13.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/164

—

víta zmenu charakteru mechanizmu z reaktívneho a dočasného na integrovanejší, účinnejší a optimalizovanejší,

—

upozorňuje, že miestne a regionálne orgány sú zvyčajne kľúčovými subjektmi v procese riadenia núdzových situácií, a preto by bolo vhodné zapojiť ich do vypracovávania plánov hodnotenia rizika a plánov riadenia rizika,

—

domnieva sa, že EÚ by mala po dohode s orgánmi jednotlivých štátov zvýšiť počet školení pre zamestnancov na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečila účinná reakcia na núdzové situácie,

—

rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala vytvoriť platformu, ktorá by sa mohla využívať na výmenu informácií a skúseností v oblasti riešenia katastrof medzi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi,

—

zdôrazňuje, že je potrebné presnejšie formulovať definície uvedené v rozhodnutí a v súvislosti so žiadosťami o pomoc predkladanými v prípade reakcie na výskyt alebo hrozbu závažnej katastrofy,

—

nazdáva sa, že ako základ na vypracovávanie plánov riadenia rizika by sa mal využívať štandardný vzor, ktorý by zabezpečil porovnateľnosť ich obsahu,

—

je presvedčený o tom, že musí byť stanovený harmonogram, podľa ktorého by členské štáty pravidelne aktualizovali a predkladali svoje plány riadenia rizika.

Spravodajca

Adam BANASZAK (PL/EA), poslanec zastupiteľstva Kujavsko-pomoranského vojvodstva

Referenčný dokument

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany

COM(2011) 934 final

1.

víta skutočnosť, že návrh vyplýva z politiky, ktorú Komisia realizuje v oblasti optimalizácie riešení, a zo súdržnosti politických opatrení týkajúcich sa reakcií na katastrofy, a prispieva aj k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 a zvyšovaniu bezpečnosti občanov EÚ v rámci Štokholmského programu a Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ.

2.

Konštatuje, že nové návrhy a podnety vzišli na základe uskutočnených hodnotení právnych predpisov v oblasti civilnej ochrany a skúseností získaných z riešenia núdzových situácií v minulosti.

3.

S uspokojením konštatuje, že súčasný návrh je ďalším krokom Komisie, ktorého cieľom je zjednodušenie a zlepšenie navrhovaných právnych predpisov, a spája do jedného legislatívneho návrhu na roky 2014 – 2020 doterajšie riešenia týkajúce sa spolupráce v oblasti civilnej ochrany na úrovni EÚ, ktorú upravujú dva právne nástroje: rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany.

4.

Upozorňuje, že miestne a regionálne orgány sú zvyčajne kľúčovými subjektmi v procese riadenia núdzových situácií, a preto jedným z cieľov legislatívy v oblasti civilnej ochrany musí byť poskytovanie informácií stranám, ktoré zodpovedajú za núdzové reakcie na regionálnej a miestnej úrovni.

5.

Zdôrazňuje, že posilnený mechanizmus civilnej ochrany prispeje k vykonávaniu doložky o solidarite. Oceňuje, že osobitná pozornosť sa venovala zabezpečeniu úzkej spolupráce medzi civilnou ochranou a humanitárnou pomocou, ako aj súdržnosti s akciami vykonávanými v rámci iných politík a nástrojov EÚ, najmä v oblastiach spravodlivosti, slobody a politiky bezpečnosti. Zlučiteľnosť s inými finančnými nástrojmi EÚ by mala vylúčiť duplicitné financovanie.

6.

Stotožňuje sa so zásadami solidarity, spolupráce, koordinácie a pomoci medzi členskými štátmi, regiónmi a miestnymi komunitami v rámci EÚ v oblasti civilnej ochrany a súhlasí s názorom Komisie, že na dosiahnutie cieľa integrovanejšej schopnosti EÚ reagovať na katastrofy je nevyhnutné zmeniť povahu vykonávaných činností z okamžitých na plánované s náležitým predstihom, vytvoriť integrovanú politiku školení a cvičení, zohľadniť prierezový charakter činností na prevenciu katastrof (ako je napríklad ochrana životného prostredia, klimatické zmeny, povodne, riziko požiaru, bezpečnosť, ochrana zdravia a regionálna politika) a uľahčiť ďalšiu spoluprácu medzi zúčastnenými krajinami.

7.

Upozorňuje preto, že EÚ by mala po dohode s orgánmi jednotlivých štátov zvýšiť počet školení pre zamestnancov na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa zabezpečila dostatočná a predovšetkým účinná prvá reakcia na núdzové situácie.

8.

Súhlasí s tým, že medzi základné úlohy jednotlivých členských štátov patria činnosti spojené so zabezpečením civilnej ochrany a že mechanizmus nemôže mať vplyv na primárnu povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území pred katastrofami. Hlavným cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany by mala byť podpora, koordinácia a dopĺňanie činností členských štátov.

9.

Vyzdvihuje význam posilnenej spolupráce s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi pri asistenčných zásahoch v oblasti civilnej ochrany v prípade závažných mimoriadnych udalostí.

10.

Domnieva sa, že EÚ musí identifikovať konkrétne nedostatky v oblasti zdrojov a presne stanoviť, ako by mohla členským štátom pomôcť pri ich úsilí o zlepšenie pripravenosti, najmä pokiaľ ide o miestne a regionálne orgány. Členské štáty a EÚ by sa mali snažiť využívať existujúce zdroje, vďaka čomu by predišli vytváraniu dodatočnej finančnej a administratívnej záťaže, a to aj pre miestnu a regionálnu verejnú správu.

11.

Rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala vytvoriť platformu, ktorá by sa mohla využívať na výmenu informácií a skúseností v oblasti predchádzania katastrofám medzi členskými štátmi a ich miestnymi a regionálnymi orgánmi.

12.

Zdôrazňuje, že členské štáty by mali za podpory EÚ zapájať miestne a regionálne orgány do reakcie na katastrofy už v skoršej fáze a využívať pritom viacúrovňový systém riadenia, ktorý sa uplatňuje v politike súdržnosti.

13.

Podporuje návrh zoskupovať konkrétne ciele týkajúce sa prevencie, zabezpečenia pripravenosti reagovať na katastrofy a uľahčiť rýchle a efektívne zásahy reakcie na núdzové situácie v prípade závažných katastrof alebo ich hrozby.

14.

Konštatuje, že východiskom pre ďalšie činnosti, ktorých cieľom je zjednodušenie a zlepšenie spôsobu fungovania spomínaného mechanizmu, musí byť ďalšie zjednodušenie právnych predpisov (návrh je veľkým krokom týmto smerom), záväzných postupov a ich transparentnosť a jednoznačnosť, čo bude viesť k obmedzeniu administratívnej záťaže. Konštatuje, že pri vypracovávaní jednotlivých plánov riadenia rizika by mohol byť nápomocný štandardný vzor. Absencia tohto vzoru tiež zvyšuje riziko rozporu s ostatnými plánmi riadenia rizika. Skutočnosť, že sa neuvádza, aký by mal byť rozsah pôsobnosti týchto plánov ani ich hlavný obsah, zvyšuje náklady na ich vypracovanie, sťažuje ich porovnávanie, a čo je najzávažnejšie, podkopáva argumentáciu zdôvodňujúcu požiadavku, aby členské štáty predkladali svoje plány.

15.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu zabezpečiť okamžitú reakciu na katastrofy, pretože majú k dispozícii komplexné poznatky o miestnych územných a spoločenských podmienkach. Považuje za vhodné, aby členské štáty pri vypracovávaní plánov hodnotenia rizika a plánov riadenia rizika zohľadnili miestne a regionálne orgány, pretože tieto orgány v mnohých prípadoch disponujú právomocami a poznatkami, ktoré presahujú celoštátnu úroveň, o. i. pokiaľ ide o hodnotenie ohrozenia.

16.

Podotýka, že finančné ustanovenia obsiahnuté v návrhu týkajúcom sa dopravy idú správnym smerom a mali by umožňovať realizáciu viacerých činností v kratšom čase a rozšírenie počtu členských štátov čerpajúcich prostriedky, pretože doprava je v prípade medzinárodných misií jedným z hlavných výdavkov.

17.

Podporuje činnosť Komisie zameranú na zlepšenie dostupnosti primeraných dopravných prostriedkov s cieľom podporiť rozvoj schopnosti rýchlej reakcie na úrovni EÚ za predpokladu, že bude jasne stanovený cieľ, rozsah pôsobnosti a podmienky možného uplatnenia týchto opatrení. Kladne hodnotí skutočnosť, že Komisia môže dopĺňať dopravu prostredníctvom poskytnutia ďalších dopravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na veľké katastrofy.

18.

Zdôrazňuje, že je dôležité zmeniť charakter mechanizmu z reaktívneho a dočasného na integrovanejší, účinnejší a optimalizovanejší. Je nevyhnutné prejsť od súčasnej koncepcie pomoci ad hoc k včasnému plánovaniu a rýchlej reakcii.

19.

Chápe zámer Komisie rozsiahle definovať pojmy obsiahnuté v nástroji, aby sa zabezpečila flexibilita a lepšie fungovanie mechanizmu civilnej ochrany. Domnieva sa však, že by bolo užitočné presnejšie definovať pojmy uvedené v článku 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme civilnej ochrany Únie, a to najmä pojmy „katastrofa“ a „závažná katastrofa“, čo by v budúcnosti umožnilo predísť prípadným nezrovnalostiam pri využívaní prostriedkov podpory členskými štátmi v rámci mechanizmu.

20.

Súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné rozšíriť prístup ku kritickej kapacite reakcie, zlepšiť možnosti v oblasti dopravy a zjednodušiť postupy uľahčujúce optimálnu reakciu a viac integrovať prvky preventívnych opatrení.

21.

Víta úsilie Komisie zamerané na zlepšenie schopnosti reagovať na akútne situácie prostredníctvom zintenzívnenia organizovaných školení a cvičení a tiež prípravy príslušných plánov pre nepredvídané udalosti.

22.

Súhlasí s tým, aby mechanizmus vychádzal zo štyroch hlavných blokov politiky civilnej ochrany, ktorými sú: prevencia, pripravenosť, reakcia a vonkajší rozmer plus kapitola o finančných ustanoveniach.

23.

Podporuje prijatie opatrení, ktoré by nabádali členské štáty a tretie krajiny na prijatie integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof.

24.

Zdôrazňuje, že v záujme prevencie vzniku ujmy, ktorá by v dôsledku katastrof mohla vzniknúť ľuďom, na majetku alebo životnom prostredí, je nevyhnutné prijať opatrenia zamerané na zlepšenie a sústavnú aktualizáciu vedomostnej bázy o rizikách katastrof a na výmenu poznatkov, postupov a informácií. Taktiež je nutné zvyšovať informovanosť o prevencii rizík a podporovať členské štáty a tretie krajiny pri realizovaných činnostiach s osobitným ohľadom na prípravu plánov riadenia rizík.

25.

Považuje za správne činnosti, ktoré Komisia plánuje na zabezpečenie pripravenosti, a to o. i. prostredníctvom zriadenia centra pre núdzové reakcie (ERC), spravovania Spoločného pohotovostného komunikačného a informačného systému (CECIS), prispievania k rozvoju systémov odhaľovania a včasného varovania a výstrahy pre prípady katastrof, vytvorenia a udržiavania spôsobilosti odborných tímov, modulov a iných zložiek a uskutočňovania podporných a doplňujúcich činností (školenia, rozširovanie skúseností a poznatkov). Výbor sa zároveň domnieva, že je potrebné presnejšie uviesť, ako majú členské štáty požiadať o pomoc prostredníctvom centra pre núdzové reakcie. Použitý výraz „čo najkonkrétnejšia žiadosť“ je veľmi nepresný. Centrum pre núdzové reakcie je tiež potrebné zosúladiť s existujúcimi národnými a regionálnymi štruktúrami.

26.

Považuje za správne plánované opatrenia, ktoré Komisia navrhuje pre situácie, keď členský štát požiada o poskytnutie pomoci v prípade vyskytnutia alebo hrozby závažnej katastrofy, najmä pokiaľ ide o opatrenia na uľahčenie mobilizácie tímov, odborníkov, modulov a zásahovej podpory mimo európskej kapacity na núdzové reakcie.

27.

Podporuje iniciatívu Komisie zriadiť európsku kapacitu na núdzové reakcie vo forme dobrovoľného fondu predbežne viazaných kapacít reakcie členských štátov. Kvalitatívne požiadavky na kapacity na núdzové reakcie sa musia definovať v spolupráci s členskými štátmi. Výbor zároveň poukazuje na potrebu presnejšie uviesť, akým spôsobom majú členské štáty informovať Komisiu o dôvodoch, ktoré im bránia sprístupniť kapacity reakcie v prípade konkrétnej mimoriadnej udalosti. Ďalej sa musí jasne stanoviť, že štáty nemusia sprístupniť kapacity reakcie v prípade konkrétnej mimoriadnej udalosti, ak ich potrebujú na vlastné účely.

28.

Považuje za nevyhnutné, aby medzi informáciami, ktoré členské štáty odovzdávajú Komisii, boli uvedené aj dôvody, ktoré im bránia sprístupniť kapacity reakcie v rámci aktualizácií plánov riadenia rizík.

29.

Podporuje činnosť Komisie v oblasti pravidelných hodnotení európskej kapacity na núdzové reakcie, ktorej účinné fungovanie prispeje k dosiahnutiu predpokladaných konkrétnych cieľov.

30.

Podporuje iniciatívu Komisie rozšíriť prideľovanie finančnej pomoci podľa tohto rozhodnutia v rámci akejkoľvek z foriem uvedených v nariadení o rozpočtových pravidlách, najmä formou grantov, úhrady výdavkov, verejného obstarávania alebo príspevkov do zvereneckých fondov.

31.

Podporuje snahu Komisie o prijatie opatrení, ktorých cieľom je dosiahnutie súčinnosti a doplnkovosti s inými nástrojmi EÚ, a opatrení vylučujúcich súbežné financovanie pomoci z iných finančných nástrojov.

32.

Považuje za užitočné, že Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie pri vykonávaní financovaných činností, a to uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam.

33.

Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné presnejšie formulovať definície uvedené v rozhodnutí a v súvislosti so žiadosťami o pomoc predkladanými v prípade reakcie na výskyt alebo hrozbu závažnej katastrofy, aby sa vylúčili prípadné nezrovnalosti vyplývajúce z nesprávnej definície pojmov.