21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/14

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 181/04

Spravodajca: Stefano PALMIERI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 podľa článku 29 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov“

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 172 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) potvrdzuje to, čo je uvedené v záverečnom vyhlásení konferencie EHSV „Požadovať udržateľnosť, prevziať zodpovednosť! Európska občianska spoločnosť na ceste ku konferencii Rio+20“, ktorá sa konala 7. a 8. februára 2012, a teda že oceňuje, že v nultom návrhu sa uznávajú obmedzenia HDP ako prostriedku na meranie blahobytu a požaduje, aby občianska spoločnosť bola teraz zapojená do rýchleho vypracovania doplňujúcich ukazovateľov.

1.2   EHSV uznáva pokrok dosiahnutý v posledných rokoch pri vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k hrubému domácemu produktu (HDP) na svetovej a európskej úrovni, predovšetkým pri štúdiu ukazovateľov kvality života a sociálnych podmienok osôb vzhľadom na udržateľnosť hospodárskych systémov.

1.2.1   EHSV aj naďalej považuje za podstatný ďalší vývoj týchto ukazovateľov, predovšetkým prostredníctvom globálneho prístupu, ktorý by postavil Európsku úniu (EÚ) do popredia aj vzhľadom na najbližšie medzinárodné stretnutia (Rio +20) a predovšetkým z dôvodu možného pokroku v rámci nových európskych stratégií na dosiahnutie stability a hospodárskeho rastu, rozvoja a sociálnej súdržnosti, udržateľnosti životného prostredia. Prvá stratégia, na ktorej možno merať vývoj doplnkových ukazovateľov k HDP, je stratégia Európa 2020.

1.3   EHSV sa domnieva, že zložitú cestu, ktorá vedie k novému definovaniu blahobytu a pokroku spoločnosti, ktoré presiahne hospodársky rast, nemôžu zahatať nepremyslené európske politiky boja proti opakovaným účinkom hospodárskej a finančnej krízy.

1.3.1   Pre oživenie hospodárstva a vyriešenie hospodárskej krízy je nutné zmeniť referenčný model a rozvoj založiť na blahobyte a pokroku spoločnosti. Iba týmto spôsobom bude možné venovať väčšiu pozornosť príčinám krízy a jej nedávnym dôsledkom v podobe recesie v Európe s cieľom zvážiť a vypracovať najvhodnejšie opatrenia v krátkodobom aj strednodobom horizonte. Politiky EÚ predstavujú v tomto zmysle mimoriadne zaujímavú výzvu.

1.4   EHSV preto zdôrazňuje, že je nutné prekonať odpor voči zavedeniu a inštitucionálnemu monitorovaniu ukazovateľov hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti (popri tradičných ukazovateľoch čisto hospodárskej a finančnej povahy) a snahu o ich oslabenie, pretože by mohli pomôcť potlačiť a lepšie riadiť aktuálnu krízu.

1.5   Rozdiel medzi hospodárskymi opatreniami na národnej a európskej úrovni a opatreniami zameranými na blahobyt a sociálny pokrok sa značne zväčšil. Ale vzhľadom na to, že štatistické úrady členských štátov už všeobecne uznávajú doplnkové ukazovatele k DPH, súvisí možnosť zmenšiť tento rozdiel aj so schopnosťou spracovať množstvo dostupných informácií tak, aby o nich boli európski občania informovaní a uvedomovali si ich existenciu.

1.5.1   V tomto zmysle je potrebné podporiť diskusiu o význame pojmu „pokrok“, ktorá okrem toho, že umožní nanovo definovať pojem „rozvoj“, bude aj príležitosťou na rozšírenie tohto pojmu o prvky politickej zodpovednosti. Tento nový prístup si vyžaduje stanovenie rôznych dimenzií, ktoré tvoria pokrok, a to:

i)	rozšírením národných účtov na sociálne a environmentálne javy,

ii)	využívaním zložených ukazovateľov,

iii)	vytvorením kľúčových ukazovateľov.

1.6   EHSV sa teda domnieva, že štatistika zohráva rozhodujúcu úlohu pri odstraňovaní pretrvávajúcich znalostných rozdielov

—	medzi hospodárskymi a sociálnymi procesmi v dôsledku politických rozhodnutí a napredovaním v oblasti blahobytu a sociálneho pokroku,

—	medzi politickými inštitúciami a organizáciami občanov, najmä v súčasnosti vzhľadom na rozvoj informačných a komunikačných technológií.

1.7   EHSV je presvedčený, že transparentnosť demokratických rozhodovacích procesov si vyžaduje nezávislé riadenie v oblasti štatistiky, ktorej sa musí vrátiť jej základná usmerňujúca úloha pri uskutočňovaní meraní a jeho metodiky vo vzťahu k javom vznikajúcim v dôsledku nových požiadaviek hospodárskej, sociálnej a environmentálnej povahy. V tejto súvislosti náleží Eurostatu centrálna úloha pri integrovaní a harmonizovaní národných a regionálnych štatistík.

1.8   EHSV sa okrem toho domnieva, že občianska spoločnosť by mala spoločne s ostatnými sociálnymi a inštitucionálnymi aktérmi určiť oblasti, v ktorých sa rozhoduje o pokroku spoločnosti, a mala by vymedziť konkrétne oblasti a významné javy (v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti). Môže to urobiť prostredníctvom špecifických nástrojov na poskytovanie informácií, konzultovanie a umožňovanie účasti.

1.8.1   EHSV sa domnieva, že legitimita verejných rozhodnutí nemôže byť vytváraná a zabezpečovaná výlučne len zárukami a formálnymi nariadeniami (inštitucionálnymi, súdnymi a ústavnými) štátu, ale musí byť založená na príspevku občianskej spoločnosti.

1.8.2   Konkrétny príspevok občianskej spoločnosti k definovaniu vyhliadok rozvoja a kvality života je potrebným politickým prínosom, ktorý umožní nielen prepojiť participatívnu a znalostnú dimenziu, ale aj dosahovať vytýčené ciele.

1.9   Potrebné je však ešte vyvinúť nástroje na presadzovanie rozhodnutí a preberanie zodpovednosti, ktoré sú potrebné na to, aby politické rozhodnutia, najmä v oblasti hospodárskej politiky a rozpočtu, boli viazané na výsledky rôznych ukazovateľov.

1.10   EHSV sa vzhľadom na skúsenosti v oblasti konzultácií a zapojenia v rôznych krajinách domnieva, že „model prijímania rozhodnutí“ (proces výmeny informácií a názorov v súvislosti so spoločným rozhodnutím počas diskusie, v ktorej sú formulované a vyjadrované kolektívne preferencie), na základe ktorého by sa mali vypracúvať ukazovatele blahobytu a pokroku, by mal spočívať na

—	paritných stretnutiach medzi inštitucionálnymi aktérmi a zástupcami občianskej spoločnosti,

—	zahrnutí všetkých subjektov, ktorých sa týka prijímanie rozhodnutí o meraní a dosahovaní blahobytu a sociálneho pokroku, do rozhodovacieho procesu,

—	zameraní sa na spoločné dobro, najmä počas syntézy výsledkov diskusií.

1.11   EHSV sa zaväzuje ďalej monitorovať aktivity, v rámci ktorých sa na národnej a európskej úrovni občianska spoločnosť zapája do vypracúvania doplnkových ukazovateľov k HDP.

1.12   EHSV potvrdzuje, že je pripravený byť miestom stretnutí medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a európskymi inštitucionálnymi orgánmi v rámci spoločného rozhodovacieho procesu stanovovania a vypracúvania ukazovateľov pokroku v Európskej únii.

2.   Úvod

2.1   Zámerom EHSV je týmto stanoviskom prispieť k diskusii o spôsoboch účasti občianskej spoločnosti na procesoch vypracúvania ukazovateľov blahobytu a pokroku spoločnosti, vzhľadom tak na konferenciu OSN o udržateľnom rozvoji Earth Summit 2012 – Rio+20, ktorá sa uskutoční 20. až 22. júna 2012 v Rio de Janeiro  (1), ako aj štvrté svetové fórum Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá sa uskutoční 16. až 19. októbra 2012 v New Dillí v Indii pod názvom Statistics, Knowledge and Policies Measuring Well-Being and Fostering the Progress of Societies.

2.2   EHSV hodlá pokračovať v dlhej ceste vypracúvania, ktorú vytýčili dve predchádzajúce stanoviská, a zároveň zabezpečiť kontinuitu procesu monitorovania pokroku dosahovaného na európskej úrovni vo vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k domácemu hrubému produktu (HDP). Teda ukazovateľov, ktoré dokážu vyjadriť hospodársky a sociálny rozvoj a pritom v plnej miere rešpektovať udržateľnosť životného prostredia (2).

2.3   EHSV už vo svojom stanovisku Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja  (3) ponúkol zamyslenie nad obmedzeniami HDP, o možnými korekciami a integráciami, teda nad nutnosťou vypracovať nové kritéria pre stanovenie doplnkových ukazovateľov blahobytu a udržateľnosti (hospodárskej, sociálnej a environmentálnej) v záujme „vyváženejšej politiky“.

2.4   EHSV o dva roky neskôr, keď svojím stanoviskom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete  (4) nadviazal na diskusiu a prácu vykonanú na európskej úrovni, privítal oznámenie Európskej komisie (5) a zdôraznil význam dlhodobej perspektívy pri voľbe najvhodnejších referenčných parametrov a štatistických nástrojov na rozšírenie národných účtov o sociálnejšie a environmentálnejšie aspekty, pričom aj tu je potrebné vychádzať zo strategických rozhodnutí inštitucionálnych politických aktérov.

2.4.1   V uvedenom stanovisku EHSV zdôrazňuje nutnosť prehĺbiť skúmanie ukazovateľov kvality života a sociálnej situácie jednotlivých osôb a prijať globálny prístup, ktorý by Európsku úniu postavil na čelo tejto iniciatívy.

3.   Od hospodárskej recesie k pokroku spoločnosti: zložitá cesta

3.1   Už vyše päťdesiat rokov trvá vypracúvanie nových syntetických, alternatívnych alebo skôr doplnkových ukazovateľov k tradičnému ukazovateľu hospodárskeho rastu, ktorým je HDP. Je to nástroj „špecializovaný“ na konkrétny úsek činnosti spoločnosti (hlavne v oblasti trhu). Je to ukazovateľ, ktorý sa len v dôsledku „lenivej“ interpretácie mohol zmeniť z „ukazovateľa výroby“ na „ukazovateľ blahobytu spoločnosti“ (6).

3.1.1   V období od šesťdesiatych do deväťdesiatych rokov 20. storočia boli vypracované ukazovatele sociálnej povahy, ktoré ako doplnkové alebo alternatívne ukazovatele k HDP dokázali okrem tradičnej hospodárskej oblasti ozrejmiť aj doplnkové skúmané oblasti. Toto obdobie môžeme definovať ako „sociálne obdobie“ ukazovateľov pokroku spoločnosti.

3.1.2   Koncom osemdesiatych rokov tzv. Brundtlandova správa (1987) zamerala pozornosť svetovej verejnosti na problematiku udržateľného rozvoja (7). Problematika životného prostredia sa potom na konferencii Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (Rio Earth Summit) v roku 1992 dostala na program medzinárodných rokovaní a znamenala začiatok „globálneho obdobia“ – výskumu a vypracúvania ukazovateľov – ktoré dokážu zmerať pokrok spoločnosti (8).

3.2   Avšak len počas posledného desaťročia sa dôraznejšie presadzuje požiadavka merania úrovne blahobytu dosiahnutého v určitej spoločnosti pri súčasnom zaručení jej hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti.

3.3   V týchto rokoch zohrala základnú úlohu OECD svojím projektom Global Project on measuring the progress of societies, ktorý bol spustený v roku 2003 (9). Tento globálny projekt tvoril a stále tvorí skutočný rámec pre „spoločnú“ diskusiu na celosvetovej úrovni, vďaka ktorej sa vytvorilo povedomie o nutnosti zmeny modelu pokroku spoločnosti a príslušného modelu celosvetového rozvoja.

3.3.1   Vďaka tomuto globálnemu projektu vznikla sieť súkromných a verejných subjektov so záujmom o vytvorenie intenzívneho dialógu o i) štúdiách a analýzach štatistík kvality života spoločnosti, environmentálnej udržateľnosti a hospodárskeho rastu, ii) o nástrojoch informačných a komunikačných technológií umožňujúcich premenu štatistiky z informácií na znalosti (10).

3.4   Dňa 20. augusta 2009 bolo zverejnené významné a podnetné oznámenie Európskej komisie s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete  (11), na základe ktorého bola akceptovaná požiadavka doplniť HDP o environmentálne a sociálne ukazovatele a bol stanovený pracovný program do roku 2012.

3.5   O necelý mesiac neskôr (12) bola zverejnená správa Komisie o meraní hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku (všeobecne známa ako správa Stiglitzovej, Senovej a Fitoussiho komisie) (13) s jasnými cieľmi:

a)	identifikovať obmedzenia HDP ako ukazovateľa hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku,

b)	posúdiť možnosti využívania alternatívnych nástrojov na meranie sociálneho pokroku,

c)	podporiť diskusiu o vhodnom spôsobe prezentovania štatistických údajov.

3.5.1   V správe je v tejto súvislosti uvedených 12 odporúčaní ako vypracovať nástroje na meranie sociálneho, materiálneho a nemateriálneho blahobytu vo všetkých jeho aspektoch (14).

3.6   Počas summitu G20 25. septembra 2009 v Pittsburgu vzrástol význam diskusie o DPH a nutnosti doplnkových ukazovateľov sociálneho a environmentálneho blahobytu. V záverečnej deklarácii bol zdôraznený tento záväzok: „Vo chvíli, keď vyvíjame úsilie o zavedenie nového a udržateľného modelu rastu, musíme podporiť vypracovanie nových metód merania, ktoré umožnia lepšie zohľadniť sociálny a environmentálny rozmer hospodárskeho rozvoja.“

3.7   Európska komisia predložila v decembri 2010 Piatu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti  (15). V kapitole 1 „Hospodárska, sociálna a územná situácia a trendy“, je na s. 73-117 oddiel „Zvyšovanie blahobytu a znižovanie vylúčenia“, v ktorom sú uvedené niektoré ukazovatele blahobytu.

3.8   Pokroku spoločnosti sa znovu venuje pozornosť. Zdá sa však, že na európskej inštitucionálnej úrovni pretrváva pomerne silný odpor voči zavedeniu ukazovateľov sociálnej a environmentálnej povahy.

3.8.1   V priebehu obdobia jar – jeseň 2010 predložila Európska komisia návrh na posilnenie európskej hospodárskej správy s cieľom odstrániť fiškálnu a makroekonomickú nerovnováhu v členských štátoch EÚ (16). Tento systém by sa mal opierať o systém ukazovateľov (scoreboard), ktorý dokáže produkovať varovné signály o takejto nerovnováhe a umožní vykonať vhodné nápravné opatrenia v príslušných členských štátoch (17). Diskusia o systéme budúcich ukazovateľov žiaľ prebehla bez akejkoľvek transparentnosti. Komisia do svojho výberu vôbec nezaradila hospodárske ukazovatele dôležité aj pre pochopenie prípadov finančnej nerovnováhy, teda ukazovatele sociálnej a environmentálnej povahy.

3.8.2   Zdá sa, že tento výber bol urobený spolu s Paktom Euro Plus alebo nedávnou fiškálnou dohodou ako reakcia na finančné špekulácie a úsilie o zachovanie konkurencieschopnosti eurozóny.

3.8.3   EHSV sa domnieva, ako už uviedol vo svojom nedávnom stanovisku o prehlbovaní koordinácie európskej politiky (18) a v stanovisku o makroekonomickej nerovnováhe, že ak sa pod makroekonomickou nerovnováhou (19) chápu pretrvávajúce rozdiely medzi agregovaným dopytom a ponukou (ktoré vedú k prebytku alebo deficitu v celkovej spotrebe a úsporách v rámci určitého hospodárstva), potom by bolo prinajmenšom vhodné do výberu zaradiť aj ukazovatele sociálnej povahy ako napríklad ukazovateľ nerovnosti príjmov a bohatstva, ukazovateľ výskytu nižších miezd, ukazovateľ podielu tzv. chudobných pracujúcich, ukazovateľ pomeru prímov a ziskov vo vzťahu k HDP atď. (20) Tieto ukazovatele hovoria o výskyte prípadov makroekonomickej nerovnováhy vyplývajúcej z nadmerných úspor z vyšších príjmov a nadmernej zadlženosti v prípade stredných a nízkych príjmov. Toto sú bez pochýb zdroje svetovej hospodárskej a finančnej krízy, ktoré začala v roku 2008 (21).

3.8.4   Inak povedané, necelé dva roky od uvedeného oznámenia (22) sa Európska komisia síce vydala po nových cestách posudzovania rozvoja a sociálneho pokroku, kde je prizvaná plniť úlohu riadenia, koordinovania a predovšetkým kontroly členských štátov, avšak aj naďalej používa tradičné nástroje a prístupy, pričom dáva prednosť iba niektorým dimenziám hospodárskeho hľadiska a veľkú časť sociálnych a environmentálnych dimenzií vôbec nezohľadňuje.

3.8.5   Na základe takýchto prípadov sa EHSV spolu s Európskym parlamentom a Výborom regiónov domnieva, že diskusia o chápaní sociálneho pokroku sa nemôže obmedziť na úzky okruh diskutujúcich, ale sa do nej musí nutne zapojiť celá spoločnosť.

3.9   Z úsilia o vytvorenie doplnkových ukazovateľov k DPH vyvíjaného na národnej a medzinárodnej úrovni vyplýva, že ak by sa bola venovala väčšia pozornosť aj ukazovateľom hospodárskej, sociálnej, environmentálnej, medzigeneračnej, finančnej, verejnej a súkromnej udržateľnosti, aktuálna kríza by sa bola mohla včas spozorovať, a teda určite lepšie zvládať.

3.9.1   Meranie blahobytu a pokroku nepredstavuje výlučne technický problém. Samotný pojem blahobytu zahŕňa preferencie a základné hodnoty určitej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ju tvoria.

3.9.2   Jedným z najvýznamnejších záverov, ktoré vyplývajú zo štúdií a diskusií o príčinách krízy a možnostiach „merať“ ju lepšími ukazovateľmi, je zistenie, že väčšia pozornosť sa musí venovať agregovanému dopytu (a nielen ponuke). Pokiaľ ide o materiálny blahobyt, z diskusií na medzinárodnej úrovni vyplýva, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť príjmom a spotrebe než výrobe, že sa do úvahy musia brať aj ukazovatele koncentrácie bohatstva, a že na blahobyt vplýva kvalita tovaru. Zvlášť z nich vyplýva, že je potrebné zaoberať sa nerovnosťou, že je potrebné ju merať a že je nutné nezohľadňovať len „stredné“ (priemerné) hodnoty.

3.9.3   Vyústenie vlečúcej sa hospodárskej a finančnej krízy rokov 2008 – 2009 do súčasnej druhej vlny recesie (tzv. „double-dip“) činí túto diskusiu bezpochyby mimoriadne aktuálnou, predovšetkým pokiaľ ide o pôvod tejto krízy a novú definíciu rastu, rozvoja a pokroku, ktoré by chceli (opäť) vytvoriť rôzne štáty [ako hospodárske a sociálne systémy] a vo všeobecnejšej rovine spoločnosť.

4.   Nový referenčný model: pokrok spoločnosti

4.1   Diskusia o nutnosti využívania nových ukazovateľov schopných rozšíriť hospodársku oblasť a zohľadniť problematiku sociálnej a environmentálnej povahy dnes opäť získava na intenzite, pretože sa zmenil referenčný model spoločnosti. Hospodársky rast v dnešnej dobe, hoci je pre krajinu veľmi dôležitým činiteľom, už nedokáže zabezpečiť reálny pokrok spoločnosti, ak nie je inkluzívny a udržateľný.

4.1.1   Pojem hospodárskeho rastu sa rozširuje o pojem pokroku. Tento pojem je oveľa komplexnejší, jeho mnohodimenzionálna povaha znamená, že obsahuje mnoho: i) cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť; ii) politických opatrení, ktoré je potrebné stanoviť; iii) a teda ukazovateľov na monitorovanie toho, ako sa k týmto cieľom približujeme. Samotnému pojmu pokrok môžu v rôznych zemepisných šírkach dať národy, kultúry a náboženstvá odlišný výklad a priradiť odlišný význam.

4.2   Zmena referenčného modelu hospodárskeho rastu na model pokroku spoločnosti veci nezjednodušuje, skôr ich komplikuje. Preto je zvlášť potrebné podporiť diskusiu o význame pojmu „pokrok“, ktorá okrem toho, že umožní nanovo definovať pojem „rozvoj“ prostredníctvom stanovenia želaných cieľov a nástrojov na ich dosiahnutie, bude zároveň príležitosťou na doplnenie tohto pojmu o prvky politickej zodpovednosti. Inými slovami diskusiu, ktorá umožní spoločnosti so všetkými jej zložkami sústrediť sa na prvky, ktoré pokladá za podstatné pre svoju existenciu.

4.3   Tento úplne nový prístup si vyžaduje stanovenie rôznych dimenzií, z ktorých pozostáva pokrok, aby potom bolo možné vytvoriť príslušné ukazovatele: Súčasťou troch prevažujúcich prístupov k meraniu pokroku je:

1)	rozšírenie národných účtov na sociálne a environmentálne javy,

2)	využívanie zložených ukazovateľov,

3)	vytvorenie kľúčových ukazovateľov.

4.4   Z úplne poslednej a najúplnejšej štúdie o pokroku spoločnosti vyplýva, že pokrok tvoria hlavne dva systémy: ľudský systém a ekosystém (23). Obidva systémy sú navzájom úzko prepojené dvoma rôznymi kanálmi: prvý predstavuje „riadenie environmentálnych zdrojov“ a druhý „služby ekosystému“ (24).

4.4.1   V tejto súvislosti má významné postavenie „blahobyt človeka“ (chápaný individuálne a kolektívne), ktorý predstavuje základný cieľ pokroku spoločnosti. Kvalitu života teda pomáhajú vytvárať tri oblasti činnosti: hospodárstvo, kultúra a riadenie (ktoré možno považovať za „strednodobé ciele“). Aj ekosystém pozostáva z oblasti činnosti, ktorá je znázornená ako „stav ekosystému“ (pozri obr. 1).

4.4.2   V tejto súvislosti možno „blahobyt určitej spoločnosti“ definovať ako súhrn blahobytu ľudí a stavu ekosystému a príslušný „pokrok spoločnosti“ ako zlepšovanie blahobytu ľudí a stavu ekosystému. Toto hodnotenie však bude potrebné opraviť a zohľadniť v ňom stále väčší vplyv nerovností na ľudský blahobyt ľudí a stav ekosystému. Zohľadňovať treba nerovnosti medzi spoločnosťou a geografickými oblasťami, v rámci nich a medzi rôznymi generáciami. Týmto spôsobom sa môžeme dopracovať k definícii spravodlivého a udržateľného pokroku určitej spoločnosti.

4.5   V rámci týchto úvah musíme vnímať aj diskusiu o doplnkových ukazovateľoch k DPH. Ak sa dnes táto diskusia opäť otvára a dôraz sa kladie na meranie iných javov (popri hospodárskom raste), je to preto, lebo obnovené vedomie o význame týchto javov spôsobuje, že sú konečne začleňované do politickej agendy. Meranie týchto javov umožní ich poznať, a teda ich riadiť.

4.5.1   Takéto javy predstavujú politické rozhodnutia, a teda je vhodné ich monitorovať, a tým dať občanom možnosť, aby boli náležite informovaní. Z tohto dôvodu zohráva významnú úlohu nezávislá a kvalitná oficiálna štatistika.

5.   Informovanie, konzultácie a účasť na procesoch vypracúvania ukazovateľov pokroku

5.1   Obnovenie diskusie o vypracúvaní doplnkových ukazovateľov k DPH sa zakladá hlavne na tom, že v priebehu posledného desaťročia sa prejavil naozaj veľký rozdiel medzi:

—	opatreniami, ktoré prijíma oficiálna štatistika (teda národné a nadnárodné štatistické ústavy) na zisťovanie niektorých javov,

—	a spoločensky dôležitými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi trendmi, s ktorými sú európski občania každodenne konfrontovaní.

Tento rozdiel sa ešte zväčšil v dôsledku devastujúceho účinku celosvetovej krízy na hospodársku a sociálnu oblasť.

5.1.1   Inými slovami, rozdiel medzi skutočnosťou, ktorú mapuje a prezentuje oficiálna štatistika (prostredníctvom svojich tradičných ukazovateľov, kde najreprezentatívnejším je práve HDP) a skutočnosťou, ako ju vnímajú občania, vedie k mnohým úvahám o úlohe, ktorú by mala zohrávať oficiálna štatistika v 21. storočí.

5.2   To sa deje práve v období, keď v dôsledku rozvoja informačných a komunikačných technológií (IKT) dochádza k skutočnej revolúcií v komunikácii, ktorá umožňuje stále väčšiu dostupnosť informačných tokov. Hlavnou otázkou je, nakoľko sa toto všetko premietne do efektívnych poznatkov pre spoločnosť. Práve tu by oficiálna štatistika mala zohrať kľúčovú úlohu. Cieľom musí byť umožnenie prechodu od informácie k poznaniu.

5.2.1   Väčšia dostupnosť informácií podporuje transparentnosť demokratických rozhodovacích procesov (napríklad štatistické ukazovatele uľahčujú pochopenie dynamiky určitých javov, ako je zamestnanosť, nezamestnanosť, inflácia atď.). Obrovský informačný tok však môže narušiť sústredenie užívateľov, či už ide o občanov alebo rozhodujúcich politických činiteľov (pretože väčší informačný tok nemusí nutne viesť k lepšiemu poznaniu).

5.3   Táto dilema je dôkazom potreby nezávislého a kvalitného riadenia štatistiky. Štatistika, ktorej sa musí vrátiť jej základná usmerňujúca úloha merania a jeho metodiky vo vzťahu k javom vznikajúcim v dôsledku nových požiadaviek hospodárskej, sociálnej a environmentálnej povahy (25).

5.3.1   V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je vhodné poukázať na oznámenie Európskej komisie pod názvom „Snaha o spoľahlivé riadenie kvality európskej štatistiky“ (26), kde sa zdôrazňuje, že štatistika dnes musí okrem toho, že umožní poznať javy, aj umožniť ich usmerňovanie tak v súčasnej dobe, ako aj v budúcnosti. V tejto oblasti musia mať občania možnosť svoje rozhodnutia prijímať informovane, racionálne a demokraticky.

5.3.2   Eurostat teda musí prevziať ústrednú úlohu pri integrovaní a harmonizovaní národných a regionálnych štatistík 27 členských štátov EÚ predovšetkým o aspektoch týkajúcich sa kvality života, udržateľnosti a rozdelenia zisku a kapitálu s cieľom merať zmeny blahobytu v dôsledku opatrení verejnej správy.

5.3.3   Eurostat by mal zaručiť metodologickú podporu inštitucionálnym a sociálnym subjektom, ako aj európskym občanom, nástroje, ktoré by im poskytli primerané informácie a umožnili účasť na konzultáciách, aby sa mohli účinne zapojiť do politickej diskusie (27).

5.4   V tejto novej oblasti, kde by občianska spoločnosť spoločne so sociálnymi a inštitucionálnymi subjektmi formou diskusií za okrúhlymi stolmi a na rôznych fórach mala stanoviť oblasti pôsobenia, v ktorých sa stanovuje pokrok spoločnosti, a vymedziť konkrétne oblasti pôsobenia a významné javy (rôzne hospodárske, sociálne a environmentálne oblasti), má štatistika úlohu „technickej“ pomoci vo forme poskytovania vhodnej metodológie a stanovovaním účinných ukazovateľov na monitorovanie týchto javov.

5.5   Zapojenie občanov umožní vytvoriť „formy kolektívnej inteligencie“, ktoré sú pre metódy aktívneho občianstva príležitosťou uplatniť sa v praxi, a tým prispieť k novej definícii demokracie:

—	najskôr „participatívna demokracia“ s väčšou interakciou a priestorom pre formulovanie priorít postupným porozumením a zvážením rôznych hľadísk vo vzťahu k všeobecnému záujmu (28),

—

potom „produktívna demokracia“ na spresnenie kritérií, ktoré vymedzujú samotný pojem blahobytu ako spoločného cieľa sociálneho pokroku a stanovujú rôzne premenné na vyprodukovanie ukazovateľov na meranie blahobytu a definovanie úsekov pokroku spoločnosti, ktoré budú pochopiteľné pre zainteresované subjekty, a teda umožnia ich zapojenie do hľadania všeobecného blahobytu (29).

5.5.1   Týmto spôsobom sa vytvára pojem „sociálneho kapitálu“ (30), ktorý spočíva na európskych hospodárskych cieľoch znalostnej ekonomiky a sociálnej súdržnosti. To znamená, že pojem blahobyt pre všetkých možno spresniť väčšou mierou dôvery, pochopenia a spolupráce občianskej spoločnosti s verejnou správou. To sa môže uskutočniť len prostredníctvom silnej občianskej, politickej a sociálnej účasti, ktorú musí verejná správa podporiť konzultáciami (31).

5.5.2   V poslednom čase mnohé krajiny zaviedli štruktúrované rozhodovacie procesy, pri ktorých sa predpokladá účasť občianskej spoločnosti (Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Mexiko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Švajčiarsko).

5.5.3   Všetky skúsenosti ukazujú, že v štruktúre a rozsahu procesov zapájania subjektov občianskej spoločnosti existujú podstatné rozdiely. Prejavujú sa skôr v interaktívnej diskusnej, resp. dialektickej fáze (verejná diskusia a stanovovanie hodnôt a priorít) než vo fáze prvých konzultácií.

5.5.4   Fáza konzultácií sa totiž často realizuje prostredníctvom výrazného využívania špecializovaných internetových stránok, vytvárania pracovných skupín pre konkrétne tematické oblasti a konzultačných programov, ktoré počítajú s intenzívnym využívaním sociálnych sietí, blogov a prieskumov (hlavne on-line). Doteraz sa však ešte v žiadnej krajine nevytvorila formálna či obsahová väzba medzi rozhodovaním o vytváraní ukazovateľov a procesmi hospodárskeho a finančného plánovania.

5.5.5   EHSV sa domnieva, že zapojenie občianskej spoločnosti do procesu stanovenia ukazovateľov blahobytu alebo pokroku možno dosiahnuť prostredníctvom jej aktívnej účasti tak pri výbere politických priorít, ako aj pri voľbe informácií, ktoré by sa mali monitorovať.

---

(1)  http://www.earthsummit2012.org/.

(2)  Pozri: stanovisko z vlastnej iniciatívy EHSV na tému „Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja“, Ú. v. EÚ C 100/9, 30.4.2009, s. 53, a stanovisko k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete, Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 64.

(3)  Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

(4)  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 64.

(5)  COM(2009) 433 final.

(6)  Samotný Simon Kuznets, ktorému vďačíme za rozšírenie HDP v USA, upozorňoval na možné zneužitie alebo zle chápanie tohto nástroja, ku ktorým môže viesť jeho nesprávne uplatňovanie, a preto sa snažil stanoviť hranice jeho použitia. Costanza, R., Hart, M., Posner, S., Talberth, J., 2009, Beyond GDP: The Need for New Measures of Progress. Boston University.

(7)  OSN, 1987, Report of the World Commission on Environment and Development.

(8)  Výskumná činnosť, ktorá sa sústredí hlavne na štyri odlišné metodologické prístupy: i) korekčné ukazovatele DPH, ii) alternatívne ukazovatele, iii) syntetické (alebo súhrnné) ukazovatele, iv) systém ukazovateľov.

(9)  Projekt bol spustený v Palerme v roku 2004 počas prvého svetového fóra OECD na tému Statistics, knowledge and policy. O tri roky neskôr sa uskutočnilo druhé fórum (2007) v Istanbule na tému Measuring and fostering the progress of society, počas ktorého bola podpísaná tzv. istanbulská deklarácia zástupcami ES, OECD, OSN, Rozvojového programu OSN, Svetovej banky, Organizácie islamskej konferencie. V roku 2009 uskutočnila v Pusane (Južná Kórea) tretie fórum OECD na tému Charting progress, building vision, improving life.

(10)  Počas výročného fóra 24. a 25. mája 2011 predstavila OECD index zlepšenia života (Better life index), ukazovateľ, ktorý meria bohatstvo, blahobyt a kvalitu života pomocou 11 parametrov (bývanie, príjem, práca, spoločenský život, vzdelanie, životné prostredie, riadenie, zdravotníctvo, sebarealizácia, bezpečnosť, rovnováha medzi životom a prácou): OECD, 2011, How's Life? Measuring Weel-Being, OECD Better Life Initiative. http://www.earthsummit2012.org/.

(11)  COM(2009) 433 final.

(12)  14. septembra 2009.

(13)  http://www.stiglitz-sen-fitoussi.fr/en/index.htm.

(14)  OECD, Národný inštitút pre štatistiku a hospodárske štúdie a francúzske ministerstvo hospodárstva, financií a priemyslu usporiadali 12. októbra 2011 v Paríži konferenciu pod názvom „Two Years after the release of the Stiglitz-Sen-Fitoussi Report“

INSEE, 2011, Two years after the Stiglitz-Sen-Fitoussi report: What well-being and sustainability measures? INSEE contributions, Paríž.

(15)  http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion5/index_fr.cfm.

(16)  Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ, COM(2010) 367 final.

Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky, COM(2010) 250 final.

(17)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny, COM(2010) 525 final – 2010/0279 (COD).

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh COM(2010) 527 final – 2010/0281 (COD).

(18)  Stanovisko na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskej Centrálnej Banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ“, Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7.

(19)  Stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny, COM(2010) 525 final – 2010/0279 (COD) a Návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh, COM(2010 527 final – 2010/0281 (COD), Ú. v. C 218, 23.7.2011. s. 53.

(20)  Ako sa medzi iným navrhuje v správe Európskeho parlamentu o Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh, spravodajkyňa Elisa FERREIRA, (2010/0281(COD)), 16. decembra 2010.

(21)  ILO-FMI, The Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (Výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti), diskusný dokument na spoločnú konferenciu MOP-MMF, Oslo, 13. septembra 2010 (s. 67-73).

(22)  „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete“, COM(2009) 433 final.

(23)  Hall J., Giovannini E., Morrone A., Ranuzzi G., 2010, A Framework to Measure the Progress of Societies. Statistics Directorate. Working Paper No 34. OECD, STD/DOC (2010)5, Paríž.

(24)  Kým riadenie zdrojov je výsledkom pôsobenia činnosti ľudského systému zameranej na ekosystém (využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie), služby ekosystému tieto dva systémy (ľudský systém a ekosystém) vzájomné prepájajú (dodávky potravín, vody, vzduchu, pôsobenie prírodných katastrof atď.), Hall J., Giovannini E., Morrone A., Ranuzzi G., 2010.

(25)  Giovannini, E., 2007, Statistics and Politics in a Knowledge Society, OECD, STD/DOC(2007)2, 29. mája 2007, nájdené 28. januára 2010 na: http://www.2007oecd.org/dataoecd/39/53/41330877.pdf.

Giovannini, E. 2009, Measuring Society's Progress: A key issue for policy making and democratic governance, stiahnuté 28. januára 2010 na: http://www.oecd.org/dataoecd/6/34/41684236.pdf.

(26)  COM(2011) 211 final.

(27)  V tejto súvislosti bola v rámci Európskeho štatistického systému zriadená skupina (sponsorship group) „Meranie pokroku, blahobytu a udržateľného rozvoja“, ktorej poslaním je koordinovať činnosť v tejto oblasti a uskutočňovať odporúčania Stiglitzovej, Senovej a Fitoussiho komisie vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020.

(28)  Podrobnejšie o tejto problematike konferencia EHSV o participatívnej demokracii pod názvom „Participatívna demokracia proti kríze dôvery v Európe“. Pozri tiež: The Citizen's Handbook (http://www.vcn.bc.ca/citizens-handbook) e European Citizens' Initiative (http://www.citizens-initiative.eu/) - Kampaň propagujúca spolurozhodujúce práva občanov Európskej únie”.

(29)  Pri analýze dynamiky participatívnej demokracie sa bežne rozlišuje medzi procesmi „zhora nadol“ a procesmi „zdola nahor“. V obidvoch prípadoch dochádza k interakcii medzi dvomi rôznymi organizačnými a rozhodovacími úrovňami (ktoré však priama demokracia nepozná), čo tvorí participatívnu demokraciu ako objekt dialogickej a procesuálnej povahy, ktorý nachádza najlepšie uplatnenie pri riešení konfliktov. Ide tu pritom o dosiahnutie zmierenia týchto dvoch procesov.

(30)  OECD, 2001, The well-being of nations: the role of human and social capital, OECD, Paríž.

(31)  OECD, 2001, Citizens as partners, Information, consultation and public participation in policy-making, PUMA (Public Management Service), OECD, Paríž.

---