This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0107
REPORT FROM THE COMMISSION TO THE COUNCIL AND THE EUROPEAN PARLIAMENT on the implementation, results and overall assessment of the 2010 European Year for Combating Poverty and Social Exclusion
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení roka 2010 – Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení roka 2010 – Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
/* COM/2012/0107 final */
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení roka 2010 – Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu /* COM/2012/0107 final */
SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU
PARLAMENTU o vykonávaní, výsledkoch a celkovom hodnotení
roka 2010 – Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
1.
Kontext: politický záväzok v čase krízy
1.1.
Úvod
V roku 2008 Rada
a Európsky parlament znovu potvrdili, že boj proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu je kľúčovým záväzkom EÚ a jeho členských štátov, a dohodli sa, že rok
2010 vyhlásia za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (ďalej
len „Európsky rok 2010“)[1].
Európsky rok 2010 prebiehal v čase hospodárskych a sociálnych výziev,
podporil mobilizáciu a vďaka nemu sa chudoba a sociálne vylúčenie stali
ústredným prvkom stratégie Európa 2020. Zdôraznil kľúčový význam zapojenia
občanov a ich informovanosti a vytvoril príležitosti pre pozitívnu účasť mužov
a žien žijúcich v chudobe. Okrem toho ukázal, že Európa môže podporiť nové
modely správy vecí verejných a zdôraznil potrebu vybudovať viac mostov medzi
kľúčovými aktérmi. Kríza však zasiahla ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom
vylúčení a ľudí, ktorí s nimi denne pracujú, čo sťažilo možnosť pocítiť úplný
vplyv iniciatívy. V súlade s rozhodnutím, ktorým sa vyhlásil Európsky rok 2010, sa v
tejto správe uvádza prehľad o vykonávaní, výsledkoch a celkovom úspechu
Európskeho roka, ktorý vychádza zo záverov externého hodnotenia[2].
1.2.
Koordinácia EÚ v oblasti sociálneho začlenenia
So zavedením lisabonskej stratégie v marci
2000 vyzvala Európska rada členské štáty a Komisiu, aby podnikla kroky s cieľom
„rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť odstránenie chudoby“ do roku 2010, a Európska
rada tento cieľ odvtedy stále potvrdzuje. Aby sa zabezpečila koordinácia
politických stratégií medzi členskými štátmi, bola vytvorená otvorená metóda
koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia (sociálna OMK).
To pomohlo identifikovať spoločné výzvy, rozšíriť spoločnú znalostnú základňu a
podporilo dobrú správu vecí verejných. Ešte stále však treba dosiahnuť pokrok
pri posilňovaní politického záväzku a zlepšovaní viditeľnosti, interakcie s
ostatnými politickými oblasťami a identifikácie všetkých zúčastnených aktérov
so základnou myšlienkou.
1.3.
Európsky rok 2010 a jeho ciele
Keďže prvé desaťročie spolupráce EÚ v oblasti
chudoby a sociálneho vylúčenia sa blížilo ku koncu, bol Európsky rok 2010
navrhnutý tak, aby pôsobil ako katalyzátor pri zvyšovaní informovanosti,
budovaní nových partnerstiev a vytváraní nových impulzov. Sledovali sa štyri
hlavné ciele: Uznanie práv −
uznanie práva ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení na to, aby žili
dôstojne a aktívne sa zapájali do života spoločnosti. Spoločná zodpovednosť a účasť – lepšia identifikácia verejnosti s politikami a opatreniami na
podporu sociálneho začlenenia so zdôraznením kolektívnej zodpovednosti a
zodpovednosti jednotlivcov v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Súdržnosť –
podpora súdržnejšej spoločnosti prostredníctvom zvyšovania informovanosti
verejnosti o tom, aké výhody pre všetkých má spoločnosť, v ktorej neexistuje
chudoba, umožňuje sa spravodlivé rozdelenie a nikto nežije na jej okraji. Záväzok a konkrétne opatrenie – opakované zdôrazňovanie silného politického záväzku EÚ v boji proti
chudobe a sociálnemu vylúčeniu a presadzovanie tohto záväzku a opatrenia na
všetkých úrovniach riadenia.
2.
Európsky rok 2010: Vykonávanie a kľúčové činnosti
2.1.
Riadenie a finančné plnenie
Na činnosti v 29 zúčastnených krajinách (EÚ27
plus Island a Nórsko) a na európskej úrovni sa použil rozpočet vo výške 17,25
milióna EUR. Programovanie a finančné riadenie v
členských štátoch Vnútroštátne vykonávacie orgány (VVO)
koordinovali Európsky rok 2010 a spravovali finančné prostriedky EÚ na úrovni
jednotlivých krajín v súlade s národným programom vypracovaným na základe
konzultácií s najdôležitejšími zainteresovanými stranami. Spolu dostalo 29 VVO (27 v členských štátoch,
v Nórsku a na Islande) z rozpočtu EÚ v rámci nepriameho centralizovaného
riadenia 9,27 milióna EUR. V každej krajine sa na poskytnutú sumu grantu EÚ
musela vynaložiť aspoň taká istá suma. Niektoré krajiny poskytli viac
finančných prostriedkov ako sa požadovalo. Okrem toho sa zabezpečilo súkromné
financovanie prostredníctvom výziev na predloženie návrhov s požiadavkou
variabilnej percentuálnej sadzby spolufinancovania. Programovanie a finančné riadenie na úrovni EÚ Rozpočet vo výške 8 miliónov EUR bol vyčlenený
na iniciatívy na európskej úrovni, z ktorých väčšinu predstavovali kľúčové
činnosti na európskej úrovni. Z veľkej časti boli plne financované, ale
niektoré činnosti (úvodná a záverečná konferencia) boli spolufinancované z 80
%. Zatiaľ čo celoeurópske iniciatívy boli koordinované na európskej úrovni, iné
sa vykonávali decentralizovane v zúčastnených krajinách v úzkej spolupráci
medzi národnými korešpondentmi dodávateľa v oblasti komunikácií a VVO. Poradný
výbor zástupcov zúčastnených krajín pravidelne zasadal, aby poskytoval
poradenstvo a pomoc Komisii pri plánovaní a vykonávaní činností v súvislosti s
Európskym rokom 2010. Skupina odborníkov zo zainteresovaných strán EÚ, ktorá
pozostávala z asi 70 európskych mimovládnych organizácií a ďalších organizácií
(siete alebo regionálne/miestne orgány, sociálni partneri, nadácie, expertné
skupiny typu „think-tank“, európske/medzinárodné orgány), slúžila ako
informačný a konzultačný kanál a v období od marca 2009 do marca 2011 zasadla
päťkrát. Európsky rok 2010 v číslach –
29 zúčastnených krajín (27 členských štátov, Nórsko
a Island), –
Asi 900 spolufinancovaných činností podporených buď
VVO alebo zainteresovanými stranami, najmenej 1800 ďalších celoštátnych a
miestnych činností, pri ktorých sa použilo logo, –
asi 40 podujatí EÚ (organizovaných orgánmi EÚ alebo
v partnerstve s veľkými podujatiami), –
164 veľvyslancov (160 na vnútroštátnej a 4 na
európskej úrovni), –
49 miliónov divákov a poslucháčov správ vysielaných
v televízii či rozhlase, –
viac ako 400 000 jednotlivých návštevníkov internetovej
stránky, –
viac ako 10 000 tlačených/online článkov, –
1 200 príspevkov do novinárskej súťaže „Journalist
Award“ a 60 víťazov, –
viac ako 60 videí vyrobených na úrovni EÚ, –
200 fotografií z 18 európskych krajín
zúčastňujúcich sa na Projekte umeleckého partnerstva, –
Celkový rozpočet 17,25 milióna EUR (rozpočet EÚ) +
9 miliónov (vnútroštátne rozpočty), t. j. spolu 26,25 milióna EUR.
2.2.
Vykonávanie v zúčastnených krajinách
Činnosti
priamo na mieste Mnohé činnosti na
celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni podporili zainteresované strany,
najmä mimovládne organizácie, ktoré viedli 664 spolufinancovaných projektov, a
vnútroštátne vykonávacie orgány, ktoré priamo podporili 220 činností. Medzi ne
patrili: –
informačné činnosti (diskusie, didaktické
materiály, mediálne príspevky, umelecké súťaže, reťazce solidarity, otvorené
univerzity, vytváranie sociálnych sietí …), –
priama podpora pre dotknuté osoby (informácie o
právach, podpora zo strany obcí, posilnenie účasti prostredníctvom umenia,
informálne učenie …), –
rozvoj politiky (konferencie, semináre, zasadnutia
s aktívnou účasťou, zavádzanie nových politických programov a akčných plánov
…), –
odborné činnosti (výskum, štúdie, publikácie …). Skutočnosť, že
počet projektov v oblasti vzdelávania a médií prevyšoval počet štúdií a
prieskumov, dokazovala úlohu Európskeho roka ako informačnej kampane. Vyšlo asi
10 000 tlačených/online článkov. Počet a rozsah
spolufinancovaných projektov podporovaných zainteresovanými stranami je veľmi
rozdielny a pohybuje sa od 1 vo Fínsku a 2 v Litve až po 71 vo Francúzsku a 92
v Írsku. Vo väčšine krajín bola priemerná výška spolufinancovania do 20 000
EUR, čo umožnilo podporovať organizácie s obmedzenou absorpčnou kapacitou.
Okrem toho sa „morálne podporilo“ viac ako 1 800 celoštátnych a miestnych
činností, ktoré používali logo bez toho, aby dostali finančné prostriedky v
rámci Európskeho roka 2010. Úloha
národných „veľvyslancov“ Spolu bolo v 22
krajinách menovaných 160 národných veľvyslancov Európskeho roka 2010 s cieľom
osloviť širšiu verejnosť. Išlo o osoby z rôznych prostredí: herci, speváci,
osoby pôsobiace v mimovládnych organizáciách, akademickí pracovníci, športovci,
podnikatelia, ľudia s priamou skúsenosťou s chudobou a sociálnym vylúčením,
osoby zo zvlášť rizikových skupín (osoby so zdravotných postihnutím, Rómovia,
slobodné matky atď.). Počet menovaných veľvyslancov sa pohyboval od jedného (vo
Francúzsku a Rumunsku) do 26 v Rakúsku.
2.3.
Činnosti na úrovni EÚ
Hoci mnohé
činnosti koordinovala a vykonala Európska komisia, veľa činností uskutočnilo aj
španielske a belgické predsedníctvo, zainteresované strany a ďalšie orgány a
inštitúcie EÚ. Informačná,
komunikačná a propagačná kampaň Hlavnou činnosťou
na európskej úrovni bola spoločná kampaň koordinovaná Európskou komisiou, z
veľkej časti v 23 jazykoch, a vykonávaná v zúčastnených krajinách v spolupráci
s dodávateľom v oblasti komunikácií a s VVO: –
rozvoj mediálnej siete a pravidelné kontakty s
médiami (tlačové/online/audiovizuálne) týkajúce sa dôležitých udalostí (napr.
tlačové konferencie s raňajkami), –
online nástroje vrátane internetovej stránky
kampane (www.2010againstpoverty.eu)
v 23 jazykoch, skupina „sociálna Európa“ na Facebooku, stránky Flickr pre
fotografie a príspevky na YouTube, EUTube a Wikipédii, –
publikácie – brožúra Eurobarometer, spravodajca (6
vydaní), prehľad osvedčených postupov („Getting out of Poverty“ – „Ako sa
dostať z chudoby“), časopis na obdobie po roku 2010 („Springboard into the
Future“ – „Odrazový mostík do budúcnosti“) a prehľad najdôležitejších
štatistík, –
výroba audiovizuálnych materiálov (jeden propagačný
šot v 23 jazykoch, 29 krátkych filmov o jednotlivých krajinách a spravodajské
šoty o dôležitých podujatiach), –
partnerstvo s 26 európskymi projektmi (hudobné a filmové
festivaly, podujatia mimovládnych organizácií atď.), –
propagačné materiály (plagáty, záložky do kníh,
perá, tričká, závesné šnúrky), –
štyria veľvyslanci kampane na úrovni EÚ (Dr. Vaira
Vīķe-Freiberga, dr. Lesley-Anne Knight, Michał Piróg a Tasha de Vasconcelos),
ktorí sa postarali o väčší záujem médií tým, že zviditeľnili Európsky rok 2010
svojou aktívnou účasťou, a o podporu posolstva Európskeho roku 2010. Otváracie a
záverečné podujatie Európskeho roku 2010 Na otváracej
konferencii, ktorá sa konala 21. januára pod záštitou španielskeho
predsedníctva, sa zišlo 400 účastníkov. Na záverečnej konferencii, ktorá
sa konala 17. decembra v Bruseli pod záštitou belgického predsedníctva, boli
zhrnuté zásadné úspechy a vyzdvihnuté vybrané vnútroštátne projekty. Pri tejto
príležitosti bolo formálne potvrdené aj záverečné vyhlásenie o Európskom roku
(pozri ďalej), ktoré prijala Rada ministrov. Rozsiahly politický záväzok
dosiahnuť ciele Európskeho roku 2010 sa odzrkadlil v účasti na obidvoch
podujatiach: rôzne subjekty s rozhodovacou právomocou a zainteresované
strany, predstavitelia na vysokej úrovni vrátane predsedov Európskej rady a
Komisie, španielskeho a belgického predsedu vlády a mnohých národných
ministrov. Dva týždne
mimoriadnej pozornosti V júni a októbri sa
zorganizovali dva týždne mimoriadnej pozornosti s cieľom dodať impulzy tým, že
sa rôzne činnosti na úrovni EÚ a vnútroštátne činnosti a podujatia skoncentrujú
do krátkeho obdobia, aby sa zdôraznilo partnerstvo a účasť. Dve ročné
iniciatívy – Projekt umeleckého partnerstva a celoeurópska novinárska súťaž Projekt
umeleckého partnerstva (IN)VISIBLE/(NE)VIDITEĽNÍ (apríl 2010 – november 2010)
vyzval študentov umeleckého zamerania v celej EÚ, aby zachytili chudobu
prostredníctvom fotografií. Všetky fotografie boli zverejnené na internetových
stránkach Európskeho roku 2010 a koncom roku 2010 bolo 70 z nich vystavených v
Bruseli. Novinárskou cenou
„Journalists Award“ (apríl 2010 – december 2010) sa mali podporiť novinári,
ktorých práca prispela k väčšej informovanosti a lepšiemu pochopeniu chudoby a
sociálneho vylúčenia. Bolo
predložených takmer 1200 článkov alebo audiovizuálnych správ a boli vybraní
víťazi na vnútroštátnej aj na európskej úrovni. Prieskumy
Eurobarometer a štúdie V prieskume
Eurobarometer zverejnenom v októbri 2009[3]
sa zisťovala verejná mienka o politikách na prevenciu a boj proti chudobe a
sociálnemu vylúčeniu. Okrem toho sa uskutočnili a zverejnili štyri vlny
bleskových prieskumov Eurobarometer o vnímaní sociálneho vplyvu krízy zo strany
verejnosti. Činnosti na
úrovni EÚ organizované partnermi Okrem činností,
ktoré koordinovalo GR EMPL na Komisii, bolo zorganizovaných aj mnoho európskych
činností. –
Osobitná koalícia mimovládnych organizácií[4] združila viac ako 40
organizácií a určila spoločné činnosti (živá reťaz okolo Európskeho
parlamentu, ich vlastná webová stránka www.endpoverty.eu, výmena informácií). –
Viaceré európske zainteresované strany vyvíjali
činnosti pre Európsky rok vrátane konferencií, informačných podujatí a
špecifického poradenstva. –
Európsky parlament vydal niekoľko súvisiacich
správ, v júni usporiadal „Stretnutie ľudí žijúcich v chudobe“ a v januári 2011
zorganizoval Agoru občanov na túto tému. –
Európsky hospodársky a sociálny výbor zorganizoval konferenciu
na vysokej úrovni na tému chudoba a sociálne vylúčenie (máj 2010), vytvoril
stálu skupinu pre Európsky rok 2010 a začal aj viaceré osobitné iniciatívy
(Ľudová univerzita, vypočutie). –
Výbor regiónov zorganizoval v júni fórum a jedna z
jeho politických skupín vypísala filmovú súťaž („Chudoba v Európe: Kde je východisko?“). –
Zastúpenia Európskej komisie v zúčastnených
krajinách významne prispeli tým, že zorganizovali mnoho komunikačných činností
(napr. fotografickú súťaž, zapojenie znevýhodnených skupín, open air koncerty,
informačné stánky) a zúčastnili sa na rôznych diskusiách, debatách a
konferenciách na tieto témy. V mnohých krajinách boli aktívne zapojené aj
informačné centrá Europe Direct. –
V rámci samotnej Európskej komisie vyvinuli okrem
GR EMPL aj mnohé iné generálne riaditeľstvá osobitné projekty a iniciatívy
(napr. v oblasti zdravia, informačnej spoločnosti, výskumu, mládeže, kultúry,
cestovného ruchu atď.). –
Už pred Európskym rokom 2010 bola v rámci
novinárskej súťaže Európskej komisie „EU Journalists Award 2009 − Spoločne
proti diskriminácii“ udelená osobitná cena za články zamerané na chudobu a
diskrimináciu.
3.
Čo Európsky rok dosiahol?
3.1.
Silný politický záväzok napriek ťažkej hospodárskej
situácii
Európsky rok
prebehol v kritickej sociálnej situácii súčasne s diskusiami o budúcnosti
kľúčových politík EÚ. Vychádzajúc z pozitívneho vplyvu, ktorý sa dosiahol na
začiatku Európskeho roku 2010 v celej EÚ, pomohol zvýšiť dôraz na túto tému a
podčiarkol potrebu politického záväzku na najvyššej úrovni. Vzhľadom na tieto
súvislosti bol boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu uznaný ako jedna z
najdôležitejších priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu. Po prvýkrát vôbec sa tento záväzok prepojil
s kvantitatívnym cieľom, a to „vymaniť do roku 2020 aspoň 20 miliónov ľudí z
ohrozenia chudobou a sociálnym vylúčením“. V
konečnom vyhlásení k Európskemu roku[5]
sa opäť potvrdil záväzok pokračovať v tomto úsilí a prehlbovať ho. V stratégii
Európa 2020 sa potvrdzuje potreba silnej angažovanosti na vnútroštátnej úrovni. Členské štáty boli preto vyzvané, aby vo svojich
národných programoch reforiem vymedzili osobitné vnútroštátne ciele na zníženie
chudoby a sociálneho vylúčenia. Európsky rok
2010 prispel aj k rozvoju domácej politiky nad rámec stratégie Európa 2020,
keďže viaceré krajiny využili túto príležitosť rozvíjať alebo realizovať nové
politické iniciatívy a posilniť prepojenie s inými politickými témami (ako
napr. zdravotníctvo, spravodlivosť, antidiskriminácia a financie). Tento rozvoj síce
predstavuje krok smerom k posilneniu záväzku EÚ a členských štátov, musí sa
však vnímať s ohľadom na situáciu tých najzraniteľnejších, ktorá sa v mnohých
prípadoch v roku 2010 zhoršila.
3.2.
Rozvoj nových partnerstiev a aliancií
Európsky rok
poskytol významný podnet na posilnenie partnerstva a zapojenie nových aktérov
od miestnej až po európsku úroveň. Tieto aliancie boli uzatvorené najmä medzi
zainteresovanými stranami (predovšetkým mimovládne organizácie a nadácie),
zapojili sa však aj inštitucionálni aktéri na rôznych úrovniach (miestne
orgány, akademické kruhy, kultúrne organizácie, školy atď.) Európsky rok 2010
okrem toho poskytol impulz na prekonanie tradičných hraníc tým, že sa zapojili
aktéri, ktorí sú síce do boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zapojení
skôr nepriamo, ale napriek tomu majú veľký vplyv (napr. podniky, médiá, orgány
verejnej moci nad rámec útvarov pre sociálne začlenenie atď.). V niektorých
krajinách zohráva v tejto súvislosti významnú úlohu zapojenie „veľvyslancov“
pre Európsky rok 2010. Na európskej úrovni sa posilnila spolupráca s viacerými
dôležitými orgánmi a novými zainteresovanými stranami, ako aj medzi útvarmi v
rámci Európskej komisie. S výnimkou niekoľkých pozitívnych príkladov sa však príležitosti
posilniť prepojenie so sociálnymi partnermi a súkromným sektorom nevyužili
naplno.
3.3.
Splnenie požiadavky na lepšiu komunikáciu
Osloviť širokú
verejnosť a zmeniť vnímanie chudoby boli pre Európsky rok 2010 mimoriadne
náročné ciele. Údaje, ktoré zozbieral dodávateľ v oblasti komunikácií, ukazujú,
že informácie o Európskom roku sa prostredníctvom médií dostali asi k jednej
desatine Európanov a pomohli zvýšiť informovanosť o rôznych podobách chudoby v
Európe a úlohe EÚ. O Európskom roku 2010 sa často informovalo v tlači, ako aj v
elektronických médiách, najmä ak išlo o veľké podujatia a dôležité fázy.
Využili sa aj sociálne médiá s cieľom osloviť širšie publikum. Je už ťažšie
posúdiť, do akej miery táto iniciatíva ovplyvnila odstraňovanie stereotypov.
Viaceré dôležité činnosti, ako napr. EÚ konferencia na tému „Chudoba: medzi
realitou a predstavami – komunikačná výzva“, ktorá sa konala v októbri 2009,
ako aj celoštátne, regionálne a miestne iniciatívy, umožnili osobám žijúcim v
chudobe vyjadriť sa. Tieto činnosti vyvolali aj potrebnú diskusiu o tom, ako sa
najlepšie podávajú správy o tejto zložitej téme tak, aby sa zohľadnili záujmy
osôb žijúcich v chudobe, a zároveň problémy spojené so stále náročnejšou
novinárskou prácou. V Európskom roku
2010 sa zvýšila informovanosť o tom, že je potrebné, aby verejné inštitúcie
lepšie a aj inak komunikovali o témach z oblasti sociálneho začlenenia, aby
lepšie spolupracovali s médiami a aby sa obracali na ohrozené skupiny aj na
širokú verejnosť. Odskúšali sa a ďalej rozvinuli zodpovedajúce nové prístupy
(napr. partnerstvo s väčšími podujatiami alebo médiami).
3.4.
Iniciatívy zamerané na väčšiu účasť osôb žijúcich v
chudobe
Účasť osôb
žijúcich v chudobe bola uznaná ako dôležitý cieľ Európskeho roka 2010, aby sa
podporilo sebaurčenie jednotlivcov, a rovnako ako priamejšia forma občianskej
účasti. Európsky rok 2010 očakávania čiastočne splnil tým, že mužom a ženám,
ktorých sa to priamo týka, poskytol možnosť prehovoriť na dôležitých
podujatiach (otváracie a záverečné konferencie, podujatia pre širokú verejnosť,
ľudové univerzity) a v médiách (videá, konferencia na tému vnímanie chudoby) a
posilnil ich účasť na takýchto podujatiach. Okrem toho podporil rozvoj
štruktúrovaných foriem účasti prostredníctvom rôznych projektov vypracovaných v
zúčastnených krajinách. Európsky rok 2010
okrem toho prispel k tomu, že sa preskúmala súvislosť medzi sociálnym
vylúčením, chudobou a diskrimináciou. Uskutočnené iniciatívy mali do určitej
miery pozitívny vplyv na skupiny ohrozené diskrimináciou (napr. migrantov,
etnické menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby).
3.5.
Doplnenie existujúcich iniciatív EÚ
Európsky rok
doplnil existujúce iniciatívy a programy EÚ v oblasti sociálneho začlenenia a
odstraňovania nerovností, ako napr. program PROGRESS[6] a sociálna OMK. Poskytol
možnosti financovania pre projekty, ktoré neboli oprávnené na iné programy EÚ,
a tak pomohol osloviť širšie spektrum aktérov. Možnosti doplniť iné iniciatívy
financované EÚ sa však naplno nevyužili a budú sa ďalej rozvíjať v rámci
ďalšieho viacročného finančného rámca.
3.6.
Rozvoj inovačných prístupov
Počas Európskeho roka bolo odskúšaných
niekoľko inovačných prístupov: komunikácia prostredníctvom sociálnych médií,
spolupráca s novinármi, moderné participatívne prístupy k plánovaniu politík,
sociálna politika a sociálne podnikanie založené na dôkazoch. Niektoré
iniciatívy naviazali spojenie s inými politickými oblasťami, ako je
zdravotníctvo, spravodlivosť a financie. Tieto inovácie by sa mohli ďalej
rozvíjať, keďže ich vplyv je potenciálne významný. Súčasná rozpočtová
konsolidácia však bude pre akýkoľvek ďalší rozvoj predstavovať významnú
prekážku. 3.7 Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti Boli prijaté ustanovenia s cieľom zohľadniť
rodový rozmer, napr. pri riadení Európskeho roku, a z nepriamych dôkazov
vyplýva, že rodová problematika, ako napr. osamelé rodičovstvo a bezdomovectvo,
sa riešili vyváženým spôsobom. Rodové hľadisko však kľúčoví aktéri Európskeho
roku 2010 nevnímali tak silne a údaje členené podľa pohlaví sa nezbierali
systematicky.
4.
Ďalšie kroky: dosiahnutie trvalého účinku
Dôsledky
hospodárskej krízy pociťujeme ešte stále. Nezamestnanosť zostáva na vysokej
úrovni a v EÚ žije stále neprijateľne veľa ľudí pod hranicou chudoby alebo na
okraji spoločnosti. Ohrozená je samotná súdržnosť európskych spoločenstiev[7]. Za zásadné
politiky na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sú síce zodpovedné v prvom
rade členské štáty, ale EÚ zohráva dôležitú úlohu a musí splniť stanovené
očakávania. Má jasné kompetencie a disponuje novými nástrojmi, aby mohla
podporiť členské štáty a pomohla zmeniť životy najzraniteľnejších osôb. Medzi
ne patrí stratégia Európa 2020, ako aj Európska platforma pre boj proti chudobe
a sociálnemu vylúčeniu[8],
ktoré zaradili sociálne začlenenie medzi priority agendy EÚ.
4.1.
Európa 2020: od slov k činom
V kríze sa prejavilo, do akej miery je
hospodársky a sociálny vývoj v členských štátoch EÚ prepojený. Na základe tejto
skúsenosti zaviedla EÚ novú pracovnú metódu, Európsky semester, aby zabezpečila
koordináciu zásadných politických priorít zo strany EÚ pred prijatím rozhodnutí
na vnútroštátnej úrovni. Činnosti v roku 2011 kládli dôraz na udržateľné
verejné financie a tvorbu pracovných miest a rast. Boj proti nezamestnanosti a
riešenie dôsledkov krízy pre spoločnosť je jednou z piatich priorít ročného
prieskumu rastu na rok 2012[9],
pričom členské štáty by mali chrániť zraniteľné osoby tým, že ešte viac zlepšia
účinnosť systémov sociálnej ochrany, budú vykonávať stratégie aktívneho
začlenenia a zabezpečia prístup k službám podporujúcim začlenenie na trhu práce
a v spoločnosti. Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie, aby z
historického záväzku znížiť chudobu a sociálne vylúčenie do roku 2020 vyplynula
hmatateľná zmena. Celkovo 26 členských štátov teraz navrhlo vnútroštátne ciele
na zníženie chudoby a opísalo svoje jednotlivé stratégie na splnenie národných
programov reforiem, ktoré predložili v apríli 2011. Týmto programom sa však
doteraz nepodarilo splniť hodnoty spoločne dohodnuté v júni 2010.
4.2.
Európska platforma proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu: rámec opatrení
Ako jedna z hlavných iniciatív v rámci
stratégie Európa 2020 zdôrazňuje táto platforma cieľ Komisie zintenzívniť
úsilie v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a pritom čerpá priamo zo
skúseností získaných v rámci Európskeho roka 2010. Podpora partnerského prístupu a zväčšovanie
účasti Jedným z hlavných cieľov tejto platformy je
rozšíriť a posilniť zapojenie zainteresovaných strán. Preto bola skupina
zainteresovaných strán vytvorená pre Európsky rok 2010 zachovaná a rozšírená.
Komisia spolupracovala aj s predsedníctvami Rady, aby každoročný okrúhly stôl
na tému chudoba a sociálne vylúčenie premenili na každoročný konvent so širším
záberom, na ktorom sa zhodnotí pokrok pri dosahovaní tohto prioritného cieľa a
prehodnotí sa vykonávanie činností v rámci platformy. Prvý každoročný konvent
sa konal 17. a 18. októbra 2011. Časom tento konvent poskytne príležitosť
posilniť a prehĺbiť spoluprácu s inými orgánmi a inštitúciami EÚ a upevniť
väzby s ďalšími politickými oblasťami, ako aj s najdôležitejšími
zainteresovanými stranami. Opatrenia vo
všetkých politických oblastiach V oznámení o
platforme bol navrhnutý súbor opatrení v dôležitých politických oblastiach,
ktoré sú nad rámec sociálneho začlenenia v užšom zmysle slova. Medzi ne patria
finančné služby (odporúčanie Komisie o prístupe k základnému platobnému účtu[10]), energetika, vzdelávanie
(napr. oznámenie Komisie a odporúčanie Rady o stratégiách boja proti
predčasnému ukončeniu školskej dochádzky[11]),
zdravie (vytvorenie európskeho inovačného partnerstva v oblasti aktívneho a
zdravého starnutia v roku 2011, vykonávanie oznámenia „Solidarita v oblasti
zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ“[12]), migrácia a integrácia. Bude
potrebné najmä zintenzívniť úsilie na podporu integrácie Rómov do spoločností v
EÚ a napomáhať integráciu menšín v susedných krajinách, ako je stanovené v
rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020[13]. Ochrana a integrácia menšín vrátane Rómov majú okrem toho mimoriadny
význam, keďže sú neodmysliteľnou súčasťou procesu uvoľňovania vízového režimu s
krajinami východného partnerstva a monitorovania po uvoľnení vízového režimu,
pokiaľ ide o krajiny západného Balkánu oslobodené od vízovej povinnosti. Efektívnejšie
využívanie finančných prostriedkov EÚ a ESF V súlade s
preskúmaním rozpočtu sa v oznámení o platforme zdôraznilo, že Európsky sociálny
fond by sa mal využívať na podporu úsilia členských štátov dosiahnuť ciele
stratégie Európa 2020 vrátane cieľa, ktorým je zníženie chudoby. Preto sa balík
právnych predpisov pre politiku súdržnosti na obdobie rokov
2014 – 2020, ktorý Komisia prijala 5. októbra, oveľa viac zameriava
na sociálne začlenenie. Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu sa považuje za
jeden zo štyroch tematických cieľov Európskeho sociálneho fondu. Podľa návrhu
Komisie[14] by z ESF mal smerovať minimálny podiel vo výške 20 % na opatrenia v
oblasti sociálneho začlenenia vrátane týchto priorít: začlenenie, integrácia
znevýhodnených skupín, prístup k službám, sociálne hospodárstvo a stratégie
rozvoja realizované na miestnej úrovni. Ďalej sa bude podporovať účasť
sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, rovnako ako aj zjednodušenie
systému realizácie. Vypracovanie
prístupu k sociálnym inováciám a reformám založeného na dôkazoch V dôsledku
zvyšujúceho sa dopytu po sociálnych intervenciách sme si stále viac vedomí
toho, že je potrebné preskúmať nové prístupy na riešenie súčasných a nových
sociálnych problémov, zlepšenie efektívnosti nákladov sociálnych politík a
lepšie využívanie hodnotenia pri tvorbe politík. Platforma preto oznámila
dôležitú iniciatívu v oblasti sociálnych inovácií, ktorá zahŕňa podporu
sociálnych inovácií založených na dôkazoch prostredníctvom informačných
činností, politickú a finančnú podporu projektom, budovanie kapacít pre
ústredných aktérov a ďalší rozvoj metodických prístupov. Posilnenie
strategickej koordinácie medzi členskými štátmi V súlade so stanoviskom Výboru pre sociálnu
ochranu týkajúcom sa „posilnenia otvorenej metódy koordinácie v sociálnej
oblasti v rámci stratégie Európa 2020“, ktoré Rada schválila 17. júna 2011, je
potrebné zlepšiť viditeľnosť a vplyv sociálnej OMK. Sociálny rozmer stratégie
Európa 2020 poskytuje príležitosť posilniť sociálnu OMK. Úsilie sa zameria na
zlepšenie vzájomného učenia a analytické kapacity, lepšie zapojenie
zainteresovaných strán a rozvoj synergií s Európskou platformou pre boj proti
chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
5.
Závery
Európskemu roku
2010 sa podarilo dať nové impulzy boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v
Európe. V hospodársky a spoločensky ťažkých
časoch mnohým ľuďom otvoril oči tým, že ukázal, čo skutočne znamená chudoba a
sociálne vylúčenie v Európe, a vyvolal potrebu hľadať inovačné a efektívnejšie
programy. Upozornil na súčasné a potenciálne
príspevky zainteresovaných strán a tvorcov politík, poukázal na významnú
multiplikačnú funkciu médií a zdôraznil potrebu vypočuť si mužov a ženy
žijúcich v chudobe. Okrem toho zdôraznil,
že je potrebný politický záväzok na najvyššej úrovni a že je nutné osloviť aj
osoby, ktoré sa obvykle nezapájajú do politík v oblasti sociálneho začlenenia. Ďalšie Európske roky (Európsky rok
dobrovoľníctva v roku 2011, Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi
generáciami v roku 2012 a Európsky rok občanov v roku 2013) tematicky úzko
súvisia s Európskym rokom 2010 a skúsenosti získané vďaka Európskemu roku 2010
by sa mohli využiť pri ich príprave a vykonávaní. Teraz je
dôležité, aby sa udržal impulz, ktorý poskytol Európsky rok. Na tento účel bude Európska komisia
spolupracovať s Radou, Európskym parlamentom a všetkými dôležitými
zainteresovanými stranami, aby sa využili nástroje, ktoré poskytuje stratégia
Európa 2020 a Európska platforma pre boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. PRÍLOHA Príklady iniciatív zúčastnených krajín,
vnútroštátnych vykonávacích orgánov alebo zastúpení Európskej komisie –
Belgický projekt na pomoc sociálne vylúčeným
osobám, aby sa uchytili na trhu práce pomocou na mieru upraveného poradenstva a
vytvárania sietí. –
Okružná jazda mladých umelcov autobusom po
Portugalsku, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o chudobe a sociálnom
vylúčení. –
Projekt v Holandsku, v rámci ktorého sa
zorganizovali miestne partnerstvá v 60 rôznych obciach a vypracovali
integrované stratégie pre boj proti sociálnemu vylúčeniu v zodpovedajúcich
oblastiach. –
Írske partnerstvo, ktorého cieľom je vysielanie
príbehov ľudí, ktorí žijú v chudobe, na najväčšej rozhlasovej stanici v
krajine. –
Rakúsky program pre odbornú prípravu finančných
poradcov, aby mohli poskytovať poradenstvo osobám s dlhmi a inými finančnými
problémami. –
Nemecký projekt na pomoc znevýhodneným osobám z
rodín migrantov začleniť sa do spoločnosti tým, že sa im ponúknu dobrovoľné
činnosti v miestnej komunite. –
Rôzne regionálne semináre vo Francúzsku, aby sa
zdôraznili povinnosti regionálnych orgánov v boji proti chudobe so zohľadnením
rozmanitosti miest a regiónov. –
Dánsky program, ktorý má pomáhať osobám s mentálnym
postihnutím nájsť si prácu tak, že sa vyškolia pracovníci úradov práce, aby
boli schopní zohľadňovať ich osobitné potreby. –
Kampaň v Luxembursku na podporu realitných služieb,
ktoré pomáhajú ľuďom pri hľadaní cenovo dostupného bývania v súkromnom sektore
a zároveň ručia za platby nájomného vlastníkom nehnuteľností. –
Taliansky supermarket, ktorý poskytuje bezplatne
základné potraviny osobám v najväčšej núdzi. –
Literárna súťaž o Európskom roku 2010 a projekt
„Európska jar“ , ktoré zorganizovalo zastúpenie Európskej komisie v Bulharsku.
Najlepšie eseje boli zverejnené v brožúre. –
Semináre pre študentov (vo veku 14–19 rokov) na
tému „boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ktoré organizoval úrad
Európskej komisie vo Walese. Spolu sa na ňom zúčastnilo vyše 480 študentov. –
Informácie pre miestnych partnerov o sociálnych
programoch EÚ zameraných na zlepšenie sociálneho začlenenia Rómov a iných
rizikových skupín poskytované informačným centrom Europe Direct v Komotini v
Grécku. Odporúčania pre budúce Európske roky Európska komisia
podporuje nasledujúce odporúčania pre riadenie, plánovanie a vykonávanie
budúcich Európskych rokov, ktoré vyplývajú najmä z externého hodnotenia. Predbežné
plánovanie a následné činnosti –
Vytvoriť systém podrobného plánovania programov
tak, aby sa činnosti na úrovni EÚ naplánovali aspoň jeden rok vopred;
zabezpečiť podobné predbežné plánovanie v zúčastnených krajinách. –
Zabezpečiť, aby sa splnili záväzky buď tak, že sa
ponechá menší tím pre následné činnosti vyplývajúce z Európskeho roku, alebo že
sa tým formálne poverí určité oddelenie Európskej komisie. –
Na vnútroštátnej úrovni posilniť väzby medzi
jednotlivými tematicky súvisiacimi rokmi tým, že sa spojí záverečné podujatie
jedného roku s otváracím podujatím ďalšieho roku. –
Včas zistiť, či sa organizuje nejaké partnerské
podujatie a vytvoriť partnerstvá aspoň šesť mesiacov pred začiatkom Európskeho
roku. –
Posilniť plánovanie a koordináciu medzi všetkými
komunikačnými útvarmi Európskej komisie pred začiatkom Európskeho roku. Administratívne
postupy –
Preskúmať systém administratívneho, zmluvného a
finančného riadenia vnútroštátneho financovania s cieľom znížiť riadiace a
administratívne zaťaženie vykonávacích orgánov na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej
úrovni. –
Vypracovať príručku pre predkladateľov projektov o
postupoch pri spravovaní grantov, ktoré majú VVO prispôsobiť a používať. Komunikačné
nástroje –
Ďalej rozvíjať inovačné komunikačné kanály pre
Európske roky, najmä cez sociálne siete. –
Zvážiť zrušenie veľvyslancov na úrovni EÚ. Ak sa
bude považovať za potrebné ich zachovať, malo by ísť o dostatočný počet osôb
(10–15) z rôznych prostredí, ak sa má dosiahnuť nejaký účinok. –
Objasniť hneď od začiatku jednotlivé úlohy
dodávateľa v oblasti komunikácie a VVO pri vykonávaní komunikačnej kampane na
vnútroštátnej úrovni. –
Mimoriadny význam majú pravidelné kontakty s tlačou
a novinármi. –
Udržať mieru flexibility pri vykonávaní
komunikačnej kampane na vnútroštátnej úrovni tak, aby sa mohla prispôsobiť
miestnym potrebám a situáciám. –
Zapojiť angažovaných národných veľvyslancov, ktorí
budú skutočne k dispozícii, ako aj vysokých úradníkov, aby si získali pozornosť
médií v jednotlivých krajinách; budovať strategické partnerstvá s
najdôležitejšími zástupcami médií. –
Lepšie definovať úlohy zastúpení Európskej komisie
a mediálnych/informačných služieb v členských štátoch (vykonávaných národnými
vládami alebo inými organizáciami), ako sú informačné centrá Europe Direct, aby
sa mohol lepšie využiť ich príspevok pre komunikačné činnosti. Zapojenie
zainteresovaných strán –
Zabezpečiť, aby bol systém riadenia zapojenia
zainteresovaných strán vybudovaný tak, aby mohol účinne plniť očakávania;
naďalej oddeľovať administratívu od politiky. –
Umožniť zainteresovaným stranám lepšiu účasť na
činnostiach na úrovni EÚ tým, že budú pomáhať pri navrhovaní komunikačnej
kampane; kľúčovými faktormi sú tu vzájomná dôvera a spoľahlivosť. –
Od samého začiatku zapojiť vnútroštátne
zainteresované strany do návrhu národných programov, aby sa zabezpečila ich
plná podpora. Dať im príležitosť, aby mohli v priebehu kampane poskytovať
spätnú väzbu. –
Vyvarovať sa duplicitnej práce, ak zainteresované
strany budú chcieť radšej vytvoriť svoje vlastné webové stránky, logá a heslá. [1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES
z 22. októbra 2008. [2] Európska komisia požiadala externého dodávateľa, aby
vykonal ex-post hodnotenie (od 16. decembra 2009 do 16. apríla 2011). Správa
bola dokončená v júni 2011. [3] Špeciálny Eurobarometer č. 321
http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_321_en.pdf. [4] http://endpoverty.eu. [5] Vyhlásenie Rady k Európskemu roku boja proti chudobe a
sociálnemu vylúčeniu: Spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a
neskôr. 3053. zasadnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a
spotrebiteľské záležitosti, Brusel, 6. december 2010, Ú. v. EÚ C 333/8, 10.12.2010. [6] Ako sa uvádza vo výzve na predloženie návrhov projektov
na zníženie nerovností v oblasti zdravia z roku 2010. [7] Výbor pre sociálnu ochranu, Správa o sociálnom rozmere
stratégie Európa 2020, 2011. [8] Európska
platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a
územnú súdržnosť, KOM(2010) 0758 v konečnom znení. [9] KOM(2011) 815 v konečnom znení, Ročný prieskum rastu 2012. [10] K(2011) 4977/4. [11] KOM(2011)18, Ú. v. EÚ C 191(2011). [12] KOM(2009) 567 v konečnom znení. [13] Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (KOM)2011
173 v konečnom znení. [14] KOM(2011) 607 v konečnom znení, návrh NARIADENIA
EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Európskom sociálnom fonde a o zrušení
nariadenia (ES) č. 1081/2006.