31.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 251/61

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. júna 2010 o začatí prístupových rokovaní s Islandom,

—

so zreteľom na výsledky prístupových konferencií na ministerskej úrovni s Islandom konaných 27. júna 2010, 27. júna 2011 a 12. decembra 2011, ako aj prístupovej konferencie s Islandom na úrovni poslancov konanej 19. októbra 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666) a na správu o pokroku Islandu za rok 2010 prijatú 12. októbra 2011 (SEC(2011)1202),

—

so zreteľom na výsledky skríningu,

—

so zreteľom na národný program IPA Islandu prijatý v októbri 2011 s rozpočtom vo výške 12 miliónov EUR,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2010 o žiadosti Islandu o členstvo v Európskej únii (1) a uznesenie zo 7. apríla 2011 o správe o pokroku Islandu za rok 2010 (2),

—

so zreteľom na schôdze spoločného parlamentného výboru EÚ – Island,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Island spĺňa kodanské kritériá a keďže 27. júla 2010 boli po schválení Radou otvorené prístupové rokovania s Islandom;

B.

keďže skríning acquis EÚ už je takmer ukončený;

C.

keďže dosiaľ bolo počas prístupových rokovaní otvorených a predbežne uzatvorených osem kapitol (kapitola 2 – voľný pohyb pracovníkov, kapitola 6 – právo obchodných spoločností, kapitola 7 – právne predpisy v oblasti duševného vlastníctva, kapitola 20 – podnikanie a priemyselná politika, kapitola 21 – transeurópske siete, kapitola 23 – súdnictvo a základné práva, kapitola 25 – veda a výskum, kapitola 26 – vzdelanie a kultúra) a ďalšie tri boli otvorené ( kapitola 5 – verejné obstarávanie, kapitola 10 – informačná spoločnosť a médiá a kapitola 33 – finančné a rozpočtové ustanovenia);

D.

keďže ako sa zdôrazňuje v obnovenom konsenze o rozšírení, pokrok každej krajiny na ceste k členstvu v Európskej únii je založený na výsledkoch,

E.

keďže Island úzko spolupracuje s EÚ ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v rámci Schengenských dohôd a Dublinského nariadenia II a už prijal podstatnú časť acquis;

F.

keďže pri prístupovom procese Islandu by sa mali plne zachovávať zásady a acquis EÚ;

G.

keďže Island prispieva k európskej súdržnosti a solidarite prostredníctvom finančného mechanizmu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a spolupracuje s EÚ v oblasti operácií zameraných na udržanie mieru a krízové riadenie;

H.

keďže hospodárska a fiškálna konsolidácia sa rozbehla, hospodárstvo Islandu sa mierne zlepšuje a očakáva sa pomalé obnovenie HDP;

1.

pripomína, že základom prístupu k EÚ sú kodanské kritériá a integračná kapacita Únie;

2.

podporuje pokrok Islandu v prístupovom procese; víta otvorenie jedenástich rokovacích kapitol a predbežné uzatvorenie ôsmich z nich počas prístupových rokovaní; domnieva sa, že je dôležité vytvoriť podmienky na dokončenie prístupového procesu s Islandom a zabezpečiť, aby jeho pristúpenie bolo úspešné;

3.

víta, že EÚ môže získať nový členský štát, ktorým môže byť krajina s historicky dlhodobou a silnou demokratickou tradíciou a občianskou kultúrou;

4.

berie na vedomie úzke historické väzby Islandu so severnou Európou a úspešnú euroatlantickú spoluprácu trvajúcu viac ako 60 rokov;

5.

s uspokojením berie na vedomie zriadenie ústavnej rady a prebiehajúci proces preskúmavania islandskej ústavy, ktorého cieľom je posilnenie demokratických záruk, kontroly a rovnováhy, zlepšenie fungovania štátnych inštitúcií a vymedzenia ich úloh a právomocí; víta úsilie o posilnenie úlohy a účinnosti islandského parlamentu (Althingi) posilnením jeho úlohy dohľadu, ako aj transparentnosti zákonodarného procesu;

6.

berie na vedomie reorganizáciu islandskej vlády 31. decembra 2011; vyjadruje presvedčenie, že nová vláda bude pokračovať v rokovaniach s ešte väčšou a vytrvalejšou oddanosťou prístupovému procesu;

7.

vyzdvihuje Island pre jeho dobré výsledky v oblasti záruk dodržiavania ľudských práv a zabezpečenia vysokej úrovne spolupráce s medzinárodnými mechanizmami na ochranu ľudských práv; zdôrazňuje, že pristúpenie Islandu k EÚ ešte viac posilní úlohu Únie ako subjektu, ktorý na celosvetovej úrovni presadzuje a bráni ľudské práva a základné slobody;

8.

víta podstatný pokrok v oblasti posilňovania nezávislosti a efektívnosti súdnictva, ako aj posilnenie rámca politiky na boj s korupciou, čo bolo uznané predbežným uzatvorením kapitoly 23;

9.

okrem toho víta nový mediálny zákon, ktorý prijal islandský parlament 20. apríla 2011; podporuje príslušné parlamentné výbory, ktoré boli v lete 2011 poverené prácou na legislatívnom rámci v tejto oblasti, v oblasti koncentrácie vlastníctva na islandskom mediálnom trhu a úlohy islandského štátneho vysielania na reklamnom trhu;

10.

opätovne vyjadruje svoju podporu islandskej iniciatíve za moderné médiá a očakáva jej transpozíciu do právnych predpisov a súdnej praxe, čo Islandu i EÚ umožní zaujať pevnú pozíciu, pokiaľ ide o právnu ochranu slobody prejavu a práva na informácie;

11.

opakovane vyzýva islandské orgány, aby harmonizovali práva občanov EÚ vo vzťahu k volebnému právu v miestnych voľbách na Islande;

12.

berie na vedomie politický rozkol v islandskej vláde ako aj v parlamente a medzi hlavnými politickými silami Islandu, pokiaľ ide o členstvo v EÚ; v súvislosti s pristúpením k EÚ podporuje prijatie komplexných stratégií v určitých oblastiach, najmä v oblastiach, ktoré nie sú pokryté v rámci EHP;

13.

s potešením víta skutočnosť, že veľká časť Islanďanov podporuje pokračovanie prístupových rokovaní; víta skutočnosť, že vláda podporuje organizovanie vyvážených diskusií o prístupovom procese, ktoré sa opierajú o dostatok informácií, a zapojenie islandskej spoločnosti do verejných diskusií o členstve v EÚ; domnieva sa, že otvorenie informačného centra EÚ na Islande je príležitosťou pre EÚ na to, aby poskytla občanom Islandu všetky dostupné informácie o všetkých dôsledkoch členstva krajiny v EÚ pre EÚ a samotnú krajinu;

14.

domnieva sa, že je veľmi dôležité poskytnúť občanom EÚ jasné a komplexné informácie založené na faktoch o dôsledkoch pristúpenia Islandu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere vyvíjali úsilie, a považuje za rovnako dôležité vypočuť si obavy a otázky občanov a zaoberať sa nimi, ako aj reagovať na ich názory a záujmy;

15.

víta blízke hospodárske vzťahy Islandu s EÚ a všeobecne uspokojivé výsledky Islandu, pokiaľ ide o plnenie jeho povinností v rámci EHP a schopnosť odolávať v strednodobom horizonte konkurenčnému tlaku a trhovým silám v EÚ, za predpokladu, že bude naďalej riešiť súčasné slabé stránky prostredníctvom vhodných makroekonomických politík a štrukturálnych reforiem; pripomína však potrebu plniť si v plnej miere existujúce povinnosti v rámci EHP, ako ich určil Dozorný úrad EZVO;

16.

vyzýva islandské orgány, aby riešili stále významné štátne intervencie v odvetví bankovníctva; nabáda islandské orgány, aby postupne reformovali a otvorili odvetvia hospodárstva ako energetika, letectvo, doprava a rybolov, ktoré sú naďalej chránené pred zahraničnou konkurenciou, pri zohľadnení osobitostí krajiny; v tejto súvislosti podporuje úsilie o ďalšie objasnenie kolapsu hospodárskeho a finančného systému Islandu; zdôrazňuje, že odstránenie protekcionizmu je predpokladom pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj;

17.

vyzdvihuje Island za úspešné ukončenie programu hospodárskej obnovy s podporou MMF, ktorého cieľom bola fiškálna a hospodárska konsolidácia;

18.

s potešením zaznamenáva dobré hospodárske výsledky, ktoré dosiahol, a rozsiahlu reštrukturalizáciu a reformy vo finančnom sektore; nabáda islandské orgány, aby pokračovali v snahách znížiť úroveň nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí;

19.

víta prijatie politického vyhlásenia Island 2020 a nabáda vládu, aby povzbudzovala malé a stredné podniky v krajine tým, že bude uľahčovať ich prítomnosť na medzinárodnom trhu a bude im poskytovať primeraný prístup k finančným prostriedkom;

20.

zaznamenáva, že islandský parlament prijal revidovanú stratégiu zrušenia regulácie kapitálu, ktorú pripravili islandské orgány spolu s MMF, a konštruktívny dialóg medzi Islandom a EÚ v tejto oblasti; pripomína, že zrušenie regulácie kapitálu je dôležitou požiadavkou v súvislosti s pristúpením krajiny do EÚ;

21.

pripomína, že kauza Icesave zostáva nateraz nevyriešená; zdôrazňuje, že táto kauza sa musí vyriešiť mimo rámca prístupových rokovaní a nesmie sa stať prekážkou v prístupovom procese Islandu; berie na vedomie rozhodnutie Dozorného úradu EZVO postúpiť prípad Icesave súdnemu dvoru EHP a rozsudok islandského najvyššieho súdu, ktorým podporil zákon o výnimočnej situácii zo 6. októbra 2008; oceňuje nepretržité úsilie islandských orgánov vyriešiť tento spor a víta prvé čiastkové platby prednostným veriteľom v procese likvidácie Landsbanki Íslands hf, ktoré sa podľa odhadov blížia tretine priznaných prednostných pohľadávok;

22.

vyzýva Island, aby zlepšil prípravy na dosiahnutie súladu s acquis EÚ, najmä v oblastiach, ktoré nie sú pokryté v rámci EHP, a aby zabezpečil jeho vykonávanie a presadzovanie pred dátumom pristúpenia;

23.

berie na vedomie výsledky skríningu; víta ambíciu Islandu otvoriť všetky kapitoly rokovaní počas dánskeho predsedníctva; dúfa, že prístupové rokovania budú počas súčasného predsedníctva úspešne pokračovať, pričom zdôrazňuje potrebu splniť úvodné kritériá v kapitole 11 – poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, kapitole 22 – regionálna politika a koordinácia štrukturálnych fondov, a záverečné kritériá kapitoly 5 – verejné obstarávanie, kapitoly 10 – informačná spoločnosť a médiá a kapitoly 33 – finančné a rozpočtové ustanovenia;

24.

víta súčasnú konsolidáciu ministerstiev, uznáva efektívnosť a profesionalitu islandskej správy a podporuje celkový cieľ posilniť administratívnu a koordinačnú kapacitu islandských ministerstiev;

25.

víta pokračujúce úsilie odstraňovať inštitucionálne nedostatky v odvetví finančníctva a pokrok pri posilňovaní postupov regulácie bánk a dohľadu nad nimi;

26.

zohľadňuje skutočnosť, že spoločná politika rybného hospodárstva a politika rybného hospodárstva Islandu sa v súčasnosti prepracúva, a vyzýva Island a EÚ, aby k tejto kapitole rokovaní pristupovali konštruktívnym spôsobom s cieľom dosiahnuť vzájomne uspokojivé riešenie týkajúce sa udržateľného riadenia a využívania rybolovných zdrojov v rámci v tom čase platného aquis;

27.

domnieva sa, že je dôležité uskutočniť prípravy, aby sa nevyhnutné administratívne štruktúry adekvátne upravili pre plnú účasť Islandu na spoločnej poľnohospodárskej politike odo dňa pristúpenia, a zároveň uznať špecifiká islandského poľnohospodárstva, najmä so zreteľom na súčasnú potravinovú sebestačnosť krajiny, a pokračujúcu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky;

28.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne stretnutie štyroch pobrežných štátov (Islandu, EÚ, Nórska a Faerských ostrovov) venované riadeniu lovu makrel v severovýchodnom Atlantiku v roku 2012 sa skončilo bez toho, aby sa dospelo k dohode, a pobáda všetky pobrežné štáty, aby obnovili úsilie o pokračovanie v rokovaniach s cieľom nájsť riešenie sporu týkajúceho sa otázky lovu makrel, a to na základe realistických návrhov, ktoré zohľadnia historické práva a odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora, zabezpečia budúcnosť populácie, ochránia a udržia pracovné miesta v odvetví pelagického rybolovu a zaistia dlhodobý a udržateľný rybolov; berie na vedomie návrh Komisie predložiť obchodné opatrenia zamerané na boj proti neudržateľným rybolovným postupom;

29.

je presvedčený, že Island, ktorý získava väčšinu stacionárnej energie z obnoviteľných zdrojov, môže hodnotne prispieť k politikám EÚ vzhľadom na svoje skúsenosti v oblasti energií z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o využívanie geotermálnej energie, ochranu životného prostredia a opatrenia na boj proti zmene klímy; je tiež presvedčený, že užšia spolupráca v tejto oblasti môže mať pozitívny vplyv na investície, a tak aj na hospodársku situáciu a zamestnanosť na Islande a v EÚ;

30.

poznamenáva však, že medzi EÚ a Islandom naďalej existujú rozdiely v otázkach týkajúcich sa riadenia morského života, najmä lovu veľrýb; upozorňuje, že zákaz lovu veľrýb je súčasťou acquis EÚ, a vyzýva na širšiu diskusiu o otázke zákazu lovu veľrýb a obchodovania s výrobkami z nich;

31.

víta pokračujúcu podporu Islandu civilných operácií SBOP a jeho pripojenie sa k väčšine vyhlásení a rozhodnutí v oblasti SZBP; zdôrazňuje, že od Islandu sa očakáva, že bude v procese pred pristúpením koordinovať s EÚ svoju pozíciu na všetkých medzinárodných fórach vrátane WTO;

32.

domnieva sa, že pristúpením Islandu k EÚ by sa výrazne zlepšili možnosti Únie zohrávať aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu v severnej Európe a v arktickej oblasti a prispievať k mnohostrannému riadeniu a udržateľným politickým riešeniam v regióne, pretože naliehavé úlohy v súvislosti so životným prostredím arktickej oblasti sú spoločným problémom; je presvedčený, že Island by sa mal stať strategickým mostom v regióne a že pristúpením Islandu k EÚ sa ešte viac upevní európska prítomnosť v Arktickej rade;

33.

pozitívne vníma účasť Islandu v Severskej rade a v Rade krajín Baltského mora (CBSS), ako aj na politike Severnej dimenzie, v Barentsovej euro-arktickej rade, Arktickej rade a Seversko-baltskej spolupráci (NB8); domnieva sa, že prijatím uznesenia o politike na ďalekom severe islandským parlamentom v marci 2011 Island potvrdil svoj cieľ zohrávať aktívnu úlohu v arktickej oblasti vo všeobecnosti;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné zefektívniť a koordinovať arktickú politiku Európskej únie, a vyjadruje názor, že pristúpením Islandu k EÚ by sa posilnil hlas EÚ v arktickej oblasti a severoatlantický rozmer vonkajších politík Únie;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, predsedníčke islandského parlamentu Althingi a islandskej vláde.