19.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 17/13

—

víta zámer Komisie uložiť členským štátom povinnosť organizovať partnerskú spoluprácu medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy a hospodárskymi a sociálnymi subjektmi ako aj mimovládnymi organizáciami;

—

podporuje iniciatívu Komisie doplniť nariadenie o spoločných ustanoveniach o Kódex správania EÚ pre partnerstvo a vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Rady vyňať z programu rokovania kódex správania;

—

žiada Komisiu, aby uvedený kódex správania zaručoval skutočnú rovnováhu medzi povinnosťou členských štátov dodržiavať požiadavky partnerstva, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a právom členských štátov zachovať si špecifické možnosti a doterajšie postupy, najmä pokiaľ ide o zásadu subsidiarity;

—

zdôrazňuje, že partnerstvo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia účinnosti politiky súdržnosti a že len systém viacúrovňového riadenia môže zaistiť účinné prepojenie medzi strategickými usmerneniami Európskej únie a výzvami na miestnej a regionálnej úrovni;

—

žiada, aby miestne a regionálne orgány boli v plnej miere zapojené do prípravy zmlúv o partnerstve a do stanovovania a realizácie investičných priorít regionálnej politiky;

—

domnieva sa, že je potrebné stanoviť zodpovedajúcu hierarchiu partnerov. Miestne a regionálne samosprávy by mali zastávať prvoradé postavenie v procese partnerstva, keďže vyjadrujú spoločné názory, hodnoty a záujmy;

—

poukazuje na to, že je potrebné prispôsobiť partnerov typu programu, ale má pochybnosti o tom, či by sa programy mali zoskupovať podľa fondov.

Spravodajca

Stanisław SZWABSKI (PL/EA), predseda mestskej rady Gdyne

Referenčný dokument

Pracovný dokument útvarov Komisie – Zásada partnerstva pri čerpaní fondov spoločného strategického rámca – prvky Kódexu správania EÚ pre partnerstvo

SWD(2012) 106 final

1.

Súhlasí s názorom Komisie, že partnerstvo je kľúčom k úspešnej realizácii stratégie Európa 2020 a dobrému využívaniu fondov spoločného strategického rámca Európskej únie.

2.

Víta zámer Komisie uložiť členským štátom povinnosť organizovať partnerskú spoluprácu medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej správy a hospodárskymi a sociálnymi subjektmi ako aj mimovládnymi organizáciami vo všetkých spôsoboch uplatňovania politiky Európskej únie.

3.

Podporuje iniciatívu Komisie doplniť nariadenie o spoločných ustanoveniach o Kódex správania EÚ pre partnerstvo, v ktorom bude konkrétne a podrobne vymedzený spôsob fungovania partnerstva v procese prípravy, realizácie a hodnotenia programov a fondov zahrnutých do spoločného strategického rámca (SSR).

4.

Vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím Rady vyňať z programu rokovania kódex správania. Rada týmto krokom ignoruje postoj Európskeho parlamentu a VR, ktorý bude aj naďalej obhajovať potrebu takéhoto nástroja v programovom období 2014 – 2020.

5.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada Komisiu, aby uvedený kódex správania zaručoval skutočnú rovnováhu medzi povinnosťou členských štátov dodržiavať požiadavky partnerstva, ktoré sú v ňom obsiahnuté, a právom členských štátov zachovať si špecifické možnosti a doterajšie postupy.

6.

V tejto súvislosti odporúča, aby sa zvážila možnosť zahrnúť do návrhu kódexu správania postup, ako sa vopred dohodnúť na spôsobe splnenia povinnosti partnerskej spolupráce v členských štátoch v súlade s ich špecifickými podmienkami. Na základe takýchto ustanovení by potom Komisia mohla overiť, či zmluvy o partnerstve a programy spĺňajú požiadavky kódexu správania.

7.

Pripomína a zdôrazňuje, že politika súdržnosti vzhľadom na svoju podstatu v sebe spája strategický rozmer s decentralizáciou zodpovednosti delegovanej na regionálne a miestne subjekty, ktoré majú potrebné skúsenosti i odborné znalosti na to, aby zaručili jej úspešnú realizáciu v členských štátoch. Po dohodnutí všeobecnej stratégie s Komisiou je často úlohou regiónov prijímať kľúčové rozhodnutia v takých oblastiach, ako je výber projektov a ich riadenie.

8.

Zdôrazňuje, že partnerstvo je preto nevyhnutným predpokladom zvýšenia účinnosti politiky súdržnosti, v rámci ktorej treba strategické usmernenia Európskej únie prispôsobiť výzvam na miestnej a regionálnej úrovni. V skutočnosti dokáže len systém viacúrovňového riadenia zahŕňajúci všetky úrovne správy umožniť účinné zlúčenie týchto dvoch rozmerov. Miestne a regionálne samosprávy sú dôležitými zložkami viacúrovňového riadenia a nemôžu byť odsúvané do pozície partnerov z mimovládnych organizácií.

9.

Zároveň nesúhlasí s takým spôsobom uplatňovania zásady viacúrovňového riadenia, v rámci ktorého majú v partnerstve faktickú prevahu vyššie úrovne nad nižšími. Kódex správania by mal rozhodne nabádať členské štáty, aby účinne predchádzali takýmto situáciám.

10.

Žiada, aby miestne a regionálne orgány boli v plnej miere zapojené do prípravy zmlúv o partnerstve uzatváraných medzi Komisiou a členskými štátmi, a aby tieto zmluvy obsahovali dohodnuté zásady spolupráce medzi celoštátnymi orgánmi a územnými samosprávami, ktoré by mohli byť súčasťou predbežných podmienok stanovených vo všeobecnom nariadení.

11.

Taktiež požaduje, aby miestne a regionálne orgány zohrávali kľúčovú úlohu pri stanovovaní a realizácii investičných priorít regionálnej politiky. Preto vyzýva Komisiu, aby potvrdila vedúcu úlohu miestnych a regionálnych samospráv vo vzťahu k ostatným partnerom uvedeným v kódexe správania.

12.

Chápe, že Komisia chce v kódexe správania stanoviť len minimálne požiadavky, pokiaľ ide o povinnosť členských štátov zapájať partnerov do rôznych štádií plánovania. Zároveň dúfa, že tieto požiadavky budú dostatočne vysoké a jasné, aby zabezpečili skutočné partnerstvo v najdôležitejších otázkach.

13.

Osobitne zdôrazňuje význam zásady subsidiarity a proporcionality, ktoré musia na jednej strane umožňovať a podporovať, aby sa subjekty úrovne zodpovedajúcej územnému pokrytiu daného programu mohli zapojiť do partnerstva, a na druhej strane musia zaručiť, aby miera zapojenia partnerov zodpovedala ich potenciálu a významu pre realizáciu programov.

14.

Upozorňuje, že bez ohľadu na rôznorodosť inštitúcií a politickej kultúry, členské štáty sú značne rozdielne aj čo do veľkosti územia a počtu a priestorového rozmiestnenia obyvateľstva. Rozdelenie na národnú, regionálnu a miestnu úroveň preto v praxi znamená v konkrétnych členských krajinách veľmi odlišné situácie, ktoré ovplyvňujú spôsoby realizácie partnerstva.

15.

Víta skutočnosť, že Komisia zamýšľa prijať kódex správania ako delegovaný akt, bezprostredne po nadobudnutí účinnosti nariadenia o spoločných ustanoveniach. Ak sa rozhodne o inom právnom štatúte tohto dokumentu, výbor žiada, aby sa našli riešenia, ktoré zaručia reálne a kvalitatívne zlepšenie z hľadiska dodržiavania zásad partnerstva v rozpočtovom rámci na roky 2014 – 2020.

16.

Upozorňuje, že rozdelením potenciálnych partnerov na tri skupiny navrhnutým v kódexe správania, a to konkrétne na: a) regionálne a miestne orgány verejnej správy, b) hospodárskych a sociálnych partnerov, c) subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane organizácií zameraných na ochranu životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie, sa dostávajú na rovnakú úroveň subjekty veľmi odlišného charakteru s rôznymi možnosťami reálneho vplyvu na uskutočňovanie programov.

17.

V tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné jasne stanoviť zodpovedajúcu hierarchiu partnerov. Miestne a regionálne samosprávy by mali zastávať prvoradé postavenie v procese partnerstva, keďže majú politický mandát, a teda nesú aj politickú a taktiež finančnú zodpovednosť, z čoho im vyplýva aj záväzok zastupovať všeobecné záujmy. Zároveň nesú zodpovednosť za realizáciu početných programov a projektov. Navyše v niektorých decentralizovaných štátoch regionálne orgány disponujú aj legislatívnymi právomocami.

18.

Upozorňuje, že formulácia o kľúčovej úlohe „regiónov“ pri organizácii partnerstva v „decentralizovaných“ štátoch by sa nemala chápať tak, že v ostatných členských štátoch majú túto kľúčovú úlohu zohrávať celoštátne orgány.

19.

Súhlasí s názorom Komisie, že je nevyhnutné zapájať do partnerstva predovšetkým inštitúcie, organizácie a skupiny, ktoré môžu reálne ovplyvniť realizáciu daného programu alebo skutočne pocítiť jej účinky.

20.

Oceňuje, že Komisia uznáva postupy a techniky, ako má partnerstvo prebiehať, ktoré doposiaľ vypracovali členské štáty (workshopy, ankety, fóra, rady, stretnutia), ale zároveň upozorňuje na to, že je nevyhnutné zohľadniť revolučné zmeny v spôsoboch spoločenskej komunikácie v súvislosti s rozšírením nových telekomunikačných technológií. Kódex správania by mal nabádať členské štáty, aby boli v tomto ohľade odvážnejšie a inovatívnejšie. Je to tiež nevyhnutná podmienka na to, aby sa do partnerstiev zapojili aj najmladší občania.

21.

Súhlasí so snahou Komisie prihliadať na účasť zástupcov najzraniteľnejších a marginalizovaných skupín. Nazdáva sa však, že nie je potrebné uvádzať ich názvy vo všeobecnom dokumente, keďže môže ísť vždy o iné skupiny, v závislosti od miestnych podmienok a konkrétneho programu.

22.

Upozorňuje, že vzhľadom na to, že pri realizácii niektorých zámerov môže dôjsť k vzniku sociálnych konfliktov, ako o tom svedčia skúsenosti z minulosti, kódex správania by mal nabádať členské štáty, aby do partnerstva už v ranom štádiu zapájali zástupcov skupín a subjektov, ktoré by mohli mať kritický postoj k realizácii daného programu.

23.

Pripomína, že partneri zastupujúci regionálne a miestne spoločenstvá, bez ohľadu na ich formálne právomoci v jednotlivých členských štátoch, vyjadrujú spoločné názory, hodnoty a záujmy. Preto majú ako partneri objektívne iné postavenie než sektoroví a sociálni partneri zastupujúci čiastkové názory, hodnoty a záujmy. Táto skutočnosť sa musí jasne odraziť v kódexe správania.

24.

Odporúča, aby sa v kódexe správania priamo uviedlo, aké typy subjektov územnej správy musia byť do partnerstiev zapojené. Ide najmä o subjekty, ktoré nemajú charakter jednotiek územného usporiadania v danom členskom štáte: funkčné oblasti (mestské, vidiecke, infraštrukturálne, prírodné, cezhraničné, prímorské atď.), územné zoskupenia pre spoluprácu medzi obcami a siete pre spoluprácu miest a obcí.

25.

Podporuje zámer Komisie, aby sa v kódexe správania regionálnym orgánom, ktoré riadia programy, uložila povinnosť vo všetkých etapách realizácie programov vytvárať partnerstvá so zástupcami miestnych a mestských orgánov, s hospodárskymi a sociálnymi partnermi ako aj so zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane organizácií zameraných na ochranu životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie.

26.

Odporúča, aby sa mestské orgány a zástupcovia mestských funkčných oblastí zapájali do partnerstiev nielen vtedy, keď realizujú integrované územné investície, ale vždy, keď je to pre daný program zmysluplné.

27.

Súhlasí s názorom Komisie, že v partnerstve musí byť zaručené rovnocenné zastúpenie organizácií zamestnávateľov a organizácií zamestnancov. Je však nevyhnutné zohľadniť veľké rozdiely, pokiaľ ide o mieru organizovanosti a spôsoby fungovania týchto organizácií v rôznych členských štátoch. Charakter práce v mnohých odvetviach prakticky neumožňuje, aby sa vytvárali organizácie zamestnancov. Kódex správania by mal obsahovať odporúčania, ktoré nebudú nariaďovať konkrétne riešenia, ale budú členským štátom ukladať povinnosť vypracovať také postupy spolupráce s hospodárskymi a sociálnymi partnermi, ktoré budú zohľadňovať národné, regionálne, a dokonca aj miestne špecifiká.

28.

Upozorňuje, že vzhľadom na situáciu na mnohých európskych trhoch práce by medzi sociálnych partnerov mali byť zahrnuté aj organizácie alebo inštitúcie zastupujúce osoby, ktoré si hľadajú prácu, najmä mladých a kvalifikovaných ľudí.

29.

Plne podporuje odporúčanie Komisie, aby sa partnerstvo s početnými a roztrúsenými organizáciami, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, opieralo o spoluprácu so zastrešujúcimi organizáciami a aby sa podporovalo vytváranie rôznych foriem sietí a spolupráce medzi jednotlivými organizáciami, ktoré sú zapojené do partnerstva.

30.

Upozorňuje, že kódex správania by mal stanovovať jasné a transparentné kritériá výberu reprezentatívnych mimovládnych organizácií, vychádzajúce najmä z ich kompetencií a doterajšej činnosti v oblasti, ktorej sa daný program týka.

31.

Domnieva sa, že je potrebné prispôsobiť partnerov typu programu, ale má pochybnosti o tom, či by sa programy mali zoskupovať podľa fondov (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, Kohézny fond (KF), Európsky sociálny fond (ESF)), najmä ak sa počíta s programami spolufinancovanými z viacerých fondov. Pri výbere partnerov by mali byť rozhodujúce typ programu a oblasť jeho pôsobnosti.

32.

Odporúča, aby sa v kódexe správania prijala všeobecná zásada, že uznaním istého typu partnerov za kľúčových sa vopred nevylučuje možnosť zapojiť do partnerstva iné subjekty, ak je to náležite opodstatnené.

33.

Upozorňuje, že v programoch financovaných z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) je nevyhnutné zabezpečiť partnerstvo organizácií, ktoré zastupujú zoskupenia regionálnych a miestnych územných spoločenstiev, vrátane cezhraničných zoskupení.

34.

Zastáva názor, že partnerstvo subjektov z oblasti vedeckého výskumu a vývoja by malo byť zahrnuté do zodpovedajúcich programov, a to v rozsahu a forme, ktoré zodpovedajú ich špecifikám. Vyplýva to zo zložitosti súčasných vývojových procesov a nevyhnutnosti mať prístup k podrobným odborným poznatkom s cieľom efektívne ovplyvňovať priebeh týchto procesov.

35.

Súhlasí so zásadou zapájania partnerov v čo najskoršom štádiu programovania, ktorú navrhuje Komisia, ako aj so zásadou oddelenia tohto partnerstva od postupov strategického environmentálneho hodnotenia.

36.

Osobitne zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do programovania vo fáze: 1) analýzy problémov a potrieb, ktoré majú fondy spoločného strategického rámca (SSR) riešiť, 2) výberu cieľov a priorít a 3) koordinácie mechanizmov s cieľom dosiahnuť rozvojové synergie. Zároveň členské štáty vyzýva, aby konkretizovali spôsob zabezpečenia takéhoto partnerstva.

37.

Požaduje, aby boli členským štátom stanovené určité rámcové požiadavky, pokiaľ ide o formulovanie postupov na zabezpečenie skutočného partnerstva v priebehu vypracovávania zmlúv o partnerstve.

38.

Domnieva sa, že príslušné miestne a regionálne orgány by mali byť neustále zapojené do rokovaní v súvislosti s prípravou zmlúv o partnerstve tak na úrovni členských štátov, ako aj na regionálnej úrovni.

39.

Oceňuje skutočnosť, že iniciatíva Výboru regiónov o územných dohodách na podporu stratégie Európa 2020 bola zohľadnená v návrhu kódexu správania pre partnerstvo ako dôležitý prvok viacúrovňového riadenia. Zároveň sa však domnieva, že tento nástroj nebol dostatočne využitý.

40.

Akceptuje a podporuje požiadavku predloženú v návrhu kódexu správania, aby členské štáty stanovili jasné zásady postupov partnerstva v otázkach 1) včasného sprístupňovania dokumentov, 2) zabezpečenia dostatočného času na oboznámenie sa s nimi, ako aj na konzultácie a reakcie, 3) zabezpečenia informačných kanálov, 4) transparentnosti, pokiaľ ide o spôsoby reagovania na pripomienky a komentáre, 5) šírenia výsledkov.

41.

Akceptuje a podporuje požiadavky predložené v návrhu kódexu správania, aby členské štáty zahrnuli do zmlúv o partnerstve podrobné zásady partnerstva. Tieto požiadavky by však mali zohľadňovať špecifiká jednotlivých členských štátov. Týka sa to predovšetkým orgánov verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni.

42.

Súhlasí s názorom Komisie, že monitorovacie výbory zohrávajú kľúčovú úlohu pri realizácii všetkých programov spoločného strategického rámca Európskej únie. Akceptuje a podporuje podrobné požiadavky voči členským štátom, ktoré sú predložené v návrhu kódexu správania, týkajúce sa zapojenia partnerov, najmä orgánov verejnej správy na regionálnej a miestnej úrovni, do vytvárania monitorovacích výborov. Mali by sa podieľať na formálnom vymedzení zásad ich činnosti a bežnom fungovaní monitorovacích výborov.

43.

Akceptuje návrh, aby sa riadiacim orgánom v návrhu kódexu správania odporučilo stanoviť podrobné požiadavky s cieľom 1) zapojiť príslušných partnerov do stanovenia zásad výberových konaní na projekty a ich hodnotenia, 2) účinne predchádzať konfliktom záujmov medzi partnermi, 3) zabezpečiť pravidelné striedanie zástupcov partnerov zapojených do výberových konaní na projekty, 4) zabezpečiť, aby si partneri boli plne vedomí svojich povinností vyplývajúcich z účasti na procese výberu projektov. Osobitnú úlohu pri výbere a hodnotení projektov s možnou územnou pôsobnosťou zohrávajú miestne a regionálne orgány.

44.

Akceptuje návrh, aby sa riadiacim orgánom v návrhu kódexu správania odporučilo stanoviť podrobné požiadavky týkajúce sa zapojenia partnerov do prípravy výročných správ o vykonávaní programov, pravidelných správ o realizácii zmlúv o partnerstve v prvom polroku rokov 2017 a 2019, a najmä uvádzania informácií o priebehu realizácie a úlohe partnerov pri plnení týchto zmlúv.

45.

Súhlasí s požiadavkou Komisie, aby riadiace orgány vypracovali plán hodnotenia pre každý program spoločného strategického rámca. Domnieva sa tiež, že je skutočne potrebné odôvodniť prijatie odlišných pravidiel pre vypracovanie plánov hodnotenia v prípade programov financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu (ESF) než v prípade programov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

46.

Vzhľadom na nedostatočné vedomosti a obmedzené zdroje môžu mať niektoré partnerské subjekty, najmä tie, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane organizácií zameraných na ochranu životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za podporu rovnosti a nediskriminácie, problémy so dostatočným zapojením do procesu partnerstva.

47.

Výbor regiónov preto akceptuje a podporuje skutočnosť, že členským štátom sa v návrhu kódexu správania odporúča, aby časť prostriedkov určených na technickú pomoc vyčlenili na podporu slabších partnerov.