This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0299
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE EUROPEAN COUNCIL, THE COUNCIL, THE EUROPEAN CENTRAL BANK, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE, THE COMMITTEE OF THE REGIONS AND THE EUROPEAN INVESTMENT BANK ACTION FOR STABILITY, GROWTH AND JOBS
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE OPATRENIA V PROSPECH STABILITY, RASTU A ZAMESTNANOSTI
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE OPATRENIA V PROSPECH STABILITY, RASTU A ZAMESTNANOSTI
/* COM/2012/0299 final - 2012/ () */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU, VÝBORU REGIÓNOV A EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKE OPATRENIA V PROSPECH STABILITY, RASTU A ZAMESTNANOSTI /* COM/2012/0299 final - 2012/ () */
1. Úvod
Súčasná kríza v mnohých
častiach Európy otriasla dôverou v schopnosť európskeho
politického a hospodárskeho systému naplniť ambície Zmluvy o EÚ,
že dosiahne „trvalo udržateľný rozvoj… založený na vyváženom hospodárskom
raste“. Mnohí naši občania sú
nahnevaní a znepokojení rýchlosťou, akou sa dlhé obdobie rastu
životnej úrovne premenilo na obrovskú finančnú krízu, ťažké ujmy na
zamestnanosti a perspektívu vysokej miery zadlženia na mnohé roky dopredu. Dlhy, deficity a nerovnováhy, s ktorými
v súčasnosti bojuje EÚ, nevznikli zo dňa na deň, ale
hromadili sa počas mnohých rokov. Ich sociálne dôsledky sú
ďalekosiahle. Vlády štátov, ako
aj EÚ stoja pred skúškou. Naše
súčasné problémy boli do EÚ čiastočne dovezené prostredníctvom
finančnej krízy. Čiastočne
sú domáceho pôvodu. Teraz záleží na
kvalite a účinnosti našej odpovede. Finančná a hospodárska
kríza len zvýraznila vzájomnú prepojenosť všetkých ekonomík EÚ, ako aj
prepojenosť medzi EÚ a ostatnými ekonomikami sveta. Takisto odhalila významné medzery, nedostatky
a nerovnováhy v globálnych, európskych a národných politikách. Od vypuknutia krízy pracuje EÚ a členské
štáty na reforme hospodárskeho modelu a oživení konkurencieschopnosti EÚ. Ako Komisia uviedla v Pláne pre stabilitu
a rast z októbra 2011[1], znamenalo to: ·
prioritne sa zamerať na politiky podporujúce
stabilitu a rast, aby sa mohla EÚ vrátiť k udržateľnému
rastu a vysokým úrovniam zamestnanosti. ·
vybudovať pevnejší a integrovanejší
systém správy ekonomických záležitostí, aby sa nerovnováhy zistili a vyriešili
oveľa skôr, a podrobiť národné politiky intenzívnejšiemu
dohľadu EÚ vzhľadom na skutočnosť, že budúca sila a prosperita
každého jedného členského štátu je zviazaná so všetkými ostatnými. ·
posilniť bankový systém, pričom EÚ musí
trvať na tom, aby banky ukázali plný rozsah svojej zadlženosti, riešili
nevymožiteľné dlhy a reštrukturalizovali svoje modely obchodovania,
aby boli v budúcnosti schopné požičiavať podnikom a domácnostiam
bez toho, aby ich bolo potrebné zachraňovať z prostriedkov
daňových poplatníkov. ·
rozhodne reagovať na problémy v Grécku
pomocou dvoch obrovských balíkov finančnej podpory a intenzívnej
podpory na rast orientovaného programu oživenia. ·
posilniť mechanizmy na ochranu eurozóny pred
krízou novými spôsobmi podpory členských štátov s veľmi vysokou
úrovňou zadlženia, kým oživia svoje verejné financie a dosiahnu
rovnováhu príjmov a výdavkov, aby mali v budúcnosti z čoho
platiť sociálne služby, zdravotníctvo, dôchodky, vzdelávanie a verejnú
infraštruktúru. Na základe tohto plánu sme
dosiahli stabilný, ale rôznorodý pokrok: Máme jasné dôkazy, že po istom spomalení ekonomickej aktivity naše
hospodárstvo opätovne nadobúda rovnováhu, zužuje sa prúd účtovných
deficitov, ktoré rástli od rokov 2007/2008, zvýšili sa mzdy v „prebytkových“
krajinách a ich znížili v tých „deficitných“, a zároveň sa
v niektorých členských štátoch vrátili cien nehnuteľností na
úrovne lepšie zodpovedajúce súčasným ekonomickým podmienkam. s podporou nového systému správy
ekonomických záležitostí EÚ vzíde z tohto bolestivého stabilizačného
a reformného procesu silnejšie hospodárstvo EÚ. Dlhodobo udržateľný
rast a vyššiu životnú úroveň možno budovať len na zdravých
verejných financiách, hĺbkovej štrukturálnej reforme a cielených
investíciách. Ale tieto úlohy
splníme, len ak tento proces podporí dostatočný rast ekonomiky. Medzi stabilitou a rastom nie je rozpor, sú to dve strany tej istej mince. Členské štáty sa musia vyrovnať so
súčasným nedostatkom dôvery v hospodárstvo prostredníctvom odvážnych
reforiem, ktoré zvrátia úpadok našej konkurencieschopnosti. Musíme okamžite zmenšiť alarmujúce medzery
v konkurencieschopnosti v rámci EÚ a eurozóny. Hoci EÚ ako celok je schopná zachovať svoj
podiel na svetovom obchode, mali by sme sa zaoberať poklesom
konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle a stratami trhového
podielu, ktoré sa viditeľne prejavujú na výkonnosti viacerých
členských štátov. V krátkodobom horizonte
potrebujú ľudia nádej a perspektívu lepšej budúcnosti. Bez takejto perspektívy budeme pri
uskutočňovaní nevyhnutných reforiem čeliť čoraz
väčším politickým a sociálnym ťažkostiam, ktoré budú brzdiť
oživenie. Potrebujeme dosiahnuť
konsenzus o potrebe zmeny aj o ceste, ktorú si zvolíme, a zároveň
pre ne získať dôveru. Dôležitú
úlohu v tomto dialógu zohrajú sociálni partneri. Preto EÚ potrebuje
posilniť časť svojej celkovej stratégie zameranú na rast. Tá sa musí zakladať na kombinácii opatrení,
ktoré môžu členské štáty urobiť na národnej úrovni, s opatreniami
na úrovni EÚ. Celé úsilie je potrebné ukotviť v stratégii Európa 2020
a našich nových štruktúrach správy ekonomických záležitostí. Niektoré kľúčové prvky tejto iniciatívy
pre rast sa už realizujú, ale neboli ešte v plnej miere implementované. Ďalšie prvky si budú vyžadovať víziu,
odvahu a vedenie, ak sa má využiť ich potenciál, ale úlohy, ktoré
dnes pred EÚ stoja, volajú po odvážnych a účinných krokoch. V tomto oznámení Komisia
navrhuje niekoľko prvkov, ktoré môžu tvoriť súčasť
iniciatívy pre rast a zakladajú sa na dvoch vzájomne sa podopierajúcich
pilieroch: ·
Pilier EÚ, ktorý buduje na sile a synergiách
spolupráce na úrovni EÚ. ·
Pilier členských štátov založený na využívaní
potenciálu rastu, ktorý so sebou nesú štrukturálne reformy
uskutočňované v rámci európskeho semestra. V nadväznosti na
neformálne zasadnutie Európskej rady dňa 23. mája a v rámci príprav
na júnovú Európsku radu bude Komisia ďalej pracovať na všetkých
možných prvkoch, ktoré môžu prispieť k posilneniu rastu a konkurencieschopnosti.
2.
Úloha EÚ v novej iniciatíve pre rast
Na úrovni EÚ sme sa
dohodli na stratégii Európa 2020[2], ktorej cieľom je
inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa. Toto je platforma novej iniciatívy pre rast. Ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, energetiky,
vzdelávania a odbornej prípravy, výskumu a zmiernenia chudoby
schválili všetky členské štáty. Sú
to ukazovatele cesty, akou by sa v Európe mali uberať reformy. Ich naplnením sa zvýši konkurencieschopnosť,
prispeje k zbližovaniu a EÚ sa dostane na cestu vyššej miery rastu. Ak sa aktívnejšie zameriame na cieľ v oblasti
výskumu a vývoja, ktorým je investovať do tejto oblasti 3 % HDP,
do roku 2020 môže vzniknúť 3,7 milióna pracovných miest a HDP EÚ môže
narásť o 800 miliárd EUR. Ak
by sa do roku 2020 podarilo splniť ciele v oblasti zmeny klímy
a energetiky, vznikne 5 miliónov pracovných miest, zvýši sa energetická
bezpečnosť Európy a priblížime sa k celkovým cieľom
zmierňovania zmeny klímy. Pozdvihnutie
najmenej 20 miliónov ľudí z chudoby by nielen zlepšilo ich životy,
ale predstavovalo by hospodársky prínos pre celú spoločnosť. z týchto údajov je vidieť, že
v celej EÚ možno vytvoriť nové pracovné miesta a obchodné
príležitosti, čím by sa výrazne znížila miera nezamestnanosti a našim
občanom poskytla lepšia, zelenšia budúcnosť.
2.1.
Využívanie rastového potenciálu hospodárskej
a menovej únie
V posledných rokoch sa
prijali mnohé opatrenia na zavedenie mechanizmov intenzívneho hospodárskeho
dohľadu, ktoré sú potrebné na podporu našej hospodárskej a menovej
únie. Spôsob, akým EÚ a jej
členské štáty sprevádzkujú tento nový systém, bude rozhodujúci pre
účinnosť tejto politiky, ako aj pre dôveru trhov. v dlhodobejšom meradle je potrebné
prehĺbiť integráciu s cieľom dokončiť našu
hospodársku a menovú úniu. Silná
EÚ potrebuje stabilnú menu. Tá
prospieva všetkým členským štátom, či už sú alebo nie sú členmi
eurozóny. Dôveryhodnosť eura na
medzinárodných trhoch ovplyvňuje schopnosť Európy
požičiavať si finančné prostriedky za rozumnú cenu a splatiť
ich z výnosov silnej ekonomiky. ·
Posilnený Pakt o stabilite a raste
dáva EÚ silné nástroje politík s jasnými pravidlami, ktoré potrebuje na
zabezpečenie zdravých verejných financií. Pre väčšinu členských štátov je dnes prioritou korigovať
nadmerné deficity. s výnimkou
nedávno navrhnutého dvojbalíka nie je bezprostredne potrebné meniť
prednedávnom dohodnuté pravidlá. Súčasné
pravidlá poskytujú možnosti na posúdenie a rozlišovanie medzi
členskými štátmi podľa ich fiškálneho priestoru a makroekonomických
podmienok a pritom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť
verejných financií. Pre uplatnenie
pravidiel je zásadne dôležité posúdenie rozpočtových opatrení, ktoré
prijali členské štáty, a to najmä zo štrukturálneho hľadiska. Komisia bude monitorovať dosah prísnych
rozpočtových obmedzení na verejné výdavky podnecujúce rast a verejné
investície. v prípade potreby
poskytne usmernenia k rozsahu prípadných opatrení v priestore
fiškálnych rámcov EÚ a členských štátov.
v nasledujúcich mesiacoch vydá správu o kvalite
verejných výdavkov, ktorá sa bude týmito záležitosťami bližšie
zaoberať. ·
Dosiahli sme významný pokrok v upevňovaní
našich finančných poistiek. Európsky stabilizačný mechanizmus má ako stály mechanizmus
financovania krízového riadenia nadobudnúť účinnosť 1. júla
2012, čo je o rok skôr, než sa plánovalo. Európsky mechanizmus pre stabilitu, európsky finančný
stabilizačný mechanizmus spolu s ostatnými krízovými nástrojmi
financovania majú celkovú úverovú kapacitu 800 miliárd EUR. Keď sa k nej pripočíta nedávno
dohodnuté zvýšenie prostriedkov MMF, európske finančné poistky významne
posilnia globálne finančné záchranné siete. Ale zároveň je kľúčovo dôležité, ako naše poistky
využijeme. Pre krajiny, ktoré
ratifikujú fiškálnu zmluvu, zahŕňa európsky mechanizmus pre stabilitu
súbor nástrojov, ktoré umožnia EÚ účinne reagovať na krízové
situácie. z tohto
hľadiska bude najdôležitejšia pružnosť a rýchlosť opatrení. ·
Silnejšie bankovníctvo EÚ: Zabránilo sa zrúteniu finančného sektora
a dozor nad finančným sektorom bol podrobený dôslednej reforme. Cezhraničné banky sú v súčasnosti
pod dozorom kolégií orgánov dohľadu a vznikli tri nové orgány
dohľadu EÚ. Okrem toho bol
zriadený Európsky výbor pre systémové riziká, ktorého úlohou je
makroprudenciálny dohľad na úrovni EÚ. Naďalej je potrebné dokončiť rekapitalizáciu niektorých
bánk ako súčasť stratégie, ktorú v súčasnosti koordinuje
Európsky orgán pre bankovníctvo. Hoci
niektoré banky už splácajú verejné pôžičky, ktoré dostali počas
krízy, náklady pre daňových poplatníkov boli obrovské. Aby sa zabezpečilo, že súkromný sektor
zaplatí spravodlivý diel z akejkoľvek ďalšej záchrany, Komisia
v júni navrhne právne predpisy, ktoré upravia spoločný rámec oživenia
a riešenie krízovej situácie bánk a investičných firiem. Tieto predpisy budú obsahovať súbor
nástrojov, ktoré v prípade potreby umožnia riadené riešenie systémovo
dôležitých inštitúcií. ·
Prehlbovanie hospodárskej a menovej únie: Pri pohľade za bezprostredný horizont sa
ukazuje potreba dlhodobejšej perspektívy hospodárskej a menovej únie. Komisia sa bude zastávať za ambicióznu
a štruktúrovanú reakciu. Na
rastové vyhliadky EÚ výrazne vplýva súčasný nedostatok dôvery v eurozónu. Kým sa nepodarí prekonať niektoré zásadné
neistoty, akou je situácia v Grécku, dôvera potrebná na investície a tvorbu
pracovných miest nám bude stále unikať. v nadväznosti na výsledky, ktoré sme doteraz dosiahli, bude potrebné
zaviesť postup mapovania hlavných krokov smerujúcich k plnohodnotnej
hospodárskej a menovej únii. Súčasťou
obnovy dôvery v eurozónu a našu schopnosť prekonať
súčasné ťažkosti bude pevné odhodlanie napredovať a politický
záväzok členských štátov k euru. To si bude vyžadovať širokosiahly proces pokrývajúci právne
otázky. Jeho súčasťou musí
byť politický proces, ktorým ďalšie integračné snahy získajú
demokratickú legitimitu a adresnú zodpovednosť. Súčasťou hlavných stavebných prvkov môže byť okrem iného
smerovanie k bankovej únii vrátane integrovaného finančného
dohľadu a spoločného systému ochrany vkladov. Komisia už svoje predstavy o tom, ako môže
eurozóna postúpiť k spoločnému emitovaniu dlhopisov, uverejnila
v zelenej knihe[3] v novembri 2011. Je potrebné premyslieť rýchlosť a poradie
týchto krokov vrátane plánu opatrení a časového rozvrhu, ale
včasným potvrdením plánovaných opatrení sa zdôrazní nezvratnosť
a stabilita eura.
2.2.
Využitie potenciálu vnútorného trhu
Vo všeobecnosti vnútorný
trh s tovarom funguje, ale to isté nemožno povedať o službách
ani o elektronickom jednotnom trhu. Lepšie využitie vnútorného trhu je jedným z najúčinnejších
spôsobov naštartovania rastu v celej EÚ. Rozhodnutie o konečnom prijatí patentu EÚ by okamžite
posilnilo inovatívne podniky. Po
toľkých rokoch prišiel čas na rozhodnutie. V júni Komisia navrhne
opatrenia na zlepšenie implementácie smernice o službách. Mnohé členské štáty si zvolili
zachovanie prekážok a obmedzení, ktoré im a ďalším členským
štátom upierajú plnohodnotné výhody smernice z hľadiska
konkurencieschopnosti a rastu. z analýzy Komisie vyplýva, že ak by sa zrušili všetky obmedzenia, mohlo
by sa k odhadovanému zvýšeniu HDP o 0,8 % vďaka už
uskutočnenej čiastočnej implementácii smernice pridať
ďalších 1,8 %. Zároveň
analýza poukazuje na to, že obmedzenie alebo odstránenie prekážok má pozitívny
účinok na obchodné toky a priame zahraničné investície, ako aj
na úroveň produktivity vo všetkých členských štátoch. To by prispelo k znovunastoleniu rovnováhy
medzi „prebytkovými“ a „deficitnými“ krajinami. V druhej polovici roka
Komisia predloží návrh aktu o jednotnom trhu II, ktorého
cieľom je dokončiť jednotný trh v kľúčových
oblastiach, ako sú digitálne a sieťové odvetvia, v ktorých EÚ
v súčasnosti zaostáva. Ak
EÚ získa fyzickú a virtuálnu infraštruktúru potrebnú na riešenie úloh 21.
storočia, môže sa naštartovať rast a zamestnanosť. Nové technológie a siete môžu zmenšiť
preťaženie európskeho vzdušného priestoru a cestnej premávky,
prispieť k zavedeniu inteligentných rozvodových sietí elektrickej
energie, ktoré môžu využívať energie z obnoviteľných zdrojov,
a automobilov na elektrický pohon, a prostredníctvom tzv.
výpočtového mračna všetkým podnikom sprístupniť technológie
zvyšujúce produktivitu za nižšie ceny. EÚ potrebuje investovať do základných podporných technológii,
akými sú bio-, nano- a mikrotechnológie, aby si do budúcna udržala
priemyselnú konkurencieschopnosť prostredníctvom nových tovarov a služieb
a reštrukturalizáciou priemyselných postupov s cieľom modernizovať. Komisia dôsledne
vyzdvihuje dôležitosť odstraňovania cezhraničných prekážok na
vnútornom trhu. Pokrok na úrovni EÚ
môže podporiť a zjednodušiť opatrenia jednotlivých
členských štátov, ktoré sledujú ciele svojich stratégií rastu, a napomôcť
vzniku pevného celkového rámca na posilnenie výberu daní, boja proti podvodom
a zabezpečenia spravodlivých a primeraných podmienok
hospodárskej súťaže. v tomto
kontexte sa žiada, aby Rada pristúpila k odblokovaniu návrhov Komisie
o úsporách a mandátoch na spoluprácu s tretími krajinami. v druhej polovici tohto roka Komisia
uverejní oznámenie, v ktorom predostrie možnosti riešenia problematiky
daňových rajov a agresívneho daňového plánovania. Komisia sa domnieva, že riešenie predátorského
daňového plánovania musí prebiehať paralelne s opatreniami proti
podvodom. To si vyžaduje dôslednú
odbornú prácu a zreteľný politický záväzok, ale tie môžu mať
významný prínos nielen z hľadiska zvýšených príjmov, ale aj
korektnosti a lepších podmienok hospodárskej súťaže. Jasným príkladom
pozitívneho vzťahu medzi opatreniami na úrovni EÚ a členských
štátov je oblasť zdaňovania energie. Na tomto poli by návrh Komisie, ktorým sa reštrukturalizuje spôsob
zdaňovania energie, prispel k dosiahnutiu cieľa prechodu na
nízkouhlíkové a energeticky efektívne hospodárstvo, a zároveň by
umožnil znížiť nezrovnalosti vyplývajúce z rozdielov v zdaňovaní
podobných produktov používaných na rovnaký účel. Posilnením daňovej neutrality a odmeňovaním
ekologickejších zdrojov energie by sa prispelo k dosiahnutiu cieľov
EÚ v oblasti znižovania CO2, energetickej efektivity a obnoviteľných
zdrojov energie.
2.3.
Využitie potenciálu ľudských zdrojov
Vo svojom
nedávnom balíku o zamestnanosti Komisia navrhla súbor konkrétnych opatrení
zameraných na oživenie sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných
miest v celej EÚ. Na
uskutočnenie konkrétnych opatrení zameraných na využitie potenciálu
kľúčových sektorov ako IKT (informačné a komunikačné
technológie), zdravotníctvo a zelené hospodárstvo pre tvorbu pracovných
miest bude potrebná spolupráca medzi Komisiou, členskými štátmi,
sociálnymi partnermi, ako aj zainteresovanými verejnými a súkromnými
subjektmi. Komisia navrhla
zintenzívniť monitorovanie vnútroštátnych plánov zamestnanosti
prostredníctvom referenčného hodnotenia a hodnotiacich tabuliek,
ktoré ďalej posilní reformné stimuly v prospech tvorby pracovných
miest. Ďalším prínosom pre tvorbu pracovných miest by malo byť užšie
prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a využívaním
štrukturálnych fondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu, ako to
navrhuje Komisia na nasledujúce programové obdobie (2014 – 2020). Keďže
v EÚ sú 3 milióny voľných pracovných miest, na to, aby sa zmiernil
nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, je potrebné
v tejto oblasti zvýšiť investície. Programy na úrovni EÚ ako Erasmus a Leonardo dôležitým spôsobom
pomáhajú ľuďom pri štúdiu, odbornej príprave a získavaní
pracovných skúseností v iných členských štátoch.
Nové nástroje na úrovni EÚ ako panoráma zručností
alebo pas zručností umožnia zvýšiť mieru, do akej sa zručnosti
získané v jednom členskom štáte uznávajú vo všetkých ostatných. Komisia sa usiluje o zlepšenie pracovnej
mobility a zosúladenie dostupných pracovných síl, zručností a voľných
pracovných miest. Oveľa viac by
sa dosiahlo odstránením právnych a praktických prekážok voľného
pohybu pracovníkov, a to najmä pokiaľ ide o prenosnosť
dôchodkov a koordináciu poskytovania sociálnych dávok, a zlepšením
súladu medzi ponúkanými pracovnými miestami a uchádzačmi o zamestnanie
premenou siete EURES na skutočný európsky nástroj sprostredkovania práce
a náboru pracovníkov.
2.4.
Využitie vonkajších zdrojov rastu
Zatiaľ čo
vonkajší obchod EÚ je celkovo v rovnováhe, Komisia podrobila jednotlivé
krajiny analýze, ktorá poukázala na alarmujúce straty podielov niektorých
členských štátov na vývozných trhoch vznikajúce už dlhšie obdobie. Zároveň však poukazuje na to, že
najvýkonnejšie členské štáty využili rast vývozu na naštartovanie
ekonomiky. Okrem toho dve tretiny
dovozu do EÚ sa z nej znova vyvážajú s vyššou hodnotou, čo
nasvedčuje tomu, že EÚ môže zo zintenzívnenia obchodných aktivít a investičných
vzťahov s kľúčovými partnermi veľa získať. Veľká časť budúceho globálneho
rastu bude pochádzať z rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré majú vysoký
potenciál rastu. EÚ sa potrebuje
napojiť na tento rast prostredníctvom bilaterálnych a regionálnych
obchodných a investičných dohôd s kľúčovými partnermi. Prínos dohody o voľnom obchode s Kóreou,
ktorá nedávno nadobudla platnosť, sa už prejavil na 20-percentnom zvýšení
vývozu EÚ v roku 2011. EÚ
o niekoľkých dohodách o voľnom obchode aktívne rokuje
a ďalšie sú na programe neskôr. Ak sa majú zrealizovať obrovské prínosy, ktoré tieto dohody
ponúkajú, musíme zrýchliť tempo rokovaní a ratifikácií.
2.5.
Využitie potenciálu financovania EÚ nasmerovaného
do rastu, ktorý Európa potrebuje
Naše verejné výdavky
a investície musia byť cielené, a to aj v časoch
prísnej fiškálnej konsolidácie. Komisia
podporuje konsolidáciu priaznivú pre rast a nabáda členské štáty, aby
chránili výdavky na výskum, vzdelávanie, udržateľné spravovanie prírodných
zdrojov, energetiku a sociálne služby. Hoci rozpočet EÚ predstavuje len 1 % HDP EÚ, vytvára obrovskú
pridanú hodnotu a môže byť katalyzátorom rastu v celej Európe. ·
Viacročný finančný rámec 2014 – 2020: Komisia predložila návrhy rastového a investičného
rozpočtu EÚ na nasledujúce finančné obdobie. Komisia vo svojich návrhoch prepája odporúčania pre jednotlivé
krajiny týkajúce sa štrukturálnych reforiem s podporou rozpočtu EÚ,
aby členským štátom pomohla uskutočniť potrebné zmeny a investície. Návrhy obsahujú novátorské myšlienky zamerané na
financovanie výskumu a inovácií, spojenie Európy prostredníctvom
dopravných, energetických a širokopásmových prepojení, ako aj modernizáciu
poľnohospodárskej politiky a posilnenie rozvoja vidieka. Viac ako 600 miliárd EUR z Komisiou
navrhovaného rozpočtu by sa pridelilo na financovanie výskumu,
transeurópske siete, investície do ľudského kapitálu, politiku súdržnosti
a rozvoj vidieka. Keď sa
táto suma skombinuje s pákovým efektom spolufinancovania členských
štátov a využívaním novátorských finančných nástrojov, vznikne významný
rozpočet na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Komisia navrhla
použiť na financovanie niektorých infraštruktúrnych projektov projektové
dlhopisy a posunúť grantové financovanie z rozpočtu EÚ
na novú úroveň. Projektové
dlhopisy sú určené na zriadenie kapitálových trhov s dlhovými
nástrojmi ako dodatočným zdrojom financovania infraštruktúrnych projektov
a na povzbudenie investícií do kľúčových strategických
infraštruktúr EÚ v oblasti dopravy, energetiky a širokého pásma. Cieľom je pritiahnuť do financovania
komerčne životaschopných projektov so stabilným a predvídateľnými
peňažnými tokmi z kapitálového trhu inštitucionálnych investorov,
a to zvýšením úverovej kvality projektových dlhopisov, ktoré vydávajú
súkromné podniky. Komisia navrhla
preskúšať tento postup na pilotných projektových dlhopisoch pre obdobie
2012 – 2013. Spoluzákonodarcovia
postupujú rýchlo, aby umožnili EIB rozbehnúť pilotné projekty tento rok. ·
Rozpočet EÚ na rok 2013: Komisia navrhla zvýšenie platobných
rozpočtových prostriedkov o 7 %, ktoré je nevyhnutné na uspokojenie
očakávaných požiadaviek členských štátov. Toto zvýšenie nepresahuje hornú hranicu platobných rozpočtových
prostriedkov dohodnutú v zmysle súčasného finančného rámca EÚ. Všetky tieto platby pôjdu na podporu
produktívnych investícií, zamestnanosti a odbornej prípravy a na
financovanie výskumu v členských štátoch.
v niektorých členských štátoch EÚ financuje viac
ako 50 % celkových verejných investícií, takže schopnosť zužitkovať
záväzky EÚ predstavuje dôležitý aspekt podpory rastu. ·
Zameranie štrukturálnych fondov v období
2012 – 2013 na rast a zbližovanie: Politika súdržnosti EÚ mobilizuje v priemere 65 miliárd EUR
ročne do investícií, ktoré podporujú rast a tvorbu pracovných miest. s cieľom lepšie zareagovať na
potreby vyplývajúce z krízy sa 17 miliárd EUR presmerovalo výrazným
posunom finančných prostriedkov v prospech výskumu a inovácie,
podpory MSP a opatrení na trhu práce zameraných na slabšie vrstvy
obyvateľstva v kombinácii s investíciami do infraštruktúry
a energetickej efektivity. v tomto úsilí sa bude pokračovať.
o niečo neskôr sa presmerovalo vyše 7 miliárd
EUR ako súčasť tímového pilotného opatrenia na zvýšenie podpory boja
proti nezamestnanosti mladých a zlepšenie dostupnosti financovania pre
MSP. ·
Zvýšenie splateného kapitálu Európskej
investičnej banky (EIB): Aby
EIB dosiahla súlad s riadnymi bankovými postupmi, potrebuje zvýšiť
splatený kapitál, ak si má zachovať súčasnú vysokú úroveň
ročného poskytovania úverov približne 65 miliárd EUR ročne. Komisia navrhla, aby 10-miliardové zvýšenie
splateného kapitálu odsúhlasili zainteresované strany z členských
štátov v rámci novej iniciatívy EÚ pre rast. To by výrazne zvýšilo celkovú hodnotu poskytnutých úverov až na 180
miliárd EUR. Dodatočné úvery,
ktoré by takéto kapitálové zvýšenie umožnilo poskytnúť, by sa malo
rozšíriť po celej EÚ, a to aj po najmenej prosperujúcich krajinách. Malo by sa zamerať na pomoc sektoru MSP,
a to aj v oblastiach ako energetická efektivita a rekonštrukcia
bývania, ktoré môžu viesť k vzniku tak potrebných pracovných
príležitostí v ťažko zasiahnutom stavebnom sektore a pomôcť
EÚ pri dosahovaní jej cieľov v oblasti klímy a energetiky. Ak sa odsúhlasí takéto kapitálové zvýšenie,
Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi, aby im pomohla
použiť časť prostriedkov pridelených zo štrukturálnych fondov na
spoločné nesenie úverového rizika s EIB a poskytovanie úverových
záruk MSP. Táto kombinácia
finančných nástrojov by mohla podnietiť hospodársku aktivitu vo
všetkých sektoroch a regiónoch a pomôcť prekonať
nedostatočný prístup k úverom, ktorý momentálne postihol MSP. ·
Daň z finančných transakcií: Komisia navrhla zriadiť daň z finančných
transakcií. v súlade s jej
návrhom[4] by výnosy z takejto
dane (odhadujú sa na úrovni asi 57 miliárd EUR) bolo možné použiť na
financovanie investícií podnecujúcich rast a/alebo rekapitalizácie bánk. Komisia navrhla, aby sa niektoré príjmy smerujúce
do rozpočtu EÚ použili na zníženie príspevkov členských štátov do
rozpočtu EÚ.
3.
Úloha členských štátov v novej iniciatíve pre rast
3.1.
Využitie potenciálu európskeho semestra 2012
Aby sme sa priblížili
k cieľom stratégie Európa 2020, Komisia postúpila Rade v rámci
európskeho semestra 2012 a značne posilneného Paktu o raste
a stabilite cielené odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Tieto odporúčania vychádzajú z hĺbkovej
analýzy situácie v každom členskom štáte, z implementácie
odporúčaní európskeho semestra 2011[5] a zo
spôsobu, akým sa v členských štátoch zrealizovali usmernenia
ročného prieskumu rastu 2012[6]. Každý členský štát má svoje špecifiká a odporúčania
Komisie pre konkrétne krajiny sú koncipované tak, aby zohľadnili ich silné
aj slabé stránky a kapacitu riešiť problémy. Ekonomiky členských štátov sú však nerozlučne prepojené –
a to nielen z hľadiska politickej voľby, histórie a geografie,
ale aj dynamikou, ktorú priniesli nové technológie integrujúce trhy nebývalou
rýchlosťou. Celkové smerovanie
EÚ určuje kumulácia situácií v jednotlivých členských štátoch. Nevyhnutne dôjde k pozitívnym a negatívnym
presahom vnútroštátnych opatrení (alebo ich nedostatku) na zvyšok EÚ, a preto
je potrebné zaviesť systém celoeurópskej správy hospodárskych záležitostí
prostredníctvom európskeho semestra (pozri prílohu 1). Komisia
po prvýkrát vykonala hĺbkové preskúmania na základe postupu pri nadmernej
nerovnováhe[7]. Tento postup vznikol s cieľom priaznivo pôsobiť na
celkovú makroekonomickú stabilitu a rast a poskytnúť páku na
zvýšenie konkurencieschopnosti. Prvá
správa o mechanizme varovania, odkedy sa začal tento postup
používať, bola uverejnená vo februári. v súlade so zisteniami tejto správy sa uskutočnil prvý súbor
hĺbkových preskúmaní, ktorý sa týkal dvanástich krajín (Belgicko,
Bulharsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko,
Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo)[8]. Preskúmania potvrdili, že tu existujú
nerovnováhy, ktoré síce nie sú nadmerné, ale vyžadujú si pozornosť, a malo by sa pokračovať v súčasnom
nastoľovaní rovnováhy medzi „prebytkovými“ a „deficitnými“ krajinami. v odporúčaniach pre jednotlivé
krajiny sú zahrnuté preventívne odporúčania, ktoré pokrývajú politiky na
podporu konkurencieschopnosti a prispôsobenie trhu práce, znižovanie
pákového efektu zo strany súkromného aj verejného sektora, ako aj stabilný
vývoj na trhoch aktív.
3.2.
Posúdenie a odporúčania Komisie
Podľa
celkového posúdenia Komisie členské štáty prijímajú potrebné kroky na
korekciu nerovnováh vo verejných financiách a zabezpečenie fiškálnej
udržateľnosti, tie sa však nie vždy uberajú smerom, ktorý napomáha rastu. Nezamestnanosť najmä mladých ľudí je
závažný problém, ktorý možno vyriešiť len v dlhšom časovom
horizonte, ale teraz je potrebné prijať okamžité opatrenia na zvýšenie
zamestnanosti a produktivity a na zabezpečenie lepšieho súladu
medzi voľnými pracovnými miestami a ponúkanými zručnosťami
a zodpovedajúcej odbornej prípravy, aby sa ľudia mohli vrátiť do
práce na funkčných trhoch práce. Všeobecnejšie povedané, je potrebné riešiť negatívny sociálny
dosah krízy vrátane zvýšenej miery chudoby. Niektoré
členské štáty, najmä tie, ktoré sa zúčastňujú na programe
štrukturálnych úprav, ako aj tie, ktoré sa podrobujú drobnohľadu trhu,
uskutočňujú veľké štrukturálne reformy, a to aj vo
vzťahu k trhom práce. Toto
úsilie má zásadný význam pre udržanie ozdravného procesu a trvácneho rastu
a prispieva k celkovému zmenšeniu makroekonomických nerovnováh
v Európe. Celá EÚ však potrebuje
oveľa viac, aby sa odblokoval potenciál rastu, vznikli príležitosti pre
rozvoj podnikov a využil potenciál nových zdrojov zamestnanosti, napríklad
v zelenej ekonomike, službách, energetike, cestovnom ruchu a digitálnej
ekonomike, a zvýšila úroveň zručností a inovácie. Potrebujeme bezodkladne konať, aby sa udržal
ozdravný proces a životná úroveň a napomohlo riešenie problémov
v súvislosti so starnutím. Komisia
s obavami sleduje, že úroveň záväzkov členských štátov neumožní
EÚ dosiahnuť hlavné ciele do roka 2020 v kľúčových
oblastiach, ako je miera zamestnanosti, výskum a vývoj, vzdelávanie
a boj proti chudobe. Splnenie
týchto cieľov je však pre budúcnosť EÚ rozhodujúce. Ako môžu
členské štáty odblokovať svoj vlastný potenciál rastu? V ročnom prieskume
rastu Komisia uviedla, že v roku 2012 by sa malo úsilie na úrovni štátov
aj EÚ sústrediť na päť priorít: ·
presadzovanie diferencovanej fiškálnej
konsolidácie, ktorá bude podporovať rast; ·
obnovenie normálneho poskytovania úverov pre
hospodárstvo; ·
podporu rastu a konkurencieschopnosti v súčasnosti
a v budúcnosti; ·
riešenie nezamestnanosti a sociálnych
dôsledkov krízy; ·
modernizáciu verejnej správy. V tejto sekcii sú zhrnuté
hlavné zistenia analýzy Komisie, ktorej podrobila jednotlivé krajiny a ktorá
vychádza z programov stability alebo konvergenčných programov,
národných programov reforiem a v relevantných prípadoch zo záväzkov
vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. v rámčeku na začiatku každej sekcie sú zhrnuté hlavné
odporúčania pre konkrétnu krajinu a ako môže ich splnenie
prispieť k jej perspektíve rastu. Presadzovanie
diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast Odporúčania pre jednotlivé krajiny ohľadne fiškálnej
konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, majú za cieľ
zabezpečiť, aby časom všetky členské štáty zaviedli zdravé
fiškálne politiky. Sú
v súlade s diferencovanými fiškálnymi stratégiami, ktoré
zohľadňujú špecifiká členských štátov, a to najmä fiškálne
a makrofinančné riziká. Pri znižovaní verejných deficitov a úrovní zadlženia sa
členským štátom odporúča zachovať verejné investície do výskumu
a inovácie, vzdelávania a energetiky a zlepšiť
udržateľnosť a účinnosť systémov sociálnej ochrany
vrátane dôchodkov. Niekoľko
odporúčaní týkajúcich sa daňovej politiky má za cieľ
presunúť zaťaženie z práce na životné prostredie a spotrebu,
zvýšiť efektivitu odstránením viacnásobných výnimiek (vrátane znížených
sadzieb) a bojovať proti daňovým únikom a tieňovej
ekonomike. Okrem toho
sa členským štátom odporúča zabezpečiť rozpočtovú
disciplínu na regionálnej a miestnej úrovni. V rámci
Paktu o stabilite a raste sa momentálne 23 členských štátov
podrobuje postupu pri nadmernom deficite. v odporúčaniach pre tieto krajiny sa odzrkadľuje potreba
dodržania korekčných odporúčaní, ktoré v minulosti vydala Rada. v prípade Nemecka a Bulharska
Komisia 30. mája rozhodla, že navrhne zrušiť postup pri nadmernom
deficite. Navyše po posúdení
opatrení, ktoré prijalo Maďarsko, a v súlade s ustanoveniami
nariadenia o kohéznom fonde EÚ Komisia prijala návrh rozhodnutia Rady
o zrušení pozastavenia záväzkov z Kohézneho fondu z marca 2012. Odporúčania
pre členské štáty, ktoré sa nepodrobujú postupu pri nadmernom deficite,
povzbudzujú orgány, aby uskutočnili fiškálne plány, ktoré budú
podporovať rast a budú sa zameriavať na dosiahnutie a zachovanie
rozpočtových pozícií zabezpečujúcich dlhodobú udržateľnosť
verejných financií, a to vrátane nákladov spojených so starnutím
obyvateľstva. Z analýzy Komisie vyplýva,
že členské štáty sú s opatreniami fiškálnej konsolidácie, ktorými
znižujú verejné deficity, celkovo na dobrej ceste. Tieto deficity by mali poklesnúť zo 4,5 % v roku 2011 na 3,5
% v roku 2012. Pomer verejného
dlhu však naďalej stúpa, pričom v roku 2012 dosiahne 85 % HDP,
čo je čiastočne dôsledkom nižšieho rastu. Komisia považuje za nevyhnutné dodržať dohodnuté termíny pre úpravu
nadmerných deficitov a urýchlene sa zamerať na strednodobé
fiškálne ciele, ktoré stanovila Rada. Takéto fiškálne úpravy by sa mali uskutočniť spôsobom, ktorý
podporuje hospodársky rast, ako sa uvádza ďalej v texte. Je to v súlade s Paktom o stabilite
a raste, ktorý umožňuje pôsobenie automatických stabilizátorov
v priebehu štrukturálnych úprav vedúcich k náprave nadmerných
deficitov a napokon k dosiahnutiu strednodobých cieľov. Súčasne zdôrazňuje potrebu, aby
členské štáty, ktoré sú pod najintenzívnejším drobnohľadom trhu,
uskutočnili ambicióznu konsolidáciu, a to aj v horšom
makroekonomickom prostredí, než sa očakávalo. Krajinám, ktoré sa dostali z postupu pri nadmernom deficite, sa
zároveň odporúča, aby využili dostupný fiškálny priestor na investície
podporujúce rast. v zmysle
požiadaviek právnych predpisov EÚ sa zavádzajú posilnené národné fiškálne
rámce. Je však potrebné mimoriadne
úsilie, aby fiškálnej disciplíne na úrovni ústrednej štátnej správy zodpovedali
podobne účinné opatrenia, ktoré majú udržať verejné financie pod
kontrolou aj na regionálnej a miestnej úrovni.
To predstavuje osobitnú výzvu v niekoľkých
federatívnych alebo regionálne usporiadaných krajinách. Bude dôležité
zvýšiť kvalitu verejných financií, a to uprednostňovaním
výdavkov na ciele stratégie Európa 2020 a zabezpečením, aby boli
tieto výdavky použité čo najefektívnejšie. Kontrola štátnej pomoci zo strany EÚ pomáha presadzovať dobrú
kvalitu výdavkov a minimalizovať narušenia. Komisia nedávno predložila ambiciózny návrh modernizácie štátnej
pomoci a členské štáty budú musieť zlepšiť dodržiavanie
pravidiel a vnútornú koordináciu opatrení štátnej pomoci na národnej
úrovni. Dôchodkové systémy sa prispôsobujú tak, aby odpovedali na problémy súvisiace so starnutím
obyvateľstva a v niekoľkých krajinách sa uskutočňujú
veľké reformy, ktorých spoločnou črtou je predlžovanie pracovne
aktívneho života. Tieto reformy sú
kľúčové pre udržanie finančných nákladov pod kontrolou a zaistenie
dlhodobej fiškálnej udržateľnosti primeraných systémov sociálneho
zabezpečenia. Analogicky je
dôležité pritiahnuť starších pracovníkov do zamestnania a udržať
ich tam aj mimo súčasného modelu odchodu do dôchodku v súlade so
zvýšením strednej dĺžky života a posúdiť primeranosť
dôchodkových dávok, aby sa v starobe zabránilo chudobe. v oblasti systémov zdravotníctva sa
dosiahol slabší pokrok, pričom potrebu prístupu k zdravotnej
starostlivosti a dlhodobej starostlivosti musí vyvažovať zvýšený
finančný tlak vyplývajúci z demografického vývoja. Na udržanie fiškálnej konsolidácie
niekoľko členských štátov zvyšuje dane. Komisia vyzýva, aby sa daňové zaťaženie presunulo z práce
na praktiky škodlivé pre životné prostredie, spotrebu a nehnuteľnosti,
a súčasne aby neboli nepomerne zaťažené najchudobnejšie vrstvy
spoločnosti. Hoci viacero
členských štátov výrazne zvýšilo spotrebné dane a zastavilo pokles
environmentálnych daní, celkové zníženie zdanenia práce sa nepreukázalo. Prejavuje sa určité úsilie o odstránenie
daňových výnimiek a dotácií, ako aj znížených daňových sadzieb,
napr. v prípade DPH, ktoré by malo pokračovať. Podnikajú sa kroky na zlepšenie daňovej
disciplíny, ale je potrebné výrazne posilniť opatrenia boja proti
tieňovej ekonomike. Obnovenie normálneho
poskytovania úverov pre hospodárstvo Aby sa obnovilo normálne poskytovanie úverov pre hospodárstvo,
odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zameriavajú na reštrukturalizáciu
bankového sektora a súčasne prevenciu prílišného znižovania pákového
efektu. Úsilie sa sústreďuje na
reštrukturalizáciu finančného sektora a posilnenie rámca
dohľadu nad ním v súlade s právnymi predpismi a odporúčaniami
EÚ. Situácia bánk, ktoré sú najviac
vystavené kríze a ešte stále sú oslabené, vyvoláva obavy. To vysvetľuje, prečo Komisia v odporúčaniach
pre niektoré krajiny vyzýva k prijatiu ďalších
reštrukturalizačných a preventívnych opatrení. V mnohých krajinách sa
ešte nepodarilo vrátiť k normálnym úrovniam úverových tokov do
reálnej ekonomiky, a to najmä v prípade MSP. Čiastočne sa to vysvetľuje slabými podnikovými súvahami
a výhľadmi, ale dôležitú úlohu pri tom zohral aj nedostatok
primeraných prostriedkov na oslovenie MSP. Malo by sa propagovať nové združovanie kapitálu pre firmy vrátane
prístupu k poskytovaniu úverov medzi partnermi, súkromnému kapitálu
a rizikovému kapitálu. Štrukturálne
fondy EÚ, z ktorých sa financujú úvery a záruky prostredníctvom
osobitných nástrojov, môžu v tomto kontexte zohrať v niektorých
členských štátoch dôležitú úlohu. Mnohé MSP musia
znášať oneskorené platby verejných orgánov. Tento problém rieši nová smernica o oneskorených platbách, ktorá
nadobudne účinnosť v marci 2013. Verejné orgány možno budú musieť vyvinúť ďalšie úsilie,
aby vyrovnali nedoplatky nazhromaždené pred nadobudnutím účinnosti
smernice. Podpora rastu
a konkurencieschopnosti v súčasnosti a v budúcnosti S cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť sa
odporúčania pre jednotlivé krajiny zameriavajú na zlepšenie
podnikateľského prostredia, a to aj prostredníctvom zníženia
administratívnej záťaže a otvorenia sieťových odvetví, ako je
energetika, železnice a telekomunikácie, hospodárskej súťaži, aby
prinášali podnikom a občanom lepšie služby za nižšie ceny. v niektorých prípadoch sa
odporúča zvýšiť mieru nezávislosti regulačných orgánov. Implementácia smernice o službách
sa má zlepšiť odstránením neopodstatnených alebo neprimeraných obmedzení
pri poskytovaní služieb vrátane diskriminácie na základe štátnej príslušnosti
alebo miesta pobytu. Odporúčania
sa zároveň venujú pretrvávajúcim obmedzeniam maloobchodu. Ďalšie odporúčania sa
venujú posilneniu výskumu a inovácie, zvyšovaniu efektivity využívania
zdrojov a zlepšeniu prepojenia vzdelávania s požiadavkami trhu práce. V mnohých členských
štátoch neexistuje dostatočný prístup k viacerým službám. v tejto súvislosti by pomohla
ambicióznejšia implementácia smernice o službách rovnako ako zlepšenie
hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti v maloobchodnom
sektore, ktoré by viedli k zmenšeniu prekážok vstupu a výstupu firiem
a odstránili neopodstatnené prekážky pre podniky a profesijné služby,
právnické povolania, účtovnícke a technické poradenstvo, či
zdravotnícky a sociálny sektor. Otvorenie
trhov verejného obstarávania aktívnym sprístupňovaním
cezhraničných výberových konaní by stimulovalo vznik nových príležitostí,
procesov a inovácií. Výkonnosť
kľúčových sieťových odvetví – dopravy, energetiky a širokého
pásma – je potrebné významným spôsobom zvýšiť.
v niekoľkých krajinách sa žiada zvýšiť
investície do infraštruktúry, aby sa zlepšili vzájomné prepojenia, rozšírila
ponuka a umožnila cenová súťaž. Vzhľadom na obmedzený fiškálny manévrovací priestor by sa mali
využiť novátorské formy financovania, ktoré kombinujú súkromné a verejné
zdroje, ako napríklad projektové dlhopisy EÚ. Úroveň hospodárskej súťaže je na mnohých trhoch aj
naďalej nízka, pričom regulačný rámec platný pre celú EÚ nie je
celkom implementovaný – polovina
členských štátov zatiaľ netransponovala smernice pre vnútorný trh
s energiami alebo ich netransponovala správne.
v niekoľkých členských štátoch je potrebné
rozšíriť hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi energií,
pokročiť s odstraňovaním regulácie cien a zväčšiť
nezávislosť regulačných orgánov. v doprave je nevyhnutné ďalej znižovať regulačnú
záťaž a prekážky vstupu na železničný trh veľkých alebo
tranzitných členských štátov. Priemerné
širokopásmové pokrytie je aj naďalej na nízkej úrovni a existuje
značný priestor na zlepšenie služieb a využívania elektronického
obchodu. Vzhľadom na
čoraz väčší nedostatok zdrojov a cenovej nestability, ako aj
pokračujúcu zmenu klímy, je pre ďalší rozvoj konkurencieschopnosti
Európy kľúčovo dôležité zlepšiť efektivitu využívania zdrojov
a transformácia na nízkouhlíkové hospodárstvo. Vďaka efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a lepšiemu
spravovaniu prírodných zdrojov sa vytvoria významné ekonomické príležitosti na
budúci rast a tvorbu pracovných miest, ktoré budú mať za následok
zlepšenie produktivity, zníženie cien a viac inovácie. Ak si má Európa
udržať konkurencieschopnosť, potrebuje vysokú úroveň výskumu,
vývoja a inovácie. Napriek
tomu, že niektoré členské štáty dnes patria v mnohých oblastiach
k svetovým lídrom, Európa ako celok priebežne stráca svoje postavenie. Namiesto toho, aby boli verejné výdavky na výskum
chránené alebo zvýšené, v mnohých štátoch ich ovplyvňuje fiškálna
konsolidácia. Preukazuje sa zjavná
potreba ďalších investícií do výskumu vývoja, ktoré by sa v prípade
potreby mali motivovať z verejných zdrojov. Výsledky výskumu by mali byť v lepšom spojení s trhom
prostredníctvom verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím. z celkového hľadiska je zjavná
potreba utužiť partnerstvo medzi vzdelávaním a inštitúciami
celoživotného vzdelávania, výskumnými ústavmi a podnikmi, aby sa v plnej
miere využili dostupné nástroje EÚ. Riešenie
nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy Mnohé odporúčania sa zaoberajú vytváraním podmienok na zvýšenie
úrovne zamestnanosti, zúčastňovanie sa a udržiavanie ľudí
na trhu práce. Osobitná
pozornosť sa venuje boju s nezamestnanosťou mladých ľudí,
znižovaniu miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a zlepšovaniu
odbornej prípravy, a to vrátane odborného vzdelávania a učňovskej
prípravy. Vo viacerých
odporúčaniach sa rieši znižovanie miery chudoby a pomoc slabším
skupinám obyvateľstva. Okrem toho sa niektoré odporúčania zameriavajú na zlepšenie
a zvýšenie individuálnej podpory uchádzačom o prácu a podporu
plnohodnotnej zamestnanosti žien. Členským štátom sa zároveň odporúča
zabezpečiť, aby ich platové mechanizmy primerane odzrkadľovali
vývoj produktivity a stimulovali vznik pracovných miest. Kríza spôsobila výrazný
nárast nezamestnanosti a pre mnohých ľudí, ktorým hrozí odchod
z trhu práce, značne zhoršila vyhliadky pracovného uplatnenia. Vzhľadom na časový odstup medzi
hospodárskym ozdravením a zlepšením situácie trhu práce je pravdepodobné,
že vysoká miera nezamestnanosti ešte nejaký čas potrvá. Realizujú sa aktívne politiky trhu práce, ako je
napríklad odborná príprava nezamestnaných a usmerňovanie zo strany
úradov práce, ich zacielenie a účinnosť sú však často
nedostatočné. Čoraz viac
pociťujeme sociálne dôsledky krízy. Zvyšuje sa miera chudoby a rizika chudoby a tlaky na
verejné výdavky vedú k zložitým kompromisom v poskytovaní sociálnych
služieb a dávok. Dramaticky sa zvýšila nezamestnanosť
mladých, u ktorých je pravdepodobnosť nezamestnanosti v porovnaní
s dospelým obyvateľstvom dvojnásobná. Priemerná nezamestnanosť mladých v EÚ je 22 % a v niektorých
členských štátoch dosahuje až 50 %. Niektoré sľubné skúsenosti so zárukami pre mládež by sa dali
rozšíriť do ďalších krajín EÚ, a to aj s podporou
Európskeho sociálneho fondu. Pokrok v rozširovaní
cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a nezaopatrené
osoby, znižovanie platových rozdielov a zlepšovanie fiškálneho postavenia
druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti neboli dostatočné na
to, aby sa významne zvýšila účasť žien na trhu práce. Ešte stále sa nekladie dostatočný dôraz na
stratégie aktívneho starnutia vrátane modernizácie pracovných podmienok a rozšírenia
prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré majú rozhodujúci vplyv na
zvýšenie účasti na trhu práce, a to najmä v prípade starších
pracovníkov. Niektoré členské
štáty uskutočnili ďalekosiahle reformy systémov stanovovania
a indexácie miezd, aby vývoj miezd dlhodobo lepšie odzrkadľoval
vývoj produktivity. v iných
krajinách, kde sa fungovanie systémov indexácie miezd chápe ako možná hrozba
pre konkurencieschopnosť, sa dosiahol len obmedzený pokrok. Tieto krajiny budú musieť v dialógu so
sociálnymi partnermi nájsť spôsob, ako túto nevýhodu do budúcna
zmierniť. v krajinách
s prebytkom bežného účtu je zjavný určitý posun v prospech
domáceho dopytu aj prostredníctvom zvýšenia miezd, ktorý by mal
pokračovať. Mala by sa
dosiahnuť rovnováha medzi obmedzovaním úrovne miezd, aby neboli príliš
vysoké, čím by odrádzali od náboru najmä mladých a nízkokvalifikovaných
ľudí, ale ani tak nízke, aby vzniklo riziko uviaznutia zamestnaných
ľudí v chudobe. Kým niektoré členské
štáty začali uskutočňovať ďalekosiahle reformy svojich
právnych predpisov v oblasti práce s cieľom umožniť
flexibilné zmluvné formy a pracovné podmienky, v iných prípadoch sa
tempo reformného procesu v porovnaní s naliehavosťou situácie
a rizikami segmentácie trhu práce, na ktorom veľká časť
obyvateľstva je ešte stále na neistých pracovných miestach alebo mimo trhu
práce, javí pomalé. Režim skráteného
pracovného času a iné postupy vnútornej flexibility sa v niekoľkých
krajinách ukázali ako účinné v úsilí o udržanie zamestnanosti na
vrchole krízy, a to najmä vo výrobnom sektore. Na podporu tvorby pracovných miest Komisia predložila návrhy, ktorými
chce povzbudiť členské štáty, aby posilnili politiky zamestnanosti[9]
a využili pracovné príležitosti vznikajúce v zelenej ekonomike,
zdravotníctve a IKT, kde by bolo podľa odhadov možné vytvoriť
vyše 20 miliónov pracovných miest. Zlepšenie
mobility medzi členskými štátmi, ktorá by viedla k cezhraničnému
zosúladeniu schopností s voľnými pracovnými miestami, možno
podporiť aj pomocou systému voľných pracovných miest EURES. Pokračuje sa v úsilí
o zníženie vysokej miery predčasného ukončovania školskej
dochádzky, ktoré zahŕňa aj preventívne opatrenia. Je potrebné
zrýchliť tempo systémových reforiem vzdelávania a odborného
vzdelávania vrátane posilnenia učňovskej prípravy. To je kľúčové pre
zamestnateľnosť nových generácií, ale aj pre celkovú
konkurencieschopnosť hospodárstva, keďže EÚ za svojimi hlavnými
obchodnými partnermi zaostáva Navyše
v dôsledku demografických zmien vznikajú nové riziká nesúladu medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami a ďalší tlak na
predĺženie pracovného času a zvýšenie produktivity. Niekoľko krajín musí vyvinúť osobitné
úsilie, aby sa znížil vysoký počet ľudí, ktorí predčasne
ukončia školskú dochádzku, zlepšiť šance mládeže na trhu práce
a znížiť mieru jej nezamestnanosti. Zo širšieho hľadiska sa musí výkonnosť vzdelávania vrátane odborného
a univerzitného vzdelávania zlepšiť vo všetkých krajinách. v mnohých členských štátoch existuje
priestor pre vypracovanie schém učňovského vzdelávania. Celkovo je potrebné urobiť oveľa viac,
aby vzdelávanie a odborná príprava nadväzovalo na budúce potreby trhu
práce, a tým sa zjednodušil prechod zo školy do práce. Modernizáciu
verejnej správy Odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti verejnej správy
sa zameriavajú na služby pre podniky, riešenie oneskorení právneho systému
a využívanie elektronickej verejnej správy na zjednodušenie kontaktu
s občanmi a podnikmi. Vo viacerých odporúčaniach sa objavuje aj otázka posilnenia
administratívnych kapacít venovaných problematike fondov EÚ. V súčasnosti sú verejné
správy v celej EÚ pod tlakom. Nielen že sa musia vyrovnávať s rozpočtovými a personálnymi
škrtmi, ale zároveň sa musia prispôsobiť čoraz náročnejším
spoločenským a podnikateľským očakávaniam. s napredovaním politickej a hospodárskej
integrácie musia uplatňovať čoraz dômyselnejšie a náročnejšie
pravidlá EÚ. Oslabené verejné správy
v rôznych členských štátoch spôsobujú problémy siahajúce od
ťažkostí s podnikaním až po nedostatočné využívanie fondov EÚ
a nesprávnu transpozíciu právnych predpisov EÚ. Zabezpečenie kvalitných verejných služieb si vyžaduje
technologickú a organizačnú inováciu, napríklad v podobe
rozhodného kroku smerom k elektronickej verejnej správe. Viacero verejných správ by mohlo mať
prospech z intenzívnejšej výmeny osvedčených postupov. v mnohých krajinách sa musí zvýšiť
efektivita systémov civilného súdnictva, a najmä znížiť miera
nevybavených prípadov, zrýchliť konania na súde a zaviesť
alternatívne formy riešenia sporov. Vzhľadom na to, pod akým
tlakom sú verejné financie, predstavujú fondy EÚ v mnohých
krajinách dôležitú páku na povzbudenie hospodárstva a financovanie
miestnych projektov podporujúcich rast. Potrebujeme posilniť správu verejných inštitúcií ďalšou
profesionalizáciou verejnej služby, zlepšovaním riadenia ľudských zdrojov,
zlepšením analytických kapacít a zabezpečením kontinuity
kompetentných pracovníkov. Pravidlá
na úrovni EÚ sa zjednodušili a Komisia pomáha členským štátom v ich
úsilí o ďalšie prispôsobenie financovania potrebám rastu. Mnohé členské štáty
musia zintenzívniť úsilie v boji proti daňovým podvodom a únikom. Všetky členské štáty majú tzv. tieňové
ekonomiky a niektoré z nich sú veľmi vyspelé. Problémy, ktoré spôsobujú daňové podvody
a úniky, je však potrebné riešiť na rôznych úrovniach prostredníctvom úsilia členských štátov o zefektívnenie
výberu daní; posilnenej a účinnej
spolupráce medzi členskými štátmi; jasnej a konzistentnej politiky EÚ voči tretím krajinám, aby
sa mohli prijať vhodné opatrenia namierené proti podvodom a únikom
vychádzajúcim z niektorých jurisdikcií mimo EÚ, v ktorých sa
neuplatňujú rovnaké normy; a prostredníctvom koordinovanej a účinnej politiky vo
vzťahu k tretím krajinám.
4.
Závery
Kríza odhalila hlboko
zakorenené nerovnováhy a neschopnosť uskutočniť nevyhnutné
reformy v celej EÚ. Tak ako
prešiel určitý čas, kým sme tieto problémy pocítili, bude zase
chvíľu trvať, kým sa hospodárstvo EÚ opäť dostane do správnych
koľají. z analýzy
uskutočnenej na účely európskeho semestra 2012 vyplýva, že nová
správa ekonomických záležitostí EÚ začína fungovať a pomáha
členským štátom zamerať sa na kľúčové reformy, ktoré
prinesú udržateľný rast a pracovné miesta. Zároveň je zrejmé, že členské štáty si vo svojich
rozhodnutiach o fiškálnej konsolidácii nie vždy volia cesty podporujúce
rast. V nasledujúcich dvanástich
mesiacoch je potrebné dať väčšiu prioritu a naliehavosť
opatreniam zameraným na rast a pritom pokračovať vo fiškálnej
konsolidácii a stabilizácii finančného sektora. To sa musí uskutočniť koordinovaným spôsobom na úrovni
členských štátov aj EÚ, aby sa účinok príslušných opatrení a reforiem
maximalizoval. Prostredníctvom návrhov
obsiahnutých v tomto oznámení a v podrobnejších odporúčaniach
pre jednotlivé krajiny Komisia navrhuje konkrétne opatrenia, ktoré môžu EÚ
pomôcť, aby sa vrátila k rastu a tvorbe pracovných miest,
čo je umožní zvyšovať životnú úroveň, pozdvihovať ľudí
z chudoby a zabezpečiť udržateľný rast do budúcnosti. Prioritou je uplatniť uvedené
odporúčania. Komisia použije
všetky nástroje nového rámca správy ekonomických záležitostí na monitorovanie
a posúdenie pokroku dosiahnutého v nasledujúcom roku. Súčasne bude Komisia
pokračovať v jednoznačnom zameraní na dôsledné plnenie
plánu opatrení z októbra 2011, aby zabezpečila vyvážený postup
a pomohla EÚ vymaniť sa z krízy. Komisia bude intenzívne
spolupracovať s členskými štátmi a európskymi inštitúciami
na implementácii iniciatívy pre rast a na konštrukcii stavebných prvkov
a časového horizontu pre dokončenie hospodárskej a menovej
únie. Príloha 1: Európsky semester Príloha 2: Výsledky hĺbkového preskúmania
a postupy pri nadmernom deficite Príloha 1: Európsky
semester koordinácie politík V marci 2010 Komisia
navrhla a Európska rada schválila stratégiu Európa 2020. Predstavuje stratégiu rastu EÚ na najbližšie
desaťročie. Má päť
hlavných cieľov v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, klímy
a energetiky, vzdelávania a boja proti chudobe. Dvadsaťtri členských štátov sa v marci 2011 dohodlo na Pakte
Euro Plus, aby zintenzívnili koordináciu reforiem v oblastiach, ktoré
na úrovni EÚ nie sú celkom pokryté (pozri rámček).
Komisia okrem toho navrhla
a spoluzákonodarcovia odsúhlasili tzv. six-pack právnych predpisov o správe
ekonomických záležitostí, ktoré nadobudli účinnosť 13. decembra 2011. Nové právne predpisy poskytli EÚ nové účinné
nástroje na prehĺbenie monitorovania hospodárskych a fiškálnych
politík členských štátov a presadzovanie týchto pravidiel. Ich prostredníctvom bol zmenený a doplnený Pakt
o stabilite a raste, aby sa posilnil kolektívny dohľad nad
verejnými financiami. Oveľa
väčší dôraz sa kladie na kritérium pomeru verejného dlhu uvedené v zmluve
a do preventívnej aj nápravnej časti paktu sa zaviedli nové
mechanizmy presadzovania právnych predpisov (vrátane sankcií). Keďže je zrejmé, aký
rozhodujúci význam má energické riešenie makroekonomických nerovnováh
nefiškálnej povahy, prostredníctvom postupu v prípade makroekonomickej
nerovnováhy sa rozšíril aj rámec dohľadu. Cieľom je zabrániť vzniku nerovnováh, ktoré ohrozujú
ekonomickú stabilitu. Tam, kde
pretrvávajú nerovnováhy, postup zaistí prijatie nápravných opatrení. Súčasťou nového postupu je systém
sankcií za opakované nedodržanie dohodnutých krokov. Prvá správa Komisie o mechanizme varovania, odkedy sa začal
tento postup používať, bola uverejnená vo februári 2012. v súlade so zisteniami tejto správy sa
uskutočnili prvé hĺbkové preskúmania, ktoré sa týkali dvanástich
krajín (Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus,
Maďarsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo)[10]. Aby sa tieto ciele
kolektívne splnili a všetky tieto záväzky zjednotili a aby sa
zlepšila koordinácia ex-ante a opatrenia nadväzujúce na
rozhodnutia, členské štáty po prvýkrát v roku 2011 odsúhlasili
a uplatnili nový spôsob koordinácie národných politík, tzv. európsky
semester koordinácie politík. Cyklus
začína tým, že Komisia uverejnení ročný plán rastu (RPR), v ktorom
preskúma hospodárske výzvy a stanoví priority pre EÚ ako celok. Ročný prieskum rastu sa predloží Európskemu
parlamentu a slúži ako referenčný materiál pre diskusie hláv štátov
alebo predsedov vlád na jarnom samite Európskej rady. Na základe týchto usmernení členské štáty v apríli predložia
programy stability alebo konvergenčné programy (zamerané na situáciu vo
verejných financiách) a národné programy reforiem (zamerané na podporu
rastu a zamestnanosti), aby ich mohla Komisia súbežne posúdiť. Posúdenie Komisie má formu návrhov na ročné
odporúčania pre jednotlivé krajiny, o ktorých potom diskutujú rôzne
zloženia Rady, začiatkom leta ich schvaľuje Európska rada a napokon
prijíma Rada. v druhej
polovici roka členské štáty dokončujú štátne rozpočty a reformné
stratégie a Komisia s príslušnými orgánmi EÚ diskutujú a monitorujú
výkonnosť a dosiahnutý pokrok. Predložený
balík pripravuje podmienky na uzavretie druhého európskeho semestra koordinácie
politík na zasadnutí Európskej rady v júni 2012.
v porovnaní s minulým rokom sa vďaka
poučeniu z uplatňovania odporúčaní z roku 2011,
zisteniam hĺbkových preskúmaní v prípade 12 členských štátov
a vyššej miere automatizmu, ktorá by sa mala dosiahnuť po prijatí
navrhovaných odporúčaní, posilňuje účinnosť procesu, ako aj
dosah poskytnutých usmernení. Tabuľka 1: Prehľad odporúčaní pre jednotlivé krajiny na roky 2012–2013* * Jediným odporúčaním pre Írsko, Grécko,
Portugalsko a Rumunsko je splniť si súčasné záväzky v zmysle
programov finančnej pomoci EÚ a MMF. Tabuľka 2: Prehľad cieľov stratégie Európa 2020[11] Symbol hviezdičky
* označuje, že cieľ členského štátu je vyjadrený iným
ukazovateľom ako hlavný cieľ EÚ. Ciele členských štátov || Miera zamestnanosti (v %): || Výskum a vývoj v % HDP || Ciele znižovania emisií (v porovnaní s úrovňami z roku 2005)[12] || Energia z obnoviteľných zdrojov || Energetická efektivita – zníženie spotreby energie v mil. ton[13] || Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky v % || Terciárne vzdelávanie v % || Zníženie počtu obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v počte osôb Hlavný cieľ EÚ || 75 % || 3 % || -20% (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) || 20 % || 20-percentné zvýšenie energetickej efektivity zodpovedajúce 368 mil. ton || 10 % || 40 % || 20 000 000 Odhad EÚ || 73,70 – 74 % || 2,65 – 2,72 % || -20% (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) || 20 % || 206,5 || 10,3 – 10,5 % || 37,6 – 38,0 %[14] || AT || 77 – 78 % || 3,76 % || -16 % || 34 % || 7,16 || 9,5 % || 38 % (vrátane ISCED 4a, ktorý bol v roku 2010 na úrovni približne 12 %) || 235 000 BE || 73,2 % || 3,0 % || -15 % || 13 % || 9,80 || 9,5 % || 47 % || 380 000 BG || 76 % || 1,5 % || 20 % || 16 % || 3,20 || 11 % || 36 % || 260 000* CY || 75 – 77 % || 0,5 % || -5 % || 13 % || 0,46 || 10 % || 46 % || 27 000 CZ || 75 % || 1 % (len verejný sektor) || 9 % || 13 % || Nie je k dispozícii. || 5,5 % || 32 % || Zachovanie počtu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na úrovni roku 2008 (15,3 % celkovej populácie) pri snahe znížiť tento počet o 30 000 DE || 77 % || 3 % || -14 % || 18 % || 38,30 || <10 % || 42 % (vrátane ISCED4, ktorý bol v roku 2010 na úrovni 11,4 %) || 320 000 (dlhodobo nezamestnaní)* DK || 80 % || 3 % || -20 % || 30 % || 0,83 || <10 % || minimálne 40 % || 22 000 (Ľudia žijúci v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce)* EE || 76 % || 3 % || 11 % || 25 % || 0,71 || 9,5 % || 40 % || 61 860 ľudí mimo ohrozenia chudobou* EL || 70 % || Cieľ nie je k dispozícii || -4 % || 18 % || 2,70 || menej ako 10 % || 32 % || 450 000 ES || 74 % || 3 % || -10 % || 20 % || 25,20 || 15 % || 44 % || 1 400 000 – 1 500 000 FI || 78 % || 4 % || -16 % || 38 % || 4,21 || 8 % || 42 % (úzke vnútroštátne vymedzenie) || 150 000 FR || 75 % || 3 % || -14 % || 23 % || 34,00 || 9,5 % || 50 % || Zníženie zakotvenej miery ohrozenia chudobou o jednu tretinu za dané obdobie 2007 – 2012 alebo o 1 600 000 osôb* HU || 75 % || 1,8 % || 10 % || 14,65 % || 2,96 || 10 % || 30,3 % || 450 000 IE || 69 – 71 % || približne 2 % 2,5 % HND) || -20 % || 16 % || 2,75 || 8 % || 60 % || 200 000* IT || 67 – 69 % || 1,53 % || -13 % || 17 % || 27,90 || 15 – 16 % || 26 – 27 % || 2 200 000 LT || 72,8 % || 1,9 % || 15 % || 23 % || 1,14 || <9 % || 40 % || 170 000 LU || 73 % || 2,3 – 2,6 % || -20 % || 11 % || 0,19 || <10 % || 66 % || 6 000 LV || 73 % || 1,5 % || 17 % || 40 % || 0,67 || 13,4 % || 34 – 36 % || 121 000* MT || 62,9 % || 0,67 % || 5 % || 10 % || 0,24 || 29 % || 33 % || 6 560 NL || 80 % || 2,5 % || -16 % || 14 % || Nie je k dispozícii. || <8 % || >40 % Očakáva sa 45 % v roku 2020 || 93 000* PL || 71 % || 1,7 % || 14 % || 15,48 % || 13,6 || 4,5 % || 45 % || 1 500 000 PT || 75 % || 3 % || 1 % || 31 % || 6,00 || 10 % || 40 % || 200 000 RO || 70 % || 2 % || 19 % || 24 % || 10,00 || 11,3 % || 26,7 % || 580 000 SE || Výrazne nad 80 % || Približne 4 % || -17 % || 49 % || 12,80 || <10 % || 40 – 45 % || Zníženie % žien a mužov, ktorí netvoria súčasť pracovnej sily (okrem študentov na plný úväzok), dlhodobo nezamestnaných alebo dlhodobo práceneschopných výrazne pod 14 %* SI || 75 % || 3 % || 4 % || 25 % || Nie je k dispozícii. || 5 % || 40 % || 40 000 SK || 72 % || 1 % || 13 % || 14 % || 1,65 || 6 % || 40 % || 170 000 UK || Žiadny cieľ v NRP || Žiadny cieľ v NRP || -16 % || 15 % || Nie je k dispozícii. || Žiadny cieľ v NRP || Žiadny cieľ v NRP || Existujúce numerické ciele zákona o chudobe detí z roku 2010* Príloha 2: Výsledky hĺbkových preskúmaní Dňa
14. februára Európska komisia predstavila prvú správu o mechanizme
varovania, ktorú pripravila v súlade s nariadením (EÚ) č.
1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh. v správe o mechanizme varovania
skúmala situáciu v každom členskom štáte s výnimkou štyroch
krajín, ktoré sa zúčastňujú na programe (Grécko, Írsko, Portugalsko
a Rumunsko). Na základe
ekonomického čítania hodnotiacej tabuľky včasného varovania
Komisia dospela k záveru, že je potrebná ďalšia hĺbková analýza
makroekonomického vývoja týchto dvanástich členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Španielsko,
Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko[15], Slovinsko,
Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Každý z nich
podrobili útvary Komisie hĺbkovej analýze jednotlivej krajiny. Analýzy sú uverejnené ako pracovné dokumenty
útvarov Komisie, ktoré sú súčasťou tohto balíka.
Pri príprave tejto analýzy sa uskutočnili osobitné
zisťovacie misie v súlade s právnymi predpismi[16].
Toto oznámenie spĺňa požiadavku stanovenú v článku 5 ods. 3
nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, podľa ktorého by Komisia mala
informovať Radu a Európsky parlament o výsledkoch hĺbkového
preskúmania a zverejniť ich. Na základe
hĺbkového preskúmania uskutočneného v súlade s článkom
5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 Komisia dospela k záveru, že je
potrebné riešiť, a to v niektorých prípadoch urgentne, tieto
nerovnováhy: ·
V Belgicku sa vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť si naďalej vyžaduje
predovšetkým makroekonomický vývoj v oblastiach vonkajšej
konkurencieschopnosti tovarov a zadlženie, a to najmä vysoká
úroveň verejného dlhu, aby sa zmenšilo riziko nepriaznivých účinkov
na fungovanie hospodárstva. ·
V Bulharsku sa vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť si naďalej vyžaduje
predovšetkým úroveň vonkajšieho zadlženia, ako aj niektoré prúdy
makroekonomického vývoja súvisiace so znižovaním pákového efektu podnikového
sektora a proces prispôsobovania trhu práce, aby sa znížilo riziko
nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva. ·
V Dánsku sa vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť si naďalej vyžadujú
predovšetkým niektoré prúdy makroekonomického vývoja, z ktorých vychádza
vonkajšia konkurencieschopnosť a potenciálne riziká súvisiace so
zadlžením domácností, aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na
fungovanie hospodárstva.
V Španielsku sa vyskytujú veľmi vážne nerovnováhy. Dôsledné monitorovanie a naliehavú
pozornosť hospodárskej politiky si vyžaduje predovšetkým
makroekonomický vývoj, ktorý súvisí s vysokou úrovňou zadlženia
súkromného sektora, pozíciou veľkého negatívneho vonkajšieho dlhu
a finančným sektorom, na ktoré vplýval vývoj na trhu s nehnuteľnosťami,
aby sa zabránilo akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na fungovanie
hospodárstva a hospodárskej a menovej únie.
Vo Francúzsku sa vyskytujú vážne nerovnováhy. Pozornosť si naďalej vyžadujú
predovšetkým niektoré prúdy makroekonomického vývoja, v oblasti
výkonnosti vývozu a konkurencieschopnosti, aby sa znížilo riziko
nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva.
V Taliansku sa vyskytujú vážne nerovnováhy. Pozornosť si vyžadujú predovšetkým
vysoká miera verejného zadlženia a makroekonomický vývoj v oblasti
výkonnosti vývozu, keďže Taliansko od prijatia eura stráca na
vonkajšej konkurencieschopnosti. Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu by malo
byť hlavnou prioritou zvýšenie potenciálu rastu, aby sa znížilo
riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva.
Na Cypre sa vyskytujú veľmi vážne nerovnováhy. Dôsledné monitorovanie a naliehavú
pozornosť hospodárskej politiky si vyžaduje predovšetkým
makroekonomický vývoj, ktorý sa odzrkadľuje na bežnom účte,
verejných financiách a finančnom sektore, aby sa zabránilo
akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na fungovanie hospodárstva
a hospodárskej a menovej únie.
V Maďarsku
sa vyskytujú vážne nerovnováhy. Veľmi dôkladnú pozornosť si vyžaduje predovšetkým
makroekonomický vývoj, ako veľmi záporná čistá medzinárodná
investičná pozícia a verejný dlh, aby sa znížilo riziko
nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva. Po
posúdení účinných opatrení a v súlade s ustanoveniami
nariadenia o kohéznom fonde EÚ Komisia prijala návrh rozhodnutia Rady
o zrušení pozastavenia záväzkov z Kohézneho fondu z marca
2012.
V Slovinsku
sa vyskytujú vážne nerovnováhy. Dôsledné monitorovanie si vyžaduje predovšetkým makroekonomický
vývoj, ktorý súvisí so znižovaním pákového efektu podnikového sektora
a stabilitou bankovníctva, a nepriaznivý, ale menej alarmujúci
vývoj vonkajšej konkurencieschopnosti, aby sa znížilo riziko nepriaznivých
účinkov na fungovanie hospodárstva.
Vo Fínsku sa
vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť
si vyžaduje predovšetkým makroekonomický vývoj, ktorý súvisí s konkurencieschopnosťou,
aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie
hospodárstva.
Vo Švédsku
sa vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť si vyžaduje predovšetkým makroekonomický vývoj,
ktorý súvisí so zadlžením súkromného sektora a trhu s nehnuteľnosťami,
aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie
hospodárstva.
V Spojenom kráľovstve sa vyskytujú nerovnováhy. Pozornosť si vyžaduje predovšetkým
makroekonomický vývoj v oblasti zadlženia domácností a trhu
s nehnuteľnosťami, rovnako ako nepriaznivý vývoj vonkajšej
konkurencieschopnosti, aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na
fungovanie hospodárstva.
Na tieto
nerovnováhy sa zameria preventívna časť postupu v prípade
makroekonomických nerovnováh a sú zapracované do odporúčaní pre
jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra. [1] KOM(2011) 669. [2] KOM(2010) 2020. [3] KOM(2011) 818. [4] KOM(2011) 594 a KOM(2011) 510. [5] KOM(2011) 400.
[6] KOM(2011) 815.
[7] Nariadenie (EÚ) č.
1176/2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh. [8] Do tohto súboru neboli zahrnuté
krajiny, ktoré sa zúčastňujú na programe (Grécko, Írsko, Portugalsko
a Rumunsko). [9] KOM (2012) 173 [10] Do tohto súboru neboli zahrnuté
krajiny, ktoré sa zúčastňujú na programe (Grécko, Írsko, Portugalsko
a Rumunsko). [11] Ciele jednotlivých štátov boli
stanovené v národných programoch reforiem v apríli 2012. [12] Ciele znižovania emisií
členských štátov vymedzené v rozhodnutí 2009/406/ES (rozhodnutie o
spoločnom úsilí) sa vzťahujú na emisie, ktoré nezahŕňa
systém obchodovania s emisiami. Emisie
zahrnuté v systéme obchodovania s emisiami sa v porovnaní
s úrovňami z roku 2005 znížia o 21 %. Zodpovedajúce celkové zníženie emisií dosiahne v porovnaní
s úrovňami z roku 1990 -20 %. [13] Je potrebné poznamenať, že
vnútroštátne prognózy sa rôznia podľa východiskového roka,
v porovnaní s ktorým sa odhadujú úspory. [14] Do výpočtu nebol zahrnutý
ISCED 4 (Nemecko, Rakúsko) a Spojené kráľovstvo, výsledok po
započítaní ISCED 4: 40,0 – 40,4 %. [15] Maďarská vláda
v novembri 2011 formálne požiadala o preventívnu finančnú pomoc od EÚ
a MMF. [16] V súlade s článkom 5
ods. 1 a článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 by mali
byť hĺbkové preskúmania uskutočnené v spojení
s misiami dohľadu. Misie sa
konali na úrovni útvarov v období marca a apríla.