21.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 181/84

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov“

COM(2011) 684 final – 2011/0308 (COD)

2012/C 181/15

Spravodajca: BARROS VALE

Európsky parlament (15. novembra 2011) a Rada (29. novembra 2011) sa rozhodli podľa článku 50 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov“

COM(2011) 684 final – 2011/0308 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. marca 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 479. plenárnom zasadnutí 28. a 29. marca 2012 (schôdza z 29. marca 2012) prijal 125 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Mikropodniky a malé a stredné podniky tvoria výraznú časť siete podnikov v EÚ, a preto EHSV víta všetky iniciatívy, ktoré by mohli viesť k lepšiemu fungovaniu jednotného trhu a ktoré by uľahčili a podporili cezhraničné investície a obchod. Malé a stredné podniky (MSP) prispievajú najväčšou mierou k hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a inovácii. Takisto sa ich môžu najskôr dotknúť zmeny a vývoj situácie.

1.2   Zjednodušenie navrhnuté v predloženom preskúmaní je v súlade s cieľom stanoveným v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu, so zásadou zjednodušenia spomenutou v oznámení o Akte o jednotnom trhu a s uznaním kľúčovej úlohy MSP v hospodárskom rozvoji, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom – iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“.

1.3   Úplná harmonizácia kritérií na rozlišovanie podľa veľkosti podnikov v celej Európskej únii (EÚ) je iniciatíva, ktorú treba privítať a ktorá by sa podľa názoru EHSV mala rozšíriť aj na tzv. mikropodniky. Malo by sa preto podporiť prijatie len jedného pravidla, ktoré by poskytovalo rámec vzťahujúci sa na celú podnikateľskú sféru. Toto celkové zjednotenie presadzujúce rovnosť v celej EÚ treba považovať za opatrenie na podporu hospodárskej súťaže.

1.4   Takisto treba zdôrazniť skutočnosť, že členské štáty nesmú od malých podnikov vyžadovať, aby poskytovali dodatočné informácie nad rámec požiadaviek uvedených v novej smernici. Jedine týmto spôsobom možno v plnej miere splniť cieľ zjednodušenia stanovený v tejto smernici a jeho uplatňovanie vo všeobecnom záujme, a zároveň chrániť záujmy používateľov finančných informácií, či už ide o investorov, veriteľov, štát alebo širokú verejnosť.

1.5   EHSV sa domnieva, že ak budú zabezpečené uvedené záujmy, návrhy na zjednodušenie a harmonizáciu by mali byť uplatniteľné aj na daňové účely. V dôsledku toho by členské štáty nemohli žiadať dodatočné informácie slúžiace na výber daní. Taktiež bankový sektor musí byť informovaný o zmenách a možnosti prispôsobenia svojich analytických metód novým pravidlám finančného výkazníctva, aby sa nemuseli poskytovať dodatočné informácie.

1.6   Od samotného zjednodušenia finančných výkazov nemožno očakávať, že bude stimulom na zakladanie podnikov a zlepšenie podnikateľského prostredia. Tento cieľ možno dosiahnuť len tak, že budú zároveň prijaté ďalšie opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Táto iniciatíva, ako aj akékoľvek ďalšie, ktoré vedú k zníženiu administratívnych a alternatívnych nákladov, ako aj iné opatrenia na obmedzenie byrokracie (povinnosť zverejňovania, získavanie licencií a koncesií atď.), sú však vítané.

1.7   Pokiaľ ide o zníženie nákladov, personálnych aj finančných, navrhnuté zjednodušenia nepochybne uvoľnia prostriedky, ktoré môžu spoločnosti použiť v iných oblastiach svojho podnikania.

1.8   EHSV zdôrazňuje a víta význam zrušenia povinnosti štatutárneho auditu pre malé podniky bez ohľadu na to, či ide o akciové spoločnosti alebo nie, ale nazdáva sa, že tento postup by mal byť povinný v podnikoch s viac ako 25 pracovníkmi. Povinný charakter tohto postupu predstavuje pre niektoré malé podniky výraznú záťaž, a preto by mala byť udelená výnimka malým nekótovaným podnikom bez ohľadu na ich právnu formu. Tento postup by mal byť nepovinný a mal by podliehať rozhodnutiu spoločníkov alebo akcionárov.

1.9   Na druhej strane, ak sa účtovné postupy vykonávajú elektronicky a finančné výkazy sa zostavujú pomocou účtovných počítačových programov dostupných na trhu, môžu tieto zjednodušenia spočiatku viesť k zvýšeniu nákladov, a to v dôsledku nevyhnutnosti aktualizácie softvéru, pričom tieto náklady nemožno podceňovať.

1.10   Treba tiež vziať do úvahy dosah z hľadiska nákladov, ktoré si vyžiada úprava systému získavania dostupných informácií, či už ide o štatistické alebo daňové úrady.

1.11   Väčšina malých podnikov vníma finančné výkazy iba ako právnu povinnosť, ktorá má slúžiť daňovým orgánom. Hoci k tomuto názoru výrazne prispieva malá veľkosť podniku, ktorá znemožňuje zamestnávanie interných účtovníkov, hlavným faktorom je aj naďalej nedostatočné vzdelanie manažérov a majiteľov mnohých MSP. Preto by sme chceli odporučiť a podporiť pokračovanie a ďalšie rozpracovanie iniciatív v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti podnikateľov o možnostiach interpretácie dostupných informácií, vďaka čomu by sa mohli vyhnúť niektorým chybám spôsobeným intuitívnym riadením podniku. Zároveň by bolo vhodné zvážiť modernizáciu vzdelávania odborných pracovníkov účtovných firiem, v ktorých sa zostavuje väčšina finančných výkazov malých podnikov. Podporovať treba aj školenie týchto pracovníkov v oblasti legislatívnych zmien.

1.12   Pokiaľ ide o povinnosť zverejňovania platieb uhrádzaných vládam, ktorá sa vzťahuje na ťažobný priemysel a odvetvie klčovania primárnych lesov, EHSV víta zavedenie tohto opatrenia, avšak požaduje jeho rozšírenie aj na ostatné dôležité odvetvia. V záujme transparentnosti by sa toto zverejňovanie malo vzťahovať na všetky koncesie vo verejnom aj súkromnom záujme, ako sú transakcie súvisiace s dopravnou, vodovodnou, energetickou a komunikačnou sieťou a s hazardnými hrami, v rámci ktorých ide o značné sumy a ktoré – okrem hazardných hier – predstavujú najzákladnejšie verejné služby pre obyvateľstvo.

1.13   Niektoré ustanovenia uvedené v predloženej smernici sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS), najmä pokiaľ ide o započítavanie nezaplateného upísaného akciového kapitálu do súvahy a maximálnu lehotu odpisovania goodwillu. EHSV oceňuje, že návrh smernice nestanovuje malým a stredným podnikom povinnosť prijať medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), keďže by sa najskôr mali v plnom rozsahu zhodnotiť dôsledky ich nedávneho zavedenia na celosvetovej úrovni.

1.14   V súčasnosti prebiehajú diskusie o uplatňovaní predpisov pre mikrosubjekty, ktoré sa týmito podnikmi zaoberajú samostatne. Je dôležité, aby bol regulačný rámec pre mikrosubjekty v súlade s momentálne prerokovávaným rámcom a aby nedošlo k rozptyľovaniu informácií do rozličných dokumentov.

2.   Kontext návrhu

2.1   Týmto návrhom smernice sa navrhuje zrušenie štvrtej smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a siedmej smernice Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach a ich nahradenie jednou smernicou o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich výkazoch určitých druhov podnikov.

2.2   Toto preskúmanie je súčasťou rozsiahleho súboru iniciatív Komisie zameraných na zjednodušenie postupov vyžadovaných pre MSP. Jeho cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre tento druh podnikov a doplniť návrh smernice o účtovných závierkach mikrosubjektov z roku 2009. Zostavovanie finančných výkazov sa považuje za jednu z najzaťažujúcejších povinností podnikov, najmä menších.

2.3   Preskúmanie smerníc o účtovníctve sa v oznámení Komisie „Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast“ spomína ako jedna z hybných síl na podnietenie rastu, pričom dôraz sa kladie na význam zníženia regulačných požiadaviek pre MSP na európskej aj národnej úrovni.

2.4   Cieľom preskúmania je znížiť a zjednodušiť administratívnu záťaž, ktorej súčasťou je zostavovanie finančných výkazov, hlavne pre malé podniky; zlepšiť zreteľnosť a porovnateľnosť účtovných výkazov, ktoré sú mimoriadne dôležité najmä pre podniky pôsobiace v cezhraničnom kontexte; chrániť používateľov finančných informácií a zlepšiť transparentnosť platieb, ktoré vláde odvádza ťažobný priemysel a spoločnosti, ktoré klčujú primárne lesy.

2.5   Uskutočnili sa konzultácie so zainteresovanými stranami, vrátane zostavovateľov a používateľov finančných výkazov, orgánov pre normalizáciu a orgánov verejnej správy. Bolo vykonané aj hodnotenie vplyvu a dospelo sa k týmto záverom:

2.5.1

Pokiaľ ide o zostavovanie finančných výkazov a vzhľadom na to, že podniky toto zostavovanie považujú za nesmierne zaťažujúcu povinnosť, ktorá má osobitný dosah na menšie spoločnosti, sa menia a dopĺňajú požiadavky smernice a zriaďuje sa „minirežim“ špecifický pre malé spoločnosti. Tento režim spočíva v znížení požiadaviek na vykazovanie v poznámkach, ďalšom uvoľnení podmienok štatutárneho auditu a udelení výnimiek zo zostavovania konsolidovaných účtovných závierok pre malé skupiny.

2.5.2

Harmonizujú sa prahové hodnoty na určenie veľkosti podnikov, čo zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s rovnako veľkými spoločnosťami v celej Európe.

2.5.3

V záujme harmonizácie postupov a zlepšenia porovnateľnosti účtovných výkazov majú členské štáty k dispozícii len obmedzený počet možností na požadovanie dodatočných informácií.

2.5.4

Okrem podpory, ktorú Komisia vyjadrila medzinárodnej Iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), a záväzku prijatého v záverečnej deklarácii samitu krajín G8 v Deauville, sa v súčasnosti navrhuje vyžadovať zverejňovanie platieb, ktoré podniky platia vládam, a to jednotlivo alebo na konsolidovanej úrovni.

2.6   V rámci ochrany zúčastnených strán pred obmedzením dostupných informácií bude odteraz povinné zverejňovať informácie o zárukách a záväzkoch, ako aj o transakciách so spriaznenými osobami. Táto požiadavka sa už v niektorých krajinách uplatňuje.

2.7   Očakáva sa, že zjednodušenie pravidiel účtovníctva pre MSP pomôže zlepšiť podnikateľské prostredie a podnieti zakladanie nových podnikov, čo bude mať následne priaznivý dosah na vytváranie pracovných miest. Vzhľadom na úspory, ktoré by sa dosiahli vďaka zníženiu poplatkov, ktoré spoločnosti platia účtovníckym firmám alebo externým účtovníkom, možno zároveň očakávať mierne negatívny vplyv na zamestnanosť, avšak podľa Komisie nebude mať toto opatrenie žiaden vplyv na celkovú úroveň zamestnanosti.

2.8   Neočakáva sa, že zjednodušenie účtovných režimov bude odrádzať malé spoločnosti od rastu. Vyššie náklady, ktoré by pre podnik znamenala zmena veľkosti, sa nepovažujú za hlavný faktor pri rozhodovaní podniku o jeho rozšírení.

3.   Hlavné opatrenia

3.1   Na zníženie administratívnej záťaže súvisiacej so zostavovaním finančných výkazov bol pre malé podniky zavedený osobitný systém obmedzujúci povinnosť zverejňovania určitých informácií v poznámkach k účtovnej závierke. Medzi povinné údaje budú odteraz patriť len účtovné postupy; záruky, záväzky, nepredvídané udalosti a dohovory, ktoré nie sú vykázané v súvahe; udalosti po súvahovom dni, ktoré nie sú vykázané v súvahe; dlhodobé a zabezpečené dlhy a transakcie so spriaznenými osobami. Hoci v niektorých členských štátoch sú tieto požiadavky povinné, väčšina štátov zaviedla výnimky z povinného zverejňovania udalostí po súvahovom dni a transakcií so spriaznenými osobami. V dôsledku toho môžu malým spoločnostiam vzniknúť nové povinnosti. Avšak aj táto povinnosť sa považuje za nevyhnutnú z hľadiska vyváženia obmedzenia dostupných informácií a ochrany používateľov týchto informácií.

3.2   Harmonizáciou prahových hodnôt na určenie veľkosti podnikov vznikli tri kategórie: malé, stredné a veľké podniky (vypočítané na základe celkovej súvahy, výšky čistého obratu a počtu zamestnancov), čo zabezpečí štandardizovanú klasifikáciu v celej EÚ. Vďaka tomu sa bude s rovnako veľkými spoločnosťami v jednotlivých členských štátoch zaobchádzať rovnako. Zníženie administratívnej záťaže, ktoré je cieľom tohto návrhu, tak zabezpečí rovnaké podmienky pre rovnako veľké spoločnosti vo všetkých členských štátoch.

3.3   Pre malé podniky už nebudú povinné štatutárne audity. Avšak vzhľadom na veľkosť týchto podnikov sa nezdá, že by bola vo všeobecnosti ohrozená transparentnosť potrebná pri zostavovaní účtovných závierok. Nezávislá certifikácia účtovných závierok, aj keď zjednodušených, požiadavka transparentnosti pri ich predkladaní a informácií pre zainteresované strany, vrátane sociálneho dialógu, sú pre malé podniky naďalej nevyhnutné.

3.4   Malé skupiny budú oslobodené od povinnosti zostavovať konsolidované účtovné závierky (ak materský podnik a dcérske spoločnosti na konsolidovanom základe neprekročia limity dvoch z troch kritérií).

3.5   Budú zavedené všeobecné zásady „závažnosti“ a „uprednostnenia obsahu pred formou“. Tieto zásady spolu s menším počtom možností, ktoré majú k dispozícii členské štáty na požadovanie dodatočných informácií, prispejú k harmonizácii postupov v celej EÚ, vďaka čomu budú účtovné výkazy lepšie porovnateľné.

3.6   Na veľké spoločnosti a verejnoprávne subjekty pôsobiace v ťažobnom priemysle alebo klčovaní primárnych lesov sa bude vzťahovať nový postup – zverejňovanie platieb uhrádzaných vládam.

4.   Pripomienky

4.1   Dosah súčasnej záťaže pri zostavovaní finančných výkazov je značný, a preto EHSV podporuje cieľ Komisie spočívajúci v zjednodušení postupov podľa zásady „najskôr myslieť v malom“. Administratívna záťaž a alternatívne náklady na zostavovanie finančných výkazov sú najväčším bremenom pre mikropodniky a malé a stredné podniky. Dosah týchto zjednodušení preto pocíti výrazná väčšina európskych podnikov.

4.2   Od vytvorenia jednotného trhu uplynulo už takmer 20 rokov a Komisia v súčasnosti prejavuje ochotu zjednodušiť postupy, ktoré podniky doteraz zaťažovali. Význam úsilia o zjednodušenie je nesporný a treba privítať a podporovať ciele, ktoré k týmto snahám prispievajú. Treba však postupovať opatrne, aby snaha o zjednodušenie neviedla k riziku nadmerného zjednodušenia a aby bola zabezpečená dôvera a informovanosť zainteresovaných strán a používateľov finančných informácií. Zdá sa, že v prípade predloženého návrhu sa to dosiahlo. Zjednodušenie nesmie viesť k tomu, aby bolo nevyhnutné dopĺňať informácie uvedené vo finančných výkazoch dodatočnými údajmi, aby sa vyhovelo požiadavkám daňového výkazníctva alebo požiadavkám bankového sektora. Ak by nastala takáto situácia, malo by to nepriaznivý dosah, presne opačný ako je predpokladaný cieľ návrhu: zvýšilo by to náklady podnikov, ktoré by museli vykazovať tri rôzne druhy informácií na rôzne účely: právne, daňové a finančné.

4.3   Ako v prípade každej zmeny, budú aj súčasné návrhy vyžadovať úpravy, ktoré, aj keď spočiatku nemusia mať všeobecnú podporu ani zásadný hospodársky dosah, budú nevyhnutne viesť k zníženiu nákladov a zjednoteniu kritérií a druhu informácií vyžadovaných v celej EÚ. Spočiatku môžu mať dokonca negatívny dosah z hľadiska nákladov na nevyhnutné opatrenia, ako je napríklad aktualizácia softvéru či zabezpečenie školení a úprav v súvislosti so zberom daňových a štatistických údajov. Tieto náklady budú určite rýchle kompenzované výhodami vyplývajúcimi z úprav. Úsilie o zjednodušenie preto treba podporovať. Faktorom, ktorý k tomu môže výrazne prispieť, je uplatňovanie týchto opatrení súbežne s ďalšími, ako je napríklad podpora odbornej prípravy a zvyšovanie informovanosti podnikateľov, účtovníkov a používateľov informácií uvedených vo finančných výkazoch.

4.4   Osobitný význam v tomto návrhu na zmenu a doplnenie má zavedenie výnimky z povinnosti štatutárneho auditu pre malé podniky bez ohľadu na to, či ide o akciové spoločnosti alebo nie. EHSV nepodporuje túto výnimku pre podniky s viac ako 25 pracovníkmi, pretože certifikácia realizovaná nezávislým oprávneným orgánom predstavuje pre malé a stredné podniky cennú pomoc a záruku. Štatutárny audit spĺňa sociálnu funkciu, ktorou je potvrdenie vierohodnosti finančných výkazov, čo je nevyhnutnou podmienkou v spoločnosti, ktorá je v trhovom hospodárstve vo veľkej miere závislá od výkonov podnikov. Toto opatrenie má veľmi výrazný finančný dosah na malé nekótované podniky, ktoré museli tento postup vykonávať len na základe svojej právnej formy bez ohľadu na svoju veľkosť. Je nezmyselné, aby malý podnik nekótovaný na burze, a preto nepodliehajúci povinnosti zverejňovania a transparentnosti, ktorá z toho vyplýva a ktorej dodržiavanie je nevyhnutné, musel vykonávať nákladný postup len preto, lebo sa rozhodol pôsobiť ako právnická osoba, ktorej právna forma ho k tomu zaväzuje. Štatutárny audit má byť prospešný pre príjemcov finančných výkazov a nemá iba slepo spĺňať právnu požiadavku vzťahujúcu sa na istú právnu formu podniku. O tom, či budú výkazy podliehať auditu alebo nie, majú rozhodovať partneri/spoločníci a akcionári, manažéri a konatelia malých podnikov, a členským štátom by sa malo zabrániť, aby túto povinnosť nariaďovali. Z tohto dôvodu by malo byť nevyhnutné zmeniť a doplniť vnútroštátne právne predpisy o právnom rámci jednotlivých druhov spoločností.

Štatutárny audit by sa mohol vyžadovať v podnikoch s viac ako 25 pracovníkmi.

4.5   Ako sa uvádza v stanovisku k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, pokiaľ ide o mikrosubjekty, EHSV víta návrh na zjednodušenie ako podnet na podporu podnikania a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorý prispeje k dokončeniu jednotného trhu. Víta tiež úsilie o zjednotenie nariadením zjednodušenia vo všetkých členských štátoch, ako sa presadzovalo v uvedenom dokumente.

4.6   Ďalšou inováciou, ktorú treba zdôrazniť a ktorá bude mať určite veľký význam pre podporu jednotného trhu, je definícia kritérií veľkosti a ich uplatnenie vo všetkých členských štátoch. Iba takto možno zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky rovnakej veľkosti v celej EÚ. Avšak v kategóriách uvedených v článku 3 smernice nie sú zahrnuté mikropodniky, čo je v rozpore s definíciami používanými v niektorých otázkach, ako je napríklad štátna pomoc, čerpanie zo štrukturálnych fondov a zapájanie sa do programov EÚ. Táto kategória podnikov, uznávaná ako zdroj podnikateľskej dynamiky a vytvárania pracovných miest, je zahrnutá v odporúčaní 2003/361/ES. Z tohto dôvodu musí byť do tejto smernice zahrnutá definícia kategórií mikropodnikov, aby boli v rámci tohto istého dokumentu obsiahnuté všetky kategórie podnikov, ktoré sa bežne používajú v EÚ.

4.7   O návrhu smernice z roku 2009 týkajúcej sa mikropodnikov sa ešte stále rokuje. Je zjavne nezmyselné, aby existovali dva dokumenty venované rovnakej otázke. Takéto trieštenie informácií je zdrojom nedorozumenia a zvyšuje náklady používateľov, čomu sa musí – a v tomto prípade aj môže – zabrániť. Je preto dôležité, aby bol regulačný rámec pre mikrosubjekty zosúladený s predloženým návrhom smernice a aby doň bol dokonca začlenený. Tým sa predíde triešteniu informácií a tiež tomu, aby podniky a odborní pracovníci museli konzultovať viacero rozličných dokumentov.

4.8   Pokiaľ ide o otázku zverejňovania platieb uhradených vládam, môže vniknúť určitý odpor voči uplatňovaniu tohto opatrenia v iných odvetviach verejného záujmu alebo v odvetviach zahrňujúcich verejné koncesie nad rámec tých, ktoré sú stanovené pre ťažobný priemysel a klčovanie primárnych lesov. EHSV však obhajuje snahu o dosiahnutie tohto cieľa vzhľadom na to, že pozná vzťahy medzi spoločnosťami a verejným sektorom v transakciách týkajúcich sa dopravnej, vodovodnej, energetickej a komunikačnej siete, ako aj hazardných hier. Zavedenie tohto opatrenia je inovačné, ale môže – a malo by – ísť ešte ďalej.

4.9   Niektoré ustanovenia sa zdajú byť v rozpore s postupmi medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), a to v dobe, keď väčšina krajín EÚ už prijala medzinárodné štandardy, hoci prijatie týchto pravidiel vo vzťahu k malým a stredným podnikom nie je v Európe všeobecnou povinnosťou. Štandardy IFRS sú už povinné pri zostavovaní finančných výkazov kótovaných podnikov, pričom existuje tendencia smerom k zjednoteniu účtovných postupov, a preto by táto smernica mala túto tendenciu rešpektovať. V tejto súvislosti treba podotknúť, že existujú rozpory v dvoch otázkach: zahrnutie nezaplateného upísaného akciového kapitálu do súvahy v rámci základného imania a odpísanie goodwillu najneskôr do piatich rokov. Hneď ako sa získajú skúsenosti s medzinárodným uplatňovaním štandardov IRFS týkajúcich sa malých a stredných podnikov a ak oprava týchto dvoch nezrovnalostí nebude nezlučiteľná so zjednodušením postupov, bude potrebné zosúladiť pravidlá používané v EÚ s medzinárodne akceptovanými štandardmi.

---