Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012PC0512

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

/* COM/2012/0512 final - 2012/0244 (COD) */

52012PC0512

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami /* COM/2012/0512 final - 2012/0244 (COD) */


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V súčasnosti je stabilita bankového sektora v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú banky usadené. Pochybnosti o udržateľnosti verejného dlhu, vyhliadkach hospodárskeho rastu a životaschopnosti úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií, ako aj stability finančného systému a do veľkej miery môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov.

Táto situácia vytvára špecifické riziká v rámci eurozóny, kde jednotná mena zvyšuje pravdepodobnosť možnosti, že vývoj v jednom členskom štáte ohrozí hospodársky vývoj a stabilitu eurozóny ako celku. Súčasné riziko finančnej dezintegrácie pozdĺž štátnych hraníc navyše značne oslabuje jednotný trh s finančnými službami a zabraňuje mu v tom, aby prispieval k oživeniu hospodárstva.

Zriadením Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), a európskeho systému finančného dohľadu sa už prispelo k zlepšeniu spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a k vytvoreniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v EÚ. Dohľad nad bankami však do veľkej miery ostáva vnútri hraníc jednotlivých štátov, a preto zaostáva za integrovanými bankovými trhmi. Od začiatku bankovej krízy zlyhania v oblasti dohľadu značne oslabili dôveru v bankový sektor EÚ a prispeli k zvýšeniu napätia na trhoch so štátnymi cennými papiermi v eurozóne.

Komisia preto v rámci dlhodobejšej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie vyzvala v máji 2012 k tomu, aby sa vytvorila banková únia s cieľom obnoviť dôveru v banky a euro. Jedným z kľúčových prvkov bankovej únie by mal byť jednotný mechanizmus dohľadu s priamym dohľadom nad bankami v záujme prísneho a nestranného presadzovania prudenciálnych pravidiel a vykonávania účinného dohľadu nad cezhraničnými bankovými trhmi. Zabezpečenie toho, aby sa pri bankovom dohľade v celej eurozóne dodržiavali prísne spoločné normy, prispeje k vybudovaniu potrebnej dôvery medzi členskými štátmi. To je základným predpokladom zavedenia akýchkoľvek spoločných poistiek.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád na samite eurozóny 29. júna 2012 vyzvali Komisiu, „aby v blízkej budúcnosti predložila návrhy na vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu. Keď sa takýto mechanizmus zavedie pre banky v eurozóne, EMS by mal mať na základe riadneho rozhodnutia možnosť rekapitalizovať banky priamo.“ V záveroch zo zasadnutia Európskej rady z 28. – 29. júna 2012 sa uvádza, že v tomto vyhlásení eurozóny a v návrhoch, ktoré v tejto súvislosti predloží Komisia, by sa malo zohľadniť vypracovanie „konkrétneho plánu so záväznými lehotami na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie“.

V rámci tohto nového mechanizmu bude ECB vykonávať širokú škálu kľúčových úloh dohľadu nad úverovými inštitúciami v členských štátoch eurozóny. S cieľom zachovať a prehĺbiť vnútorný trh budú mať ostatné členské štáty možnosť nadviazať s ECB úzku spoluprácu.

V snahe predísť roztriešteniu vnútorného trhu po vytvorení jednotného mechanizmu dohľadu sa musí zabezpečiť riadne fungovanie EBA. Úloha EBA by sa preto mala zachovať v záujme ďalšieho prepracovania jednotného súboru pravidiel a zabezpečenia zbližovania postupov dohľadu v celej EÚ.

Spolu s návrhom nariadenia Rady, ktorým sa ECB udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v súlade s článkom 127 ods. 6 ZFEÚ, sa týmto návrhom zavádzajú do nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, cielené zmeny a doplnenia.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Komisia zohľadnila analýzu vykonanú v kontexte prijatia „balíka opatrení v oblasti dohľadu“, na základe ktorých sa vytvorili európske orgány dohľadu. V rámci analýzy sa posúdili operačné, finančné a právne aspekty, ako aj aspekty správy a riadenia v súvislosti s vytvorením jednotného mechanizmu dohľadu. V rámci lehoty stanovenej na samite eurozóny 29. júna nebolo možné vypracovať formálne posúdenie vplyvu.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Návrh je založený na článku 114 ZFEÚ, keďže sa ním mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 prijaté na rovnakom právnom základe.

Návrh sa obmedzuje na úpravu metód postupov, podľa ktorých EBA funguje, aby sa zohľadnilo udelenie úloh dohľadu ECB a aby sa zabezpečilo, že EBA môže naďalej vykonávať svoje funkcie na ochranu integrity, efektívnosti a riadneho fungovania vnútorného trhu s finančnými službami a udržanie stability finančného systému v rámci jednotného trhu. Nemení vyváženie príslušných právomocí medzi EBA a vnútroštátnymi orgánmi. Ustanovenia v tomto návrhu neprekračujú rámec úplne nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

4.           Podrobné vysvetlenie návrhu

Právomoci EBA, najmä záväzná mediácia/krízové situácie

Znenie článku 4, článku 18 ods. 1 a článku 35 ods. 1 až 3 sa mení a dopĺňa s cieľom zabezpečiť, aby EBA mohol vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k ECB, tým, že sa v nich spresňuje, že pojem „príslušné orgány“ zahŕňa aj ECB, tak ako v iných článkoch, v ktorých sa odkazuje na „príslušné orgány“.

S cieľom zabezpečiť, aby EBA mohol vykonávať svoje úlohy urovnávať spory a konať v krízových situáciách aj vo vzťahu k ECB, sa v článku 18 doplnil odsek 3a a v článku 19 sa doplnil odsek 3a s cieľom stanoviť osobitný postup v súvislosti s rozhodnutím prijatým EBA podľa článku 18 ods. 3 alebo článku 19 ods. 3. V rámci tohto postupu sa stanovuje, že ak ECB nedodržiava opatrenie EBA na urovnanie sporu alebo na vyriešenie krízovej situácie, malo by sa od nej vyžadovať, aby svoje dôvody vysvetlila. Ak sú príslušné požiadavky stanovené v priamo uplatniteľných právnych predpisoch Únie, EBA môže prijať samostatné rozhodnutie určené dotknutej finančnej inštitúcii na presadenie svojho opatrenia, a v uvedenom nepravdepodobnom prípade sa to od neho spravidla očakáva. Zaistí sa tak úplná vykonateľnosť opatrenia EBA na urovnanie sporu a vyriešenie krízovej situácie.

Spôsoby hlasovania

Skutočnosť, že ECB bude koordinovať stanovisko členských štátov eurozóny, si vyžaduje preskúmanie spôsobov hlasovania, ktoré sú v súčasnosti stanovené v nariadení o EBA, s cieľom zabezpečiť, aby sa rozhodnutia EBA prijímali v záujme zachovania a posilnenia vnútorného trhu s finančnými službami.

Podľa nariadenia o EBA prijíma rozhodnutia týkajúce sa regulačných záležitostí (záväzné technické predpisy, usmernenia a odporúčania stanovené v článkoch 10, 15 a 16 a rozhodnutia týkajúce sa prehodnotenia obmedzení finančných činností stanovené v článku 9 ods. 5), ako aj rozpočtových záležitostí (kapitola VI) rada orgánov dohľadu na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 ZEÚ a článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Rozhodnutia o iných otázkach (napr. o porušení práva podľa článku 17, o urovnávaní sporov podľa článku 19, o voľbe riadiacej rady) prijíma rada orgánov dohľadu jednoduchou väčšinou hlasujúcich členov podľa pravidla „jedna osoba, jeden hlas“.

Ak sa hlasovacie práva nezmenia, nemožno zaručiť, že rozhodnutia prijaté jednoduchou väčšinou budú vždy predstavovať záujmy Únie ako celku. Pravidlá hlasovania treba preto v niektorých osobitných prípadoch jednoduchej väčšiny upraviť, aby sa zabezpečilo, že integrita vnútorného trhu zostane zachovaná a že sa zároveň predíde riziku narušenia rozhodovania EBA.

Najlepšou možnosťou určenou na dosiahnutie tohto cieľa je udeliť rozhodovacie právomoci nezávislej porote a stanoviť silné pravidlo obrátenej väčšiny, ktorým sa zabezpečí, že návrh pripravený nezávislou porotou podporujú členské štáty eurozóny a členské štáty, ktoré nie sú krajinami eurozóny. Takisto sa tým zabezpečí, že členské štáty eurozóny nebudú môcť mať blokujúcu menšinu v prípade opatrení prijatých voči jednému z nich.

Článok 41 nariadenia o EBA sa preto mení a dopĺňa s cieľom udeliť silnejšie rozhodovacie právomoci nezávislej porote v súvislosti s prípadmi porušenia práva EÚ a s urovnávaním sporov, ako aj s cieľom zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť pravidlá jej zloženia.

Článok 44 nariadenia o EBA sa mení a dopĺňa s cieľom stanoviť, že rozhodnutia navrhnuté nezávislou porotou sú prijaté, ak sa nezamietnu jednoduchou väčšinou vrátane aspoň troch hlasov zúčastnených členských štátov a nezúčastnených členských štátov. Dopĺňa sa osobitné ustanovenie o vymenovaní nezávislej poroty.

Zloženie riadiacej rady

So zreteľom na rozhodujúci vplyv členov z členských štátov zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu alebo úzko spolupracujúcich s týmto mechanizmom by pri voľbe riadiacej rady (jednoduchá väčšina prítomných členov) členovia z členských štátov, ktorí sa na jednotnom mechanizme dohľadu nezúčastňujú, nemohli byť primerane zastúpení v riadiacej rade. Na zabezpečenie vyváženého zloženia riadiacej rady, ktoré by odrážalo EÚ ako celok a zahŕňalo členské štáty nezúčastnené na jednotnom mechanizme dohľadu, sa návrhom mení a dopĺňa zloženie Riadiacej rady EBA, aby sa zabezpečilo, že v riadiacej rade budú zastúpení aspoň dvaja členovia z členských štátov nezúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu.

Článok 45 nariadenia o EBA sa preto mení a dopĺňa s cieľom zabezpečiť, aby riadiaca rada zahŕňala aspoň dva členské štáty, ktoré sa na jednotnom mechanizme dohľadu nezúčastňujú.

Preskúmanie spôsobov hlasovania vzhľadom na budúci vývoj

Nakoniec, aby sa zohľadnila každá zmena v počte členských štátov, ktorých menou je euro alebo ktorých príslušné orgány nadviazali úzku spoluprácu v súlade s článkom 6 nariadenia .../..., sa od Komisie vyžaduje, aby preskúmala navrhované ustanovenia s cieľom posúdiť, či budú vzhľadom na takýto vývoj potrebné ďalšie úpravy na zaistenie toho, že rozhodnutia EBA sa prijímajú v záujme zachovania a posilnenia vnútorného trhu s finančnými službami.

5.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2012/0244 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[2],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Dňa 29. júna 2012 hlavy štátov alebo predsedovia vlád eurozóny vyzvali Komisiu, aby predložila návrhy na ustanovenie jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý by zahŕňal Európsku centrálnu banku (ECB). Európska rada vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala predsedu Európskej rady, aby v úzkej spolupráci s predsedom Komisie, predsedom Euroskupiny a prezidentom ECB vypracoval konkrétny plán so záväznými lehotami na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie, ktorý bude zahŕňať konkrétne návrhy na zachovanie jednoty a integrity jednotného trhu s finančnými službami a v ktorom sa zohľadní vyhlásenie eurozóny a úmysel Komisie predložiť návrhy na základe článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)       Ustanovenie jednotného mechanizmu dohľadu je prvým krokom smerom k vytvoreniu európskej bankovej únie, ktorá by sa opierala o skutočný jednotný súbor pravidiel pre finančné služby a ktorej súčasťou by bol aj spoločný rámec pre ochranu vkladov a riešenie problémov.

(3)       S cieľom ustanoviť jednotný mechanizmus dohľadu sa nariadením Rady (EÚ) č. .../...[3] [článok 127 ods. 6 nariadenia] udeľujú ECB osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami v členských štátoch, ktorých menou je euro. Ostatné členské štáty môžu s ECB nadviazať úzku spoluprácu. Podľa uvedeného nariadenia má ECB koordinovať a vyjadrovať stanovisko uvedených členských štátov, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré má prijať Rada orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a ktoré patria do rozsahu úloh ECB.

(4)       Udelením úloh dohľadu ECB v sektore bankovníctva pre časť členských štátov Únie by sa nemalo nijako narušiť fungovanie vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Po udelení týchto úloh je preto nevyhnutné zabezpečiť riadne fungovanie EBA.

(5)       So zreteľom na úlohy dohľadu udelené ECB nariadením Rady (EÚ) č. .../... [článok 127 ods. 6 nariadenia] by EBA mal byť schopný vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k ECB. Mal by sa stanoviť osobitný postup, aby sa zabezpečilo, že súčasné mechanizmy urovnávania sporov a opatrenia v krízových situáciách zostanú účinné. Najmä v prípade, ak ECB nedodržiava opatrenie EBA na urovnanie sporu alebo na vyriešenie krízovej situácie, malo by sa od nej vyžadovať, aby svoje dôvody vysvetlila. EBA môže prijať samostatné rozhodnutie určené dotknutej finančnej inštitúcii, ak toto rozhodnutie vychádza z požiadaviek stanovených v priamo uplatniteľných právnych predpisoch Únie, a v uvedenom prípade by tak mal urobiť.

(6)       S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie záujmov všetkých členských štátov a umožniť riadne fungovanie EBA v záujme zachovania a prehĺbenia vnútorného trhu v oblasti finančných služieb by sa mali upraviť spôsoby hlasovania v rámci rady orgánov dohľadu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia prijímané EBA jednoduchou väčšinou.

(7)       Rozhodnutia týkajúce sa porušenia práva Únie a urovnávania sporov by mala preskúmať nezávislá porota zložená z hlasujúcich členov rady orgánov dohľadu, u ktorých nedochádza k žiadnym konfliktom záujmov, vymenovaných radou orgánov dohľadu. Rozhodnutia navrhnuté porotou rade orgánov dohľadu by sa mali považovať za prijaté, ak sa nezamietnu jednoduchou väčšinou, ktorá by mala zahŕňať primeraný počet hlasov z členských štátov zúčastnených na jednotnom mechanizme dohľadu a z členských štátov, ktoré sa na jednotnom mechanizme nezúčastňujú.

(8)       Malo by sa mať za to, že v prípade členov nezávislej poroty zriadenej podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 nedochádza ku konfliktu záujmov len z toho dôvodu, že sú zástupcami príslušných orgánov, ktoré sú súčasťou jednotného mechanizmu dohľadu, a že daný prípad, o ktorom má rozhodnúť porota, sa týka jednotného mechanizmu dohľadu. EBA by mal vypracovať rokovací poriadok poroty, na základe ktorého sa zabezpečí jej nezávislosť a objektivita.

(9)       Zloženie riadiacej rady by malo byť vyvážené a malo by sa zabezpečiť riadne zastúpenie členských štátov, ktoré sa na jednotnom mechanizme dohľadu nezúčastňujú.

(10)     V snahe zabezpečiť riadne fungovanie EBA a primerané zastúpenie všetkých členských štátov by sa spôsoby hlasovania, zloženie riadiacej rady a zloženie nezávislej poroty mali po primeranom časovom období preskúmať s prihliadnutím na nadobudnuté skúsenosti a ďalší vývoj.

(11)     Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie vysokej, účinnej a jednotnej úrovne prudenciálnej regulácie a dohľadu v celej Európskej únii, ochrana integrity, efektívnosti a riadneho fungovania finančných trhov a udržanie stability finančného systému, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, a preto ich možno z dôvodu rozsahu opatrenia lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení a dopĺňa takto:

1.           Článok 4 ods. 2 bod i) sa nahrádza takto:

„i) príslušné orgány vymedzené v smerniciach 2006/48/ES a 2006/49/ES vrátane ECB v prípade záležitostí súvisiacich s úlohami, ktoré jej boli udelené nariadením Rady (EÚ) č. .../... * [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady], v smernici 2007/64/ES a uvedené v smernici 2009/110/ES;

__________________________

* Ú. v. EÚ L ..., ...., s. .... “

2.           Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, orgán pre bankovníctvo aktívne podporuje a v prípade potreby koordinuje všetky opatrenia, ktoré prijmú relevantné príslušné orgány dohľadu.

Na účely plnenia tejto podpornej a koordinačnej úlohy relevantné príslušné orgány dohľadu v plnej miere informujú orgán pre bankovníctvo o všetkých relevantných zmenách a pozývajú ho, aby sa ako pozorovateľ zúčastnil na každom relevantnom zhromaždení.“

b) za odsek 3 sa vkladá tento odsek:

„3a       Ak orgán pre bankovníctvo od ECB ako príslušného orgánu vyžaduje, aby prijala nevyhnutné opatrenie v súlade s odsekom 3, ECB túto žiadosť splní alebo poskytne orgánu pre bankovníctvo najneskôr do 48 hodín primerané odôvodnenie, prečo ju nesplnila.“

3.           V článku 19 sa za odsek 3 vkladá tento odsek:

„3a. Ak orgán pre bankovníctvo od ECB ako príslušného orgánu vyžaduje, aby prijala konkrétne opatrenie alebo sa zdržala konania v súlade s odsekom 3, ECB túto žiadosť splní alebo poskytne orgánu pre bankovníctvo do desiatich pracovných dní od prijatia žiadosti primerané odôvodnenie, prečo ju nesplnila.“

4.           V článku 35 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre bankovníctvo na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na plnenie povinností, ktoré mu boli pridelené na základe tohto nariadenia, za predpokladu, že majú legálny prístup k príslušným informáciám a že žiadosť o informácie je nevyhnutná vzhľadom na povahu príslušnej povinnosti.

2. Orgán pre bankovníctvo môže požadovať poskytovanie informácií aj v opakujúcich sa intervaloch a v stanovených formátoch. Pokiaľ je to možné, v týchto žiadostiach sa používajú spoločné formáty výkazov.

3. Na riadne odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu môže orgán pre bankovníctvo poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na plnenie svojich úloh v súlade s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo stanovenou v odvetvových právnych predpisoch a v článku 70.“

5.           V článku 41 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

„2. Na účely článkov 17 a 19 zriadi rada orgánov dohľadu nezávislú porotu pozostávajúcu z predsedu a dvoch členov, ktorých vymenuje rada orgánov dohľadu spomedzi svojich hlasujúcich členov. Najmenej jeden člen nezávislej poroty je z členského štátu, ktorý nie je zúčastneným členským štátom v súlade s nariadením (EÚ) č. .../... [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady].

Členovia poroty konajú nezávisle a objektívne v súlade s článkom 42, nie sú zástupcami dotknutého príslušného orgánu ani príslušných orgánov, ktoré sú stranami sporu.

3. Porota navrhuje rozhodnutie na konečné prijatie radou orgánov dohľadu v súlade s postupom stanoveným v článku 44 ods. 1 treťom pododseku.

4. Rada orgánov dohľadu prijme rokovací poriadok pre porotu uvedenú v odseku 2 vrátane pravidiel, ktorými sa vykonáva požiadavka stanovená v druhom pododseku uvedeného odseku.“

6.           V článku 42 sa dopĺňa tento odsek:

„Prvý a druhý odsek sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté úlohy, ktoré boli udelené ECB nariadením (EÚ) č. .../... [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady].“

7.           Článok 44 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1. Rozhodnutia rady orgánov dohľadu sa prijímajú jednoduchou väčšinou jej členov. Každý člen má jeden hlas.

Pokiaľ ide akty uvedené v článkoch 10 až 16 a opatrenia a rozhodnutia prijímané podľa článku 9 ods. 5 tretieho pododseku a kapitoly VI a odchylne od prvého pododseku tohto odseku rada orgánov dohľadu prijíma rozhodnutia na základe kvalifikovanej väčšiny svojich členov, ako sa vymedzuje v článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a v článku 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach.

Pokiaľ ide o rozhodnutia v súlade s článkami 17 a 19, rozhodnutie navrhnuté porotou sa považujú za prijaté, ak sa nezamietne jednoduchou väčšinou, ktorá zahŕňa aspoň tri hlasy členov zo zúčastnených členských štátov a tri hlasy členov z členských štátov, ktoré nie sú ani zúčastnenými členskými štátmi v súlade s nariadením (EÚ) č. .../... [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady], ani nenadviazali úzku spoluprácu s ECB v súlade s uvedeným nariadením.

Odchylne od tretieho pododseku sa od dátumu, keď štyri alebo menej členských štátov nie je ani zúčastnenými členskými štátmi v súlade s nariadením (EÚ) č. .../... [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady], ani nenadviazalo úzku spoluprácu s ECB v súlade s uvedeným nariadením, považuje rozhodnutie navrhnuté porotou za prijaté, ak sa nezamietne jednoduchou väčšinou, ktorá zahŕňa aspoň jeden hlas členov z uvedených členských štátov.

Každý člen má jeden hlas.

So zreteľom na zloženie poroty v súlade s článkom 41 ods. 2 sa rada orgánov dohľadu usiluje o dosiahnutie konsenzu. V prípade nedosiahnutia konsenzu sa rozhodnutia rady orgánov dohľadu prijímajú na základe trojštvrtinovej väčšiny jej členov. Každý člen má jeden hlas.“

8.           V článku 45 ods. 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Funkčné obdobie členov volených radou orgánov dohľadu je dva a pol roka. Toto obdobie sa môže raz predĺžiť. Zloženie riadiacej rady je vyvážené a proporčné a odráža Úniu ako celok. Riadiaca rada zahŕňa aspoň dvoch zástupcov z členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi v súlade s nariadením [článok 127 ods. 6 ZFEÚ, nariadenie Rady], ani nenadviazali úzku spoluprácu s ECB v súlade s uvedeným nariadením. Mandáty sa prekrývajú a uplatňuje sa vhodný systém rotácie.“

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 81 nariadenia (EÚ) č. 1093/2012, Komisia do 1. januára 2016 uverejní správu o uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia v súvislosti s:

(a) vhodnosťou spôsobov hlasovania;

(b) zložením riadiacej rady a

(c) zložením nezávislej poroty, ktorá vypracováva rozhodnutia na účely článkov 17 a 19.

V správe sa zohľadní predovšetkým každá zmena v počte členských štátov, ktorých menou je euro alebo ktorých príslušné orgány nadviazali úzku spoluprácu v súlade s článkom 6 nariadenia .../..., a preskúma sa, či budú vzhľadom na takýto vývoj potrebné akékoľvek ďalšie úpravy uvedených ustanovení s cieľom zaistiť, že rozhodnutia EBA sa prijímajú v záujme zachovania a posilnenia vnútorného trhu s finančnými službami.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[2]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[3]              

Top