21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/122

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút“

COM(2011) 817 final – 2011/0384 (COD)

a „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy“

COM(2011) 822 final – 2011/0387 (COD)

2012/C 181/21

Spravodajca: pán LEMERCIER

Rada (13. decembra 2011) a Európsky parlament (16. januára 2012) sa podľa článku 173 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodli prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút“

COM(2011) 817 final – 2011/0384 (COD)

a

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy“

COM(2011) 822 final – 2011/0387 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 28. marca 2012) 123 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vo všeobecnosti schvaľuje postup Komisie v súvislosti s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (anglická skratka: EIT).

1.2   V zásade tiež súhlasí s odporúčaniami Komisie vychádzajúcimi z konzultácií so zúčastnenými stranami mechanizmu, z analýz vplyvu a údajov získaných na základe skúseností.

1.3   EHSV pozitívne hodnotí kroky, ktoré podnikla Komisia, hoci si je vedomý, že Európska únia mešká v oblasti spolupráce, výmeny poznatkov a zbližovania medzi výskumnými a vzdelávacími inštitútmi na vysokej úrovni.

1.4   Vzhľadom na globalizáciu výskumu a rozhodujúci vplyv inovácií vo výrobe sa zasadzuje za podporu excelentnosti.

2.   Súvislosti

2.1   Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT, European Institute of Innovation and Technology) je inštitút, ktorý bol založený v roku 2008.

2.2   EIT bol založený na návrh Komisie adresovaný Rade, ktorý bol prijatý 22. februára 2006 a realizoval sa v rámci Lisabonskej stratégie s cieľom dynamizovať rast a vytvoriť pracovné miesta v EÚ.

2.3   Jeho hlavným cieľom je zmierniť európske zaostávanie v oblasti priemyselnej politiky založenej na technologickej inovácií, a tak podporovať prepojenosť medzi základným výskumom, výskumom – vývojom a inovačnými priemyselnými aplikáciami v Európe, s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky (MSP) – malé a stredné priemyselné podniky (MSPP).

2.4   EIT ako stredisko excelentnosti sa chce stať jedným z najdôležitejších prvkov inovácie, výskumu a rastu v EÚ. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa zaväzuje k funkčnému a geografickému zbližovaniu štruktúr vyššieho vzdelávania, výskumu a inovácie.

2.5   Táto koncepcia je veľmi podobná koncepcii, ktorú prijal Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý pracuje na horizontálnej integrácii troch odvetví.

2.6   V júni 2008 bola Budapešť zvolená za riadiace ústredie.

2.7   Inštitút priamo nefinancuje jednotlivé projekty. Prispieva 25 % na financovanie decentralizovaných znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) (1).

2.8   Tieto ZIS zložené z univerzít, podnikov a výskumných inštitútov spoločne pracujú na inovačných projektoch a spolu s miestnymi partnermi spomedzi podnikateľov a novátorov zo všetkých oblastí prispievajú až do výšky 75 % na financovanie miestnych projektov.

2.9   Tri prvé ZIS boli vybrané v decembri a spoločné centrá sa nachádzajú vo Francúzsku, v Nemecku, Spojenom kráľovstve, vo Švajčiarsku, v Taliansku, Španielsku, Holandsku, Švédsku, vo Fínsku, v Maďarsku, Belgicku a Poľsku.

3.   Návrhy Komisie

3.1   V tejto súvislosti sa EIT musí stať centrom excelentnosti a príťažlivosti pre univerzity, výskumné inštitúcie, podniky zapojené do výskumu a vývoja, a najmä do inovačných MSP, ktoré sú tiež hlavnými tvorcami kvalifikovaných pracovných miest a nových povolaní.

3.2   S cieľom posilniť svoj vplyv a podnecovať inováciu v nových oblastiach vzhľadom na výzvy, na ktoré musí spoločnosť reagovať, EIT postupne rozšíri rozsah ZIS počas rámcového programu financovania výskumu v rokoch 2014 – 2020.

3.2.1   Pokiaľ ide o pridelený rozpočet, bude kontrolovaný a o životnosti jednotlivých ZIS rozhodnú v konečnom dôsledku konkrétne výsledky.

3.2.2   Pridržiavaním sa cesty postupného rozvoja v oblasti zriaďovania nových ZIS EIT zabezpečí, že poučenia z predchádzajúcich skúseností sa riadne vezmú do úvahy a že ZIS sa budú vytvárať len v tých oblastiach, ktoré majú jasný inovačný potenciál a excelentnosť špičkovej triedy, na ktorých možno stavať s cieľom pritiahnuť potrebné odborné znalosti a financie.

3.3   V období 2014 – 2020 sa preto nové ZIS zriadia v dvoch vlnách, t. j. tri nové ZIS v roku 2014 a roku 2018, čo bude spoločne s existujúcimi trojicami viesť k portfóliu deviatich ZIS v období 2014 – 2020 (čo sa rovná vytvoreniu 40 až 50 stredísk spoločného umiestnenia v EÚ).

3.4   Vďaka pevným vedeckým a výskumným základom dokážu zjednotiť subjekty z oblasti odborného vzdelávania, výskumu a inovácie.

Všetky dokážu mobilizovať investície a podnietiť dlhodobé záväzky podnikov, podporovať nový technologický rozvoj a stimulovať sociálnu inováciu:

—	jedno ZIS pre výrobu s pridanou hodnotou,

—	jedno ZIS pre dodávateľský potravinový reťazec,

—	jedno ZIS pre inováciu v oblasti zdravého životného štýlu a aktívneho starnutia,

—	jedno ZIS pre bezpečné spoločnosti, ktoré musia reagovať na zrýchlenú digitalizáciu ekonomiky,

—	jedno ZIS, ktoré umožní nástup nových metód v oblasti udržateľného skúmania, ťažby, spracovania, recyklácie a nahradzovania,

—	jedno ZIS pre mobilitu v meste.

3.5   Vytváranie decentralizovaných ZIS, ktoré na regionálnej úrovni združia všetkých potenciálnych miestnych partnerov, sa zdá byť primeranou reakciou na výzvy, s ktorými sa stretáva EÚ. Vzhľadom na dokázanú nemožnosť harmonizovať v primeranom (čiže krátkom) čase systémy výskumu, odborného vzdelávania a výroby rozličných členských štátov, čo sú otázky, ktoré sa týkajú subsidiarity, predstavuje vytváranie ZIS konkrétne riešenie ako zmierniť tieto ťažkosti a otvoriť nový model politiky rozvoja priemyslu a služieb.

3.6   Nezávislý nábor, organizácia a financovanie umožnia ZIS uľahčiť vyhľadávanie najlepších a najmotivovanejších výskumníkov a mali by podporiť výmenu skúseností a medzinárodnú spoluprácu, ktoré naplánovala Komisia.

4.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

4.1   Všeobecná štruktúra, ktorú navrhla Komisia, pôsobí inovačne a sľubne. Výbor by rád pripomenul svoje predchádzajúce stanovisko (2) o vytvorení Európskeho technologického inštitútu, pretože sa domnieva, že všeobecné pripomienky sú platné aj v súčasnosti.

4.2   V súvislosti s rozpočtom sa výbor domnieva, že vzhľadom na počet plánovaných ZIS a dĺžku programu predstavuje rozpočet pridelený v návrhu Komisie prakticky stagnáciu až zníženie vzhľadom na finančné prostriedky do roku 2020. EIT však predstavuje spôsob udržateľného strednodobého a dlhodobého rastu pre európske MSP a MSPP, pričom tento rast bude bohatý na inovácie a tvorbu pracovných miest a jeho rozvoj musí byť podporovaný v najsľubnejšie pôsobiacich oblastiach.

4.3   Finančná štruktúra ZIS je nepochybne výhodou, keďže len 25 % prináša EIT a zvyšných 75 % musia vložiť partnerské podniky, MSP, výskumné centrá, verejné alebo súkromné subjekty zapojené do tejto činnosti. Táto štruktúra umožní vďaka svojej pružnosti urýchliť proces získavania a prechodu medzi základným a aplikovaným výskumom, inováciou a prihlasovaním patentov, a vytváraním alebo rozvojom podnikov uvádzajúcich inováciu na trh.

4.4   Okrem toho budú môcť miestne iniciatívy mať významný manévrovací priestor v členských štátoch.

4.5   Štruktúra riadenia ZIS, ako aj periodické obnovovanie ich členov je nespochybniteľnou výhodou. Výbor súhlasí s koncepciou, ktorá riadi vývoj EIT, a domnieva sa, že je potrebné zachovať nezávislosť a samostatnosť ZIS v záujme lepšej efektívnosti a posudzovať ich prácu podľa dosiahnutých výsledkov.

4.6   Jedným zo zaujímavých bodov tejto dvojúrovňovej štruktúry bude podpora uvádzania patentov a inovačných produktov pochádzajúcich zo ZIS na trh.

Vzhľadom na globalizáciu, ktorá sa neustále zrýchľuje a oslabuje tradičné priemyselné odvetvia, EHS podporuje myšlienku, že pojem „excelentnosť“ v oblasti odborného vzdelávania a výroby je hodnotou budúcnosti a účinným nástrojom konkurencieschopnosti.

4.7   Z hľadiska udržateľného rozvoja viac než kedykoľvek predtým v EÚ pridaná hodnota inovačných výrobkov alebo služieb prinesie kvalifikované pracovné miesta a zabráni premiestneniu výroby do krajín s nízkymi nákladmi na pracovnú silu.

4.8   EHSV konštatuje, že sa prejavuje relatívna koncentrácia ZIS. Výbor by si želal, aby sa v čo najväčšom počte členských štátov podnikli konkrétne kroky s cieľom vytvoriť prepojenia medzi laboratóriami, podnikmi a výskumnými inštitúciami, a tak rozšíriť tvorivý potenciál a ľudské a technologické zdroje ZIS a neprehlbovať rozdiely v oblasti výskumu a odborného vzdelávania na vysokej úrovni medzi jednotlivými členskými štátmi. Konštatuje tiež, že sa zapojilo viac ako 200 partnerov zo všetkých členských štátov.

4.9   EHSV schvaľuje predovšetkým zavedenie titulov s označením EIT, ktoré uľahčujú mobilitu výskumníkov a rozvoj podnikov a MSP mimo ich miest pôvodu.

4.10   EHSV vyjadruje želanie, aby sa poskytovalo maximum informácií inštitútom, podnikom a možným partnerom, aby podporovali a zúčastňovali sa na vytvorení ZIS v hlavných oblastiach uvedených v stratégii 2020.

V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EIT čo najskôr široko propagovať tieto témy, aby podniky a možní partneri mohli vytvárať svoje partnerské projekty.

4.11   EHSV si je vedomý zdržanlivosti, či dokonca prekážok, ktoré sa môžu vyskytovať v existujúcich národných inštitúciách, a vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívny dialóg medzi EIT a inštitúciami, aby sa dosiahla prepojenosť, ktorú považuje v konečnom dôsledku za nevyhnutnú.

Poukazuje najmä na znepokojenie príslušných výskumných a vzdelávacích inštitútov v súvislosti so znižovaním ich rozpočtov v prospech ZIS.

---

(1)  V anglickom jazyku: Knowledge and Innovation Communities (KIC).

(2)  Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 28.

---