovkom, aby sa znižovali na minimum a postupne odstrániť a podľa možností odstránili a dosiahol sa stav, že sa všetky úlovky vyložia . [PDN 15]

(10)

Je dôležité, aby sa riadenie spoločnej rybárskej politiky viedlo podľa zásad dobrej správy vecí verejných. Medzi tieto zásady patrí rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých odporúčaniach, široká účasť zainteresovaných strán a dlhodobá perspektíva. Úspešné riadenie spoločnej rybárskej politiky takisto závisí od jasného vymedzenia zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a od vzájomnej zlučiteľnosti a konzistentnosti prijatých opatrení s inými politikami Únie.

(11)

V spoločnej rybárskej politike by sa takisto mali v plnej miere zohľadniť tieto aspekty: zdravie zvierat, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a krmív.

(12)

Spoločná rybárska politika by sa mala zohľadniť vykonávať tak, aby bola vo všeobecnosti v súlade s inými politikami Únie, a aby najmä zohľadnila vzájomné pôsobenia s akciou Únie v inýich námorných oblastiach politiky, ktoré sa uvádzajú v integrovanej námornej politike  (12) , pričom by sa malo uznať, že všetky záležitosti súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené vrátane námorného priestorového plánovania. Pri riadení rôznych sektorových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora by sa mala zaistiť koherencia a integrácia. [PDN 17]

(13)

Rybárske plavidlá Únie by mali mať rovnocenný prístup k vodám a zdrojom Únie v súlade s pravidlami SRP.

(14)

Platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v rámci pásiem 12 námorných míľ od členských štátov, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Týmito pravidlami sa takisto zachovali tradičné rybolovné činnosti, od ktorých vo veľkej miere závisí sociálny a hospodársky rozvoj určitých pobrežných spoločenstiev. Tieto pravidlá by sa preto mali naďalej uplatňovať a podľa možností by sa mali posilniť, aby sa poskytol preferenčný prístup pre rybárov v oblasti maloobjemového, tradičného a pobrežného rybolovu . [PDN 18]

(14a)

Vymedzenie maloobjemového rybolovu je nutné rozšíriť tak, aby okrem veľkosti lode zohľadňovalo aj iné kritériá, okrem iného aj prevažujúce poveternostné podmienky, vplyv techník rybolovu na morský ekosystém, čas strávený na mori či charakteristiku hospodárskej jednotky využívajúcej daný zdroj. Bolo by potrebné zvlášť prihliadať na situáciu malých ostrovov pri pobreží, ktoré sú závislé od rybolovu, a podporovať ich finančne a prostredníctvom dodatočného pridelenia zdrojov s cieľom umožniť ich prežitie a prosperitu v budúcnosti. [PDN 19]

(15)

Morské biologické zdroje v okolí Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa preto malo zachovať.

(16)

Cieľ udržateľného využívania morských biologických zdrojov je možné dosiahnuť efektívnejšie prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybárstva. Na tento účel by členské štáty mali úzko spolupracovať s verejnými orgánmi a poradnými radami s cieľom vytvoriť podmienky pre udržateľnosť, a to aj na miestnej úrovni, tým, že prioritne stanovia viacročné plány odzrkadľujúce osobitnosti rôznych typov rybárstva. Dosiahnuť by to bolo možné spoločnými opatreniami na regionálnej úrovni a záväznejším spôsobom prostredníctvom rozhodovacích postupov, ktoré by viedli k vypracovaniu viacročných plánov. [PDN 20]

(17)

Ak je to možné, viacročné plány by sa mali vzťahovať na viacero zásob, a to v prípade, ak sa tieto zásoby využívajú spoločne. Viacročnými plánmi by sa mal vytvoriť základ pre stanovenie rybolovných možností a kvantifikovateľných cieľov pre udržateľné využívanie dotknutých zásob a morských ekosystémov, pričom sa vymedzia jasné časové plány a zaisťovacie mechanizmy pre nepredvídaný vývoj. Viacročné plány by sa tiež mali riadiť presne vymedzenými cieľmi riadenia, aby prispievali k udržateľnému využívaniu príslušných populácií a morských ekosystémov. Tieto plány by sa mali prijímať po konzultácii so subjektmi pôsobiacimi v odvetví rybárstva, vedcami a inštitucionálnymi partnermi, ak môžu mať scenáre riadenia sociálno-ekonomický vplyv na príslušné regióny. [PDN 21]

(18)

Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní nechcených úlovkov a  na postupné odstránenie odhodených úlovkov. Žiaľ, predchádzajúcou právnou úpravou sa od rybárov často vyžadovalo, aby odhadzovali hodnotné zdroje. Neželané úlovky a Odhodené úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybolovu. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených populácií, ktoré sa ulovili počas rybolovných činností vo vodách Únie alebo ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie. Prioritu by malo mať vytvorenie, presadzovanie a podpora opatrení a stimulov zameraných na to, aby sa nechceným úlovkom vôbec zabránilo. [PDN 22]

(18a)

Povinnosť vyložiť všetky úlovky by sa mala zaviesť v jednotlivých oblastiach rybolovu. Rybárom by sa malo povoliť naďalej odhadzovať druhy, v prípade ktorých z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní vyplýva, že majú vysokú mieru prežitia, ak sa vypustia do mora za podmienok vymedzených pre daný druh rybolovu. [PDN 23]

(18b)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinnosti vykladať všetky úlovky a zmierniť účinok kolísavého zloženia ročných úlovkov by členské štáty mali mať možnosť prenášať kvóty medziročne až do určitého percenta. [PDN 24]

(19)

Vyloženie nechcených úlovkov by nemalo viesť k plným hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa. V prípade vyloženia úlovkov rýb menších ako minimálna ochranná referenčná veľkosť by sa určenie takýchto úlovkov malo obmedziť a mal by sa vylúčiť predaj na ľudskú spotrebu. Každý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť sa, či chce umožniť voľné rozdelenie vyložených rýb na verejnoprospešné alebo charitatívne účely. [PDN 25]

(20)

Na účely ochrany populácií a zabezpečenia prispôsobivosti flotíl a rybárstiev by sa vzhľadom na určité technické opatrenia mali uplatňovať jasné ciele a úrovne riadenia by sa mali prispôsobiť požiadavkám riadenia . [PDN 26]

(21)

V prípade populácií, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením limitov úlovkov a/alebo rybolovného úsilia. Ak nie sú k dispozícii dostatočné údaje, mali by sa rybárstva riadiť pomocou zastupujúcich noriem. [PDN 27]

(21a)

Únia by mala zintenzívniť svoje úsilie o dosiahnutie účinnej medzinárodnej spolupráce a riadenia populácií v moriach, na pobreží ktorých ležia členské štáty a tretie krajiny, a tam, kde je to vhodné, zabezpečiť vytvorenie regionálnych organizácií na riadenie rybárstva v týchto oblastiach. Únia by sa mala zasadzovať najmä o vytvorenie regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu pre Čierne more. [PDN 28]

(22)

Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví časti odvetvia rybolovu a závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovných činností je nevyhnutné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu na populácií rýb pre každý členský štát. [PDN 29]

(23)

Takáto relatívna stabilita rybolovných činností by mala vzhľadom na meniacu sa biologickú situáciu zásob zabezpečiť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybného hospodárstva a s nim súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojom uznesení o určitých externých aspektoch vytvorenia 200-míľového rybárskeho pásma v Spoločenstve (13) z 3. novembra 1976, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1977, a najmä v prílohe VII k tejto rezolúcii. Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.

(24)

Členské štáty by mali mať možnosť predložiť Komisii opodstatnené žiadosti o navrhnutie opatrení v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré členské štáty identifikovali ako potrebné na splnenie povinnosti súvisiacich s osobitnými chránenými územiami v súlade s článkom 4 smernice Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (14), osobitne chránenými územiami v súlade s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (15) a s chránenými morskými oblasťami v súlade s článkom 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES.

(25)

Komisia by mala mať možnosť prijať po konzultácii s poradnými radami a príslušnými členskými štátmi v prípade vážnej hrozby pre ochranu morských biologických zdrojov alebo v prípade vážnej hrozby pre morské ekosystémy, ktorá vyplýva z rybolovných činností a ktorá si vyžaduje okamžité konanie, dočasné opatrenia. Tieto opatrenia by sa mali zaviesť vo vymedzenom časovom rámci a mali by platiť presne stanovený čas. [PDN 30]

(26)

Členské štáty by mali mať možnosť prijať po náležitom zohľadnení názorov relevantných poradných rád a zainteresovaných subjektov ochranné opatrenia a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, čím by umožnili, aby sa politikou lepšie reagovalo na skutočnosti a osobitosti rôznych morských oblastí a jednotlivých rybárstiev a aby sa zlepšilo dodržiavanie jej predpisov. [PDN 31]

(26a)

Členské štáty by sa mali nabádať k vzájomnej spolupráci na regionálnom základe. [PDN 32]

(27)

Členské štáty by v rámci svojich pásiem do 12 námorných míľ mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske plavidla Únie, za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a s dotknutými členskými štátmi vopred prekonzultované opatrenia, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a riadenia zdrojov v tejto oblasti.

(28)

Členské štáty by mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia pre zásoby vo vodách Únie, ktoré sa budú uplatňovať výlučne na rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou.

(28a)

Prístup k rybolovu by mal byť založený na transparentných a objektívnych environmentálnych a sociálnych kritériách ako nástroji presadzovania zodpovedného rybolovu, prostredníctvom ktorého by sa zabezpečila podpora prevádzkovateľov, ktorí uskutočňujú rybolov čo najšetrnejšie k životnému prostrediu a spoločnosti poskytujú najväčší prínos. [PDN 234]

(29)

Najneskôr 31. decembra 2013 by sa pre všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a pre všetky ostatné plavidlá loviace vlečným výstrojom mal začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to vzhľadom na väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Členské štáty môžu zo systému prevoditeľných rybolovných povolení vyňať plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, s výnimkou plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť. [PDN 33]

(29a)

Každý členský štát by mal mať v súlade so zásadou subsidiarity možnosť výberu vlastnej metódy rozdeľovania rybolovných možností, ktoré má pridelené, a to bez zavádzania systému rozdeľovania na úrovni Únie. Takto zostane členským štátom možnosť zaviesť alebo nezaviesť systém prevoditeľných rybolovných koncesií. [PDN 37]

(30)

Rybolovné povolenia by mali byť prevoditeľné a prenajímateľné, aby sa tak decentralizovalo riadenie rybolovných možností smerom k odvetviu rybolovu a aby sa zaistilo, aby sa rybári opúšťajúci dané odvetvie nemuseli spoliehať na finančnú pomoc z verejných zdrojov v rámci SRP. [PDN 35]

(31)

Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení obmedzuje na väčšie plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti. [PDN 36]

(31a)

Komisia by mala posúdiť rybolovné flotily s cieľom získať dôveryhodné údaje, pokiaľ ide o presnú mieru nadmernej kapacity na úrovni Únie, čo umožní navrhnúť vhodné a cielené opatrenia na jej zníženie. [PDN 34]

(31b)

Mal by sa zaviesť záväzný systém posudzovania registrov flotíl a overovania stropov kapacity s cieľom zabezpečiť, aby každý členský štát rešpektoval stropy kapacít, ktoré má pridelené, a s cieľom posilniť systém kontroly rybárstiev, aby sa rybolovná kapacita zosúladila s dostupnými zdrojmi. [PDN 38]

(32)

Pokiaľ ide o rybárske plavidlá Únie, ktoré nie sú prevádzkované v rámci systému prevoditeľných rybolovných povolení, môžu sa prijať V niektorých prípadoch je stále potrebné, aby členské štáty prijali osobitné opatrenia na prispôsobenie počtu týchto plavidiel svojej rybolovnej kapacity dostupným zdrojom. V takýchto opatrenia by sa mali stanoviť povinné maximálne stropy kapacity flotily a mali by sa zriadiť vnútroštátne schémy vstupu/výstupu v súvislosti s finančnými prostriedkami na vyradenie udeľovanými z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Kapacita by sa preto mala posudzovať pre každú populáciu rýb a každú oblasť v Únii . Toto posúdenie by malo vychádzať zo spoločných usmernení. Každý členský štát by mal mať možnosť zvoliť si opatrenia a nástroje, ktoré chce prijať na zníženie nadmernej rybolovnej kapacity. [PDN 39]

(33)

Členské štáty by mali zaznamenať minimálne informácie o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie plaviacich sa pod ich vlajkou. Tieto záznamy by sa mali sprístupniť Komisii na účel monitorovania veľkosti flotíl členských štátov.

(34)

Riadenie rybárstva vychádzajúce z najlepších dostupných z úplných a presných vedeckých odporúčaní si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov. Členské štáty by preto mali zbierať údaje o flotilách a ich rybolovných činnostiach, najmä biologické údaje o úlovkoch vrátane odhodených úlovkov, informácie z prieskumov o populáciách rýb a o možnom environmentálnom vplyve rybolovných činností na morský ekosystém. Komisia by mala zabezpečiť podmienky potrebné pre harmonizáciu údajov v záujme presadenia ekosystémovej interpretácie zdrojov . [PDN 40]

(35)

Zber údajov by sa mal vzťahovať aj na údaje, ktoré umožňujú hospodárske posúdenie všetkých podnikov pôsobiacich v odvetví rybárstva, v akvakultúre a v spracovaní produktov rybolovu a akvakultúry bez ohľadu na ich veľkosť , trendov zamestnanosti v týchto odvetviach , ako aj údaje o vplyve takéhoto vývoja na rybárske spoločenstvá . [PDN 41]

(36)

Členské štáty by mali spravovať a sprístupňovať koncovým používateľom vedeckých údajov údaje, ktoré zozbierali, a to na základe viacročného programu Únie , pričom by relevantné výsledky mali poskytovať zainteresovaným subjektom . Do zberu údajov by sa mali aktívnejšie zapájať regionálne orgány . Členské štáty by s cieľom koordinovať zber údajov mali spolupracovať aj navzájom. Členské štáty by mali spolupracovať pri zbere údajov podľa okolností aj s tretími krajinami v rámci tej istej morskej oblasti , a to podľa možností pomocou regionálneho orgánu vytvoreného na tento účel a so zreteľom na potrebu dodržiavať ustanovenia medzinárodného práva a najmä dohovor Unclos. [PDN 42]

(37)

Vedecké práce v oblasti rybárstva zamerané na politiku by sa mali posilniť prostredníctvom vnútroštátnych programov zberu vedeckých údajov, nezávislého výskumu a inovácií v oblasti rybárstva, ktoré by boli koordinované s inými členskými štátmi, ako aj prostredníctvom nástrojov rámca Únie pre výskum a inovácie a potrebnej harmonizácie a systematizácie údajov vykonávanej Komisiou . [PDN 43]

(38)

Únia by mala podporovať ciele spoločnej rybárskej politiky v medzinárodnom meradle. Únia by sa na tento účel mala snažiť zlepšiť účinnosť regionálnych a medzinárodných organizácií pri ochrane a  udržateľnom riadení medzinárodných populácií rýb, a to prostredníctvom podporovania rozhodovania založeného na vedeckých poznatkoch,a lepšieho dodržiavania predpisov, zvýšenej transparentnosti,a zaistením účinnej účasti zainteresovaných strán a prostredníctvom boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. [PDN 44]

(39)

Dohodami o udržateľnom rybnom hospodárstve uzatvorenými s tretími krajinami by sa malo zaistiť, aby rybolovné činnosti Únie vo vodách tretích krajín vychádzali z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní, čím sa zaistí udržateľné využívanie a ochrana morských biologických zdrojov pri súčasnom rešpektovaní zásady nadbytku, ktorú obsahuje dohovor Unclos . Týmito dohodami, v ktorých sa prístupové práva poskytujú výmenou za finančný príspevok Únie, by sa malo prispieť k vytvoreniu kvalitného systému zberu vedeckých údajov a vysoko kvalitného rámca pre riadenie, ktorým by sa zaistili najmä účinné opatrenia monitorovania, kontroly a dozoru. [PDN 45]

(40)

Zavedenie doložky o ľudských právach v dohodách o udržateľnom rybnom hospodárstve by malo v plnej miere zodpovedať celkovým cieľom rozvojovej politiky Únie.

(41)

Dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv stanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších príslušných medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv, ako aj zásady právneho štátu, by malo predstavovať základný prvok dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve a malo by byť zakotvené v osobitnej doložke o ľudských právach.

(41a)

Pokiaľ ide o vážny problém pirátstva, ktorý postihuje rybárske plavidlá Únie vo vodách tretích krajín na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, a ich veľkú zraniteľnosť voči pirátstvu, mali by sa posilniť opatrenia a operácie na ich ochranu. [PDN 46]

(42)

Akvakultúrou by sa malo prispieť k zachovaniu potenciálu v oblasti výroby potravín v celej Únii, a to na udržateľnom základe, aby sa tak občanom Európy zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť vrátane dodávky potravín, ako aj rast a zamestnanosť a aby sa prispelo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov. [PDN 47]

(43)

V Stratégii udržateľného rozvoja európskej akvakultúry (16), ktorú Komisia prijala v roku 2009 a ktorú uvítala a potvrdila Rada a uvítal Európsky parlament, sa konštatuje, že je potrebné vytvoriť a podporovať rovnaké podmienky pre akvakultúru ako základ pre jej udržateľný rozvoj.

(44)

Spoločnou rybárskou politikou by sa malo prispievať k plneniu stratégie Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a k plneniu v nej stanovených cieľov (17).

(45)

Na akvakultúrne činnosti v Únii vplývajú rôzne podmienky presahujúce hranice jednotlivých štátov vrátane podmienok týkajúcich sa oprávnení prevádzkovateľov. S cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry, podporiť rozvoj a inovácie v tejto oblasti, podporiť hospodársku činnosť, diverzifikáciu a zlepšiť životnú úroveň v pobrežných a vidieckych oblastiach by sa mali vypracovať strategické usmernenia Únie pre vnútroštátne strategické plány, ako aj mechanizmy výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania v tomto odvetví, prístup k vodám a priestoru Únie a administratívne zjednodušenie vydávania licencií.

(46)

Osobitný charakter akvakultúry si vyžaduje vytvorenie poradnej rady, v rámci ktorej by sa zainteresované strany mohli vyjadrovať k prvkom politík Únie, ktoré by mohli mať vplyv na akvakultúru.

(46a)

So zreteľom na osobitosti najvzdialenejších regiónov, najmä ich geografickú odľahlosť a význam rybolovu pre ich hospodárstva by sa mala vytvoriť poradná rada pre najvzdialenejšie regióny rozdelená do troch častí pokrývajúcich morské panvy západnej časti Atlantického oceánu, východnej časti Atlantického oceánu a Indického oceánu. Jedným z cieľov tejto poradnej rady by malo byť podieľať sa na opatreniach proti nelegálnemu, neregistrovanému a neriadenému rybolovu na celom svete. [PDN 48]

(47)

Je potrebné posilniť konkurencieschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry Únie a zjednodušiť postupy, čím by sa podporilo lepšie riadenie výrobných a obchodných činností v tomto odvetví. Pritom je potrebné zabezpečiť reciprocitu obchodu s tretími krajinami, aby sa na trhu Únie vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých, a to nielen z hľadiska udržateľnosti rybolovu, ale aj z hľadiska hygienickej kontroly . Organizácia spoločného trhu s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry by mala zaistiť rovnaké podmienky pre všetky produkty rybného hospodárstva a akvakultúry uvádzané na trh, bez ohľadu na to, či pochádzajú z Únie alebo z tretích krajín , s ktorými sa v Únii obchoduje, mala by umožniť spotrebiteľom, aby prijímali lepšie informované rozhodnutia na základe sledovateľnosti produktov , mala by podporovať zodpovednú spotrebu a mala by zlepšiť hospodárske poznatky o dodávateľskom reťazci v rámci trhov Únie a pochopenie týchto trhov. Časť tohto nariadenia týkajúca sa organizácie spoločného trhu by mala obsahovať ustanovenia, na základe ktorých musí byť dovoz produktov rybolovu a akvakultúry v súlade s medzinárodne uznávanými sociálnymi a environmentálnymi normami. [PDN 49]

(48)

Organizácia spoločného trhu by sa mala vykonávať v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie. Na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebný účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov vrátane boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. Existujúce právne predpisy v tejto oblasti by sa mali preto účinne vykonávať a Únia by mala zriadiť systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, aby sa zaistilo dodržiavanie pravidiel spoločnej rybárskej politiky. [PDN 50]

(49)

V rámci tohto systému kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov by sa malo podporovať používanie moderných a účinných technológií. Členské štáty alebo Komisia by mali mať možnosť vykonávať pilotné projekty v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov. [PDN 51]

(50)

Členské štáty by s cieľom zaistiť účasť dotknutých prevádzkovateľov na systéme kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov Únie mali mať možnosť vyžadovať od držiteľov licencií na rybolov vzťahujúcich sa na rybárske plavidlá Únie s celkovou dĺžkou 12 m alebo viac, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, svojich prevádzkovateľov, aby pomernou časťou prispeli k pokrytiu prevádzkových nákladov na tento systém. [PDN 196]

(51)

Členské štáty nedokážu vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri rozvoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a vzhľadom na obmedzenia finančných zdrojov členských štátov, dostatočne splniť ciele spoločnej rybárskej politiky. S cieľom prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov by sa preto mala poskytnúť viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky a prispôsobená osobitostiam odvetvia rybolovu v jednotlivých členských štátoch . [PDN 52]

(51a)

Finančná pomoc Únie by mala uľahčiť rozvoj verejných statkov a služieb v odvetví rybného hospodárstva a najmä podporiť kontrolné a monitorovacie opatrenia, zhromažďovanie informácií, výskum a vývoj činností zameraných na zabezpečenie zdravého morského ekosystému. [PDN 245]

(52)

Udelenie finančnej pomoci Únie by malo byť podmienené dodržiavaním spoločnej rybárskej politiky, a to tak členskými štátmi, ako aj prevádzkovateľmi vrátane majiteľov plavidiel . Poskytovanie finančnej pomoci by sa preto malo v prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, a v prípade, že prevádzkovatelia tieto pravidlá závažné porušia, prerušiť, pozastaviť alebo upraviť. [PDN 53]

(53)

Ukázalo sa, že dialóg so zainteresovanými stranami je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky. Vzhľadom na rôznorodé podmienky vo vodách Únie a vzhľadom na zvýšenú regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky by poradné rady mali umožniť, aby spoločná rybárska politika profitovala z poznatkov a skúseností všetkých zainteresovaných strán , najmä pri vypracúvaní viacročných plánov . [PDN 54]

(54)

Zdá sa byť vhodné, aby sa Komisia prostredníctvom delegovaných aktov splnomocnila vytvoriť novú poradnú radu a upraviť oblasti pôsobnosti existujúcich poradných rád, najmä vzhľadom na osobitosti Vzhľadom na osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, akvakultúry a vnútrozemského rybolovu a trhov Čierneho mora je vhodné vytvoriť novú poradnú radu pre každý z nich . [PDN 55]

(55)

Na účel splnenia cieľov spoločnej rybárskej politiky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o vymedzenie opatrení vzťahujúcich sa na rybolov zameraných na zníženie vplyvu rybolovných činností na osobitne chránených územiach, zmierňovanie vážnych hrozieb pri ochrane morských biologických zdrojov, ktoré je nutné z vážnych a naliehavých dôvodov, prispôsobenie povinnosti vyložiť všetky úlovky na účel plnenia medzinárodných povinností Únie, štandardné ochranné opatrenia v rámci viacročných plánov alebo technické opatrenia, nový výpočet stropov kapacity flotily, vymedzenie informácií o charakteristikách a činnostiach rybárskych plavidiel Únie, pravidlá vykonávania pilotných projektov v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov, zmeny a doplnenia prílohy III v súvislosti s oblasťami, ktoré patria do pôsobnosti poradných rád, a v súvislosti so zložením a fungovaním týchto a zloženie a fungovanie poradných rád. [PDN 56]

(56)

Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočňovala počas svojich prípravných prác na prijatí delegovaných aktov náležité konzultácie vrátane konzultácií na úrovni odborníkov.

(57)

Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zaručiť súbežné, včasné a primerané zaslanie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(58)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania technických prevádzkových požiadaviek, pokiaľ ide o formy prenosu informácií týkajúcich sa registrov rybárskych flotíl a údajových požiadaviek na riadenie rybolovu, by sa vykonávacie právomoci mali udeliť Komisii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (18).

(59)

Na dosiahnutie základného cieľa spoločnej rybárskej politiky, ktorým je zaistenie dlhodobo udržateľných hospodárskych, environmentálnych a sociálnych podmienok v odvetví rybného hospodárstva a odvetví akvakultúry a prispievanie k dostupnosti potravinových zásob, je potrebné a vhodné, aby sa stanovili stanoviť pravidlá ochrany a využívania morských biologických zdrojov , ako aj pravidlá, ktoré zaručia hospodársku a sociálnu udržateľnosť rybolovu a lovu mäkkýšov a kôrovcov v Únii, a podľa okolností poskytnúť dostatočné finančné prostriedky . [PDN 57]

(60)

V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(61)

Rozhodnutie Rady 2004/585/ES z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (19), by sa malo zrušiť, keď nadobudnú účinnosť príslušné pravidlá tohto nariadenia.

(62)

Nariadenie (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva  (20) by sa malo zrušiť, pričom by sa ale malo naďalej uplatňovať na vnútroštátne programy prijaté na zber a spravovanie údajov na obdobie rokov 2011 – 2013. [PDN 58]

(63)

Z dôvodu počtu a významu zmien a doplnení, ktoré je potrebné urobiť, by sa nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 malo zrušiť,

a)

ochranu, riadenie a využívanie morských biologických zdrojov a udržateľné využívanie a riadenie rybárstva zameraného na takéto zdroje;

b)

sladkovodné biologické zdroje, akvakultúru a spracovanie a uvádzanie na trh produktov rybolovu a akvakultúry spolu s opatreniami na trhoch a finančnými opatreniami na podporu spoločnej rybárskej politiky , štrukturálnymi opatreniami a riadením kapacity flotily ;

ba)

sociálnu a ekonomickú životaschopnosť rybolovných činností, podporu zamestnanosti v pobrežných komunitách a ich rozvoja a na osobitné problémy maloobjemového a tradičného rybolovu a akvakultúry. [PDN 59]

a)

na území členských štátov; alebo

b)

vo vodách Únie vrátane činností vykonávaných rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích štátov, v ktorých sú aj zaregistrované; alebo

c)

rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie; alebo

d)

štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby tým bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu.

a)

zabráni, minimalizuje a čo možno najviac obmedzia nechcené úlovky komerčných zásob a postupné zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto zásob vyložili;

aa)

zabezpečí, aby sa všetky úlovky lovených a regulovaných populácií vyložili pri zohľadnení najlepších vedeckých odporúčaní, a aby sa zabránilo vytváraniu nových trhov alebo rozširovaniu existujúcich trhov;

b)

zabezpečia podmienky pre účinné environmentálne udržateľné rybolovné činnosti v rámci v Únii s cieľom obnoviť hospodársky životaschopné a konkurencieschopné odvetvie rybolovu , čím sa zaistia spravodlivé podmienky na vnútornom trhu ;

c)

podporí rozvoj akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť a súvisiacich odvetví a zaistí sa, aby boli environmentálne udržateľné a aby prispievali k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

d)

prispievanie podporí sa spravodlivé rozdelenie morských zdrojov s cieľom prispieť k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností;

e)

zohľadnenia sa záujmy spotrebiteľov;

f)

zaistí systematický, a harmonizovaný, pravidelný a spoľahlivý zberu údajov a ich transparentná správa a riešenie problémov, ktoré vznikajú pri riadení populácií na základe nedostatočných údajov ;

fa)

podporia maloobjemové pobrežné rybolovné činnosti;

fb)

prispeje k dosiahnutiu a zachovaniu dobrého environmentálneho stavu, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 smernice 2008/56/ES. [PDN 61 a 235]

a)

jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, regionálnej , vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni , s ohľadom na ústavné opatrenia každého členského štátu ;

aa)

potreba decentralizovaného a regionalizovaného prístupu k riadeniu rybárstva;

b)

ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

c)

dlhodobá perspektíva;

ca)

znižovanie administratívnych nákladov ;

d)

široká primeraná účasť zainteresovaných strán, najmä poradných rád a sociálnych partnerov, vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie, ktorými sa prostredníctvom regionalizovaného prístupu zabezpečí ochrana regionálnych osobitostí ;

e)

primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

f)

súlad s integrovanou námornou politikou a inými politikami Únie;

fa)

potreba uskutočňovať posudzovanie environmentálneho vplyvu a vplyvu stratégie ;

fb)

parita medzi vnútorným a vonkajším rozmerom spoločnej rybárskej politiky, napríklad že normy a vykonávacie mechanizmy uplatňované v rámci Únie sa podľa okolností uplatňujú aj externe;

fc)

transparentné zaobchádzanie s údajmi a rozhodovanie v súlade dohovorom Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia („Aarhuský dohovor“) schváleným v mene Únie rozhodnutím Rady 2005/370/ES  (21) . [PDN 62 a 220]

1.

„vody Únie“ znamenajú vody a morské dno , ktoré patria pod zvrchovanosť alebo právomoc členských štátov, s výnimkou vôd a morského dna susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve; [PDN 63]

2.

„morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

3.

„sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

4.

„rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

5.

„rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

5a.

„rybár“ je osoba, ktorá sa venuje profesionálnemu rybolovu, ako ho uznáva členský štát, na palube funkčného rybárskeho plavidla, alebo ktorá sa venuje profesionálnemu výlovu morských organizmov, ako ho uznáva členský štát, bez plavidla; [PDN 64]

5b.

„vstup do rybárskej flotily“ znamená registráciu rybárskeho plavidla v registri rybárskych plavidiel členského štátu; [PDN 65]

6.

„maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok najvyšší teoretický vyvážený výnos , ktorý sa môže nekonečne dlho (v priemere) neustále odnímať z populácie rýb za jestvujúcich (priemerných) environmentálnych podmienok bez toho, aby to malo významný vplyv na reprodukčný proces ; [PDN 66]

6a.

„lovený druh“ znamená druh vystavený rybolovnému zaťaženiu/využívaniu vrátane druhov, ktoré sa nevykladajú, ale sú ulovené ako vedľajšie úlovky alebo sú ovplyvnené rybolovom; [PDN 67]

7.

„prístup k riadeniu rybárstva založený na zásade predbežnej opatrnosti“ , ako sa uvádza v článku 6 Dohovoru OSN o populáciách rýb, znamená prístup, podľa ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie riadiacich opatrení na ochranu cieľového druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia; [PDN 68]

8.

„ekosystémový prístup k riadeniu rybárstva“ znamená prístup, ktorým sa zaručuje, aby boli výhody pochádzajúce zo živých vodných zdrojov veľké, zatiaľ čo priamy a nepriamy vplyv rybolovu na morské ekosystémy bol malý a nebol škodlivý pre budúcu funkčnosť, rozmanitosť a integritu týchto ekosystémov že pri rozhodovaní sa zohľadňuje vplyv rybolovu, iných ľudských činností a environmentálnych faktorov na cieľové populácie a všetky ďalšie druhy patriace do rovnakého ekosystému či príbuzné alebo závislé druhy od cieľových populácií s cieľom zabezpečiť, aby sa celkový tlak týchto činností udržal v medziach zlučiteľných s dosiahnutím dobrého environmentálneho stavu ; [PDN 237]

9.

„rybolovná úmrtnosť“ znamená úlovky určitej zásoby rýb za určité obdobie v pomere k priemernému množstvu zásob, ktoré sú k dispozícii pre rybné hospodárstvo v danom období mieru, akou sa biomasa a jedinci jednotlivých druhov odoberajú z populácie prostredníctvom rybárskych činností ; [PDN 70]

9a.

„MUV rybolovu“ je rybolovná úmrtnosť, ktorá je v súlade s dosahovaním maximálneho udržateľného výnosu; [PDN 71]

10.

„populácia“ znamená morský biologický zdroj s charakteristickými znakmi, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti riadenia; [PDN 72]

11.

„obmedzenie rybolovu“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie ulovené populácie rýb alebo skupiny populácií rýb počas daného obdobia; [PDN 73]

11a.

„nechcené úlovky“ sú úlovky druhov nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť alebo minimálnu veľkosť vykládky, alebo úlovky zakázaných či chránených druhov, alebo úlovky nepredajných druhov, alebo jedince predajných druhov, ktoré nespĺňajú požiadavky bližšie určené v ustanoveniach právnych predpisov Únie týkajúcich sa rybného hospodárstva, ktorými sa ustanovujú technické, monitorovacie a ochranné opatrenia; [PDN 74]

12.

„ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa (B) , biomasa neresiacej sa populácie (BNP) alebo rybolovná úmrtnosť (F) ), ktoré sa používajú pri riadení rybného hospodárstva, na vymedzenie napríklad v súvislosti s prijateľnej úrovne biologického rizika alebo očakávanej úrovne výnosu; [PDN 75]

12a.

„limitný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo rybolovná úmrtnosť), ktoré sa používajú pri riadení rybného hospodárstva na určenie hraničnej hodnoty, nad ktorou alebo pod ktorou je riadenie rybného hospodárstva v súlade s jeho cieľom, napríklad prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu; [PDN 76]

12b.

„populácia v bezpečných biologických hraniciach“ znamená populáciu, pri ktorej je vysoko pravdepodobné, že biomasa neresiacej sa populácie odhadovaná na konci predchádzajúceho roka je vyššia než limitný referenčný bod biomasy (Blim) a odhadovaná rybolovná úmrtnosť za predchádzajúci rok je nižšia než limitný referenčný bod rybolovnej úmrtnosti (Flim); [PDN 77]

13.

„záruka“ znamená preventívne opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám; [PDN 78]

14.

„technické opatrenia“ znamenajú opatrenia, ktorými sa reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov alebo ich fungovanie , ktoré vyplývajú z rybolovných činností, pričom tieto opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom stanovenia podmienok týkajúcich sa využívania a štruktúry vlastností rybolovného výstroja a  stanovenia časového alebo priestorového obmedzenia prístupu k rybolovným oblastiam; [PDN 79]

14a.

„základné biotopy rýb“ sú krehké morské biotopy, ktoré je potrebné chrániť, pretože sú z dôvodu ich veľmi dôležitej úlohy pri plnení ekologických a biologických potrieb druhov rýb vrátane dôvodov týkajúcich sa rozmnožovania, chovu a kŕmenia; [PDN 80]

14b.

„chránená rybolovná oblasť“ je geograficky vymedzená morská oblasť, v ktorej sú všetky alebo niektoré rybolovné činnosti dočasne alebo trvalo zakázané alebo obmedzené s cieľom zlepšiť využívanie a ochranu živých vodných zdrojov alebo ochranu morských ekosystémov; [PDN 81]

15.

„rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby lov určitej populácie rýb vyjadrený v  maximálnych úlovkoch a/alebo maximálnom rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni pre danú riadenú oblasť ; [PDN 82]

16.

„rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

17.

„prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených danému členskému štátu alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006  (22) , ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení; [PDN 83]

18.

„individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v členskom štáte na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich danému členskému štátu; [PDN 84]

19.

„rybolovná kapacita“ znamená schopnosť plavidla loviť ryby meraná podľa charakteristík plavidla vrátane tonáže plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkonu v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 z 22. septembra 1986, ktoré definuje charakteristické vlastnosti rybárskych plavidiel (23) , ako aj charakteristiky a veľkosti rybárskeho výstroja a každého iného parametra, ktorý má vplyv na jeho schopnosť loviť ryby ; [PDN 85]

19a.

„obytná kapacita“ znamená priestory na palube určené výhradne na zabezpečenie bývania a oddychu posádky; [PDN 86]

20.

„akvakultúra“ znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov, pričom sa používajú techniky určené na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia a organizmy zostávajú počas fázy chovu a kultivácie majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich lovu/zberu vrátane tohto okamihu; [PDN 87]

21.

„licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 bodu 9 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (24);

22.

„oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 bodu 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

23.

„rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

24.

„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

25.

„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, uvádzania na trh, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybného hospodárstvaa akvakultúry, alebo akúkoľvek inú organizáciu zastupujúcu profesionálnych pracovníkov z oblasti rybárstva, ktorá je právne uznaná a je zodpovedná za riadenie prístupu k rybolovným zdrojom, činností profesionálneho rybolovu a akvakultúry ; [PDN 88]

26.

„závažné porušenie predpisov“ znamená porušenie predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (25), a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

27.

„koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená výskumný alebo riadiaci subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia; [PDN 89]

28.

„nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu v priebehu určitého obdobia, v dôsledku čoho je celková miera využívania jednotlivých populácií nižšia, než je úroveň, pri ktorej sú populácie schopné obnovovať sa a udržiavať populácie lovených druhov nad úrovňou, ktorá môže priniesť maximálny udržateľný výnos ; [PDN 90]

29.

„produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

30.

„biomasa neresiacej sa populácie“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú sú dostatočne dospelé na rozmnožovanie vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo; [PDN 91]

31.

„zmiešaný rybolov“ znamená rybolov, pri ktorom sa viac ako jeden druh nachádza v  danej oblasti rybolovu , a pri ktorom sa môže chytiť viac ako jeden druh do rybolovného výstroja v jednom úlovku ; [PDN 92]

32.

„dohody o udržateľnom rybolove“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám s cieľom udržateľným spôsobom využívať časť prebytku morských biologických zdrojov výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie, ktorá podporí miestne odvetvie rybolovu, s osobitným dôrazom na zber vedeckých údajov, monitorovanie a kontrolu alebo na účel získania recipročného prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou rybolovných možností medzi Úniou a treťou krajinou; [PDN 93]

32a.

„vedľajší úlovok“ znamená úlovok necieľových organizmov bez ohľadu na to, či sa ponechajú na palube a vyložia alebo odhodia; [PDN 95]

32b.

„úlovok“ znamená všetky morské biologické zdroje získané rybolovom; [PDN 96]

32c.

„rybolov s malým vplyvom“ znamená používanie selektívnych techník rybolovu, ktoré majú minimálny škodlivý vplyv na morské ekosystémy a ich výsledkom sú nízke emisie palív; [PDN 97]

32d.

„selektívny rybolov“ znamená rybolov metódami alebo rybárskym výstrojom, ktoré sa počas rybárskej operácie zameriavajú na organizmy podľa veľkosti a druhu a ktorými sa tieto organizmy lovia a ktoré umožňujú vyhnúť sa necieľovým druhom alebo vypúšťať ich späť do vody nepoškodené. [PDN 98]

a)

prijatia viacročných plánov podľa článkov 9 až 11;

b)

stanovenia cieľov pre udržateľné využívanie a ochranu populácií a ochranu morského prostredia pred vplyvom rybolovných činností ;

c)

prijatia opatrení na účel prispôsobenia počtu rybárskych plavidiel a/alebo druhov rybárskych plavidiel dostupným rybolovným možnostiam;

d)

zavedenia stimulov, vrátane stimulov ekonomickej povahy, na podporu selektívnejšieho rybolovu alebo rybolovu s nízkym vplyvom a rybolovných metód, ktoré majú malý vplyv na morský ekosystém a rybolovné zdroje vrátane udelenia preferenčného prístupu k vnútroštátnym rybolovným možnostiam a stimulov ekonomickej povahy ;

e)

stanovenia prijatia opatrení na stanovenie a pridelenie rybolovných možností podľa článku 16 ;

f)

prijatia technických opatrení uvedených v článku článkoch 8 a 14;

g)

prijatia opatrení týkajúcich sa povinnosti vyložiť všetky úlovky na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 15 ;

h)

realizácie pilotných projektov vzťahujúcich sa na alternatívne druhy techník riadenia rybolovu a na výstroje, ktoré zvyšujú selektívnosť alebo ktoré minimalizujú vplyv rybolovných činností na morské prostredie;

ha)

prijatia opatrení, ktoré pomáhajú členským štátom plniť povinnosti podľa právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

hb)

prijatia iných opatrení, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov uvedených v článkoch 2 a 3 . [PDN 102]

a)

veľkosti ôk vymedzenia vlastností rybárskeho výstroja a pravidiel týkajúcich sa jeho nasadenia rybárskeho výstroja;

b)

obmedzení špecifikácií vzťahujúcich sa na konštrukciu rybárskeho výstroja vrátane

c)

zákazov alebo obmedzení nasadenia určitého rybárskeho výstroja v určitých oblastiach alebo obdobiach alebo iného technického vybavenia ;

d)

zákazov alebo obmedzení rybolovných činností v určitých zónach a/alebo obdobiach;

e)

požiadaviek na rybárske plavidlá, aby prestali vykonávať činnosť v danej vo vymedzenej oblasti počas vymedzeného minimálneho obdobia s cieľom chrániť základné biotopy rýb, dočasné nahromadenie citlivých morských zdrojov, ohrozené alebo rozmnožujúce sa druhy alebo mláďatá ;

f)

osobitných opatrení na obmedzenie minimalizáciu negatívneho vplyvu rybolovných činností na morskú biodiverzitu a morské ekosystémy a necieľové druhy, , najmä tie, ktoré boli označené za biogeograficky citlivé, ako sú podmorské pohoria v okolí najvzdialenejších regiónov, ktorých zdroje by mali využívať miestne flotily používajúce selektívny rybársky výstroj, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, vrátane opatrení s cieľom vyhnúť sa nechceným úlovkom, obmedziť ich a v čo najvyššej miere ich odstrániť .

g)

ostatných technických opatrení zameraných na ochranu morskej biodiverzity. [PDN 104 a 295]

a)

základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté populácie rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov a/ alebo limitných referenčných bodov, ktoré zodpovedajú cieľom stanoveným v článku 2 a sú v súlade s vedeckými odporúčaniami ; a

b)

opatrenia, ktorými sa efektívne dokáže zabrániť tomu, aby sa ochranné limitné referenčné body prekročili, a ktoré sú zamerané na dosiahnutie ochranných referenčných bodov .

a)

rozsah, čo sa týka geografickej oblasti, populácií, oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, rybárstiev a morských ekosystémov, na ktoré sa viacročný plán uplatňuje;

b)

ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3 a príslušným ustanoveniam článkov - 7a, 9 a 10 ;

ba)

posúdenie kapacity flotily a v prípade, že neexistuje účinná rovnováha rybolovnej kapacity s dostupnými rybolovnými možnosťami, plán na zníženie kapacity vrátane časového harmonogramu a konkrétnych opatrení, ktoré má prijať každý dotknutý členský štát s cieľom zosúladiť uvedenú rybolovnú kapacitu s dostupnými rybolovnými možnosťami do lehoty určenej záväzným harmonogramom; bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v článku 34, takéto posúdenie by malo zahŕňať aj vyhodnotenie sociálno-ekonomického rozmeru posudzovanej flotily;

bb)

posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu opatrení prijatých v rámci viacročného plánu;

c)

kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

d)

jasné časové rámce na dosiahnutie všetkých kvantifikovateľných cieľov;

da)

ustanovenia o systematickom znižovaní rybolovných možností, keď sa zníži kvalita alebo kvantita údajov dostupných z rybolovnej oblasti;

e)

ochranné a technické opatreniavrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov , ktoré treba prijať na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 15, a opatrenia, ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo nechceným úlovkom a aby sa čo najviac odstránili ;

f)

kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu a jeho sociálno-ekonomického vplyvu ;

g)

prípadne konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

h)

opatrenia na zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

i)

záruky a kritéria aktivácie týchto záruk;

ia)

opatrenia na zabezpečenie súladu s viacročným plánom;

j)

akékoľvek iné vhodné a primerané opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov.

a)

sa prispieva k zachovaniu alebo obnoveniu zásob rýb nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, a to prostredníctvom zlepšenia výberu veľkosti a v prípade potreby výberu druhov;

b)

sa znižujú úlovky jedincov zo zásob rýb, ktorý nedosahujú požadovanú veľkosť;

c)

sa znižujú úlovky neželaných morských organizmov;

d)

sa zmierňuje minimalizuje vplyv rybárskeho výstroja na ekosystém a  morské životné prostredie, najmä pokiaľ ide o ochranu biologicky citlivých populácií a  zraniteľných biotopov, najmä tých biotopov, ktoré boli označené za biogeograficky citlivé, ako sú podmorské pohoria v okolí najvzdialenejších regiónov, ktorých zdroje by mali využívať miestne flotily používajúce selektívny rybársky výstroj, ktorý je šetrný k životnému prostrediu . [PDN 296]

a)

Najneskôr od 1. januára 2014:

b)

Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley; 1. januára 2016:

c)

Najneskôr od 1. januára 2016: tresky jednoškvrné, tresky merlang, ryby druhu Lepidorhombus whiffiagonis, čert morský, platesy veľké, molvy veľké, tresky tmavé, tresky žltkavé, platesy Microstomus kitt, kalkany veľké, kalkany hladké, molvy modré, ryby druhu Aphanopus carbo, dlhochvosty tuponosé, ryby druhu Hoplostethus atlanticus, halibuty tmavé, miene lemované, sebastesy a zásoby rýb, ktoré žijú na alebo pri dne, v Stredozemnom mori. 1. januára 2017 rybolov, na ktorý sa nevzťahuje odsek 1 písm. a) vo vodách Únie a mimo nich.

—

druhy ulovené, aby sa použili ako živá návnada;

—

druhy, ktoré majú podľa dostupných vedeckých informácií vysokú mieru prežitia po výlove so zreteľom na charakter rybárskeho výstroja, rybolovné praktiky a podmienky v rybolovnej oblasti.

a)

zoznam necieľových druhov s nízkym prirodzeným výskytom, ktoré sa môžu počítať do kvóty cieľových druhov v príslušnej rybolovnej oblasti, ak:

b)

pravidlá týkajúce sa stimulov na predchádzanie lovu mláďat rýb vrátane zvýšenia podielov kvót, ktoré treba odpočítať z kvóty rybára v prípade lovenia mláďat.

i)

uplatňuje sa prístup k riadeniu rybného hospodárstva založený na zásade predbežnej opatrnosti;

ii)

schvália sa zastupujúce normy na základe metodík stanovených v bodoch 3.1 a 3.2 časti B prílohy k rozhodnutiu Komisie 2010/477/EÚ z 1. septembra 2010 o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd  (30) a rybolovná úmrtnosť sa ďalej znižuje na základe zásady predbežnej opatrnosti alebo sa udržiava na stabilnej úrovni v prípadoch, ak existujú náznaky, že stav populácie je uspokojivý;

iii)

Komisia a členské štáty vyhodnotia prekážky výskumu a získavaniu znalostí a prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa bezodkladne dodali ďalšie údaje o populáciách a ekosystéme.

a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3 a zásadami dobrého riadenia stanovenými v článku 4 ;

b)

boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

c)

efektívne a podľa určeného harmonogramu plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

d)

neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

a)

sa opatrenia členského štátu na základe posúdenia vykonaného podľa článku 19 považujú za sú nezlučiteľné s cieľmi viacročného plánu alebo

b)

sa opatrenia členského štátu na základe posúdenia vykonaného podľa článku 19 považujú za nespôsobilé na efektívne splnenie cieľov a kvantifikovateľných čiastkových cieľov stanovených nespĺňajú účinne ciele a kvantifikovateľné ciele stanovené vo viacročných plánoch alebo

c)

sa aktivujú záruky vytvorené v súlade s článkom 11 písm. i),

a)

boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

b)

boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

c)

efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14; a

d)

neboli v rozpore s opatreniami existujúcimi v rámci právnych predpisov Únie a neboli voľnejšie ako dané opatrenia.

a)

sú nezlučiteľné s cieľmi stanovenými v rámci pre technické opatrenia alebo

b)

opatrenia, ktoré nespĺňajú ciele stanovené v takomto rámci pre technické opatrenia efektívnym spôsobom,

a)

sa vzťahujú výhradne na všetky rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou daného členského štátu, alebo v prípade rybolovných činností, ktoré nevykonávajú rybárske plavidlá, na subjekty, ktoré majú v danom členskom štáte sídlo uskutočňujúce rybolov populácií v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti , [PDN 131]

b)

sú zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3 a

c)

nie sú voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

a)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

b)

všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia vlečným výstrojom.

a)

aktuálneho stavu využívaných morských biologických zdrojov; [PDN 143]

b)

miery rybolovu , pri ktorej treba jasne odlišovať priemyselný rybolov od nepriemyselného rybolovu, a vplyvu daných rybolovných činností na morské biologické zdroje a morské ekosystémy, a [PDN 224]

c)

aktuálnych sociálno-ekonomických výsledkov odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania vo vodách Únie a mimo nich. [PDN 144]

a)

zaistia, presnosť a spoľahlivosť zozbieraných údajov aby boli údaje presné, spoľahlivé a komplexné a aby boli zozbierané včas a vo všetkých členských štátoch zosúladeným spôsobom ; [PDN 145]

aa)

zaistia, aby vedecké údaje a metodiky pri zbere údajov zohľadňovali faktory, ako sú kyslosť a teplota mora, čím sa zabezpečí zhromažďovanie údajov z rozličných regiónov počas celého roka; [PDN 146]

b)

zabránia zriadia mechanizmus koordinácie s cieľom zabrániť duplicite zberu údajov na rôzne účely; [PDN 147]

c)

zaistia bezpečné uloženie zozbieraných údajov a v prípade potreby ich primeranú ochranu a dôvernosť a sprístupnia ich verejnosti okrem výnimočných okolností, za ktorých sa môže vyžadovať primeraná ochrana a dôvernosť, ak sa uvedú dôvody na takéto obmedzenia ; [PDN 148]

d)

zaistia, aby Komisia alebo ňou určené orgány mali prístup k ku všetkým vnútroštátnym databázam a systémom používaným na spracovanie zozbieraných údajov na účel overenia existencie a kvality údajov; [PDN 149]

da)

sprístupnia zainteresovaným stranám príslušné údaje a metodiky ich získavania, pričom zohľadnia prípadné doplnkové údaje, ktoré takéto strany môžu poskytnúť. [PDN 150]

a)

aktívne podporuje a presadzuje rozvoj najlepších dostupných vedeckých znalostí a podieľa sa na ňom;

b)

podporuje opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa rybolovné zdroje udržiavali v súlade s cieľmi článku 2, najmä jeho odseku 2 a článku 4;

c)

podporuje vytvorenie a posilnenie výborov pre dohľad nad plnením povinností regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, pravidelné nezávislé preskúmania výsledkov a primerané nápravné kroky vrátane odrádzajúcich a účinných sankcií, ktoré je potrebné vykonávať transparentným a nediskriminačným spôsobom;

d)

zlepšuje súdržnosť politiky s iniciatívami Únie, najmä pokiaľ ide o environmentálne, rozvojové a obchodné činnosti;

e)

podnecuje a podporuje vo všetkých medzinárodných oblastiach potrebné kroky na odstránenie nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu (NNN) a zaisťuje, aby sa na trh Únie nedostali žiadne produkty NNN rybolovu, čím sa podieľa na podpore udržateľných rybolovných činností, ktoré sú hospodársky životaschopné a ktorými sa podporuje zamestnanosť v Únii;

f)

podnecuje spoločné medzinárodné úsilie v boji proti pirátstvu na mori s cieľom zaistiť bezpečnosť ľudí a zabrániť rozvratu morských rybolovných činností a aktívne sa na ňom podieľa;

g)

podporuje účinnú implementáciu medzinárodných nástrojov a právnych predpisov pre oblasť rybárstva;

h)

zabezpečuje, aby rybolovné činnosti mimo vôd Únie vychádzali z rovnakých zásad a noriem, aké sa dodržiavajú vo vodách Únie, pričom podnecuje regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby uplatňovali rovnaké zásady a normy, aké sa uplatňujú vo vodách Únie.

a)

vytvorenie a podpora potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií;

b)

kapacity na monitorovanie, kontrolu a dohľad; a

c)

iné prvky budovania kapacít súvisiace s rozvojom politiky udržateľného rybolovu tretej krajiny.

a)

požiadavku dodržiavať zásady obmedzeného prístupu k zdrojom, o ktorých je vedecky dokázané, že predstavujú nadbytok kapacity pobrežného štátu v súlade s ustanoveniami Unclos;

b)

doložku o zákaze poskytovania výhodnejších podmienok iným rybárskym flotilám v týchto vodách než sú podmienky, ktoré poskytujú hospodárskym subjektom Únie, vrátane podmienok týkajúcich sa ochrany a rozvoja zdrojov a hospodárenia s nimi, ako aj finančných dohôd, poplatkov a ostatných práv súvisiacich s vydávaním oprávnení na rybolov;

c)

doložku o podmienenosti, ktorá podmieňuje podpísanie dohody dodržiavaním ľudských práv v súlade s medzinárodnými dohodami o ľudských právach; a

d)

doložku o výhradnom práve. [PDN 167]

a)

zdieľať časť nákladov na prístup k rybolovných zdrojom vo vodách tretích krajín;

b)

zriadiť rámec pre spravovanie vecí verejných, vrátane rozvoja a zachovania potrebných vedeckých a výskumných inštitúcií, monitorovacích, kontrolných a dozorných schopností, mechanizmov transparentnosti, účasti a zodpovednosti a iných kapacít, ktoré tvoria položky vzťahujúce sa na rozvoj politiky udržateľného rybného hospodárstva, vykonávaný danou treťou krajinou. Poskytnutie takejto finančnej pomoci je podmienené dosiahnutím konkrétnych sociálno-ekonomických a environmentálnych výsledkov a je doplnkové k rozvojovým projektom a programom realizovaným v príslušnej tretej krajine a je s nimi v súlade . [PDN 176]

a)

zlepšenie konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry a podporu rozvoja a inovácií v tomto odvetví zjednodušenie právnych predpisov v odvetví a zníženie administratívneho zaťaženia na úrovni Únie ;

b)

podnecovanie hospodárskej činnosti podporu používania nemäsožravých druhov a obmedzenie používania produktov rybolovu ako krmiva pre ryby ;

c)

diverzifikáciu a zlepšenie životnej úrovne v pobrežných a vidieckych oblastiach; začlenenie akvakultúrnych činností do iných politík, napr. politík pre pobrežné zóny, stratégií pre moria a usmernení pre námorné priestorové plánovanie a vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva  (38) (rámcová smernica o vode), a environmentálnej politiky.

d)

vytvorenie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup k vodám a priestoru.

a)

stanovenia transparentných a všeobecných kvalitatívnych kritérií pre akvakultúru do roku 2014 na posúdenie a minimalizovanie environmentálnych vplyvov akvakultúrnych činností a chovu;

b)

zaistenia toho, aby sa spotrebitelia dostali k ponuke za primerané ceny;

c)

stanovenia pravidiel sledovateľnosti, bezpečnosti a kvality produktov akvakultúry Únie a dovážaných produktov, a to prostredníctvom vhodného vyznačenia alebo označovania, ako je stanovené v článku 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. ../2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry  (39) . [PDN 179 a 242]

a)

zníženia byrokracie a administratívneho zjednodušenia, najmä pokiaľ ide o licencie;

b)

istoty prevádzkovateľov akvakultúry, pokiaľ ide o prístup k vodám a priestoru, v súlade s politikou Únie v oblasti správy pobrežných oblastí a námorného priestorového plánovania ;

c)

ukazovateľov kvality a environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

ca)

opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli akvakultúrne činnosti v úplnom súlade s jestvujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia;

d)

posudzovania ostatných možných cezhraničných vplyvov na susedné členské štáty na morské biologické zdroje a morské ekosystémy vo vzťahu k susedným členským štátom;

da)

podpory výskumu, vývoja a inovácií a spolupráce medzi priemyslom a vedeckou komunitou;

db)

bezpečnosti potravín;

dc)

zdravia zvierat a dobrých podmienok pre zvieratá;

dd)

udržateľnosti životného prostredia. [PDN 181]

a)

sa prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3;

b)

sa umožnilo, aby sa spoločná rybárska politika uplatňovala v rámci odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry na primeranej úrovni;

c)

sa posilnila konkurencieschopnosť odvetvia rybného hospodárstva a akvakultúry Únie, najmä výrobcov a podporili sa politiky kvality vykonávaním plánov výroby a marketingu, pričom osobitná pozornosť sa venuje výrobcom ; [PDN 183]

d)

sa zlepšila transparentnosť a stabilita trhov, najmä pokiaľ ide o ekonomické poznatky a porozumenie trhov Únie s produktmi rybolovu a akvakultúry spolu s dodávateľským reťazcom, spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty podľa hodnotového reťazca odvetvia, ako aj a informovanosť spotrebiteľov a osvetu prostredníctvom oznámení a/alebo označovania poskytujúcich komplexné informácie ; [PDN 184]

e)

sa prispelo k zaisteniu rovnakých podmienok vrátane rovnakých požiadaviek v oblasti zdravia, sociálnych otázok a životného prostredia pre všetky produkty, s ktorými sa v Únii obchoduje, a to prostredníctvom podporovania udržateľného využívania rybolovných zdrojov; [PDN 185]

ea)

sa zabezpečila pre spotrebiteľov rôznorodosť ponuky produktov rybolovu a akvakultúry, ktorých kvalita a pôvod budú osvedčené, ako aj dostatok informácií, aby ich rozhodnutia prispeli k dosiahnutiu cieľov stanovených v tomto nariadení;

eb)

sa zaistilo, že produkty dovážané z tretích krajín pochádzajú z rybolovu a priemyslu, ktoré spĺňajú rovnaké environmentálne, hospodárske, sociálne a zdravotné požiadavky ako tie, ktoré sa vyžadujú od flotíl a podnikov Únie, a aby produkty pochádzali zo zákonného, ohláseného a regulovaného rybolovu s rovnakými normami, aké platia pre plavidlá Únie;

ec)

sa zabezpečila sledovateľnosť všetkých produktov rybolovu a akvakultúry v celom dodávateľskom reťazci, poskytovali overiteľné a presné informácie o pôvode výrobku a spôsobe jeho výroby a náležite označovali výrobky so zameraním sa na spoľahlivé ekologické označovanie. [PDN 186 až 270]

a)

z organizácie daného odvetvia vrátane opatrení na stabilizáciu trhu;

b)

zo spoločných obchodných noriem so zreteľom na osobitné charakteristiky miestnych spoločenstiev; [PDN 187]

ba)

zo spoločných pravidiel v záujme zavedenia systému ekologického označovania pre produkty rybolovu a akvakultúry Únie;

bb)

zo spotrebiteľských informácií;

bc)

z prijímania obchodných opatrení proti tretím krajinám, ktoré nevykonávajú udržateľný rybolov. [PDN 188]

a)

globálnom a integrovanom prístupe , ktorý by mal vyústiť do určitého počtu kontrol podľa veľkosti flotíl v rôznych členských štátoch ; [PDN 225]

b)

efektívnejšom používaní systémov, ktoré sú už na palube každého rybárskeho plavidla a tam, kde je to potrebné, používaní účinných moderných technológií kontroly dostupnosti a kvality údajov z oblasti rybolovu a akvakultúry ; [PDN 189]

ba)

harmonizácii pravidiel týkajúcich sa kontroly a postihov v celej Únii; [PDN 190]

bb)

komplementárnosti kontrol na mori a na pobreží; [PDN 191]

c)

stratégii posúdenia rizika zameranej na systematické a automatické krížové kontroly všetkých dostupných príslušných údajov;

d)

rozvoji kultúry spoločnej zodpovednosti, dodržiavania predpisov a spolupráci medzi všetkými prevádzkovateľmi rybárskych plavidiel, vlastníkmi plavidiel a rybármi ; [PDN 192]

da)

štandardizovanom režime dodržiavania a presadzovania pravidiel pre každý členský štát; [PDN 193]

e)

stanovení efektívnych, primeraných a odrádzajúcich sankcií;

ea)

rovnakých podmienkach vrátane obchodných sankcií, ak sa preukáže nezodpovedné správanie tretích krajín. [PDN 226]

a)

vykonáva ročné preskúmanie plnenia záväzkov každým členským štátom s cieľom zistiť prípady neplnenia SRP;

b)

skúma opatrenia prijaté v súvislosti so zisteným neplnením záväzkov; a

c)

posiela svoje závery Európskemu parlamentu a Rade. [PDN 243]

a)

poradná rada pre najvzdialenejšie regióny, rozdelená do troch sekcií pre každú z nasledovných morských oblastí: západná časť Atlantického oceánu, východná časť Atlantického oceánu a Indický oceán;

b)

poradná rada pre akvakultúru a vnútrozemský rybolov;

c)

poradná rada pre trhy;

d)

poradná rada pre Čierne more.

a)

predkladať Komisii alebo a dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybárstva a sociálno-ekonomických aspektov a aspektov ochrany rybolovu a akvakultúry;

b)

informovať Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia a sociálno-ekonomických aspektov a aspektov ochrany rybolovu a prípadne akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo oblasti pôsobnosti a navrhnúť riešenia na prekonanie týchto problémov ;

c)

v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení;

ca)

vydávať stanoviská k návrhu ochranných opatrení uvedených v článku 17 ods. 2b a návrhu technických opatrení uvedených v článku 21 ods. 1b a predkladať ich Komisii a členským štátom, ktorých sa priamo týka príslušný druh rybolovu alebo rybolovná oblasť.

a)

organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov rybolovu a podľa okolností akvakultúry; a

b)

ostatných záujmových skupín, na ktoré má spoločná rybárska politika vplyv , napríklad environmentálnych organizácií a skupín spotrebiteľov .