31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/97

—

so zreteľom na Deklaráciu tisícročia OSN z 8. septembra 2000,

—

so zreteľom na samity G20 v Pittsburghu 24. a 25. septembra 2009, v Londýne 2. apríla 2009, v Toronte 26. a 27. júna 2010 a v Soule 11. a 12. novembra 2010,

—

so zreteľom na samity G8 v L’Aquile (Taliansko) 8. až 10. júla 2009, v Deauville (Francúzsko) 26. a 27. mája 2011 a v Muskoke (Kanada) 26. júna 2010,

—

so zreteľom na konsenzus z Monterrey a na vyhlásenie z Dauhy, ktoré boli prijaté na Medzinárodných konferenciách o financovaní rozvoja konaných v Monterrey (Mexiko) 18.- 22. marca 2002 a v Dauhe (Katar) 29. novembra - 2. decembra 2008,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a na akčný program z Akkry,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji (1) a na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: preskúmanie v polovici obdobia vypracované v rámci prípravy schôdze OSN na vysokej úrovni v septembri 2010 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o dosahu globálnej finančnej a hospodárskej krízy na rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o opatreniach v nadväznosti na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku 2002 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ (8),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže členské štáty venovali minulý rok na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) len 0,43 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) napriek záväzku plniť rozvojové ciele tisícročia, podľa ktorých majú do roku 2015 venovať 0,7 % s predbežným cieľom 0,56 % v roku 2010;

B.

keďže 15 členských štátov znížilo svoje rozpočty na pomoc v roku 2009 alebo 2010;

C.

keďže členské štáty v roku 2005 sľúbili venovať 50 % všetkej novej pomoci krajinám subsaharskej Afriky, no v skutočnosti jej venovali len polovicu z tejto sumy, a keďže členské štáty nedokázali splniť ani svoj záväzok venovať 0,15 % HND najmenej rozvinutým krajinám (NRK) do roku 2010;

D.

keďže tieto záväzky odkazujú na percentuálny podiel HND, a teda znamenajú reálne znižovanie v čase recesie, je hospodárska kríza slabou výhovorkou za proporcionálne znižovanie rozpočtov;

E.

keďže nedodržanie prísľubov v oblasti pomoci vážne naruší dôveru v EÚ a poškodí dôveryhodnosť jej samotnej, ako aj jej partnerov rozvojovom svete, a naopak, splnenie záväzkov by vyslalo silný a jednoznačný signál chudobným krajinám a ostatným poskytovateľom pomoci;

F.

keďže zlá správa daní v rozvojových krajinách bráni spravodlivému prerozdeľovaniu bohatstva, oberá vlády o príjmy a bráni odstraňovaniu chudoby;

G.

keďže sa odhaduje, že nezákonné kapitálové toky z rozvojových krajín dosahujú približne desaťnásobok úrovne celosvetovej rozvojovej pomoci;

H.

keďže inovačné mechanizmy financovania tvoria v súčasnosti len 3 % rozvojovej pomoci EÚ;

I.

keďže systémy na zlepšovanie prístupu k finančným službám pre chudobných, napríklad systémy mikrofinancovania, môžu poskytnúť mimoriadne účinnú pomoc pre malých poľnohospodárov, a najmä ženy, pri dosahovaní potravinovej sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti;

J.

keďže remitencie od migrantov do rozvojových krajín prevyšujú globálne rozpočty na pomoc a keďže hoci EÚ v roku 2008 prisľúbila, že zníži náklady na remitencie, zmeny boli len minimálne;

K.

keďže pomoc obchodu EÚ predstavovala v roku 2009 10,5 miliardy EUR, zatiaľ čo pomoc súvisiaca s obchodom 3 miliardy EUR, čo znamená výrazné prekročenie cieľa;

L.

keďže v článku 208 ZFEÚ sa uvádza, že: „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny”;

M.

keďže rozvojové krajiny a najmä NRK, zasiahla kríza mimoriadne tvrdo, čo viedlo najmä k ďalšiemu zvýšeniu dlhov;

N.

keďže EÚ poskytla v roku 2009 2,3 miliardy EUR na financovanie rýchleho začatia činností súvisiacich so zmenou klímy v rozvojových krajinách;

O.

keďže EÚ prisľúbila zabezpečiť, aby financovanie činností súvisiacich so zmenou klímy bolo „nové a dodatočné“;

P.

keďže neefektívna pomoc znamená plytvanie až 6 miliardami EUR z verejných financií ročne;

1.

víta oznámenie Komisie o výročnej správe EÚ o financovaní rozvoja za rok 2011 ako mimoriadne užitočné cvičenie v oblasti transparentnosti a vzájomného hodnotenia;

2.

uznáva rastúci tlak na národné rozpočty v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy; domnieva sa však, že na dosiahnutie cieľa odstrániť chudobu si bude predovšetkým vyžadovať zmenu politiky v priemyselných a rozvojových krajinách tak, aby riešila štrukturálne príčiny chudoby;

3.

znovu opakuje svoje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v súčasnosti najmä v Afrike získavajú poľnohospodársku pôdu zahraniční investori, ktorí majú podporu vlády, čo by mohlo ohroziť miestnu potravinovú bezpečnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby zahrnula problém zaberania pôdy do svojho politického dialógu s rozvojovými krajinami s cieľom dosiahnuť, aby sa politická súdržnosť stala základom rozvojovej spolupráce na národnej aj medzinárodnej úrovni, a zabrániť vyvlastňovaniu drobných poľnohospodárov a neudržateľnému využívaniu pôdy a vody;

4.

chváli EÚ a jej členské štáty za to, že sú naďalej najväčšími poskytovateľmi ODA napriek kríze;

5.

víta nedávno obnovený sľub členských štátov týkajúci sa splnenia záväzkov ODA, najmä cieľa poskytnúť 0,7 % HND; súhlasí s názorom Rady, že samotná ODA nebude stačiť na odstránenie celosvetovej chudoby; domnieva sa, že rozvojová politika EÚ by sa mala zamerať na odstránenie štrukturálnych prekážok, ktoré bránia dosiahnutiu cieľa odstrániť chudobu, a to prostredníctvom uplatňovania súdržnosti politík v záujme rozvoja, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu, investícií, daňových rajov, prístupu k surovinám a zmeny klímy;

6.

vyjadruje napriek tomu hlboké znepokojenie nad tým, že EÚ v roku 2010 nesplnila svoj vlastný cieľ ODA na tento rok o približne 15 miliárd EUR, že bude musieť prakticky zdvojnásobiť svoju pomoc, aby do roku 2015 splnila svoj cieľ milénia, že nedokázala podstatne zvýšiť pomoc Afrike a NRK napriek prísľubom, že tak učiní, a nad tým, že viaceré členské štáty znížili rozpočty na pomoc v rokoch 2009 a 2010 a od roku 2011 ich plánujú ďalej znižovať;

7.

zdôrazňuje obrovský prínos dobre spravovanej pomoci k udržateľnému rozvoju v zdravotníctve, vzdelávaní, rodovej rovnosti, biodiverzite a mnohých ďalších oblastiach;

8.

vyzýva preto všetky členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na splnenie záväzku 0,7 % HND, ako aj osobitných prísľubov Afrike a NRK, a odporúča plne transparentné, viacročné záväzné opatrenia vrátane legislatívy;

9.

súhlasí s názorom Rady a Komisie, že mobilizácia domácich zdrojov v partnerských krajinách je kľúčom k udržateľnému rozvoju; vyzýva poskytovateľov pomoci z EÚ, aby uprednostňovali budovanie kapacít v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o silnejšie daňové systémy a lepšiu správu daní, a aby zintenzívnili celosvetové úsilie na podporu transparentnosti týkajúcej sa daní a vykazovania podľa jednotlivých krajín a v boji proti daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu, v prípade potreby aj prostredníctvom právnych predpisov;

10.

naliehavo žiada Komisiu, aby do rozvojovej politiky prednostne zahrnula boj proti zneužívaniu daňových rajov, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu;

11.

vyzýva všetky členské štáty, aby ďalej zvyšovali podporu Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla právne predpisy EÚ, ktoré by sa aspoň vyrovnali právnym predpisom USA, pokiaľ ide o cieľ zabezpečiť, aby podniky ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách riadne platili dane a aby jeho výroba bola v súlade so sociálnymi a environmentálnymi normami pri súčasnom dodržiavaní požiadaviek náležitej starostlivosti;

12.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali využívať ďalšie zdroje medzinárodného financovania rozvoja popri ODA, okrem iného:

13.

víta významnú a rastúcu podporu EÚ pomoci obchodu a pomoci súvisiacej s obchodom; očakáva, že NRK budú v budúcnosti lepšie profitovať za takejto podpory;

14.

pripomína, že obchodná politika a iné politiky EÚ, ako sú poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, migrácia alebo bezpečnosť, musia byť podľa Lisabonskej zmluvy v súlade s cieľmi rozvojovej politiky EÚ, a požaduje, aby sa uplatňovala súdržnosť politík v oblasti rozvoja (článok 208 Lisabonskej zmluvy) tak, aby vyriešil štrukturálny problém odstránenia chudoby;

15.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zabezpečenie plného uplatňovania súčasných iniciatív na zmiernenie dlhu, najmä pre vysoko zadlžené chudobné krajiny a viacstranné zmiernenie dlhu;

16.

víta nedávnu významnú podporu EÚ opatreniam týkajúcim sa zmeny klímy v rozvojovom svete, pripomína však svoju žiadosť, že musia najmä dopĺňať existujúcu rozvojovú pomoc;

17.

očakáva, že štvrté fórum na vysokej úrovni o efektívnosti pomoci, ktoré sa uskutoční v novembri v kórejskej Busane, prinesie hmatateľné výsledky v oblasti efektívnejšej pomoci, ktorá poskytne vyššiu hodnotu za vynaložené prostriedky; berie na vedomie pokrok, i keď nerovnomerný, o ktorom sa zmieňuje správa o zodpovednosti za rok 2011, no nalieha na členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie koordinácie poskytovateľov pomoci (vrátane prípadov, ktoré sa týkajú ESVČ), spoločného programovania a deľby práce v oblasti;

18.

nalieha na poskytovateľov pomoci EÚ, aby povýšili politický dialóg s rozvíjajúcimi sa krajinami o rozvojovej spolupráci a nabáda členské štáty EÚ, aby podporovali iniciatívy rozvojovej spolupráce juh – juh a trojstrannej spolupráce; domnieva sa, že už nie je dôvod poskytovať pomoc vo forme grantov krajinám s veľkým objemom hotovosti;

19.

žiada, aby bol zapojený do nasledujúceho vzájomného hodnotenia OECD – DAC rozvojovej spolupráce EÚ;

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, EIB, organizáciám OSN, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, G20, MMF a Svetovej banke.