23.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 434/132

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a správy, najmä na uznesenie z 1. decembra 2011 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť pre rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou (1) a uznesenie z 24. mája 2012 o situácii na Ukrajine a prípade Júlie Tymošenkovej (2),

—

so zreteľom na predbežné správy a závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR na Ukrajine, najmä na vyhlásenie predbežných zistení a záverov vydané 29. októbra 2012 spolu s Parlamentným zhromaždení OBSE, Parlamentným zhromaždením Rady Európy, Európskym parlamentom a Parlamentným zhromaždením NATO,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej a komisára Štefana Füleho z 12. novembra 2012 o parlamentných voľbách na Ukrajine,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Ukrajine z 10. decembra 2012,

—

so zreteľom na vyhlásenie bývalého poľského prezidenta Aleksandra Kwasniewskeho a bývalého predsedu Európskeho parlamentu Paty Coxa z 3. októbra 2012, v ktorom sa uvádza, že voľby budú pre budúcnosť Ukrajiny „rozhodujúce“ a že „napredovanie vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou sa zastavilo“,

—

so zreteľom na správu ad hoc volebnej pozorovateľskej delegácie Parlamentu na parlamentných voľbách na Ukrajine, ktorá bola predložená na schôdzi Výboru pre zahraničné veci 6. novembra 2012,

—

so zreteľom na akčný plán EÚ a Ukrajiny na liberalizáciu víz, ktorý bol prijatý 22. novembra 2010,

—

so zreteľom na správu o pokroku Ukrajiny v oblasti európskej susedskej politiky zverejnenú 15. mája 2012,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Ukrajina bola počas samitu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý sa konal v roku 2011 v Kyjeve, označená za európsku krajinu s európskou identitou, ktorá má spoločnú históriu a spoločné hodnoty s krajinami Európskej únie;

B.

keďže OBSE/ODIHR a medzinárodní volební pozorovatelia preukázateľne zistili, že ukrajinské voľby sa vyznačovali nerovnovážnym mediálnym prostredím, chybami v riadení, čo sa týka zloženia volebných výborov, nedostatkom transparentnosti vo financovaní politických strán, zneužívaním administratívnych zdrojov a tendenčnými podmienkami politickej súťaže, ktoré sa prejavili aj neprítomnosťou opozičných kandidátov väznených z politických dôvodov, čo je krokom späť v porovnaní s predchádzajúcimi všeobecnými voľbami;

C.

keďže hoci OBSE vydala celkovo pozitívne hodnotenie volebného procesu v deň volieb, medzinárodní pozorovatelia poukázali na nedostatok transparentnosti v spôsobe, akým sa porovnávali a zoraďovali konečné výsledky, a negatívne zhodnotili tak proces sčítavania hlasov v 77 obvodných volebných komisiách z celkového počtu 161 sledovaných, ako aj skutočnosť, že oneskorenia v sčítavaní hlasov pokračovali aj 10. novembra v 12 volebných obvodoch s jedným mandátom;

D.

keďže podľa správ OBSE/ODIHR ďalší povolebný proces marili nezrovnalosti, zdržania pri sčítaní hlasov a nedostatočná transparentnosť vo volebných komisiách;

E.

keďže vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Catherine Ashton a komisár Štefan Füle vyjadrili v spoločnom vyhlásení znepokojenie nad povolebným procesom, ktorý marili rôzne nezrovnalosti;

F.

keďže všeobecné voľby z 28. októbra 2012 boli považované za kľúčový test Ukrajiny preukazujúci nezvratnosť odhodlania krajiny na rozvoj plne demokratického systému, upevnenia zásad právneho štátu a pokračovania politických reforiem;

G.

keďže Benátska komisia a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) po prvýkrát vydali odporúčania, v ktorých sa jasne hovorí, že Ukrajina by mala zaviesť pomerný systém s otvorenými zoznamami kandidátov;

H.

keďže osobitný vyslanec Európskeho parlamentu Alexander Kwasniewski varoval pred pokusmi izolovať Ukrajinu, čo by mohlo viesť k vytvoreniu podmienok priaznivých pre nedemokratické režimy;

I.

keďže samit medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý sa konal v decembri 2011 a mal vyústiť do podpisu dohody o pridružení, nesplnil svoje ciele, pretože EÚ bola znepokojená politickou situáciou na Ukrajine, najmä pokiaľ ide o zatknutie popredných predstaviteľov opozície Júlie Tymošenkovej a Jurija Lucenka a súdne konania s nimi;

J.

keďže Verchovna rada prerokúva návrh zákona 8711, ktorý ničí slobodu tým, že obmedzuje slobodu prejavu a zhromažďovania pre tých, ktorí podporujú ľudské práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov; keďže Výbor OSN pre ľudské práva nedávno rozhodol, že je to v rozpore s článkami 19 a 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa pozorovateľov OBSE, PACE, Parlamentného zhromaždenia NATO a Európskeho parlamentu nesplnili volebná kampaň, volebný proces ani povolebný proces najdôležitejšie medzinárodné normy a v porovnaní s celoštátnymi voľbami z roku 2010 predstavujú krok späť;

2.

konštatuje najmä, že niektoré aspekty predvolebného obdobia (zatýkanie opozičných politických lídrov, nedostatok rovnakých podmienok, predovšetkým v dôsledku zneužívania administratívnych zdrojov, prípady prenasledovania a zastrašovania kandidátov a volebných zamestnancov, nedostatočná transparentnosť financovania kampaní a politických strán a nedostatočne vyvážené mediálne spravodajstvo) a oneskorenia v sčítavaní hlasov a spracovaní výsledkov sú krokom späť v porovnaní s predchádzajúcimi celoštátnymi voľbami;

3.

zdôrazňuje, že skutočnosť, že dvaja opoziční lídri, Júlia Tymošenková a Jurij Lucenko, a ďalšie osoby boli počas volieb väznení, negatívne ovplyvnili volebný proces;

4.

zdôrazňuje, že účinnú spoluprácu medzi Ukrajinou a Európskou úniou možno realizovať iba na základe jednoznačnej ochoty ukrajinských orgánov vykonať a implementovať potrebné reformy, najmä v oblasti právneho systému a súdnictva, s cieľom začať v plnej miere plniť zásady demokracie, chrániť ľudské práva, základné slobody a práva menšín a rešpektovať zásady právneho štátu; požaduje, aby inštitúcie Európskej únie, Rada Európy a jej Benátska komisia poskytli tomuto reformnému procesu aktívnu a účinnú podporu;

5.

je znepokojený zneužívaním administratívnych zdrojov a systému financovania volebnej kampane, ktorý nespĺňal medzinárodné normy stanovené Skupinou štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO); žiada novú vládu, aby naďalej posilňovala právne ustanovenia týkajúce sa financovania politických strán s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť financovania a výdavkov, úplné zverejňovanie zdrojov a výšky prostriedkov súvisiacich s výdavkami na kampaň a najmä zavedenie sankcií za porušenie ustanovení o financovaní kampaní;

6.

vyzýva ukrajinskú vládu, aby sa prostredníctvom dialógu so všetkými politickými stranami zaoberala nezrovnalosťami počas volieb vrátane nejednoznačných výsledkov v niektorých volebným obvodoch; ďalej očakáva od ukrajinského parlamentu, že sa bude čo najskôr zaoberať nedostatkami volebného zákona; očakáva, že Verchovna rada dokáže nadviazať na jestvujúce návrhy, ktoré pripravil odchádzajúci parlament za plnej podpory Európskej únie a Benátskej komisie;

7.

vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré sa týkali sčítania hlasov a spracovania výsledkov v mnohých volebných obvodoch s jedným mandátom; víta rozhodnutie ústrednej volebnej komisie nevyhlásiť v týchto volebných obvodoch výsledok a skutočnosť, že ukrajinské orgány začali prijímať opatrenia, aby bolo možné čo najskôr usporiadať v týchto obvodoch nové voľby;

8.

vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi nacionalistickými náladami na Ukrajine, ktoré sa prejavujú v podpore strany Sloboda, ktorá sa v dôsledku toho dostala do Verchovnej rady ako jedna z dvoch nových strán; pripomína, že rasistické, antisemitské a xenofóbne názory sú v rozpore so základnými hodnotami a zásadami EÚ, a preto vyzýva prodemokratické strany vo Verchovnej rade, aby sa nespájali s touto stranou, nepodporovali ju ani s ňou nevytvárali koalície;

9.

vyjadruje pokračujúcu podporu európskym ambíciám ukrajinského ľudu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedávnymi parlamentnými voľbami sa reputácia Ukrajiny výrazne nezlepšila; zdôrazňuje, že EÚ je aj naďalej odhodlaná spolupracovať s Ukrajinou, a to vrátane občianskej spoločnosti (MVO, cirkevné organizácie atď.), pri zlepšovaní stavu demokratických inštitúcií, posilňovaní zásad právneho štátu, zabezpečovaní slobody v médiách a urýchľovaní dôležitých hospodárskych reforiem;

10.

potvrdzuje odhodlanie EÚ na ďalšie upevňovanie vzťahov s Ukrajinou prostredníctvom ratifikácie dohody o pridružení ihneď potom, ako ukrajinské orgány preukážu rozhodné kroky a hmatateľný pokrok, ako sa požaduje skôr v texte, pokiaľ možno do samitu Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013; konštatuje, že pokrok v politickom pridružovaní a hospodárskej integrácii závisí od hmatateľného záväzku Ukrajiny k demokratickým zásadám, zásadám právneho štátu, nezávislosti súdnictva a slobode v médiách;

11.

berie na vedomie prijatie a podpísanie zákona o referendách na Ukrajine; očakáva, že ukrajinské úrady zvážia odporúčania Benátskej komisie, len čo ich komisia vydá, aby sa mohlo zabrániť prípadnému zneužitiu tohto zákona;

12.

dôrazne žiada ukrajinské orgány, aby spoločne s osobitnými vyslancami Európskeho parlamentu Alexandrom Kwasniewskim a Patom Coxom našli rozumné a spravodlivé riešenie prípadu Júlie Tymošenkovej; naliehavo vyzýva ukrajinskú vládu, aby dodržala a vykonala konečné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vzťahujú na prebiehajúci prípad Júlie Tymošenkovej a Jurija Lucenka;

13.

vyzýva Ukrajinu, aby skoncovala so selektívnym uplatňovaním spravodlivosti na Ukrajine na všetkých úrovniach štátnej správy a aby umožnila opozičným stranám zúčastňovať sa politického života na základe spravodlivých podmienok súťaže; v tejto súvislosti vyzýva príslušné orgány, aby oslobodili a rehabilitovali politicky prenasledovaných odporcov vrátane Júlie Tymošenkovej, Jurija Lucenka a ďalších;

14.

víta podpísanie zmenenej a doplnenej dohody o zjednodušení vízového režimu medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá v porovnaní s dohodou, ktorá je platná v súčasnosti, zavádza jasné zlepšenia pri udeľovaní víz ukrajinským občanom; vyzýva Radu, aby zavŕšila dialóg medzi EÚ a Ukrajinou o uvoľnení vízového režimu ešte pred samitom Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013;

15.

rozhodne vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Catherine Ashtonovú a komisára Štefana Füleho, aby zintenzívnili úsilie EÚ, pokiaľ ide o Ukrajinu, a naďalej sa zasadzovali za využitie plného potenciálu vzťahov medzi EÚ a Ukrajinou v prospech občanov Ukrajiny a EÚ, a to aj tým, že zabezpečia pokračovanie dialógu o liberalizácii vízového režimu;

16.

víta závery zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 10. decembra 2012,

17.

vyzýva Verchovnú radu, aby zamietla zákon 8711, ktorý obmedzuje slobodu prejavu v súvislosti so sexuálnou orientáciu a rodovou identitou a ktorý bol schválený v októbri v prvom čítaní; poukazuje na to, že tento zákon je jasným porušením Európskeho dohovoru o ľudských právach a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré oba ukrajinský parlament ratifikoval;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Rade, Komisii, členským štátom, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a Parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.